29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/1

(1)

Rada nariadením (ES) č. 2597/1999 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového („PET“) filmu (ďalej len „príslušný výrobok“) spadajúceho pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90 s pôvodom v Indii. Prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu tohto nariadenia, sa ďalej nazýva len „pôvodné prešetrovanie“. Opatrenia mali formu cla ad valorem v rozpätí od 3,8 % do 19,1 %, uloženého na dovoz od jednotlivo vymedzených vývozcov, pričom na dovoz príslušného výrobku od všetkých ostatných spoločností platila sadzba zostatkového cla vo výške 19,1 %. Výška vyrovnávacieho cla uloženého na dovoz PET filmu, ktorý vyrába a vyváža spoločnosť Jindal Poly Films Limited, predtým známa ako Jindal Polyester Ltd (3), (ďalej len „Jindal“ alebo „spoločnosť“) bola 7 %. Pôvodné obdobie prešetrovania trvalo od 1. októbra 1997 do 30. septembra 1998.

(2)

Po preskúmaní uplynutia platnosti opatrení podľa článku 18 základného nariadenia ponechala Rada nariadením (ES) č. 367/2006 (4) konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (ES) č. 2597/1999 o dovoze PET filmu s pôvodom v Indii. Obdobie revízneho prešetrovania trvalo od 1. októbra 2003 do 30. septembra 2004.

(3)

Po predbežnom preskúmaní týkajúcom sa subvencovania ďalšieho indického výrobcu PET filmov, Garware Polyester Limited (ďalej len „Garware“), Rada nariadením (ES) č. 1288/2006 zmenila a doplnila vyrovnávacie clo uložené spoločnosti Garware v nariadení (ES) č. 367/2006.

(4)

Z jasného dôkazu sprístupneného Komisii vyplynulo, že Jindal mal prospech zo zvýšených úrovní subvencovania v porovnaní s úrovňami uvedenými v pôvodnom prešetrovaní a že zmeny takýchto úrovní mali trvalý charakter.

(5)

V dôsledku tohto zistenia sa Komisia po konzultácii s poradným výborom rozhodla začať ex officio čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 19 základného nariadenia, obmedzené na úroveň subvencovania spoločnosti Jindal, s cieľom posúdiť potrebu ponechať, odstrániť alebo zmeniť a doplniť existujúce vyrovnávacie opatrenia. V oznámení o začatí čiastočného predbežného preskúmania uverejnenom 2. augusta 2006 v Úradnom vestníku Európskej únie  (5) Komisia oznámila začatie tohto preskúmania.

(6)

Obdobie revízneho prešetrovania trvalo od 1. apríla 2005 do 31. marca 2006.

(7)

Komisia oficiálne informovala o začatí čiastočného predbežného preskúmania spoločnosť Jindal, indickú vládu a spoločnosti Du Pont Tejin Films (Luxembursko), Mitsubishi Polyester Film (Nemecko), Toray Plastics Europe (Francúzsko) a Nuroll (Taliansko), ktoré predstavujú drvivú väčšinu výroby PET filmu v Spoločenstve (ďalej len „výrobné odvetvie Spoločenstva“). Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí.

(8)

Komisia s cieľom získať informácie potrebné na prešetrovanie zaslala dotazník spoločnosti Jindal, ktorá spolupracovala vyplnením dotazníka. Overovacia návšteva sa vykonala v priestoroch spoločnosti Jindal v Indii.

(9)

Jindal, indická vláda a výrobné odvetvie Spoločenstva boli informovaní o podstatných výsledkoch prešetrovania a mali možnosť predložiť pripomienky. Pripomienky od spoločnosti Jindal sú uvedené nižšie. Vláda Indie nemala žiadne pripomienky.

(10)

Príslušný výrobok je, ako je vymedzené v pôvodnom prešetrovaní, polyetyléntereftalátový (PET) film s pôvodom v Indii, bežne spadajúci pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90.

(11)

Na základe dostupných informácií a odpovede na dotazník Komisie sa preskúmali tieto systémy, ktoré údajne zahŕňajú poskytovanie subvencií:

i)

systém predbežných licencií (Advance Licence Scheme);

ii)

systém colných úverových knižiek (Duty Entitlement Passbook Scheme);

iii)

systém jednotiek orientovaných na vývoz/systém špeciálnych ekonomických zón (Export Oriented Unit Scheme/Special Economic Zones Scheme);

iv)

systém podpory vývozu investičného majetku (Export Promotion Capital Goods Scheme);

v)

systém oslobodenia od dane z príjmov z vývozu (Export Income Tax Exemption Scheme);

vi)

systém vývozných úverov (Export Credit Scheme);

vii)

osvedčenie pre colnú úľavu (Duty-Free Replenishment Certificate).

(12)

Vyššie uvedené systémy i) až iv) a systém vii) sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (Rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode umožňuje indickej vláde vydávať oznámenia súvisiace s politikou vývozu a dovozu. Indická vláda zverejnila viacročný plán súvisiaci s indickou politikou zahraničného obchodu na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej len „FTP 2004 – 2009“), ktorý nahradil vývoznú a dovoznú politiku (EXIM). Okrem toho indická vláda uverejnila príručku postupov, podľa ktorých sa riadi politika FTP 2004 – 2009 (ďalej len „HOP I 2004 – 2009“), a pravidelne ju aktualizuje (6).

