6.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 53/4

1.

Nariadením (ES) č. 80/2009 zo 14. januára 2009 sa nahrádza nariadenie (EHS) č. 2299/89 o kódexe správania pri používaní počítačových rezervačných systémov. Jedným z prvkov, ktoré sa vo vzťahu k nariadeniu (EHS) č. 2299/89 zmenili, je vymedzenie pojmu „materský dopravca“ počítačového rezervačného systému. Cieľom tejto poznámky je objasniť účastníkom trhu význam nového vymedzenia pojmu a uviesť, ako budú útvary Komisie určovať štatút leteckého dopravcu alebo prevádzkovateľa železničnej dopravy vzhľadom na túto definíciu.

2.

Touto vysvetľujúcou poznámkou nie je dotknuté uplatňovanie článkov 81 a 82 zmluvy.

3.

Touto vysvetľujúcou poznámkou nie je dotknuté vymedzenie pojmu materského dopravcu, ktoré môže ustanoviť Súdny dvor.

4.

V článku 2 nariadenia (ES) č. 80/2009 sa materský dopravca vymedzuje takto. Definícia účasti na kapitáli a definícia kontroly poskytujú ďalšie objasnenie:

5.

Tieto vymedzenia pojmov sa vzťahujú na rôzne spôsoby umožňujúce výkon rozhodujúceho vplyvu na obchodnú činnosť dodávateľa systému s osobitným dôrazom na účasť na kapitáli. Vymedzenie pojmu „kontrola“ sa skutočne vzťahuje na situácie, keď vlastníctvo dáva možnosť výkonu rozhodujúceho vplyvu na dodávateľa systému. Avšak vymedzenie pojmu „materský dopravca“ v kódexe správania dopĺňa výslovný odkaz na účasť na kapitáli dodávateľa systému, na súvisiace práva alebo zastúpenie v riadiacom orgáne a na rozhodujúci vplyv, ktorý môže letecký dopravca alebo prevádzkovateľ železničnej dopravy touto účasťou získať na obchodnej činnosti dodávateľa systému.

6.

V definícii materského dopravcu sú ústrednými pojmami pojmy „kontrola“ a „rozhodujúci vplyv“. Definícia „kontroly“ v článku 2 nariadenia (ES) č. 80/2009 je totožná s definíciou kontroly v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (1). Z toho vyplýva, že pojmy „kontrola“ a „rozhodujúci vplyv“ sa musia interpretovať rovnako ako v Konsolidovanom oznámení Komisie o právomoci uverejnenom v  Úradnom vestníku Európskej únie C 95 zo 16. apríla 2008, najmä v kapitolách II.2 a II.3. V ďalšom texte sa uvádzajú hlavné pojmy, ktoré sú relevantné na účely nariadenia (ES) č. 80/2009.

7.

Kontrola je definovaná ako možnosť výkonu rozhodujúceho vplyvu na podnik. Nie je potrebné, aby sa rozhodujúci vplyv skutočne vykonával. Možnosť výkonu rozhodujúceho vplyvu sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi, akými sú napríklad:

8.

Jediný letecký dopravca alebo prevádzkovateľ železničnej dopravy môže vykonávať rozhodujúci vplyv na dodávateľa systému. Možno rozlíšiť dve všeobecné situácie, v ktorých podnik má výlučnú kontrolu. Po prvé, podnik vykonávajúci výlučnú kontrolu má právomoc prijímať strategické obchodné rozhodnutia podniku. Táto právomoc sa zvyčajne dosiahne nadobudnutím väčšiny hlasovacích práv. Rozhodujúci vplyv v tomto kontexte znamená schopnosť prijímať rozhodnutia, pokiaľ ide o strategické obchodné správanie podniku. Po druhé, výlučná kontrola existuje aj v situácii, ak je len jeden akcionár schopný vetovať strategické rozhodnutia v podniku, ale tento akcionár nemá sám právomoc presadiť takéto rozhodnutia (takzvaná negatívna výlučná kontrola). Za takých okolností sa rozhodujúci vplyv vzťahuje na schopnosť zablokovať prijatie strategických rozhodnutí.

9.

