Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32021R0581

    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/581 z 9. apríla 2021 o situačných prehľadoch európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR)

    C/2021/2361

    Ú. v. EÚ L 124, 12.4.2021, p. 3–39 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Legal status of the document In force

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2021/581/oj

    12.4.2021   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 124/3


    VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/581

    z 9. apríla 2021

    o situačných prehľadoch európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (1), a najmä na jeho článok 24 ods. 3,

    keďže:

    (1)

    Nariadením (EÚ) 2019/1896 sa vymedzuje pojem situačný prehľad ako zlúčenie georeferencovaných údajov a informácií v takmer reálnom čase prijatých od rôznych orgánov, z rôznych snímačov, platforiem a ďalších zdrojov, ktoré sú prenášané zabezpečenými komunikačnými a informačnými kanálmi a iné príslušné orgány ich vedia spracovať a selektívne zobraziť a navzájom si ich vymieňať tak, aby sa dosiahla situačná informovanosť a podporila sa reakčná spôsobilosť na vonkajších hraniciach a v predhraničných oblastiach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti. Toto vymedzenie pojmu predstavuje vývoj koncepcie, ktorá bola pôvodne stanovená v nariadení (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 (2), odrážajúci prístup, v rámci ktorého sa kladie väčší „dôraz na údaje“ a ktorý používateľom umožňuje, aby si vybrali vhodné grafické zobrazenie a používateľské rozhranie v závislosti od operačnej situácie a ich potrieb v oblasti velenia a kontroly.

    (2)

    Nariadením (EÚ) 2019/1896 sa stanovuje vytváranie národných situačných prehľadov, európskeho situačného prehľadu a osobitných situačných prehľadov prostredníctvom zberu, hodnotenia, porovnávania, analýzy, výkladu, generovania, vizualizácie a šírenia informácií. Situačné prehľady majú pozostávať z troch samostatných informačných vrstiev, a to z vrstvy udalostí, operačnej vrstvy a analytickej vrstvy.

    (3)

    Je nevyhnutné stanoviť podrobnosti o každej informačnej vrstve situačných prehľadov a pravidlá vytvárania osobitných situačných prehľadov. Ďalej je potrebné určiť typ informácií, ktoré sa majú poskytovať, a postupy, ktorými sa má riadiť poskytovanie takýchto informácií, ako aj mechanizmy na zabezpečenie kontroly kvality. Aby sa zaistil koordinovaný prístup, ktorým sa podporí výmena informácií, malo by sa podrobnejšie upraviť a štandardizovať nahlasovanie udalostí v európskom systéme hraničného dozoru (ďalej len „systém EUROSUR“).

    (4)

    S cieľom zabezpečiť, aby bola vrstva udalostí v situačných prehľadoch dostatočne komplexná a podrobná, národné koordinačné centrá a v náležitých prípadoch aj Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“) a medzinárodné koordinačné centrá by mali včas nahlasovať udalosti, ktoré by mohli mať vplyv na vonkajšie hranice.

    (5)

    Nahlasovanie udalostí prostredníctvom ukazovateľov a formou hlásení o jednotlivých udalostiach sa navzájom dopĺňa. Ukazovatele pomáhajú posúdiť celkový vývoj na hraničnom úseku a prispievajú k lepšej situačnej informovanosti, zatiaľ čo hlásenia o jednotlivých udalostiach sú spojené s včasnou reakciou na danú udalosť.

    (6)

    Hlásenia o jednotlivých udalostiach si môžu vyžadovať prijatie naliehavých opatrení. Preto musí byť možné nahlásiť jednotlivé udalosti včas, aby sa zaistila včasná reakcia na takéto udalosti. Prvé hlásenie by sa malo zaslať hneď po odhalení udalosti a malo by sa zobraziť v príslušných situačných prehľadoch. S cieľom zabrániť zdržaniu, ktoré by mohlo ohroziť schopnosť rýchlo reagovať, by mal proces potvrdzovania umožňovať zaslanie čiastočne potvrdeného hlásenia.

    (7)

    Zasielanie hlásení za takýchto okolností však môže viesť k falošným poplachom. Pôvodca a vlastník situačného prehľadu by mali posúdiť úroveň spoľahlivosti a uviesť ju v hláseniach a udalostiach zobrazených v situačnom prehľade. Prvé hlásenie by sa malo doplniť ďalšími nadväznými hláseniami hneď, ako budú k dispozícii doplňujúce informácie.

    (8)

    Nahlasovanie udalostí súvisiacich s podvodmi v oblasti dokladov a trestnou činnosťou v systéme EUROSUR doplní oznamovacie povinnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/493 (3) v rámci systému pre falšované a pravé doklady online („systém FADO“).

    (9)

    Nahlasovanie jednotlivých udalostí týkajúcich sa cezhraničného pohybu tovaru a súvisiaceho nedovoleného obchodovania podľa tohto nariadenia by nemalo mať vplyv na existujúce oznamovacie povinnosti, obmedzenia či právomoci v colnej oblasti, ani na systematické podávanie správ o kontrolách, a to najmä pokiaľ ide o systém kontroly dovozu 2 (ICS2) podľa článku 186 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (4), a ani na výmenu informácií o rizikách v rámci systému riadenia colných rizík (CRMS) podľa článku 86 toho istého nariadenia a v rámci colného informačného systému (CIS) zriadeného nariadením Rady (ES) č. 515/97 (5). Takisto by nemalo duplikovať mechanizmy nahlasovania zavedené členskými štátmi v súvislosti s colnými záležitosťami a vykonávaním colných opatrení. Príslušné informácie by sa mohli získať z existujúcich zdrojov Komisie, ak sú k dispozícii.

    (10)

    Pokiaľ ide o operačnú vrstvu situačných prehľadov, vlastník situačných prehľadov by mal v záujme zaistenia dostatočne komplexného prehľadu dostávať hlásenia o vlastných prostriedkoch členských štátov, hlásenia o operačných plánoch, ako aj hlásenia o environmentálnych informáciách vrátane meteorologických a oceánografických informácií. V prípade, že je stupeň vplyvu na hraničných úsekoch vysoký alebo kritický, na účely zaistenia koordinácie je nevyhnutné podávať podrobné hlásenia o operačných plánoch, aby bolo možné lepšie predvídať reakciu rôznych zúčastnených orgánov.

    (11)

    Operačné hlásenie, ktoré sa má vykonávať v rámci spoločnej pohraničnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu, by malo byť opísané v operačných plánoch každej spoločnej pohraničnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu.

    (12)

    Pokiaľ ide o analytickú vrstvu situačných prehľadov, vlastník situačných prehľadov by mal vytvoriť analytickú vrstvu na základe hlásení o analýze rizík. Cieľom týchto hlásení je pomôcť lepšie pochopiť udalosti, ku ktorým dochádza na vonkajších hraniciach, čo môže uľahčiť predpovedanie trendov, plánovanie a vykonávanie operácií kontroly hraníc, ako aj strategickú analýzu rizík. Metodiky týkajúce sa podávania hlásení o analýze rizík a prideľovania úrovní spoľahlivosti by mali vychádzať z modelu spoločnej integrovanej analýzy rizík (CIRAM).

    (13)

    S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a uľahčiť výmenu informácií, a zároveň zachovať bezpečnosť by agentúra mala integrovať a rozvíjať svoje rôzne siete a nástroje analýzy rizík v rámci systému EUROSUR, ako je sieť agentúry Frontex pre analýzu rizík (FRAN), európska sieť pre analýzu rizika podvodov v oblasti dokladov (EDF-RAN) alebo sieť námorných spravodajských služieb pre analýzu rizík (MIC-RAN).

    (14)

    Nahlasovanie v systéme EUROSUR by malo zohľadňovať špecifickosť určitých činností vykonávaných v rámci kontroly hraníc, akou je napríklad dozor nad vzdušnými alebo námornými hranicami, ale aj špecifickosť určitých súvisiacich udalostí, ako sú sekundárne pohyby alebo incidenty vyžadujúce si pátranie a záchranu. Nahlasovanie takýchto informácií pomáha pri vytváraní európskeho situačného prehľadu, ako aj pri vypracovávaní analýzy rizík a priraďovaní stupňov vplyvu. Nahlasovanie pátracích a záchranných operácií na pevnine a na mori, ktoré sa týkajú migrantov, by okrem toho malo prispieť k zabezpečeniu ochrany a záchrany životov migrantov.

    (15)

    Vlastník situačného prehľadu by mal spravovať situačný prehľad tak, aby poskytoval jasný obraz o situácii na každom úseku vonkajšej hranice a v každej oblasti zodpovednosti a uľahčil tak analýzu rizík a reakčné spôsobilosti na primeranej úrovni.

    (16)

    Členské štáty a agentúra by pri vytváraní osobitných situačných prehľadov s tretími stranami systému EUROSUR mali dodržiavať a podporovať technické a operačné normy pre výmenu informácií, ktoré vypracovala agentúra.

    (17)

    Je potrebné stanoviť operačné zodpovednosti za nahlasovanie a vedenie situačných prehľadov v súvislosti s technickými zodpovednosťami za prevádzku a údržbu rôznych technických systémov a sietí, ktoré podporujú spracúvanie informácií v systéme EUROSUR.

    (18)

    Aby sa zabezpečilo, že sa operačné zodpovednosti za technickú realizáciu systému EUROSUR vymedzia dosť podrobne, je potrebné identifikovať technické zložky systému EUROSUR. S cieľom spravovať značné množstvo spracúvaných informácií a znížiť pracovné zaťaženie prevádzkovateľov by výmena informácií v systéme EUROSUR mala byť automatizovaná. Členské štáty a agentúra by mali vyvinúť technické rozhrania, prostredníctvom ktorých sa zlepší prepojenie jednotlivých zariadení, a mali by využívať nástroje na podporu rozhodovania s cieľom pomôcť prevádzkovateľom systému EUROSUR pri plnení ich úloh.

    (19)

    Pri stanovovaní formátu hlásení týkajúcich sa plavidiel, ktoré sú predmetom záujmu, v rámci technických noriem pre výmenu informácií by agentúra mala v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi používať medzinárodne dohodnuté formáty stanovené v príslušných medzinárodných právnych predpisoch, predovšetkým v Dohovore OSN o morskom práve a v obyčajovom morskom práve, ako aj nástroje stanovené najmä Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) a ich varianty vo vnútroštátnych právnych poriadkoch vlajkových štátov.

    (20)

    Pri stanovovaní formátu hlásení týkajúcich sa lietadiel, ktoré sú predmetom záujmu, v rámci technických noriem pre výmenu informácií by sa agentúra mala v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi usilovať o používanie medzinárodne dohodnutých formátov, ako sú formáty stanovené Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO).

    (21)

    Cieľom zabezpečenia údajov v systéme EUROSUR je zaistiť pravosť, dostupnosť, integritu, dôvernosť a nespochybniteľnosť hlásení a akýchkoľvek iných údajov a informácií spracúvaných v systéme EUROSUR.

    (22)

    Zabezpečenie údajov technických zložiek systému EUROSUR zodpovedá schopnosti technických zložiek odhaliť na určitej úrovni spoľahlivosti akúkoľvek činnosť, ktorá ohrozuje zabezpečenie spracúvaných údajov a informácií alebo súvisiacich služieb ponúkaných alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí a informačných systémov, a odolať jej.

    (23)

    Zabezpečenie údajov systému EUROSUR je spoločnou zodpovednosťou členských štátov a agentúry.

    (24)

    Kybernetické hrozby sa neustále vyvíjajú a stávajú sa čoraz dostupnejšími pre zločinecké a teroristické siete. Systém EUROSUR by mal zabezpečiť primeranú a jednotnú ochranu pred kybernetickými hrozbami na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Systém EUROSUR predstavuje rámec na výmenu informácií s rôznym stupňom utajenia. Pri implementácii technických zložiek systému EUROSUR by príslušné vnútroštátne orgány a agentúra mali zabezpečiť, aby mal každý používateľ riadny prístup k príslušným informáciám, ktorý zodpovedá jeho úrovni akreditácie a potrebe tieto informácie poznať.

    (25)

    Agentúra by pri zavádzaní komunikačnej siete až do stupňa utajenia „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“ mala poskytnúť dočasné riešenie pre tie národné zložky, ktoré by mali len akreditáciu do stupňa utajenia „RESTREINT UE/EU RESTRICTED“ alebo rovnocenných vnútroštátnych stupňov utajenia.

    (26)

    Ako súčasť pravidiel týkajúcich sa zabezpečenia údajov systému EUROSUR a s cieľom zabezpečiť riadny proces akreditácie sa týmto nariadením zriaďuje v rámci agentúry spoločná rada pre bezpečnostnú akreditáciu (ďalej len „akreditačná rada“). V súlade s ustanoveniami rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (6) je takáto rada v prípade systému EUROSUR potrebná, pretože systém EUROSUR sa skladá z niekoľkých prepojených systémov zahŕňajúcich niekoľko strán.

    (27)

    Akreditačná rada je nezávislý technický orgán, ktorý nemá vplyv na funkcie riadiacej rady agentúry.

    (28)

    Podľa zásady subsidiarity by rozhodnutia o bezpečnostnej akreditácii mali byť podľa procesu vymedzeného v stratégii pre bezpečnostnú akreditáciu založené na rozhodnutiach o bezpečnostnej akreditácii prijatých na miestnej úrovni príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov pre bezpečnostnú akreditáciu.

