1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na rybárske plavidlá Únie, ktoré sa používajú alebo sú určené na použitie na účely rybolovu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje dohovor.

2.   Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, uplatňuje sa bez toho, aby boli dotknuté platné nariadenia v odvetví rybolovu, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 (10) a nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 (11), (ES) č. 1224/2009 (12) a (ES) č. 1185/2003 (13).

1.   Na realizáciu zákazu rybolovu pre plavidlá na lov vakovou sieťou každý členský štát:

2.   V prípade, že rybárske plavidlo Únie nemôže vyplávať na more v období mimo obdobia zákazu uvedeného v odseku 1 písm. a) následkom udalosti spôsobenej vyššou mocou, ktorá spočíva v znefunkčnení rybárskeho plavidla počas operácií rybolovu mechanickým poškodením, poškodením konštrukcie, požiarom alebo explóziou, počas aspoň 75 po sebe nasledujúcich dní, príslušný členský štát môže zaslať Komisii žiadosť o výnimku pre rybolov počas obdobia zákazu rybolovu spolu s dôkazmi, na základe ktorých môže preukázať, že plavidlo nevyplávalo na more z dôvodov vyššej moci. Žiadosť treba Komisii zaslať najneskôr dva týždne po pozastavení rybolovných činností, ku ktorému došlo z dôvodov vyššej moci. Komisia žiadosť posúdi a v relevantných prípadoch ju postúpi sekretariátu IATTC na posúdenie IATTC najneskôr jeden mesiac po pozastavení rybolovných činností, ku ktorému došlo z dôvodov vyššej moci.

3.   Ak Komisia oznámi členskému štátu, že IATTC žiadosť uvedenú v odseku 2 schválila:

4.   Každé plavidlo, ktoré dostalo výnimku stanovenú v odseku 3, musí mať na palube oprávneného pozorovateľa.

5.   Okrem zákazu rybolovu uvedeného v odseku 1 sa rybolov tropických tuniakov v oblasti medzi 96° a 110° z. d. a medzi 4° s. š. a 3° j. š. zakazuje aj od 9. októbra do 8. novembra každého roka.

1.   Kapitáni plavidiel zabezpečia, aby ich plavidlá neboli v interakcii s dátovými bójami v oblasti dohovoru.

2.   Zakazuje sa používať rybársky výstroj v zóne do jednej námornej míle od dátovej bóje ukotvenej v oblasti dohovoru.

3.   Zakazuje sa vziať na palubu dátovú bóju, pokiaľ členský štát, zmluvná strana alebo vlastník, ktorí sú zodpovední za danú bóju, to výslovne nepovolí alebo o to nepožiada.

4.   Ak sa rybársky výstroj zakliesni do štruktúry dátovej bóje, zakliesnený rybársky výstroj sa odstráni tak, aby sa dátová bója čo možno najmenej poškodila.

5.   Rybárske plavidlá Únie môžu vykonávať vedecké výskumné programy, ktoré boli formálne oznámené IATTC, aj v zóne do jednej námornej míle od dátovej bóje, pokiaľ nedôjde k interakcii uvedených plavidiel s dátovou bójou ani nepoužijú rybársky výstroj v zmysle odsekov 1 a 2.

1.   Zariadenia FAD sa aktivujú výhradne na palube plavidiel Únie na lov vakovou sieťou.

2.   Zariadenie FAD sa považuje za aktívne, keď sa umiestni na mori, začne vysielať svoju polohu a jeho polohu sleduje plavidlo, jeho vlastník alebo jeho prevádzkovateľ.

3.   Rybárske plavidlá Únie nahlasujú Komisii každodenné informácie o všetkých aktívnych zariadeniach FAD, pričom časový interval medzi jednotlivými hláseniami musí byť minimálne 60 dní a maximálne 90 dní. Komisia bezodkladne postúpi dané informácie sekretariátu IATTC.

4.   Prevádzkovatelia rybárskych plavidiel Únie zaznamenávajú a nahlasujú členským štátom každú interakciu so zariadeniami FAD. Pre každú takúto interakciu sa zaznamenávajú tieto informácie:

5.   Členské štáty zašlú Komisii údaje zozbierané za predchádzajúci kalendárny rok najneskôr 75 dní pred každým pravidelným zasadnutím SAC. Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu IATTC najneskôr 60 dní pred zasadnutím SAC.

6.   Identifikácia a konštrukcia a umiestnenie zariadení FAD rybárskymi plavidlami Únie musia byť v súlade s prílohami I a II k uzneseniu C-19-01.

