Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52008PC0815

Návrh smernica európskeho Parlamentu a Rady ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Prepracované znenie) {SEK(2008) 2944} {SEK(2008) 2945}

/* KOM/2008/0815 v konečnom znení - COD 2008/0244 */

52008PC0815




[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 3.12.2008

KOM(2008) 815 v konečnom znení

2008/0244 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl

(Prepracované znenie)

{SEK(2008) 2944}{SEK(2008) 2945}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Kontext návrhu

- Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh je prepracovaným znením smernice Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl[1] (ďalej len „smernica o prijímacích podmienkach“).

V hodnotiacej správe Komisie o uplatňovaní smernice o prijímacích podmienkach v členských štátoch, ktorá bola uverejnená 26. novembra 2007[2], ako aj v príspevkoch poskytnutých rôznymi zainteresovanými stranami v rámci konzultačného procesu o zelenej knihe[3], bolo zistených niekoľko nedostatkov týkajúcich sa úrovne prijímacích podmienok pre žiadateľov o azyl. Táto skutočnosť vyplýva najmä zo toho, že pokiaľ ide o určovanie prijímacích podmienok na vnútroštátnej úrovni, poskytuje táto smernica členským štátom v súčasnosti širokú mieru rozhodovacej právomoci.

Ako bolo uvedené v Pláne politiky v oblasti azylu[4], tento návrh je súčasťou prvého súboru návrhov, ktorých cieľom je zabezpečiť vyšší stupeň harmonizácie a lepšie štandardy ochrany v rámci spoločného európskeho azylového systému (CEAS). Prijíma sa v rovnakom čase ako prepracované znenie Dublinského nariadenia[5] a prepracované znenie nariadenia Eurodac[6]. V roku 2009 Komisia predloží návrh na zmenu a doplnenie smernice o priznaní azylu[7] a smernice o azylových konaniach[8]. Komisia okrem toho v prvom štvrťroku 2009 navrhne zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl, ktorého cieľom bude poskytovať praktickú pomoc členským štátom pri prijímaní rozhodnutí o žiadostiach o azyl. Podporný úrad bude poskytovať pomoc aj členským štátom, ktorých vnútroštátne azylové systémy sú vystavené osobitným tlakom, a to najmä z dôvodov ich zemepisnej polohy. Cieľom tejto pomoci bude prispieť k plneniu požiadaviek vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva. Bude sa poskytovať vo forme konkrétnych odborných znalostí a prostredníctvom praktickej podpory.

- Všeobecný kontext

Vytváranie systému CEAS sa začalo ihneď po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy v máji 1999, pričom sa vychádzalo z usmernení prijatých na zasadnutí Európskej rady v Tampere. Cieľom prvej etapy systému CEAS (1999 – 2005) bolo zosúladenie právnych rámcov členských štátov na základe spoločných minimálnych noriem. Smernica o prijímacích podmienkach bola prvým z piatich právnych predpisov EÚ v oblasti azylu, ktoré vyplynuli zo záverov prijatých v Tampere. Jej cieľom je stanoviť prijímacie podmienky, ktoré žiadateľom o azyl bežne postačia na zabezpečenie „dôstojnej životnej úrovne a porovnateľné životné podmienky vo všetkých členských štátoch“.

V Haagskom programe bola Komisia vyzvaná, aby v roku 2007 ukončila hodnotenie právnych nástrojov prvej etapy a aby predložila Rade a Európskemu parlamentu nástroje a opatrenia druhej etapy s cieľom prijať ich pred koncom roku 2010. Predložený návrh je odpoveďou na túto výzvu; jeho cieľom je zodpovedajúcim spôsobom riešiť nedostatky zistené počas prvej etapy právnych predpisov v oblasti azylu.

Podrobná analýza problémov zistených v súvislosti s touto smernicou a s prípravou na jej prijatie, stanovenie možných politík a ich posúdenie, ako aj stanovenie uprednostňovanej politiky a jej posúdenie, sú súčasťou posúdenia vplyvu, ktoré tvorí prílohu k tomuto návrhu.

- Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Tento návrh je plne v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady v Tampere v roku 1999 a ustanoveniami Haagskeho programu z roku 2004 týkajúcimi sa vytvorenia systému CEAS.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia usúdila, že pred navrhnutím akejkoľvek novej iniciatívy je potrebné podrobne premyslieť a prediskutovať budúcu štruktúru systému CEAS so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. V júni 2007 preto predložila zelenú knihu, ktorá mala určiť možné alternatívy pre vytvorenie druhej etapy systému CEAS. V rámci tejto verejnej konzultácie bolo prijatých 89 príspevkov od veľkého množstva zainteresovaných strán[9]. Problémy, na ktoré sa v rámci týchto konzultácií upozornilo a návrhy, ktoré v rámci nej zazneli, sa využili ako základ pre plán politiky, v ktorom sa vytyčuje orientačný plán pre nasledujúce roky a uvádza sa zoznam opatrení, ktoré má Komisia v úmysle predložiť v záujme ukončenia druhej etapy vytvárania systému CEAS vrátane návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa smernica o prijímacích podmienkach. V pláne politiky je tiež vymedzených niekoľko cieľov, ktoré sa majú splniť počas druhej etapy právnych predpisov v oblasti azylu týkajúcich sa prijímania žiadateľov o azyl.

Hodnotiaca správa Komisie bola vypracovaná na základe dvoch štúdií o stave uplatňovania smernice[10], ktoré poskytli Komisii cenné informácie o oblastiach, ktorým by sa súčasný návrh na zmenu a doplnenie smernice mal venovať.

Dňa 5. marca 2008 Komisia neformálne prediskutovala základný náčrt tohto návrhu s členskými štátmi v rámci Výboru pre imigráciu a azyl (CIA). V období od decembra 2007 do marca 2008 sa uskutočnili stretnutia s odborníkmi z akademickej obce, zástupcami členských štátov, mimovládnych organizácií, Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a členmi Európskeho parlamentu, ktorých cieľom bolo získať ich názory ma možnosti ďalšieho zlepšenia noriem pre prijímacie podmienky. A napokon, dňa 29. apríla 2008 sa konalo stretnutie so zástupcami UNHCR a mimovládnych organizácií, predmetom ktorého bolo riešenie otázok súvisiacich so zaobchádzaním s osobami s osobitnými potrebami.

Oslovené strany vyjadrili všeobecnú zhodu o potrebe dosiahnuť ďalšie zosúladenie prijímacích podmienok v druhej etape právnych predpisov v oblasti azylu. Niektoré členské štáty však zdôraznili potrebu zachovať si určitý stupeň flexibility, pokiaľ ide o prístup na pracovné trhy a materiálne prijímacie podmienky. Iné členské štáty vyjadrili názor, aby sa nedostatky súvisiace so zaobchádzaním so zraniteľnými žiadateľmi o azyl sa riešili cestou praktickej spolupráce, a nie legislatívnymi zásahmi.

Tieto obavy sú do určitej miery zohľadnené v návrhu Komisie, najmä pokiaľ ide o prístup na pracovný trh a opatrenia prijímané na vnútroštátnej úrovni na zabezpečenie primeraných materiálnych prijímacích podmienok žiadateľov o azyl. Vzhľadom na vážne nedostatky odhalené v súvislosti so zisťovaním osobitných potrieb a prístupom k zdravotnej starostlivosti sa Komisia rozhodla zahrnúť tieto otázky do rámca predkladaného návrhu.

Právne prvky návrhu

- Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Hlavným cieľom návrhu je v rámci azylových právnych predpisov druhej etapy zabezpečiť v oblasti prijímacích podmienok vyššiu úroveň noriem zaobchádzania so žiadateľmi o azyl, čím by sa zaistila dôstojná životná úroveň v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi. Ďalšie zosúlaďovanie vnútroštátnych pravidiel o prijímacích podmienkach je potrebné aj na obmedzenie fenoménu sekundárnych pohybov žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi, a to v rozsahu, v akom sú tieto pohyby spôsobené rozdielnymi vnútroštátnymi politikami prijímania.

V tejto súvislosti sa návrh zameriava na nasledujúce skutočnosti:

1. rozsah pôsobnosti smernice:

Návrh rozširuje rozsah pôsobnosti smernice na žiadateľov o doplnkovú ochranu. Táto zmena sa považuje za potrebnú na zabezpečenie súladu so súčasným acquis EÚ, najmä so smernicou o priznaní azylu, ktorá právny pojem doplnkovej ochrany zavádza. Okrem toho návrh s cieľom primerane objasniť vecnú pôsobnosť smernice stanovuje, že smernica sa uplatňuje na všetky druhy azylových konaní a na všetky zemepisné oblasti a zariadenia, v ktorých sa nachádzajú žiadatelia o azyl.

2. prístup na pracovný trh:

Prístup k zamestnaniu znamená prínos pre žiadateľa o azyl, ako aj pre hostiteľský členský štát. Jeho uľahčenie môže zabrániť vylúčeniu žiadateľa o azyl zo spoločnosti v hostiteľskom štáte, a teda podporiť jeho integráciu. Prístup k zamestnaniu by takisto posilnil sebestačnosť medzi žiadateľmi o azyl . Povinná nezamestnanosť, naopak, predstavuje pre štát náklady vo forme platieb dodatočného sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že obmedzenia na pracovnom trhu by mohli motivovať k nezákonnej práci[11]. Toto sa týka najmä tých členských štátov, ktoré vytvárajú prekážky pre prístup na pracovný trh a zároveň žiadateľom o azyl poskytujú veľmi malú sociálnu pomoc.

Cieľom návrhu je preto uľahčenie prístupu na pracovný trh a v tejto súvislosti sa plánujú najmä dve opatrenia: v prvom rade sa v návrhu ustanovuje, že žiadatelia o azyl získajú prístup k zamestnaniu najneskôr do šiestich mesiacov po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu; Komisia usudzuje, že vzhľadom na súčasné postupy členských štátov[12] a príspevky zainteresovaných strán v súvislosti so zelenou knihou je uvedené časové obdobie primerané.

Po druhé sa v návrhu uvádza, že stanovenie podmienok platných pre pracovný trh daného štátu nemôže viesť k neoprávnenému obmedzovaniu prístupu žiadateľov o azyl k zamestnaniu. Zámerom tejto novely je väčšmi zdôrazniť cieľ súčasného článku, t. j. zabezpečenie toho, aby sa žiadateľom o azyl poskytla spravodlivá príležitosť na prístup k zamestnaniu v členských štátoch.