    (29)

    V záujme toho, aby mohla akreditačná rada rýchlo a účinne vykonávať všetky svoje činnosti, mala by mať možnosť zriadiť príslušné podriadené orgány, ktoré budú konať podľa jej pokynov. Mala by preto zriadiť radu, ktorá by jej pomáhala pri príprave jej rozhodnutí.

    (30)

    Činnosti bezpečnostnej akreditácie by sa mali koordinovať s prácou orgánov zodpovedných za riadenie systémov a ostatných subjektov zodpovedných za uplatňovanie bezpečnostných predpisov.

    (31)

    Vzhľadom na osobitnú povahu a zložitosť systému EUROSUR je nevyhnutné, aby sa činnosti bezpečnostnej akreditácie vykonávali v kontexte spoločnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a členských štátov, snažiac sa o dosiahnutie konsenzu a zaangažovaním všetkých strán so záujmom o bezpečnosť, ako aj za nepretržité monitorovanie rizika. Zároveň je absolútne nevyhnutné, aby sa technické činnosti bezpečnostnej akreditácie zverili odborníkom riadne kvalifikovaným na akreditáciu zložitých systémov, ktorí majú primeraný stupeň bezpečnostnej previerky.

    (32)

    S cieľom zabezpečiť, aby bola akreditačná rada schopná plniť svoje úlohy, by sa takisto malo stanoviť, že členské štáty poskytnú rade všetku potrebnú dokumentáciu, že riadne oprávneným osobám poskytnú prístup k utajovaným skutočnostiam v rámci systému EUROSUR a podporných systémov (vrátane komunikačnej siete) a do všetkých oblastí, ktoré spadajú do ich právomoci, ako aj to, že na miestnej úrovni by mali byť zodpovedné za bezpečnostnú akreditáciu oblastí, ktoré sa nachádzajú na ich území.

    (33)

    Hoci priamy prístup do národného systému je výhradnou právomocou dotknutého členského štátu, pracovníkom agentúry by sa mohol poskytnúť priamy prístup do národných systémov v rámci systému EUROSUR, aby mohli pomáhať vnútroštátnym orgánom pri plnení ich úloh.

    (34)

    Ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia údajov externých zložiek systému EUROSUR by mali byť súčasťou ustanovení týkajúcich sa systému EUROSUR v príslušných pracovných dojednaniach a vzorových dohodách o štatúte. V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí nariadenia (EÚ) 2019/817, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Avšak vzhľadom na to, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/817 (7) je založené na schengenskom acquis, Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu oznámilo 31. októbra 2019 svoje rozhodnutie transponovať nariadenie (EÚ) 2019/817 do svojho vnútroštátneho práva.

    (35)

    Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (8); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

    (36)

    Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (9).

    (37)

    Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (10).

    (38)

    Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (11).

    (39)

    Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre európsku pohraničnú a pobrežnú stráž,

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    Predmet úpravy

    V tomto nariadení sa stanovujú:

    a)

    pravidlá nahlasovania v systéme EUROSUR vrátane typu informácií, ktoré sa majú poskytnúť, a lehôt pre nahlasovanie;

    b)

    podrobnosti o informačných vrstvách situačných prehľadov;

    c)

    spôsoby vytvárania osobitných situačných prehľadov;

    d)

    zodpovednosti týkajúce sa nahlasovania, správy situačných prehľadov a prevádzky a údržby rôznych technických systémov a sietí, ktoré podporujú systém EUROSUR;

    e)

    pravidlá týkajúce sa zabezpečenia a ochrany údajov systému EUROSUR;

    f)

    mechanizmy na zabezpečenie kontroly kvality.

    Článok 2

    Rozsah pôsobnosti

    Toto nariadenie sa vzťahuje na výmenu informácií a spoluprácu na účely systému EUROSUR vrátane situačnej informovanosti, analýzy rizík a podpory plánovania a vykonávania operácií kontroly hraníc.

    Článok 3

    Vymedzenie pojmov

    Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

    1.

    „udalosť“ je situácia súvisiaca s migráciou, cezhraničnou trestnou činnosťou alebo ochranou a záchranou životov migrantov vrátane mimoriadnych udalostí na hraniciach, ktorá by mohla myť vplyv na vonkajšie hranice alebo ktorá môže ovplyvniť fungovanie systému EUROSUR vrátane niektorej z jeho technických zložiek;

    2.

    „správa situačného prehľadu“ je vytvorenie a vedenie situačného prehľadu a spracúvanie všetkých informácií, ktoré obsahuje;

    3.

    „vlastník“ je subjekt, agentúra alebo orgán, ktorý spravuje situačný prehľad a súvisiace hlásenia;

    4.

    „spracúvanie“ je každá operácia s údajmi, metaúdajmi a informáciami obsiahnutými v hlásení vrátane zbierania, zaznamenávania, usporadúvania, štruktúrovania, uchovávania, zmeny, prehliadania, využívania, prenosu, uverejňovania, kombinovania, vymazania, znižovania stupňa utajenia a zničenia týchto údajov a metaúdajov bez ohľadu na to, či sa tieto operácie vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;

    5.

    „ukazovateľ“ je meranie alebo hodnota, ktoré sa týkajú udalostí alebo úloh opisujúcich situáciu na vonkajších hraniciach a ktoré prispievajú k situačnej informovanosti a analýze rizík alebo podporujú reakčné spôsobilosti;

    6.

    „technický ukazovateľ“ je meranie alebo hodnota, ktoré sa týkajú udalostí alebo úloh, ktoré prispievajú k situačnej informovanosti a analýze rizík súvisiacich s fungovaním systému EUROSUR alebo podporujú zodpovedajúce reakčné spôsobilosti;

    7.

    „námorné záchranné koordinačné centrum“ je jednotka zodpovedná za podporu účinnej organizácie pátracích a záchranných služieb a za koordináciu pátracích a záchranných operácií v pátracej a záchrannej oblasti, ako sa uvádza v Medzinárodnom dohovore o pátraní a záchrane na mori;

    8.

    „let z/do tretej krajiny“ je akýkoľvek let lietadla s posádkou alebo bez posádky a jeho cestujúcich a/alebo nákladu na územia členských štátov alebo z území členských štátov, ktorý nie je vnútornou linkou, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (12);

    9.

    „medzinárodné koordinačné centrum“ je koordinačná štruktúra zriadená na koordináciu spoločnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu na vonkajších hraniciach;

    10.

    „kontrolný zoznam“ je zoznam podozrivých subjektov, prostriedkov, správania alebo profilov vytvorený na základe analýzy rizík, ktorého cieľom je nasmerovať spôsobilosti európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v oblasti odhaľovania a analýzy rizík a aktivovať primerané reakčné spôsobilosti;

    11.

    „technické zložky“ sú systémy a siete používané na účely systému EUROSUR vrátane potrebnej infraštruktúry, organizácie, ľudských a informačných zdrojov;

    12.

    „napomáhanie“ je napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu, ako sa vymedzuje v smernici Rady 2002/90/ES (13);

    13.

    „odopretie vstupu“ je odopretie vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na vonkajších hraniciach v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2016/399 z dôvodu, že nespĺňa všetky podmienky vstupu stanovené v článku 6 ods. 1, pričom nepatrí do kategórií osôb uvedených v článku 6 ods. 5 uvedeného nariadenia a bol mu vydaný štandardný formulár pre odopretie vstupu v súlade s prílohou V ku Kódexu schengenských hraníc;

    14.

    „obchodovanie s ľuďmi“ je trestný čin uvedený v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (14);

    15.

    „bezpečnostná akreditácia“ je formálne povolenie a schválenie, ktoré príslušný orgán bezpečnostnej akreditácie (SAA) udeľuje systému alebo sieti systému EUROSUR na spracovanie údajov systému EUROSUR v jeho operačnom prostredí v nadväznosti na formálne potvrdenie bezpečnostného plánu a jeho správne vykonávanie;

    16.

    „prevádzkový stav“ je schopnosť prostriedku, jednotky, systému alebo centra vykonávať svoje prevádzkové funkcie, ktorý možno charakterizovať ako „plne funkčný“, „obmedzený“ alebo „nedostupný“;

    17.

    „podvrstva“ je vrstva informácií pod vrstvou udalostí, operačnou vrstvou alebo vrstvou analýzy rizík situačného prehľadu.

    KAPITOLA I

    ZÁSADY NAHLASOVANIA V SYSTÉME EUROSUR

    ODDIEL 1

    Všeobecné zásady

    Článok 4

    Hlásenia v systéme EUROSUR

    1.   Hlásenia sa zasielajú medzi dvoma alebo viacerými subjektmi, jednotkami, orgánmi alebo agentúrami s cieľom prispieť k vytváraniu rôznych situačných prehľadov a k analýze rizík alebo s cieľom podporiť reakčné spôsobilosti.

    2.   Hlásenia zahŕňajú:

    a)

    údaje obsahujúce základné informácie;

    b)

    metaúdaje obsahujúce dodatočné informácie, ktoré prispievajú k pochopeniu súboru údajov v širšom kontexte a podporujú jeho spracúvanie v systéme EUROSUR.

    3.   Hlásenia môžu mať formu:

    a)

    ukazovateľov v zmysle článku 8;

    b)

    hlásení o jednotlivých udalostiach v zmysle článku 9;

    c)

    hlásení o vlastných prostriedkoch v zmysle článku 10;

    d)

    hlásení o operačných plánoch v zmysle článku 11;

    e)

    hlásení o environmentálnych informáciách v zmysle článku 12;

    f)

    hlásení o analýze rizík v zmysle článku 13;

    g)

    žiadostí o informácie v zmysle článku 14;

    h)

    kontrolných zoznamov v zmysle článku 15.

    Článok 5

    Úlohy v rámci nahlasovania

    1.   Hlásenia v systéme EUROSUR zasielajú národné koordinačné centrá, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“) alebo subjekty spravujúce osobitné situačné prehľady (ďalej len „pôvodcovia hlásení“).

    2.   Príjemcom hlásenia je vlastník situačného prehľadu (ďalej len „vlastník“), ktorý je zodpovedný za jeho spracovanie v súlade s platnými pravidlami.

    3.   Hlásenia v systéme EUROSUR môžu pochádzať z národných zdrojov uvedených v článku 25 ods. 2 a článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1896 alebo z vlastných zdrojov agentúry.

    Článok 6

    Prepojenia

    1.   Ak pôvodca hlásenia zistí súvislosť medzi hláseniami alebo súvislosť s inými prvkami situačného prehľadu, ktorá môže uľahčiť pochopenie celkovej situácie a kontextu, prepojí toto hlásenie s príslušnými prvkami.

    2.   Vlastníci situačného prehľadu môžu prepojenia, ktoré súvisia so situačným prehľadom, ktorý spravujú, upraviť alebo doplniť o nové prepojenia.

    ODDIEL 2

    Nahlasovanie udalostí

    Článok 7

    Nahlasovanie udalostí v systéme EUROSUR

    1.   Každé národné koordinačné centrum zabezpečí, aby vnútroštátne orgány členských štátov zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, nahlasovali vo vrstve udalostí príslušných situačných prehľadov všetky udalosti odhalené pri vykonávaní činností v rámci kontroly hraníc, situačnej informovanosti a analýzy rizík, ako aj o udalosti súvisiace s neoprávneným sekundárnym pohybom, ak sú tieto informácie k dispozícii.

    2.   Pri vykonávaní úloh kontroly hraníc sa na agentúru a v náležitých prípadoch na medzinárodné koordinačné centrá vzťahuje povinnosť uvedená v odseku 1.

    3.   Udalosti sa v systéme EUROSUR nahlasujú vo forme ukazovateľov, ako hlásenia o jednotlivých udalostiach alebo ako oboje.

    Článok 8

    Ukazovatele týkajúce sa udalostí na vonkajších hraniciach

    1.   Národné koordinačné centrá a, v náležitých prípadoch a ako sa stanovuje v operačných plánoch, medzinárodné koordinačné centrá nahlasujú agentúre ukazovatele týkajúce sa udalostí na vonkajších hraniciach, ako sa stanovuje v prílohe 1, a to v dňoch uvedených v tejto prílohe.

    2.   Údaje zodpovedajúce ukazovateľom môžu vyplývať z informácií a štatistík, ktoré majú vnútroštátne orgány k dispozícii, a to aj prostredníctvom vyhľadávania v príslušných databázach Únie a rozsiahlych informačných systémoch v súlade s právnym rámcom uplatniteľným na tieto databázy a systémy.

    3.   Ukazovatele týkajúce sa nedovoleného cezhraničného pohybu tovaru a súvisiaceho nedovoleného obchodovania sa získajú v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, pričom sa náležite zohľadnia ďalšie oznamovacie povinnosti alebo obmedzenia a úloha Komisie.

    4.   Okrem ohlasovacej povinnosti uvedenej v odseku 1 môže pôvodca hlásenia zaslať osobitné hlásenie s cieľom:

    a)

    upozorniť na neobvyklú zmenu pozorovaných hodnôt;

    b)

    informovať o konkrétnom moduse operandi alebo konkrétnom vzorci správania, ktorý bol odhalený;

    c)

    v prípade situácií uvedených v písmene b) sa hlásenie môže prepojiť s konkrétnou analýzou rizík.

    5.   Ak agentúra získa niektorý z ukazovateľov uvedených v odseku 1 prostredníctvom svojich vlastných prostriedkov dozoru alebo prostredníctvom spolupráce agentúry s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, medzinárodnou organizáciou alebo tretími krajinami, nahlási tieto ukazovatele v európskom situačnom prehľade a informuje o tom národné koordinačné centrá. V súvislosti s týmito ukazovateľmi sa v takomto prípade ohlasovacia povinnosť podľa článku 7 ods. 1 neuplatňuje.