Výlučná kontrola môže byť nadobudnutá na právnom a/alebo skutkovom základe.

10.

Výlučná kontrola sa zvyčajne nadobúda na právnom základe vtedy, keď podnik získa väčšinu hlasovacích práv spoločnosti. Dokonca aj v prípade menšinového podielu môže dôjsť k výlučnej kontrole na právnom základe v situáciách, keď sú osobitné práva spojené s týmto podielom (napr. právo vymenovať viac než polovicu členov dozornej rady alebo správnej rady).

11.

Aj menšinový akcionár sa môže považovať za akcionára s výlučnou kontrolou na skutkovom základe, napríklad keď je pravdepodobné, že na základe svojho podielu, doterajšieho správania sa pri hlasovaní a pozície ostatných akcionárov získa stabilnú väčšinu hlasov na valnom zhromaždení. Závisí to od takých činiteľov, ako sú rozptýlenie zvyšných akcií, štrukturálne a hospodárske prepojenia medzi akcionármi a strategické záujmy ostatných akcionárov v spoločnosti. Takéto kritériá sa musia posúdiť od prípadu k prípadu a s ohľadom na predvídateľné zmeny týkajúce sa prítomnosti akcionárov, ktoré môžu nastať v budúcnosti po zmene kontrolnej a vlastníckej štruktúry dodávateľa systému.

12.

Viacerí leteckí dopravcovia a/alebo prevádzkovatelia železničnej dopravy môžu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na dodávateľa systému.

13.

Najevidentnejšia forma takejto spoločnej kontroly nastáva vtedy, ak ide len o dve materské spoločnosti, ktoré majú rovnaké hlasovacie práva v spoločnosti dodávateľa systému. Spoločná kontrola však môže existovať aj vtedy, ak medzi dvoma materskými spoločnosťami nie je žiadna rovnosť v hlasoch alebo v zastúpení v rozhodovacích orgánoch, alebo ak ide o viac ako dve materské spoločnosti. To je ten prípad, keď menšinoví akcionári majú dodatočné práva, ktoré im umožňujú blokovať rozhodnutia, ktoré sú nevyhnutné pre strategické správanie spoločného podniku. Tieto práva veta môžu byť dané v štatúte spoločného podniku alebo zavedené zmluvou medzi jeho materskými spoločnosťami (napr. dohoda akcionárov).

14.

Tieto práva veta sa musia vzťahovať na strategické rozhodnutia o obchodnej politike spoločnosti. Musia zasahovať oveľa ďalej ako práva veta obvykle udelené menšinovým akcionárom na ochranu ich finančných záujmov v spoločnom podniku. Táto zvyčajná ochrana práv menšinových akcionárov je spojená s rozhodnutiami o podstatných záležitostiach spoločného podniku, ako sú zmeny stanov, zvýšenie alebo zníženie kapitálu alebo likvidácia.

15.

Práva veta, ktoré umožňujú kontrolu, zase zvyčajne zahŕňajú rozhodnutia o takých otázkach, ako je rozpočet, podnikateľský plán (ak obsahuje podrobnosti, ktoré presahujú všeobecné vyhlásenia týkajúce sa cieľov podniku), významné investície (ak výška investícií nie je taká vysoká, aby sa výkon práva veta odôvodňoval bežnou ochranou záujmov menšinového akcionára) alebo určenie vyšších riadiacich pozícií.

16.

Aj bez špecifických práv veta môžu dva alebo viac podnikov, ktoré majú menšinový podiel v spoločnosti dodávateľa systému, nad ním získať spoločnú kontrolu. Môže sa to stať v prípade, keď menšinoví akcionári budú mať spoločne väčšinu hlasovacích práv a keď budú pri výkone hlasovacích práv konať spoločne. Spoločný postup môže vyplývať z právne záväzných dohôd na tento účel, alebo sa môže výnimočne ustanoviť na skutkovom základe, keď existujú silné spoločné záujmy príslušných menšinových akcionárov.

17.

