(1)

Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky pre vstup do členských štátov, zdržiavanie sa alebo pobyt v nich, je pri plnom rešpektovaní základných práv, a najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (2), základnou súčasťou komplexného úsilia o riešenie neregulárnej migrácie a zvýšenie miery návratu neregulárnych migrantov.

(2)

Účinnosť systému Únie týkajúceho sa návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín je potrebné zvýšiť. Je to nevyhnutné v záujme zachovania dôvery verejnosti v migračnú a azylovú politiku Únie, ako aj poskytnutia podpory osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(3)

Členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby sa neoprávnene sa zdržiavajúci štátni príslušníci tretích krajín vracali účinným a primeraným spôsobom v súlade s ustanoveniami smernice 2008/115/ES.

(4)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1861 (3) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 (4) sa stanovujú podmienky zriadenia, prevádzky a využívania Schengenského informačného systému (ďalej len „SIS“).

(5)

Mal by sa vytvoriť systém na výmenu informácií medzi členskými štátmi využívajúcimi SIS podľa nariadenia (EÚ) 2018/1861 týkajúci sa rozhodnutí o návrate vydaných v súvislosti so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, a na monitorovanie toho, či štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa tieto rozhodnutia vzťahujú, opustili územie členských štátov.

(6)

Týmto nariadením nie sú ovplyvnené práva a povinnosti štátnych príslušníkov tretích krajín stanovené v smernici 2008/115/ES. Zápis na účely návratu vložený do SIS nepredstavuje sám osebe určenie postavenia štátneho príslušníka tretej krajiny na území členských štátov, najmä v iných členských štátoch, ako je členský štát, ktorý vložil zápis do SIS.

(7)

Zápisy na účely návratu vložené do SIS a výmena doplňujúcich informácií týkajúcich sa týchto zápisov by mali príslušným orgánom pomáhať pri prijímaní opatrení potrebných na výkon rozhodnutí o návrate. SIS by mal prispievať k identifikácii štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa takéto rozhodnutia o návrate vzťahujú a ktorí ušli a boli zaistení v inom členskom štáte, ako aj k výmene informácií o nich medzi členskými štátmi. Uvedené opatrenia by mali pomôcť predchádzať neregulárnej migrácii a sekundárnemu pohybu a odrádzať od nich a posilňovať spoluprácu medzi orgánmi členských štátov.

(8)

V záujme zabezpečenia účinnosti návratu a zvýšenia pridanej hodnoty zápisov na účely návratu by členské štáty mali vkladať do SIS zápisy v súvislosti s rozhodnutiami o návrate, ktoré vydajú voči neoprávnene sa zdržiavajúcim štátnym príslušníkom tretích krajín na základe ustanovení, ktoré sú v súlade s ustanoveniami dodržiavajúcimi smernicu 2008/115/ES. Členské štáty by na tento účel mali vložiť zápis do SIS aj v prípade vydania rozhodnutí ukladajúcich alebo stanovujúcich povinnosť návratu v situáciách opísaných v článku 2 ods. 2 uvedenej smernice, konkrétne štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým bol odopretý vstup v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (5) alebo ktorých príslušné orgány zaistili alebo zadržali v súvislosti s neoprávneným prekročením pozemných, námorných alebo vzdušných vonkajších hraníc členského štátu a ktorí následne nezískali povolenie alebo právo zdržiavať sa v danom členskom štáte, a štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým sa podľa vnútroštátneho práva uložil návrat ako trestná sankcia alebo v prípade ktorých návrat z trestnej sankcie vyplýva, alebo voči ktorým prebieha extradičné konanie. Za určitých okolností môžu členské štáty upustiť od vloženia zápisov na účely návratu do SIS, ak je nízke riziko, že rozhodnutie o návrate nebude rešpektované, konkrétne počas akéhokoľvek obdobia zaistenia, alebo keď sa rozhodnutie o návrate vydá na vonkajších hraniciach a vykoná sa okamžite s cieľom znížiť ich administratívne zaťaženie.

(9)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť spoločné pravidlá vkladania zápisov na účely návratu do SIS. Zápisy na účely návratu by mali byť vložené do SIS hneď po vydaní príslušných rozhodnutí o návrate. V zápise by sa malo uviesť, či sa dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelila lehota na dobrovoľný odchod vrátane informácie o tom, či bola takáto lehota predĺžená a či bolo rozhodnutie pozastavené alebo návrat odložený.

(10)

Je potrebné určiť kategórie údajov, ktoré sa majú vložiť do SIS v súvislosti so štátnym príslušníkom tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje rozhodnutie o návrate. V zápisoch na účely návratu by sa mali uvádzať len údaje, ktoré sú nevyhnutné na identifikáciu dotknutých osôb, na to, aby príslušné orgány mohli prijímať informované rozhodnutia bez toho, aby strácali čas, a na to, aby sa v prípade potreby zaistila ochrana týchto orgánov pred osobami, ktoré sú napríklad ozbrojené, násilnícke, na úteku alebo ktoré sa podieľajú na niektorej z činností uvedených v článkoch 3 až 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (6). V záujme uľahčenia identifikácie a odhaľovania viacnásobných totožností by mal zápis obsahovať aj odkaz na doklad totožnosti danej osoby a kópiu tohto dokladu, ak je k dispozícii.