(13)

Systém oslobodenia od dane z príjmov z vývozu uvedený v bode v) sa zakladá na zákone o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa finančným zákonom.

(14)

Systém vývozných úverov uvedený v bode vi) sa zakladá na oddieloch 21 a 35A zákona o regulácii bánk z roku 1949, ktorý umožňuje banke Reserve Bank of India riadiť komerčné banky v oblasti vývozných úverov.

(15)

Komisia na základe dostupných informácií a odpovede na svoj dotazník prešetrila tiež systém stimulačných balíkov (Package Scheme of Incentives, ďalej len „PSI“) vlády štátu Maháraštra z roku 1993. Tento systém sa zakladá na rozhodnutiach oddelenia pre priemysel, energetiku a pracovnú silu vlády štátu Maháraštra.

(16)

Podrobný opis systému sa nachádza v odsekoch 4.1.3 až 4.1.14 politiky FTP 2004 – 2009 a kapitolách 4.1 až 4.30 HOP I 2004 – 2009. Systém bol nahradený systémom predbežných povolení v apríli 2006, t. j. po ukončení obdobia revízneho prešetrovania. Zdá sa však, že ide v podstate o zmenu v názve. Nasledujúca analýza je zameraná na fungovanie ALS počas obdobia revízneho prešetrovania.

(17)

ALS pozostáva zo šiestich podsystémov. Tieto podsystémy sa inter alia odlišujú kritériami oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „spojení“ s podpornými výrobcami majú nárok na ALS pre fyzické vývozy a na ALS pre ročnú potrebu. Hlavní dodávatelia pre kategórie „zamýšľaného vývozu“ uvedené v odseku 8.2 politiky FTP 2004 – 2009, napríklad dodávatelia pre podniky orientované na vývoz (Export Oriented Unit, ďalej len „EOU“) majú nárok na ALS pre zamýšľaný vývoz. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí dodávajú konečnému vývozcovi, majú nárok na ALS pre medzidodávky. Napokon medzidodávatelia pre výrobcov-vývozcov majú nárok na zvýhodnenie „zamýšľaného vývozu“ podľa podsystémov príkazu na predbežné prepustenie (Advance Release Order, ďalej len „ARO“) a tesne nadväzujúceho domáceho akreditívu. Keďže počas obdobia revízneho prešetrovania použila spoločnosť Jindal iba prvé štyri zo šiestich podsystémov, iba tieto sú opísané nižšie.

(18)

Predbežná licencia sa môže vydať na:

(19)

Ako už bolo uvedené vyššie, Jindal využíval ALS počas obdobia revízneho prešetrovania. Konkrétne využil štyri podsystémy uvedené vyššie pod bodmi i) až iv).

(20)

Na účely preverenia indickými orgánmi je držiteľ licencie povinný podľa zákona viesť „pravdivý a riadny register spotreby a využívania dovezeného tovaru na základe licencie“ v osobitnom formáte (kapitola 4.30 HOP I 2004 – 2009) (ďalej len „register spotreby“). Z preverenia vyplynulo, že spoločnosť náležite neviedla daný register spotreby, t. j. nezaznamenávala vzťah medzi vstupným materiálom a miestom konečného určenia konečného výrobku, tak ako sa to vyžaduje vo formáte požadovanom indickou vládou, a to napriek tomu, že konečný výrobok nielen vyváža, ale ho aj predáva na domácom trhu.

(21)

Pokiaľ ide o vyššie uvedené podsystémy i) a iii), indická vláda pevne stanovuje objem a hodnotu dovozného povolenia, ako aj vývoznej povinnosti (vrátane zamýšľaného vývozu) a tieto údaje sa uvádzajú v licencii. Okrem toho v čase dovozu a vývozu majú vládni úradníci zaznamenať príslušné transakcie v licencii. Objem povolených dovozov v rámci tohto systému určuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupu – výstupu (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a sú uverejnené v zväzku II HOP I 2004 – 2009. Pokiaľ ide o PET film a PET čipy, v októbri 2005 boli SION pre tento medziprodukt upravené smerom nadol.

(22)

V súvislosti s podsystémom iii) sa konštatuje, že zamýšľané vývozy na splnenie príslušnej povinnosti podľa ASL boli v podstate predajom v rámci spoločnosti, t. j. výrobná jednotka Jindalu zameraná na PET čipy (ktorá nie je samostatným právnym subjektom) predávala PET čipy EUO spoločnosti Jindal na ďalšiu nadväznú výrobu PET filmu. Suroviny boli dovezené v rámci výroby medziproduktu (PET čipov). Inými slovami, podľa podsystému iii) je domáci predaj považovaný za vývoz.

(23)

Pokiaľ ide o podsystém iv), vstupný materiál miestne obstaraný spoločnosťou Jindal sa odpísal z predbežnej licencie spoločnosti Jindal a pre domáceho dodávateľa sa vydala prechodná predbežná licencia. Držiteľ takejto prechodnej predbežnej licencie môže bez cla dovážať tovar potrebný na výrobu produktu, ktorý bude následne dodaný spoločnosti Jindal ako surovina na výrobu príslušného produktu.

(24)

V prípade podsystému ii) uvedeného vyššie (predbežná licencia pre ročnú potrebu) sa v licencii zaznamenáva iba hodnota povoleného dovozu. Držiteľ licencie je povinný „zachovať pomer medzi dovezenými vstupmi a výsledným výrobkom“ (odsek 4.24A písm. c) HOP I 2004 – 2009).

