32019D1205

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
Vykonávacie rozhodnutie - 2019/1205 - EN - EUR-Lex

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 32019D1205

Help

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1205 z 12. júla 2019, ktorým sa udeľuje výnimka, o ktorú požiadalo Belgicko v súvislosti s regiónom Flámsko na základe smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov [oznámené pod číslom C(2019) 5180]

C/2019/5180

Ú. v. EÚ L 190, 16.7.2019, p. 1–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 31/12/2022

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_impl/2019/1205/oj

HTML

PDF

Official Journal

16.7.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 190/1

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2019/1205

z 12. júla 2019,

ktorým sa udeľuje výnimka, o ktorú požiadalo Belgicko v súvislosti s regiónom Flámsko na základe smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov

[oznámené pod číslom C(2019) 5180]

(Iba francúzske a holandské znenie je autentické)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (1), a najmä na bod 2 tretí pododsek prílohy III k uvedenej smernici,

keďže:

(1)

vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2015/1499 (2) sa Belgicku v regióne Flámsko udelila výnimka za určitých podmienok aplikovať až 250 kg dusíka z maštaľného hnoja na hektár pôdy ročne na parcelách, na ktorých sa pestuje trávny porast a kukurica podsiata trávou, pokosený trávny porast, po ktorom nasleduje kukurica, a pokosená raž, po ktorej nasleduje kukurica, a až 200 kg dusíka z maštaľného hnoja na hektár ročne na parcelách, na ktorých sa pestuje ozimná pšenica a tritikale, po ktorých nasleduje medziplodina a cukrová alebo kŕmna repa.

(2)	Výnimka udelená vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2015/1499 sa týkala približne 2 870 farmárov a 94 280 ha pôdy a jej platnosť sa skončila 31. decembra 2018.

(3)	Belgicko predložilo Komisii 21. decembra 2018 žiadosť o novú výnimku podľa bodu 2 tretieho pododseku prílohy III k smernici 91/676/EHS vzťahujúcej sa na región Flámsko.

(4)

Požadovaná výnimka sa týka úmyslu Belgicka povoliť v osobitných poľnohospodárskych podnikoch vo Flámsku aplikáciu až 250 kg dusíka z hnoja pochádzajúceho od pasúcich sa hospodárskych zvierat a z upraveného hnoja na hektár pôdy ročne na parcelách, na ktorých sa pestuje trávny porast, trávny porast skombinovaný s ďatelinou, kukurica podsiata trávnym porastom a pokosený trávny porast alebo pokosená raž, po ktorých nasleduje kukurica, a až 200 kg dusíka z maštaľného hnoja a z upraveného hnoja na hektár ročne na parcelách, na ktorých sa pestuje ozimná pšenica alebo tritikale, po ktorých nasleduje medziplodina a repa.

(5)

Podľa informácií, ktoré poskytli belgické orgány v súvislosti s výnimkou udelenou vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2015/1499, neviedla daná výnimka k zhoršeniu kvality vody. Zo správy Komisie Rade a Európskemu parlamentu o vykonávaní smernice 91/676/EHS za obdobie rokov 2012 až 2015 (3) vyplýva, že v regióne Flámsko, pokiaľ ide o podzemné vody, približne 81 % monitorovacích staníc zaznamenalo strednú koncentráciu dusičnanov nižšiu ako 50 mg/l, pričom v 63 % monitorovacích staníc bola zaznamenaná stredná koncentrácia dusičnanov nižšia ako 25 mg/l. Údaje z monitorovania poukázali na klesajúcu tendenciu koncentrácie dusičnanov v podzemných vodách v porovnaní s predchádzajúcim vykazovaným obdobím (2008 až 2011). Pokiaľ ide o povrchové vody, 95 % monitorovacích staníc zaznamenalo strednú koncentráciu dusičnanov nižšiu ako 50 mg/l a 75 % monitorovacích staníc zaznamenalo strednú koncentráciu dusičnanov nižšiu ako 25 mg/l. Väčšina monitorovacích bodov povrchových vôd vykázala klesajúce koncentrácie dusičnanov. Vo vykazovanom období rokov 2012 až 2015 bolo približne 76 % riek klasifikovaných buď ako eutrofné alebo hypertrofné, čo je podobné ako v predchádzajúcom vykazovanom období (2008 – 2011).

(6)	Novšie údaje, ktoré Belgicko za región Flámsko poskytlo, ukazujú, že kvalita podzemných a povrchových vôd vo Flámsku sa, pokiaľ ide o kontamináciu dusičnanmi, od roku 2015 nezlepšila.

