EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52013DC0253

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Energetické technológie a inovácie

/* COM/2013/0253 final */

52013DC0253

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Energetické technológie a inovácie /* COM/2013/0253 final */


OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Energetické technológie a inovácie

1.           ÚVOD

Technológie a inovácie majú zásadný význam pre všetky naše výzvy v oblasti energetiky…

EÚ musí spraviť viac v záujme toho, aby sa na trh dostali nové, vysokovýkonné, nízkonákladové a nízkouhlíkové trvalo udržateľné energetické technológie. Nové technológie sú rozhodujúce na dosiahnutie všetkých cieľov stratégie Európa 2020[1] v oblasti energetiky, klímy, hospodárskej a sociálnej politiky, ako aj cieľov stratégie EÚ na roky 2030 a 2050. EÚ musí mať silnú a dynamickú stratégiu v oblasti technológií a inovácií, aby dokázala splniť svoje strategické ciele, posilniť svoju konkurencieschopnosť a lepšie koordinovať investície.

… a sú doplnkom právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky

Politika EÚ na vnútornom trhu s energiou, v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov podporuje na trhu rôzne technológie, počnúc fotovoltickými (FV) panelmi, cez efektívne zariadenia, inteligentné meracie prístroje až po automatizáciu v domácnostiach. EÚ musí v rámci energetickej politiky naďalej posilňovať úlohu technológií a inovácií, a to nielen prostredníctvom konkrétnych technológií, ale aj zavádzaním nových obchodných modelov, trhovej a sociálnej adaptácie a zlepšení energetickej sústavy, ktoré ponúkajú dlhodobejšiu strategickú perspektívu pre investície.

… v neustále sa meniacom energetickom prostredí

Výsledkom politiky EÚ bolo plynulé pokračovanie globálnych investícií do obnoviteľných zdrojov energie, čo vyžadovalo lepšiu flexibilitu a riadenie energetiky. Vyraďovanie jadrových elektrární v niektorých krajinách a rapídne rozšírenie produkcie nekonvenčného plynu mení hospodárenie s energiou na celom svete. V záujme podpory konkurencieschopnosti európskeho priemyslu musí politika EÚ v oblasti energetických technológií a inovácií priniesť rýchle znižovanie nákladov a zrýchlenie uvádzania nových udržateľných technológií na trh. To je zvlášť dôležité v čase hospodárskeho útlmu, ktorý priamo ovplyvňuje investície súkromného sektora, ako aj štátne rozpočty.

2.           ČO SA NA ÚROVNI EÚ DOSIAHLO?

2.1.        Právne predpisy pritiahli na trh technológie a inovácie

Vnútorný trh EÚ s energiou pomáha vytvárať otvorené a konkurenčné trhy, kde aktéri jednotlivých odvetví investujú do nových, inovatívnych technológií a služieb. Rozsah vnútorného trhu s energiou poskytuje priestor pre trhové sily na stimuláciu rozvoja technológií a inovácie. Táto činnosť je podporovaná úsilím o modernizáciu, integráciu a rozšírenie sieťovej infraštruktúry do roku 2020 a na ďalšie obdobie, najmä v oblasti elektrickej energie. EÚ identifikovala 12 prioritných koridorov, medzi ktoré patrí integrácia väčšieho objemu veternej a solárnej energie pri súčasnom zabezpečení nepretržitej dodávky energie. Technické predpisy, ktoré sa pripravujú pre vnútorný trh (t. j. sieťové predpisy) sa sústreďujú na integrovanie technológií v rámci reakcie na meniaci sa energetický systém. Ako súčasť tejto úlohy prevádzkovatelia prenosových/prepravných sústav (PPS) vyvíjajú nové metódy modelovania a inteligentnejšie nástroje na prevádzkovanie siete. To, že sa zo spotrebiteľov stávajú aktívni hráči na integrovanom trhu s energiou, znamená, že politika EÚ stimuluje aj vývoj „inteligentných“ technológií a technológií súvisiacich s IT, ako sú napríklad inteligentné merania, elektromobily, reakcia na dopyt, mikrogenerácia a technológie miestneho skladovania, s cieľom umožniť flexibilný dopyt a lepšiu kontrolu spotreby.

V záujme splnenia cieľov stratégie Európa 2020 energetická politika EÚ podporuje prechod na nízkouhlíkové technológie. Vďaka smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a podpore členských štátov sa významne rozvinuli obnoviteľné zdroje energie a značne sa znížili náklady. V rámci prechodu na nízkouhlíkový energetický systém politika EÚ presadzuje technológie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS) a bezpečnejšiu výrobu jadrovej energie.

Technológie sa na trh zavádzajú prostredníctvom politiky a právnych predpisov EÚ o energetickej účinnosti vrátane smerníc o energetickej účinnosti a ekodizajne. Paralelne s tým sektorové právne predpisy o energetickej účinnosti a ekodizajne podnecujú vývoj a zavádzanie energeticky úsporných zariadení (napr. kotly, práčky, televízory, počítače), a tým prinášajú spotrebiteľom úsporu energie. V odvetví stavebníctva právne predpisy EÚ presadzujú energeticky účinné stavebné rekonštrukcie a výstavbu budov s takmer nulovou spotrebou energie. V sektore dopravy sa zameriava na podporu používania elektrických vozidiel a vozidiel s nízkymi emisiami.

Na základe systému obchodovania s emisiami prijatého EÚ a rozhodnutia o spoločnom úsilí sa cena emisií skleníkových plynov (GHG) stala súčasťou prevádzkových a investičných rozhodnutí EÚ a prispela k značnému zníženiu emisií, ale jej úloha hlavného motivačného činiteľa prechodu na dlhodobé investície do uhlíka sa spochybňuje v dôsledku toho, že v odpovedi na krízu signalizovala nízku a nestabilnú cenu uhlíka.

