31996L0092

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES

z 19. decembra 1996

o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 57 ods. 2, článok 66 a článok 100a,

so zreteľom na odporúčanie Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

v súlade s postupom stanoveným v článku 189b zmluvy [3],

(1) keďže je dôležité prijať opatrenia na zabezpečenie hladkého fungovania vnútorného trhu; keďže vnútorný trh má zahrnovať územie bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu;

(2) keďže vytvorenie konkurenčného trhu s elektrickou energiou je významným krokom k vytvoreniu vnútorného trhu v oblasti energetiky;

(3) keďže ustanovenia tejto smernice by nemali ovplyvniť uplatnenie zmluvy v plnom rozsahu, osobitne jej ustanovení týkajúcich sa vnútorného trhu a hospodárskej súťaže;

(4) keďže vytvorenie vnútorného trhu s elektrickou energiou je osobitne dôležité na to, aby sa zvýšila efektívnosť výroby prenosu a rozvodu tohto produktu, pričom by sa posilnila bezpečnosť dodávok a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a dodržala ochrana životného prostredia;

(5) keďže vnútorný trh s elektrickou energiou je potrebné vytvárať postupne, aby sa priemysel mohol pružne a organizovane prispôsobiť svojmu novému prostrediu a aby sa zohľadnili rôzne spôsoby, akými sú v súčasnej dobe organizované elektroenergetické sústavy;

(6) keďže vytvorenie vnútorného trhu v oblasti elektriny musí napomáhať vzájomné prepojenie a vzájomnú spoluprácu sústav;

(7) keďže smernica Rady 90/547/EHS z 29. októbra 1990 o tranzite elektrickej energie prenosovými sieťami [4] a smernica Rady 90/377/EHS z 29. júna 1990 o postupe spoločenstva pre zlepšenie priehľadnosti cien plynu a elektrickej energie účtovaných priemyselným koncovým odberateľom [5] umožňujú prvú fázu vytvárania vnútorného trhu s elektrickou energiou;

(8) keďže je teraz potrebné prijať ďalšie opatrenia vzhľadom na vytváranie vnútorného trhu s elektrickou energiou;

(9) keďže energetické podniky v oblasti vnútorného trhu musia byť schopné prevádzky tak, aby sa dosiahol konkurencieschopný trh s elektrickou energiou bez toho, aby tým bolo dotknuté splnenie povinností voči štátnemu sektoru;

(10) keďže členské štáty z dôvodov štrukturálnych rozdielov jednotlivých členských štátov majú v súčasnej dobe rozdielne systémy regulácie sektoru elektroenergetiky;

(11) keďže v súlade s princípom subsidiarity musia byť na úrovni spoločenstva stanovené všeobecné princípy, ktorými sa vytvorí všeobecný rámec, ale ich podrobná realizácia by mala byť ponechaná na členské štáty, čo umožní každému členskému štátu vybrať si režim, ktorý najlepšie zodpovedá jeho konkrétnej situácii;

(12) keďže bez ohľadu na povahu predchádzajúcej organizácie trhu, musí byť prístup do systému otvorený v súlade s touto smernicou a musí viesť k rovnocenným hospodárskym výsledkom v jednotlivých štátoch, a teda k priamo porovnateľnej úrovni otvárania trhov a priamo porovnateľnej miere prístupu na trhy s elektrickou energiou;

(13) keďže pre niektoré členské štáty je zavedenie povinností voči štátnemu sektoru potrebné na to, aby sa zabezpečila spoľahlivosť dodávok a ochrana spotrebiteľa a životného prostredia, čo podľa nich nemôže zaručiť voľná hospodárska súťaž bez usmerňovania;

(14) keďže dlhodobé plánovanie môže byť jeden z prostriedkov na splnenie uvedených povinností voči štátnemu sektoru;

(15) keďže zmluva stanovuje konkrétne pravidlá s ohľadom na obmedzenia kladené na voľný pohyb tovarov a na hospodársku súťaž;

(16) keďže článok 90 ods. 1 zmluvy osobitne zaväzuje členské štáty, aby dodržiavali tieto pravidlá vo vzťahu k štátnym podnikom a podnikom, ktorým boli udelené osobitné alebo výhradné práva;

(17) keďže za osobitných podmienok článok 90 ods. 2 zmluvy podrobuje týmto pravidlám podniky, ktoré boli poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

(18) keďže uplatňovanie tejto smernice bude mať dosah na činnosť takýchto podnikov;