    Článok 9

    Hlásenia o jednotlivých udalostiach

    1.   Národné koordinačné centrá, a v náležitých prípadoch a ako sa stanovuje v operačných plánoch, medzinárodné koordinačné centrá nahlasujú jednotlivé udalosti agentúre.

    2.   Jednotlivé udalosti sa nahlasujú v systéme EUROSUR v prípade, že:

    a)

    je potrebné včas reagovať na jednotlivú udalosť;

    b)

    má konkrétna udalosť vysoký alebo veľmi vysoký vplyv na vonkajšie hranice alebo

    c)

    je udalosť uvedená v prílohe 2.

    3.   Pokiaľ nie je v prílohe 2 stanovené inak, pôvodca hlásenia zašle prvé hlásenie o udalosti najneskôr do 24 hodín po tom, ako sa dotknutý príslušný orgán dozvedel, že došlo k udalosti alebo k nej pravdepodobne dôjde.

    4.   Pôvodca hlásenia podá v prípade potreby dodatočné hlásenia na účely doplnenia alebo aktualizácie hlásenia o jednotlivej udalosti. Tieto dodatočné hlásenia sa prepoja s prvým hlásením o jednotlivej udalosti a udalosťou nahlásenou v situačnom prehľade.

    5.   Hlásenia vypracované podľa tohto článku obsahujú opis reakcie orgánov na nahlásené udalosti vrátane všetkých prijatých alebo plánovaných opatrení.

    6.   Bez toho, aby bola dotknutá prvá operačná reakcia, môže vlastník hlásenia a pôvodca hlásenia požiadať o ďalšie informácie a analýzu rizík, ako sa stanovuje v článku 14, s cieľom:

    a)

    doplniť informácie súvisiace s danou udalosťou;

    b)

    zvýšiť úroveň spoľahlivosti v zmysle článku 16;

    c)

    aktualizovať pridelený stupeň vplyvu;

    d)

    aktualizovať situáciu súvisiacu s udalosťou.

    7.   Na základe prijatých hlásení môže vlastník situačného prehľadu uzavrieť udalosť, ak sa predpokladá, že:

    a)

    nedošlo k podozrivej udalosti;

    b)

    odhadovaný vplyv udalosti neodôvodňuje nahlásenie;

    c)

    situácia opísaná v udalosti sa skončila.

    V prípade, že sa udalosť uzavrie, udalosť a jednotlivé hlásenia, ktoré sú s ňou prepojené, sa uložia a zostanú prístupné v situačnom prehľade na účely analýzy rizík.

    8.   Ak agentúra získa dostatočné informácie o jednotlivých udalostiach prostredníctvom svojich vlastných prostriedkov dozoru alebo prostredníctvom spolupráce agentúry s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, medzinárodnou organizáciou alebo tretími krajinami, nahlási tieto informácie v európskom situačnom prehľade a informuje o tom národné koordinačné centrá. V takomto prípade sa ohlasovacia povinnosť podľa odseku 1 neuplatňuje.

    9.   Agentúra v prípade potreby zahrnie tieto udalosti do európskeho situačného prehľadu alebo ich aktualizuje.

    ODDIEL 3

    Operačné nahlasovanie

    Článok 10

    Hlásenia o vlastných prostriedkoch

    1.   Každé národné koordinačné centrum a v náležitých prípadoch príslušné medzinárodné koordinačné centrum a agentúra zabezpečia, aby ich jednotky zúčastňujúce sa na operáciách kontroly hraníc podávali v európskom situačnom prehľade hlásenia o vlastných prostriedkoch.

    2.   Hlásenia o vlastných prostriedkoch v systéme EUROSUR zahŕňajú:

    a)

    prevádzkový stav národných koordinačných centier vrátane ich schopnosti plniť úlohy uvedené v článku 21 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/1896 a v náležitých prípadoch prevádzkový stav medzinárodných koordinačných centier. Každá významná zmena prevádzkového stavu národného koordinačného centra sa nahlási agentúre v reálnom čase;

    b)

    polohu a prevádzkový stav veliacich a kontrolných centier využívaných na operácie kontroly hraníc;

    c)

    oblasti zodpovednosti za hraničný dozor a za kontroly na hraničných priechodoch;

    d)

    typ, rozmiestnenie a stav jednotiek hraničnej kontroly.

    Článok 11

    Hlásenia o operačných plánoch

    1.   Každé národné koordinačné centrum zabezpečí, aby jednotky zúčastňujúce sa na operáciách kontroly hraníc podávali v národných situačných prehľadoch hlásenia o svojich operačných plánoch.

    2.   Národné koordinačné centrá a v náležitých prípadoch medzinárodné koordinačné centrá podávajú hlásenia o operačných plánoch v európskom situačnom prehľade, ak sú stupne vplyvu na hraničných úsekoch vysoké alebo kritické, alebo v prípade spoločných pohraničných operácií či rýchlych pohraničných zásahov.

    3.   Hlásenia o operačných plánoch obsahujú:

    a)

    opis situácie;

    b)

    operačný cieľ a predpokladané trvanie operácie;

    c)

    geografickú oblasť, v ktorej sa má operácia uskutočniť;

    d)

    opis úloh, zodpovedností a osobitné pokyny pre zúčastnené tímy a jednotky, ako aj modus operandi a ciele nasadenia;

    e)

    zloženie nasadeného personálu vrátane počtu nasadeného personálu a ich profilov;

    f)

    plány velenia a kontroly vrátane prevádzkového stavu centier velenia a riadenia, vykonávanej funkcie a zodpovedajúcich systémov a komunikačných nástrojov;

    g)

    technické vybavenie, ktoré má byť nasadené, vrátane konkrétnych požiadaviek, ako sú podmienky používania, požadovaný obsluhujúci personál, preprava a ostatné logistické aspekty;

    h)

    plán hliadok v rámci hraničného dozoru vrátane oblasti, v ktorej sa hliadka vykonáva, a počtu použitých prostriedkov;

    i)

    podrobné postupy týkajúce sa nahlasovania udalostí.

    Článok 12

    Hlásenia o environmentálnych informáciách

    1.   Príslušné orgány, útvary, agentúry a programy na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ môžu nahlásiť environmentálne informácie v operačnej vrstve príslušných situačných prehľadov.

    2.   Nahlasovanie environmentálnych informácií v systéme EUROSUR môže obsahovať:

    a)

    obrazy v reálnom čase poskytované videokamerami, radarovými systémami a inými detekčnými zariadeniami;

    b)

    meteorologické pozorovania a predpovede počasia;

    c)

    oceánografické informácie a služby modelovania prúdenia;

    d)

    geopriestorové produkty;

    e)

    iné operačné prehľady, ktoré môžu pomôcť pochopiť situáciu na vonkajších hraniciach alebo monitorovať konkrétnu hraničnú operáciu.

    ODDIEL 4

    Podávanie hlásení o analýze rizík

    Článok 13

    Hlásenia súvisiace s analýzou rizík

    1.   Národné koordinačné centrá, agentúra a v náležitých prípadoch medzinárodné koordinačné centrá zaisťujú podávanie hlásení o analýze rizík s cieľom aktualizovať analytické vrstvy situačných prehľadov.

    2.   Hlásenia o analýze rizík obsahujú jednu alebo viaceré z týchto informácií: analytické produkty, ako sú informačné materiály, analytické správy, analýzy tretích krajín a rizikové profily, ako aj osobitné správy o pozorovaní Zeme využívajúce údaje z geopriestorových informačných systémov.

    3.   Hlásenia o analýze rizík sa používajú na:

    a)

    uľahčenie pochopenia udalostí a mimoriadnych udalostí na vonkajších hraniciach a ich súvislosti s neoprávneným sekundárnym pohybom, ak sú takéto informácie k dispozícii, a na uľahčenie analýzy a prognózy súvisiacich trendov;

    b)

    uľahčenie cieleného plánovania a vykonávania operácií kontroly hraníc;

    c)

    strategickú analýzu rizík.

    Článok 14

    Žiadosti o informácie

    1.   Ak je potrebné získať ďalšie hlásenia o konkrétnej udalosti alebo aktualizovať situačný prehľad, národné koordinačné centrá, agentúra alebo subjekty spravujúce osobitné situačné prehľady môžu zaslať žiadosť o informácie jednému alebo viacerým zdrojom uvedeným v článku 25 ods. 2 a článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1896.

    2.   Žiadosť o informácie podaná podľa odseku 1 môže podliehať stupňu utajenia alebo iným osobitným obmedzeniam politiky v oblasti údajov.

    3.   Hlásenia o analýze rizík, ktoré sú odpoveďou na žiadosť o informácie, sa prepoja s pôvodnou žiadosťou o informácie.

    4.   Zásada súhlasu pôvodcu sa uplatňuje tak na žiadosti o informácie, ako aj na hlásenia, ktoré sú odpoveďou na tieto žiadosti.

    Článok 15

    Kontrolné zoznamy

    1.   Agentúra vypracuje a spravuje kontrolné zoznamy na účely posilnenia spôsobilostí európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v oblasti odhaľovania a analýzy rizík a na účely aktivovania primeraných reakčných spôsobilostí.

    2.   Kontrolné zoznamy zahŕňajú informácie o:

    a)

    subjektoch, prostriedkoch, správaní alebo profiloch, v prípade ktorých existuje na základe analýzy rizík podozrenie, že sú spojené s nelegálnym prisťahovalectvom a cezhraničnou trestnou činnosťou, alebo ktoré môžu ohroziť bezpečnosť života migrantov;

    b)

    navrhovanej reakcii v prípade odhalenia vrátane obmedzení politiky v oblasti údajov, ktoré sa vzťahujú na hlásenia.

    3.   Kontrolné zoznamy môžu zahŕňať informácie o:

    a)

    podozrivých plavidlách;

    b)

    podozrivých lietadlách;

    c)

    podozrivých letiskách pôvodu a iných miestach, o ktorých sa vie alebo v prípade ktorých existuje podozrenie, že sú miestami pôvodu letov z/do tretej krajiny;

    d)

    podozrivých prístavoch pôvodu, kotviskách, čakacích kotviskách a iných miestach, o ktorých sa vie alebo v prípade ktorých existuje podozrenie, že sú miestami pôvodu námornej dopravy;

    e)

    podozrivých prevádzkovateľoch.

    ODDIEL 5

    Spoločné ustanovenia pre „vrstvu udalostí“ a „vrstvu analýzy rizík“

    Článok 16

    Úrovne spoľahlivosti

    1.   Pôvodca hlásenia o udalosti alebo hlásenia o analýze rizík posúdi úroveň spoľahlivosti nahlasovaných informácií ako súčasť metaúdajov, ktoré tvoria súčasť hlásenia.

    2.   Úroveň spoľahlivosti sa posúdi na základe týchto kritérií:

    a)

    dôveryhodnosť nahlasovaných informácií;

    b)

    spoľahlivosť zdroja;

    c)

    stav potvrdenia hlásenia.

    3.   Vlastník zohľadní úroveň spoľahlivosti spojenú s hlásením s cieľom aktualizovať zodpovedajúcim spôsobom situačný prehľad.

    Článok 17

    Priraďovanie stupňa vplyvu

    1.   Pôvodca hlásenia o udalosti alebo hlásenia o analýze rizík posúdi stupeň vplyvu nahlasovaných informácií ako súčasť metaúdajov, ktoré tvoria súčasť hlásenia.

    2.   Stupeň vplyvu odráža celkový vplyv nahlasovaných informácií na:

    a)

    odhaľovanie nelegálneho prisťahovalectva, predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu;

    b)

    odhaľovanie a predchádzanie cezhraničnej trestnej činnosti a boj proti cezhraničnej trestnej činnosti;

    c)

    ochranu a záchranu životov migrantov.

    3.   Pôvodcovia hlásenia uvedeného v odseku 1 priradia stupeň vplyvu každému hláseniu o udalosti a hláseniu o analýze rizík.

    4.   Ak sa hlásenie týka udalosti, ktorá už bola oznámená v situačnom prehľade, pôvodca prepojí hlásenie s touto udalosťou.

    5.   Vlastníci priradia udalostiam stupeň vplyvu alebo ich upravia na základe prijatých hlásení a vlastnej analýzy rizík.

    ODDIEL 6

    Nahlasovanie v kontexte osobitných činností vykonávaných v rámci kontroly hraníc

    Článok 18

    Nahlasovanie súvisiace s neoprávnenými sekundárnymi pohybmi

    Ak sú tieto informácie k dispozícii, členské štáty:

    a)

    zobrazia analýzu týkajúcu sa neoprávneného sekundárneho pohybu na ich území v osobitnej podvrstve národného situačného prehľadu. Táto osobitná podvrstva sa poskytne agentúre;

    b)

    nahlásia v súlade s ich vnútroštátnymi postupmi jednotlivé udalosti súvisiace s neoprávnenými sekundárnymi pohybmi, ako sa stanovuje v článku 9;

    c)

    nahlásia konkrétne ukazovatele súvisiace s neoprávnenými sekundárnymi pohybmi.