(7)

Zámerom Flámska je v rámci akčného programu na obdobie rokov 2019 – 2022 v oblasti kvality vody dosiahnuť v prípade všetkých povodí tieto ciele. Zníženie priemernej cieľovej hodnoty o 4 mg dusičnanov na liter v prípade povrchových vôd, ktorých priemerná koncentrácia dusičnanov je vyššia ako cieľová hodnota 20 mg dusičnanov na liter; v prípade plytkých podzemných vôd, ktoré majú pomalšiu mieru obnovy, sa musí dosiahnuť celkový pokles aspoň o 3 mg dusičnanov na liter vo všetkých povodiach s priemernou koncentráciou dusičnanov vyššou ako 50 mg na liter alebo medzi 40 a 50 mg na liter so stúpajúcou tendenciou.

(8)

Na dosiahnutie týchto cieľov si Flámsko na obdobie 2019 až 2022 stanovilo účinnejší akčný program. Preskúmanie určenia typov oblastí, v prípade ktorých sa uplatňujú posilnené opatrenia, sa plánuje na koniec roka 2020. Preskúmanie bude vychádzať z výsledkov monitorovania kvality povrchových vôd počas zimy v rokoch 2018 – 2019 a 2019 – 2020 a kvality podzemných vôd v rokoch 2018 a 2019. Právny predpis transponujúci smernicu 91/676/EHS v regióne Flámsko, ktorým je „vyhláška o ochrane pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov“ (4) (ďalej len „vyhláška o hnojivách“), sa zmenil v súlade s akčným programom na obdobie 2019 až 2022 dňa 24. mája 2019 a uplatňuje sa v spojení s týmto rozhodnutím.

(9)	Vyhláška o hnojivách sa uplatňuje na celom území regiónu Flámsko.

(10)	Vyhláška o hnojivách obsahuje aj hraničné hodnoty pre aplikáciu dusíka a fosforu na pôdu.

(11)	Pevné frakcie pochádzajúce zo spracovania hnoja by sa mali doviezť do autorizovaných zariadení na recykláciu s cieľom znížiť zápach a iné emisie, zlepšiť poľnohospodárske a hygienické vlastnosti, uľahčiť zaobchádzanie a podporiť recykláciu dusíka a fosforečnanov.

(12)	Z podkladových materiálov, ktoré predložilo Belgicko v súvislosti s regiónom Flámsko, vyplýva, že navrhované množstvo 250, resp. 200 kg dusíka z maštaľného hnoja na hektár ročne je odôvodnené na základe objektívnych kritérií, akým sú dlhé vegetačné obdobie a plodiny s vysokým príjmom dusíka.

(13)

Najnovšie údaje, ktoré poskytlo Belgicko pre región Flámsko za obdobie rokov 2015 až 2017, ukazujú pokles počtu ošípaných o 4,7 %. Počet hydiny v rokoch 2014 až 2017 stúpol o 14,3 %. Počet hovädzieho dobytka zostal stabilný. S cieľom zabrániť, aby uplatňovanie požadovanej výnimky viedlo k intenzifikácii chovu hospodárskych zvierat, príslušné orgány obmedzia počet hospodárskych zvierat, ktoré možno chovať v jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch (práva na emisie živín) v regióne Flámsko v súlade s ustanoveniami vyhlášky o hnojivách.

(14)

Údaje, ktoré poskytlo Belgicko v súvislosti s regiónom Flámsko v rokoch 2012 až 2015, ukázali, že v prípade používania dusíka z maštaľného hnoja v období rokov 2012 až 2014 došlo v porovnaní s obdobím rokov 2004 až 2007 k poklesu o 4,9 %. Posledné dostupné čísla za roky 2015, 2016 a 2017 ukazujú v období rokov 2014 až 2017 ďalší pokles v používaní dusíka z maštaľného hnoja o 4,0 % na hodnotu 90 600 ton v roku 2017. Počas vykazovaného obdobia 2012 až 2015 bolo používanie minerálneho dusíka na podobnej úrovni ako v období rokov 2008 až 2011. Z najnovších dostupných údajov za roky 2015, 2016 a 2017 vyplýva, že používanie minerálneho dusíka sa v roku 2017 zvýšilo na 48 600 ton, čo v porovnaní s rokom 2014 predstavuje nárast o 21 %.

(15)

Na parcelách s pôdou s nízkou dostupnosťou fosforu (trieda I) a s pôdou v cieľovej zóne (trieda II) môže byť potrebné aplikovať ďalšie fosfáty vo forme chemických hnojív. Takéto hnojivá by sa nemali používať na parcelách s pôdou so strednou dostupnosťou fosforu (trieda III) a s pôdou s vysokou dostupnosťou fosforu (trieda IV).