(19) keďže členské štáty, keď zaviažu podniky v oblasti sektoru elektrickej energie povinnosťami voči štátnemu sektoru, musia preto dodržiavať príslušné pravidlá zmluvy podľa výkladu Súdneho dvora;

(20) keďže pri vytváraní vnútorného trhu s elektrickou energiou treba plne rešpektovať cieľ spoločenstva — hospodársku a sociálnu súdržnosť — najmä v oblastiach, akými sú infraštruktúry jednotlivých štátov alebo infraštruktúry spoločenstva, ktoré sa používajú na prenos elektrickej energie;

(21) keďže rozhodnutie č. 1254/96/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. júna 1996, ktorým sa stanovuje súbor usmernení pre transeurópske energetické siete [6], prispelo k rozvoju integrovaných infraštruktúr na prenos elektrickej energie;

(22) keďže je preto potrebné stanoviť spoločné pravidlá pre výrobu elektrickej energie a prevádzkovanie systémov prenosu a rozvodu elektrickej energie;

(23) keďže jestvujú dva systémy, ktoré možno použiť na otvorenie trhu výroby — udeľovanie povolení alebo verejné súťaže — a tieto musia fungovať v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami;

(24) keďže v rámci toho treba vziať do úvahy postavenie samovýrobcov a nezávislých výrobcov;

(25) keďže každý prenosový systém musí podliehať centrálnemu riadeniu a kontrole, aby sa zabezpečila bezpečnosť, spoľahlivosť a výkonnosť systému v záujme výrobcov a ich zákazníkov;keďže by preto mal byť menovaný prevádzkovateľ prenosového systému a mal by byť poverený prevádzkovaním, údržbou a, ak je to potrebné, rozvojom systému;keďže prevádzkovateľ prenosového systému sa musí správať objektívne, transparentne a nediskriminačne;

(26) keďže technické pravidlá prevádzky prenosových systémov a priamych vedení musia byť transparentné a musia zabezpečovať vzájomnú spoluprácu;

(27) keďže musia byť stanovené objektívne a nediskriminačné kritériá dispečingu elektrární;

(28) keďže z dôvodu ochrany životného prostredia treba uprednostňovať výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;

(29) keďže na rozvodnej úrovni je možné zákazníkom v určitej oblasti udeliť práva odberu a treba menovať prevádzkovateľa, ktorý bude prevádzkovať, udržiavať a, ak to bude potrebné, rozvíjať príslušnú rozvodnú sústavu;

(30) keďže z dôvodu zabezpečenia transparentnosti a rovnakého zaobchádzania by mala byť prenosová činnosť vertikálne integrovaných podnikov vykonávaná nezávisle od ostatných činností;

(31) keďže jediní kupujúci musia byť oddelení od výroby a rozvodu vertikálne integrovaných podnikov; keďže sa musí obmedziť tok informácií medzi činnosťami jediného kupujúceho a týmito činnosťami v oblasti výroby a rozvodu energie;

(32) keďže účtovný systém všetkých integrovaných elektrárenských podnikov by mal umožňovať maximálnu transparentnosť, najmä zistenie možného zneužívania dominantného postavenia, ktoré spočíva napr. v neprirodzene vysokých alebo nízkych sadzbách alebo v stanovení rôznych podmienok pri rovnakých výkonoch; keďže účtovníctvo sa musí viesť oddelene za každú činnosť;

(33) keďže je tiež potrebné umožniť príslušným orgánom prístup k vnútropodnikovému účtovníctvu s náležitým zreteľom na zachovávanie mlčanlivosti;

(34) keďže z dôvodu rozdielnosti štruktúr a konkrétnych charakteristík systémov členských štátov by mali byť rôzne možnosti prístupu do systému, ktorý funguje v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami;

(35) keďže treba umožniť povolenie výstavby a používanie priamych vedení;

(36) keďže treba zabezpečiť systém ochrany a urovnania sporov;

(37) keďže treba zabrániť každému zneužitiu dominantného postavenia alebo koristníckemu správaniu;

(38) keďže z dôvodu, že niektoré členské štáty budú musieť prekonať osobitné ťažkosti pri prispôsobení svojich systémov, treba umožniť prechodné úpravy alebo výnimky, hlavne na prevádzkovanie malých izolovaných systémov;