    Článok 19

    Nahlasovanie súvisiace s dozorom nad námornými hranicami

    1.   Každé národné koordinačné centrum zabezpečí, aby jednotky zúčastňujúce sa na dozore nad námornými hranicami nahlasovali plavidlá:

    a)

    podozrivé z prepravy osôb, ktoré obchádzajú alebo majú v úmysle obísť kontroly na hraničných priechodoch, ak takéto obchádzanie súvisí s nelegálnou migráciou;

    b)

    podozrivé zo zapojenia do prevádzačstva po mori alebo do iných činností súvisiacich s cezhraničnou trestnou činnosťou;

    c)

    v prípadoch, keď by mohli byť ohrozené životy migrantov;

    d)

    uvedené na kontrolných zoznamoch alebo na ktoré sa vzťahujú žiadosti o informácie. V prípade hlásení podľa písmena d) sa zohľadnia obmedzenia politiky v oblasti údajov stanovené v článku 14 ods. 2 a článku 15 ods. 2 písm. b).

    2.   Zúčastnená jednotka zašle informácie svojmu národnému koordinačnému centru a v prípade spoločnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu príslušnému medzinárodnému koordinačnému centru v súlade s operačným plánom.

    3.   Národné koordinačné centrá a v náležitých prípadoch medzinárodné koordinačné centrá aktualizujú svoje príslušné situačné prehľady a nahlásia tieto informácie agentúre s cieľom aktualizovať európsky situačný prehľad.

    Článok 20

    Udalosti súvisiace s pátracími a záchrannými operáciami na mori

    1.   Pri vykonávaní dozoru nad námornými hranicami orgány členských štátov, ktoré poskytujú pomoc plavidlu alebo osobe v núdzi na mori v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z medzinárodného námorného práva, zohľadnia a zašlú všetky relevantné informácie a zistenia týkajúce sa možného incidentu pátrania a záchrany príslušnému zodpovednému námornému záchrannému koordinačnému centru a informujú svoje národné koordinačné centrum s cieľom aktualizovať danú udalosť v príslušných situačných prehľadoch.

    2.   Ak orgány členských štátov jasne stanovia, že incident pátrania a záchrany nesúvisí s ochranou a záchranou životov migrantov ani s cezhraničnou trestnou činnosťou, môžu sa rozhodnúť, že neinformujú národné koordinačné centrum.

    3.   Agentúra má pri vykonávaní operácií dozoru nad námornými hranicami a v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 (15) rovnakú povinnosť, ako je uvedená v odseku 1.

    4.   Príslušné národné koordinačné centrum aktualizuje počas pátracej a záchrannej operácie národný situačný prehľad a nahlási tieto informácie agentúre s cieľom aktualizovať európsky situačný prehľad.

    5.   Situačné prehľady sa pravidelne aktualizujú s cieľom:

    a)

    podporiť plánovanie a vykonávanie ďalšej operačnej fázy po skončení pátracej a záchrannej operácie;

    b)

    posúdiť stupne vplyvu priradené príslušnému incidentu a celému úseku námornej hranice;

    c)

    aktualizovať príslušné ukazovatele v zmysle článku 8.

    6.   Príslušné národné koordinačné centrum nahlási agentúre skončenie pátracej a záchrannej operácie najneskôr do 24 hodín po jej skončení.

    Článok 21

    Nahlasovanie súvisiace s dozorom nad vzdušnými hranicami

    1.   Každé národné koordinačné centrum zabezpečí, aby národné agentúry a subjekty zúčastňujúce sa na dozore nad vzdušnými hranicami nahlasovali lety z/do tretej krajiny:

    a)

    podozrivé z prepravy osôb, ktoré obchádzajú alebo majú v úmysle obísť kontroly na hraničných priechodoch, ak takáto mimoriadna udalosť súvisí s nelegálnou migráciou;

    b)

    podozrivé zo zapojenia do prevádzačstva leteckou cestou alebo do inej cezhraničnej trestnej činnosti;

    c)

    v prípadoch, keď by mohli byť ohrozené životy migrantov;

    d)

    uvedené na kontrolných zoznamoch alebo na ktoré sa vzťahujú žiadosti o informácie. V prípade hlásení podľa písmena d) sa zohľadnia obmedzenia politiky v oblasti údajov stanovené v článku 14 ods. 2 a článku 15 ods. 2 písm. b).

    2.   Národné agentúry a subjekty zúčastňujúce sa na dozore nad vzdušnými hranicami zašlú informácie svojmu národnému koordinačnému centru alebo, v prípade spoločnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu, príslušnému medzinárodnému koordinačnému centru v súlade s operačným plánom.

    3.   Národné koordinačné centrum alebo medzinárodné koordinačné centrum aktualizujú svoje situačné prehľady a nahlásia tieto informácie agentúre s cieľom aktualizovať európsky situačný prehľad.

    ODDIEL 7

    Nahlasovanie týkajúce sa kontroly kvality v systéme EUROSUR

    Článok 22

    Nahlasovanie týkajúce sa kvality údajov v systéme EUROSUR

    Agentúra na účely monitorovania kvality údajov v systéme EUROSUR stanoví a spravuje tieto ukazovatele:

    a)

    počet a frekvencia hlásení prijatých za každý hraničný úsek a za každý hraničný priechod;

    b)

    včasnosť nahlasovania;

    c)

    úplnosť a konzistentnosť hlásení.

    Článok 23

    Nahlasovanie týkajúce sa kvality služieb v systéme EUROSUR

    1.   Pri monitorovaní technického a operačného fungovania systému EUROSUR v súlade s článkom 23 nariadenia (EÚ) 2019/1896 môže agentúra v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi stanoviť technické ukazovatele a požiadavky na nahlasovanie jednotlivých udalostí s cieľom monitorovať prevádzkový stav a kvalitu služieb ponúkaných rôznymi systémami a sieťami členských štátov a agentúry, ktoré sú prepojené s technickou zložkou systému EUROSUR a tvoria jej súčasť, ako sa vymedzuje v článku 27.

    2.   Ukazovatele sa používajú na:

    a)

    monitorovanie stavu rôznych technických zložiek systému EUROSUR v reálnom čase;

    b)

    pomoc pri identifikácii incidentov a zlyhaní zistených pri fungovaní systému EUROSUR a pri reakcii na tieto incidenty a zlyhania;

    c)

    zaistenie zabezpečenia údajov systému EUROSUR.

    3.   Členské štáty a agentúra nahlásia každý jeden incident, ktorý má vplyv na technické zložky alebo na zabezpečenie údajov systému EUROSUR.

    KAPITOLA II

    SITUAČNÉ PREHĽADY

    Článok 24

    Štruktúra situačných prehľadov

    1.   Vrstva udalostí a analytická vrstva európskeho situačného prehľadu obsahujú podvrstvu s informáciami o neoprávnených sekundárnych pohyboch. Vrstva udalostí a analytická vrstva národného situačného prehľadu a osobitného situačného prehľadu takisto obsahujú podvrstvu s informáciami o neoprávnených sekundárnych pohyboch, ak sú tieto informácie k dispozícii, a to na účely pochopenia migračných trendov, objemu a trás.

    2.   Operačná vrstva európskeho situačného prehľadu obsahuje podvrstvy s informáciami o technickom fungovaní systému EUROSUR. V týchto podvrstvách sa opisuje:

    a)

    prevádzkový stav národných koordinačných centier a medzinárodných koordinačných centier;

    b)

    hlavné technické prvky prispievajúce k fungovaniu systému EUROSUR a ich stav;

    c)

    kvalita údajov a kvalita služieb systému EUROSUR;

    d)

    incidenty a udalosti, ktoré majú vplyv na technické fungovanie systému EUROSUR;

    e)

    incidenty v oblasti zabezpečenia údajov.

    3.   Situačný prehľad pozostáva z ďalších osobitných informačných podvrstiev s cieľom uľahčiť zobrazovanie informácií používateľom.

    4.   Každý situačný prehľad sa vytvorí v dokumente, v ktorom sa špecifikuje vrstva a podvrstvy a uplatniteľná politika v oblasti údajov.

    Článok 25

    Správa situačných prehľadov

    Vlastník situačného prehľadu:

    a)

    spracúva prijaté hlásenia;

    b)

    vytvára a spravuje vrstvu udalostí situačného prehľadu, vytvára a aktualizuje udalosti vo vrstve udalostí situačného prehľadu a priraďuje zodpovedajúce stupne vplyvu a úrovne spoľahlivosti;

    c)

    vytvára a spravuje operačnú vrstvu situačného prehľadu na základe hlásení o vlastných prostriedkoch a hlásení o operačných plánoch;

    d)

    vytvára a spravuje analytickú vrstvu situačného prehľadu na základe hlásení o analýze rizík a priraďuje zodpovedajúce stupne vplyvu a úrovne spoľahlivosti;

    e)

    vytvára a spravuje prepojenia medzi jednotlivými prvkami situačného prehľadu, pričom zohľadňuje prepojenia v hláseniach;

    f)

    spravuje prístup používateľov k situačnému prehľadu a prispieva k zabezpečeniu údajov systému EUROSUR;

    g)

    zasiela príslušné hlásenia a potrebné informácie vlastníkom iných situačných prehľadov v súlade s kapitolou I;

    h)

    archivuje a vymazáva príslušné informácie v súlade s platnou politikou v oblasti údajov.

    Článok 26

    Pravidlá vytvárania a poskytovania osobitného situačného prehľadu

    1.   Pri vytváraní osobitného situačného prehľadu v súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2019/1896 členské štáty a agentúra zabezpečia súlad:

    a)

    so zásadami nahlasovania stanovenými v kapitole I;

    b)

    s požiadavkami týkajúcimi sa štruktúry a správy situačných prehľadov stanovenými v článkoch 24 a 25;

    c)

    so všeobecnými ustanoveniami uvedenými v kapitole III.

    2.   Pravidlá vytvárania a poskytovania osobitného situačného prehľadu zahŕňajú:

    a)

    obsah a rozsah osobitného situačného prehľadu vrátane:

    i)

    účelu osobitného situačného prehľadu;

    ii)

    informačných vrstiev a podvrstiev;

    iii)

    typu informácií, ktoré sa majú nahlásiť v osobitnom situačnom prehľade vrátane hlásení o udalostiach, operačných hlásení a hlásení o analýze rizík;

    b)

    správu osobitného situačného prehľadu vrátane:

    i)

    vlastníka;

    ii)

    orgánov, úradov a agentúr, ktoré môžu byť pôvodcami hlásení;

    iii)

    pravidiel nahlasovania;

    iv)

    ustanovení týkajúcich sa zabezpečenia údajov vrátane prístupu používateľov;

    c)

    pravidlá výmeny informácií s ostatnými používateľmi systému EUROSUR vrátane:

    i)

    mechanizmov na výmenu informácií s národnými a európskymi situačnými prehľadmi a mechanizmov na zabezpečenie súhlasu pôvodcu;

    ii)

    pravidiel poskytovania zlúčených služieb systému EUROSUR, ktoré sú uvedené v článku 28 nariadenia (EÚ) 2019/1896 a zodpovedajúcich postupov;

    iii)

    ďalších aspektov týkajúcich sa technického fungovania systému EUROSUR vrátane prepojenia externej zložky, ktorá podporuje vytváranie osobitného situačného prehľadu, s príslušnými národnými zložkami alebo európskou zložkou systému EUROSUR.

    KAPITOLA III

    VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

    ODDIEL 1

    Subjekty zodpovedné za technické aspekty

    Článok 27

    Technické zložky systému EUROSUR

    1.   Technické zložky systému EUROSUR zahŕňajú národné zložky a európsku zložku.

    2.   Každá národná zložka pozostáva z národných systémov a sietí, ktoré členské štáty používajú na vytváranie situačných prehľadov, nahlasovanie, situačnú informovanosť, analýzu rizík a na podporu plánovania a vykonávania operácií kontroly hraníc vrátane potrebnej infraštruktúry, organizácie, ľudských a informačných zdrojov. Súčasťou národných zložiek sú prepojenia v rámci zložiek a medzi zložkami v rámci jedného členského štátu, ako aj medzi členskými štátmi.

    3.   Európska zložka dopĺňa národné zložky. Zahŕňa prepojenie s národnými zložkami. Pozostáva z komunikačnej siete a systémov a sietí, ktoré agentúra používa na vytváranie situačných prehľadov, nahlasovanie, situačnú informovanosť, analýzu rizík a na podporu plánovania a vykonávania operácií kontroly hraníc.

    Článok 28

    Technické úlohy, za ktoré je zodpovedná agentúra

    Agentúra je zodpovedná za správu európskej zložky, čo zahŕňa:

    a)

    vymedzenie technických noriem pre prepojenie sietí, systémov, aplikácií a zariadení národných a externých zložiek so sieťami, systémami, aplikáciami a zariadeniami európskej zložky;

    b)

    proces akreditácie sietí, systémov, aplikácií a zariadení s cieľom ich pripojenia k systému EUROSUR, a to v úzkej spolupráci so zodpovednými orgánmi;

    c)

    správu služieb systémov a sietí, ktoré agentúra používa na vytváranie situačných prehľadov, nahlasovanie, situačnú informovanosť, analýzu rizík a na podporu plánovania a vykonávania operácií kontroly hraníc;

    d)

    nahlasovanie aspektov prevádzky, kvality služieb a správy služieb systémov a sietí uvedených v písmene c), ako sa stanovuje v článku 23;

    e)

    zabezpečenie údajov európskej zložky.