3. prístup k materiálnym prijímacím podmienkam:

S cieľom zabezpečiť, aby prístup k materiálnym prijímacím podmienkam zaručoval „životnú úroveň, ktorá je primeraná zdravotnému stavu žiadateľa o azyl a ktorá je schopná zabezpečiť dostatok prostriedkov na jeho živobytie“, ukladá návrh členským štátom povinnosť, aby pri poskytovaní finančnej pomoci žiadateľom o azyl zohľadnili úroveň sociálnej pomoci určenej vlastným štátnym príslušníkom. Smernica navyše s cieľom zabezpečiť primerané ubytovanie pre osobitné kategórie žiadateľov o azyl zavádza pre členské štáty povinnosť prihliadať pri prideľovaní ubytovacích zariadení na pohlavie, vek a situáciu osôb s osobitnými potrebami.

Ustanovenia o obmedzení alebo zrušení prístupu k prijímacím podmienkam, ktoré už existovali v súčasnej smernici, majú predchádzať zneužívaniu prijímacieho systému. Takéto obmedzenie alebo zrušenie poskytovania prijímacích podmienok však môže do veľkej miery ovplyvniť životnú úroveň žiadateľov o azyl, a preto Komisia považuje za dôležité, aby v takýchto prípadoch žiadatelia o azyl nikdy neboli ponechaní v núdzi a aby sa rešpektovali základné práva. V tejto súvislosti a s prihliadnutím na súčasnú judikatúru návrh obmedzuje okolnosti, za ktorých je možné úplne zrušiť prijímacie podmienky, a zabezpečuje, aby žiadatelia o azyl mali v daných prípadoch naďalej prístup k nevyhnutnej liečbe chorôb alebo duševných porúch. Komisia tiež považuje za veľmi dôležité, aby rozhodnutia v týchto veciach podliehali preskúmaniu pred vnútroštátnymi súdmi.

A napokon, návrh obmedzuje prípady ustanovené súčasnou smernicou, v ktorých môžu členské štáty výnimočne určiť spôsoby zabezpečenia materiálnych prijímacích podmienok odlišné od spôsobov vymedzených smernicou.

4. zadržanie:

Vzhľadom na časté používanie zadržania v oblasti azylu v členských štátoch a na rozvíjajúcu sa judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, považuje Komisia za potrebné, aby sa v tejto smernici pristupovalo k otázke zadržania holisticky s cieľom zabezpečiť, aby sa zadržanie neuskutočňovalo svojvoľne a aby sa vo všetkých prípadoch dodržiavali ľudské práva. Predložený návrh vychádza zo základnej zásady, že osobu nemožno zadržať len z toho dôvodu, že žiada o medzinárodnú ochranu. Táto zásada je v súlade s acquis EÚ týkajúcim sa zadržania, najmä so smernicou o azylových konaniach, s Chartou základných práv a s medzinárodnými nástrojmi o ľudských právach, ako napr. Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovorom OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

Návrh zabezpečuje, aby zadržanie mohlo byť umožnené iba vo výnimočných prípadoch ustanovených smernicou na základe odporúčania výboru ministrov Rady Európy o opatreniach spočívajúcich v zadržaní žiadateľov o azyl a usmernenia UNHCR o uplatniteľných kritériách a normách týkajúcich sa zadržiavania žiadateľov o azyl z februára 1999. V návrhu sa ďalej uvádza, že zadržanie má byť v súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality a v každom jednotlivom prípade podliehať individuálnemu posúdeniu.

Návrh tiež poskytuje záruku, že sa so zadržiavanými žiadateľmi o azyl sa bude zaobchádzať humánnym a dôstojným spôsobom, budú sa rešpektovať ich základné práva a dodržiavať medzinárodné a vnútroštátne právne predpisy. Osobitná pozornosť sa v tejto súvislosti venuje zadržiavaniu zraniteľných žiadateľov o azyl. Pokiaľ ide o deti, je návrh v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa z roku 1989. V súvislosti s maloletými osobami bez sprievodu sa v návrhu uvádza, tieto osoby nesmú byť zadržané za žiadnych okolností. Navyše sa v návrhu stanovuje niekoľko právnych a procesných záruk, ktoré majú zabezpečiť zákonnosť zadržania.

5. osoby s osobitnými potrebami:

Podľa zistenia Komisie najvážnejšie obavy v oblasti prijímania žiadateľov o azyl spôsobujú nedostatky v súvislosti s riešením osobitných potrieb. Zisťovanie osobitných potrieb má pritom nielen dopad na prístup k vhodnej zdravotnej starostlivosti, ale by tiež mohlo ovplyvniť kvalitu rozhodovaciu procesu v súvislosti so žiadosťou o azyl, najmä pokiaľ ide o traumatizované osoby. V tejto súvislosti návrh zabezpečuje, aby sa zaviedli vnútroštátne opatrenia, prostredníctvom ktorých sa takéto potreby okamžite zistia.

V návrhu je navyše zahrnutých viacero záruk, ktoré majú zabezpečiť, aby boli prijímacie podmienky osobitne navrhnuté v súlade s osobitnými potrebami žiadateľov o azyl. Tieto zmeny a doplnenia odrážajú niekoľko aspektov prijímacích podmienok, ako napr. prístup k zdravotnej starostlivosti, ubytovacie zariadenia a vzdelávanie maloletých osôb.

6. uplatňovanie a zlepšovanie vnútroštátnych systémov:

Súčasné znenie smernice o prijímacích podmienkach obsahuje niekoľko pravidiel, ktorými sa má zabezpečiť úplné vykonanie, ako aj zlepšenie vnútroštátnych systémov. Ak sa majú dosiahnuť konečné ciele novej smernice, je dôležité, aby sa zabezpečila kontinuita takéhoto monitorovania a posilnilo sa postavenie Komisie ako ochrankyne právnych predpisov EÚ. V tejto súvislosti by sa na úrovni EÚ mal zachovať systém podávania správ uvedený v smernici. Na vnútroštátnej úrovni je dôležité zabezpečiť, aby sa vytvorili vnútroštátne mechanizmy na zabezpečenie primeraného monitorovania a kontroly vnútroštátnych systémov prijímania. Súčasná povinnosť členských štátov podávať správy sa v návrhu rozširuje s cieľom zahrnúť ustanovenia, v súvislosti s ktorými hodnotiaca správa Komisie skonštatovala viaceré nedostatky pri ich vykonávaní.

- Právny základ

Týmto návrhom sa mení a dopĺňa smernica 2003/9/ES, pričom návrh vychádza z rovnakého právneho základu ako uvedená smernica, t. j. z bodu 1) písm. b) prvého pododseku článku 63 Zmluvy o ES.

Podľa článku 1 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Írsko a Spojené kráľovstvo môžu rozhodnúť, že sa budú podieľať na opatreniach, ktorými sa vytvára spoločný európsky azylový systém.

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo oznámilo listom zo dňa 18. augusta 2001 svoje želanie zúčastňovať sa prijímania a uplatňovania súčasnej smernice.

V súlade s článkom 1 uvedeného protokolu sa Írsko rozhodlo nezúčastniť sa na prijímaní súčasnej smernice. V dôsledku toho a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa ustanovenia súčasnej smernice na Írsko nevzťahujú.

Postavením týchto členských štátov, pokiaľ ide súčasnú smernicu, nie je dotknutá ich prípadná účasť, pokiaľ ide o novú smernicu po nadobudnutí jej účinnosti.

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko nie je touto smernicou viazané, ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

- Zásada subsidiarity

Hlava IV Zmluvy o ES o vízovej, azylovej, prisťahovaleckej politike a iných politikách, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, udeľuje určité právomoci v týchto veciach Európskemu spoločenstvu. Tieto právomoci sa musia vykonávať v súlade s článkom 5 Zmluvy o ES, t. j. len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhovanej činnosti nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom Spoločenstva.

Súčasný právny základ pre činnosť Spoločenstva v oblasti prijímania žiadateľov o azyl je stanovený v článku 63 ods. 1 Zmluvy o ES. V tomto ustanovení sa uvádza, že Rada prijme „azylové opatrenia v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967 o postavení utečencov, a inými príslušnými zmluvami“ v oblastiach, ako napr. minimálne pravidlá o prijatí žiadateľov o azyl v členských štátoch.

V dôsledku nadnárodného charakteru problémov súvisiacich s azylom a ochranou utečencov, má EÚ vhodnú pozíciu na to, aby v rámci spoločného európskeho azylového systému navrhovala riešenia týkajúce sa najmä otázok prijímania žiadateľov o azyl. Hoci bol prijatím smernice v roku 2003 dosiahnutý značný stupeň harmonizácie, existuje stále priestor pre opatrenia EÚ na dosiahnutie vyššej úrovne a lepšieho zosúladenia noriem zaobchádzania v oblasti prijímania žiadateľov o azyl.

- Zásada proporcionality

V rámci posúdenia vplyvu zmeny a doplnenia smernice o prijímacích podmienkach sa zhodnotila každá alternatíva pre riešenie zistených problémov, aby sa tak dosiahla najlepšia rovnováha medzi praktickou hodnotou a potrebným úsilím, pričom sa usúdilo, že voľba opatrenia na úrovni EÚ neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je vyriešenie týchto problémov.

- Vplyv na základné práva

Tento návrh bol predmetom podrobného preskúmania, aby sa tak zabezpečilo, že jeho ustanovenia budú v úplnom súlade so základnými právami, ktoré sú všeobecnými zásadami práva Spoločenstva a ktoré sú uvedené v Charte základných práv EÚ, ako aj so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva. V dôsledku toho sa osobitý dôraz kládol na ustanovenia o zadržaní a procesných zárukách pre zaobchádzanie s osobami s osobitnými potrebami, najmä maloletými osobami, maloletými osobami bez sprievodu a obeťami mučenia, ako aj na ustanovenia o prístupe k materiálnym prijímacím podmienkam.

Zabezpečenie vyššej úrovne a lepšieho zosúladenia noriem prijímania bude mať celkový výrazný pozitívny vplyv na žiadateľov o azyl z hľadiska ich základných práv. Zdôraznením zásady, že osobu nemožno zadržať len z toho dôvodu, že podala žiadosť o medzinárodnú ochranu, sa posilní najmä právo na slobodu a voľnosť pohybu. Podobne sa v návrhu tiež ustanovuje, že zadržanie by malo byť umožnené len vo výnimočných prípadoch určených smernicou a iba ak je to v súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality.