2.2.        Zlepšenie rámcových podmienok na výskum a inovácie

Iniciatíva Inovácia v Únii stanovila stratégiu integrovaného výskumu a inovácií, ktorá má priniesť zlepšenie verejného financovania a riešenie prekážok brzdiacich súkromné investície. Významný pokrok nastal v zlepšovaní rámcových podmienok vrátane jednotnej patentovej ochrany (výrazne znižujúcej náklady na patent), účinnej celoeurópskej schémy rizikového kapitálu a modernizácie pravidiel verejného obstarávania. Európsky výskumný priestor zlepšuje vplyv financovania výskumu členských štátov, ako aj rámcové podmienky pre výskumných pracovníkov, a to najmä lepším zladením financovania z rôznych členských štátov, zlepšovaním podmienok na profesijnú kariéru a mobilitu výskumných pracovníkov, ako aj sprístupnením špičkovej vedeckej infraštruktúry vo svete.

2.3.        Plán SET – riadenie 7. rámcového programu EÚ pre výskum

Strategický plán EÚ pre energetické technológie (plán SET) bol vytvorený v roku 2008 ako stimulujúci rámec pre technológie v oblasti energetickej a klimatickej politiky EÚ. Je založený na trojpilierovej implementačnej štruktúre pozostávajúcej z riadiacej skupiny, Európskych priemyselných iniciatív (EII) a Európskej aliancie pre energetický výskum (EERA) a je podporovaný informačným systémom (SETIS)[2]. Riadiaca skupina pre strategické energetické technológie umožnila štruktúrovaný dialóg s členskými štátmi, ktorého výsledkom bola zvýšená harmonizácia vnútroštátnych politík v oblasti energetického výskumu a inovácií, a podporila prechod na spoločné opatrenia vedúce k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu dosahovaniu spoločných cieľov.

Plán SET uprednostňuje tie technológie, ktoré sú pre ciele politiky v oblasti energie a klímy do roku 2020 najdôležitejšie: veterná a solárna energia, elektrické siete, zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS), bioenergia, jadrová energia, palivové články a vodík, energetická účinnosť. EII vytvorené pre všetky tieto odvetvia definovali prioritné oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom technologických plánov vrátane špecializovaného plánu týkajúceho sa materiálov[3] a zamerali svoju činnosť na veľké projekty celoeurópskej hodnoty. Prostredníctvom EERA sa zlučujú národné výskumné kapacity s cieľom vyvinúť také nové riešenia, ktoré budú mať vplyv po roku 2020.

Boli sprístupnené európske fondy, predovšetkým v kontexte 7. rámcového programu pre výskum (RP7), a to prostredníctvom mobilizácie rôznych oblastí, ako je energetika a kľúčové podporné technológie (napr. IKT a materiály). Od roku 2007 do roku 2012 podporil 7. rámcový program v tematickej oblasti Energetika približne 350 projektov sumou asi 1,8 mld. EUR. RP7 poskytol významnú podporu aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev a finančných nástrojov (pozri nižšie). Okrem toho sa podpora na úrovni EÚ poskytuje aj prostredníctvom Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) a jeho znalostného a inovačného spoločenstva InnoEnergy. Značné dodatočné finančné prostriedky pochádzajú z Európskeho energetického programu pre obnovu (EEPR), ako aj z programu Nová vstupná rezerva (NER) 300. Verejné a súkromné investície do technologického vývoja v odvetviach plánu SET sa zvýšili z 3,2 miliardy EUR v roku 2007 na 5,4 miliardy EUR v roku 2010[4] (obrázok 1). Priemysel dnes vynakladá približne 70 % z celkových investícií do výskumu a inovácií na priority plánu SET, zatiaľ čo členské štáty približne 20% a Európska komisia 10 %.

Obrázok 1 Odhad verejných a podnikových investícií do výskumu a vývoja v roku 2010 podľa technológií a zdrojov (JRC/SETIS)[5]

Vďaka týmto úsiliam sa dosiahli dôležité úspechy v oblasti technologického rozvoja a znižovania nákladov pre technológie plánu SET.

Počas posledných dvoch desaťročí ceny fotovoltických (FV) systémov celosvetovo klesli, a to najmä v dôsledku technologického rozvoja a vývoja na trhu. Náklady na fotovoltické moduly prudko poklesli (za dva roky trojnásobne)[6]. Cieľová cena podľa plánu SET vo výške 1 EUR/kW[7] do roku 2030 môže byť realitou už v roku 2020, čím sa významne znížia spoločenské náklady.

Veterná energia (hlavne na súši) sa už teraz významne podieľa na výrobe energie: 106 GW veternej kapacity inštalovanej koncom roka 2012 vyrobilo 210 TWh alebo 7 % európskej produkcie elektriny[8]. V roku 2012 dosiahol ročný obrat významných dodávateľov veterných zariadení 20 miliárd EUR. Trh veterných zariadení je globálnym trhom, silne naň však vplývajú lokálne faktory: celosvetový trhový podiel výrobcov turbín značne závisí od toho, aký je výkon ich domáceho trhu. EÚ pokračuje aj v úsilí o výstavbu veterných zariadení na mori, kde sa technológia stále zlepšuje a náklady sa znižujú.

V sektore dopravy sa úsilie EÚ sústreďuje na dosiahnutie 10 % podielu palív z obnoviteľných zdrojov, najmä alternatívnych palív, na spotrebe energie. Na riešenie nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC) Komisia navrhla, aby sa nie viac ako polovica cieľa stanoveného vo výške 10 % dosiahla pomocou konvenčných biopalív, pričom by sa dopyt po pokročilých biopalivách zvýšil na 6 Mtoe alebo 15 závodov, každý s ročnou kapacitou 100 Ktoe. Pozitívnym štartom bolo, že sa v rámci RP7 financovalo 9 rozsiahlych demonštračných projektov na výrobu biopaliva z lignocelulózy s kapacitou 40 až 80 tisíc ton ročne.