1.   Zakazuje sa ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, uskladňovať, predávať alebo ponúkať na predaj časti tiel alebo celé telá jedincov žraloka dlhoplutvého (Carcharhinus longimanus).

2.   Ak boli jedince žraloka dlhoplutvého dotiahnuté k boku plavidla, musia sa v rámci možností nezranené urýchlene vypustiť do mora.

3.   Členské štáty zaznamenávajú, okrem iného prostredníctvom programov pozorovateľov, počet odhodených a vypustených jedincov žraloka dlhoplutvého s uvedením stavu (mŕtve alebo živé) vrátane tých, ktoré boli vypustené do mora na základe odseku 2.

1.   Zakazuje sa ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, uskladňovať, predávať alebo ponúkať na predaj časti tiel alebo celé telá jedincov mobulovitých (ku ktorým patria aj manty a mobuly) ulovených v oblasti dohovoru.

2.   Ak sa jedince mobulovitých neúmyselne ulovia a zmrazia v rámci operácie plavidla na lov vakovou sieťou, toto plavidlo odovzdá celé telá týchto jedincov zodpovedným orgánom v mieste vylodenia. Jedince mobulovitých odovzdané uvedeným spôsobom sa nesmú predať ani byť predmetom výmenného obchodu, možno ich však darovať na účely domácej ľudskej spotreby.

3.   Neúmyselne ulovené jedince mobulovitých sa musia v rámci možností nezranené urýchlene vypustiť do mora hneď po spozorovaní ich prítomnosti v sieti, na háčiku alebo na palube. Vypustenie do mora sa musí v zmysle usmernení v prílohe 1 k uzneseniu IATTC C-15-04 vykonať tak, aby sa minimalizovali zranenia ulovených jedincov mobulovitých a bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť osôb.

4.   Členské štáty zaznamenávajú, okrem iného prostredníctvom programov pozorovateľov, počet odhodených a vypustených jedincov mobulovitých s uvedením stavu (mŕtve alebo živé) vrátane tých, ktoré boli vypustené do mora na základe odseku 2.

1.   Zakazuje sa ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, uskladňovať, predávať alebo ponúkať na predaj časti tiel alebo celé telá jedincov žraloka hodvábneho (Carcharhinus falciformis) ulovených v oblasti dohovoru plavidlami na lov vakovou sieťou.

2.   Ak sa jedince žraloka hodvábneho neúmyselne ulovia a zmrazia v rámci operácií plavidla na lov vakovou sieťou a ak sú v mieste vylodenia prítomné vládne orgány, odovzdajú sa im celé telá jedincov žraloka hodvábneho. Ak vládne orgány nie sú k dispozícii, celé telá odovzdaných jedincov žraloka hodvábneho sa nesmú predať ani byť predmetom výmenného obchodu, možno ich však darovať na účely domácej ľudskej spotreby. Jedince žraloka hodvábneho odovzdané týmto spôsobom sa musia nahlásiť sekretariátu IATTC.

3.   Plavidlá na lov lovnou šnúrou, ktoré náhodne lovia žraloky, musia obmedziť vedľajšie úlovky žraloka hodvábneho na maximálne 20 % hmotnosti celkového úlovku získaného pri jednom rybárskom výjazde.

4.   Rybárske plavidlá Únie nesmú loviť žraloka hodvábneho v miestach rodenia identifikovaných komisiou IATTC.

1.   Rybárske plavidlá Únie nesmú použiť vakovú sieť na lov v húfoch tuniakov, ktoré sú sprievodným druhom veľžraloka bodkovaného (Rhincodon typus), ak sa tento živočích spozoruje ešte pred nasadením siete.

2.   V prípade, že jedince veľžraloka bodkovaného nie sú úmyselne obkolesené vo vakovej sieti, kapitán plavidla:

3.   Na vyslobodenie jedincov žraloka bodkovaného z vakovej siete sa nesmie použiť ťahanie motorovým člnom.

1.   Rybárske plavidlá Únie musia (živé alebo mŕtve) ulovené zranené žraloky, ktoré neponechávajú na palube v nezranenom stave, v rámci možností urýchlene vypustiť do mora hneď po spozorovaní ich prítomnosti v sieti alebo na palube bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť osôb.