    Článok 29

    Technické úlohy, za ktoré sú zodpovedné členské štáty

    1.   Každý členský štát je zodpovedný za:

    a)

    správu svojej národnej zložky, vrátane správy služieb, pričom zaisťuje koordináciu prepojenia národných systémov a sietí, ktoré sa používajú na vytváranie situačných prehľadov, nahlasovanie, situačnú informovanosť, analýzu rizík a na podporu plánovania a vykonávania operácií kontroly hraníc;

    b)

    nahlasovanie aspektov prevádzky, kvality služieb a správy služieb systémov a sietí uvedených v písmene a), ako sa stanovuje v článku 23;

    c)

    súlad s technickými normami stanovenými agentúrou;

    d)

    zabezpečenie údajov národnej zložky.

    2.   Národné koordinačné centrum:

    a)

    pomáha pri koordinácii, plánovaní a implementácii národnej zložky;

    b)

    prispieva k pravidelnému monitorovaniu kvality služieb a kvality údajov a podáva o nich hlásenia agentúre;

    c)

    zaisťuje operačné hlásenia o systémoch a sieťach európskej zložky.

    Článok 30

    Externé zložky

    1.   Externá zložka systému EUROSUR pozostáva zo systémov a sietí vrátane potrebnej infraštruktúry, organizácie, ľudských a informačných zdrojov, ktoré nie sú súčasťou systému EUROSUR a ktoré:

    a)

    slúžia na vymieňanie si údajov a informácií so systémom EUROSUR;

    b)

    pomáhajú pri vytváraní osobitného situačného prehľadu.

    2.   Prepojenie externej zložky so systémom EUROSUR je súčasťou externej zložky. Spresní sa v pravidlách, ktorými sa vytvára príslušný osobitný situačný prehľad.

    ODDIEL 2

    Pravidlá týkajúce sa zabezpečenia údajov a ochrany údajov systému EUROSUR

    Článok 31

    Všeobecné zásady týkajúce sa zabezpečenia údajov systému EUROSUR

    1.   Zabezpečenie údajov systému EUROSUR zahŕňa správu a technické opatrenia potrebné na dosiahnutie primeranej úrovne ochrany pri zaobchádzaní s údajmi a informáciami systému EUROSUR, na zvládanie meniaceho sa prostredia hrozieb a na to, aby mohli rôzne vnútroštátne orgány a agentúry zapojené do systému EUROSUR a agentúra plniť svoje poslanie. Zabezpečenie údajov systému EUROSUR zahŕňa informačnú bezpečnosť, fyzickú bezpečnosť, osobnú bezpečnosť a priemyselnú bezpečnosť.

    2.   Zabezpečenie údajov systému EUROSUR zahŕňa:

    a)

    riadenie bezpečnostných rizík vrátane bezpečnostných kontrol a plánov a súvisiace monitorovanie, hodnotenie, údržbu, zlepšovanie, nahlasovanie, informovanosť a odbornú prípravu;

    b)

    kontinuitu činnosti a obnovu po havárii vrátane posúdenia vplyvu, kontrol a plánov kontinuity a obnovy a súvisiace monitorovanie, hodnotenie, údržbu, zlepšovanie, nahlasovanie, informovanosť a odbornú prípravu;

    c)

    reakciu na bezpečnostný incident a spoločnú reakciu agentúry a členských štátov na bezpečnostné incidenty;

    d)

    bezpečnostnú akreditáciu;

    e)

    kontrolu prístupu používateľov;

    f)

    aspekty týkajúce sa zabezpečenia údajov pri plánovaní operácií na hraniciach a plánovaní informačných systémov;

    g)

    bezpečnostné aspekty týkajúce sa prepojenia zložiek;

    h)

    zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami na účely systému EUROSUR.

    Článok 32

    Správa zabezpečenia údajov systému EUROSUR

    1.   Agentúra zabezpečuje celkovú bezpečnosť systému EUROSUR, pričom náležite zohľadňuje potrebu dohľadu a integrácie bezpečnostných požiadaviek do každej zložky systému EUROSUR.

    2.   Agentúra je zodpovedná za zabezpečenie údajov európskej zložky.

    3.   Každý členský štát je zodpovedný za zabezpečenie údajov svojej národnej zložky.

    4.   Agentúra a členské štáty zabezpečujú zosúladenie kontrol, procesov a plánov tak, aby sa horizontálne a účinne zaistilo zabezpečenie údajov systému EUROSUR, a to na základe globálneho procesu riadenia bezpečnostných rizík.

    5.   Zodpovednosť za zabezpečenie údajov externej zložky sa stanoví v dohodách, dojednaniach a operačných plánoch pre vytvorenie osobitného situačného prehľadu, ako sa stanovuje v článku 26.

    6.   Agentúra prijme normy stanovujúce funkčné bezpečnostné požiadavky a požiadavky na zaistenie bezpečnosti na kontrolu prístupu k technológiám, ktoré zaisťujú bezpečnosť systému EUROSUR, a zaobchádzanie s týmito technológiami.

    7.   Každý členský štát a agentúra zabezpečia, aby sa prijali potrebné kroky na dosiahnutie súladu s normami uvedenými v odseku 6, aby sa zdokumentovalo primerané odôvodnenie plnenia požiadaviek a kontroly rizík a aby boli splnené všetky ďalšie požiadavky týkajúce sa bezpečnosti systémov, pričom sa v plnej miere zohľadní odborné poradenstvo.

    8.   V rámci podávania hlásení o kvalite údajov a kvalite služieb každý členský štát a agentúra nahlásia v systéme EUROSUR všetky bezpečnostné incidenty, ktoré majú vplyv na zabezpečenie údajov systému EUROSUR.

    9.   Vždy, keď môže prevádzka systému EUROSUR ovplyvniť bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov:

    a)

    agentúra bezodkladne informuje príslušné národné koordinačné centrá;

    b)

    výkonný riaditeľ agentúry môže v úzkej koordinácii s dotknutými členskými štátmi rozhodnúť o prijatí akéhokoľvek vhodného opatrenia na nápravu situácie vrátane odpojenia určitých systémov a sietí od európskej zložky systému EUROSUR.

    Článok 33

    Uplatňovanie bezpečnostných predpisov v systéme EUROSUR

    1.   Pri zaobchádzaní s údajmi a informáciami systému EUROSUR každý členský štát a agentúra zabezpečia zavedenie bezpečnostných kontrol, procesov a plánov, ktoré zaisťujú aspoň taký stupeň ochrany, aký zaručujú bezpečnostné predpisy Komisie stanovené v rozhodnutí (EÚ, Euratom) 2015/444 a rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (16).

    2.   Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu a agentúru o prijatí vnútroštátnych bezpečnostných predpisov týkajúcich sa systému EUROSUR, ako sa uvádza v odseku 1.

    3.   Fyzické osoby s pobytom v tretích krajinách a právnické osoby usadené v tretích krajinách môžu zaobchádzať s údajmi systému EUROSUR len vtedy, ak sa na ne v týchto krajinách vzťahujú bezpečnostné pravidlá zabezpečujúce aspoň taký stupeň ochrany, aký zaručujú rovnocenné bezpečnostné predpisy Komisie.

    4.   Rovnocennosť bezpečnostných predpisov uplatňovaných v tretej krajine sa môže uznať v dohode s danou krajinou.

    5.   V rámci implementácie európskej zložky systému EUROSUR podporuje agentúra zodpovedajúcu výmenu hlásení systému EUROSUR a prepojenie národných zložiek na neutajenej aj na utajenej úrovni.

    Článok 34

    Zásady bezpečnostnej akreditácie v systéme EUROSUR

    Činnosti bezpečnostnej akreditácie sa vykonávajú v súlade s týmito zásadami:

    a)

    činnosti a rozhodnutia v oblasti bezpečnostnej akreditácie sa vykonávajú v kontexte kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a jej členských štátov;

    b)

    pri prijímaní rozhodnutí sa vynakladá úsilie o dosiahnutie konsenzu a zapojenie všetkých príslušných strán, ktoré majú záujem o bezpečnostné otázky;

    c)

    úlohy sa vykonávajú v súlade s príslušnými bezpečnostnými pravidlami a akreditačnými normami, ktoré sa vzťahujú na agentúru, orgány členských štátov a Komisiu;

    d)

    proces nepretržitého monitorovania zabezpečuje, aby sa zistili bezpečnostné riziká, aby sa definovali bezpečnostné opatrenia na zmiernenie takýchto rizík na prijateľnú úroveň v súlade so základnými zásadami a minimálnymi normami stanovenými v uplatniteľných bezpečnostných predpisoch a aby sa takéto opatrenia uplatňovali v súlade s koncepciou hĺbkovej ochrany. Účinnosť takýchto opatrení sa priebežne vyhodnocuje;

    e)

    rozhodnutia o bezpečnostnej akreditácii sú podľa procesu vymedzeného v stratégii pre bezpečnostnú akreditáciu založené na rozhodnutiach o bezpečnostnej akreditácii prijatých na lokálnej úrovni príslušnými vnútroštátnymi orgánmi bezpečnostnej akreditácie členských štátov;

    f)

    technické činnosti bezpečnostnej akreditácie sa zveria riadne kvalifikovaným odborníkom na akreditáciu zložitých systémov, ktorí majú primeraný stupeň bezpečnostnej previerky a ktorí konajú objektívne;

    g)

    rozhodnutia o bezpečnostnej akreditácii sa prijímajú nezávisle od agentúry a subjektov zodpovedných za implementáciu národných zložiek systému EUROSUR. Orgán bezpečnostnej akreditácie pre systém EUROSUR je v rámci agentúry samostatným orgánom, ktorý prijíma svoje rozhodnutia nezávisle;

    h)

    pri vykonávaní činností bezpečnostnej akreditácie sa zaisťuje rovnováha medzi požiadavkou na nezávislosť a potrebou primeranej koordinácie medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vykonávanie bezpečnostných predpisov v členských štátoch.

    Článok 35

    Rada pre bezpečnostnú akreditáciu systému EUROSUR

    1.   V rámci agentúry sa zriaďuje Rada pre bezpečnostnú akreditáciu systému EUROSUR (ďalej len „akreditačná rada“).

    2.   Pokiaľ ide o bezpečnostnú akreditáciu systému EUROSUR, akreditačná rada je ako orgán bezpečnostnej akreditácie zodpovedná za:

    a)

    vymedzenie a schvaľovanie stratégie pre bezpečnostnú akreditáciu systému EUROSUR vrátane európskej zložky;

    b)

    členské štáty podávajú akreditačnej rade správy o akreditácii svojich národných zložiek, aby sa zabezpečilo, že akreditačná rada môže prijímať príslušné rozhodnutia o prepojení;

    c)

    prijímanie rozhodnutí o bezpečnostnej akreditácii európskej zložky s prihliadnutím na poradenstvo poskytované vnútroštátnymi subjektmi príslušnými v bezpečnostných otázkach a na celkové bezpečnostné riziká;

    d)

    schvaľovanie príslušnej dokumentácie týkajúcej sa bezpečnostnej akreditácie;

    e)

    poskytovanie poradenstva agentúre a členským štátom pri zavádzaní operačných bezpečnostných postupov (SecOps) v rámci svojich právomocí a poskytovanie vyhlásenia s jej záverečným stanoviskom;

    f)

    preskúmanie a schvaľovanie posúdenia bezpečnostných rizík v spolupráci s agentúrou, členskými štátmi a Komisiou s cieľom vymedziť opatrenia na zmiernenie rizík;

    g)

    kontrolu vykonávania bezpečnostných opatrení v súvislosti s bezpečnostnou akreditáciou európskej zložky prostredníctvom vykonávania alebo sponzorovania bezpečnostných posúdení, inšpekcií alebo preskúmaní;

    h)

    potvrdzovanie výberu schválených produktov a opatrení a schválených kryptografických produktov používaných na zaistenie bezpečnosti európskej zložky systému EUROSUR a prepojenia;

    i)

    schvaľovanie, resp. prípadnú účasť na spoločnom schvaľovaní spolu s príslušným subjektom príslušným v bezpečnostných otázkach:

    i)

    prepojenia európskej zložky s národnými zložkami;

    ii)

    prepojenia externých zložiek so systémom EUROSUR;

    j)

    dohodnutie postupov týkajúcich sa kontroly prístupu s príslušným členským štátom;

    k)

    informovanie agentúry o svojom posúdení rizika na základe správ o bezpečnostnom riziku a poskytovanie poradenstva agentúre o možnostiach riešenia zvyškového bezpečnostného rizika v prípade daného rozhodnutia o bezpečnostnej akreditácii;

    l)

    vykonávanie konzultácií potrebných na plnenie svojich úloh.

    3.   V stratégii pre bezpečnostnú akreditáciu uvedenej v odseku 2 písm. a) akreditačná rada stanoví:

    a)

    rozsah činností potrebných na vykonanie a udržanie akreditácie európskej zložky systému EUROSUR a jej možného prepojenia s inými zložkami;

    b)

    proces bezpečnostnej akreditácie európskej zložky, ktorý bude taký podrobný, aby zodpovedal požadovanej úrovni spoľahlivosti, a v ktorom sa jasne uvedú podmienky schválenia;

    c)

    úloha príslušných zainteresovaných strán, ktoré sú zapojené do procesu akreditácie;

    d)

    harmonogram akreditácie, ktorý zodpovedá zavádzaniu noriem systému EUROSUR, najmä pokiaľ ide o zavedenie infraštruktúry, poskytovanie služieb a rozvoj;

    e)

    zásady bezpečnostnej akreditácie národných zložiek, ktoré majú dodržiavať vnútroštátne subjekty členských štátov príslušné v bezpečnostných otázkach;

    f)

    ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia údajov externých zložiek systému EUROSUR.