2.4.        Program Inteligentná energia – Európa (IEE)

Inovačný program Inteligentná energia v Európe (IEE) od roku 2007 podporuje uvádzanie technológií na trh a rieši prekážky netechnického charakteru (finančné, regulačné a administratívne). Program sa zameriava na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie. Prostredníctvom viac ako 300 projektov inicioval súvisiace investície do všetkých odvetví konečnej spotreby vrátane dopravy za vyše 4 miliardy EUR.

IEE viedol k integrácii nových obchodných modelov využívajúcich súkromné financovanie. Príkladom takéhoto obchodného modelu je aj Obstarávanie na základe energetickej hospodárnosti (EPC), kde sa počiatočná investícia do opatrení na úsporu energie vráti vo forme úspory nákladov z titulu vyššej energetickej účinnosti. IEE doteraz tento obchodný model replikoval v 10 členských štátoch vrátane takých, v ktorých bol tento koncept do značnej miery neznámy.

IEE nadviazal aj spoluprácu s finančnými inštitúciami s cieľom úspešne mobilizovať investície do udržateľnej energie vo výške cca 2 miliardy EUR (pri výške financovania z prostriedkov EÚ 38 miliónov EUR) prostredníctvom svojich podporných mechanizmov na rozvoj projektov (ELENA[9] a Mobilizácia lokálnych investícií v energetike). Tento program je priekopníkom podpory pre aktérov „transformácie energie“, ako sú miestne a regionálne orgány, školy, nemocnice a inštitúcie sociálneho bývania, a zároveň sa orientoval na uspokojenie potrieb realizátorov prostredníctvom školení a informácií. Od investícií sa očakáva, že prinesú energetické úspory v objeme viac než 2000 GWh/rok.

Prostredníctvom svojej iniciatívy Budovanie zručností (Build-up Skills) program rieši potreby realizátorov stavať v rámci celej EÚ budovy s takmer nulovou spotrebou energie. V energeticky náročných priemyselných odvetviach projekt CARE+ zmobilizoval malé a stredné podniky pôsobiace v chemickom priemysle, aby dosiahli úspory energie vo výške 10 až 20 %.

2.5.        Verejno-súkromné partnerstvá a spoločný podnik

Spoločný podnik pre palivové články a vodík (FCH JU) podporovaný v rámci RP7 umožnil implementáciu priemyselne riadeného programu pre výskum a demonštračné aktivity pokrývajúce transportné a stacionárne elektrické aplikácie. Granty pridelené k dnešnému dňu vo výške 380 miliárd EUR umožnili priblížiť sa k trhovému využívaniu celému radu aplikácií (napr. vozidlá na manipuláciu s materiálom, záložné elektrické systémy) pri súčasnom znížení nákladov, zvýšení efektivity, a predĺžení životnosti aplikácií.

Výskumne orientované verejno-súkromné partnerstvá v oblasti energetickej účinnosti budov a tovární budúcnosti, ako aj ekologických automobilov združili zainteresované strany v každom z týchto sektorov s cieľom sformulovať spoločný program a získať na tento účel financovanie z fondov EÚ. Od roku 2009 do roku 2012 EÚ poskytla spolu 1,6 miliardy EUR a na podobnej úrovni boli aj investície súkromného sektora. Verejno-výskumné partnerstvá boli úspešné v zabezpečení silnej účasti malých a stredných podnikov.

2.6.        Zlepšenie prístupu k financovaniu záväzkov – Finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF)

V rámci 7. rámcového programu podporuje RSFF Európsku investičnú banku (EIB) pri poskytovaní úverových prísľubov v približnom objeme 10 miliárd EUR (s príspevkom EÚ vo výške 1 miliardy EUR) na pritiahnutie investícií do výskumu a inovácií za vyše 20 miliárd EUR, predovšetkým od veľkých firiem a stredne veľkých spoločností. RSFF podporuje predkladateľov projektov, aby v oblasti výskumu a inovácií realizovali činnosti, ktoré sa spájajú s vysokým stupňom rizika. Od roku 2009 do roku 2012 odvetvie energetiky tvorilo 14 až 18 % portfólia RSFF vrátane hlavných investícií do prototypov v oblasti solárnej a veternej energie, ako aj investícií do zlepšenia energetickej účinnosti, a to najmä v automobilovom priemysle.

2.7.        Regionálny rozmer – podpora z politiky súdržnosti

V rámci rozpočtu politiky súdržnosti sú značné objemy financií určené pre oblasť udržateľnej energie, s investíciami do energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie plánovanými v programovom období 2007 – 2013 vo výške viac než 10 miliárd EUR. Príkladom je projekt Wave Hub v juhozápadnom Anglicku, ktorého cieľom je vytvoriť najväčšie svetové testovacie miesto pre zariadenia, ktoré vyrábajú elektrinu z energie morských vĺn. Ďalším príkladom je projekt klastra ekologických budov v Dolnom Rakúsku, ktorý spája profesionálov z oblasti konštrukcií a stavebníctva s výskumnými pracovníkmi pri riešení problémov, ako je zmena klímy, a umožňuje vytvárať inovácie prostredníctvom spolupráce.

2.8       Posúdenie rámca EÚ pre energetické technológie a inovácie

Európa je na správnej ceste k podpore rozvoja energetických technológií a vytvárania vhodných podmienok pre inovácie, je však potrebné ešte veľa urobiť.