2.   Ak je žralok pri ulovení vakovou sieťou živý a neponechá sa na palube, musí sa vypustiť do mora nasledujúcim spôsobom, alebo rovnako účinným spôsobom:

Pri manipulácii so žralokmi sa zakazuje používať vylovovacie háky, háky alebo podobné nástroje. Žraloky sa nesmú dvíhať za hlavu, chvost, žiabrové štrbiny, spirákulum, ani pomocou viazacieho drôtu ovinutého okolo tela žraloka alebo zavedeného to tela žraloka, a telo žraloka sa nesmie prepichovať (napríklad na prevlečenie kábla na zdvihnutie žraloka).

1.   Kapitáni rybárskych plavidiel Únie zbierajú údaje o úlovkoch žraloka hodvábneho a mlatkohlavovitých a zasielajú ich členským štátom, ktoré ich do 31. marca každého roku zašlú Komisii. Komisia postúpi údaje sekretariátu IATTC.

2.   Pozorovatelia prítomní na rybárskych plavidlách Únie zaznamenávajú počet a stav (mŕtve alebo živé) jedincov žraloka hodvábneho a mlatkohlavovitých, ktoré boli ulovené a vypustené do mora.

1.   Plavidlá na lov lovnou šnúrou, ktoré používajú hydraulické, mechanické alebo elektrické systémy a ktoré lovia druhy, na ktoré sa vzťahuje dohovor, v oblasti severne od 23° s. š. a južne od 30° j. š., a v oblasti severne od 23° s. š. a južne od 30° j. š., ako aj v oblasti ohraničenej pobrežím na 2° s. š., západne po 2°s. š.-95° z. d., južne po 15° j. š. – 95° z. d., východne po 15° j. š. – 85° z. d. a južne po 30° j. š.. musia uplatniť aspoň dve zo zmierňujúcich opatrení uvedených v tabuľke v prílohe k tomuto nariadeniu, z čoho aspoň jedno musí byť opatrenie uvedené v stĺpci A. Plavidlá nesmú použiť to isté opatrenie, ktoré je uvedené v stĺpci A aj v stĺpci B.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 nahadzovanie lovnej šnúry z boku plavidla s použitím záveskovej bariéry a zaťažených nadväzných šnúr je povolené len v oblasti severne od 23° s. š. až dovtedy, kým výskum nepotvrdí užitočnosť tohto opatrenia vo vodách južne od 30° j. š. Bočné nahadzovanie lovnej šnúry s použitím záveskovej bariéry a zaťažených nadväzných šnúr zo stĺpca A sa považuje za dve zmierňujúce opatrenia.

3.   Ak sa šnúra tori vyberie zo stĺpca A aj stĺpca B, považuje sa to za súbežné používanie dvoch (t. j. párových) šnúr tori.

1.   Rybárske plavidlá Únie musia bezodkladne vypustiť do mora všetky morské korytnačky spôsobom, pri ktorom sa v rámci možností minimalizuje ich zranenie, a to bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť osôb. Aspoň jeden člen posádky rybárskeho plavidla Únie musí byť vyškolený v technikách manipulácie s morskými korytnačkami a ich vypúšťania do mora, aby sa zvýšila pravdepodobnosť ich prežitia po vypustení.

2.   Členské štáty pokračujú v účasti na výskume a v jeho podpore s cieľom identifikovať techniky na účinnejšiu elimináciu vedľajších úlovkov korytnačiek pri love všetkými typmi výstroja používaného vo východnom Tichom oceáne.

3.   Kapitán plavidla je povinný:

4.   Kapitáni plavidiel na lov lovnou šnúrou sú povinní:

5.   Členské štáty musia podporovať výskum a vývoj modifikácií konštrukcie zariadení FAD, ktorých cieľom je znížiť výskyt zakliesňovania morských korytnačiek, ako aj prijímať opatrenia na propagáciu používania takých konštrukcií, ktoré sa v tomto smere považujú za účinné.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby plavidlá na lov lovnou šnúrou plaviace sa pod ich vlajkou mali na palube vedeckého pozorovateľa, ktorý pokryje aspoň 5 % rybolovného úsilia ich plavidiel s najväčšou dĺžkou viac ako 20 metrov.

2.   Vedeckí pozorovatelia zaznamenávajú úlovky cieľových druhov rýb, zloženie úlovku podľa druhov a všetky ostatné dostupné biologické informácie, ako aj každú interakciu s necieľovými druhmi, ako sú morské korytnačky, morské vtáky a žraloky.