(39) keďže táto smernica predstavuje ďalší stupeň liberalizácie; keďže aj potom, čo nadobudne účinnosť, pretrvajú určité prekážky v obchode s elektrickou energiou medzi členskými štátmi; keďže, preto na základe získaných skúseností bude možné podať návrhy na zlepšenie fungovania vnútorného trhu s elektrickou energiou; keďže by preto Komisia mala podať Rade a Európskemu parlamentu správu o uplatňovaní tejto smernice,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Táto smernica stanovuje spoločné pravidlá pre výrobu, prenos a rozvod elektrickej energie. Stanovuje pravidlá, ktoré sa vzťahujú na organizáciu a fungovanie sektoru elektroenergetiky, prístup na trh, kritériá a postupy, ktoré sa vzťahujú na vyhlásenie verejných súťaží a udeľovanie povolení a na prevádzkovanie sústav.

Článok 2

Na účely tejto smernice:

1. "výrobou" je výroba elektrickej energie;

2. "výrobca" je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába elektrickú energiu;

3. "samovýrobca" je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába elektrickú energiu najmä pre vlastné použitie;

4. "nezávislý výrobca" je:

a) výrobca, ktorý nevykonáva prenos alebo rozvod elektrickej energie na území pokrytom sústavou, kde je založený;

b) v členských štátoch, v ktorých nie sú vertikálne integrované podniky a používa sa postup verejnej súťaže, výrobca, ktorý zodpovedá definícii podľa písm. a), ktorý nesmie výhradne podliehať ekonomickej priorite prepojenej sústavy;

5. "prenos" je preprava elektrickej energie vo vysokonapäťovej vzájomne prepojenej sústave s cieľom jej dodania konečným odberateľom alebo rozvodným podnikom;

6. "rozvod" je prepravu elektrickej energie v strednonapäťových a nízkonapäťových rozvodných sústavách s cieľom jej dodania odberateľom;

7. "odberatelia" sú veľkoodberatelia alebo koneční odberatelia elektrickej energie a rozvodné podniky;

8. "veľkoodberatelia" sú všetky fyzické alebo právnické osoby, ak ich členské štáty uznávajú, ktoré nakupujú alebo predávajú elektrickú energiu a ktoré nevykonávajú prenos, výrobu ani rozvod elektrickej energie v rámci alebo mimo sústavy, kde sú založené;

9. "koncový odberateľ" je odberateľ, ktorý kupuje elektrickú energiu na vlastné použitie;

10. "prepájacie zariadenie" je zariadenie na prepojenie elektrických sústav;

11. "prepojené sústavy" sú prenosové a rozvodné sústavy, ktoré sú vzájomne prepojené pomocou jedného alebo viacerých prepájacích zariadení;

12. "priame vedenie" je vedenie elektrického prúdu dopĺňajúce prepojenú sústavu;

13. "ekonomická priorita" je radenie zdrojov elektrickej energie v súlade s ekonomickými kritériami;

14. "pomocné služby" sú služby potrebné pre prevádzkovanie prenosovej alebo rozvodnej sústavy;

15. "používateľ sústavy" je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá dodáva alebo odoberá energiu z prenosovej alebo rozvodnej sústavy;

16. "dodávka" je dodanie a/alebo predaj elektrickej energie odberateľom;

17. "integrovaný elektrárenský podnik" je vertikálne alebo horizontálne integrovaný podnik;

18. "vertikálne integrovaný podnik" je podnik, ktorý vykonáva dve alebo viaceré z funkcií výroby, prenosu a rozvodu elektrickej energie;

19. "horizontálne integrovaný podnik" je podnik, ktorý vykonáva aspoň jednu z funkcií výroby elektrickej energie na predaj, alebo prenos alebo rozvod elektrickej energie a inú činnosť, ktorá sa netýka elektrickej energie;

20. "verejná súťaž" je konanie s cieľom pokrytia plánovaných dodatočných požiadaviek a náhradnej kapacity dodávkami z nových alebo jestvujúcich výrobných zariadení;

21. "dlhodobé plánovanie" je dlhodobé plánovanie potrebných investícií do kapacít na výrobu a prenos elektrickej energie s cieľom uspokojiť dopyt po elektrickej energii v sústave a zabezpečiť dodávky odberateľom;

22. "jediný kupujúci" je právnická osoba, ktorá v rámci sústavy, kde je založená, zodpovedá za jednotné riadenie prenosovej sústavy a/alebo centralizovaný nákup a predaj elektrickej energie;

23. "malá izolovaná sústava" je každá sústava so spotrebou menšou ako 2500 GWh v roku 1996, ktorá získava menej ako 5 % ročnej spotreby prostredníctvom prepojenia s inými sústavami.

