52013DC0213

ZELENÁ KNIHA

o poistení proti prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou

1.           Úvod

Európsku úniu, podobne ako mnohé ďalšie regióny sveta, ohrozujú takmer všetky druhy prírodných katastrof. Katastrofy nezapríčiňujú len straty na ľudských životoch, ale každoročne spôsobujú aj škody za niekoľko miliárd eur, čo ovplyvňuje hospodársku stabilitu a rast. Katastrofy môžu mať cezhraničné účinky a môžu potenciálne ohroziť celé oblasti v susedných krajinách. Aj ak sú náklady spôsobené rozsiahlymi katastrofami sústredené na jednom mieste, ak nie sú primerane kryté poistením, potom môžu jednotlivé členské štáty znášať značné fiškálne zaťaženie, ktoré by mohlo spôsobiť vnútorné a vonkajšie nerovnováhy. Ide preto o dôležitú otázku pre občanov, spoločnosti a vlády v rámci Únie.

V roku 2010 Rada vyzvala Komisiu, aby zhodnotila potenciál Európskej únie uľahčovať a podporovať zvýšené krytie náležitého poistenia rizík v prípade katastrof a trhy na presuny finančného rizika, ako aj regionálne spájanie poistenia, z hľadiska prenosu poznatkov, spolupráce alebo štartovacieho financovania a aby o ňom podala správu[1]. Komisia následne zorganizovala Konferenciu o prevencii prírodných katastrof a poistení proti nim[2] a vypracovala štúdiu s názvom „Prírodné katastrofy: Relevantnosť rizík a poistné krytie v Európskej únii“[3].

Táto zelená kniha predstavuje niekoľko otázok týkajúcich sa primeranosti a dostupnosti náležitého poistenia proti katastrofám a je sprievodným dokumentom oznámenia s názvom „Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy“. Cieľom je zvýšiť povedomie a posúdiť, či by kroky na úrovni EÚ mohli byť primerané, alebo opodstatnené na zlepšenie trhu s poistením proti katastrofám v Európske únii alebo nie. Všeobecnejšie sa týmto procesom rozšíri aj znalostná základňa, prispeje sa k podpore poistenia ako nástroja na riadenie katastrof, a tým sa podporí posun smerom k všeobecnej kultúre v oblasti prevencie a zmierňovania rizík katastrof a zabezpečia sa ďalšie údaje a informácie.

Nasledujúce grafy znázorňujú prehľad výskytu prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou v Európskej únii počas posledných rokov.

Graf 1: Prírodné katastrofy v štátoch EHP (1980 – 2011)

Zdroj: Európska environmentálna agentúra, Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2012, Správa založená na ukazovateľoch, Správa EHP č. 12/2012.

Prudké víchrice, riečne alebo bleskové povodne sú jedným z hlavných rizík prírodných katastrof, ktorým čelí Európa (napríklad v roku 2012 záplavy v Spojenom kráľovstve, Írsku a Rumunsku, v rokoch 2002, 2005 a 2010 záplavy v celej Európe).

Graf 2: Záplavy – historicky najvyššie straty

Zdroj: Spoločné výskumné centrum, Európska komisia (2012), Prírodné katastrofy: Relevantnosť rizík a poistné krytie v EÚ, na základe dostupných údajov[4].

Členské štáty sa každoročne musia vyrovnávať aj s hrozbou, ktorú predstavujú lesné požiare. Podľa záznamov v roku 2003 zasiahla Európu vlna horúčav s najvyššími teplotami aspoň od roku 1500[5].

V posledných rokoch spôsobilo závažné škody v európskych krajinách aj niekoľko zimných a veterných víchric.

Graf 3: Víchrice – historicky najvyššie straty

Zdroj: Spoločné výskumné centrum, Európska komisia (2012), Prírodné katastrofy: Relevantnosť rizík a poistné krytie v EÚ, na základe dostupných údajov.

Zemetrasenia v Aquile v roku 2009 a v regióne Emilia Romagna v roku 2012 spôsobili úmrtia a zranenia a zničili obytné a komerčné nehnuteľnosti. Zemetrasenia môžu v Európe vyvolať aj cunami (ako napríklad v roku 1908 v Messine alebo v roku 1755 v Lisabone).

Graf 4: Zemetrasenie – historicky najvyššie straty

Zdroj: Spoločné výskumné centrum, Európska komisia (2012), Prírodné katastrofy: Relevantnosť rizík a poistné krytie v EÚ, na základe dostupných údajov.

Sopečná erupcia Eyjafjallajökull v marci 2010 názorne predviedla, aké ďalekosiahle môžu byť následky prírodnej katastrofy. Zo skúseností vyplynulo, že takáto nepravdepodobná udalosť môže mať dlhotrvajúce a vážne následky na iné časti Európy a sveta.

V období od roku 1980 do roku 2011 si prírodné katastrofy vyžiadali hospodárske straty, ktoré sa v celej Európe vyšplhali v cenách z roku 2011 na 445 miliárd EUR. Asi polovicu všetkých strát možno pripísať niekoľkým väčším udalostiam, ako boli víchrice Lothar v roku 1999, Kyrill v roku 2007 a Xynthia v roku 2010 a záplavám v strednej Európe v roku 2002 a v Spojenom kráľovstve v roku 2007. Náklady na škody vyplývajúce z extrémnych klimatických javov sa od 80. rokov 20. storočia zvýšili z 9 miliárd EUR na viac ako 13 miliárd EUR v prvom desaťročí 21. storočia (hodnoty upravené o infláciu v roku 2011)[6].

Graf 5: Prírodné katastrofy v štátoch EHP – udalosti vedúce k stratám, úmrtia a straty (1980 – 2011)

Zdroj: Európska environmentálna agentúra, Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2012, Správa založená na ukazovateľoch, Správa EHP č. 12/2012.

V súvislosti so zmenou klímy sa bude využívať poistenie na krytie čoraz častejších a intenzívnejších udalostí. Zmeny klímy, demografická štruktúra a koncentrácia obyvateľstva, rast v oblastiach vystavených katastrofám a zvyšujúce sa hodnoty bohatstva a majetku zvyšujú expozíciu a zraniteľnosť hospodárskych aktív a závažnosť strát[7]. Z krátkodobého hľadiska nemusí byť vplyv zmeny klímy na poistenie až taký významný. Z dlhodobejšieho hľadiska, najmä v odvetviach alebo v oblastiach, v ktorých nebolo poistenie bežné, by zmena klímy mohla mať vplyv na prístupnosť a finančnú dostupnosť poistenia. Možné straty vo výraznej miere závisia od zmien v expozícii a od zraniteľnosti. Očakáva sa, že pravdepodobnosť väčšiny druhov extrémnych klimatických javov výrazne vzrastie[8]. V dôsledku narastajúcich rizík sa poistenie v určitých oblastiach môže stať neprístupné alebo finančne nedostupné. Nedostupné poistenie, jeden z faktorov, ktorý prispieva k zraniteľnosti, môže zhoršiť citlivosť spoločnosti a spôsobiť, že možné veľké finančné expozície zostanú na pleciach vlád.

Katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, ako napríklad priemyselné havárie s nebezpečnými látkami, môžu mať takisto cezhraničný vplyv veľkého rozsahu (t. j. nehoda v Mexickom zálive v roku 2010 spojená s námornou ťažbou ropy, pretrhnutie hrádze na odkalisku v Ajke, Maďarsko). Okrem toho môžu prírodné nebezpečenstvá a katastrofy, napríklad blesky, nízke teploty alebo zemetrasenia, vyvolať katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou („natech“ – prírodné nebezpečenstvá spôsobujúce technologické katastrofy, Natural Hazard Triggering Technological Disasters), ako napríklad atmosférické úniky, úniky kvapalín alebo požiare[9] (t. j. jadrová katastrofa vo Fukušime, Japonsko, v roku 2011). Tieto zložené katastrofy „natech“ sa môžu objavovať častejšie z dôvodu zvýšeného výskytu extrémnych prírodných javov a zvýšenej zložitosti a prepojenosti priemyselných systémov.

Priemyselné havárie v štátoch EHP nahlásené do systému na ohlasovanie závažných havárií

Zdroj: Európska environmentálna agentúra, Mapovanie vplyvov prírodných rizík a technologických havárií v Európe, technická správa EHP č. 13/2010.