(25)

Dovezené vstupné materiály nie sú prevoditeľné a musia sa použiť na výsledný vývozný výrobok. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rozvrhu po vydaní licencie (18 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami, každé na 6 mesiacov, čiže spolu 30 mesiacov).

(26)

Z overenia vyplynulo, že osobitná miera spotreby hlavných surovín potrebných na výrobu jedného kila PET filmu v rôznych stupňoch v závislosti od kvality PET filmu bola podľa záznamov v registri spotreby nižšia než príslušné SION. Tento nepomer bol výrazný hlavne vzhľadom na staré SION pre PET film a PET čipy a v menšej miere na upravené SION, ktoré začali platiť v septembri 2005, t. j. počas obdobia revízneho prešetrovania. Inými slovami, spoločnosť Jindal mohla bez cla dovážať viac surovín na SION, než v skutočnosti potrebovala pre svoj výrobný proces. Týmto sa stal z registra skutočnej spotreby, spolu s FTP 2004 – 2009, kľúčový overujúci prvok. Tento register sa však nielenže riadne neviedol, ale nebol doteraz ani raz skontrolovaný indickou vládou. Spoločnosť tvrdila, že indická vláda napraví nadmerné výhody v čase uplynutia platnosti licencií, t. j. 30 mesiacov po vydaní licencie, keďže je bežnou praxou využiť možnosť dvoch predĺžení, každé z nich na obdobie 6 mesiacov. Toto tvrdenie sa nemohlo overiť, keďže žiadna licencia použitá spoločnosťou Jindal ešte nebola umorená.

(27)

Zmeny v správe FTP 2004 – 2009, ktoré nadobudli platnosť na jeseň roku 2005 (povinné zasielanie registra spotreby indickým úradom v rámci opravného postupu) neboli ešte v prípade spoločnosti Jindal uplatnené. Preto sa skutočná implementácia tohto ustanovenia nemohla v tomto štádiu overiť.

(28)

Oslobodenie od dovozných ciel je subvenciou v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, ktorá spočíva v nevybratí inak povinného dovozného cla ako spôsobu finančného príspevku indickej vlády, ktorá poskytla výhodu spoločnosti Jindal tým, že zlepšila jej likviditu.

(29)

Okrem toho štyri podsystémy využité spoločnosťou Jindal [tie, ktoré sú uvedené pod bodmi i) až iv)] sú zo zákona podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a vyrovnateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku spoločnosť nemôže získať výhody podľa týchto systémov. Je zrejmé, že tento prípad sa týka systémov i), ii) a iv), ale dokonca aj zamýšľaný vývoz ALS spĺňa v tomto prípade toto kritérium, pretože cieľom dodávky do EOU je v konečnom dôsledku skutočný vývoz.

(30)

Štyri podsystémy využívané v tomto prípade sa nedajú považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nezodpovedajú prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I bode i), prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia) a prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda neuplatňovala účinne svoj kontrolný systém alebo postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali vo výrobe vývozného výrobku (príloha II oddiel II bod 4 k základnému nariadeniu a v prípade systémov vracania cla príloha III oddiel II bod 2 k základnému nariadeniu). Normy SION pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné. Samotné SION sa nemôžu považovať za kontrolný systém skutočnej spotreby, pretože podoba týchto nadmieru výhodných štandardných noriem neumožňuje indickej vláde dostatočne presne skontrolovať, aké množstvo vstupov sa spotrebovalo na vývoznú produkciu. Indická vláda navyše neuskutočnila žiadnu účinnú kontrolu na základe registra spotreby.

(31)

Spoločnosť vo svojich pripomienkach k zisteniu tvrdila, že vedie náležitý register spotreby, a preto má zavedený náležitý kontrolný systém v súlade s prílohou II k základnému nariadeniu. Okrem toho tiež tvrdila, že ASL funguje ako náhradný systém, ktorý slúži na to, aby sa mohli vstupy bez cla využiť na výrobu výrobkov predávaných na domácom trhu, pokiaľ sú tieto nepreclené vstupy spotrebované buď priamo, alebo prostredníctvom náhrady vo výrobe tovaru, ktorý je následne vyvezený v rámci primeraného časového obdobia. Avšak napriek tomu, že spoločnosť pravdepodobne viedla register spotreby surovín na výrobu istého množstva príslušného výrobku, nemala zavedený systém, ktorým by bolo možné overiť, ktoré vstupy boli spotrebované vo výrobe vývozného výrobku a v akom množstve, tak ako je to stanovené indickou FTP 2004 – 2009 (dodatok 23) a v súlade s prílohou II oddielom II bodom 4 k základnému nariadeniu. Okrem toho nemala v súlade s prílohou III oddielom II bodom 2 zavedený systém, ktorým by sa dalo overiť, že množstvo vstupov, v prípade ktorých bolo požiadané o vrátenie, nepresahuje množstvo podobného vyvážaného výrobku. V tomto prípade sa po dôkladnom zvážení dospelo k názoru, že neexistuje žiadna súvislosť medzi spotrebovanými bezcolnými vstupmi a vyvážaným výrobkom, preto neexistuje žiadny náležitý kontrolný systém.

(32)

Tieto podsystémy sú preto vyrovnateľné.