3.   Vedeckí pozorovatelia na palube rybárskych plavidiel Únie zasielajú orgánom členského štátu správu o týchto pozorovaniach najneskôr 15 dní po ukončení každého rybárskeho výjazdu. Správu treba zaslať Komisii v súlade s článkom 25 ods. 5

1.   Týmto článkom nie sú dotknuté povinnosti pozorovateľov a povinnosti kapitána plavidla stanovené v prílohe II k dohode.

2.   Kapitán plavidla:

3.   Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti pozorovateľov a členov posádky v súlade s uznesením IATTC C-11-08 o zvýšení bezpečnosti pozorovateľov na mori, ako aj v súlade s relevantnými únijnými a medzinárodnými pracovnými normami, najmä so smernicou Rady 89/391/EHS (15), smernicou Rady (EÚ) 2017/159 (16), Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 (č.188) a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o násilí a obťažovaní z roku 2019 (č. 190).

4.   Členské štáty zabezpečia, aby pozorovatelia spĺňali kvalifikačné kritériá stanovené v prílohe II k dohovoru.

5.   V prípade úmrtia, nezvestnosti alebo pravdepodobného spadnutia pozorovateľa cez palubu kapitán plavidla:

6.   V prípade úmrtia pozorovateľa kapitán plavidla v najväčšej možnej miere zabezpečí uchovanie tela dobrom stave na účely pitvy a vyšetrovania.

7.   V prípade, že pozorovateľ trpí vážnym ochorením alebo utrpí vážne zranenie, ktoré ohrozuje jeho život alebo zdravie či bezpečnosť z dlhodobého hľadiska, kapitán plavidla:

8.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti kapitána plavidla, a na účely odsekov 5 až 7, vlajkový členský štát zabezpečí, aby bolo bezodkladne informované príslušné námorné záchranné koordinačné stredisko, vysielajúci subjekt a sekretariát IATTC, a poskytne im správu o prijatých opatreniach.

9.   V prípade, že existuje dôvodné podozrenie, že pozorovateľa niekto napadol, zastrašoval, vyhrážal sa mu alebo ho obťažoval tak, že to spôsobilo ohrozenie zdravia alebo bezpečnosti pozorovateľa, a pozorovateľ alebo vysielajúci subjekt požiada, aby vlajkový členský štát uvoľnil pozorovateľa z rybárskeho plavidla Únie, má kapitán plavidla tieto povinnosti:

10.   V prípade, že existuje dôvodné podozrenie, že pozorovateľa niekto napadol, zastrašoval, vyhrážal sa mu alebo ho obťažoval tak, že to spôsobilo ohrozenie zdravia alebo bezpečnosti pozorovateľa, ale ani pozorovateľ, ani vysielajúci subjekt nepožiada vlajkový členský štát o uvoľnenie pozorovateľa z rybárskeho plavidla, má kapitán plavidla tieto povinnosti:

11.   V prípade, že po vylodení pozorovateľa z rybárskeho plavidla vysielajúci subjekt identifikuje, napríklad pri podávaní hlásenia pozorovateľa, incident súvisiaci s útokom na pozorovateľa alebo jeho obťažovaním, ku ktorému došlo počas jeho prítomnosti na palube rybárskeho plavidla, vysielajúci subjekt o tom písomne informuje vlajkový členský štát a sekretariát IATTC.

12.   Po prijatí oznámenia uvedeného v odseku 10 písm. b) vlajkový členský štát:

13.   Vnútroštátny pozorovateľ má tieto povinnosti:

14.   Príslušné vysielajúce subjekty a členské štáty spolupracujú pri nimi vedených vyšetrovaniach a okrem iného si poskytujú správy o incidentoch uvedených v odsekoch 5 až 11 s cieľom a uľahčiť v relevantných prípadoch vyšetrovanie.

1.   Za každé plavidlo pod svojou právomocou, ktoré sa má zapísať do regionálneho registra plavidiel, členské štáty poskytnú Komisii tieto informácie:

2.   Každý členský štát urýchlene oznámi Komisii všetky zmeny informácií týkajúcich sa prvkov uvedených v odseku 1. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu IATTC.

3.   Každý členský štát zároveň urýchlene oznámi Komisii:

4.   Členské štáty nahlásia Komisii do 30. mája každého roku rybárske plavidlá Únie zapísané v regionálnom registri plavidiel, ktoré sa plavia sa pod ich vlajkou a ktoré od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roku aktívne lovili v oblasti dohovoru druhy, na ktoré sa vzťahuje dohovor. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu IATTC.