Znenie smernice bude lepšie zodpovedať právam maloletých osôb tým, že zabezpečuje, aby tieto osoby mohli byť zadržané iba vtedy, keď je to v ich najlepšom záujme, pričom zadržanie maloletých osôb bez sprievodu je zakázané vo všetkých prípadoch. Osobitná situácia zraniteľných skupín sa navyše lepšie zohľadní tým, že sa zabezpečí, aby ich potreby boli včas zistené a aby im bola poskytnutá vhodná zdravotná starostlivosť. Uľahčenie prístupu na pracovný trh by mohlo pomôcť žiadateľom o azyl, aby sa stali sebestačnejšími a lepšie sa integrovali v hostiteľskom členskom štáte. Zásada nediskriminácie sa ďalej posilní tým, že členské štáty budú mať povinnosť zabezpečiť, aby žiadatelia o azyl nemali v porovnaní so štátnymi príslušníkmi neoprávnene horšie postavenie, pokiaľ ide o úroveň materiálnych prijímacích podmienok poskytovaných podľa smernice. A nakoniec, uložením povinnosti podávať správy o základných ustanoveniach smernice, ktoré súvisia so základnými právami, sa zabezpečí lepšie monitorovanie vykonávania týchto ustanovení na úrovni Spoločenstva. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že členské štáty sú povinné vykonávať a uplatňovať ustanovenia smernice v súlade so základnými právami.

ê 2003/9/ES

2008/0244 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej bod 1 písm. b), prvý pododsek článku 63,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[13],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[14],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[15],

keďže:

ò nový

1. Smernica Komisie 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl[16], by sa mala podstatným spôsobom zmeniť a doplniť. Z dôvodu prehľadnosti je vhodné túto smernicu prepracovať.

ê 2003/9/ES oodôvodnenie 1

2. Spoločná azylová politika, vrátane Spoločného spoločného európskeho azylového systému, predstavujú predstavuje základnú časť cieľa Európskej únie, ktorým je postupné vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti otvorenej otvoreného pre tých, ktorých okolnosti skutočne donútili hľadať si ktorí donútení okolnosťami oprávnene hľadajú ochranu v spoločenstve Spoločenstve.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 2

3. Európska Rada na svojom osobitnom zasadnutí v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 súhlasila s prácou na vytvorení Spoločného spoločného európskeho azylového systému založenom založeného na úplnom a rozsiahlom uplatňovaní Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967, a tým na zachovaní zásady nenavracania osôb.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 3

4. Závery z Tampere ustanovujú, že Spoločný spoločný európsky azylový systém by mal z krátkodobého hľadiska obsahovať spoločné minimálne podmienky na prijímanie žiadateľov o azyl.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 4

5. Zavedenie minimálnych noriem pre prijímanie žiadateľov o azyl je ďalším krokom k európskej azylovej politike.

ò nový

6. Prvá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému, ktorý by v dlhšom časovom rámci mohol viesť k spoločnému postupu a jednotnému, v celej Únii platnému, postaveniu pre osoby, ktorým bol udelený azyl, bola teraz ukončená. Európska Rada na svojom zasadnutí 4. novembra 2004 prijala Haagsky program, v ktorom sa stanovujú ciele, ktoré majú byť splnené v rokoch 2005 až 2010 v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V tejto súvislosti bola Európska komisia v Haagskom programe vyzvaná, aby ukončila hodnotenie právnych nástrojov prvej etapy a aby predložila Rade a Európskemu Parlamentu nástroje a opatrenia druhej etapy s cieľom prijať ich pred koncom roku 2010.

7. V kontexte výsledkov, ktoré vyplynuli z vykonaných hodnotení, je v tejto fáze vhodné potvrdiť zásady, z ktorých vychádza smernica 2003/9/ES, s cieľom zabezpečiť lepšie prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl.

8. Na to, aby sa v celej Únii zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl, by sa táto smernica mala uplatňovať na všetkých stupňoch a pre všetky druhy konaní týkajúcich sa žiadostí o medzinárodnú ochranu, a to na všetkých miestach a vo všetkých zariadeniach, kde sa žiadatelia o azyl nachádzajú.

9. Členské štáty by sa pri uplatňovaní tejto smernice mali usilovať o to, aby sa v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa z roku 1989 a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd plne rešpektovali zásady najlepších záujmov dieťaťa a zlúčenia rodiny.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 6

10. Čo sa týka zaobchádzania s osobami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sú členské štáty viazané záväzkami vyplývajúcimi z právnych dokumentov medzinárodného práva, ktorých sú zmluvnými stranami a ktoré zakazujú diskrimináciu.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 7

ð nový

11. Mali by sa ustanoviť minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl, ktoré im bežne postačia na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne a porovnateľné životné podmienky vo všetkých členských štátoch, ð pričom by sa mala zohľadniť úroveň sociálnej pomoci, ktorá je určená štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu. ï

ê 2003/9/ES odôvodnenie 8

12. Zosúladenie podmienok na prijímanie žiadateľov o azyl by malo pomôcť obmedziť sekundárne pohyby žiadateľov o azyl ovplyvnené rôznymi podmienkami na ich prijímanie.

ò nový

13. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými žiadateľmi o medzinárodnú ochranu, ako aj s cieľom zabezpečiť súlad so súčasným acquis Spoločenstva v oblasti azylu, najmä so smernicou Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany[17], je vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice tak, aby zahŕňala žiadateľov o doplnkovú ochranu.

ò nový

14. S cieľom zvýšiť sebestačnosť žiadateľov o azyl a obmedziť značné rozdiely medzi členskými štátmi je nevyhnutné ustanoviť jasné pravidlá týkajúce sa prístupu žiadateľov o azyl na pracovný trh.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 9 (prispôsobené)

ð nový

15. ðBezodkladné zistenie totožnosti a monitorovanie osôb ï Prijímanie skupín s osobitnými potrebami ð by malo byť prvoradým záujmom vnútroštátnych orgánov s cieľom zabezpečiť, aby prijímanie týchto osôb ï by sa malo navrhnúť tak, zodpovedalo √ ich osobitným Õ potrebám. aby tieto potreby spĺňalo.

ò nový

16. Zadržanie žiadateľov o azyl by sa malo uskutočňovať v súlade s hlavnou zásadou, podľa ktorej osobu nemožno zadržať len z toho dôvodu, že žiada o medzinárodnú ochranu, konkrétne v súlade s článkom 31 Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951. Členské štáty by žiadateľov o azyl najmä nemali postihovať z dôvodu ich nezákonného vstupu alebo pobytu a obmedzenia pohybu môžu uložiť len v nevyhnutných prípadoch. V tejto súvislosti je zadržanie žiadateľov o azyl možné len vo veľmi jasne vymedzených a výnimočných situáciách stanovených touto smernicou a v súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality, pokiaľ ide o spôsob a účel zadržania. Zadržaný žiadateľ o azyl by mal mať právo na opravné prostriedky pred vnútroštátnym súdom.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 10 (prispôsobené)

ð nový

17. Prijímanie žiadateľov √ So žiadateľmi, Õ ktorí boli zadržaní, ð by sa malo zaobchádzať tak, aby sa plne rešpektovala ich ľudská dôstojnosť a ich prijímanie ï by malo byť navrhnuté tak, aby spĺňalo ich potreby v danej situácii. ð Členské štáty by mali najmä zabezpečiť uplatňovanie článku 37 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989. ï

ê 2003/9/ES odôvodnenie 11

18. Na zabezpečenie súladu s minimálnymi procesnými zárukami, ktoré pozostávajú spočívajú v možnosti kontaktovať organizácie alebo skupiny osôb, ktoré poskytujú právnu pomoc, by sa mali poskytovať informácie o takýchto organizáciách a skupinách osôb.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 12 (prispôsobené)

ð nový

19. Malo by sa zamedziť možnému zneužívaniu systému prijímania ustanovením prípadov Ö určením okolností, za ktorých Õ na obmedzenie alebo zrušenie prijímacích podmienok prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl Ömôžu byť obmedzené alebo zrušené, Õ ð pričom sa zároveň zabezpečí dôstojná životná úroveň všetkých žiadateľov o azyl ï.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 13

20. Mala by sa zabezpečiť efektívnosť národných systémov prijímania a spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti prijímania žiadateľov o azyl.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 14

21. Mala by sa podporovať vhodná spolupráca medzi príslušnými orgánmi s ohľadom na prijímanie žiadateľov o azyl a mali by sa preto podporovať harmonické vzťahy medzi miestnymi spoločenstvami a ubytovacími strediskami.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 15

22. Samotnou povahou minimálnych noriem je, aby členské štáty mali právomoc zaviesť alebo si ponechať priaznivejšie ustanovenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí žiadajú členský štát o medzinárodnú ochranu.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 16

ð nový

23. V tomto duchu sú členské štáty tiež vyzvané, aby uplatňovali ustanovenia smernice v súvislosti s postupmi pre rozhodovanie o žiadostiach o iné formy ochrany, ako sú tie, ktoré pre štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti vyplývajú zo Ženevského dohovoru. ð smernice 2004/83/ESï.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 17

24. Vykonávanie tejto smernice by sa malo v pravidelných intervaloch vyhodnocovať.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 18

25. Pretože ciele navrhovanej akcie, konkrétne zavedenie minimálnych noriem pre prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch, nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť a môžu sa ľahšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva Spoločenstva z dôvodu rozsahu a účinkov navrhovanej akcie, spoločenstvo Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je ustanovená v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, ktorá je ustanovená v uvedenom článku, táto smernica nepresahuje rámec, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 19 (prispôsobené)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo oznámilo listom zo dňa 18. augusta 2001 svoje želanie zúčastňovať sa prijímania a uplatňovania tejto smernice.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 20 (prispôsobené)

V súlade s článkom 1 uvedeného protokolu sa Írsko nezúčastňuje na prijímaní tejto smernice. V dôsledku toho a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 vyššie uvedeného protokolu, sa ustanovenia tejto smernice na Írsko nevzťahujú.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 21 (prispôsobené)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tejto smernice a preto nie je pre Dánsko ani záväzná a ani sa na neho nevťahuje.

ê 2003/9/ES odôvodnenie 5

ð nový

26. Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré uznáva najmä Charta základných práv Európskej únie. Táto smernica sa najmä snaží zabezpečiť úplné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a podporovať uplatňovanie článkov 1, ð 6, 7, ï a18, ð 24 a 47 ï uvedenej charty ð a má sa vykonávať primerane ï.