(16)

Flámsko má hustú sieť staníc na monitorovanie kvality vody. Táto sieť môže byť alternatívou k súčasnej sieti na monitorovanie výnimiek a mala by umožniť pozorovanie výkonnosti poľnohospodárskych podnikov, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s výnimkou, o ktorú požiadalo Belgicko, v porovnaní s poľnohospodárskymi podnikmi, ktorým takéto povolenie udelené nebolo, a mala by umožniť monitorovať, či sa dosiahli ciele smernice 91/676/EHS. Mal by sa realizovať ďalší výskum s cieľom lepšie pochopiť súvislosť medzi stratami dusičnanov na úrovni parcely a koncentráciou dusičnanov v povrchových a podzemných vodách na úrovni (čiastkového) povodia, s cieľom upraviť a potvrdiť model emisií živín.

(17)

Po preskúmaní žiadosti sa dospelo k záveru, že navrhované množstvo 250 kg, resp. 200 kg dusíka z hnoja pochádzajúceho od pasúcich sa hospodárskych zvierat a zo spracovaného hnoja na hektár ročne neovplyvní dosiahnutie cieľov smernice 91/676/EHS za predpokladu, že sa splnia určité prísne podmienky, ktoré by sa mali uplatňovať nad rámec účinnejších opatrení prijatých v akčnom programe na obdobie rokov 2019 až 2022.

(18)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (5) sa stanovujú všeobecné pravidlá zamerané na zriadenie Infraštruktúry pre priestorové informácie v Únii na účely politík Únie v oblasti životného prostredia a politík alebo činností, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie. Priestorové informácie zhromaždené v kontexte tohto rozhodnutia by podľa možnosti mali byť v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice. V záujme jednotnosti údajov a zníženia administratívnej záťaže by Belgicko malo pri zbere potrebných údajov na základe tohto rozhodnutia podľa potreby použiť informácie získané v rámci integrovaného administratívneho a kontrolného systému zriadeného podľa hlavy V kapitoly II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (6).

(19)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre dusičnany zriadeného podľa článku 9 smernice 91/676/EHS,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Výnimka

Výnimka, o ktorú požiadalo Belgicko v mene regiónu Flámsko na účely povolenia aplikácie vyššieho množstva dusíka z maštaľného hnoja na pôdu, ako je množstvo stanovené v bode 2 druhom pododseku prvej vete prílohy III k smernici 91/676/EHS, sa udeľuje za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článkoch 4 až 12 tohto rozhodnutia.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Výnimka udelená podľa článku 1 sa uplatňuje na špecifikované parcely poľnohospodárskeho podniku, na ktorých sa pestujú plodiny vyžadujúce vysoké dávky dusíka a s dlhým vegetačným obdobím a ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkami 4 až 7.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„poľnohospodárske podniky“ sú podniky s chovom alebo bez chovu hospodárskych zvierat;

b)	„parcela“ je samostatné pole alebo skupina polí, ktoré sú homogénne, pokiaľ ide o plodiny, druh pôdy a spôsoby hnojenia;

c)	„trávny porast“ je plocha trvalo alebo dočasne zatrávnená (dočasne znamená vo všeobecnosti menej ako štyri roky);

„plodiny vyžadujúce vysoké dávky dusíka a s dlhým vegetačným obdobím“ sú ktorékoľvek z týchto plodín:

i)	trávny porast;

ii)	trávny porast obsahujúci menej ako 50 % ďateliny;

iii)	kukurica podsiata pred zberom alebo po zbere trávou, ktorá sa pokosí a odstráni z poľa, pričom plní funkciu medziplodiny;

iv)	pokosený trávny porast alebo pokosená raž, po ktorých nasleduje kukurica;

v)	ozimná pšenica alebo tritikale, po ktorých nasleduje medziplodina;

vi)	cukrová alebo kŕmna repa;

e)	„pasúce sa hospodárske zvieratá“ sú hovädzí dobytok (s výnimkou jatočných teliat), ovce, kozy a kone;

f)	„spracovanie hnoja“ je proces spracovania hnoja na dve frakcie, na pevnú a tekutú, ktorý sa vykonáva s cieľom zlepšiť aplikáciu hnojív na pôdu a zvýšiť zhodnotenie dusíka a fosforu;

g)	„spracovaný hnoj“ je tekutá frakcia pochádzajúca zo spracovania hnoja;

h)	„maštaľný odpad s nízkym obsahom dusíka a fosforečnanov“ je spracovaný hnoj s maximálnym obsahom 1 kg dusíka na tonu maštaľného odpadu a s maximálnym obsahom 1 kg fosforečnanov na tonu maštaľného odpadu;

i)	„profil pôdy“ je vrstva pôdy pod povrchom do hĺbky 0,90 m, pokiaľ sa priemerná výška hladiny podzemnej vody nenachádza v menšej hĺbke; v tom prípade je to vrstva do hĺbky priemernej najvyššej hladiny podzemnej vody;

j)	„plán hnojenia“ je predbežný výpočet plánovaného využívania a dostupnosti živín;

k)	„evidencia hnojenia“ je bilancia živín na základe ich skutočného používania a spotreby.