    4.   Akreditačná rada vykonáva svoje úlohy pri zaobchádzaní so spismi, vykonávaní auditov bezpečnosti systémov, príprave rozhodnutí a organizovaní svojich zasadnutí nezávisle.

    Článok 36

    Fungovanie rady pre bezpečnostnú akreditáciu

    1.   Akreditačná rada pozostáva z jedného zástupcu každého členského štátu a dvoch zástupcov Komisie.

    2.   Za tajomníka akreditačnej rady sa vymenuje bezpečnostný úradník agentúry.

    3.   Akreditačná rada vypracuje svoj rokovací poriadok a vymenuje svojho predsedu.

    4.   Ak sa nedosiahne konsenzus, akreditačná rada využije väčšinové hlasovanie.

    5.   Akreditačná rada môže zriadiť podskupiny, ktoré sa budú venovať technickým otázkam.

    6.   Akreditačná rada informuje o každom svojom rozhodnutí riadiacu radu a výkonného riaditeľa agentúry a Komisiu.

    Článok 37

    Úloha členských štátov a agentúry vo vzťahu k akreditačnej rade

    Členské štáty a výkonný riaditeľ agentúry:

    a)

    zasielajú akreditačnej rade všetky informácie, ktoré považujú za relevantné na účely bezpečnostnej akreditácie;

    b)

    povolia riadne oprávneným osobám, ktoré vymenuje akreditačná rada, prístup k všetkým utajovaným skutočnostiam a do všetkých oblastí/priestorov súvisiacich s bezpečnosťou systémov spadajúcich pod ich právomoci v súlade s ich vnútroštátnym právom a predpismi a bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, a to aj na účely bezpečnostných auditov a skúšok podľa rozhodnutia akreditačnej rady;

    c)

    sú zodpovední za akreditáciu svojich zložiek systému EUROSUR a na tento účel podávajú správy akreditačnej rade.

    Článok 38

    Prístup používateľov

    1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 35, prístup používateľov do svojich systémových sietí a aplikácie spravuje subjekt zodpovedný za danú zložku systému EUROSUR.

    2.   V prípade, že by sa poskytol priamy prístup do systému alebo aplikácie agentúry používaných na účely systému EUROSUR pracovníkovi členského štátu, agentúra koordinuje prístupové práva s príslušným národným koordinačným centrom.

    3.   V prípade, že by sa poskytol priamy prístup do národného systému alebo aplikácie používaných na účely systému EUROSUR zamestnancovi agentúry, zodpovedný členský štát koordinuje prístupové práva s výkonným riaditeľom agentúry.

    Článok 39

    Zabezpečenie údajov externých zložiek systému EUROSUR

    1.   Externé zložky sa môžu prepojiť so systémom EUROSUR len vtedy, ak je zabezpečenie ich údajov rovnocenné zabezpečeniu údajov systému EUROSUR.

    2.   Pravidlá vytvárania a poskytovania osobitného situačného prehľadu uvedené v článku 26 obsahujú ustanovenia o zabezpečení údajov, v ktorých sa špecifikuje typ informácií, ktoré sa môžu vymieňať, a stupeň utajenia.

    3.   Každé prepojenie externej zložky so systémom EUROSUR podlieha predchádzajúcemu schváleniu akreditačnou radou.

    Článok 40

    Pravidlá týkajúce sa ochrany údajov systému EUROSUR

    1.   Hoci údaje spracúvané systémom EUROSUR môžu výnimočne obsahovať informácie týkajúce sa nepriamo identifikovateľných fyzických osôb, takéto údaje sa nesmú v rámci systému EUROSUR spracovávať na účely identifikácie týchto fyzických osôb.

    2.   Ak si spracovanie informácií v systéme EUROSUR výnimočne vyžaduje spracovanie iných osobných údajov ako identifikačných čísel lodí a lietadiel, tieto osobné údaje sa vymažú hneď, ako splnia účel, na ktorý boli zozbierané.

    Článok 41

    Nadobudnutie účinnosti

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

    V Bruseli 9. apríla 2021

    Za Komisiu

    predsedníčka

    Ursula VON DER LEYEN


    (1)  Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1.

    (2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 11).

    (3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/493 z 30. marca 2020 o systéme pre falšované a pravé doklady online („systém FADO“), ktorým sa zrušuje jednotná akcia Rady 98/700/SVV (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2020, s. 1).

    (4)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).

    (5)  Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. ES L 82, 22.3.1997, s. 1).

    (6)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

    (7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/817 z 20. mája 2019 o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti hraníc a víz a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240, (EÚ) 2018/1726 a (EÚ) 2018/1861 a rozhodnutí Rady 2004/512/ES a 2008/633/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, s. 27).

    (8)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

    (9)  Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

    (10)  Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

    (11)  Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

    (12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).

    (13)  Smernica Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 17).

    (14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

    (15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 z 15. mája 2014 , ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 93).

    (16)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).


    PRÍLOHA 1

    Zoznam ukazovateľov

    1.   UKAZOVATEĽ ODOPRETÍ VSTUPU

    Každé národné koordinačné centrum nahlási na pätnásty deň každého mesiaca počet prípadov odopretia vstupu za posledný mesiac rozpísaný podľa hraničných priechodov.

    Tento ukazovateľ sa rozčlení na tieto čiastkové ukazovatele:

    a)

    štátna príslušnosť dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín;

    b)

    krajina pôvodu;

    c)

    posledná krajina nástupu (v prípade prístavov a letísk, bez tranzitu);

    d)

    veková skupina;

    e)

    pohlavie;

    f)

    rozpis dôvodov odopretia vstupu v súlade s prílohou V časťou B k nariadeniu (EÚ) 2016/399;

    g)

    dôvody zamietnutia, odvolania alebo zrušenia cestovného povolenia ETIAS;

    h)

    počet rozhodnutí o odopretí vstupu vydaných pre tie isté osoby s rovnakou totožnosťou;

    i)

    počet rozhodnutí o odopretí vstupu vydaných pre tie isté osoby, ktoré používajú viacnásobné totožnosti.

    2.   UKAZOVATEĽ NEOPRÁVNENÝCH POBYTOV

    Každé národné koordinačné centrum nahlási na pätnásty deň každého mesiaca počet štátnych príslušníkov tretích krajín, v prípade ktorých vnútroštátne orgány počas posledného mesiaca odhalili, že nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky pobytu v členskom štáte, a to bez ohľadu na to, či boli odhalení vo vnútrozemí alebo počas pokusu o opustenie tohto územia.

    Tento ukazovateľ sa rozčlení na tieto čiastkové ukazovatele:

    a)

    štátna príslušnosť dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín;

    b)

    veková skupina;

    c)

    pohlavie;

    d)

    počet maloletých osôb bez sprievodu;

    e)

    dôvod (napr. vízum alebo povolenie na pobyt, ktorých platnosť sa skončila atď.);

    f)

    druh kontroly pri odhalení (kontrola hraníc, policajná kontrola vo vnútrozemí, operácie na predchádzanie trestnej činnosti, dopravná kontrola);

    g)

    oblasti, v ktorých bolo odhalených najviac prípadov.

    Každé národné koordinačné centrum nahlási príslušné ukazovatele týkajúce sa neoprávneného sekundárneho pohybu, ak sú tieto informácie k dispozícii.

    3.   UKAZOVATEĽ TOKOV

    1.

    Každé národné koordinačné centrum nahlási na pätnásty deň každého mesiaca počet cestujúcich za posledný mesiac rozpísaný podľa hraničných priechodov.

    Tento ukazovateľ sa rozčlení na nasledujúce čiastkové ukazovatele, ak sú dané informácie k dispozícii:

    a)

    štátna príslušnosť;

    b)

    cieľové miesto: vstup do schengenského priestoru alebo výstup z neho.

    2.

    Každé národné koordinačné centrum nahlási na pätnásty deň každého mesiaca:

    a)

    počet vozidiel za každý pozemný hraničný priechod;

    b)

    počet plavidiel za každý námorný hraničný priechod (prístavy);

    c)

    počet letov z/do tretej krajiny za každý letiskový hraničný priechod (letiská).

    Tento ukazovateľ sa rozčlení podľa cieľového miesta, ak sú dané informácie k dispozícii: vstup do schengenského priestoru alebo výstup z neho.

    4.   UKAZOVATELE PAŠOVANIA TOVARU

    4.1.   Drogy

    Zaistenie drog sa rozdeľuje do týchto kategórií:

    1.

    Marihuana;

    2.

    Heroín;

    3.

    iné opioidy;

    4.

    Kokaín;

    5.

    stimulanty amfetamínového typu (vrátane amfetamínu a metamfetamínu);

    6.

    MDMA (extáza);

    7.

    nové psychoaktívne látky;

    8.

    iné nelegálne drogy.

    Národné koordinačné centrum nahlási na pätnásty deň každého mesiaca nasledujúce informácie za posledný mesiac za každý hraničný úsek:

    a)

    celkové zaistené množstvo podľa kategórie;

    b)

    počet prípadov zaistenia podľa kategórie;

    c)

    rozpis podľa pôvodu, ak bol určený;

    d)

    rozpis podľa miesta pôvodu, ak bolo určené;

    e)

    rozpis podľa cieľového miesta (vstup do schengenského priestoru alebo výstup z neho, resp. neznáme) a podľa kategórie;

    f)

    rozpis podľa druhu činnosti vykonávanej v rámci kontroly hraníc (hraničný dozor alebo kontrola na hraničnom priechode) a podľa kategórie;

    g)

    vnútroštátny orgán, ktorý drogy odhalil;

    h)

    celkový počet zadržaných páchateľov;

    i)

    hodnota zaistených látok.

    4.2.   Obchodovanie s odcudzenými vozidlami

    Obchodovanie s odcudzenými vozidlami sa rozdeľuje do týchto kategórií:

    1.

    odcudzené osobné vozidlá;

    2.

    odcudzené dodávkové vozidlá;

    3.

    odcudzené nákladné vozidlá;

    4.

    odcudzené stavebné a poľnohospodárske stroje;

    5.

    iné odcudzené vozidlá;

    6.

    odcudzené časti vozidla;

    7.

    falšované doklady o evidencii vozidiel.

    Národné koordinačné centrum nahlási na pätnásty deň každého mesiaca za každý hraničný úsek:

    a)

    počet prípadov zaistenia podľa kategórie;

    b)

    celkové zaistené množstvo podľa kategórie;

    c)

    rozpis podľa pôvodu, ak bol určený;

    d)

    rozpis podľa cieľového miesta (vstup do schengenského priestoru alebo výstup z neho, resp. neznáme) a podľa kategórie;

    e)

    rozpis podľa druhu činnosti vykonávanej v rámci kontroly hraníc (hraničný dozor alebo kontrola na hraničnom priechode) a podľa kategórie;

    f)

    celkový počet zadržaných páchateľov.

    4.3.   Zbrane a výbušniny

    Ukazovatele týkajúce sa zbraní a výbušnín sa rozdeľujú do týchto kategórií:

    1.

    palné zbrane (1).

    Palné zbrane možno rozdeliť do týchto čiastkových kategórií:

    a)

    krátka palná zbraň: revolver;

    b)

    krátka palná zbraň: pištoľ;

    c)

    dlhá palná zbraň: puška;

    d)

    dlhá palná zbraň: broková zbraň;

    e)

    dlhá palná zbraň: guľomet, plne automatický;

    f)

    dlhá palná zbraň: iná;

    g)

    ťažká palná zbraň (protitanková zbraň, odpaľovač rakiet, mínomet atď.);

    2.

    hlavné časti palných zbraní;

    3.

    nesmrtiace zbrane: poplašné a signálne zbrane (neupraviteľné na palné zbrane);

    4.

    nesmrtiace zbrane: airsoftové zbrane;

    5.

    nesmrtiace zbrane: znehodnotené palné zbrane;

    6.

    výbušniny;

    7.

    strelivo;

    8.

    iné zbrane.

    Národné koordinačné centrum nahlási na pätnásty deň každého mesiaca za každý hraničný úsek:

    a)

    počet prípadov zaistenia podľa kategórie;

    b)

    celkové zaistené množstvo podľa kategórie;

    c)

    rozpis podľa pôvodu, ak bol určený;

    d)

    rozpis podľa cieľového miesta (vstup do schengenského priestoru alebo výstup z neho, resp. neznáme) a podľa kategórie;

    e)

    rozpis podľa druhu činnosti vykonávanej v rámci kontroly hraníc (hraničný dozor alebo kontrola na hraničnom priechode) a podľa kategórie;

    f)

    rozpis podľa spôsobu prepravy:

    1.

    kontajner;

    2.

    nákladné alebo úžitkové vozidlo;

    3.

    osobné vozidlo;

    4.

    autobus alebo autokar;

    5.

    vlak;

    6.

    komerčná letecká doprava;

    7.

    všeobecná letecká doprava;

    8.

    náklad a poštové balíky;

    9.

    pešo;

    g)

    vnútroštátne orgány, ktoré zbrane a/alebo výbušniny odhalili;

    h)

    celkový počet zadržaných páchateľov.

    4.4.   Iný tovar

    Ukazovatele týkajúce sa iného tovaru možno rozdeliť do týchto kategórií:

    1.

    tabak;

    2.

    cigarety;

    3.

    alkohol;

    4.

    energetické produkty (palivá);

    5.

    nedovolené obchodovanie s predmetmi kultúrnej hodnoty;

    6.

    iný tovar.