Súkromným poistením sa môže vyriešiť niekoľko súvisiacich politických obáv a môže sa ním prispieť k udržateľnosti verejných financií[10]. Poistenie je jedným z nástrojov na riadenie rizík v prípade katastrof spolu s predchádzaním rizikám, opatreniami pripravenosti a reakcie: Fungovanie poistného systému proti rizikám v prípade katastrof môže byť nad rámec rozdelenia rizika funkčné na všetkých úrovniach cyklu riadenia rizík, od určenia rizika a modelovania rizika po presun rizika a odškodnenie. Poistenie plní špecifickú úlohu: Nezabraňuje stratám na životoch alebo majetku, ale pomáha znížiť hospodársky vplyv a uľahčuje obnovu po katastrofách. Dobre navrhnuté poistné zmluvy môžu fungovať aj ako trhový nástroj na odradenie od rizikového správania a podporovanie informovanosti o rizikách, ako aj na uplatňovanie hľadiska ochrany pred katastrofami v hospodárskych a finančných rozhodnutiach.

2.           Prenikanie poistenia proti prírodným katastrofám na trh

Veľké prírodné katastrofy majú rozsiahle a významné nepriaznivé účinky na hospodársku činnosť, a to jednak z hľadiska svojho okamžitého vplyvu, ako a aj z dlhodobejšieho hľadiska. Najmä nepoistené straty vedú k následným makroekonomickým nákladom, pričom dostatočne poistené prípady sú z hľadiska strateného zisku bezvýznamné[11].

Z nedávneho analytického výskumu, ktorý uskutočnilo Spoločné výskumné centrum, na základe dostupných údajov vyplynulo, že miera prenikania poistenia proti katastrofám na trh je v niektorých členských štátoch nízka[12]. V analýze sa poukazuje na to, že riziko záplav, víchric a zemetrasení je podľa očakávaní v jednotlivých členských štátoch rôzne. Na základe dostupných údajov však existujú prípady, keď trhy s poistením proti katastrofám zrejme nevedia v plnej miere zvládnuť existujúce riziká. Podľa dostupného výskumu je miera prenikania poistenia proti víchriciam na trh vysoká vo väčšine členských štátov. V prípade záplav a zemetrasení je však miera prenikania poistenia na trh vysoká iba vtedy, keď sú tieto riziká viazané s inými rizikami.

Graf 7: Prírodné katastrofy v štátoch EHP (1980 až 2011) – celkové a poistené straty

Zdroj: Európska environmentálna agentúra, Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2012, Správa založená na ukazovateľoch, Správa EHP č. 12/2012.

(1) Otázky (1) Aký je váš názor na mieru prenikania poistenia proti katastrofám na trh v Európskej únii? Uveďte, prosím, podrobnosti a údaje na podporu vašich argumentov. Je potrebný ďalší prieskum na pochopenie akýchkoľvek možných medzier v ponuke poistenia a dopyte po ňom, v dostupnosti a krytí poistenia?

2.1.        Viazanie produktov

Poistením sa prerozdeľuje a znižuje finančné riziko spojené s nepriaznivými udalosťami rozdelením nákladov medzi viac jednotlivcov alebo v čase. Poistením sa prenášajú jednotlivé riziká do súboru, ktorý spravuje poisťovateľ. Nahromadením alebo združovaním rizík je možné znížiť náklady na katastrofy v ktoromkoľvek konkrétnom období.

Krytie, ktoré poskytuje trh súkromného poistenia, je financované poistným a kryté kapitálom akcionárov, aby sa pokryli pravdepodobné odchýlky od očakávaných strát. V poistnom sa odrážajú očakávané straty poisteného jednotlivca, rozpätie neistoty pre oblasť poisťovacej činnosti, poplatok za kapitál akcionárov, podiel nákladov na spracovanie, t. j. administratívne a iné náklady spojené s uzatváraním poistných zmlúv, a zisk. Poistné sa investuje na finančných trhoch, kde investičné riziká nesmú byť prepojené s upisovacím rizikom alebo musia byť zaistené s cieľom vybrať určité riziko zo súboru. Týmto spôsobom poistenie rozkladá riziko hospodárskej straty v rámci spoločnosti a regiónov.

Osobitným znakom katastrof je, že dokážu naraz zničiť veľké množstvo majetku v koncentrovanej oblasti: Zemetrasenia sa vyskytujú pozdĺž seizmických zlomov, záplavy sa vyskytujú v nízko položených oblastiach a veterné víchrice sú veľmi často sústredené na pobrežiach. Táto skutočnosť kontrastuje s inými druhmi rizika, na ktoré sa poskytuje poistné krytie, ako napríklad krádež alebo požiar. Je nepravdepodobné, hoci nie nemožné, aby bola vykradnutá naraz celá štvrť.

Používajú sa dva hlavné spôsoby, ktorými sa umožňuje riešenie prepojených rizík pomocou poistenia. Prvým je rozšírenie súboru tak, aby bolo veľmi nepravdepodobné, že by boli jednotlivé riziká vo veľkej miere prepojené prostredníctvom akejkoľvek možnej katastrofy. Ďalšou rozšírenou technikou je viazanie niekoľkých druhov neprepojených nebezpečenstiev do jednej poistnej zmluvy napríklad požiar a záplavu, víchricu alebo zemetrasenie[13]. Keďže každé nebezpečenstvo je nezávislé od akéhokoľvek ďalšieho nebezpečenstva v poistnej zmluve, viazaním sa znížia akumulované riziká ktoréhokoľvek nebezpečenstva v poistnej zmluve.

Viazanie produktov predstavuje všeobecnú solidaritu medzi klientmi. Viazanie produktov sa preto niekedy zavádza pomocou povinného rozšírenia jednoduchých rizík, ako napríklad poistenia proti požiaru alebo poistenia motorových vozidiel o krytie proti prírodným katastrofám. V ideálnom prípade by sa v systéme malo uznávať, že niektoré poistené osoby nepredstavujú žiadne alebo len minimálne riziká v porovnaní s osobami z rizikových oblastí, napríklad prostredníctvom zliav z poistného.

Otázky (2) Aké ďalšie kroky by sa mohli naplánovať v tejto oblasti? Predstavovalo by povinné viazanie produktov vhodný spôsob, ako zvýšiť poistné krytie proti rizikám katastrof? Existujú okrem povinného viazania produktov iné, menej reštriktívne spôsoby, ktoré by mohli predstavovať primeraný spôsob ako zvýšiť poistné krytie proti rizikám katastrof?

2.2.        Povinné poistenie proti katastrofám

Klienti sa nemusia prikláňať k poisteniu proti rizikám, v prípade ktorých nie je pravdepodobné, že postihnú konkrétne ich. Ľudia a podniky často podceňujú skutočné riziko katastrofy, ktoré im hrozí (krátkozrakosť voči rizikám), a nie sú dobre pripravení vyrovnať sa s finančnými následkami. Spoliehajú sa na sociálne siete alebo vládnu pomoc.

Iným problémom môže byť nesprávny výber. Vzťahuje sa na jav v poistení, v ktorom si skupiny ľudí, ktoré cítia, že sú vystavené vyššiemu riziku, vo veľkej miere kupujú poistenie, pričom ľudia, ktorí nevnímajú toto riziko ako vysoké, nebudú pociťovať potrebu kúpiť si poistenie. Nesprávny výber je problémový najmä v oblasti poistenia proti katastrofám. Ak si kúpia poistenie len tí, ktorí sú riziku vystavení vo veľkej miere, poistné bude nedostupne drahé a súbor bude príliš malý, aby sa dokázal vyrovnať s katastrofami, keďže bude chýbať rezerva od členov súboru, ktorých sa katastrofy nedotkli.

Povinným poistením proti katastrofám by sa mohli prekonať uvedené problémy. Výsledkom bude vysoká miera prenikania na trh a veľký súbor poistených osôb. Takto sa uľahčí rozdelenie rizika a znížia sa administratívne náklady na poistnú zmluvu, pričom sa zároveň zníži následná vládna pomoc.

Otázky (3) Aké povinné poistenie proti katastrofám existuje (prípadne) v členských štátoch? Sú tieto poistné produkty všeobecne spojené s povinným viazaním produktov alebo povinnosťou poisťovateľov poskytovať krytie? Dopĺňa povinné poistenie proti katastrofám všeobecne právo klienta na výber niektorých rizík katastrof? Aké sú výhody/možné nevýhody? Boli by kroky EÚ v tejto oblasti užitočné?

2.3.        Súbory poistení proti katastrofám

Súbory poistení proti katastrofám môžu rozšíriť absorpčnú kapacitu rizík poistného trhu. Môžu poskytnúť krytie na nahromadené expozície a riziká, ktoré nie sú poistiteľné z dôvodu morálneho hazardu, malej veľkosti daného trhu alebo nadmerných nákladov na poistné plnenie. Súbory môžu dopĺňať systémy s povinným viazaním produktov alebo povinným poistením.

