20.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/15

(1)

V smernici 2014/59/EÚ sa od členských štátov požaduje, aby zabezpečili ochranu určitých tried dohôd počas čiastočného prevodu aktív, práv a záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Rovnaká ochrana sa požaduje, ak orgán pre riešenie krízových situácií nútene upravuje podmienky zmluvy, ktorej stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši. Cieľom tejto ochrany je zamedziť rozdeleniu aktív, práv a záväzkov, ktoré sú navzájom prepojené na základe týchto dohôd, v prípade čiastočného prevodu alebo úpravy zmluvných podmienok.

(2)

S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie tejto ochrany je potrebné presne identifikovať typy dohôd, ktoré patria do pôsobnosti jednotlivých tried stanovených podľa smernice 2014/59/EÚ. Najvhodnejšou metódou na takúto identifikáciu je stanovenie podrobných pravidiel a vymedzenia pojmov okrem tých, ktoré sú stanovené v smernici 2014/59/EÚ. Je to vhodnejšie než vytvorenie zoznamu špecifických dohôd, ktoré môžu byť prijaté v rámci rôznych vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, keďže takýto zoznam by bolo ťažké zostaviť a musel by sa neustále aktualizovať. V tomto nariadení by sa mal objasniť a podľa potreby obmedziť rozsah uplatňovania rôznych foriem ochrany stanovených v smernici 2014/59/EÚ pre každú triedu dohôd.

(3)

Rôzne triedy dohôd stanovené v článku 76 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ sú uvedené s rôznym stupňom podrobnosti: niektoré triedy sú špecifikované v plnej miere, zatiaľ čo iné sú formulované nejasnejšie. Niektoré triedy sa navyše vzťahujú na jeden typ zmluvného vzťahu a záväzku alebo na obmedzený súbor zmluvných vzťahov a záväzkov, zatiaľ čo iné sa vzťahujú na väčší počet a širšiu škálu zmluvných záväzkov, transakcií a vzťahov. Tieto posledné triedy by mohli zahŕňať všetky zákonné a zmluvné vzťahy medzi inštitúciou a jednou alebo viacerými z jej protistrán. Ak by sa týmto triedam dohôd zabezpečila plná ochrana, orgány pre riešenie krízových situácií by mohli mať ťažkosti pri uskutočňovaní čiastočných prevodov, ak by takéto prevody boli vôbec možné. Je preto vhodné, aby sa predišlo nadmernej ochrane, ktorá by sa mohla rozšíriť na všetky aktíva, práva a záväzky medzi inštitúciou a jej protistranami.

(4)

Niektoré triedy chránených dohôd sú v širšom zmysle vymedzené v smernici 2014/59/EÚ. S cieľom zvýšiť istotu, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, najmä v súvislosti so zaisťovacími dohodami, dohodami o vzájomnom započítaní a čistom zúčtovaní, ako aj dohodami o štruktúrovanom financovaní, by sa tieto triedy mali ďalej špecifikovať. Týmto delegovaným nariadením by sa orgánom pre riešenie krízových situácií nemalo brániť v ďalšom špecifikovaní čiastočných prevodov tých typov dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní, ktoré majú byť chránené v rámci jednotlivých čiastočných prevodov, ak sú tieto dohody uznané na účely zmierňovania rizika podľa uplatniteľných prudenciálnych pravidiel a podmienkou tohto uznania je ochrana, najmä pokiaľ ide o neoddeliteľnosť. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť rozhodnúť o takejto rozšírenej ochrane v jednotlivých prípadoch riešenia krízových situácií.

(5)

Protistrany inštitúcie sa môžu dohodnúť na takzvanej „súhrnnej“ dohode alebo plošnej „dohode o vzájomnom zúčtovaní“, ktorá by zahŕňala akékoľvek a všetky práva a záväzky medzi zmluvnými stranami. V dôsledku tohto typu dohody by sa zabránilo vzájomnému oddeleniu akýchkoľvek záväzkov medzi zmluvnými stranami. Následne by sa nemohol uskutočniť čiastočný prevod v súvislosti s touto protistranou a vo všeobecnosti by sa ohrozila realizovateľnosť nástroja, keďže orgány pre riešenie krízových situácií by ani nemuseli byť schopné rozlíšiť, na ktoré záväzky sa tieto dohody vzťahujú a na ktoré sa nevzťahujú. Malo by sa ďalej objasniť, že „súhrnné“ alebo „plošné“ dohody o čistom zúčtovaní a vzájomnom započítaní, ktoré by zahŕňali akékoľvek a všetky aktíva, práva a záväzky medzi stranami, by sa nemali kvalifikovať ako chránené dohody.

(6)

Z článku 80 smernice 2014/59/EÚ vyplýva, že žiadne zúženie rozsahu vymedzenia pojmov chránených dohôd podľa článku 76 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ by nemalo ovplyvniť prevádzku systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania, pokiaľ tieto systémy patria do pôsobnosti článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (2). Orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali byť povinné chrániť všetky typy dohôd uvedené v článku 76 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, ktoré súvisia s činnosťou protistrany ako centrálnej protistrany (CCP). To zahŕňa činnosti, na ktoré sa vzťahuje fond pre prípad zlyhania podľa článku 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (3), ale nemusí sa na ne obmedzovať.