    Národné koordinačné centrum nahlási na pätnásty deň každého mesiaca za každý hraničný úsek:

    a)

    počet prípadov zaistenia podľa kategórie;

    b)

    celkové zaistené množstvo podľa kategórie;

    c)

    rozpis podľa pôvodu, ak bol určený, a kategórie;

    d)

    rozpis podľa miesta pôvodu, ak bolo určené;

    e)

    rozpis podľa cieľového miesta (vstup do schengenského priestoru alebo výstup z neho, resp. neznáme) a podľa kategórie;

    f)

    rozpis podľa druhu činnosti vykonávanej v rámci kontroly hraníc (hraničný dozor alebo kontrola na hraničnom priechode) a podľa kategórie;

    g)

    vnútroštátny orgán, ktorý tovar odhalil;

    h)

    celkový počet zadržaných páchateľov;

    i)

    hodnotu zaisteného tovaru.

    5.   UKAZOVATEĽ INÝCH CEZHRANIČNÝCH TRESTNÝCH ČINOV

    Iné cezhraničné trestné činy sa rozdeľujú do týchto kategórií:

    1.

    únos maloletej osoby;

    2.

    útoky alebo hrozby namierené proti pracovníkom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (vnútroštátnym orgánom alebo pracovníkom agentúry);

    3.

    zmocnenie sa dopravného prostriedku;

    4.

    iné.

    Národné koordinačné centrum nahlási na pätnásty deň každého mesiaca za každý hraničný úsek:

    a)

    počet prípadov podľa kategórie;

    b)

    rozpis podľa druhu činnosti vykonávanej v rámci kontroly hraníc (hraničný dozor alebo kontrola na hraničnom priechode) a podľa kategórie;

    c)

    vnútroštátne orgány, ktoré prípad odhalili;

    d)

    celkový počet zadržaných páchateľov.

    6.   INÉ UKAZOVATELE VYPLÝVAJÚCE Z NAHLASOVANIA JEDNOTLIVÝCH UDALOSTÍ

    Agentúra na pätnásty deň každého mesiaca stanoví mesačné ukazovatele za každý hraničný úsek.

    Tieto ukazovatele zahŕňajú:

    1.

    neoprávnené prekračovanie hraníc na základe hlásení o jednotlivých udalostiach uvedených v prílohe 2 bode 1;

    2.

    pátracie a záchranné akcie na základe hlásení o jednotlivých udalostiach uvedených v prílohe 2 bode 8;

    3.

    napomáhanie a obchodovanie s ľuďmi na základe hlásení o jednotlivých udalostiach uvedených v prílohe 2 bode 2;

    4.

    podvody v oblasti dokladov na základe hlásení o jednotlivých udalostiach uvedených v prílohe 2 bode 4.

    Agentúra môže na základe dostupných informácií stanoviť ďalšie ukazovatele, ktoré sa považujú za relevantné pre analýzu rizík alebo situačnú informovanosť.


    (1)  Vrátane salutovacích a akustických zbraní, ako aj upraviteľných poplašných a signálnych zbraní.


    PRÍLOHA 2

    Prípady nahlasovania jednotlivých udalostí a zodpovedajúce informácie

    Nahlasovanie jednotlivých udalostí v systéme EUROSUR pozostáva z prepojenia rôznych ďalej uvedených informačných blokov, ktoré pomáhajú opísať situáciu na vonkajších hraniciach EÚ.

    Prvé hlásenie obsahuje súbor informácií zozbieraných na účely aktivovania prvej reakcie. Jednotlivé strany systému EUROSUR urobia na základe tohto prvého hlásenia všetko pre to, aby doplnili tieto informácie, ako sa uvádza v tejto prílohe.

    1.   NAHLASOVANIE JEDNOTLIVÝCH UDALOSTÍ SÚVISIACICH S NEOPRÁVNENÝM PREKROČENÍM HRANICE ALEBO S PODOZRENÍM NA POKUS O NEOPRÁVNENÉ PREKROČENIE HRANICE

    Národné koordinačné centrum nahlási každú udalosť súvisiacu s neoprávneným prekročením hranice. Hlásenie o neoprávnenom prekročení hranice možno prepojiť s napomáhaním alebo obchodovaním s ľuďmi, ako sa stanovuje v bode 2, a s pátracou a záchrannou akciou v súlade s bodom 8.

    Prvé hlásenie o udalosti sa zašle najneskôr 24 hodín po odhalení udalosti.

    Pôvodcovia a vlastníci urobia všetko pre to, aby nahlásili nasledujúce informácie, ak sú k dispozícii.

    1.1.   Typ udalosti

    a)

    pokus o neoprávnené prekročenie hranice alebo skutočné neoprávnené prekročenie hranice;

    b)

    otvorený prechod alebo prechod v úkryte.

    1.2.   Okolnosti udalosti

    a)

    čas a miesto;

    b)

    cieľové miesto (vstup do schengenského priestoru alebo výstup z neho, resp. neznáme);

    c)

    posledná krajina nástupu (len v prípade vstupu cez úseky námorných alebo vzdušných hraníc, t. j. prístavy a letiská);

    d)

    cieľová krajina;

    e)

    účel neoprávneného prekročenia hranice;

    f)

    okolnosti odhalenia:

    1.

    počas kontroly na hraničnom priechode;

    2.

    počas operácie hraničného dozoru;

    3.

    iné (sekundárny pohyb, predhraničná oblasť);

    g)

    pokusy ukryť sa pred hraničnou kontrolou;

    h)

    dopravný prostriedok:

    1.

    let (s hlásením sa prepojí hlásenie o lete, ako sa stanovuje v bode 7);

    2.

    plavidlo (s hlásením sa prepojí hlásenie o plavidle, ako sa stanovuje v bode 1, alebo pátracia a záchranná akcia, ako sa stanovuje v bode 6);

    3.

    kontajner;

    4.

    nákladné alebo úžitkové vozidlo;

    5.

    osobné vozidlo;

    6.

    autobus alebo autokar;

    7.

    vlak;

    8.

    pešo.

    1.3.   Zapojené osoby

    a)

    celkový počet zapojených osôb;

    b)

    počet maloletých osôb;

    c)

    počet osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu;

    d)

    rozpis podľa štátnej príslušnosti (predpokladanej/potvrdenej), štátneho občianstva;

    e)

    veková skupina.

    2.   NAHLASOVANIE JEDNOTLIVÝCH UDALOSTÍ SÚVISIACICH S NAPOMÁHANÍM ALEBO OBCHODOVANÍM S ĽUĎMI ALEBO S PODOZRENÍM NA POKUS O NAPOMÁHANIE ALEBO OBCHODOVANIE S ĽUĎMI

    Národné koordinačné centrum nahlási každú udalosť súvisiacu s napomáhaním alebo obchodovaním s ľuďmi alebo s podozrením na pokus o napomáhanie alebo obchodovanie s ľuďmi.

    Prvé hlásenie o udalosti sa zašle najneskôr 24 hodín po odhalení udalosti.

    Udalosť možno prepojiť s udalosťou súvisiacou s neoprávneným prekročením hranice.

    Pôvodcovia a vlastníci urobia všetko pre to, aby nahlásili nasledujúce informácie, ak sú k dispozícii:

    2.1.   Typ udalosti

    a)

    napomáhanie a obchodovanie s ľuďmi;

    b)

    fáza (podozrenie, pokus, spáchanie).

    2.2.   Okolnosti udalosti

    a)

    čas a miesto;

    b)

    cieľové miesto (vstup do schengenského priestoru alebo výstup z neho, resp. neznáme);

    c)

    okolnosti odhalenia:

    1.

    počas kontroly na hraničnom priechode;

    2.

    počas operácie hraničného dozoru;

    3.

    iné (sekundárny pohyb, predhraničná oblasť);

    d)

    dopravný prostriedok:

    1.

    let (s hlásením sa prepojí hlásenie o lete, ako sa stanovuje v bode 7);

    2.

    plavidlo (s hlásením sa prepojí hlásenie o plavidle, ako sa stanovuje v bode 1, alebo pátracia a záchranná akcia, ako sa stanovuje v bode 6);

    3.

    kontajner;

    4.

    nákladné alebo úžitkové vozidlo;

    5.

    osobné vozidlo;

    6.

    autobus alebo autokar;

    7.

    vlak;

    8.

    pešo.

    2.3.   Páchatelia

    a)

    celkový počet zapojených osôb;

    b)

    vekové skupiny;

    c)

    rozpis podľa štátnej príslušnosti (predpokladanej/potvrdenej) a krajín pôvodu;

    d)

    forma vykorisťovania (sexuálne, pracovné, iné).

    2.4.   Obete (ak udalosť nesúvisí s neoprávneným prekročením hranice)

    a)

    celkový počet obetí;

    b)

    počet maloletých osôb;

    c)

    počet maloletých osôb bez sprievodu a počet osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu;

    d)

    rozpis obetí podľa krajiny (krajín) tranzitu;

    e)

    rozpis podľa štátnej príslušnosti (predpokladanej/potvrdenej) a krajín pôvodu.

    2.5.   Motivácia a modus operandi

    a)

    modus operandi;

    b)

    účel napomáhania alebo cieleného vykorisťovania v prípade obchodovania s ľuďmi.

    3.   NAHLASOVANIE JEDNOTLIVÝCH UDALOSTÍ SÚVISIACICH S NEDOVOLENÝM OBCHODOVANÍM S TOVAROM ALEBO S PODOZRENÍM NA POKUS O NEDOVOLENÉ OBCHODOVANIE S TOVAROM

    Okrem ukazovateľov uvedených v prílohe 1 bode 4 národné koordinačné centrum nahlási jednotlivé udalosti súvisiace s nedovoleným obchodovaním s tovarom alebo s podozrením na pokus o nedovolené obchodovanie s tovarom v týchto prípadoch:

    1.

    zaistené množstvo presahuje prahové hodnoty stanovené v prílohe 3;

    2.

    nedovolené obchodovanie s tovarom alebo podozrenie na pokus o nedovolené obchodovanie s tovarom súvisia s možnou teroristickou činnosťou alebo by mohli predstavovať hrozbu pre bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov;

    3.

    nedovolené obchodovanie s tovarom alebo podozrenie na pokus o nedovolené obchodovanie s tovarom zahŕňa reakciu iných členských štátov a agentúry alebo má vplyv na opatrenia týkajúce sa kontroly hraníc;

    4.

    nedovolené obchodovanie s tovarom alebo podozrenie na pokus o nedovolené obchodovanie s tovarom súvisia s konkrétnym modusom operandi. V takom prípade sa hlásenia prepoja s hlásením o analýze rizík, v ktorej sa tento modus operandi opisuje;

    5.

    zaistenie tovaru je neobvyklé a mohlo by naznačovať nový vzorec páchania trestnej činnosti.

    Pôvodcovia a vlastníci urobia všetko pre to, aby nahlásili nasledujúce informácie, ak sú k dispozícii.

    3.1.   Typ udalosti

    Pri opise typu udalosti použije pôvodca kategórie a čiastkové kategórie uvedené v prílohe 1 bode 4 a jednotky uvedené v prílohe 3 podľa potreby.

    3.2.   Okolnosti udalosti

    a)

    čas a miesto;

    b)

    cieľové miesto (vstup do schengenského priestoru alebo výstup z neho, resp. neznáme);

    c)

    okolnosti odhalenia:

    1.

    počas kontroly na hraničnom priechode;

    2.

    počas operácie hraničného dozoru;

    3.

    iné (sekundárny pohyb, predhraničná oblasť);

    d)

    dopravný prostriedok:

    1.

    let (s hlásením sa prepojí hlásenie o lete, ako sa stanovuje v bode 7);

    2.

    plavidlo (s hlásením sa prepojí hlásenie o plavidle, ako sa stanovuje v bode 1, alebo pátracia a záchranná akcia, ako sa stanovuje v bode 6);

    3.

    kontajner;

    4.

    nákladné alebo úžitkové vozidlo;

    5.

    osobné vozidlo;

    6.

    autobus alebo autokar;

    7.

    vlak;

    8.

    pešo;

    9.

    náklad alebo poštový balík;

    e)

    modus operandi alebo podozrenie na modus operandi vrátane:

    1.

    druhu zatajenia;

    2.

    podrobných informácií o zatajení.

    3.3.   Druh tovaru

    a)

    kategória a čiastková kategória v súlade s prílohou 1 bodom 4;

    b)

    množstvo (odhadované/zaistené);

    c)

    odhadovaná hodnota.

    3.4.   Zapojené osoby

    a)

    celkový počet zapojených osôb;

    b)

    úloha danej osoby;

    c)

    počet maloletých osôb;

    d)

    rozpis podľa štátnej príslušnosti (predpokladanej/potvrdenej).

    4.   NAHLASOVANIE JEDNOTLIVÝCH UDALOSTÍ SÚVISIACICH S PODVODMI V OBLASTI DOKLADOV

    Národné koordinačné centrum nahlási každú jednu udalosť súvisiacu s podvodmi v oblasti dokladov alebo trestnou činnosťou v oblasti dokladov, ktorá bola odhalená počas operácie kontroly hraníc.

    Prvé hlásenie o udalosti sa zašle najneskôr 24 hodín po odhalení udalosti.