Komisia prostredníctvom úprav spolupoisťovacích a spoluzaisťovacích združení obnovila výnimku v nariadení o skupinových výnimkách v oblasti poistenia č. 267/2010[14]. Uznala, že rozdelenie rizík v prípade určitých druhov rizík, v rámci ktorých jednotlivé poisťovne nie sú ochotné alebo schopné poistiť celé samotné riziko, je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo krytie všetkých takýchto rizík.

Nariadením sa umožňuje spolupráca prostredníctvom súborov len za určitých podmienok. Obmedzuje sa teda len na dohody, ktoré zainteresovaným podnikom neposkytujú príležitosť na vylúčenie hospodárskej súťaže v súvislosti s podstatnou časťou daných produktov. Súbory mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia nie sú z dôvodu vysokých trhových podielov zakázané, ale musia urobiť vlastné hodnotenie podľa pravidiel hospodárskej súťaže, pretože môžu zahŕňať výhody, ktorými by sa odôvodnila výnimka podľa článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

2.4.        Vlády ako zaisťovatelia a poisťovatelia a zaisťovatelia a poisťovatelia poslednej inštancie

Verejné orgány môžu pôsobiť ako poisťovatelia alebo môžu finančne podporovať štátom poverené súbory poistenia. Takéto poistné programy môžu zmierniť politický tlak na prideľovanie významných vládnych zdrojov na odstránenie dôsledkov prírodnej katastrofy. Je však potrebné, aby rámec zabránil problémom morálneho hazardu, t. j. aby poistencov nepovzbudzoval k rizikovejšiemu správaniu, keby vedeli, že aj tak sa všetko bude kryť z verejných zdrojov, či sa vopred poistia alebo nie.

Prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev môžu poisťovatelia ponúknuť svoju odbornosť a nástroje (ako napríklad informačné platformy o rizikách) na posúdenie rizík, uzatváranie poistiek a v niektorých prípadoch konzultácie pre vlády v oblasti ich investičných rozhodnutí. Od poisťovateľov sa takisto môže vyžadovať, aby poskytli poistné krytie na stredne veľké straty; vláda obmedzuje svoje vystavenie rizikám a poisťovatelia znášajú úroveň rizika, ktorá je v rámci ich možností.

Vlády môžu spravovať aj programy zaistenia. Môžu vyžadovať, aby súkromný trh vzal na seba určitú časť rizika a zaplatil za ňu, t. j. zmluvy o rozdelení kvót.

Vlády môžu pôsobiť ako (zaisťovatelia) poisťovatelia poslednej inštancie prijatím rizík nad určitú úroveň škody spôsobenú katastrofou, t. j. zaistenie na zamedzenie strát (stop-loss). V tomto prístupe sa spája kapacita rozloženia možného rizika vlády a schopnosť trhu uplatniť zásady poistenia a takisto využiť svoju administratívnu kapacitu, t. j. vyberanie poistného, uvádzanie na trh a riešenie nárokov. Verejnými programami sa preto môže poskytnúť krytie na najvyšších úrovniach rizika a zároveň si súkromný trh môže zachovať niektoré alebo všetky nižšie úrovne rizika.

Otázky (4) Ako sú štátne alebo štátom schválené programy (zaistenia) poistenia proti katastrofám navrhnuté a financované, aby sa predišlo morálnemu hazardu?

2.5.        Poistenie proti nepriaznivým poveternostným podmienkam založené na parametrickom indexe a iné inovačné riešenia

2.5.1.     Poistenie proti nepriaznivým poveternostným podmienkam založené na parametrickom indexe

V tradičných systémoch poistenia súvisiaceho s poveternostnými podmienkami, ako napríklad poistenie majetku alebo zodpovednosti, bude poistná náhrada vyplatená na základe posúdenia strát poistenej strany. Po dokončení a odsúhlasení posúdenia straty dostane poistená strana vyplatenú náhradu.

V systéme poistenia založeného na parametrickom indexe sa straty vyplývajúce z prípadov extrémnych poveternostných javov kompenzujú, keď sa vopred určený index nepriaznivých poveternostným podmienok odchýli od historického priemeru bez ohľadu na skutočnú stratu. Uvedený typ poistenia spočíva v posúdení cieľa a nezávislého indexu, ktorý je vysoko prepojený so skutočnou stratou. Tradičné poistenia založené na náhrade a parametrické poistenia sa môžu kombinovať.

Na základe ponaučení a skúseností z rôznych regionálnych iniciatív[15] by sa mohlo parametrické poistenie považovať za riešenie pre súkromné aj verejné odvetvia, napríklad pre kritickú verejnú infraštruktúru. Môže sa ním zlepšiť finančná dostupnosť poistenia znížením administratívnych nákladov, pretože nezahŕňa proces likvidácie podľa nárokov. Urýchľuje aj vyplatenia a môže sa spájať s jednoduchšími poistnými zmluvami. Parametrické krytia môžu prispieť k zníženiu asymetrie v oblasti informácií medzi poisťovateľmi a klientmi. Na druhej strane tieto zmluvy predstavujú významné bázické riziko, t. j. vyplatenie nároku na poistné nezodpovedá skutočnej vzniknutej škode a poistenci nemusia byť nevyhnutne schopní posúdiť ju.

Poistenie predstavuje zásadnú požiadavku na rozvoj, pretože nepoistené strany môžu rozšíriť kolobeh chudoby a brániť hospodárskemu rastu. Alternatívne, zjednodušené nástroje na presun rizika sa vyvíjajú v rozvojových krajinách ako produkty mikropoistenia. Programy parametrického poistenia podporované Komisiou boli zavedené aj v tretích krajinách, ktoré sú osobitne vystavené rizikám zlých poveternostných podmienok a katastrof, ako sú suchá, zemetrasenia a víchrice[16].

2.5.2.     Meteorologický výskum

Zložitosť parametrického návrhu a bázické riziko môžu predstavovať významné obmedzenia v rozširovaní týchto systémov. V rámci meteorologického výskumu sa musia určiť funkčné indexy. Môže sa rozšíriť na všeobecné krytie v prípade, že existuje systematické pokrytie územia meteorologickými stanicami v dostatočnej blízkosti poistených osôb a sú zmapované rizikové zóny. Okrem fyzickej prítomnosti meteorologických staníc je potrebné zhromažďovať, uchovávať, vymieňať si a archivovať údaje, aby boli ihneď k dispozícii vo vzťahu k poistným udalostiam. Využívanie satelitných údajov v spojení s numerickými analýzami a predpoveďami už vyústilo do neustále sa zvyšujúcich schopností požadovaných na zostavovanie meteorologických predpovedí počasia.

Podobne možno preskúmať možnosti súvisiace so satelitnými indexmi, ktoré využívajú nástroje diaľkového snímania. Veľa hospodárskych odvetví je citlivých na klimatické podmienky, teda na meniacu sa klímu. Výhody investovania do infraštruktúry súvisiacej s počasím sa preto rozšíria za hranicu rozvoja produktov poistenia založených na indexe, najmä na lesné a poľnohospodárske produkty. Komisia v súčasnosti vedie konzultácie zamerané na budúce vykonávanie služby monitorovania zmeny klímy ako súčasti európskeho programu monitorovania Zeme (GMES)[17].

2.5.3.     Cenné papiere viazané na poistné udalosti

Cenné papiere viazané na poistné udalosti, ako napríklad dlhopisy vydané na krytie katastrof alebo iné alternatívne nástroje na presun rizika, možno vnímať ako účinný spôsob na zvýšenie kapacity poistenia proti vysoko nepravdepodobným, zriedkavo sa vyskytujúcim, veľmi závažným prípadom prírodných katastrof.

Poisťovateľom, zaisťovateľom a podnikom dlhopisy poskytujú viacročnú ochranu proti prírodným katastrofám s minimálnym kreditným rizikom protistrany. Investorom ponúkajú potenciál diverzifikovať a znížiť riziko portfólia, pretože zlyhania dlhopisov nie sú vzájomne prepojené s väčšinou iných cenných papierov.

Otázky (5) Vidíte akékoľvek ťažkosti, prekážky alebo obmedzenia v používaní informácií na vytvorenie parametrického poistenia? Ktoré faktory by mohli zvýšiť propagáciu a využívanie týchto inovačných poistných riešení?

3.           Povedomie o rizikách katastrof, ich prevencia a zmierňovanie

V Európskej únii je silné politické povedomie týkajúce sa potreby rozvoja a vykonávania politík na riadenie rizík v prípade katastrof, ktorých cieľom je vybudovať odolnosť voči katastrofám a zmierniť ich najvážnejšie vplyvy[18] v Únii, ako aj v jej vonkajšej činnosti.