Článok 4

Každoročná žiadosť a záväzok

1. Poľnohospodári, ktorí chcú využiť výnimku podľa tohto rozhodnutia, každoročne predkladajú príslušným orgánom žiadosť o jej udelenie do 15. februára. Za rok 2019 musí byť ročná žiadosť predložená do 31. júla.

2. Spolu s každoročnou žiadosťou uvedenou v odseku 1 sa poľnohospodári písomne zaväzujú splniť podmienky stanovené v článkoch 6, 7 a 8.

Článok 5

Udeľovanie povolení

Povolenia na aplikáciu vyššieho množstva dusíka z maštaľného hnoja sa udeľujú za podmienok stanovených v článkoch 6, 7 a 8.

Článok 6

Podmienky týkajúce sa spracovania hnoja

1. Príslušné orgány zabezpečia, aby pevná frakcia pochádzajúca zo spracovania hnoja bola dodaná do autorizovaných zariadení na recykláciu.

Autorizované zariadenia každoročne predkladajú príslušným orgánom údaje o množstve hnoja prijatého na spracovanie, ako aj o mieste určenia pevnej frakcie a spracovaného hnoja a ich obsah dusíka a fosforu.

2. Poľnohospodári, ktorým bola udelená výnimka a ktorí spracúvajú hnoj, predkladajú každoročne príslušným orgánom údaje týkajúce sa množstva hnoja odovzdaného na spracovanie a množstva spracovaného hnoja, ako aj údaje týkajúce sa ich obsahu dusíka a fosforu.

3. Príslušné orgány stanovujú a pravidelne aktualizujú metodiku hodnotenia zloženia spracovaného hnoja, odchýlok v zložení a účinnosti spracovania v prípade každého poľnohospodárskeho podniku, ktorému bola udelená individuálna výnimka.

4. Príslušné orgány zabezpečia, aby boli amoniak a ostatné emisie zo spracovania hnoja zachytávané a zaobchádzalo sa s nimi tak, aby sa znížil vplyv na životné prostredie a neprípustné rušivé vplyvy v prípadoch tých zariadení, ktoré spôsobujú vyššie emisie ako pri referenčnej situácii, ktorou je uskladnenie a aplikácia surového maštaľného hnoja na pôdu.

5. Príslušné orgány zaručia, že sa vypracuje a pravidelne aktualizuje zoznam zariadení, ktoré vyžadujú spracovanie emisií.

Článok 7

Podmienky týkajúce sa aplikácie hnoja a iných hnojív

1. Za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 2 až 11, množstvo hnoja od pasúcich sa hospodárskych zvierat, spracovaného hnoja a maštaľného odpadu s nízkym obsahom dusíka a fosforečnanov, aplikované každý rok, vrátane hnoja od samotne sa pasúcich zvierat, nepresahuje žiadnu z týchto hodnôt:

250 kg dusíka ročne na hektár na parcelách, na ktorých sa pestuje:

i)	trávny porast a kukurica podsiata trávou;

ii)	pokosený trávny porast, po ktorom nasleduje kukurica;

iii)	pokosená raž, po ktorej nasleduje kukurica;

iv)	trávny porast obsahujúci menej ako 50 % ďateliny;

200 kg dusíka ročne na hektár na parcelách, na ktorých sa pestuje:

i)	ozimná pšenica, po ktorej nasleduje medziplodina;

ii)	tritikale, po ktorom nasleduje medziplodina;

iii)	cukrová alebo kŕmna repa.

2. Spracovaný hnoj sa môže aplikovať len vtedy, ak vykazuje pomer dusíka a fosforečnanov (N/P2O5) na úrovni minimálne 3,3 k 1, pokiaľ sa nepovažuje za maštaľný odpad s nízkym obsahom dusíka a fosforečnanov.

3. Celkové množstvo dusíka a fosforečnanov aplikované na pôdu zodpovedá požiadavkám príslušnej plodiny na živiny a zohľadňuje sa v nej aj prísun z pôdy a zvýšená dostupnosť dusíka z hnoja v dôsledku jeho spracovania. Nesmie prekročiť maximálne množstvá stanovené vo vyhláške o hnojivách týkajúce sa aplikácie fosforečnanov a dusíka na pôdu.