5.   Komisia požiada členské štáty o poskytnutie kompletných údajov pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou v súlade s odsekom 1, ak uvedené členské štáty neposkytli všetky požadované informácie.

1.   Zapečatená nádrž sa musí fyzicky uzavrieť tak, aby sa s ňou nedalo manipulovať a aby nebola prepojená s akýmkoľvek iným priestorom na palube, a aby sa nedala používať na akýkoľvek iný druh uskladnenia.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na kontrolu a overenie nádrží, ktoré sa zapečaťujú prvýkrát.

3.   Každé plavidlo, ktoré má jednu alebo viac nádrží zapečatených na zníženie ich objemu zaznamenaného v regionálnom registri plavidiel, musí mať na palube pozorovateľa z AIDCP.

4.   Zapečatené nádrže je možné otvoriť iba v prípade núdzovej situácie. Ak sa zapečatená nádrž otvorí na mori, pri jej otvorení aj opätovnom zapečatení musí byť prítomný pozorovateľ.

5.   Každé mraziarenské zariadenie v zapečatenej nádrži sa musí znefunkčniť.

6.   Kapitán plavidla informuje pozorovateľov, že na palube sú zapečatené nádrže. Pozorovatelia nahlásia sekretariátu IATTC každý prípad, keď bola zapečatená nádrž použitá na uskladnenie rýb.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa Komisii každoročne poskytovali všetky relevantné informácie o úlovkoch za všetky ich plavidlá, ktoré lovia druhy patriace do rozsahu pôsobnosti dohovoru.

2.   Členské štáty poskytujú na základe lodných denníkov a záznamov o vykládke údaje v rámci možností buď rozčlenené podľa druhov rýb a rybárskeho výstroja, alebo v súhrnnej forme ako v tabuľke uvedenej v uznesení IATTC C-03-05, pričom údaje o úlovkoch a rybolovnom úsilí sa uvádzajú minimálne na úrovni 3 a v rámci možností sa tieto údaje spolu s údajmi o dĺžkovej štruktúre úlovkov uvádzajú na úrovniach 1 a 2.

3.   Súhrnné údaje za každý rok vo forme tabuľky podľa odseku 2 sa Komisii musia poskytnúť do 31. mája nasledujúceho roku. Komisia postúpi dané informácie sekretariátu IATTC do 30. júna.

1.   Všetky jedince tuniaka okatého, ktoré sa dovážajú na územie Únie, musia mať ako sprievodný doklad buď štatistický doklad o pôvode úlovkov tuniaka okatého alebo prípadne osvedčenie IATTC o opätovnom vývoze, ktoré v oboch prípadoch vystaví IATTC (17). Na jedince tuniaka okatého, ktoré boli ulovené vakovými sieťami a loďami s návnadou a sú primárne určené na ďalšie spracovanie v konzervárni, sa požiadavka týkajúca sa štatistického dokladu nevzťahuje.

2.   Štatistický doklad IATTC o pôvode úlovkov tuniaka okatého musia potvrdiť orgány vlajkového členského štátu plavidla, ktoré tuniaky ulovilo. Osvedčenie IATTC o opätovnom vývoze tuniaka okatého musia potvrdiť orgány členského štátu, ktorý tuniaky opätovne vyviezol.

3.   Členské štáty, ktoré dovážajú tuniaka okatého, každoročne nahlásia Komisii obchodné údaje zozbierané ich orgánmi, a to do 1. apríla za obdobie od 1. júla do 31. decembra predchádzajúceho roka a do 1. októbra za obdobie od 1. januára do 30. júna aktuálneho roka. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu IATTC.

4.   Členské štáty, ktoré vyvážajú tuniaka okatého, preskúmajú obchodné údaje po získaní údajov o dovoze uvedených v odseku 3 a výsledky nahlásia Komisii. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu IATTC.

5.   Členské štáty potvrdia štatistické doklady súvisiace s prekládkou v prístave, ktorú vykonali plavidlá na lov lovnou šnúrou, ktoré sa plavia pod ich vlajkou v prípade, že prekládka prebehla v súlade s týmto nariadením, a na základe informácií získaných vďaka programu pozorovateľov IATTC.

6.   Členské štáty, ktoré potvrdzujú štatistický doklad v súvislosti s prekládkami vykonanými plavidlom na lov lovnou šnúrou, ktoré sa plaví pod jeho vlajkou, zabezpečia, aby informácie zodpovedali úlovkom nahláseným za každé plavidlo na lov lovnou šnúrou.