Na medzinárodnej úrovni bola odolnosť a znižovanie rizika katastrof označené za hlavnú tému medzinárodných samitov, ako bol samit v Riu o udržateľnom rozvoji v roku 2012, iniciatíva krajín G20 v oblasti riadenia rizík katastrof a vypracovanie metodického rámca určeného na pomoc vládam pri vyvíjaní účinnejších stratégií na riadenie rizík v prípade katastrof a najmä finančných stratégií, opierajúc sa o posilnené posúdenie rizík a ich financovanie[19]. Okrem toho sa v procese k novému medzinárodnému rámcu pre zníženie rizík katastrof (Akčný rámec z Hjóga na obdobie po roku 2015) zvýšený dôraz kladie na aspekty financovania týkajúce sa riadenia rizík katastrof a na ekonomické náklady katastrof.

Riadenie rizík z prírodných katastrof si vyžaduje lepšie riadenie expozície voči prirodzeným nebezpečenstvám, a to prostredníctvom mestského a územného plánovania. Je potrebné, aby politika riadenia v prípade katastrof zahŕňala prevenciu, odolnosť a zníženie zraniteľnosti jednotlivcov, ako aj posilnenie ekosystémov. V rizikových oblastiach budú musieť vlastníci nehnuteľností ešte viac investovať do opatrení na zníženie rizika vzniku škôd na majetku.

Riadenie rizík v prípade katastrof môže prispieť k nenarušenému hospodárskemu rozvoju a prosperite:

· Z krátkodobého hľadiska môže byť investovanie do riadenia rizík prostriedkom urýchľovacích akcií pre rast a zamestnanosť (nové technológie, výskum a vývoj, odolné budovy a infraštruktúra, inovačné finančné nástroje),

· Zo strednodobého hľadiska lepšie posudzovanie katastrof a odolnosť voči nim prispieva k zameraniu sa na štrukturálnu udržateľnosť verejných a súkromných financií a k zlepšeniu makroekonomickej stability znížením nepriaznivého vplyvu prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou na verejné a súkromné rozpočty.

· Z dlhodobého hľadiska má investovanie do riadenia rizík vysokú návratnosť a prispieva k udržateľnému hospodárskemu rozvoju.

Posúdenie rizík (vrátane analýzy expozície a zraniteľnosti) je dôležitým a základným krokom na účel poskytnutia informácií pre riadenie rizík katastrof, proces plánovania a pridelenie finančných zdrojov. Posúdenia viacerých rizík so zohľadnením možných interakcií medzi nebezpečenstvami a zraniteľnosťou môžu takisto pomôcť riešiť prepojené riziká a dominové efekty.

Budovanie odolnosti je dlhodobým úsilím, ktoré je potrebné začleniť do vnútroštátnych politík a plánovania: Stratégie na zvyšovanie odolnosti sú takisto súčasťou procesu rozvoja a prispievajú k rôznym dlhodobým politikám, najmä prispôsobeniu sa zmene klímy a potravinovej bezpečnosti.

3.1.        Stanovovanie cien poistenia ako poistný trhový stimul na podporu prevencie v oblasti povedomia o rizikách a ich zmierňovania

Vlády by mohli naďalej znášať veľký podiel nákladov na zmiernenie a pomoc verejnosti tým, že by naďalej štedro odškodňovali obete. Takto sa však pravdepodobne prehĺbia rozpočtové ťažkosti vlád a podnieti sa nechcený vývoj v rizikových oblastiach. Prípadne by mohli verejné orgány čerpať zdroje z tejto oblasti, kontrolovať vývoj v rizikových oblastiach a výraznejšie sa spoliehať na trhové sily, aby sa podnietila individuálna zodpovednosť za zníženie strát a poistenie voči nim.

Poisťovatelia môžu poskytovať trhové stimuly na predchádzanie riziku. Stanovovanie cien na základe rizika môže poistené osoby motivovať k tomu, aby prijali individuálne opatrenia na zníženie zraniteľnosti svojho majetku. Ak sa do poistného náležite premieta úroveň rizika spolu so zľavami primeranými riziku pre poistené osoby, ktoré investujú do zníženia straty, motivuje ich to, aby prijali opatrenia na zníženie rizika. Náklady na zníženie rizika ex ante pre jednotlivcov však často nie sú hospodárne v porovnaní s jednoduchým poistením proti riziku alebo prijatím opatrení na prevenciu rizika na obecnej úrovni. Keby sa v poistnom odzrkadľovali skutočné riziká, vysoko rizikové správanie by bolo nedostupne drahé. Z toho dôvodu by sa vždy mali zohľadňovať príslušné úlohy verejného a súkromného sektora pri prijímaní opatrení na predchádzanie rizikám.

Podľa ustálenej judikatúry môžu poisťovatelia slobodne určovať poistné[20].

Stanovovanie cien na základe rizika[21] si vyžaduje sofistikovaný proces upisovania. Vyžaduje si vysokú mieru informovanosti a vyplývajú z neho administratívne náklady pre poisťovateľov. Stanovovanie cien na základe rizika môže odradiť ľudí od bývania v rizikových oblastiach alebo si vyžaduje verejnú intervenciu. Diferenciácia poistného podľa rizika zahŕňa takisto administratívne náklady, ale pravdepodobne usporí budúce nároky, pretože poistné motivuje k zníženiu rizika katastrofy.

Stanovovanie cien na základe rizika však môže znevýhodňovať určité vysoko rizikové skupiny. Môžu sa vyskytnúť riziká, ktoré sú nepoistiteľné, alebo riziká, ktoré by si vyžadovali zvýšené poistné alebo poistné na cenovo nedostupnej úrovni.

Súkromná zodpovednosť za riziká katastrof môže takisto plniť úlohu pri poskytovaní trhových stimulov pre individuálne opatrenia na prevenciu strát a pri odrádzaní od rozvoja vo vysoko rizikových oblastiach. Základná problematika týkajúca sa majetku a sociálnej solidarity vyplynie pri pridelení zodpovednosti, a to najmä v chudobných a zraniteľných regiónoch.

Verejné orgány sa môžu rozhodnúť, že zavedú využívanie poistného so sadzbou na obecnej úrovni alebo s paušálnou sadzbou, výsledkom čoho je krížové subvencovanie od ľudí žijúcich v oblastiach s nízkym rizikom. Stanovenie sadzieb môže zvýšiť pomernú mieru záujmu klientov z rizikových oblastí. Takéto stanovenie sadzieb však zhoršuje externality využívania pôdy: V prípade poistného s paušálnou sadzbou poistené osoby neplatia za riziko, ktoré vytvárajú tým, že žijú v exponovaných oblastiach. Všetky povolené lokality predstavujú rovnaké náklady na poistenie pre domácnosti. Kombinovaním solidarity s prísnymi stavebnými obmedzeniami a normami sa čiastočne napraví nedokonalá internalizácia rizika a zvýši sa efektívnosť. Stanovenie sadzby poistného môže byť diferencované aj medzi rizikovými zónami ako čiastočné zohľadnenie odlišných mier rizika.

Otázky (6) Mohlo by stanovovanie cien na základe rizika stimulovať klientov a poisťovateľov k prijímaniu opatrení na znižovanie a riadenie rizík? Bol by vplyv tvorby cien založenej na riziku odlišný, keby bolo poistenie proti katastrofám povinné? Prispôsobujú poisťovatelia všeobecne poistné po uplatnení opatrení na prevenciu rizík? (7) Existujú osobitné katastrofy, v prípade ktorých by sa malo navrhnúť poistné s paušálnou sadzbou? Malo by byť poistné s paušálnou sadzbou spojené s hranicami vyplatení? (8) Aké ďalšie riešenia by sa mohli poskytnúť klientom s nízkymi príjmami, ktorí by inak mohli byť vylúčení z produktov poistenia proti katastrofám?

3.2.        Dlhodobé poistné zmluvy proti katastrofám

Riziká prírodných katastrof sú v zásade kryté ročnými zmluvami. Ročné zmluvy poskytujú flexibilitu a možnosť výberu; Klienti môžu pravidelne meniť konkurenčných poisťovateľov a produkty.

Dlhodobá poistná zmluva s transparentným stanovovaním ceny na základe rizika a zľavami z poistného za zníženie rizika by mohla posilniť hospodárske stimuly tak, že by sa investovanie do zníženia rizika stalo prospešným pre obe zmluvné strany (poisťovateľa i poisteného). Dlhodobá zmluva za garantovanú cenu alebo cena s vopred vymedzenými podmienkami týkajúcimi sa stropov ceny, alebo pravidelné úpravy o infláciu by mohli poisteným osobám zabezpečiť finančnú a zmluvnú istotu. Mohli by sa tak znížiť aj administratívne a transakčné náklady pre obe strany, pretože by nebolo potrebné rokovať o zmluvách každý rok.