Pokiaľ ide o menšinové vlastníctvo, je potrebné zdôrazniť, že cieľom kódexu správania je jasne rozlišovať medzi čisto finančnou účasťou na kapitáli dodávateľa systému a aktívnejšou účasťou leteckého dopravcu na obchodnej činnosti dodávateľa systému. Význačné zapojenie leteckého dopravcu alebo prevádzkovateľa železničnej dopravy do rozhodovacieho procesu môže vytvárať stimuly na ovplyvnenie obchodných rozhodnutí dodávateľa systému takým spôsobom, ktorý by narušil hospodársku súťaž v odvetví leteckej alebo železničnej dopravy. Pokiaľ ide o distribúciu jeho produktov, môže pre „materského dopravcu“ predstavovať aj významný stimul, aby robil rozdiely medzi počítačovými rezervačnými systémami v prospech svojho vlastného systému.

18.

Toto rozlišovanie je dôležité vtedy, keď sú leteckí dopravcovia alebo prevádzkovatelia železničnej dopravy prítomní v spoločnosti dodávateľa systému ako menšinoví akcionári. Ak takáto účasť poskytne danému leteckému dopravcovi alebo prevádzkovateľovi železničnej dopravy práva, ktoré presahujú práva zvyčajne udeľované menšinovým akcionárom s cieľom chrániť ich finančné záujmy, alebo ak by bol letecký dopravca alebo prevádzkovateľ železničnej dopravy schopný sám alebo spoločne s ostatnými akcionármi ovplyvňovať obchodné rozhodnutia dodávateľa systému s ohľadom na ostatných zúčastnených dopravcov, potom by sa mal považovať za materského dopravcu.

19.

Komisia môže na základe sťažnosti alebo z vlastnej iniciatívy vyšetrovať údajné porušenie kódexu správania. Vyšetrovanie sa bude uskutočňovať v súlade so zásadou osvedčených administratívnych postupov. V prípade údajného porušenia týkajúceho sa povinností materských dopravcov dodávateľa systému bude vyšetrovanie Komisie v prvom rade posudzovať, či príslušný letecký dopravca alebo prevádzkovateľ železničnej dopravy sa majú považovať za materského dopravcu dodávateľa systému.

20.

V článku 14 kódexu správania sa Komisii poskytujú všetky potrebné právomoci na vyšetrovanie s cieľom získať informácie potrebné na toto posúdenie. Komisia môže skutočne požiadať podniky alebo združenia podnikov, aby poskytli všetky nevyhnutné informácie vrátane poskytnutia konkrétnych auditov, najmä auditov týkajúcich sa otázok, ktoré upravuje článok 10, ktorý obsahuje povinnosti materských dopravcov.

21.

Okrem toho sa v článku 12 vyžaduje, aby každý dodávateľ systému predkladal každé štyri roky správu kontrolovanú nezávislým audítorom, v ktorej sa uvádzajú podrobnosti o vlastníckej štruktúre a o modeli riadenia. Komisia si takisto môže takú správu kedykoľvek vyžiadať. V článkoch 12 a 14 sa Komisii umožňuje zozbierať všetky príslušné informácie na posúdenie štatútu leteckého dopravcu alebo prevádzkovateľa železničnej dopravy, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu materského dopravcu.

22.

Takéto posúdenie sa bude zvyčajne zakladať na analýze dokumentov, v ktorých sa uvádzajú podrobnosti o vlastníckej a kontrolnej štruktúre dodávateľa systému, ako sú napríklad jeho stanovy alebo dohody medzi akcionármi. Môže posudzovať aj iné relevantné dokumenty, ako sú zápisnice zo zasadnutí správnej rady alebo iných riadiacich orgánov.

23.

Ak je letecký dopravca alebo prevádzkovateľ železničnej dopravy skutočne identifikovaný ako materský dopravca, Komisia bude vyšetrovať údajné porušenie kódexu správania zo strany tohto materského dopravcu. V článku 16 kódexu správania sa ustanovujú postupy a zaručuje sa ochrana obchodného tajomstva, čím sa posilňuje schopnosť Komisie získať požadované informácie.

24.

Ak skutočne dôjde k porušeniu, Komisia môže prijať potrebné rozhodnutie s cieľom ukončiť porušovanie. Podniku zodpovednému za porušenie kódexu správania môže takisto uložiť pokutu.