    Udalosť možno prepojiť s udalosťou súvisiacou s neoprávneným prekročením hranice, napomáhaním alebo obchodovaním s ľuďmi, nedovoleným obchodovaním s tovarom alebo inými formami cezhraničnej trestnej činnosti.

    Pôvodcovia a vlastníci nahlásia nasledujúce informácie, ak sú k dispozícii.

    4.1.   Druh podvodu v oblasti dokladov

    4.2.   Okolnosti udalosti

    a)

    čas a miesto;

    b)

    cieľové miesto (vstup do schengenského priestoru alebo výstup z neho, resp. neznáme);

    c)

    okolnosti odhalenia:

    1.

    počas kontroly na hraničnom priechode;

    2.

    počas operácie hraničného dozoru;

    3.

    iné (sekundárny pohyb, predhraničná oblasť).

    4.3.   Informácie o osobe

    a)

    uvádzaná štátna príslušnosť osoby;

    b)

    pohlavie;

    c)

    veková skupina.

    4.4.   Informácie o doklade

    a)

    typ a podtyp dokladu (cestovný pas, preukaz totožnosti, povolenie na pobyt, vízum, hraničná pečiatka, iný);

    b)

    štát, v ktorom bol doklad vydaný;

    c)

    použitie dokladu (predložený doklad, zatajený doklad, neuvedené);

    d)

    hraničný priechod nástupu;

    e)

    hraničný priechod tranzitu;

    f)

    cieľový hraničný priechod;

    g)

    čip;

    h)

    hraničná pečiatka.

    5.   NAHLASOVANIE JEDNOTLIVÝCH UDALOSTÍ SÚVISIACICH S INÝMI FORMAMI CEZHRANIČNEJ TRESTNEJ ČINNOSTI

    Okrem ukazovateľov uvedených v prílohe 1 bode 7 národné koordinačné centrum nahlási jednotlivé udalosti súvisiace s inými formami trestnej činnosti v týchto prípadoch:

    1.

    cezhraničná trestná činnosť či podozrenie na pokus o cezhraničnú trestnú činnosť alebo pozitívna lustrácia v databáze či v rozsiahlom informačnom systéme súvisia s možnou teroristickou činnosťou alebo by mohli predstavovať hrozbu pre bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov;

    2.

    cezhraničná trestná činnosť či podozrenie na pokus o cezhraničnú trestnú činnosť alebo pozitívna lustrácia v databáze či v rozsiahlom informačnom systéme zahŕňajú reakciu iných členských štátov a agentúry alebo majú vplyv na opatrenia týkajúce sa kontroly hraníc;

    3.

    cezhraničná trestná činnosť alebo podozrenie na pokus o cezhraničnú trestnú činnosť súvisia s konkrétnym modusom operandi. V takom prípade sa hlásenia prepoja s hlásením o analýze rizík, v ktorej sa tento modus operandi opisuje.

    Pôvodcovia a vlastníci urobia všetko pre to, aby nahlásili nasledujúce informácie, ak sú k dispozícii:

    5.1.   Typ udalosti

    Pri opise typu udalosti použije pôvodca kategórie a čiastkové kategórie uvedené v prílohe 1 bode 7.

    5.2.   Okolnosti udalosti

    a)

    čas a miesto;

    b)

    cieľové miesto (vstup do schengenského priestoru alebo výstup z neho, resp. neznáme);

    c)

    okolnosti odhalenia:

    1.

    počas kontroly na hraničnom priechode;

    2.

    počas operácie hraničného dozoru;

    3.

    iné (sekundárny pohyb, predhraničná oblasť);

    d)

    dopravný prostriedok:

    1.

    let (s hlásením sa prepojí hlásenie o lete, ako sa stanovuje v bode 7);

    2.

    plavidlo (s hlásením sa prepojí hlásenie o plavidle, ako sa stanovuje v bode 1, alebo pátracia a záchranná akcia, ako sa stanovuje v bode 6);

    3.

    kontajner;

    4.

    nákladné alebo úžitkové vozidlo;

    5.

    osobné vozidlo;

    6.

    autobus alebo autokar;

    7.

    vlak;

    8.

    pešo;

    9.

    náklad alebo poštový balík.

    5.3.   Zapojené osoby

    a)

    celkový počet zapojených osôb;

    b)

    úloha danej osoby;

    c)

    počet maloletých osôb;

    d)

    rozpis podľa štátnej príslušnosti (predpokladanej/potvrdenej).

    6.   NAHLASOVANIE JEDNOTLIVÝCH UDALOSTÍ SÚVISIACICH S PLAVIDLAMI, KTORÉ SÚ PREDMETOM ZÁUJMU

    Informácie týkajúce sa plavidiel, ktoré sú predmetom záujmu, sa nahlasujú:

    1.

    ak sa odhalené plavidlo nachádza na kontrolnom zozname podozrivých plavidiel. V takom prípade sa hlásenie prepojí s príslušným kontrolným zoznamom;

    2.

    ak je plavidlo zapojené do udalosti uvedenej v tejto prílohe. V takom prípade sa hlásenie prepojí s príslušnou udalosťou;

    3.

    ak pôvodca považuje plavidlo za podozrivé. V takom prípade sa hlásenie prepojí s hlásením o analýze rizika.

    Prvé hlásenie o plavidle sa zašle najneskôr 24 hodín od jeho prvého odhalenia.

    Pôvodcovia a vlastníci urobia všetko pre to, aby nahlásili nasledujúce informácie, ak sú k dispozícii:

    6.1.   Poloha a stav plavidla

    Informácie o polohe plavidla, ktoré je predmetom záujmu, zahŕňajú:

    a)

    čas zamerania, polohu a okruh neistoty, kurz a rýchlosť, ak sa plavidlo pohybuje;

    b)

    stav plavidla (vypnuté motory, pozorovaný dym, ukotvené plavidlo atď.);

    c)

    zdroj zamerania alebo odhalenia (radar, systém určovania polohy atď.);

    d)

    predchádzajúce známe polohy plavidla pred udalosťou.

    Pôvodcovia, ktorí môžu získať informácie o plavidle, sa snažia čo najskôr aktualizovať jeho polohu pomocou informačných zdrojov, ktoré majú k dispozícii.

    Informácie o polohe plavidla, ktoré je predmetom záujmu, na mori sa po jej zistení aktualizujú aspoň každú hodinu.

    6.2.   Typ plavidla

    Informácie o type plavidla musia pomôcť rozlíšiť:

    a)

    či ide o osobnú loď, plachetnicu, motorovú jachtu, rybárske plavidlo, kontajnerovú loď, loď na hromadný náklad, ropný tanker, loď na kusový náklad, vysokorýchlostné plavidlo, mobilnú vrtnú jednotku na mori alebo loď na osobitné účely;

    b)

    či sa plavidlo používa na komerčné, pracovné alebo rekreačné účely.

    6.3.   Identifikátory plavidiel

    Informácie o identifikátoroch plavidiel zahŕňajú:

    a)

    vlajku;

    b)

    názov plavidla;

    c)

    číslo pridelené Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO), identifikátor námornej mobilnej služby (MMSI) a iné vizuálne a rádiové identifikátory používané na kontaktovanie a charakterizáciu plavidiel.

    6.4.   Cestujúci a náklad

    Informácie o cestujúcich a náklade zahŕňajú:

    a)

    počet členov posádky;

    b)

    rozpis podľa štátnej príslušnosti členov posádky;

    c)

    počet cestujúcich;

    d)

    rozpis podľa štátnej príslušnosti cestujúcich;

    e)

    druh a množstvo/hmotnosť nákladu.

    7.   NAHLASOVANIE JEDNOTLIVÝCH UDALOSTÍ SÚVISIACICH S LETMI Z/DO TRETEJ KRAJINY, KTORÉ SÚ PREDMETOM ZÁUJMU

    Informácie týkajúce sa letov z/do tretej krajiny, ktoré sú predmetom záujmu, sa nahlasujú:

    1.

    ak sa odhalený let nachádza na kontrolnom zozname podozrivých letov. V takom prípade sa hlásenie prepojí s príslušným kontrolným zoznamom;

    2.

    ak je let zapojený do udalosti uvedenej v tejto prílohe. V takom prípade sa hlásenie prepojí s príslušnou udalosťou;

    3.

    ak pôvodca považuje let za podozrivý. V takom prípade sa hlásenie prepojí s hlásením o analýze rizík.

    Prvé hlásenie o lete sa zašle najneskôr 24 hodín od jeho prvého odhalenia.

    Pôvodcovia a vlastníci urobia všetko pre to, aby nahlásili nasledujúce informácie, ak sú k dispozícii.

    7.1.   Poloha lietadla, ktoré je predmetom záujmu

    Informácie o polohe letu, ktorý je predmetom záujmu, zahŕňajú:

    a)

    čas zamerania;

    b)

    polohu vrátane nadmorskej výšky a objemu neistoty;

    c)

    kurz a rýchlosť;

    d)

    zdroj zamerania alebo odhalenia (radar, systém určovania polohy atď.).

    Pôvodcovia, ktorí môžu získať informácie o lietadle, sa snažia aktualizovať jeho polohu pomocou informačných zdrojov, ktoré majú k dispozícii.

    Informácie o polohe letiaceho lietadla, ktoré je predmetom záujmu, sa aktualizujú takmer v reálnom čase.

    7.2.   Typ lietadla, ktoré je predmetom záujmu

    Informácie o type lietadla musia pomôcť rozlíšiť, či ide o lietadlo s pevnými krídlami alebo rotorové lietadlo, či má trysku alebo vrtuľu, či je pilotované pilotom, ktorý sa nachádza na palube, alebo je pilotované na diaľku, a ak sú k dispozícii, mohli by sa poskytnúť aj informácie o presnom modeli lietadla.

    7.3.   Identifikátory lietadla

    Informácie o identifikátoroch lietadla zahŕňajú rôzne vizuálne a rádiové identifikátory používané na kontaktovanie a charakterizáciu lietadla.

    7.4.   Informácie o lete

    Informácie o lete zahŕňajú:

    a)

    typ letu (komerčný, súkromný, vládny let atď.);

    b)

    identifikátor letu vrátane identifikátorov komerčných letov;

    c)

    miesto odletu;

    d)

    miesto príletu;

    e)

    odkaz na letový plán.

    7.5.   Cestujúci a náklad

    Informácie o cestujúcich a náklade zahŕňajú:

    a)

    počet členov posádky;

    b)

    rozpis podľa štátnej príslušnosti členov posádky;

    c)

    počet cestujúcich;

    d)

    rozpis podľa štátnej príslušnosti cestujúcich;

    e)

    druh nákladu.

    8.   NAHLASOVANIE JEDNOTLIVÝCH UDALOSTÍ SÚVISIACICH S PÁTRACÍMI A ZÁCHRANNÝMI AKCIAMI

    Národné koordinačné centrum nahlási každú udalosť súvisiacu s pátracími a záchrannými akciami v súlade s článkom 21.

    V hlásení týkajúcom sa možnej pátracej a záchranne akcie sa uvádza jej trvanie od prvého odhalenia plavidla, ktoré je predmetom záujmu, alebo od prijatia upozornenia týkajúceho sa osôb v núdzi na mori až do skončenia udalosti prekročenia hranice a skončenia súvisiacej pátracej a záchrannej akcie.

    Pôvodcovia a vlastníci urobia všetko pre to, aby nahlásili nasledujúce informácie, ak sú k dispozícii.

    8.1.   Prepojenia s hlásením o plavidle v núdzi v súlade s odsekom 6

    Hlásenie môže byť prepojené aj s inými plavidlami, ktoré sú predmetom záujmu, zapojenými do pátracej a záchrannej akcie, ako sú napríklad materské lode.

    8.2.   Hlásenie o stave pátracej a záchrannej akcie vrátane

    a)

    fázy pátrania a záchrany (neistota, upozornenie, stav núdze, prebiehajúca pátracia a záchranná operácia, skončená pátracia a záchranná operácia);

    b)

    príslušného námorného záchranného koordinačného centra;

    c)

    predpokladaného bezpečného miesta alebo bezpečného miesta po skončení pátracej a záchrannej operácie.

    8.3.   Prepojenie s hlásením podľa odseku 1 a odseku 2 podľa potreby


    PRÍLOHA 3

    Prahové hodnoty pre nahlasovanie jednotlivých udalostí súvisiacich s tovarom

    1.   NELEGÁLNE DROGY

    1.

    Marihuana: 10 kg;

    2.

    Heroín: 500 gramov;

    3.

    iné opioidy (napr. morfín, ópium atď.): 500 gramov;

    4.

    Kokaín: 10 kg;

    5.

    stimulanty amfetamínového typu (vrátane amfetamínu a metamfetamínu): 100 gramov;

    6.

    MDMA (extáza): 5000 tabliet;

    7.

    nové psychoaktívne látky: 500 tabliet alebo 100 gramov;

    8.

    iné nelegálne drogy.

    2.   ZBRANE A VÝBUŠNINY

    1.

    palné zbrane alebo časti zbraní: 15 jednotiek;

    2.

    výbušniny: 3 kg;

    3.

    strelivo: 10 000 kusov.

    3.   INÝ TOVAR

    1.

    surový tabak: 500 kg;

    2.

    cigarety: 1 milión jednotiek;

    3.

    alkohol: 5 000 litrov čistého alkoholu;

    4.

    energetické produkty (palivá): 10 000 litrov;

    5.

    nedovolené obchodovanie s predmetmi kultúrnej hodnoty: odhadovaná hodnota presahujúca 1 milión EUR.


    Top