Väčšia neistota a nejednoznačnosť sa však môže vyskytnúť v súvislosti s podkladovými rizikami. Zdá sa, že ročné poistné viacročnej zmluvy je pravdepodobne vyššie ako poistné rovnocennej ročnej zmluvy. V dôsledku toho by boli kapitálové požiadavky a výnosy z kapitálu požadované investormi takisto vyššie. Na druhej strane v rámci Solventnosti II sa dlhodobými poistnými zmluvami zvyšuje kapitál poisťovateľa, pretože očakávaný zisk za celé obdobie platnosti zmluvy je zohľadnený na jej začiatku.

Poisťovatelia v súčasnosti ponúkajú dlhodobé zmluvy v oblasti životného poistenia alebo zdravotného poistenia. Zatiaľ však nie je jasné, či môže byť poistenie majetku dlhodobé a zároveň poskytovať krytie za dostupnú cenu.

Otázky (9) Existuje prípad podporovania dlhodobých zmlúv týkajúcich sa katastrof? Aké by boli výhody/nevýhody pre poisťovateľov a pre poistené osoby?

3.3.        Predzmluvné a zmluvné požiadavky na informácie

Je potrebné, aby klienti jasne chápali, aký druh krytia majú a ako by fungovalo v prípade katastrofy a ako sa v rámci poistenia riešia nezvyčajné vplyvy, nie bežné straty. Z nedávneho výskumu, ktorý vykonalo Spoločné výskumné centrum, vyplýva, že klienti nemajú tendenciu kupovať si poistenie proti katastrofám s nízkou pravdepodobnosťou a vysokou závažnosťou[22]. Je takisto pravdepodobné, že súčasná zložitá finančná situácia mnohých domácností v niekoľkých členských štátoch odrádza od kúpy poistenia proti katastrofám.

Na rozdiel od smernice o životnom poistení 2002/83/ES[23] prvá, druhá a tretia smernica o neživotnom poistení 73/239/EHS[24], 88/357/EHS[25], 92/49/EHS[26] neobsahujú žiadne pravidlá o predzmluvných a zmluvných informáciách pre poistencov. Ani smernica o Solventnosti II 2009/138/ES[27] neobsahuje takéto pravidlá pre riziká neživotného poistenia.

V sektore neživotného poistenia sa preto požiadavky na informácie od poisťovateľov, pokiaľ ide o ochranu klientov, výrazne líšia. Kľúčové je zvýšiť dôveru klientov stanovením jasných pravidiel a odstránením právnych neistôt. Poistný trh s dobre informovanými klientmi núti poisťovateľov súťažiť, aby ich zaujali a udržali si ich. Harmonizované požiadavky na predzmluvné a zmluvné informácie by takisto zvýšili dôveru klientov a podnietili ich, aby nakupovali bezpečne v rámci celej Európskej únie.

Otázky (10) Myslíte si, že treba harmonizovať požiadavky na predzmluvné a zmluvné informácie na úrovni EÚ? Ak áno, malo by ísť o prístup úplnej alebo minimálnej harmonizácie? Aké požiadavky týkajúce sa záväzku by mali byť zahrnuté, napríklad: – charakter poistených rizík, – opatrenia prispôsobenia a prevencie na minimalizovanie poistených rizík, – vlastnosti a výhody (ako je nahradenie úplných nákladov náhrady ceny alebo amortizovaných, časovej hodnoty majetku), – vylúčenia alebo obmedzenia, – podrobné údaje na oznámenie nároku, napríklad ak musí strata a jej oznámenie pripadnúť do rovnakého zmluvného obdobia, – kto a v akom rozsahu znáša náklady na vyšetrovanie a určovanie straty, – zmluvné dôsledky neposkytnutia príslušných informácií zo strany poisťovateľa, – nápravy, náklady a postupy uplatnenia práva na odstúpenie, – obnovenia zmluvy, – riešenie sťažností?

3.4.        Zmluvné podmienky poistenia

Morálny hazard zodpovedá zmene správania jednotlivca, ktorý má po uzavretí poistenia menej stimulov na predchádzanie výskytu straty, a preto je vyššia pravdepodobnosť výskytu negatívnych vplyvov poistnej udalosti. Toto by sa zhoršilo, ak by neexistoval mechanizmus na premietnutie týchto strát do následného poistného.

Na zníženie účinkov morálneho hazardu sa ako súčasť poistných zmlúv využívajú rôzne druhy zmluvných podmienok a vylúčení poistenia, ktoré sú určené na vyvolanie správania, ktorým sa zmierňujú riziká.

Odpočítateľné položky alebo spoluúčasť spôsobujú, že poistené strany sú povinné znášať časť straty samy, keďže daná suma sa odpočíta z nárokovanej sumy. Dôvodom ich existencie je eliminácia malých nárokov. Spolupoistenie je opatrenie, pri ktorom sa o stratu delí poistený a poisťovateľ na základe predpísaného percentuálneho podielu. Zmluvy môžu obsahovať aj obmedzenia krytia (buď hornú hranicu, alebo vylúčenie určitých zraniteľných položiek, napríklad nepevných konštrukcií).

Opísané zmluvné opatrenia môžu presahovať rámec schopnosti, kontroly alebo zodpovednosti poistenej strany a nemusia byť vhodné alebo účinné na podnietenie opatrení na zníženie rizík. Ak sa na riešenie ďalších rizík týkajúcich sa katastrof teda použije zvýšenie odpočítateľných položiek, spoluúčasť a spolupoistenie, môžu sa dotknúť poistených osôb s nízkymi príjmami, ktoré si nárokujú náhradu za „nepodstatnú“ škodu.

Otázky (11) Zabraňuje sa účinne morálnemu hazardu používaním odpočítateľných položiek, spoluúčasti, spolupoistením a inými vylúčeniami? Aké alternatívne zmluvné podmienky by mohli byť vhodné v prípade poistenia proti katastrofám vzhľadom na to, že poistená strana nemusí byť schopná prijať opatrenia na účinné zníženie rizík v prípade katastrofy?

3.5.        Údaje, výskum a informácie

Predtým, ako poisťovatelia ponúknu krytie proti neistej udalosti, musí sa identifikovať a vyčísliť jej pravdepodobnosť a dôsledky. Ak by bolo isté alebo takmer isté, že by sa v určitom období a regióne vyskytla určitá strata, rizikový prvok by chýbal a preto by nebola poistiteľná. Udalosti s mimoriadne nízkou frekvenciou výskytu takisto možno sotva považovať za poistiteľné alebo nepoistiteľné v ich celistvosti, pretože poisťovateľom môžu chýbať údaje na správne posúdenie rizík.

Asymetria informácií medzi poisteným a poisťovateľom určuje proces upisovania. Poisťovatelia potrebujú získať primerané informácie, aby správne vymedzili rizikové skupiny a zabránili nepriaznivému výberu. Ak chýbajú náležité informácie o riziku, je zložité vypočítať poistné na základe rizika. Všeobecný nedostatok a nejednoznačnosť údajov je prekážkou v ďalšom rozvoji poistenia proti katastrofám.

Neistotu by pomohli znížiť lepšie informácie.

Agentúry verejného sektora môžu poskytnúť zainteresovaným stranám vrátane poisťovateľov cenovo dostupný prístup k spoľahlivým a presným údajom o minulých a budúcich prírodných nebezpečenstvách, t. j. ako verejné blaho z vnútroštátnych meteorologických ústavov, agentúr pre riadenie povodní alebo pozorovateľní katastrof.Pre výskumných pracovníkov a agentúry verejného sektora, ako sú agentúry pre riadenie povodní, je dôležité mať lepší prístup k hlavným technológiám a sieťam, dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov, ako aj prístup k údajom o poistených (a nepoistených) stratách z uplynulých katastrof a ich porovnateľnosť. Vďaka tomu sa prispeje k zlepšeniu výskumu vplyvov minulých a budúcich prírodných rizík a môže sa prispieť k zlepšeniu stratégií na riadenie rizík v prípade katastrof a opatrení, ktoré vypracúvajú a vykonávajú agentúry verejného sektora. Porovnateľné súhrnné údaje o stratách zhromaždené z odvetvia poisťovníctva (vrátane nástrojov vizualizácie alebo platforiem informácií o rizikách) sa takisto môžu vymieňať s agentúrami verejného sektora, ako aj súkromným sektorom, na zlepšenie posúdenia rizík.