Rýchlo sa rozvíjajúce prostredie energetiky vyžaduje systémový prístup a schopnosť reagovať na nové smery vývoja. Hodnotenie implementácie plánu SET[10], ako aj verejné konzultácie[11] uskutočnené na podporu tohto oznámenia potvrdzujú, že v pláne SET je potrebné venovať zvýšenú pozornosť oblasti integrácie energetických systémov a integrácie činností v inovačnom reťazci a zároveň zlepšiť koordináciu EEI a EERA v súvislosti s podporou týchto cieľov. Je potrebné zintenzívniť rozvoj v oblasti ďalších priemyselných dodávateľských reťazcov, pričom sa vyžaduje užšia koordinácia subjektov a investícií v rámci vývojového a inovačného reťazca v záujme urýchlenia vývoja a zavádzania technológií na trh.

Okrem toho, hoci členské štáty zdieľajú spoločné priemyselné a výskumné ciele, ich angažovanosť v pláne SET je v súčasnosti suboptimálna. Koordinované a/alebo spoločné investície, ku ktorým dochádza medzi členskými štátmi a spolu s EÚ je potrebné podporovať s cieľom zvýšiť investície súkromného sektora do podpory technologických plánov EII a spoločných programov EERA. Podobne je potrebné zabezpečiť, aby priemyselní partneri vrátane verejno-súkromných partnerstiev vyjadrili na základe spoločnej vízie a zreteľne stanovených cieľov jasný záväzok, a zároveň treba hlbšie integrovať výskumné kapacity v rámci EERA, aby sa urýchlilo dosiahnutie výsledkov so silnejšími väzbami na priemysel.

Externé hodnotenie programu IEE v roku 2011[12] potvrdilo, že má zásadnú úlohu v rozvoji inovácií služieb, budovaní vedomostí a kapacít, ako aj nových obchodných modelov, ktoré využívajú súkromné financovanie na presadzovanie energetickej účinnosti a obnoviteľných technológií na trhu. V nadväznosti na tento úspešný príklad musia byť opatrenia na prienik energetických inovácií na trh rozšírené do ďalších oblastí energetickej politiky a mali by byť oveľa užšie späté so štrukturálnymi a kohéznymi fondmi.

Priebežné hodnotenie spoločného podniku pre palivové články a vodík (FCH JU)[13] podobne odporučilo viac sa zamerať na aplikovaný výskum a rozsiahlejšie demonštračné činnosti nadväzujúce na potreby energetických systémov, ako je napríklad využitie vodíka na ukladanie elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Z uvedeného vyplýva potreba integrovaného výskumného a inovačného reťazca na úrovni EÚ, ktorý zahŕňa činnosti od základného výskumu až po uvedenie technológií na trh.

3.           ENERGETICKÉ TECHNOLÓGIE A INOVAČNÁ STRATÉGIA DO ROKU 2020 A NA ĎALŠIE OBDOBIE

Energetické technológie a inovačná stratégia Európy potrebujú zrýchliť inovácie v oblasti najvyspelejších nízkouhlíkových technológií a inovatívnych riešení, ako aj preklenúť priepasť medzi výskumom a trhom. Jasne to potvrdzujú návrhy Komisie pre Horizont 2020, ktoré združujú podporu EÚ pre výskum a inovácie (vrátane nástupcov súčasného RP7 a programov IEEII a ďalšej podpory EIT) v zjednodušenom rámci. Financovanie EÚ však zostáva len určitou časťou celkových zdrojov v Európe, pričom hlavné zásady a vývoj sa musia odrážať rovnako v investíciách súkromného sektora, ako aj v investíciách členských štátov. Implementácia musí byť čoraz vo väčšej miere založená na partnerstve, ktoré zabezpečuje potrebnú veľkosť a rozsah, a je potrebné dosahovať väčší účinok z obmedzených verejných a súkromných zdrojov.

3.1.        Kľúčové zásady

Pridaná hodnota na úrovni EÚ

Intervencia EÚ sa musí zameriavať na to, kde je možné naozaj pridať hodnotu. Mala by sa sústrediť na rozsiahle úsilie presahujúce rámec toho, čo môžu členské štáty samostatne alebo dvojstranne dosiahnuť, podporujúc pritom inovácie prostredníctvom regulácie a financovania. Mala by podporovať budovanie výskumných a inovačných kapacít s cieľom urýchliť vývoj a generovať úspory z rozsahu.

Pri stanovovaní priorít prihliadať na celý energetický systém

Rozvoj energetických technológií by sa mal posudzovať z hľadiska poskytovania nákladovo efektívnych energetických služieb konečným spotrebiteľom: svetla, tepla, chladenia, ekologickej dopravy atď. Jednotlivé technologické vývojové kroky by sa mali posudzovať z hľadiska ich integrácie a vplyvu na celý energetický systém (výroba, prenos, distribúcia a využívanie energie). Systémový prístup znamená prekračovanie existujúcich hraníc medzi energetickými zdrojmi a konečným použitím, a mal by preto využívať synergie medzi odvetviami (napr. energetikou, IKT, dopravou, poľnohospodárstvom) a výhody medziodvetvových komplementarít a prienikov, a zároveň hľadať riešenia na základe životného cyklu, redukujúce celkovú potrebu energie znižovaním množstva odpadu, ako aj opätovným využitím a recykláciou materiálov.

Integrujúce opatrenia v celom reťazci energetických inovácií a posilňovanie prepojenia s energetickou politikou

Podpora inovačného cyklu od základného výskumu až po ich uvádzanie na trh znamená podporu trhových opatrení pri budovaní kapacít, potvrdzovanie koncepcií pre budúce generácie technológií, riešenie regulačných prekážok, analýzu trhových podmienok špecifických technológií a vytváranie investičnej klímy a investičných obzorov priaznivých pre zvyšovanie investícií do inovácií.