(7)

To isté platí pre aktíva, práva a záväzky týkajúce sa platobných alebo zúčtovacích systémov cenných papierov. Keďže dohody o čistom zúčtovaní, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 98/26/ES, sú v prípade platobnej neschopnosti chránené, mali by byť chránené aj z dôvodu konzistentnosti podľa článku 76 smernice 2014/59/EÚ. Je však vhodné rozšíriť pôsobnosť ochrany podľa článku 76 ods. 2 uvedenej smernice podľa potreby na všetky dohody s platobnými alebo zúčtovacími systémami cenných papierov a na ich súvisiace činnosti.

(8)

Potreba špecifikovať rozsah pôsobnosti dohody, ktorá má v určitých prípadoch prospech z ochranných opatrení podľa článku 76 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, by však vo všeobecnosti nemala orgánom pre riešenie krízových situácií brániť v tom, aby chránili všetky triedy dohôd, ktoré možno zaradiť do jednej z kategórií v uvedenom článku a ktoré sú chránené v konkurznom konaní proti oddeleniu aktív, práv a záväzkov, na ktoré sa vzťahujú tieto dohody podľa ich vnútroštátneho konkurzného práva vrátane vnútroštátnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES (4).Ide o prípad, ak by veriteľ stále využíval práva vyplývajúce z tejto dohody, pokiaľ by sa celá transakcia stala neplatnou podľa vnútroštátneho konkurzného práva. Vzťahuje sa to najmä na zaisťovacie dohody a dohody o vzájomnom započítaní a čistom zúčtovaní, ktoré sú chránené podľa vnútroštátneho konkurzného práva,

1.

„sekuritizácia“ je sekuritizácia vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5).

2.

„zmluvné dohody o vzájomnom započítavaní“ sú zmluvné dohody o vzájomnom započítavaní podľa vymedzenia v článku 295 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

1.

mechanizmy na stanovenie ochranných opatrení, osobných zábezpek a záruk;

2.

záložné práva a ostatné skutočné záruky;

3.

transakcie požičiavania cenných papierov, ktoré nezahŕňajú prevod úplného vlastníctva kolaterálu a ktorých súčasťou je jedna strana (veriteľ), ktorá požičiava cenné papiere druhej strane (dlžník) za poplatok alebo výplatu úrokov a v ktorej dlžník poskytuje veriteľovi kolaterál počas trvania pôžičky.

a)

ak dohody súvisia s činnosťou protistrany ako centrálnej protistrany, najmä pokiaľ ide o činnosti, na ktoré sa vzťahuje fond pre prípad zlyhania podľa článku 42 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

ak sa dohody týkajú práv a povinností voči systémom v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. a) smernice 98/26/ES alebo iným platobným alebo zúčtovacím systémom cenných papierov a súvisia s ich činnosťou ako platobných alebo zúčtovacích systémov cenných papierov.

a)

ak dohody súvisia s činnosťou protistrany ako centrálnej protistrany, najmä pokiaľ ide o činnosti, na ktoré sa vzťahuje fond pre prípad zlyhania uvedený v článku 42 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

ak sa dohody týkajú práv a povinností voči systémom v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. a) smernice 98/26/ES alebo iným platobným alebo zúčtovacím systémom cenných papierov a súvisia s ich činnosťou ako platobných alebo zúčtovacích systémov cenných papierov.

a)

chrániť všetky typy dohôd, ktoré možno zaradiť do jednej z tried v písmenách a), c), d) a f) článku 76 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ a ktoré sú chránené v bežnom konkurznom konaní proti dočasnému alebo trvalému oddeleniu, pozastaveniu alebo zrušeniu aktív, práv a záväzkov, na ktoré sa vzťahujú tieto dohody podľa ich vnútroštátneho konkurzného práva vrátane vnútroštátnej transpozície smernice 2001/24/ES;

b)

chrániť všetky typy dohôd, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 76 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ a ktoré sú chránené v bežnom konkurznom konaní proti dočasnému alebo trvalému oddeleniu, pozastaveniu alebo zrušeniu aktív, práv a záväzkov, na ktoré sa vzťahujú tieto dohody podľa ich vnútroštátneho konkurzného práva vrátane vnútroštátnej transpozície smernice 2001/24/ES.

a)

sekuritizácie, v ktorých boli podkladové expozície umiestnené do tranží a uskutočnil sa úplný prevod vlastníckeho práva zo súvahy originátora v prospech inštitúcie alebo subjektu, ktorej/ktorého krízová situácia sa rieši (sekuritizácia typu „skutočný predaj“);

b)

sekuritizácie prostredníctvom zmluvných nástrojov, kde podkladové aktíva zostávajú v súvahe inštitúcie alebo subjektu, ktorej/ktorého krízová situácia sa rieši (syntetická sekuritizácia).