Aj klienti čelia prekážkam. Jednou z nich sú nedostatočné alebo žiadne informácie – chýbajúca informovanosť o skutočných rizikách by mohla znamenať, že riziko, ktoré vníma jednotlivec, sa odlišuje od jeho skutočného rizika. Mnohí jednotlivci vnímajú pravdepodobnosť výskytu katastrofy spôsobujúcej škodu na ich majetku ako dostatočne nízku, takže si nevedia odôvodniť investovanie do zmierňovania. Je potrebné, aby klienti pri prijímaní rozhodnutí, ktoré zahŕňajú vynakladanie nákladov, vzali do úvahy možné výhody investovania počas dlhšieho obdobia. Informácie o nebezpečenstve a rizikách v jednoducho čitateľnom formáte, ako sú zmapované informácie o nebezpečenstvách alebo rizikách vo vymedzenej oblasti, alebo matica rizík či krivka rizík znázorňujúca možné udalosti a ich pravdepodobnosť, očakávaný vplyv a mieru vystavenia, môžu vzdelávať klientov a zvýšiť ich informovanosť. Zverejnenie rizík týkajúcich sa klímy a poveternostných podmienok je potrebné preto, lebo umožňuje investorom a klientom začleniť do svojich investičných a nákupných rozhodnutí ďalšie informácie. Okrem lepších informácií a lepšieho prístupu k údajom by kvalitu analýz zvýšila vyššia úroveň štandardizácie údajov (napríklad spoločné vymedzenia pojmov).

Európska platforma pre adaptáciu na zmenu klímy (CLIMATE-ADAPT)[28] by sa mohla využiť na zhromažďovanie a sprístupňovanie informácií o systémoch poistenia alebo prístupoch k posudzovaniu rizík týkajúcich sa počasia v členských štátoch. Ďalším prístupom by mohlo byť poskytovanie týchto informácií ako súčasť komplexného balíka informácií o zvládaní katastrof.

Poisťovatelia by mohli vypracovať usmernenia pre tvorcov rozhodnutí a projektantov a projektových manažérov o tom, ako používať poistenie na podporu adaptácie a zvládania katastrof. Usmernenia by mohli obsahovať opis, ako používať poistenie v stratégii zvládania rizík, t. j. ako vyčísliť a vymedziť, ktorým rizikám sa dá zabrániť a ako a ktoré riziká by sa mohli poistiť nákladovo efektívnym spôsobom. Takto by sa zlepšila celková hospodárska efektívnosť tvorby politiky, plánovania a projektového riadenia.

Otázky (12) Ako by sa mohli zlepšiť údaje o vplyvoch minulých katastrof (napríklad použitím štandardných formátov; zlepšením prístupu k údajom od poisťovateľov a iných organizácií a zlepšením ich porovnateľnosti)? (13) Ako by sa mohlo zlepšiť mapovanie súčasných a plánovaných/budúcich rizík v prípade katastrof (napríklad prostredníctvom súčasných prístupov EÚ v mapovaní rizika povodní v rámci smernice o povodniach 2007/60/ES[29], spoluprácou v oblasti civilnej ochrany[30] a propagovaním usmernení EÚ o rizikách[31])? (14) Ako by sa mohla podnietiť lepšia výmena údajov, analýzy rizík a metódy modelovania rizík? Mali by sa dostupné údaje zverejniť? Mala by EÚ v tejto oblasti prijať opatrenia? Ako je možné podnietiť v tejto oblasti ďalší dialóg medzi odvetvím poisťovníctva a politickými činiteľmi?

3.6.        Podporovanie iniciatív na financovanie rizík ako súčasť politiky rozvojovej spolupráce EÚ

Z celosvetového hľadiska zohráva poistenie hlavnú úlohu v pomoci krajinám a regiónom, ktoré sú pri katastrofách zvlášť zraniteľné, aby sa vytvorili účinné finančné mechanizmy pre nepredvídané udalosti na riešenie rastúcich hospodárskych nákladov katastrof a celosvetových otrasov.

Alternatívne, zjednodušené nástroje na presun rizika sa vyvíjajú v rozvojových krajinách ako produkty mikropoistenia. Programy parametrického poistenia podporované Komisiou boli zavedené aj v tretích krajinách, ktoré sú osobitne vystavené rizikám zlých poveternostných podmienok a katastrof, ako sú suchá, zemetrasenia a víchrice.

Osobitnú pozornosť treba venovať posilneniu spolupráce s hlavnými medzinárodnými partnermi (napríklad so Svetovou bankou, s Medzinárodnou finančnou korporáciou) a zvyšovaniu vonkajšej podpory Únie pre rozvojové krajiny na vyvinutie inovatívnych riešení financovania rizík poistením, zaistením alebo dlhopismi vydávanými na obnovu oblastí postihnutých katastrofou.

Komisia nedávno navrhla, že vypracuje akčný plán o opatreniach, ktoré sa majú prijať na zlepšenie odolnosti v rozvojových krajinách a ktorý by zahŕňal aj inovačné prístupy k riadeniu rizík a rozšíril by existujúce osvedčené postupy do tejto oblasti[32].

Otázky (15) Ako môže Únia najúčinnejšie pomôcť rozvojovým krajinám vytvárať riešenia na finančnú ochranu proti katastrofám a otrasom a aké by mali byť prioritné opatrenia? Aké druhy partnerstiev so súkromným sektorom a medzinárodnými inštitúciami by sa mali na tento účel presadzovať?

4.           Katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou

Priemyselné nebezpečenstvá sa takisto vyvíjajú, nielen z dôvodu technického pokroku, ale aj z dôvodu vyvíjajúcich sa prírodných rizík. Prírodné nebezpečenstvá a katastrofy môžu spôsobovať havárie „natech“. Prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou sa môžu spájať alebo sa navzájom zhoršovať.

4.1.        Environmentálna zodpovednosť a straty spôsobené priemyselnými haváriami

V smernici 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti[33] sa prevádzkovatelia v oblasti priemyslu povzbudzujú, ale nie sú zaviazaní k tomu, aby mali primerané finančné zabezpečenie na odstránenie environmentálnych škôd, ktoré môžu spôsobiť ich činnosti. Komisia môže opätovne preskúmať možnosť povinného finančného zabezpečenia počas preskúmania smernice naplánovaného na rok 2014 v spojení so správou Komisie podľa článku 18 ods. 2 smernice o environmentálnej zodpovednosti 2004/35/ES[34]. Smernica sa však nevzťahuje na environmentálne škody spôsobené „prírodným javom výnimočnej, neodvratnej a neodolateľnej povahy.“ Smernica sa nevzťahuje ani na škody na životnom prostredí spôsobené predpísaným opatrením s cieľom ochrany proti prírodnej katastrofe.

Poistenie je jedným zo spôsobov získania finančnej bezpečnosti. Produkty však často nepokrývajú celú škálu zodpovedností podľa smernice a v praxi nezabezpečujú neobmedzené krytie. Pre poisťovateľov je naďalej zložité vypracúvať osobitné produkty, keďže informácie o škodových udalostiach a vyplývajúcich nákladoch na nápravu nie sú ešte všeobecne dostupné[35]. Priemyselné subjekty by takisto nemuseli vedieť o možnom rozsahu škôd.

Otázky (16) Aké sú najdôležitejšie aspekty, ktoré treba zohľadniť pri navrhovaní finančného zabezpečenia a poistenia podľa smernice 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti? (17) Sú k dispozícii dostatočné údaje a nástroje na vykonanie integrovanej analýzy príslušných a vznikajúcich priemyselných rizík? Ak sa dá zabezpečiť dostupnosť, výmena a nástrojová transparentnosť údajov? Ako sa môže posilniť spolupráca medzi poisťovateľmi, podnikmi a príslušnými orgánmi, aby sa zlepšila znalostná základňa v súvislosti so zodpovednosťou a stratami v prípade priemyselných havárií?

4.2.        Poistenie zodpovednosti tretej strany za jadrové škody

V článku 98 Zmluvy o Euratome sa uvádza, že členské štáty „prijmú všetky opatrenia potrebné na uľahčenie uzatvárania poistných zmlúv kryjúcich jadrové riziká“. Na zníženie morálneho hazardu a zabezpečenie ochrany obetí v rôznych členských štátoch je v Európskej únii potrebný právny súlad a vplyv na fungovanie vnútorného trhu z dôvodu rozmanitých finančných záväzkov prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré môžu viesť k narušeniu hospodárskej súťaže.

V súčasnosti existuje veľa rôznych predpisov o jadrovej zodpovednosti tretích strán v rámci Európskej únie. Ustanovenia vo väčšine členských štátov EÚ 15 vychádzajú z Parížskeho dohovoru o zodpovednosti tretích strán v oblasti jadrovej energie a z Bruselského dodatkového dohovoru pod záštitou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Väčšinu členských štátov EÚ 12 však tvoria signatári Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou pod záštitou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA). Niektoré členské štáty nie sú signatármi žiadneho dohovoru o zodpovednosti za jadrové škody. Komisia preto nedávno navrhla zaujať európsky prístup k režimom jadrovej zodpovednosti[36].