4. Fosforečnany z chemických hnojív sa na pôdu nesmú aplikovať s výnimkou pôdy s nízkou dostupnosťou fosforu (trieda I) a pôdy v cieľovej zóne (trieda II).

5. Každý poľnohospodársky podnik si pripravuje a vedie plán hnojenia, ktorý sa vzťahuje na celú jeho plošnú výmeru.

Plán hnojenia zahŕňa:

a)	počet hospodárskych zvierat;

b)	opis ustajnenia a uskladnenia hnoja vrátane skladovej kapacity;

c)	výpočet dusíka (s odpočítaním strát pri ustajnení a uskladnení) a fosforu z hnoja vyprodukovaného v poľnohospodárskom podniku;

d)	opis spracovania hnoja a predpokladané vlastnosti spracovaného hnoja;

e)	množstvo, druh a vlastnosti hnoja vyvezeného z poľnohospodárskeho podniku alebo doň dovezeného;

f)	striedanie plodín a plošnú výmeru parciel s plodinami vyžadujúcimi vysoké dávky dusíka a s dlhým vegetačným obdobím a parciel s ostatnými plodinami;

g)	predvídateľné požiadavky plodín na dusík a fosfor na každej parcele;

h)	výsledky pôdnych rozborov s vyjadrením zásoby dusíka a fosforu, ak sú k dispozícii;

i)	výpočet dávky dusíka a fosforu z maštaľného hnoja aplikovaného na každú parcelu;

j)	výpočet dávky dusíka a fosforu z chemických a iných hnojív aplikovaných na každú parcelu;

k)	výpočty na posúdenie súladu s normami aplikácie dusíka a fosforu.

Plány hnojenia musia byť v poľnohospodárskom podniku dostupné k 15. februáru daného roka. Podrobia sa revízii najneskôr do siedmych dní po každej zmene v poľnohospodárskych postupoch.

6. Každý poľnohospodársky podnik vedie evidenciu hnojenia. Táto evidencia sa predkladá príslušnému orgánu za každý kalendárny rok do 15. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

7. Evidencia hnojenia zahŕňa:

a)	osevné plochy;

b)	počet kusov a druh hospodárskych zvierat;

c)	produkciu hnoja na každé zviera;

d)	množstvo hnojív, ktoré poľnohospodársky podnik doviezol;

e)	množstvo hnoja, ktoré sa z poľnohospodárskeho podniku vyviezlo, a jeho príjemcov.

8. V každom podniku, ktorému bola udelená výnimka, sa sprístupnia výsledky analýzy dusíka a fosforu v pôde.

Za každú oblasť poľnohospodárskeho podniku, ktorá je homogénna z hľadiska striedania plodín a vlastností pôdy, sa minimálne raz za štyri roky vykoná najneskôr do 31. mája odber vzoriek a analýza na fosfor a na dusík.

Na každých päť hektárov poľnohospodárskej pôdy sa vykoná aspoň jeden rozbor.

9. Každý rok medzi 1. októbrom a 15. novembrom na najmenej 6 % všetkých parciel, na ktoré sa vzťahuje povolenie podľa článku 5 a na 1 % ostatných parciel využívaných poľnohospodárskymi podnikmi, ktorým bolo udelené dané povolenie, merajú akreditované laboratóriá koncentráciu dusičnanov v profile pôdy, pričom je do toho zapojených najmenej 85 % uvedených poľnohospodárskych podnikov. Na každé dva hektáre pôdy poľnohospodárskeho podniku sa vyžadujú minimálne tri vzorky, ktoré v rámci profilu pôdy predstavujú tri rozličné vrstvy pôdy.

10. Hnoj, spracovaný hnoj alebo maštaľný odpad s nízkym obsahom dusíka a fosforečnanov s celkovým obsahom dusíka vyšším ako 0,60 kg dusíka na tonu, chemické a iné hnojivá sa od 1. septembra do 15. februára nasledujúceho roka nesmú rozmetávať na parcelách, na ktoré sa vzťahuje povolenie podľa článku 5.

11. Každý rok sa aspoň dve tretiny z celkového množstva dusíka z hnoja, okrem dusíka z hnoja pasúcich sa hospodárskych zvierat, aplikujú do 1. júna.

Článok 8

Podmienky týkajúce sa obhospodarovania pôdy

1. Poľnohospodári, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 5, zaorávajú trávny porast v období od 15. februára do 30. apríla. Zaorávanie trávneho porastu na účely jeho obnovy a zaorávanie trávneho porastu na ílovitých pôdach môže prebiehať aj medzi 15. septembrom a 30. októbrom.