(33)

Výška subvencie sa vypočítala takto: čitateľ je suma odpustených colných poplatkov (základné clo a špeciálne dodatočné clo) za materiál dovezený v rámci podsystémov i) až iii) v tomto poradí, s povolením na dovoz prostredníctvom výrobcu medziproduktov; v prípade podsystému iv) je čitateľ suma odpusteného dovozného cla za vstupy používané na výrobu príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania.

(34)

Spoločnosť vo svojich pripomienkach po odhalení tvrdila, že colné poplatky za suroviny potrebné na výrobu PET filmu klesli z 15 % na 7,5 % od marca 2006, t. j. po ukončení obdobia prešetrovania, a požiadala Komisiu, aby túto zmenu brala do úvahy pri výpočte výšky subvencie na ALS. Avšak napriek tomu, že boli prípady, keď sa udalosti, ktoré sa stali po uplynutí obdobia prešetrovania, brali do úvahy, takýto postup je obmedzený na výnimočné okolnosti, ktoré sa, ako sa zdá, neviažu na tento prípad. Preto treba túto požiadavku v súlade s článkom 5 a článkom 11 ods. 1 základného nariadenia zamietnuť.

(35)

Spoločnosť okrem toho vo svojich pripomienkach po odhalení tvrdila, že výhodou vyplývajúcou z podsystému iv) bol v skutočnosti rozdiel medzi cenami pravidelných domácich nákupov vstupných materiálov a cenami nákupov vstupných materiálov po zrušení ALS v prospech dodávateľa, pričom k tomu predložila istý výpočet bez podporného dôkazu. Výška výhody sa však počíta na základe odpusteného cla v licencii, pretože predajná/nákupná cena materiálu je čisto obchodné rozhodnutie a nemá vplyv na výšku nezaplateného cla. V každom prípade bol tento argument podaný po prvý raz po zistení, a keďže Komisia nemala možnosť si ho overiť, odmietla ho.

(36)

V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, sa odpočítali od súm subvencie v prípade oprávnených nárokov. Celková výška odpustených dovozných colných poplatkov sa chápe ako činiteľ, a nie ako nadmerné odpustenie/oslobodenie, tak ako to tvrdí spoločnosť, pretože ASL nespĺňa podmienky stanovené v prílohe II k základnému nariadeniu. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia je menovateľom obrat vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania. Spoločnosť tvrdila, že zamýšľané vývozy by sa počas obdobia revízneho prešetrovania mali zahrnúť do obratu vývozu spoločnosti. Keďže však tieto transakcie v skutočnosti nie sú vývozom, ale predajom na domácom trhu, nemôžu sa vhodne zaradiť do vývozu, a preto sa nezapočítali do celkovej výšky obratu vývozu.

(37)

Sadzba subvencie stanovená pre ALS je 14,68 %.

(38)

Opis DEPBS je uvedený v odseku 4.3 FTP 2004 – 2009.

(39)

Zistilo sa, že spoločnosť Jindal počas obdobia revízneho prešetrovania nepoužívala DEPBS, preto nie je potrebná ďalšia analýza vyrovnateľnosti tohto systému.

(40)

Podrobné informácie o týchto systémoch sú uvedené v kapitole 6 FTP 2004 – 2009, HOP I 2004 – 2009 (EOUS), zákone SEZ 2005 a v pravidlách rámcovaných podľa nich (SEZS).

(41)

Okrem výlučne obchodných spoločností môžu byť všetky podniky, ktoré uskutočňujú vývoz určitého množstva svojej výroby tovaru alebo služieb, zriadené v rámci systémov SEZ alebo EOU. Zistilo sa, že spoločnosť Jindal počas obdobia revízneho prešetrovania využívala výhody poskytované jednotkami EOUS, ale nie výhody zo SEZS. Preto je analýza zameraná iba na EOUS.

(42)

EOU sa môže zriadiť kdekoľvek v Indii. Tento systém doplňuje SEZS.

(43)

Žiadosť o štatút EOU musí obsahovať údaje na nasledujúcich päť rokov týkajúce sa inter alia množstiev plánovanej výroby, predpokladanej hodnoty vývozov, požiadaviek na dovoz a domácich požiadaviek. Ak orgány schvália žiadosť spoločnosti, oznámia jej pravidlá a podmienky súvisiace so schválením. Dohoda, ktorou sa priznáva, že spoločnosť patrí do EOUS, platí päť rokov a môže byť obnovená.

(44)

Hlavnou povinnosťou spoločnosti je podľa ustanovení v FTP 2004 – 2009 dosiahnuť čisté devízové príjmy („net foreign exchange – NFE“), t. j. v referenčnom období (5 rokov) musí byť celková hodnota vývozu vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(45)

EOU má právo na tieto koncesie:

(46)

Jednotky fungujúce podľa týchto systémov sú pod dohľadom colných úradníkov v súlade s oddielom 65 colného zákona. Podľa zákona sú EOUS povinné uchovávať v osobitnom formáte vhodný výkaz o všetkých dovozoch, spotrebe a využití všetkých dovezených materiálov a uskutočnených vývozoch. Tieto dokumenty sa majú pravidelne predkladať príslušným orgánom podľa ich požiadavky (ďalej len „štvrťročné a ročné správy o pokroku“). Avšak „[od EOU] sa nemôže nikdy požadovať, aby zosúladila každú dovoznú zásielku s vývozom, prevozom do iných jednotiek, predajom v DTA alebo so saldom v zásobách“, ako je stanovené v odseku 6.11.2 FTP 2004 – 2009.