Združovanie zdrojov a využívanie portfólia finančných nástrojov

Energetická výzva vyžaduje investície do výskumu a inovácií, ktoré presahujú rámec jedného členského štátu alebo súkromného subjektu. V čase, keď sú urgentne potrebné riešenia založené na výskume, a verejné prostriedky sú pod tlakom, je nutné využívať individuálne investície členských štátov a podporiť priemysel programami, ktoré umožňujú jeho ambiciózny a komplexný rozvoj. Nepriamo k tomu môže prispieť zvýšená integrácia národného inštitucionálneho financovania a výskumných inštitúcií, pričom rôzne stupne inovácií a ich zavádzanie vyžadujú vhodné finančné mechanizmy. Využitie synergií so štrukturálnymi a investičnými fondmi EÚ, najmä prostredníctvom národných a/alebo regionálnych strategických rámcov politík výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu[14], by sa malo posilniť. Na financovanie inovácií sa môžu využiť aj iné programy, ako je napríklad Nástroj na prepojenie Európy (inteligentné siete a elektrické diaľnice) alebo finančné nástroje navrhnuté na prístup k rizikovému financovaniu, ktoré je súčasťou programu Horizont 2020, alebo priamo poskytnuté Európskou investičnou bankou. Okrem toho možno v budúcnosti očakávať mechanizmy financovania ETS podobné programu „NER 300“.

Ponechať možnosti otvorené a sústrediť sa pritom na najsľubnejšie technológie pre obdobie po roku 2020

Väčšina energetických technológií má dlhodobý časový horizont a súčasné investičné rozhodnutia budú mať preto vplyv aj na situáciu po roku 2020. V dôsledku toho musí EÚ riadiť vývoj celého spektra technológií, ktoré môžu dozrieť až po roku 2020. Stratégia v oblasti energetických technológií a inovácií zavádza rámec pre vývoj hospodárnych a životaschopných energetických technológií a riešení v krátkodobom i dlhodobom horizonte, tak pre EÚ, ako aj pre svetový trh. Vychádza z návrhu Európskej komisie v rámci programu Horizont 2020, ktorý je v súčasnosti predmetom rozhodovania v legislatívnom procese. Bude zahŕňať aj výsledky diskusie o zelenej knihe týkajúcej sa Rámca pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030.

3.2       Potrebné kľúčové prvky vývoja

Uvoľnenie celého potenciálu energetickej účinnosti so zameraním na konečnú spotrebu

Investície do energetickej účinnosti prinášajú spotrebiteľom úspory a umožňujú priemyselným odvetviam EÚ, aby boli menej závislé od cien energií, znížili svoje náklady a zvýšili svoju konkurencieschopnosť.

Budovy, na ktoré pripadá takmer 40 % konečnej spotreby energie, sú jednou z hlavných priorít na zvyšovanie miery energeticky úsporných rekonštrukcií existujúcich budov a výstavbu nových budov s takmer nulovou spotrebou energie. Je potrebné vyvinúť a predstaviť nové stavebné materiály, návrhy na integráciu obnoviteľných zdrojov energie do budov, nové koncepty a obchodné modely na energeticky účinné rekonštrukcie budov. Musia sa podporovať konvergenciou národných a regionálnych regulačných prístupov s cieľom znižovať administratívnu záťaž, zavádzať štandardné metodiky na meranie energetickej hospodárnosti budov a umožniť zjednocovanie trhu.

Uprednostniť sa musia vývoj a inovácie, ktoré výrazne znižujú náklady na energie v priemysle, najmä v energeticky náročných odvetviach, ako aj v malých a stredných podnikoch (napr. používanie priemyselných izolácií v celej Európe by znížilo ročnú spotrebu energie o 4 %). Zahŕňa to aj podporu budovania zručností, ako dosiahnuť úspory z energetickej účinnosti v priemysle, a to prostredníctvom školení energetických audítorov a energetických manažérov.

Vývoj konkurencieschopných riešení pre ekologický, trvalo udržateľný, bezpečný a efektívny energetický systém

Inovácie, ktoré zabezpečia flexibilitu a bezpečnosť európskeho energetického systému, znížia náklady celej energetickej infraštruktúry a pripravia ju na prijímanie oveľa väčšieho množstva energie z obnoviteľných zdrojov. Na úrovni prenosu a distribúcie elektrickej energie budú dôležité technológie jej skladovania.

Inovácie sú nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity dodávok elektriny a racionalizáciu dopytu po infraštruktúrach prostredníctvom nákladovo efektívneho vyvažovania elektriny z obnoviteľných zdrojov, na miestnej úrovni prostredníctvom reakcie na dopyt a flexibility a na úrovni prenosu prostredníctvom inovácií v preprave elektriny na dlhé vzdialenosti, aby sa tým dosiahla rovnováha medzi miestami viacnásobných obnoviteľných zdrojov energie, napr. na pripojenie veternej energie na mori.

Technológie, ktoré umožnia aktívnu účasť spotrebiteľov, poskytnú možnosť zlepšenia energetickej účinnosti v sieťach pomocou rozsiahlejšieho využitia IKT. Inovácie v oblasti distribučných sietí a rozvoj trhového prostredia, ktoré posilní práva spotrebiteľov, súčasne zabezpečia primeranú ochranu zraniteľných subjektov a umožnia profitovať z najlepších cenových a energetických podmienok, ako aj vyrábať a predávať vlastnú energiu.