ò nový

27. Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

28. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu smernice stanovenej v prílohe II časti B do vnútroštátneho práva,

ê 2003/9/ES

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

ÚČEL, VYMEDZENIE POJMOV A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Účel

Účelom tejto smernice je ustanoviť minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátov štátoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

a) "Ženevský dohovor" znamená Dohovor z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, ktorý bol zmenený a doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967;

b) "žiadosť o azyl" znamená žiadosť podanú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá sa môže chápať ako žiadosť o medzinárodnú ochranu členského štátu podľa Ženevského dohovoru. Každá žiadosť o medzinárodnú ochranu sa považuje za žiadosť o azyl, pokiaľ štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti výslovne nežiada o iný druh ochrany, o ktorý je možné požiadať osobitne;

ò nový

a) „žiadosť o medzinárodnú ochranu“ znamená žiadosť o medzinárodnú ochranu podľa smernice 2004/83/ES;

ê 2003/9/ES

ð nový

b)c) „žiadateľ“ alebo „žiadateľ o azyl“ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá podala žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , v súvislosti s ktorou zatiaľ nebolo prijaté právoplatné rozhodnutie;

c)d) „rodinní príslušníci“ znamenajú nasledujúcich rodinných príslušníkov žiadateľa, – pokiaľ rodina existovala už v krajine pôvodu, – ktorí sa zdržiavajú v tom istom členskom štáte v súvislosti so žiadosťou o azyl ð medzinárodnú ochranu ï:

i) manželský partner žiadateľa o azyl alebo jeho nezosobášený partner, s ktorým žije v stálom zväzku, ak právne predpisy alebo prax príslušného členského štátu zaobchádza podľa zákona o cudzincoch s nezosobášenými pármi podobne ako s manželskými pármi;

ii) maloleté deti páru uvedeného párov uvedených v bode i) alebo žiadateľa, pod podmienkou, že nie sú zosobášené a sú závislé od žiadateľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo mimo manželského zväzku neho alebo boli adoptované podľa vnútroštátneho práva;

ò nový

iii) zosobášené maloleté deti párov uvedených v bode i) alebo žiadateľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo mimo neho alebo boli adoptované podľa vnútroštátneho práva, ak je v ich najlepšom záujme, aby mali bydlisko spolu so žiadateľom;

iv) otec, matka alebo opatrovník žiadateľa, pokiaľ je žiadateľ maloletou a nezosobášenou osobou alebo maloletou a zosobášenou osobou, ale je v jej najlepšom záujme, aby mali bydlisko spolu so svojím otcom, matkou alebo opatrovníkom;

v) maloletí nezosobášení súrodenci žiadateľa, pokiaľ je žiadateľ maloletou a nezosobášenou osobou alebo pokiaľ sú žiadateľ alebo jeho súrodenci maloleté a zosobášené osoby, ale je v najlepšom záujme jednej alebo viacerých z týchto osôb, aby mali spolu bydlisko;

ê 2003/9/ES

e) "utečenec" znamená osobu, ktorá spĺňa požiadavky článku 1 písm. A Ženevského dohovoru;

f) "postavenie utečenca" znamená postavenie priznané členským štátom osobe, ktorá je utečencom a je ako taká prijatá na území daného členského štátu;

d)g) „postupy“ a „odvolania“ znamenajú postupy a odvolania upravené členskými štátmi v ich vnútroštátnom práve;

ò nový

e) „maloletá osoba“ znamená osobu mladšiu ako 18 rokov, ktorá je štátnym príslušníkom tretích krajín, alebo osobou bez štátnej príslušnosti;

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

f)h) „maloleté osoby maloletá osoba bez sprievodu“ znamenajú znamená osoby mladšie ako osemnásť rokov ð maloletú osobu ï, ktoré prišli ktorá prišla na územie členských štátov bez sprievodu dospelej osoby, ktorá je za ne ňu zodpovedná, či už podľa právnych predpisov alebo podľa obyčajového práva, a pokiaľ si ich ju takáto osoba nezobrala právoplatne do opatery; patria patrí sem maloleté osoby maloletá osoba, ktoré ostali ktorá bola zanechaná bez sprievodu potom, ako vstúpili vstúpila na územie členských štátov;

g)i) „prijímacie podmienky“ znamenajú celý súbor opatrení, ktoré členské štáty poskytnú žiadateľom o azyl v súlade s touto smernicou;

h)j) „materiálne prijímacie podmienky“ znamenajú prijímacie podmienky, ktoré zahŕňajú ubytovanie, stravu a oblečenie, poskytované ako vecné dávky, alebo ako finančné príspevky alebo ako poukážky alebo ð kombinácia týchto troch ï a denné dávky;

i)k) „zadržanie“ znamená umiestnenie žiadateľa o azyl členským štátom na konkrétnom mieste, na ktorom je obmedzená sloboda pohybu žiadateľa;

j)l) „ubytovacie stredisko“ znamená akékoľvek miesto, ktoré sa používa na kolektívne ubytovávanie žiadateľov o azyl.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

29. Táto smernica sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré podali žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï na hraničnom priechode alebo na územní členského štátu, Ö vrátane hraničného priechodu Õ ð alebo tranzitných zón, ï pokiaľ môžu zostať na jeho území ako žiadatelia o azyl, ako aj na rodinných príslušníkov, ak sa na ne takáto žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podľa vnútroštátneho práva vzťahuje.

30. Táto smernica sa nevzťahuje na prípady žiadostí o diplomatický alebo územný azyl, ktoré sú podané zastupiteľstvám členských štátov.

31. Táto smernica sa neuplatní, ak sa uplatnia ustanovenia smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov[18].

ê 2003/9/ES

ð nový

32. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať túto smernicu v súvislosti s postupmi rozhodovaní o žiadostiach o iné druhy ochrany, ako je ochrana vyplývajúca zo Ženevského dohovoru, pre štátnych príslušníkov tretích krajín alebo pre osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sa nepovažujú za utečencov ð smernice 2004/83/ES.ï

ê 2003/9/ES

ð nový

Článok 4

Priaznivejšie ustanovenia

Členské štáty môžu zaviesť alebo si ponechať priaznivejšie ustanovenia v oblasti prijímacích podmienok pre žiadateľov o azyl a ďalších blízkych príbuzných žiadateľov, ktorí sa zdržiavajú v tom istom členskom štáte, ak sú na žiadateľovi závislí, alebo z humanitárnych dôvodov, pokiaľ sú tieto ustanovenia v súlade s touto smernicou.

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O PRIJÍMACÍCH PODMIENKACH

Článok 5

Informácie

33. Členské štáty informujú žiadateľov o azyl v primeranej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako pätnásť dní po podaní žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï príslušnému orgánu, aspoň o existujúcich výhodách a povinnostiach, ktoré musia spĺňať v súvislosti s prijímacími podmienkam.

Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadateľom poskytovali informácie o organizáciách alebo skupinách osôb, ktoré poskytujú špeciálnu právnu pomoc a o organizáciách, ktoré by im mohli pomôcť alebo ich informovať o existujúcich prijímacích podmienkach, vrátane zdravotnej starostlivosti.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ðnový

34. Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v ods. 1 mali písomnú podobu a podľa možnosti v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že by mu mohli žiadatelia rozumieť √ rozumejú Õ. Tieto informácie sa môžu prípadne poskytovať aj ústne.

ê 2003/9/ES

Článok 6

Dokumentácia

35. Členské štáty zabezpečia, aby do troch dní od podania žiadosti príslušnému orgánu žiadateľ dostal doklad vydaný na jeho meno a potvrdzujúci jeho postavenie žiadateľa o azyl alebo dokazujúci, že má povolenie na pobyt na území členského štátu až do vybavenia jeho žiadosti alebo do jej preskúmania.

ò nový

Držiteľovi takéhoto dokladu musí byť poskytnutý prístup k právam a výhodám, ktoré sa podľa tejto smernice poskytujú žiadateľom o azyl.

ê 2003/9/ES

ð nový

Ak sa držiteľ takéhoto dokladu nemôže voľne pohybovať po celom území alebo po časti územia členského štátu, v doklade sa musí táto skutočnosť jasne uviesť.

36. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že tento článok neuplatnia, ak je žiadateľ o azyl zadržaný a počas preskúmania žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podanej na hraničnom priechode alebo v rámci postupu pri rozhodovaní o práve žiadateľa oprávnene vstúpiť na územie členského štátu. V osobitných prípadoch, počas preskúmavania žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , môžu členské štáty poskytnúť žiadateľom iný dôkaz rovnocenný dokladu uvedenému v ods. 1.

37. Doklad uvedený v ods. 1 nemusí potvrdzovať totožnosť žiadateľa o azyl.

38. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na vydávanie dokladu uvedeného v ods. 1 žiadateľom o azyl, ktorý musí platiť po celú dobu, kým majú povolenie zdržiavať sa na území príslušného členského štátu alebo na jeho hraniciach.

39. Členské štáty môžu žiadateľom o azyl vydať cestovný doklad, ak si závažné humanitárne dôvody vyžadujú ich prítomnosť v inom štáte.

Článok 7

Pobyt a sloboda pohybu

40. Žiadatelia o azyl sa môžu voľne pohybovať na území hostiteľského členského štátu alebo v rámci územia, ktoré mu im tento členský štát vyčlení. Vyčlenená oblasť nemôže ovplyvniť neodňateľnú sféru súkromného života a musí umožňovať dostatočný rozsah záruk prístupu ku všetkým výhodám vyplývajúcim z tejto smernice.

41. Členské štáty môžu rozhodnúť o mieste pobytu žiadateľa o azyl z dôvodu verejného záujmu, verejného poriadku alebo v prípade potreby aj z dôvodu rýchleho spracovania a efektívneho monitorovania jeho žiadosti.

3. Ak sa ukáže, že je to potrebné, napríklad z právnych dôvodov alebo z dôvodov verejného poriadku, členské štáty môžu držať žiadateľa na určitom mieste v súlade s ich vnútroštátnym právom.

43. Členské štáty môžu podmieniť zabezpečovanie materiálnych prijímacích podmienok skutočným pobytom žiadateľov na konkrétnom mieste, ktoré určia členské štáty. Takéto rozhodnutie, ktoré môže mať všeobecnú povahu, sa prijme individuálne a upraví vnútroštátnymi právnymi predpismi.

54. Členské štáty ustanovia možnosť poskytovať žiadateľom dočasné povolenie na opustenie miesta pobytu uvedeného v ods. 2 a 43 a/alebo vyčlenenej oblasti uvedenej v ods. 1. Rozhodnutia sa prijímajú individuálne, objektívne a nestranne a ak je rozhodnutie zamietavé, musia sa uviesť dôvody.

Žiadateľ nemusí žiadať o povolenie dostaviť sa na orgány alebo súdy, ak je jeho prítomnosť potrebná.

65. Členské štáty musia od žiadateľov vyžadovať, aby príslušné orgány informovali o súčasnej adrese a čo najskôr oznamovali týmto orgánom každú zmenu adresy.