(11)

Vzhľadom na spoľahlivosť identifikácie osôb použitím odtlačkov prstov a fotografií alebo vyobrazení tváre by sa tieto údaje mali vždy vkladať do zápisov na účely návratu. Keďže tieto údaje nemusia byť vždy k dispozícii, napríklad keď sa rozhodnutie o návrate vydá v neprítomnosti, malo by byť v takýchto prípadoch výnimočne možné od tejto požiadavky upustiť.

(12)

Výmena doplňujúcich informácií, ktoré poskytujú príslušné vnútroštátne orgány štátnym príslušníkom tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú zápisy na účely návratu, by sa mala vždy vykonávať prostredníctvom siete vnútroštátnych útvarov nazývaných útvary SIRENE, ktoré slúžia ako kontaktné miesto, a mala by byť v súlade s článkami 7 a 8 nariadenia (EÚ) 2018/1861.

(13)

Mali by sa stanoviť postupy, ktoré členským štátom umožnia overiť splnenie povinnosti návratu a potvrdiť odchod dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny členskému štátu, ktorý zápis na účely návratu vložil do SIS. Tieto informácie by mali prispieť ku komplexnejšiemu monitorovaniu rešpektovania rozhodnutí o návrate.

(14)

Zápisy na účely návratu by sa mali vymazať hneď, ako členský štát alebo príslušný orgán, ktorý vydal rozhodnutie o návrate, prijme potvrdenie, že návrat sa uskutočnil, alebo ak má príslušný orgán dostatočné a presvedčivé informácie o tom, že štátny príslušník tretej krajiny opustil územie členských štátov. Ak rozhodnutie o návrate sprevádza zákaz vstupu, do SIS by sa mal v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1861 vložiť zápis o odopretí vstupu a pobytu. V takých prípadoch by členské štáty mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa zápis o odopretí vstupu a pobytu v SIS aktivoval v momente, keď štátny príslušník tretej krajiny opustí schengenský priestor. Ak z údajov obsiahnutých v SIS vyplýva, že rozhodnutie o návrate sprevádza zákaz vstupu, mala by sa zabezpečiť vykonateľnosť zákazu vstupu.

(15)

SIS by mal zahŕňať mechanizmus, ktorý by umožňoval oznámiť členským štátom, že štátni príslušníci tretích krajín nesplnili povinnosť návratu v rámci stanovenej lehoty na dobrovoľný návrat. Tento mechanizmus by mal členským štátom pomôcť pri plnení ich povinností vykonávať rozhodnutia o návrate a ich povinností uložiť zákaz vstupu v súlade so smernicou 2008/115/ES, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nesplnili povinnosť návratu.

(16)

Týmto nariadením by sa mali stanoviť záväzné pravidlá pre konzultácie medzi členskými štátmi s cieľom vyhnúť sa protichodným pokynom alebo ich uviesť do súladu. Konzultácie by sa mali uskutočniť v prípadoch, keď sa na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú platné povolenie na pobyt alebo dlhodobé vízum udelené jedným členským štátom alebo ktorým sa takéto povolenia alebo víza práve udeľujú, vzťahuje zápis na účely návratu vydaný iným členským štátom, najmä ak rozhodnutie o návrate sprevádza zákaz vstupu, alebo keď pri vstupe na územie členských štátov môže dôjsť k sporným situáciám.

(17)

Zápisy by sa mali uchovávať v SIS len tak dlho, ako je potrebné na dosiahnutie účelu, na ktorý boli vložené. Mali by sa uplatňovať príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/1861 týkajúce sa lehôt na preskúmanie. Zápisy na účely návratu by sa mali automaticky vymazať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v uvedenom nariadení, hneď ako uplynie ich platnosť.

(18)

Osobné údaje získané členským štátom podľa tohto nariadenia by sa nemali prenášať ani poskytnúť žiadnej tretej krajine. Odchylne od tohto pravidla by však mal byť prenos takýchto osobných údajov do tretej krajiny možný, ak podlieha prísnym podmienkam a je v individuálnych prípadoch nevyhnutný na pomoc pri identifikácii štátneho príslušníka tretej krajiny na účely jeho návratu. Prenos akýchkoľvek osobných údajov do tretích krajín by sa mal uskutočňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7) a so súhlasom členského štátu, ktorý vydal zápis. Malo by sa však poznamenať, že tretie krajiny návratu často nie sú predmetom rozhodnutia o primeranosti prijatého Komisiou podľa článku 45 nariadenia (EÚ) 2016/679. Okrem toho sa napriek rozsiahlemu úsiliu Únie o spoluprácu s hlavnými krajinami pôvodu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje povinnosť návratu, nedarí zaistiť systematické plnenie povinnosti týchto tretích krajín prijímať späť svojich štátnych príslušníkov, ktorá im vyplýva z medzinárodného práva. Dohody o readmisii, ktoré uzavrela alebo o ktorých rokuje Únia alebo jej členské štáty a v ktorých sa ustanovujú primerané záruky pre prenos údajov do tretích krajín podľa článku 46 nariadenia (EÚ) 2016/679, sa vzťahujú na obmedzený počet takýchto tretích krajín.