2. Poľnohospodári, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 5, zasejú plodiny vyžadujúce vysoké dávky dusíka do 2 týždňov po zaoraní trávneho porastu, s výnimkou ílovitých pôd, na ktorých v čase od 15. septembra do 30. októbra prebehlo zaorávanie.

3. Ak sa zaoráva trvalý trávny porast, nesmú sa aplikovať žiadne hnojivá. Výnimka sa vzťahuje iba na obilniny, repku olejku, repu, trávny porast a ružičkový kel, a to po analýze pôdy s prihliadnutím na minerálny dusík a iné parametre, ktoré slúžia ako ukazovatele odhadu uvoľňovania dusíka pochádzajúceho z mineralizácie organickej látky v pôde.

4. Striedanie plodín nezahŕňa strukoviny ani iné rastliny, ktoré viažu dusík zo vzduchu. V prípade trávneho porastu obsahujúceho menej ako 50 % ďateliny sa v rámci striedania plodín môže použiť aj ďatelina.

5. Medziplodiny sa vysievajú do 2 týždňov po žatve ozimnej pšenice a tritikale, najneskôr však do 15. septembra.

6. Medziplodiny sa nesmú zaorávať pred 15. februárom.

Článok 9

Opatrenia týkajúce sa výroby hnoja a jeho prepravy

1. Príslušné orgány zabezpečia dodržiavanie obmedzenia počtu hospodárskych zvierat chovaných v každom poľnohospodárskom podniku (práva na emisie živín) v regióne Flámsko v súlade s ustanoveniami vo vyhláške o hnojivách.

2. Príslušné orgány zabezpečia, aby sa preprava hnoja, ktorú uskutočňujú akreditovaní prepravcovia, zaznamenávala pre všetku prepravu pomocou systémov na určovanie zemepisnej polohy.

3. Príslušné orgány zabezpečia, aby sa pred každou prepravou stanovilo zloženie hnoja, najmä koncentrácia dusíka a fosforu. Rozbor vzoriek hnoja vykonávajú akreditované laboratóriá a výsledky analýz oznamujú príslušným orgánom a poľnohospodárom, ktorým je hnoj dovezený.

4. Príslušné orgány zabezpečia, aby počas prepravy bol k dispozícii doklad, v ktorom sa uvádza množstvo prepravovaného hnoja a jeho obsah dusíka a fosforu.

Článok 10

Monitorovanie

1. Príslušné orgány zabezpečia, aby sa za každú obec vypracovali a každoročne aktualizovali mapy znázorňujúce percentuálny podiel poľnohospodárskych podnikov, počet parciel, percentuálny podiel hospodárskych zvierat, percentuálny podiel poľnohospodárskej pôdy a využívanie miestnej pôdy, na ktoré sa vzťahuje povolenie podľa článku 5.

2. Príslušné orgány každoročne zbierajú a aktualizujú údaje o striedaní plodín a o poľnohospodárskych postupoch, na ktoré sa vzťahujú individuálne výnimky.

3. Na posúdenie vplyvu výnimky na kvalitu vody sa udržiava monitorovacia sieť na odber vzoriek z povrchových vôd a plytkých podzemných vôd uvedená v článku 10 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2008/64/ES (7). V rámci monitorovacej siete sa vykonáva monitorovanie dusičnanov a fosforečnanov v riekach, ktoré sa vlievajú do Severného mora. Počas obdobia uplatňovania tohto rozhodnutia sa počet pôvodných monitorovacích miest nesmie znížiť a ich umiestnenie sa nesmie zmeniť.

4. V poľnohospodárskych povodiach na piesočnatých pôdach sa vykonáva sprísnené monitorovanie.

5. Monitorovacie miesta, zriadené podľa rozhodnutia 2008/64/ES aspoň v 150 poľnohospodárskych podnikoch sa zachovajú, až pokým ich od roku 2020 nenahradí cielené monitorovanie s cieľom poskytovať údaje o miestnom využívaní pôdy, striedaní plodín a metódach hnojenia, pôdnej vode, minerálnom dusíku v profile pôdy na jeseň a obsahu dusíka v pôde a zodpovedajúcim stratám dusíka cez koreňovú sústavu. Tieto údaje poskytnú poľnohospodárske podniky, ktorým bola udelená výnimka, ako aj tie, ktorým výnimka udelená nebola. Spolu s osobitným monitorovaním podľa odseku 8 tieto nové opatrenia umožňujú vyhodnotiť environmentálne správanie poľnohospodárskych podnikov, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 5 tohto rozhodnutia, v porovnaní s poľnohospodárskymi podnikmi, ktorým takéto povolenie udelené nebolo, ako aj monitorovať dosiahnutie cieľov smernice 91/676/EHS.

