19.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/1

(1)

Na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa konala od 30. novembra do 12. decembra 2015 v Paríži, sa prijalo znenie dohody o posilnení globálnej reakcie na zmenu klímy.

(2)

Parížska dohoda bola podpísaná v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/590 (2).

(3)

Parížska dohoda nadobudne platnosť tridsiatym dňom po dátume, keď najmenej 55 zmluvných strán UNFCCC, ktoré celkovo predstavujú odhadom aspoň 55 % celkových emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení. Medzi zmluvné strany UNFCCC patrí aj Únia a jej členské štáty. Európska rada vo svojich záveroch z 18. marca 2016 zdôraznila, že Únia a jej členské štáty by mali uzavrieť Parížsku dohodu čo najskôr a včas tak, aby boli jej zmluvnými stranami hneď od nadobudnutia jej platnosti.

(4)

Parížska dohoda nahrádza prístup ustanovený v Kjótskom protokole z roku 1997.

(5)

V Parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade s cieľom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. V záujme dosiahnutia tohto cieľa zmluvné strany pripravia, oznámia a dodržia svoje vnútroštátne stanovené príspevky.

(6)

Podľa Parížskej dohody od roku 2023 majú zmluvné strany každých päť rokov uskutočňovať globálne hodnotenie na základe najnovších vedeckých poznatkov a dovtedajšieho vykonávania, v rámci ktorého sa bude sledovať dosiahnutý pokrok a posúdi sa zníženie emisií, adaptácia a poskytovaná pomoc, pričom každý ďalší príspevok jednotlivých zmluvných strán má predstavovať pokrok v porovnaní s aktuálnym príspevkom v danom období a odrážať jej najvyššie ambície.

(7)

V záveroch Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 sa schválil záväzný cieľ dosiahnuť aspoň 40 % domáceho zníženia emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. Rada 6. marca 2015 prijala tento príspevok Únie a jej členských štátov ako ich plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok, ktorý sa predložil Sekretariátu UNFCCC.

(8)

Komisia v oznámení pripojenom k návrhu na podpísanie Parížskej dohody zo strany Únie zdôraznila, že globálny prechod na čistú energiu si vyžaduje zmeny v investičnom správaní a stimuly naprieč celým spektrom politík. Jednou z kľúčových priorít Únie je vytvoriť odolnú energetickú úniu s cieľom poskytovať občanom bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a finančne dostupnú energiu. Dosiahnutie tohto zámeru si vyžaduje pokračovanie ambicióznych opatrení v oblasti klímy a pokrok v ďalších aspektoch energetickej únie.

(9)

Rada vo svojich záveroch z 18. septembra 2015 potvrdila, že Únia a jej členské štáty chcú konať v rámci Parížskej dohody spoločne, a privítala zámer Islandu a Nórska zapojiť sa do tohto spoločného postupu.

(10)

Spoločný postup Únie a jej členských štátov sa dohodne vo vhodnom čase a bude zahŕňať príslušné úrovne emisií pridelené Únii a jej členským štátom.

(11)

V článku 4 ods. 16 Parížskej dohody sa vyžaduje, aby bol sekretariát informovaný o spoločnom postupe vrátane úrovne emisií pridelenej jednotlivým stranám v danom období.

(12)

Parížska dohoda je v súlade s cieľmi Únie v oblasti životného prostredia, ktoré sa uvádzajú v článku 191 zmluvy, konkrétne udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia; ochrana ľudského zdravia a podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.

(13)

Parížska dohoda a vyhlásenie o právomoci by sa preto mali v mene Únie schváliť,