V súčasnosti je poistenie proti jadrovým haváriám súčasťou národných súborov poistení (alebo súboru vnútroštátnych prevádzkovateľov). Pre poisťovateľov môže byť zložité poistiť prevádzkovateľov jadrových zariadení nad určité obmedzené sumy v prípade niektorých kategórií škôd (napríklad environmentálnych škôd) alebo dlhého obdobia premlčania (napríklad 30 rokov v prípade škody na živote a zdraví). Národné súbory poistení alebo prevádzkovateľov sú zároveň prvým kontaktným miestom pre obete jadrovej havárie.

Komisia v súčasnosti túto otázku ďalej analyzuje a zakrátko otvorí verejnú konzultáciu. Na základe výsledkov tejto analýzy sa určí potreba ďalších krokov, ktoré budú zamerané na zlepšenie odškodňovania obetí v prípade jadrových havárií a na znižovanie rozdielov v poistných sumách, ktoré platia jadrové elektrárne v rôznych členských štátoch.

4.3.        Poistná zodpovednosť prevádzkovateľov ťažby ropy a zemného plynu na mori

V smernici o licenciách na ťažbu uhľovodíkov 94/22/ES[37] sa vymedzujú podmienky udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov. Touto smernicou sa pre prevádzkové subjekty zavádzajú aj objektívne a nediskriminačné požiadavky týkajúce sa finančnej spôsobilosti. Týmito požiadavkami sa stanovujú všeobecné zásady na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže v štádiu udeľovania licencie, ale bez zamerania na riadenie rizík, bezpečnosť alebo ochranu životného prostredia. Komisia preto navrhla ďalšie požiadavky týkajúce sa riadenia rizík, environmentálnej zodpovednosti a finančných schopností nadobúdateľov licencií a prevádzkovateľov[38].

Odvetvie ťažby ropy a zemného plynu na mori vypracovalo rôzne možnosti, ako zabezpečiť a preukázať dostatočnú a primeranú finančnú spôsobilosť. Tieto mechanizmy majú rôzne podoby, a to od súkromných a samopoistných až po bezpečnostné mechanizmy, napríklad režim Združenia pre zodpovednosť za znečisťovanie na mori (OPOL)[39] v severovýchodnej oblasti Atlantiku. Z počiatočných konzultácií s odvetvím ťažby ropy a zemného plynu na mori a s poisťovateľmi vyplýva, že v súčasnosti neexistuje žiadna možnosť, ktorá by bola univerzálne vhodná pre všetkých prevádzkovateľov ťažby ropy a zemného plynu. Zdá sa, že poistné produkty v rámci Európskej únie[40] nemôžu poskytnúť krytie pre rozsiahle havárie v hodnote niekoľkých miliárd EUR[41]. Takisto sa zdá, že väčší prevádzkovatelia by mohli podporovať a zabezpečiť samopoistenie prostredníctvom kaptívneho subjektu, keďže menší prevádzkovatelia si z finančného hľadiska nemôžu toto riešenie dovoliť.

V tomto odvetví preto v rámci rizikového financovania neexistuje rovnaký postup pre všetkých. Súčasné interné a externé riešenia na pokrytie tohto typu a rozsahu rizika sú ešte stále v štádiu vývoja. Niektoré subjekty na finančnom a poisťovacom trhu však urýchlene zavádzajú nové riešenia. Zostávajú však otázky týkajúce sa vhodnosti a primeranosti týchto mechanizmov, ako aj spôsobu, akým by odvetvie ťažby ropy a zemného plynu reagovalo na potenciálne nové poistné produkty ako by ich využívalo (napríklad na produkty prevádzkového poistenia). Finančná sila prevádzkovateľov ťažby ropy a zemného plynu na mori je hlavným stimulom, pokiaľ ide o prijatie rozhodnutia o najvhodnejších mechanizmoch. Bez ohľadu na zvolený postup by sa pri tomto riešení malo do veľkej miery zohľadniť možný morálny hazard a mala by sa zaručiť zásada „znečisťovateľ platí“.

Otázky (18) Aký druh inovačných poistných mechanizmov by mohol byť vhodný vzhľadom na osobitosti ťažby ropy a zemného plynu na mori? Existujú spôsoby, pomocou ktorých by odvetvie poisťovníctva mohlo znížiť neistotu týkajúcu sa posudzovania rizík a výpočtu poistného? Aký typ informácií by mal byť verejne dostupný na podporu rozvoja trhu s poistnými produktmi zameranými na krytie veľkých havárií?

4.4.        Práva obetí katastrof spôsobených ľudskou činnosťou na informácie

Škody spôsobené prírodnými katastrofami sú kryté z poistenia prvej strany, zatiaľ čo škody vyplývajúce z katastrof spôsobených ľudskou činnosťou sú kryté z poistenia tretej strany. Prvý typ zvyčajne hradia jednotliví vlastníci majetku, druhý typ jednotlivé priemyselné spoločnosti.

Ak poistená strana nesie zodpovednosť voči tretej strane, poškodená tretia strana sa bude môcť spravidla obrátiť na zodpovednú stranu a túto zodpovednosť následne ponesie poisťovateľ. Spracovanie žiadostí o platbu by však mohlo byť pragmatickejšie: Poškodená strana môže túto žiadosť predložiť priamo poisťovateľovi. Na tento účel by poškodená strana mala mať právo zverejnenia voči poistenému. Poistené strany by preto mali byť zo zákona povinné poskytovať podrobné informácie o svojom poistnom krytí.

Podľa smernice o environmentálnej zodpovednosti je každá fyzická alebo právnická osoba oprávnená predložiť príslušnému orgánu informácie a pozorovania týkajúce sa prípadov environmentálnych škôd vyplývajúcich z katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou a požiadať o prijatie nápravného opatrenia. Príslušný orgán následne informuje tieto osoby o prijatých opatreniach alebo môže toto opatrenie zamietnuť a uviesť dôvod jeho zamietnutia[42]. Tieto informácie a pozorovania môžu obsahovať údaje o nákladoch na škodu, poistení dostupnom na financovanie náprav atď. V nedávno prijatej smernici Seveso III 2012/18/EÚ[43] sa stanovuje pre prevádzkovateľov povinnosť zahrnúť do svojich bezpečnostných správ opis všetkých technických a netechnických opatrení, ktoré sú významné z hľadiska zníženia dôsledkov závažnej havárie. Mohli by sa sem zahrnúť aj informácie o poistení. V smernici sa okrem toho uvádza, že táto bezpečnostná správa sa musí na požiadanie sprístupniť verejnosti.

Otázky (19) Mali by sa zmluvné podmienky uvedené v poistných zmluvách o zodpovednosti tretej strany zverejňovať tretím stranám v prípade katastrof spôsobených ľudskou činnosťou? Ak áno, ako?

5.           Likvidácia poistných udalostí

Činnosť a profesia likvidátorov poistných udalostí je v súčasnosti vylúčená z rozsahu pôsobnosti smernice o sprostredkovaní poistenia 2002/92/ES[44]. Na základe navrhovanej revízie smernice[45] sa zaradia do jej rozsahu pôsobnosti a stanovia sa zjednodušené postupy v oblasti dohľadu.

Likvidácia poistnej udalosti v dôsledku katastrofy si vyžaduje rýchlu a koordinovanú akciu. Rozhodujúca je schopnosť rýchlo vybaviť vysoký počet žiadostí a žiadateľov, z ktorých mnohí mohli utrpieť osobnú fyzickú ujmu. Likvidácia poistnej udalosti v oblasti cezhraničných katastrof spôsobených ľudskou činnosťou má ďalší rozmer, keďže ide o záležitosť poisťovne dotknutej osoby alebo jej zástupcov, ktorí majú podľa tohto vymedzenia sídlo v inom členskom štáte.

Otázky (20) Existujú osobitné aspekty likvidácie poistnej udalosti, ktoré by sa harmonizáciou zlepšili? Ak áno, ktoré? Majú likvidátori poistnej udalosti praktické ťažkosti pri cezhraničnej činnosti?

6.           Všeobecné poznámky

Otázka (21) Tento dokument obsahuje osobitné aspekty súvisiace s prevenciou a poistením prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou. Vyskytli sa nejaké dôležité aspekty, ktoré boli vynechané alebo nedostatočne zastúpené? Ak áno, ktoré?

7.           Aké budú ďalšie kroky?

Komisia vyzýva zúčastnené strany, aby predložili pripomienky ku všetkým predmetom uvedeným v tejto zelenej knihe a aby odpovedali na niektoré alebo všetky uvedené otázky.

Komisia na základe výsledku tejto konzultácie rozhodne o najvhodnejšom postupe, ktorý sa príjme v súvislosti s aspektmi uvedenými v tejto zelenej knihe, v prípade potreby aj vrátane legislatívnych opatrení.