ò nový

Článok 8

Zadržanie

42. Členské štáty nesmú zadržiavať osobu len z toho dôvodu, že táto osoba je žiadateľom o medzinárodnú ochranu v súlade so smernicou Rady 2005/85/ES[19].

43. Ak je to nevyhnutné, môžu členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zadržiavať žiadateľa na určitom mieste, a to na základe individuálneho posúdenia každého prípadu a ak nemožno účinne uplatniť iné, miernejšie donucovacie opatrenia. Žiadateľ môže byť zadržiavaný na určitom mieste iba:

44. na účely stanovenia, zistenia alebo overenia totožnosti alebo štátnej príslušnosti žiadateľa;

45. na účely zistenia skutočností, na ktorých je založená žiadosť o azyl a ktoré by sa inak mohli stratiť;

46. v súvislosti s postupom pri rozhodovaní o práve žiadateľa na vstup na územie;

47. ak si to vyžaduje vnútroštátna bezpečnosť a verejný poriadok.

Týmto odsekom nie je dotknutý článok 11.

48. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovili pravidlá upravujúce alternatívy k zadržaniu, ako napr. pravidelné hlásenie sa pred orgánmi, zloženie finančnej záruky alebo povinnosť zdržiavať sa v určenej oblasti.

Článok 9

Záruky za zadržaných žiadateľov o azyl

49. Zadržanie sa nariadi na najkratšie možné obdobie. Najmä zadržanie podľa článku 8 ods. 2 písm. a), b) a c) nesmie trvať dlhšie ako je doba primerane potrebná na uskutočnenie správnych postupov potrebných na získanie informácií o štátnej príslušnosti žiadateľa o azyl alebo o skutočnostiach, na ktorých je založená jeho žiadosť, alebo na uskutočnenie príslušného postupu s cieľom rozhodnúť o jeho práve na vstup na územie.

Oneskorenie v správnom konaní, ktoré nie je zavinené žiadateľom o azyl, nie je dôvodom pre to, aby bol žiadateľ naďalej zadržiavaný.

50. Zadržanie nariaďujú súdne orgány. V naliehavých prípadoch môže byť nariadené správnymi orgánmi, pričom v takom prípade sa príkaz na zadržanie potvrdí do 72 hodín od začatia zadržania súdnymi orgánmi. Ak súdny orgán zistí, že zadržanie bolo uskutočnené v rozpore s právnymi predpismi, alebo ak sa rozhodnutie neprijme do 72 hodín, musí byť dotknutý žiadateľ o azyl bezodkladne prepustený.

51. Zadržanie sa nariadi písomne. V príkaze na zadržanie sa uvedú dôvody týkajúce sa skutkového, ako aj právneho stavu, na ktorých je zadržanie založené, a maximálne trvanie zadržania.

52. Zadržanému žiadateľovi o azyl sa bezodkladne oznámia dôvody zadržania, maximálne trvanie zadržania a postupy ustanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými možno príkaz na zadržanie napadnúť, a to v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie.

53. Predĺženie lehoty zadržania v primeraných časových intervaloch preskúma súdny orgán, a to buď na žiadosť žiadateľa o azyl alebo z úradnej moci.

Zadržanie sa nesmie bezdôvodne predlžovať.

54. Členské štáty zabezpečia žiadateľovi v prípade zadržania prístup k právnej pomoci a/alebo zastúpeniu, a to bezplatne, ak žiadateľ o azyl nie je schopný tieto náklady uhradiť sám.

Pre takéto prípady sa musia vo vnútroštátnom práve ustanoviť postupy umožňujúce prístup k právnej pomoci a/alebo zastúpeniu.

Článok 10

Podmienky zadržania

55. Členské štáty nemôžu zadržiavať žiadateľov o azyl vo väzenských zariadeniach. Zadržanie sa môže uskutočňovať iba v osobitných zariadeniach určených na zadržanie.

Žiadatelia o azyl, ktorí sú zadržaní, musia byť umiestnení oddelene od ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadosť o medzinárodnú ochranu nepodali, okrem prípadov, keď je to potrebné na zabezpečenie zlúčenia rodiny a žiadateľ s tým súhlasí.

56. Členské štáty zabezpečia, aby zadržaní žiadatelia o azyl mohli nadviazať kontakt, okrem iného prostredníctvom práva na návštevy, so svojím právnym zástupcom a členmi rodiny. Možnosť komunikovať a navštevovať žiadateľov v priestoroch, v ktorých sú zadržiavaní, má aj UNHCR a iné príslušné a zodpovedné vnútroštátne, medzinárodné a mimovládne organizácie a orgány.

57. Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadateľovi o azyl bezodkladne poskytli aktuálne informácie o pravidlách, ktoré sa uplatňujú v zariadení, a určia ich práva a povinnosti v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie.

Článok 11

Zadržiavanie zraniteľných skupín a osôb s osobitnými potrebami

58. Maloleté osoby sa nesmú zadržiavať okrem prípadov, ak je to v súlade s článkom 22 ods. 2. v ich najlepšom záujme a iba po zohľadnení výsledkov individuálneho posúdenia ich situácie podľa článku 11 ods. 5.

Maloleté osoby bez sprievodu sa nesmú zadržať za žiadnych okolností.

59. Maloleté osoby, ktoré sú zadržané, musia mať možnosť uskutočňovať aktivity pre voľný čas, vrátanie hier a rekreačných činností zodpovedajúcich ich veku.

60. Zadržaným rodinám sa poskytne oddelené ubytovanie, ktoré zabezpečuje primerané súkromie.

61. Ak sú zadržanými žiadateľmi o azyl ženy, členské štáty zabezpečia, aby boli ubytované oddelene od žiadateľov o azyl mužského pohlavia, okrem prípadov, ak ide o členov rodiny a všetky dotyčné osoby s tým súhlasia.

62. Osoby s osobitnými potrebami sa nesmú zadržiavať okrem prípadov, keď individuálne posúdenie ich situácie kvalifikovaným odborníkom osvedčí, že ich zdravie, vrátane duševného zdravia, a ich blaho sa v dôsledku zadržania podstatne nezhorší.

Pri zadržiavaní osôb s osobitnými potrebami členské štáty zabezpečia pravidelné monitorovanie a primeranú pomoc.

ê 2003/9/ES

ð nový

Článok 812

Rodiny

Členské štáty príjmu prijmú, pokiaľ je to možné, príslušné opatrenia na zlučovanie rodín, ktoré sa zdržiavajú na ich území, ak príslušný členský štát poskytne žiadateľom ubytovanie. Takéto opatrenia sa vykonajú so súhlasom žiadateľa o azyl.

Článok 913

Lekárske vyšetrenie

Členské štáty môžu vyžadovať lekárske vyšetrenie žiadateľov z dôvodov ochrany zdravia obyvateľstva.

Článok 1014

Školská dochádza a vzdelávanie maloletých osôb

63. Členské štáty umožnia maloletým deťom žiadateľov o azyl mladším ako 18 rokov a žiadateľom o azyl, ktorí sú maloletí, prístup k vzdelávaciemu systému za podobných podmienok ako štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu dovtedy, kým sa skutočne nevykonajú opatrenia na ich vyhostenie alebo na vyhostenie ich rodičov. Takéto vzdelávanie sa môže poskytovať v ubytovacích strediskách.

Príslušný členský štát môže ustanoviť, že takýto prístup musí umožňovať štátny vzdelávací systém.

Maloleté osoby musia byť mladšie ako je zákonný vek plnoletosti v členskom štáte, v ktorom bola podaná žiadosť o azyl alebo kde sa žiadosť preskúmava. Členské štáty nesmú odmietnuť stredoškolské vzdelávanie len z dôvodu, že neplnoletá osoba dosiahla plnoletosť.

64. Prístup doku vzdelávacieho vzdelávaciemu systému sa nesmie odložiť o viac ako tri mesiace od dátumu podania žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï maloletou osobou alebo rodičmi maloletej osoby. Táto lehota sa môže predĺžiť na jeden rok, ak ide o odborné vzdelávanie, s cieľom uľahčiť prístup k vzdelávaciemu systému.

ò nový

S cieľom uľahčiť maloletým osobám prístup k vnútroštátnemu vzdelávaciemu systému a/alebo osobitnému systému určenému na pomoc pri začleňovaní sa do tohto systému sa týmto osobám v prípade potreby poskytnú prípravné kurzy vrátane jazykových kurzov.

ê 2003/9/ES

ð nový

65. Ak prístup k ku vzdelávaciemu systému, ktorý je ustanovený v ods. 1, nie je možný kvôli osobitnej situácii, v ktorej sa maloletá osoba nachádza, členský štát môže ponúknuť ð ponúkne ï iné vzdelávacie programy ð v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. ï

Článok 1115

Zamestnanie

Členské štáty určia lehotu, počínajúc dňom podania žiadosti o azyl, počas ktorej žiadateľ nemá prístup na trh práce.

ò nový

66. Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia najneskôr do 6 mesiacov od dátumu podania žiadosti o medzinárodnú ochranu získali prístup na pracovný trh.

ê 2003/9/ES

ð nový

67. Ak sa do jedného roku od podania žiadosti o azyl neprijme prvostupňové rozhodnutie o žiadosti a toto meškanie nie je možné pripísať žiadateľovi, členské Členské štáty rozhodnú o podmienkach, za akých žiadateľovi umožnia prístup na trh práce ð, v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a bez toho, aby prístup žiadateľov o azyl na pracovný trh bol neoprávnene obmedzovaný. ï

68. Prístup na trh práce sa nemôže odmietnuť počas odvolacích konaní, ak odvolanie proti zamietnutiu žiadosti v riadnom konaní, má odkladný účinok, a to až do oznámenia zamietnutia odvolania.

4. Z dôvodov politík trhov práce môžu členské štáty uprednostniť občanov EÚ a štátnych príslušníkov zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore a tiež štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa na ich území oprávnene zdržiavajú.

Článok 1216

Odborná príprava

Členské štáty môžu žiadateľom o azyl povoliť prístup k odbornej príprave bez ohľadu na to, či majú prístup na trh práce alebo nie.

Prístup k odbornej príprave súvisiacej s určitou pracovnou zmluvou závisí od toho, či žiadateľ má prístup na trh práce v súlade s článkom 1115.

Článok 1317

Všeobecné pravidlá o materiálnych prijímacích podmienkach a zdravotnej starostlivosti

69. Členské štáty zabezpečia pre žiadateľov materiálne prijímacie podmienky potom, ako podajú žiadosti žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

70. Členské štáty Ö zabezpečia, aby Õ príjmu ustanovenia o materiálnych prijímacích podmienkach materiálne prijímacie podmienky s cieľom zabezpečiť Ö poskytli žiadateľom o medzinárodnú ochranu zodpovedajúcu Õ životnú úroveň Ö , ktorá zaručí ich živobytie, ako aj ochranu ich fyzického a duševného zdravia Õ. adekvátnu zdraviu žiadateľov a dostatočnú na zabezpečenie ich živobytia.