Hoci sa vďaka podpore zavádzania úspešne vyvinul a uviedol na trh veľký počet technológií (veterná energia na zemi a solárna fotovoltika), na ďalší rozvoj portfólia nákladovo efektívnych a udržateľných energetických alternatív je potrebný otvorený a flexibilný prístup. Medzi ďalšie sľubné oblasti obnoviteľnej energie patria plávajúce a iné hlbinné zariadenia na mori využívajúce energiu vetra, energia oceánu, pokrok v koncentrácii solárnej energie a nové aplikácie fotovoltiky. Ďalší sústredený výskum je potrebný v oblasti vykurovacích a chladiacich technológií, ako aj v technológiách vodíkových a palivových článkov. Inovácie sú potrebné aj v oblasti nových materiálov a kľúčových technológií, ako sú IKT, nanotechnológie, mikro- a nanoelektronika, fotonika, biotechnológie a smerovanie pokročilých výrobných procesov. Projekt medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora ITER[15] je základom dlhodobého výskumu EÚ v oblasti energie jadrovej syntézy.

Na podporu bezpečnej prevádzky jadrových systémov, vývoj udržateľných riešení na nakladanie s rádioaktívnym odpadom a na rozvoj kompetencií v jadrovej oblasti je potrebný technologický vývoj. Ten by sa mal zameriavať na bezpečnosť existujúcich jadrových elektrární, najmä s ohľadom na predĺženie prevádzkovej životnosti, ako aj na bezpečnosť budúcich jadrových systémov. Výskum musí pokračovať aj v oblasti dlhodobých riešení na nakladanie s rádioaktívnym odpadom v Európe prostredníctvom rozvoja geologického ukladania odpadu. Tieto snahy by mal sprevádzať multidisciplinárny výskum rizík spojených s nízkymi dávkami radiácie. Nové generácie reaktorov na štiepenie atómových jadier, ako sú systémy „IV. generácie“, sú z dlhodobého hľadiska potenciálnymi alternatívami v jadrovej energetike.

Dodávať udržateľné alternatívne palivá do európskeho mixu dopravných palív v súlade so stratégiou alternatívnych palív[16] na dlhodobé nahradenie ropy ako zdroja energie pre všetky druhy dopravy. To si vyžaduje cielený rozvoj a zníženie nákladov na palivá (najmä pokročilé palivá, biometán a vodík) a technológie na aplikáciu v doprave.

Podpora inovácií v reálnom prostredí a prostredníctvom trhovo riadeného rámca

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať mestám, ktoré využívajú oveľa viac energie, než sú schopné vyrobiť. Na úrovni krajov, miest a obcí je potrebná ďalšia integrácia a optimalizácia toku energií, informácií a dopravy, čo je predpokladom existencie inteligentných miest a obcí v rámci Európskeho partnerstva v oblasti inovácií:[17] demonštrujúceho v komerčnom meradle inteligentné riešenia miest založené na využívaní IKT v odvetví energetiky a dopravy, ktoré môžu v európskych mestských oblastiach priniesť nákladovo efektívne riešenia.

Je potrebné prijať opatrenia na uvádzanie inovatívnych energetických technológií na trh, umožňujúce zvýšenie investícií do dodávateľských reťazcov a podporujúce implementáciu politiky odstraňovania netechnických prekážok pre siete, obnoviteľnú energiu a energetickú účinnosť, okrem iného:

· budovanie kapacít trhových subjektov a verejných orgánov s cieľom zaviesť účinnú politiku a opatrenia, ktoré pritiahnu technológie na trh. Zahŕňa to aj zabezpečenie neustáleho rozvoja realizátorov (napr. rozvoj zručností technikov a inžinierov);

· podpora rozvoja a prijímania inovatívnych finančných riešení pre obnoviteľné energie a energetickú účinnosť, vrátane financovania ich zavádzania.

Národné a regionálne inovačné stratégie musia zohrávať pri podpore inovácií v reálnom prostredí rozhodujúcu úlohu. Mali by sa využívať na podporu výskumných a inovačných kapacít a mali by zrýchliť využívanie a šírenie výsledkov výskumu a inovácií na trh s osobitným dôrazom na vytváranie podnikateľského prostredia, ktoré je priaznivé pre inovácie malých a stredných podnikov, ako aj pre regionálny a lokálny priemysel, vrátane zlepšenia ich prístupu k rizikovému financovaniu.

4.           IMPLEMENTÁCIA ENERGETICKÝCH TECHNOLÓGIÍ A INOVAČNEJ STRATÉGIE

Plán SET je naďalej kľúčovým nástrojom na plnenie uvedených výziev. Poskytuje referenčný bod pre investície do energetického výskumu a inovácií na úrovni EÚ, ako aj na národnej, regionálnej alebo súkromnej úrovni.

Plán SET však tiež potrebuje podporu, aby dokázal reagovať na nové výzvy a lepšie konsolidovať výskumné a inovačné kapacity, ako aj zdroje v rámci celej Európy. Na tento účel sú navrhnuté nasledujúce zmeny:

· V záujme riešenia integrácie energetických systémov a inovačného reťazca by sa mal pod vedením riadiacej skupiny pre plán SET vypracovať integrovaný plán pokrývajúci kľúčové princípy a opatrenia uvedené v tomto oznámení. Tento integrovaný plán by mal skonsolidovať (aktualizované) technologické plány, ktoré sú súčasťou plánu SET, pričom by mal zachovať údaje špecifické pre jednotlivé technológie; mal by pokrývať vývojový a inovačný reťazec od základného výskumu až po demonštráciu výsledkov a podporu ich trhového zavádzania, mal by určiť jasné roly a úlohy pre rôzne zúčastnené strany ako EERA, EII, EIT, príslušne európske verejno-súkromné partnerstvá a iné zainteresované strany, ako sú univerzity, investori a finančné inštitúcie, pričom by mal podporovať vzájomné synergie a interakcie medzi týmito subjektmi. Prvý integrovaný plán by sa mal zostaviť do konca roka 2013.