Získané odpovede budú zverejnené na webovej stránke Komisie, pokiaľ nebude osobitne požiadané o zachovanie ich dôvernosti, a Komisia uverejní zhrnutie výsledkov tejto konzultácie.

Zúčastnené strany môžu poslať svoje pripomienky do 30. júna 2013 na túto e-mailovú adresu: markt-consultation-disasterinsurance@ec.europa.eu.

[1]               Závery Rady o inovačných riešeniach financovania prevencie katastrof (3043. zasadnutie Rady v Bruseli 8. a 9. novembra 2010).

[2]               http://ec.europa.eu/internal_market/insurance/consumer/natural-catastrophes/index_en.htm

[3]               Spoločné výskumné centrum, Európska komisia (2012), Prírodné katastrofy: Relevantnosť rizík a poistné krytie v EÚ.

[4]               Podľa Spoločného výskumného centra je hlavným zdrojom údajov týkajúcich sa historických celkových strát databáza mimoriadnych udalostí (EMDAT). Obsahuje základné kľúčové údaje o výskyte a účinkoch viac než 18 000 hromadných prírodných a technických katastrof na svete od roku 1900 po súčasnosť. Pre všetky zaznamenané udalosti však informácie nie sú k dispozícii: V získanom súbore údajov sú napríklad informácie o hospodárskych stratách v prípade 318 udalostí (ako sú povodne, búrky, zemetrasenia a suchá) z 561 zaznamenaných udalostí od roku 1990 do roku 2010.

[5]               Luterbacher, J., Dietrich, D., Xoplaki, E., Grosjean, M., Wanner, H. (2004), European seasonal and annual temperature variability, trends, and extremes since 1500, Science, 303, 1499 – 1503.

[6]               Európska environmentálna agentúra, Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2012, Správa založená na ukazovateľoch, Správa EEA č. 12/2012.

[7]               Medzivládny panel o zmene klímy (2012), Zmeny v extrémoch klímy a ich vplyv na prírodné fyzické prostredie v riadení rizík extrémnych udalostí a katastrof s cieľom pokročiť v prispôsobení sa zmene klímy; Európska environmentálna agentúra (2010), Mapovanie vplyvov prírodných nebezpečenstiev a technologických havárií v Európe, prehľad za uplynulé desaťročie.

[8]               Medzivládny panel o klíme (2012) Kapitola 3: Zmeny v klimatických extrémoch a ich vplyv na prírodné fyzické prostredie v riadení rizík extrémnych udalostí a katastrof s cieľom pokročiť v prispôsobení sa zmene klímy.

[9]               Spoločné výskumné centrum, Európska komisia (2010), Analýza zníženia rizík natech v členských štátoch EÚ s použitím prieskumu pomocou dotazníka.

[10]             Medzinárodný menový fond (2006), Poisťovanie verejných financií proti prírodným katastrofám – prieskum možností a nedávne iniciatívy, pracovný dokument MMF WP/06/199.

[11]             Banka pre medzinárodné zúčtovanie (2012), Hrozné katastrofy? Nové dôkazy o makroekonomických nákladoch prírodných katastrof, pracovné dokumenty BIS č. 394.

[12]             Spoločné výskumné centrum (2012).

[13]             V prílohe A k prvej smernici o neživotnom poistení 73/239/EHS sa zavádza klasifikácia rizík do rôznych tried poistenia, ktoré určujú napríklad rozsah licencie poisťovateľa a produktové rady. Trieda poistenia č. 8 „požiar a prírodné živly“ sa týka škôd na majetku (máš tak hned v dalsoej vete) alebo straty majetku v dôsledku jednotlivých rizík, a to požiaru, výbuchu, víchrice, prírodných živlov okrem víchrice, jadrovej energie a zosuvu pôdy. Trieda poistenia č. 9 „iné škody na majetku“ zahŕňa všetky škody na majetku alebo straty majetku spôsobené krupobitím alebo mrazom.

[14]             Nariadenie Komisie (EÚ) č. 267/2010 z 24. marca 2012 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na niektoré kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov v odvetví poisťovníctva (Ú. v. EÚ L 83, 30.3.2010, s. 1).

[15]             Ako napríklad karibský nástroj poistenia proti rizikám katastrof (Caribbean Catastrophe Risk Insurance Facility – CCRIF), tichomorské posúdenie rizika katastrof (Pacific Catastrophe Risk Assessment) a finančná iniciatíva (Financing initiative – PCRAFI).

[16]             Napríklad globálny nástroj indexovaného poistenia (Global Index Insurance Facility), ktorý zaviedla Svetová banka.

[17]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013). (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1).

[18]             Oznámenie Komisie s názvom „Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof“ (KOM(2009) 82 v konečnom znení); závery Rady o rámci Spoločenstva pre prevenciu katastrof v EÚ (2979. zasadnutie Rady, Brusel 30. novembra 2009) a oznámenie Komisie s názvom „Stratégia EÚ na podporu znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách“ (KOM(2009) 84 v konečnom znení).

[19]             Metodický rámec G20/OECD o posúdení rizík katastrof a ich financovania.

[20]             Rozsudok z roku 2003 vo veci C-59/01, Komisia/Taliansko, Zb. s. I-1759. V rozsudku z roku 2004 vo veci C-347/02, Komisia/Francúzsko, Zb. s. I-7557, Súdny dvor objasňuje, že systém, v ktorom poisťovatelia môžu slobodne určovať výšku základného poistného je zlučiteľný so zásadou určovania poistného. V rozsudku z roku 2009 vo veci C-518/06, Komisia/Taliansko, Zb. s.I-3491, Súdny dvor ďalej objasňuje, že ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch opisuje technický rámec, v ktorom musia poisťovatelia počítať svoje poistné, toto obmedzenie slobody určovať sadzby nie je zakázané treťou smernicou o neživotnom poistení č. 92/49/EHS.

[21]             Podľa Spoločného výskumného centra (2012) nie je poistné na základe rizika prijaté v rozsiahlej miere, pretože sa systematicky používa len v šiestich členských štátoch na poistenie proti povodniam, v piatich členských štátoch proti búrkam a v štyroch členských štátoch proti zemetraseniu.

[22]             Spoločné výskumné centrum (2012).

[23]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1).

[24]             Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3).

[25]             Druhá smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby a o zmene a doplnení smernice 73/239/EHS (Ú. v. ES L 172, 4.7.1988, s. 1).

[26]             Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1).

[27]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES zo 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

[28]             http://climate-adapt.eea.europa.eu/

[29]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 9. decembra 2002 o z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 9, 6.11.2007, s. 27).

[30]             Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (COM(2011) 934 v konečnom znení).

[31]             Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom „Usmernenia pre posudzovanie a mapovanie rizík, ktoré sa budú využívať pre potreby zvládania katastrof“ [SEK(2010) 1626 v konečnom znení].

[32]             Napríklad karibský nástroj poistenia rizika v prípade katastrof (12,5 milióna EUR) a globálny nástroj indexovaného poistenia (24,5 milióna EUR).

[33]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.).

[34]             Správa Komisie podľa článku 14 ods. 2 smernice 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd [KOM(2010) 0581 v konečnom znení].

[35]             KOM(2010) 0581 v konečnom znení a http://ec.europa.eu/environment/legal/liability/index.htm.

[36]             Oznámenie Komisie s názvom „Energia 2020 – Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku“ [KOM(2010) 0639 v konečnom znení]; oznámenie Komisie o priebežnej správe o komplexnom posudzovaní rizík a bezpečnosti („záťažových testoch“) jadrových elektrární v Európskej únii [KOM(2011) 0784 v konečnom znení], oznámenie Komisie o komplexných posúdeniach rizík a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonávaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach [KOM(2012) 571 v konečnom znení].

[37]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (Ú. v. ES L 164 , 30.6.1994, s. 3); pozri aj http://ec.europa.eu/energy/oil/licensing_en.htm.

[38]             Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori [KOM(2011) 0688 v konečnom znení].

[39]             http://www.opol.org.uk/

[40]             V Mexickom zálive je v súčasnosti k dispozícii poistné krytie až do výšky 10 miliárd USD pre prípad náhleho úniku ropy. V ostatných častiach sveta poskytuje tradičné poistenie na mori krytie až do výšky 1 – 2 miliardy USD.

[41]             Komisia vykonáva štúdiu, v ktorej skúma možnosť vytvorenia fondu, ktorý by kryl environmentálnu zodpovednosť a straty vyplývajúce z priemyselných havárií.

[42]             Pozri článok 12 smernice 2004/35/ES.

[43]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1).

[44]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3).

[45]             Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o sprostredkovaní poistenia (prepracované znenie) [COM(2012) 360 final].