ê 2003/9/ES

Členské štáty zabezpečia zachovanie životnej úrovne s ohľadom na osobitnú situáciu osôb s osobitnými potrebami, v súlade s článkom 1721, ako aj s ohľadom na situáciou situáciu osôb, ktoré sú zadržané.

71. Členské štáty môžu podmieniť zabezpečovanie všetkých alebo niektorých materiálnych prijímacích podmienok a zdravotnej starostlivosti tým, že žiadatelia nemajú dostatok prostriedkov na udržanie životnej úrovne primeranej ich zdravotnému stavu a nemajú dostatok prostriedkov na živobytie.

72. Členské štáty môžu od žiadateľov vyžadovať, aby kryli alebo prispievali ku krytiu nákladov na zabezpečenie materiálnych prijímacích podmienok a zdravotnej starostlivosti ustanovenej v tejto smernici podľa ustanovenia ods. 3, ak žiadateľ má dostatok zdrojov, napríklad ak primeranú dobu pracuje.

Ak sa zistí, že žiadateľ mal dostatok prostriedkov na krytie materiálnych prijímacích podmienok a zdravotnej starostlivosti v čase, kedy mu boli tieto základné potreby hradené, členské štáty môžu požiadať žiadateľa o azyl o náhradu týchto nákladov.

5. Materiálne prijímacie podmienky môžu byť zabezpečené v podobe vecných dávok alebo v podobe finančných príspevkov alebo poukážok alebo kombináciou týchto spôsobov.

Ak členské štáty zabezpečia materiálne prijímacie podmienky v podobe finančných príspevkov alebo poukážok, ich výška sa určí v súlade so zásadami uvedenými v tomto článku.

ò nový

73. Pri výpočte výšky pomoci, ktorá sa má poskytnúť žiadateľom o azyl, členské štáty zabezpečia, aby celková hodnota materiálnych prijímacích podmienok určená žiadateľom o azyl zodpovedala výške sociálnej pomoci poskytovanej vlastným štátnym príslušníkom, ktorí takú pomoc potrebujú. Akékoľvek rozdiely v tejto súvislosti musia byť náležite odôvodnené.

ê2003/9/ES

ð nový

Článok 1418

Spôsoby zabezpečenia materiálnych prijímacích podmienok

74. Ak sa poskytuje ubytovanie, malo by mať jednu z uvedených podôb, alebo ich kombináciu:

75. priestory používané na účely ubytovávania žiadateľov počas preskúmavania žiadostí o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podaných v mieste hraničného priechodu;

76. ubytovacie centrá, ktoré zabezpečujú primeranú životnú úroveň;

77. súkromné domy, byty, hotely alebo iné zariadenia prispôsobené na účely ubytovávania žiadateľov.

78. Členské štáty zabezpečia žiadateľom, ktorým je poskytnuté ubytovanie uvedené v ods. 1 písm. a), b) a c):

79. ochranu ich rodinného života;

80. možnosť komunikovať s príbuznými, právnymi poradcami a zástupcami Vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) a mimovládnymi organizáciami (ďalej len „MVO“) uznávanými členskými štátmi.

ò nový

Pokiaľ ide o žiadateľov ubytovaných v priestoroch a ubytovacích centrách uvedených v ods. 1 písm. a) a b), členské štáty zohľadnia osobitné skutočnosti súvisiace s pohlavím a vekom, ako aj situáciu osôb s osobitnými požiadavkami.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

Členské štáty √ prijmú primerané opatrenia na predchádzanie Õ venujú osobitnú pozornosť predchádzaniu útokov útokom ð a sexuálne motivovanému násiliu vrátane sexuálnych útokov ï v priestoroch a ubytovacích strediskách uvedených v ods. 1 písm. a) a b).

ê 2003/9/ES

ð nový

81. Členské štáty zabezpečia v prípade, že to prichádza do úvahy, aby maloleté deti žiadateľov alebo žiadatelia, ktorí sú maloletými osobami, boli umiestnené spolu so svojimi rodičmi alebo s dospelým rodinným príslušníkom, ktorý je za nich zodpovedný podľa právnych predpisov alebo na základe obyčajového práva ð , ak je to v najlepšom záujme dotyčnej maloletej osoby ï.

82. Členské štáty zabezpečia, aby boli žiadatelia premiestňovaní z jedného ubytovacieho zariadenia do druhého len v nevyhnutných prípadoch. Členské štáty žiadateľom umožnia informovať svojich právnych zástupcov o ich presune a oznámiť im novú adresu.

83. Osoby, ktoré pracujú v ubytovacích zariadeniach, musia byť primerane vyškolené a sú viazané povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, ako je vymedzená vo vnútroštátnom práve v súvislosti s akýmikoľvek informáciami získanými počas výkonu práce.

84. Členské štáty môžu zapojiť žiadateľov do hospodárenia s materiálnymi zdrojmi a nemateriálnymi stránkami života v stredisku prostredníctvom poradných rád alebo rád zastupujúcich osoby ubytované v stredisku.

85. Právni poradcovia alebo zástupcovia žiadateľov o azyl a zástupcovia Vysokého komisára OSN pre utečencov alebo mimovládnych organizácií, určení týmito organizáciami a uznaní príslušným členským štátom, majú mať prístup do týchto ubytovacích stredísk alebo iných ubytovacích zariadení s cieľom pomôcť uvedeným žiadateľom o azyl. Obmedzenia takéhoto prístupu sa môžu uložiť len z dôvodov, ktoré sa týkajú bezpečnosti centier alebo zariadení a žiadateľov o azyl.

86. ðV náležite odôvodnených prípadoch ï môžu členské Členské štáty môžu vo výnimočných prípadoch výnimočne ustanoviť spôsoby zabezpečovania materiálnych prijímacích podmienok, ktoré sa odlišujú od spôsobov uvedených v tomto článku, na primeranú dobu, ktorá má byť čo najkratšia, ak:

a) – je potrebné počiatočné posúdenie špeciálnych potrieb žiadateľa;

b) materiálne prijímacie podmienky, ako sú uvedené v tomto článku, nie sú v určitej zemepisnej oblasti k dispozícii,

b) – sú vyčerpané ubytovacie kapacity, ktoré sú bežne k dispozícii;

c) – ak je žiadateľ o azyl vo väzbe ð zadržaný ï alebo zadržiavaný ð je umiestnený ï v mieste hraničného priechodu.

Tieto odlišné podmienky musia v každom prípade pokrývať základné potreby.

Článok 1519

Zdravotná starostlivosť

87. Členské štáty zabezpečia poskytovanie potrebnej zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov, ktorá zahŕňa aspoň pohotovostnú zdravotnú starostlivosť a nevyhnutnú liečbu chorôb ð alebo duševných porúch ï.

88. Členské štáty poskytnú potrebnú lekársku alebo inú pomoc osobám s osobitnými potrebami, ð vrátane primeranej psychologickej zdravotnej starostlivosti, ak je potrebná, a to za rovnakých podmienok ako vlastným štátnym príslušníkom ï.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

KAPITOLA III

OBMEDZENIE ALEBO ZRUŠENIE √ MATERIÁLNYCH Õ PRIJÍMACÍCH PODMIENOK

Článok 16 20

OBMEDZENIE ALEBO ZRUŠENIE √ MATERIÁLNYCH Õ PRIJÍMACÍCH PODMIENOK

89. Členské štáty môžu obmedziť alebo upustiť od zabezpečovania zabezpečovanie √ materiálnych Õ prijímacích podmienok v týchto prípadoch:

a) ak žiadateľ o azyl:

ê 2003/9/ES

a) –opustí miesto pobytu určené príslušným orgánom bez toho, aby ho o tom informoval, alebo bez povolenia, ak sa takéto povolenie vyžaduje, alebo

b) – nesplnil si ohlasovacie povinnosti alebo povinnosti poskytovať informácie alebo sa nedostavil na osobný pohovor týkajúci sa azylového konania v primeranej lehote ustanovenej vnútroštátnym právom, alebo

c) – už podal žiadosť v tom istom členskom štáte.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

Ak sa žiadateľ nájde alebo ak sa dobrovoľne prihlási príslušnému orgánu, na základe dôvodov jeho zmiznutia sa prijme náležite motivované odôvodnené rozhodnutie o opätovnom začatí zabezpečovania niektorých alebo všetkých √ materiálnych Õ prijímacích podmienok Ö , ktoré boli obmedzené Õ ;

b) ak žiadateľ zatajil finančné zdroje a tým neodôvodnene využíval výhody zabezpečovania materiálnych prijímacích podmienok.

ò nový

90. Členský štát môže obmedziť alebo zrušiť zabezpečovanie materiálnych prijímacích podmienok, ak žiadateľ zatajil finančné zdroje, a teda materiálne prijímacie podmienky prijímal neoprávnene.

ê 2003/9/ES

Ak sa zistí, že žiadateľ mal dostatok prostriedkov na krytie materiálnych prijímacích podmienok a zdravotnej starostlivosti v čase, kedy mu boli tieto základné potreby hradené, členské štáty môžu požiadať žiadateľa o azyl o náhradu týchto nákladov.

2. Členské štáty môžu odmietnuť zabezpečenie podmienok v prípade, ak žiadateľ o azyl nepreukázal, že žiadosť podal po príchode do členského štátu ihneď, ako to bolo možné.

ê 2003/9/ES

91. Členské štáty môžu určiť sankcie za závažné porušenie vnútorných pravidiel v ubytovacích strediskách, ako aj za obzvlášť násilné správanie.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

92. Rozhodnutia o obmedzení, √ alebo Õ zrušení alebo odmietnutí zabezpečiť prijímacie podmienky zabezpečovania Ö materiálnych Õ prijímacích podmienok alebo o sankciách uvedených v ods. 1, 2 a 3 sa prijímajú individuálne, objektívne a nestranne a musia sa v nich uviesť dôvody. Rozhodnutia musia vychádzať z konkrétnej situácie dotknutej osoby, najmä v súvislosti s osobami, na ktoré sa vzťahuje článok 1721, berúc do úvahy zásadu proporcionality. Členské štáty za každých okolností zabezpečia ð živobytie, ï prístup k pohotovostnej zdravotnej starostlivosti ð a nevyhnutnú liečbu chorôb alebo duševných porúch ï.