Monitorovacie miesta zahŕňajú hlavné typy pôdy (ílovitá pôda, hlinitá pôda, piesočnatá pôda a sprašová pôda), spôsoby hnojenia a plodiny.

6. Údaje o miestnom využívaní pôdy, striedaní plodín, poľnohospodárskych postupoch, využívaní živín a produkcii hnoja v poľnohospodárskych podnikoch, ktorým boli udelené individuálne výnimky, sa zbierajú každý rok.

7. Údaje uvedené v odsekoch 5 a 6 tohto článku a v článku 7 sa používajú pri modelových výpočtoch množstva vyplavených dusičnanov a strát fosforu z polí, kde sa na hektár ročne aplikuje do 250, resp. 200 kg dusíka z hnoja pochádzajúceho od pasúcich sa hospodárskych zvierat a zo spracovaného hnoja.

8. Monitorovacia sieť zahŕňajúca plytké podzemné vody, pôdnu vodu, drenážnu vodu a vodné toky v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré do siete patria, poskytuje údaje o koncentrácii dusičnanov a fosforu vo vode, ktorá odteká z koreňovej sústavy a dostáva sa do systému podzemných a povrchových vôd.

9. Príslušný orgán zavedie od roku 2020 osobitné monitorovanie plochy ako výskumný pilotný projekt v najmenej dvoch (čiastkových) povodiach s cieľom lepšie pochopiť súvislosť medzi stratami dusičnanov na úrovni parcely a koncentráciou dusičnanov v povrchových a podzemných vodách na úrovni (čiastkového) povodia s cieľom upraviť a potvrdiť model emisií živín. Tento výskumný pilotný projekt sa zlúči s pilotným projektom o priebežnom monitorovaní dusičnanov a fosforečnanov vo vodných tokoch.

Článok 11

Kontroly a inšpekcie

1. Všetky žiadosti o výnimku sa predkladajú príslušným orgánom na správnu kontrolu. Pokiaľ sa kontrolou preukáže, že podmienky stanovené v článkoch 6, 7 a 8 nie sú splnené, táto skutočnosť sa oznámi žiadateľovi. V takom prípade sa žiadosť považuje za zamietnutú.

2. Na základe analýzy rizík, výsledkov kontrol v predošlých rokoch a výsledkov všeobecných náhodných kontrol uplatňovania právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica 91/676/EHS, zostavia príslušné orgány program inšpekcií v teréne.

3. Inšpekcie v teréne sa vykonávajú v minimálne 7 % poľnohospodárskych podnikov, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 5, s cieľom posúdiť dodržiavanie podmienok stanovených v článku 6, 7 a 8.

4. Ak sa v niektorom roku zistí, že poľnohospodársky podnik s trávnym porastom, ktorý využíva povolenie podľa článku 5, nedodržal podmienky stanovené v článkoch 6, 7 a 8, držiteľ povolenia je sankcionovaný v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a v nasledujúcom roku nie je oprávnený na udelenie povolenia.

5. Výsledky meraní v zmysle článku 7 ods. 8 sa preveria. Ak sa pri preverení zistí nedodržanie požiadaviek vrátane prekročenia základnej prahovej hodnoty určenej vo vyhláške o hnojivách, poľnohospodár je o tom informovaný a žiadosť o povolenie na nasledujúci rok pre parcelu alebo parcely sa zamietne.

6. Príslušné orgány zabezpečia vykonanie kontrol na mieste najmenej v 2 % prípadov prepravovania hnoja, a to na základe posúdenia rizika a výsledkov administratívnych kontrol uvedených v odseku 1.

7. Kontroly zahŕňajú preverenie splnenia podmienok akreditácie, posúdenie sprievodných dokumentov, preverenie pôvodu a miesta určenia hnoja a odobranie vzorky prepravovaného hnoja.

8. Odber vzorky sa môže v prípade potreby vykonať počas nakladania, a to pomocou automatického prístroja určeného na odber vzorky hnoja, ktorý je namontovaný na vozidle.

9. Rozbor vzoriek hnoja vykonávajú laboratóriá, ktoré sú akreditované príslušnými orgánmi a výsledky analýz oznamujú doručujúcemu a prijímajúcemu poľnohospodárovi.

10. Príslušným orgánom sa udelia potrebné právomoci a prostriedky na overenie dodržiavania podmienok povolenia udeleného v zmysle tohto rozhodnutia.