· Na základe integrovaného plánu by mali členské štáty a Komisia vypracovať akčný plán, ktorý bude stanovovať koordinované a/alebo spoločné investície jednotlivých členských štátov medzi členskými štátmi a EÚ. Tieto investície by mali presahovať rámec grantových programov a zahŕňať nástroje finančného inžinierstva a obstarávania. Tento akčný plán bude presadzovať flexibilný prístup a obsahovať rôzne spôsoby implementácie, ako je zladenie prístupu členských štátov a ES pri financovaní priorít stanovených v integrovanom pláne a pri spoločných investíciách medzi členskými štátmi a/alebo s Európskou úniou. Mal by zahŕňať inštitucionálne financovanie a výskumné kapacity EERA. Tento plán by sa mal vypracovať do polovice roka 2014 a pravidelne by sa mal aktualizovať a podporovať sieťou/sieťami financujúcich orgánov.

· Dôkladný systém predkladania správ, založený na Strategickom informačnom systéme pre energetické technológie (SETIS) plánu SET by monitoroval implementáciu integrovaného plánu a akčného plánu. Na základe údajov poskytnutých členskými štátmi by sa mala každoročne vypracovať správa o pokroku s cieľom posúdiť vplyvy na ciele energetickej politiky, ako aj na lepšiu orientáciu EÚ a vnútroštátnu podporu.

· V rámci riadiacej skupiny plánu SET by sa mala zriadiť koordinačná štruktúra na podporu investícií do výskumu a inovácií na účel energetickej účinnosti. To by malo pokrývať príslušné verejno-súkromné partnerstvá EÚ, Európske partnerstvo v oblasti inovácií „Inteligentné mestá a obce“, ako aj ďalšie iniciatívy s cieľom uľahčiť uvádzanie technológií na trh. Táto štruktúra by mala byť zložená zo zástupcov vedeckej komunity, priemyslu, aktérov trhu, verejných orgánov a finančných inštitúcií.

Možno bude potrebné posilniť členstvo, činnosť a mandát riadiacej skupiny plánu SET, aby sa mohla venovať rozvoju integrovaného plánu.

S cieľom aktualizovať svoje technologické plány a podporiť integrovaný plán budú musieť podobne upraviť svoj mandát, štruktúru a účasť, a to aj prostredníctvom zosilnenia priemyselného komponentu, európske priemyselné iniciatívy a príslušné európske technologické platformy. Rozvíjajúce sa technológie a nový vývoj je potrebné riešiť najmä v oblasti skladovania a morskej energie v súvislosti so stratégiou Modrý rast. Súčasne je potrebné, aby Európska aliancia pre energetický výskum naďalej integrovala svoje výskumné kapacity a v úzkej spolupráci s európskymi priemyselnými iniciatívami zvýšila trhový/obchodný vplyv svojich výsledkov.

Do všetkých týchto štruktúr sa majú zapojiť aj nové subjekty s cieľom riešiť netechnologické inovácie a odstrániť regulačné, finančné, trhové či behaviorálne prekážky, čím sa zlepší pripravenosť trhu. Ide o miestnych aktérov, malé a stredné podniky, IKT, regulačné orgány, prevádzkovateľov sietí, finančné inštitúcie a spotrebiteľov.

Tento externý rozmer by mal posilniť excelentnosť a atraktívnosť EÚ ako výskumného partnera. Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a vývoja v súlade so stratégiou medzinárodnej spolupráce[18] by sa mala v rámci programu Horizont 2020 zamerať na tie kľúčové výzvy energetického výskumu a inovácií, ktoré môžu EÚ priniesť pridanú hodnotu a benefity. Externý rozmer energetickej politiky vrátane dvojstranných dialógov o energetike[19], ako aj dohody o vedeckej a technologickej spolupráci, ktoré Komisia uzavrela s tretími partnerskými krajinami, by sa mali implementovať koordinovaným a vzájomne prospešným spôsobom. Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) tiež poskytuje dôležitý medzinárodný rámec pre otázky súvisiace s klímou a energetickými technológiami. Vďaka mechanizmu pre technológie sa očakáva rast globálneho trhu na prenos technológií do rozvojových a rozvíjajúcich sa krajín.

Krajiny ako USA, Japonsko a Čína iniciujú a realizujú ambiciózne nízkouhlíkové programy, ktoré pre európsky výskumný sektor predstavujú významné príležitosti spolupráce v oblasti výskumu a inovácií, ako aj trhové príležitosti pre priemysel, napríklad v oblasti inteligentných sietí, palivových článkov a vodíka, obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej bezpečnosti a jadrovej fúzie. Multilaterálna spolupráca medzi EÚ, USA a Japonskom v oblasti kritických energetických surovín musí pokračovať. Potenciál solárnej energie by sa mal v spolupráci s partnerskými krajinami zo Stredomoria naďalej využívať.

5.           ZÁVERY

Stratégia EÚ pre energetické technológie a inovácie je neoddeliteľnou súčasťou energetickej politiky EÚ. Preto musí dopĺňať existujúce regulačné opatrenia a zabezpečiť, aby EÚ stála na čele inovácií medzinárodných energetických trhov a riešila problémy, ktoré súčasná ekonomická situácia prináša. Musí prispievať k posilneniu našej konkurencieschopnosti v oblasti nákladov na energiu a spoľahlivosti dodávok. V tomto oznámení si Komisia stanovila stratégiu zabezpečiť, aby EÚ v záujme splnenia výziev stanovených na rok 2020 a ďalšie obdobie naďalej disponovala špičkovým technologickým a inovačným sektorom.