ê 2003/9/ES

93. Členské štáty zabezpečia, aby materiálne prijímacie podmienky neboli zrušené alebo obmedzené pred prijatím zamietavého rozhodnutia.

KAPITOLA IV

OPATRENIA PRE OSOBY S OSOBITNÝMI POTREBAMI

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 1721

Všeobecná zásada

94. Členské štáty zohľadnia osobitnú situáciu ð osôb s osobitnými potrebami vo vnútroštátnych predpisoch, ktorými sa vykonáva táto smernica. ï ð Za osoby so osobitnými potrebami sa vždy považujú ï zraniteľných osôb zraniteľné osoby, ako sú napríklad maloleté osoby, maloleté osoby bez sprievodu, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, slobodné matky alebo otcovia s maloletými deťmi mladšími ako 18 rokov, ð obete obchodovania s ľuďmi, osoby s duševnými poruchami ï alebo osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilnené alebo vystavené iným závažným podobám psychologického, fyzického alebo sexuálneho násilia., vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonávajú ustanovenia kapitoly II týkajúce sa materiálnych prijímacích podmienok a zdravotnej starostlivosti.

ò nový

95. Členské štáty ustanovia v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov postupy, ktorých cieľom bude zistiť hneď po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, či má žiadateľ osobitné potreby, a aká je ich povaha. Členské štáty zabezpečia osobám s osobitnými potrebami podporu počas celého azylového konania a tiež primerané monitorovanie ich situácie.

ê 2003/9/ES

ð nový

Odsek 1 sa vzťahuje len na osoby, u ktorých sa na základe individuálneho zhodnotenia ich situácie zistí, že majú osobitné potreby.

Článok 1822

Maloleté osoby

96. Pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice, ktoré sa týkajú maloletých osôb, musia členské štáty venovať hlavnú pozornosť maximálnym záujmom detí najlepšiemu záujmu dieťaťa. ðČlenské štáty zabezpečia životnú úroveň primeranú fyzickému, duševnému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju dieťaťa. ï

ò nový

97. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa členské štáty primerane zohľadnia najmä tieto faktory:

98. možnosti zlúčenia rodiny;

99. blaho a sociálny rozvoj maloletej osoby, pričom sa prihliadne najmä na etnické, náboženské, kultúrne a jazykové prostredie maloletej osoby;

100. otázky bezpečnosti, najmä pokiaľ existuje riziko, že dieťa je obeťou obchodovania s ľuďmi;

101. názory maloletej osoby vzhľadom na jej vek a zrelosť.

102. Členské štáty zabezpečia, aby v rámci priestorov a ubytovacích centier uvedených v článku 18 ods. 1 písm. a) a b) mali maloleté osoby prístup k aktivitám pre voľný čas, vrátanie hier a rekreačných činností zodpovedajúcich ich veku.

ê 2003/9/ES

ð nový

42. Členské štáty zabezpečia prístup k rehabilitačným službám pre tie deti, ktoré sú obeťami akéhokoľvek zneužívania, zanedbávania, vykorisťovania, mučenia alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo ktoré trpeli kvôli ozbrojeným konfliktom, a zabezpečiť, aby bola vytvorená vhodná psychologická zdravotná starostlivosť a aby im v prípade potreby bolo poskytované kvalifikované poradenstvo.

Článok 1923

Maloleté osoby bez sprievodu

103. Členské štáty čo najskôr prijmú opatrenia na zabezpečenie potrebného zastupovania maloletých osôb bez sprievodu prostredníctvom zákonného opatrovníka alebo v prípade potreby zástupcu organizácie, ktorá je zodpovedná za starostlivosť a blaho maloletých osôb, alebo akéhokoľvek iného vhodného spôsobu zastupovania. Pravidelné posudzovanie vykonávajú príslušné orgány.

104. Maloleté osoby bez sprievodu, ktoré podajú žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï, sa od okamihu povolenia vstupu na územie až do momentu, kedy sú povinné opustiť hostiteľský členský štát, v ktorom požiadali o azyl ð medzinárodnú ochranu ï alebo v ktorom sa ich žiadosť preskúmava, umiestnia:

105. spolu s dospelými príbuznými;

106. v pestúnskej rodine;

107. v ubytovacích strediskách, ktoré sú špeciálne vybavené na ubytovávanie maloletých osôb;

108. v inom ubytovacom zariadení vhodnom pre maloleté osoby.

Členské štáty môžu umiestniť neplnoleté osoby bez sprievodu, ktoré sú staršie ako 16 rokov, v ubytovacích strediskách pre dospelých žiadateľov o azyl.

Pokiaľ je to možné, súrodenci majú zostať spolu, berúc do úvahy maximálne záujmy dotknutých maloletých osôb najlepší záujem dotknutej maloletej osoby, najmä vek a stupeň vyspelosti. Zmeny miesta pobytu maloletých osôb bez sprievodu sa majú obmedziť na minimum.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

109. ðČlenské štáty ustanovia v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov postupy pre vyhľadávanie rodinných príslušníkov maloletej osoby bez sprievodu. ï Členské štáty ð začnú ï vyhľadávať , ktoré chránia najlepšie záujmy maloletých osôb bez sprievodu, sa musia snažiť vyhľadať ich rodinných príslušníkov Ö maloletých osôb bez sprievodu Õ čo najskôr ð po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, pričom chránia najlepší záujem tejto osoby. ï V prípadoch, kedy by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo bezúhonnosti maloletej osoby alebo jej blízkych príbuzných, najmä ak ostali v krajine pôvodu, sa musí zabezpečiť, aby sa zhromažďovanie, spracovávanie a distribúcia informácií, ktoré sa týkajú týchto osôb vykonávali dôverne, aby sa predišlo ohrozeniu ich bezpečnosti.

ê 2003/9/ES

ð nový

110. Osoby pracujúce s maloletými osobami bez sprievodu musia mať prejsť príslušnú odbornú prípravu ð , ktorá sa im musí aj naďalej poskytovať, a to ï príslušnou odbornou prípravou s ohľadom na pokiaľ ide o potreby týchto maloletých osôb; takéto osoby a sú viazaní viazané povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, ako je vymedzená vo vnútroštátnom práve, v súvislosti s akýmikoľvek informáciami, ktoré počas svojej práce získajú.

Článok 2024

Obete mučenia a násilia

1. Členské štáty zabezpečia, aby osobám, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilnené alebo vystavené iných závažným násilným činom, bolo v prípade potreby poskytnuté ošetrenie zranení spôsobených vyššie uvedenými činmi, ð najmä prístup k rehabilitačným službám, ktoré by mali umožniť poskytovanie zdravotnej a psychologickej liečby ï.

ò nový

2. Osoby pracujúce s obeťami mučenia musia mať príslušnú odbornú prípravu , ktorá sa im musí aj naďalej poskytovať, a to pokiaľ ide o potreby obetí mučenia; takéto osoby sú viazané pravidlami zachovávania mlčanlivosti v súlade s vnútroštátnym právom, v súvislosti s akýmikoľvek informáciami, ktoré počas svojej práce získajú.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA V

ODVOLANIA

Článok 2125

Odvolania

111. Členské štáty zabezpečia, aby sa voči zamietavým rozhodnutiam týkajúce týkajúcim sa poskytnutia, ð zrušenia alebo obmedzenia ï výhod podľa tejto smernice alebo rozhodnutiam prijatým podľa článku 7, ktoré individuálne ovplyvnia žiadateľov o azyl, bolo možné odvolať v rámci postupov ustanovených vo vnútroštátnom práve. Možnosť podať odvolanie alebo žiadosť o preskúmanie rozhodnutia ð z hľadiska skutkového a právneho stavu ï pred súdnym orgánom by sa mala zaručiť aspoň ako posledná inštancia.

ò nový

112. Členské štáty zabezpečia prístup k právnej pomoci a/alebo zastúpeniu v prípadoch uvedených v ods. 1. Takáto právna pomoc a/alebo zastúpenie bude bezplatné, ak žiadateľ o azyl nie je schopný tieto náklady uhradiť sám.

ê 2003/9/ES

ð nový

V takýchto prípadoch Pre takéto prípady sa musia vo vnútroštátnom práve ustanoviť postupy prístupu k právnej pomoci ð a/alebo zastúpeniu ï .

KAPITOLA VI

ČINNOSTI NA ZLEPŠENIE ÚČINNOSTI SYSTÉMU PRIJÍMANIA

Článok 22

Spolupráca

Členské štáty pravidelne informujú Komisiu o údajoch týkajúcich sa počtu osôb, rozpísané podľa pohlavia a veku, na ktoré sa vzťahujú prijímacie podmienky a poskytujú úplné informácie o druhu, názve a formáte dokumentov uvedených v článku 6.

ò nový

Článok 26

Príslušné orgány

Každý členský štát oznámi Komisii, ktoré orgány budú zodpovedné za plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice. Členské štáty informujú Komisiu o každej zmene takýchto orgánov.

ê 2003/9/ES

ð nový

Článok 2327

Usmerňovanie, monitorovanie a kontrolný systém

1. Členské štáty zabezpečia, s náležitým ohľadom na svoje ústavné systémy ð vytvoria vhodné mechanizmy na to ï, aby sa zaviedlo príslušné usmerňovanie, monitorovanie a kontrola úrovne prijímacích podmienok.

ò nový

2. Členské štáty predkladajú Komisii každoročne príslušné informácie uvedené vo formulári v prílohe I, a to od […].

ê 2003/9/ES

ð nový

Článok 2428

Zamestnanci a zdroje

113. Členské štáty príjmu prijmú príslušné opatrenia na zabezpečenie potrebnej základnej prípravy pre orgány a ďalšie organizácie vykonávajúce túto smernicu o potrebách žiadateľov, ako aj žiadateliek.

114. Členské štáty pridelia zdroje, ktoré sú potrebné v súvislosti s vnútroštátnymi právnymi predpismi prijatými na vykonávanie tejto smernice.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 2529

Správy

Komisia podá ð najneskôr ï do 6. augusta 2006 ð […] ï správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice a navrhne potrebné zmeny a doplnenia.

Členské štáty zašlú do 6. februára 2006 ð […] ï Komisii všetky informácie, ktoré sú potrebné pre vypracovanie správy, vrátane štatistických údajov uvedených v článku 27 ods. 2 22.

Po predložení tejto správy Komisia predkladá správy Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice aspoň raz za päť rokov.