Uzavretie akejkoľvek novej dohody nie je isté. Za uvedených okolností a ako výnimka z požiadavky rozhodnutia o primeranosti alebo primeraných záruk by sa prenos osobných údajov orgánom tretích krajín podľa tohto nariadenia mal umožniť na účely vykonávania politiky návratu Únie. Malo by byť možné použiť výnimku stanovenú v článku 49 nariadenia (EÚ) 2016/679, ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom článku. Podľa článku 57 uvedeného nariadenia by malo vykonávanie uvedeného nariadenia, a to aj v súvislosti s prenosom osobných údajov do tretích krajín podľa tohto nariadenia, podliehať monitorovaniu nezávislých dozorných orgánov.

(19)

Vnútroštátne orgány zodpovedné za návrat sa môžu v jednotlivých členských štátoch značne líšiť a takisto sa môžu takéto orgány líšiť aj v rámci jedného členského štátu v závislosti od dôvodov neoprávneného pobytu. Rozhodnutia o návrate môžu vydávať aj justičné orgány, napríklad v dôsledku opravných prostriedkov proti zamietnutiu udelenia povolenia alebo práva na pobyt alebo ako trestnú sankciu. Všetky vnútroštátne orgány zodpovedné za vydávanie a výkon rozhodnutí o návrate podľa smernice 2008/115/ES by mali mať právo na prístup k SIS, aby mohli vkladať zápisy na účely návratu, aktualizovať ich, vymazávať ich a vyhľadávať v nich.

(20)

Na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín a ich návratu by sa mal prístup k zápisom na účely návratu poskytnúť príslušným vnútroštátnym orgánom uvedeným v nariadení (EÚ) 2018/1861.

(21)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (8) sa uvádza, že Europol má podporovať a posilňovať činnosť príslušných vnútroštátnych orgánov a ich vzájomnú spoluprácu v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti a poskytovať analýzy a hodnotenia hrozieb. S cieľom uľahčiť Europolu plnenie jeho úloh, najmä v rámci Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu, je vhodné umožniť Europolu prístup ku kategórii zápisov stanovenej v tomto nariadení.

(22)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (9) sa na účely uvedeného nariadenia stanovuje, že hostiteľský členský štát má udeliť členom tímov v zmysle článku 2 bodu 8 uvedeného nariadenia nasadených Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž oprávnenie nahliadať do databáz Únie, ak je takéto nahliadanie potrebné na plnenie operačných cieľov stanovených v operačnom pláne pre hraničné kontroly, hraničný dozor a návrat. Cieľom nasadenia tímov v zmysle článku 2 bodov 8 a 9 uvedeného nariadenia je poskytnúť technickú a operačnú posilu členským štátom, ktoré o to požiadajú, najmä tým, ktoré čelia neúmerným migračným výzvam. V záujme toho, aby mohli tímy v zmysle článku 2 bodov 8 a 9 uvedeného nariadenia plniť svoje úlohy, potrebujú mať prístup k zápisom na účely návratu v SIS prostredníctvom technického rozhrania Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž prepojeného s centrálnym SIS.

(23)

Ustanovenia o povinnostiach členských štátov a Agentúry Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorá bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 (10) (ďalej len „agentúra eu-LISA“), o vkladaní a spracúvaní zápisov, o podmienkach prístupu k zápisom a ich uchovávania, o spracúvaní údajov, o ochrane údajov, o zodpovednosti a o monitorovaní a štatistike uvedené v nariadení (EÚ) 2018/1861 by sa mali vzťahovať aj na údaje obsiahnuté a spracúvané v SIS podľa tohto nariadenia.

(24)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie systému na výmenu informácií o rozhodnutiach o návrate vydaných členskými štátmi na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, s cieľom zjednodušiť ich výkon a monitorovať plnenie povinnosti návratu zo strany neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(25)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie.

(26)

Uplatňovaním tohto nariadenia nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce zo Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 v znení doplnenom Newyorským protokolom z 31. januára 1967.

(27)

Členské štáty by pri vykonávaní tohto nariadenia mali v plnej miere dodržiavať základné práva vrátane dodržiavania zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a mali by vždy zohľadniť záujem dieťaťa, rodinný život a zdravotný stav či zraniteľnosť daných osôb.

(28)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(29)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (11); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(30)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (12); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(31)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (13), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode C rozhodnutia Rady 1999/437/ES (14).

(32)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (15), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (16).

(33)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (17), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (18).

(34)

Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005 a mal by sa vykladať v spojení s rozhodnutiami Rady 2010/365/EÚ (19) a (EÚ) 2018/934 (20).

(35)

Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011 a mal by sa vykladať v spojení s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/733 (21).

(36)

Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003.

(37)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (22) a 3. mája 2017 vydal stanovisko,