Článok 12

Podávanie správ

Príslušné orgány predkladajú Komisii každý rok do 30. júna správu s týmito informáciami:

mapy zachytávajúce percentuálny podiel poľnohospodárskych podnikov, percentuálny podiel hospodárskych zvierat, percentuálny podiel poľnohospodárskej pôdy a miestne využívanie pôdy, ako aj údaje o striedaní plodín a poľnohospodárskych postupoch v poľnohospodárskych podnikoch, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 5, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1;

b)	výsledky monitorovania vôd vrátane informácií o trendoch v oblasti kvality podzemných a povrchových vôd a vôd, ktoré sa vlievajú do Severného mora, ako aj vplyv výnimky na kvalitu vody, ako sa uvádza v článku 10 ods. 3;

hodnotenie zvyškov dusičnanov v profile pôdy na jeseň v prípade parciel, na ktoré sa vzťahuje povolenie podľa článku 5, a porovnanie s údajmi o zvyškoch dusičnanov a trendmi na parcelách, na ktoré sa takéto povolenie na podobné striedanie plodín nevzťahuje. Parcely, na ktoré sa nevzťahuje povolenie podľa článku 5, by mali zahŕňať parcely v poľnohospodárskych podnikoch, ktorým bolo udelené takéto povolenie, a parcely v iných poľnohospodárskych podnikoch;

d)	hodnotenie obsahu fosforu v pôde v prípade parciel, na ktoré sa vzťahuje povolenie podľa článku 5 a parciel, na ktoré sa takéto povolenie nevzťahuje;

e)	informácie o koncentrácii dusičnanov a fosforu vo vode, ktorá odteká z koreňovej sústavy uvedenej v článku 10 ods. 5;

f)	údaje o miestnom využívaní pôdy, striedaní plodín, poľnohospodárskych postupoch, využívaní živín a produkcii hnoja, ako aj výsledky modelových výpočtov strát dusičnanov a fosforu z poľnohospodárskych podnikov, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 5, ako sa uvádza v článku 10 ods. 6;

g)	hodnotenie plnenia podmienok na udelenie povolenia na základe kontrol na úrovni poľnohospodárskych podnikov, ako aj kontrol prepravy hnoja, a informácie o nevyhovujúcich poľnohospodárskych podnikoch na základe výsledkov administratívnej kontroly a inšpekcií v teréne;

h)	informácie o spracovaní hnoja vrátane ďalšieho spracovania a použitia pevných frakcií a podrobné údaje o charakteristikách systémov spracovania, ich účinnosti a o zložení spracovaného hnoja;

i)	informácie o počte poľnohospodárskych podnikov, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 5 a o počte parciel, na ktorých sa aplikoval spracovaný hnoj a maštaľný odpad s nízkym obsahom dusíka a fosforečnanov, ako aj o objemoch tohto hnoja a odpadu;

j)	metodiku posudzovania zloženia spracovaného hnoja, odchýlok v zložení a efektívnosti spracovania za každý poľnohospodársky podnik, ktorý využíva povolenie podľa článku 5, ako sa uvádza v článku 6 ods. 3;

k)	zoznam zariadení na spracovanie hnoja ako sa uvádza v článku 6 ods. 5;

l)	zhrnutie a vyhodnotenie údajov získaných z monitorovania vody v konkrétnej oblasti, ako sa uvádza v článku 10 ods. 5;

m)	vývoj počtov dobytka v každej kategórii hospodárskych zvierat v regióne Flámsko a v poľnohospodárskych podnikoch, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 5.

Priestorové údaje uvedené v správe musia byť podľa potreby v súlade so smernicou 2007/2/ES. Pri zbere potrebných údajov Belgicko použije v náležitých prípadoch informácie získané v rámci integrovaného administratívneho a kontrolného systému vytvoreného v súlade s článkom 67 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

Článok 13

Obdobie uplatňovania

Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 31. decembra 2022.

Článok 14

Adresát

Toto rozhodnutie je určené Belgickému kráľovstvu.

V Bruseli 12. júla 2019

Za Komisiu

Karmenu VELLA

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1.

(2) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1499 z 3. septembra 2015, ktorým sa udeľuje výnimka, o ktorú požiadalo Belgicko v súvislosti s regiónom Flámsko na základe smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. EÚ L 234, 8.9.2015, s. 10).

(3) Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu zo 4. mája 2018 o vykonávaní smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov na základe správ členských štátov za obdobie rokov 2012 – 2015, COM(2018) 257 final.

(4) Decreet van 22 December 2006 houdende de bescherming van water tegen de verontreiniging door nitraten uit agrarische bronnen. (Belgisch Staatsblad z 29. decembra 2006, s. 76368).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).

(7) Rozhodnutie Komisie 2008/64/ES z 21. decembra 2007, ktorým sa udeľuje výnimka, o ktorú požiadalo Belgicko, pokiaľ ide o región Flámsko, na základe smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. EÚ L 16, 19.1.2008, s. 28).

Top

Choose the experimental features you want to try