Článok 26 30

Transpozícia

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

115. Členské štáty uvedú do 6. februára 2005 do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou √ článkami […] [Články, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou] a prílohou I najneskôr do […] Õ. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. √ Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou Õ.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. √Takisto uvedú poznámku, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a formuláciu poznámky upravia členské štáty. Õ

116. Členské štáty oznámia Komisii znenie √ hlavných Õ ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 31

Zrušenie

Smernica 2003/9/ES sa zrušuje s účinnosťou od [dňa nasledujúceho po dátume uvedenom v prvom pododseku článku 30 ods. 1 tejto smernice] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu smernice uvedenej v prílohe II časti B do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

ê 2003/9/ES (prispôsobené)

Článok 2732

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť √ dvadsiatym Õ dňom √ po Õ jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

√Články [...] [ Články, ktoré sa ne zmenili v porovnaní s predchádzajúcou smernicou ] a príloha I sa uplatňujú od [deň po dátume uvedenom v prvom pododseku článku 30 ods. 1]. Õ

Článok 2833

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom v súlade so Zmluvou o Európskej únii.

V [...]

Za Európsky parlament

predseda […]

Za Radu

predseda […]

ò nový

PRÍLOHA I

Formulár pre podávanie správ o informáciách, ktoré členské štáty každoročne predkladajú v súlade s požiadavkou podľa článku 27 ods. 2 smernice […/…/ES]

1. Uveďte celkový počet osôb podľa pohlavia a veku vo Vašom členskom štáte, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú prijímacie podmienky uvedené v článku 3 ods. 1 smernice [.../…/ES]. Pri každej osobe uveďte, či ide o žiadateľa o azyl alebo rodinného príslušníka v zmysle článku 2 písm. c) smernice [.../…/ES].

2. Na základe článku 21 smernice [.../…/ES] uveďte, prosím, štatistické údaje o počte zistených žiadateľov o azyl s osobitnými potrebami rozdelených podľa týchto skupín osôb s osobitnými potrebami:

- maloleté osoby bez sprievodu,

- zdravotne postihnuté osoby,

- staršie osoby,

- tehotné ženy,

- slobodné matky alebo otcovia s maloletými deťmi,

- osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilnené alebo vystavené iným závažným podobám psychologického, fyzického alebo sexuálneho násilia,

- obete obchodovania s ľuďmi,

- obete s duševnými chorobami,

- iné (prosím spresnite).

3. Uveďte podrobné informácie o dokladoch uvedených v článku 6 smernice [.../…/ES] najmä ich druh, názov a formát.

4. V súvislosti s článkom 15 smernice [.../…/ES] uveďte celkový počet žiadateľov o azyl vo Vašom členskom štáte, ktorí majú prístup na pracovný trh, ako aj celkový počet žiadateľov, ktorí sú v súčasnosti zamestnaní, a to podľa hospodárskych odvetví. Ak sa prístup žiadateľov o azyl na pracovný trh viaže na určité obmedzenia, popíšte podrobne tieto obmedzenia.

5. V súvislosti s článkom 17 ods. 5 smernice [.../…/ES] podrobne popíšte povahu materiálnych prijímacích podmienok, vrátane ich peňažnej hodnoty a spôsobu, akým sa poskytujú (t. j. ktoré materiálne prijímacie podmienky sú poskytované ako vecné dávky, ako finančné príspevky, ako poukážky alebo kombinácia týchto možností), a uveďte výšku denných dávok poskytovaných žiadateľom o azyl.

6. V súvislosti s článkom 17 ods. 5 smernice [.../…/ES] uveďte druhy a výšku sociálnej pomoci, ktorá je určená žiadateľom o azyl; v odpovedi uveďte referenčné údaje o minimálnej sociálnej pomoci, ktorú členské štáty poskytujú vlastným štátnym príslušníkom, ktorí takúto pomoc potrebujú. Ak sa sociálna pomoc určená žiadateľom o azyl líši od sociálnej pomoci určenej vlastným štátnym príslušníkom, vysvetlite dôvody týchto rozdielov.

PRÍLOHA II

Časť A

Zrušená smernica(uvedená v článku 31)

Smernica Rady 2003/9/ES | (Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18) |

Časť B

Lehota na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva(uvedená v článku 30)

Smernica | Lehota na transpozíciu |

2003/9/ES | 6. február 2005 |

_____________

PRÍLOHA III

Tabuľka zhody

Smernica 2003/9/ES | Táto smernica |

článok 1 | článok 1 |

článok 2 úvodné slová | článok 2 úvodné slová |

článok 2 písm. a) až c) | článok 2 písm. a) až c) |

článok 2 písm. d) úvodné slová a body i) a ii) | článok 2 písm. d) úvodné slová a body i) a ii) |

- | článok 2 písm. c) body iii), iv) a v) |

článok 2 písm. e) a f) | - |

článok 2 písm. g) | článok 2 písm. g) |

- | článok 2 písm. h) |

článok 2 písm. h) | článok 2 písm. i) |

článok 2 písm. i) | článok 2 písm. j) |

článok 2 písm. j) | článok 2 písm. k) |

článok 2 písm. k) | článok 2 písm. l) |

článok 2 písm. l) | článok 2 písm. m) |

článok 3 | článok 3 |

článok 4 | článok 4 |

článok 5 | článok 5 |

článok 6 ods. 1 prvý pododsek | článok 6 ods. 1 prvý pododsek |

článok 6 ods. 1 druhý pododsek | článok 6 ods. 1 tretí pododsek |

článok 6 ods. 2 až 5 | článok 6 ods. 2 až 5 |

článok 7 ods. 1 a 2 | článok 7 ods. 1 a 2 |

článok 7 ods. 3 | - |

článok 7 ods. 4 až 6 | článok 7 ods. 3 až 5 |

- | článok 8 |

- | článok 9 |

- | článok 10 |

- | článok 11 |

článok 8 | článok 12 |

článok 9 | článok 13 |

článok 10 ods. 1 | článok 14 ods. 1 |

článok 10 ods. 2 | článok 14 ods. 2 prvý pododsek |

- | článok 14 ods. 2 druhý pododsek |

článok 10 ods. 3 | článok 14 ods. 3 |

článok 11 ods. 1 | - |

- | článok 15 ods. 1 |

článok 11 ods. 2 | článok 15 ods. 2 |

článok 11 ods. 3 | článok 15 ods. 3 |

článok 11 ods. 4 | - |

článok 12 | článok 16 |

článok 13 ods. 1 až 4 | článok 17 ods. 1 až 4 |

článok 13 ods. 5 | - |

- | článok 17 ods. 5 |

článok 14 ods. 1 | článok 18 ods. 1 |

článok 14 ods. 2 úvodné slová a prvý pododsek | článok 18 ods. 2 úvodné slová a prvý pododsek |

- | článok 18 ods. 2 druhý pododsek |

článok 14 ods. 2 druhý pododsek | článok 18 ods. 2 tretí pododsek |

článok 14 ods. 3 až 7 | článok 18 ods. 3 až 7 |

článok 14 ods. 8 úvodné slová | článok 18 ods. 8 úvodné slová |

článok 14 ods. 8 prvý pododsek prvá zarážka | článok 18 ods. 8 prvý pododsek písm. a) |

článok 14 ods. 8 prvý pododsek druhá zarážka | - |

článok 14 ods. 8 prvý pododsek tretia a štvrtá zarážka | článok 18 ods. 8 prvý pododsek písm. b) a c) |

článok 14 ods. 8 druhý pododsek | článok 18 ods. 8 druhý pododsek |

článok 15 | článok 19 |

článok 16 ods. 1 úvodné slová | článok 20 ods. 1 úvodné slová |

článok 16 ods. 1 písm. a) | - |

článok 16 ods. 1 písm. a) prvá, druhá a tretia zarážka | článok 20 ods. 1 písm. a), b) a c) |

článok 16 ods. 1 písm. b) prvý pododsek | - |

- | článok 20 ods. 2 prvý pododsek |

článok 16 ods. 1 písm. b) druhý pododsek | článok 20 ods. 2 druhý pododsek |

článok 16 ods. 2 | - |

článok 16 ods. 3 až 5 | článok 20 ods. 3 až 5 |

článok 17 ods. 1 | článok 21 ods. 1 prvý pododsek |

článok 21 ods. 1 druhý pododsek |

článok 17 ods. 2 | - |

- | článok 21 ods. 2 |

článok 18 ods. 1 | článok 22 ods. 1 |

- | článok 22 ods. 2 a 3 |

článok 18 ods. 2 | článok 22 ods. 4 |

článok 19 | článok 23 |

článok 20 | článok 24 ods. 1 |

- | článok 24 ods. 2 |

článok 21 ods. 1 | článok 25 ods.1 |

- | článok 25 ods. 2 prvý pododsek |

článok 21 ods. 2 | článok 25 ods. 2 druhý pododsek |

článok 22 | - |

- | článok 26 |

článok 23 | článok 27 ods. 1 |

- | článok 27 ods. 2 |

článok 24 | článok 28 |

článok 25 | článok 29 |

článok 26 | článok 30 |

- | článok 31 |

článok 27 | článok 32 prvý pododsek |

- | článok 32 druhý pododsek |

článok 28 | článok 33 |

– | príloha I |

– | príloha II |

- | príloha III |

[1] Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18.

[2] Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o uplatňovaní smernice 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl, KOM(2007) 745.

[3] Zelená kniha o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme, KOM(2007) 301.

[4] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Plán politiky v oblasti azylu - integrovaný prístup k ochrane v rámci celej EÚ zo 17. júna 2008, KOM(2008) 360.

[5] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, KOM(2008) 820.

[6] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka zriadenia systému „Eurodac“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (ES) č. […/…] [, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov], KOM(2008) 825.

[7] Smernica Rady 2004/83/ES o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.

[8] Smernica Rady 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca, Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13.

[9] Príspevky sú dostupné na stránke:

http://ec.europa.eu/justice_home/news/consulting_public/gp_asylum_system/news_contributions_asylum_system_en.htm

[10] Európska migračná sieť (EMS) „Systémy prijímania, ich kapacity a sociálna situácia žiadateľov o azyl v rámci systému prijímania v členských štátoch EÚ“, máj 2007 – štúdia, ktorou bola poverená univerzitná sieť pre právne štúdie o imigrácii a azyle v Európe „Odysseus“.

[11] Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru pre regióny - Štúdia o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou, KOM(2004) 412.

[12] Okamžitý prístup k zamestnaniu je možný v Grécku, zatiaľ čo v Portugalsku platí obmedzenie po dobu 20 dní, v Rakúsku a Fínsku 3 mesiacov, vo Švédsku 4 mesiacov, v Taliansku, Španielsku, Holandsku a na Cypre 6 mesiacov a v Luxembursku 9 mesiacov.

[13] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[14] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[15] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[16] Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18.

[17] Ú. V. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.

[18] Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12.

[19] Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13.

Top