(47)

Domáci predaj sa odosiela a zaznamenáva na základe vlastných certifikátov. Priebeh odosielania vývozných zásielok EOU kontroluje colný/daňový úradník, ktorý je trvalo zamestnaný v EOU.

(48)

Spoločnosť Jindal využila EOU na dovoz investičného majetku bez dovozných ciel a na získanie úhrady za centrálnu daň z obratu, ktorú zaplatila za miestne obstaraný tovar. Nevyužila oslobodenie od dovozných ciel na suroviny, keďže zariadenie EOU používa na výrobu PET filmov ako suroviny PET čipy. Tieto PET čipy sa vyrábajú v inej jednotke tejto spoločnosti zo surovín zakúpených podľa ALS.

(49)

Oslobodenie EOU od dvoch typov dovozných ciel („základné clo“ a „špeciálne dodatočné clo“) a úhrada centrálnej dane z obratu sú finančným príspevkom indickej vlády v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Vládny príjem, ktorý by sa vyberal, ak by neexistoval tento systém, je odpustený, čím sa jednotke EOU poskytuje výhoda v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia, a to zvyšovaním jej likvidity.

(50)

Oslobodenie od základného cla a osobitného dodatočného cla a úhrada dane z obratu predstavujú z tohto dôvodu subvencie v zmysle článku 2 základného nariadenia. Podľa zákona sú podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a vyrovnateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Vývozný cieľ EOU, ako je uvedené v odseku 6.1 politiky FTP 2004 – 2009, je nevyhnutnou podmienkou na získanie stimulov.

(51)

Navyše sa potvrdilo, že indická vláda nemá zavedený žiadny účinný kontrolný systém alebo postup, aby potvrdila, či a v akom rozsahu boli vstupy získané bez cla/dane z obratu spotrebované na výrobu vyvážaného výrobku (príloha II oddiel II ods. 4 k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla príloha III oddiel II ods. 2 k základnému nariadeniu). V každom prípade už samotné oslobodenie od ciel za investičný majetok nie je prípustným systémom vracania cla, pretože takýto investičný majetok sa nespotrebuje vo výrobnom procese.

(52)

Indická vláda ani nevykonala ďalšie prešetrenie založené na skutočne spotrebovaných vstupoch, i keď pri chýbajúcom účinne uplatňovanom kontrolnom systéme by sa toto zvyčajne malo uskutočniť (príloha II oddiel II ods. 5 a príloha III oddiel II ods. 3 k základnému nariadeniu), ani nedokázala, že nedošlo k nadmernému odpusteniu cla.

(53)

V tomto zmysle je vyrovnateľnou výhodou oslobodenie od celkovej sadzby cla (základného cla a špeciálneho dodatočného cla), ktoré sa obyčajne vyberá pri dovoze, ako aj úhrada dane z obratu, obe počas obdobia revízneho prešetrovania.

(54)

Čitateľ sa stanovil takto: výška subvencie sa vypočítala na základe dane z obratu uhraditeľnej nákupmi určenými pre výrobný sektor, napr. súčiastky a obalové materiály, počas obdobia revízneho prešetrovania. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, sa odpočítali podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(55)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto suma subvencií rozdelila podľa obratu vývozu vyprodukovaného celkovým vývozom príslušného výrobku v priebehu obdobia revízneho prešetrovania (menovateľ), pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu, a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá. Takto získané rozpätie subvencie bolo 0,04 %.

(56)

V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa zvýhodnenie vypočítalo na základe výšky neuhradeného cla na dovezený investičný majetok a výšky dane z obratu uhradenej nákupmi investičného majetku, pričom obe zvýhodnenia boli využívané v priebehu obdobia, ktorého dĺžka zodpovedá obvyklému času odpisovania takéhoto investičného majetku vo výrobnom odvetví príslušného výrobku. Spoločnosť tvrdila, že by malo ísť o odpisovú sadzbu, ktorú spoločnosť v skutočnosti použila vo svojich finančných výkazoch. Požiadavka v článku 7 ods. 3 sa však vysvetľuje ako odkaz na odpisovú sadzbu uvedenú v právnych predpisoch platných pre danú spoločnosť, v tomto prípade ide teda o sadzbu uvedenú v zákone o spoločnostiach z roku 1956. Suma takto vypočítaná, ktorú je potom možné priradiť k obdobiu revízneho prešetrovania, sa upravila pripočítaním úroku počas tohto obdobia, aby sa zohľadnila výška zvýhodnenia v čase, a tak stanovilo celkové zvýhodnenie príjemcu týmto systémom. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto sumy, aby sa dospelo k výške subvencie ako čitateľovi. V súlade s článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozdelila v priebehu obdobia revízneho prešetrovania ako vhodný menovateľ podľa obratu vývozu príslušného výrobku, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu, a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá. Spoločnosť tvrdila, že zamýšľané vývozy by mali byť započítané do celkového obratu vývozu. Toto tvrdenie sa však zamietlo z dôvodov uvedených v odôvodnení 36. Takto získané rozpätie subvencie bolo vo výške 1,26 %.

(57)

Preto celkové rozpätie subvencie pre spoločnosť Jindal bolo podľa systému EOU vo výške 1,3 %.