7.   Všetky tuniaky a makrelovité ryby a žraloky vylodené v Únii alebo dovezené do Únie, či už nespracované, alebo po spracovaní na palube, a ktorých prekládka sa uskutočnila na mori, musí až do prvého predaja sprevádzať vyhlásenie ICCAT o prekládke.

1.   Rybárske plavidlá Únie, ktoré sú zapísané iba v registri IATTC, musia pri rybolove v oblasti spoločných kompetencií uplatňovať ochranné a riadiace opatrenia IATTC.

2.   V prípade plavidiel, ktoré sú zapísané v registri WCPFC aj v registri IATTC, musia vlajkové členské štáty skôr, ako tieto plavidlá začnú vykonávať rybolov v oblasti spoločných kompetencií, oznámiť Komisii, ktorý z dvoch súborov ochranných a riadiacich opatrení prijatých týmito organizáciami budú plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou uplatňovať pri rybolove v oblasti spoločných kompetencií. Takého oznámenie musí mať platnosť minimálne tri roky.

1.   Členské štáty predkladajú Komisii do 15. júna každého roku vnútroštátnu správu za predchádzajúci rok, ktorá sa týka ich systému dodržiavania predpisov a opatrení prijatých na vykonávanie opatrení IATTC vrátane všetkých kontrol, ktoré uložili ich flotilám, a všetkých opatrení na monitorovanie, kontrolu a dodržiavanie predpisov, ktoré prijali na zabezpečenie zhody s takýmito kontrolami.

2.   Členské štáty každoročne do 15. apríla nahlasujú za predchádzajúci rok údaje o úlovkoch, údaje o rybolovnom úsilí rozčlenené podľa typu výstroja, údaje o vylodeniach žralokov a obchode so žralokmi rozčlenené podľa druhu, údaje týkajúce sa žraloka dlhoplutvého uvedené v článku 8 ods. 3, mobulovitých uvedené v článku 9 ods. 4 a žraloka hodvábneho uvedené v článku 10. Komisia postúpi uvedené údaje sekretariátu IATTC do 1. mája.

3.   Členské štáty predkladajú do 15. júna každého roku správu za predchádzajúci rok, ktorá sa týka vykonávania článku 15 a interakcií s morskými vtákmi počas rybolovných operácií riadených podľa dohovoru vrátane vedľajších úlovkov morských vtákov, informácií o druhoch morských vtákov a všetkých relevantných informácií získaných od pozorovateľov aj prostredníctvom iných programov monitorovania. Komisia postúpi dané informácie sekretariátu IATTC do 30. júna.

4.   Členské štáty predkladajú do 15. júna každého roku správu za predchádzajúci rok, ktorá sa týka vykonávania článku 16 a usmernení Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo k znižovaniu úmrtnosti morských korytnačiek počas operácií rybolovu (2009) (18) vrátane zozbieraných informácií o interakcii s korytnačkami počas rybolovných operácií riadených podľa dohovoru. Komisia postúpi uvedené informácie sekretariátu IATTC do 30. júna.

5.   V prípade plavidiel na lov lovnou šnúrou členské štáty zašlú do 15. marca správu vedeckého pozorovateľa uvedenú v článku 18 ods. 3 za predchádzajúci rok. Komisia postúpi dané informácie sekretariátu IATTC do 30. marca.

1.   Ak sekretariát IATTC poskytne Komisii informácie o podozrení, že členský štát alebo rybárske plavidlo Únie nedodržiava dohovor alebo uznesenia, Komisia dané informácie bezodkladne postúpi dotknutému členskému štátu.

2.   Členský štát začne vyšetrovanie v súvislosti s nahlásenými informáciami o porušovaní pravidiel a poskytne Komisii výsledky takéhoto vyšetrovania a informuje ju o všetkých opatreniach, ktoré boli prijaté na odstránenie nesúladu s požiadavkami, a to aspoň 75 dní pred výročným zasadnutím Výboru na posudzovanie vykonávania opatrení (ďalej len „výbor“).

3.   Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu IATTC aspoň 60 dní pred zasadnutím výboru.

1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29, ktorými sa zmení toto nariadenie s cieľom prispôsobiť ho opatreniam prijatým IATTC, ktoré sú záväzné pre Úniu a jej členské štáty a týkajú sa:

2.   Všetky zmeny prijaté v súlade s odsekom 1 sa obmedzujú výlučne na transpozíciu pozmenených alebo nových uznesení do práva Únie.

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 28 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 15. februára 2021. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 28 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 28 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.