Na podporu tohto prístupu Komisia

· vykoná nasledujúce:

· spoločne so zainteresovanými stranami plánu SET zabezpečí rozvoj integrovaného plánu s prihliadnutím na priority stanovené v stratégii EÚ pre energetické technológie a inovácie do konca roka 2013;

· spoločne s členskými štátmi nadefinuje do polovice roka 2014 akčný plán spoločných a individuálnych investícií na podporu integrovaného plánu;

· na základe Strategického informačného systému pre energetické technológie (SETIS) plánu SET posilní spoločne s členskými štátmi systém predkladania správ v rámci monitorovania integrovaného plánu a akčného plánu.

· nabáda, spolu s členskými štátmi v kontexte riadiacej skupiny, európske priemyselné iniciatívy a príslušné európske technologické platformy, aby upravili svoj mandát, štruktúru a účasť, aktualizovali technologické plány a prispeli k tvorbe integrovaného plánu.

· na podporu investícií do výskumu a inovácií v oblasti energetickej účinnosti vytvorí v rámci riadiacej skupiny plánu SET koordinačnú štruktúru;

· vyzýva Európsky parlament a Radu, aby:

– opätovne potvrdili svoju podporu pre plán SET ako súčasť európskej energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy a jeho posilňovanie v záujme vývoja energetických technológií a inovácií, ako sa uvádza v tomto oznámení;

– schválili navrhované kľúčové zásady a vývoj potrebný v oblasti energetických technológií a inovácií v EÚ;

– podporili zosúladenie zdrojov EÚ, ako aj národných, regionálnych a súkromných zdrojov pre tento integrovaný výskum a inovačný prístup;

· nabáda členské štáty a regióny, aby podporili plnenie integrovaného plánu a akčného plánu prostredníctvom:

– zlepšenej koordinácie svojich programov energetického výskumu a inovácií, ako aj prostredníctvom štrukturálnych a investičných fondov EÚ a príjmov EÚ z aukcií ETS;

– užšej spolupráce na projektoch s celoeurópskou pridanou hodnotou v rámci spoločných akcií a skupín;

– ďalšej integrácie národného inštitucionálneho financovania a výskumných kapacít Európskej aliancie pre energetický výskum;

– prejavenia podpory rýchlejšieho uvádzania na trh technológií z oblasti udržateľnej energie.

[1]               Ako sa uvádza v oznámení o pláne SET z roku 2007 (KOM (2007) 723) a v oznámení o investovaní do nízkouhlíkových t echnológií z roku 2009 (KOM (2009) 519).

[2]               Riadiaca skupina pre plán SET zložená z členských štátov EÚ je poverená vypracovaním spoločných opatrení a zabezpečením dostupnosti zdrojov na implementáciu plánu SET. EII sú založené na európskych technologických platformách a navrhujú technologické plány na zosúladenie úsilia EÚ, členských štátov a priemyselných odvetví v záujme dosiahnutia spoločných cieľov. ERRA združuje vedúce subjekty EÚ v oblasti energetického výskumu a je poverená implementáciou spoločných programov prostredníctvom zdieľania národných kapacít v Európe. Európske partnerstvo v oblasti inovácií „Inteligentné mestá a obce“ začalo svoju činnosť ako súčasť energetickej efektívnosti plánu SET a v súčasnosti integruje na úrovni miest a obcí inovatívne riešenia na úrovni reálnych rozsiahlych energetických aplikácií, dopravy a IKT. Informačný systém strategického plánu pre energetické technológie Komisie (SETIS) vedie a koordinuje Spoločné výskumné centrum (JRC).

[3]               SEK(2011) 1609 – pracovný dokument útvarov Komisie „Plán materiálov umožňujúcich nízkouhlíkové energetické technológie“.

[4]               V dokumente (KOM (2009) 519) sa odhaduje, že na zefektívnenie pokroku v opatreniach plánu SET je potrebných 8 miliárd EUR ročne.

[5]               V odvetví jadrovej energetiky sa financovanie vzťahuje na Euratom.

[6]               Pracovný dokument útvarov Komisie, Technologické hodnotenie, obrázok 3.2.

[7]               1 €/kW pre 100 kW systémy na kľúč do roku 2030 (v cenách z roku 2011 v eurách, bez DPH).

[8]               Výpočty Spoločného výskumného centra (JRC) na základe 23 % kapacitného faktora, ktorý bol v roku 2011 priemernou hodnotou pre Európu.

[9]               Trhovú replikáciu nástroja ELENA spustili Komisia a Európska investičná banka (EIB) v decembri 2009 s cieľom podporiť investície do energetickej účinnosti a projekty obnoviteľných zdrojov energie. Nástroj ELENA riadený EIB, KfW, CEB a EBOR je financovaný prostredníctvom programu Európskej komisie Inteligentná energia pre Európu (IEE).

[10]             Prehľad plánu JRC/SETIS SET je dostupný na: http://setis.ec.europa.eu/set-plan-implementation/set-plan-review-2010-2012.

[11]             Úplá správa o verejných konzultáciách je dostupná na: http://ec.europa.eu/energy/technology/consultations/20130315_technology_innovation_en.htm.

[12]             Ex-ante hodnotenie nástupcu programu Inteligentná energia pre Európu II (2007 – 2013) je dostupné na: http://ec.europa.eu/energy/intelligent/files/doc/2011_iee2_programme_ex_ante_en.pdf.

[13]             Dostupné na: http://ec.europa.eu/research/evaluations/pdf/archive/other_reports_studies_and_documents/eval_fuel_cell_hydro_report_2011.pdf.

[14]             V návrhu Regionálnej politiky na obdobie 2014 – 2020 sa od členských štátov alebo regiónov požaduje vypracovanie takýchto stratégií.

[15]             Vyvinutý spoločne Japonskom, Čínou, Indiou, Južnou Kóreou, Ruskom, USA a EÚ.

[16]             COM(2013) 17 final.

[17]             COM(2012) 4701 final.

[18]             COM(2012) 497 final.

[19]             KOM(2011) 539 v konečnom znení.

Top