(58)

Podrobný opis EPCGS obsahuje kapitola 5 politiky FTP 2004 – 2009 a kapitola 5 HOP I 2004 – 2009.

(59)

Všetci výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporného výrobcu alebo poskytovateľa služieb majú nárok na tento systém. Zistilo sa, že spoločnosť Jindal mala počas obdobia revízneho prešetrovania z tohto systému prospech.

(60)

Pod podmienkou vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť investičný majetok (nový a – od apríla 2003 – použitý investičný majetok, ktorý je najviac 10 rokov starý) pri zníženej sadzbe cla. S týmto cieľom vydáva indická vláda na požiadanie a po zaplatení poplatku licenciu EPCG. Systém poskytuje od apríla 2000 zníženú sadzbu dovoznej dane vo výške 5 %, uplatniteľnú na všetok investičný majetok dovezený v rámci tohto systému. Aby sa splnila vývozná povinnosť, musí sa dovezený investičný majetok použiť na výrobu určitého množstva vývozného tovaru počas určitého obdobia.

(61)

Keďže indická vláda sa zrieka inak povinnej dane, EPCGS poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Okrem toho zníženie dane zvýhodňuje vývozcu, pretože ušetrené clo z dovozu zlepšuje jeho likviditu.

(62)

Navyše je EPCGS podmienený podľa zákona výkonnosťou vývozu, keďže takéto licencie nemožno získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Je preto špecifický a vyrovnateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(63)

Tento systém sa nedá považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Investičný majetok nie je zahrnutý do takých prípustných systémov, ako stanovuje bod i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúvajú pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(64)

Čitateľ sa stanovil takto: suma subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla na dovezený investičný majetok, rozloženého na obdobie, ktorého dĺžka zodpovedá obvyklému času odpisovania takéhoto investičného majetku vo výrobnom odvetví zameranom na PET film, pričom ide o sadzbu uvedenú v zákone o spoločnostiach z roku 1956, a nie o tú, ktorú použila spoločnosť, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení 56. K tejto sume sa pridali úroky, aby sa dostala plná hodnota výhody v čase. Poplatky, ktoré vznikli pri získaní subvencie, sa odrátali v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(65)

Spoločnosť tvrdila, že investičný majetok dovezený bez cla v rámci systému ECPG na jeho použitie v jednotke Khanvel sa už nepoužíva, a výhoda súvisiaca s takýmto majetkom by teda nemala byť zahrnutá v čitateli. Komisia však musí takéto tvrdenie zamietnuť, keďže neexistuje dôkaz o tom, že spoločnosť už takýto majetok nevlastní alebo ho nebude opäť používať.

(66)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie pridelila podľa obratu vývozu príslušného výrobku vytvoreného počas obdobia revízneho prešetrovania (menovateľ), pretože subvencia závisí od výkonnosti vývozu. Spoločnosť tvrdila, že zamýšľané vývozy by mali byť započítané do celkového obratu vývozu. Toto tvrdenie sa však zamietlo z dôvodov uvedených v odôvodnení 36. Spoločnosť Jindal získala subvenciu vo výške 1,11 %.

(67)

Právny základ pre tento systém je obsiahnutý v zákone o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa každý rok mení a dopĺňa finančným zákonom. Finančným zákonom sa každoročne ustanovuje základ pre výber daní, ako aj rôzne oslobodenia a zrážky, na ktoré si možno nárokovať. Napríklad jednotky orientované na vývoz si môžu nárokovať oslobodenie od dane z príjmu podľa oddielu 10B zákona o dani z príjmu z roku 1961.

(68)

Keďže sa zistilo, že spoločnosť Jindal nevyužívala žiadne výhody v rámci EITES, ďalšia analýza vyrovnateľnosti tohto systému nie je potrebná.

(69)

Podrobné údaje o systéme sú uvedené v Master Circular IECD č. 5/04.02.01/2002-03 (vývozný úver v zahraničnej mene) a Master Circular IECD č. 10/04.02.01/2003-04 (vývozný úver v rupiách) banky Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktorý je určený všetkým komerčným bankám v Indii.

(70)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodníci-vývozcovia majú nárok na tento systém. Zistilo sa, že spoločnosť Jindal mala z tohto systému počas obdobia revízneho prešetrovania prospech.

(71)

Podľa tohto systému RBI stanovuje povinné maximálne hranice úrokových sadzieb, ktoré sa uplatňujú na vývozné úvery tak v indických rupiách, ako aj v zahraničnej mene a ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi „s cieľom sprístupniť úver vývozcom pri medzinárodne konkurencieschopných sadzbách“. ECS je tvorený dvoma podsystémami, úverový systém na vývoz s čerpaním pred dodávkou (ďalej len „úver na balenie“), ktorý sa vzťahuje na úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, balenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom, a úverový systém na vývoz s čerpaním po dodávke, ktorým sa poskytujú pôžičky na prevádzkový kapitál na účely financovania vývozných pohľadávok. RBI tiež usmerňuje banky, aby poskytli určitú výšku svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(72)

Na základe týchto Master Circulars RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery za preferenčné úrokové sadzby v porovnaní s bežnými obchodnými úvermi (ďalej len „hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú podľa trhových podmienok.

(73)

Po prvé znížením finančných nákladov v porovnaní s trhovými úrokovými sadzbami uvedené preferenčné úrokové sadzby zvýhodňujú takýchto vývozcov v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Napriek tomu, že preferenčné úvery podľa ECS poskytujú komerčné banky, táto výhoda je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 2 ods. 1 bodu iv) základného nariadenia. RBI je orgán verejnej moci, a preto spadá do definície „vláda“, ako sa uvádza v článku 1 ods. 3 základného nariadenia, a poveruje komerčné banky, aby poskytovali zvýhodnené financovanie pre vyvážajúce spoločnosti. Toto zvýhodnené financovanie sa rovná subvencii, ktorá sa považuje za špecifickú a vyrovnateľnú, pretože preferenčné úrokové sadzby sú podmienené realizáciou vývozu podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(74)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokom zaplateným za vývozné úvery použité v priebehu obdobia revízneho prešetrovania a sumou, ktorá by bola splatná, ak by sa uplatňovali trhové úrokové sadzby, ako v prípade obvyklých komerčných pôžičiek spoločnosti. Táto výška subvencií (čitateľ) sa rozdelila na celkový obrat vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania (menovateľ) v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a poskytuje sa vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá. Spoločnosť Jindal využila výhody tohto systému a získala subvenciu vo výške 0,1 %.

(75)

Právny základ tohto systému je obsiahnutý v odseku 4.2 politiky FTP 2004 – 2009.

(76)

Keďže sa zistilo, že spoločnosť Jindal nevyužívala systém DFRC počas obdobia revízneho prešetrovania, žiadna ďalšia analýza vyrovnateľnosti tohto systému nie je potrebná.

(77)

S cieľom podnietiť zriadenie priemyselných podnikov v menej rozvinutých oblastiach štátu, vláda štátu Maháraštra poskytovala od roku 1964 stimuly pre nové rozširujúce sa jednotky založené v rozvojových regiónoch štátu, a to v rámci systému všeobecne známeho ako „systém stimulačných balíkov“. Systém bol od svojho zavedenia niekoľkokrát zmenený a doplnený a žiadosti o „systém z roku 1993“ boli oprávnené od 1. októbra 1993 do 31. marca 2001, zatiaľ čo posledná zmena a doplnenie (PSI 2006) sa zaviedli na jar roku 2006 v rámci Politiky priemyslu, investícií a infraštruktúry štátu Maháraštra 2006 a predpokladá sa, že budú oprávnené do 31. marca 2011. PSI vlády štátu Maháraštra sa skladá z viacerých podsystémov, pričom hlavným sú priame dotácie prostredníctvom takzvanej subvencie na podporu výrobného odvetvia, oslobodenie od miestnej dane z obratu a dane za elektrickú energiu a vrátenie spotrebnej dane.

(78)

Spoločnosť Jindal bude do roku 2011 naďalej využívať stimuly zo systému PSI z roku 1993 a nie z nasledujúcich systémov. Z tohto dôvodu bol v súvislosti s týmto prípadom preskúmaný iba PSI z roku 1993.

(79)

Na to, aby boli spoločnosti oprávnené, musia investovať v menej rozvinutých oblastiach buď založením nového priemyselného podniku, alebo kapitálovou investíciou veľkého rozsahu do rozšírenia alebo diverzifikácie existujúceho priemyselného podniku. Tieto oblasti sa klasifikujú podľa ich hospodárskeho rozvoja do rôznych kategórií (napr. málo rozvinuté oblasti, menej rozvinuté oblasti a najmenej rozvinuté oblasti). Hlavným kritériom stanovenia výšky stimulov je oblasť, v ktorej sa podnik nachádza alebo bude nachádzať, a veľkosť investície.

(80)

Odpustenie miestnej dane z obratu hotových výrobkov: tovar zvyčajne podlieha centrálnej dani z obratu (pre medzištátny predaj) alebo, ako to bolo v minulosti, štátnej dani z obratu (pre vnútroštátny predaj) na meniacich sa úrovniach v závislosti od štátu(-ov), kde sa transakcie uskutočňujú. Právne predpisy pre vnútroštátny predaj v štáte Maháraštra boli od apríla 2005 nahradené systémom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Podľa systému oslobodenia sa nepožaduje, aby stanovené jednotky vyberali daň z obratu pri svojich obchodných transakciách. Stanovené jednotky sú obdobne oslobodené od platenia miestnej dane z obratu vzťahujúcej sa na ich nákupy tovaru od dodávateľa, ktorý je sám oprávnený na tento systém. Zistilo sa, že spoločnosť Jindal využila toto oslobodenie v súvislosti s obchodnými transakciami v priebehu obdobia revízneho prešetrovania.

(81)

Úhrada dane za elektrickú energiu: oprávnené jednotky majú nárok na úhradu dane za elektrickú energiu spotrebovanú na výrobné účely počas siedmich rokov od dátumu komerčnej výroby. V prípade spoločnosti Jindal toto sedemročné obdobie uplynulo 31. marca 2003. Spoločnosť Jindal preto už nemala nárok na úhradu dane za elektrickú energiu.

(82)

Vrátenie spotrebnej dane: spotrebná daň je daň vyberaná miestnymi vládami v Indii, vrátane vlády štátu Maháraštra, za tovary, ktoré spadajú do územných limitov mesta. Priemyselné podniky majú právo na vrátenie spotrebnej dane od vlády štátu Maháraštra, ak sa ich zariadenie nachádza v určitých špecifických mestách na území štátu. Celková suma, ktorú možno vrátiť, sa obmedzuje na 100 % fixných kapitálových investícií. Zariadenie spoločnosti Jindal sa nachádza mimo mesta; preto je ako také oslobodené od spotrebnej dane, z čoho vyplýva, že tento podsystém nie je v danom prípade uplatniteľný.

(83)

Spoločnosť Jindal nadobudla práva na odpustenie dane z obratu na predaj hotových výrobkov počas obdobia revízneho prešetrovania. V minulosti sa zistilo, že toto nezvýhodňovalo príjemcu [odôvodnenie 114 nariadenia (ES) č. 367/2006]. Z tohto dôvodu nie je PSI v danom prípade vyrovnateľný.

(84)

Výška vyrovnateľných subvencií pre prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu, vyjadrená percentuálne, je v súlade so základným nariadením stanovená na 17,1 %. Táto výška subvencovania prekračuje minimálnu hranicu uvedenú v článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(85)

V súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či zachovanie existujúceho opatrenia bolo nedostatočné na potlačenie poškodzujúcich účinkov vyrovnateľnej subvencie.

(86)

Potvrdilo sa, že počas obdobia revízneho prešetrovania spoločnosť Jindal naďalej využívala výhody vyrovnateľného subvencovania zo strany indických orgánov. Navyše sadzba subvencie zistená počas tohto preskúmania je podstatne vyššia ako sadzba stanovená pri pôvodnom prešetrovaní. Nie je k dispozícii žiadny dôkaz o prerušení alebo ukončení tohto systému v blízkej budúcnosti.

(87)

Keďže sa preukázalo, že subvencovanie spoločnosti je omnoho vyššie ako predtým a že spoločnosť bude pravdepodobne naďalej dostávať vyššie subvencie ako tie stanovené pri pôvodnom prešetrovaní, skonštatovalo sa, že zachovanie existujúceho opatrenia nepostačuje na zníženie poškodzujúcich účinkov vyrovnateľnej subvencie, a že úroveň opatrení by sa preto mala zmeniť takým spôsobom, aby odrážala nové zistenia.

(88)

Vzhľadom na závery dosiahnuté v súvislosti s úrovňou subvencovania spoločnosti Jindal a nedostatočnosť súčasných opatrení pri znižovaní účinku zistených vyrovnateľných subvencií by sa vyrovnávacie clo malo zmeniť s cieľom zohľadniť nové zistené úrovne subvencovania.

(89)

Zmenené vyrovnávacie clo by sa malo stanoviť pri novej miere subvencovania zistenej počas súčasného preskúmania, pretože rozpätie poškodenia vypočítané pri pôvodnom prešetrovaní zostáva vyššie.

(90)

V súlade s článkom 24 ods. 1 základného nariadenia a článkom 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 384/96 žiaden výrobok nepodlieha antidumpingovým ani vyrovnávacím clám na účely vyriešenia jednej a tej istej situácie, ktorá vzniká následkom dumpingu alebo vývozného subvencovania. Spoločnosť Jindal však podlieha antidumpingovému clu na príslušný výrobok vo výške 0 %, preto sa tieto ustanovenia nevzťahujú na daný prípad.

(91)

Spoločnosť Jindal, indická vláda a priemyselná spoločnosť boli oboznámené s podstatnými skutočnosťami a úvahami, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť zmenu a doplnenie platných opatrení, a mali príležitosť predložiť pripomienky. Indická vláda nepredložila žiadne pripomienky, zatiaľ čo pripomienky spoločnosti Jindal sa prerokovali v odôvodneniach súvisiacich s každou vyššie uvedenou osobitnou pripomienkou.

(92)

Vo svojich pripomienkach po odhalení požiadala spoločnosť Komisiu, aby prijala cenový záväzok s cieľom kompenzovať zistené vyrovnateľné subvencie. Komisia preskúmala návrh spoločnosti a domnieva sa, že cenový záväzok nie je prijateľný. Spoločnosť naznačila, že cenové záväzky založené na skupine výrobkov umožňujú do značnej miery prispôsobiť technické charakteristiky výrobkov v skupine. PET film zahŕňa početné a vyvíjajúce sa odlišujúce vlastnosti, ktoré značne určujú predajnú cenu. Preto zmeny v týchto vlastnostiach majú významný vplyv na ceny. Pokus o ďalšie rozdelenie skupín na účely ich lepšieho zjednotenia, pokiaľ ide o ich fyzikálne vlastnosti, by viedol k znásobeniu skupín, čím by sa znemožnilo ich sledovanie, a to najmä tak, že pri ich dovoze by colné orgány ťažšie rozlíšili druhy výrobkov od ich rozdelenia do skupín. Z týchto dôvodov sa prijatie záväzku považuje za nepraktické v zmysle článku 13 ods. 3 základného nariadenia. Spoločnosť Jindal s tým bola oboznámená a mala možnosť predložiť pripomienky. Na základe jej pripomienok sa však uvedený záver nezmenil.

(93)

Keďže sa spoločnosť India Polyfilms Limited, ktorá bola predtým prepojená so spoločnosťou Jindal, zlúčila s touto spoločnosťou 1. apríla 1999 a už netvorí samostatný subjekt, bola zo zoznamu v článku 1 ods. 2 vypustená,