KAPITOLA II

Všeobecné pravidlá organizácie odvetvia

Článok 3

1. Členské štáty na základe svojej inštitucionálnej organizácie a s príslušným zohľadnením princípu subsidiarity zabezpečia, aby — bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia odseku 2 — energetické podniky boli prevádzkované v súlade so zásadami tejto smernice s cieľom na dosiahnuť konkurencieschopný trh s elektrickou energiou a nediskriminovať tieto podniky, pokiaľ ide o ich práva alebo povinnosti. Dve možné riešenia prístupu do sústavy, uvedené v článkoch 17 a 18, musia viesť k rovnakým hospodárskym výsledkom, a tým k priamo porovnateľnej úrovni otvárania trhov a k priamo porovnateľnej miere prístupu na trhy s elektrickou energiou.

2. Vzhľadom na príslušné ustanovenia zmluvy, najmä na článok 90, môžu členské štáty z dôvodu všeobecného hospodárskeho záujmu stanoviť podnikom pôsobiacim v odvetví energetiky záväzky služieb vo verejnom záujme, ktoré sa môžu týkať bezpečnosti, vrátane bezpečnosti dodávok, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok a ochrany životného prostredia. Záväzky musia byť jasne definované, transparentné, nediskriminačné a kontrolovateľné. Ich obsah a možné zmeny sa uverejňujú a členské štáty ich neodkladne oznamujú Komisii. Členské štáty, ktoré si to želajú, môžu zaviesť dlhodobé plánovanie ako prostriedok plnenia vyššie uvedených záväzkov služieb vo verejnom záujme.

3. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nepoužijú ustanovenia článkov 5, 6, 17, 18 a 21, pokiaľ by ich uplatňovanie po právnej alebo praktickej stránke prekážalo plneniu záväzkov uložených elektrárenským podnikom vo všeobecnom hospodárskom záujme, a pokiaľ to neovplyvní rozvoj obchodu do takej miery, že by to bolo v rozpore so záujmami spoločenstva. Záujmy spoločenstva zahrňujú medzi iným voľnú súťaž o možných odberateľov v súlade s touto smernicou a článkom 90 zmluvy.

KAPITOLA III

Výroba

Článok 4

Pre prípad výstavby novej výrobnej kapacity si členské štáty môžu vybrať medzi povoľovacím konaním a/alebo verejnou súťažou. Povoľovacie konanie a verejná súťaž musia byť vykonané objektívne, transparentne a pri rovnakom zaobchádzaní.

Článok 5

1. V prípade, že si zvolia povoľovacie konanie, členské štáty stanovia kritériá na udeľovanie povolení na výstavbu výrobných kapacít na svojim území. Kritériá sa môžu vzťahovať na:

a) spoľahlivosť a bezpečnosť energetickej sústavy, energetických zariadení a príslušenstva;

b) ochranu životného prostredia;

c) využitie osídlenia krajiny;

d) využitie štátnych pozemkov;

e) energetickú efektívnosť;

f) povahu prvotných zdrojov;

g) údaje o žiadateľovi ako napr. jeho technická, ekonomická a finančná spôsobilosť;

h) ustanovenia článku 3.

2. Podrobné kritériá a postupy musia byť uverejnené.

3. Žiadatelia budú informovaní o dôvodoch zamietnutia ich žiadosti o povolenie. Dôvody musia byť objektívne a nediskriminačné, dobre a riadne podložené; pre informáciu sa predkladajú Komisii. Žiadateľ musí mať možnosť odvolať sa.

Článok 6

1. V prípade, že sa zvolí verejná súťaž, členské štáty alebo akýkoľvek oprávnený orgán menovaný príslušným členským štátom, zostavia inventarizáciu nových výrobných prostriedkov, vrátane náhradných kapacít, na základe pravidelného odhadu, ktorý je popísaný v odseku 2. Inventarizácia zohľadní potrebu vzájomného prepojenia sústav. Potrebné kapacity budú pridelené prostredníctvom verejnej súťaže v súlade s postupom, ktorý je stanovený v tomto článku.

2. Prevádzkovateľ prenosovej siete alebo iný oprávnený orgán menovaný príslušným členským štátom zostavia a zverejnia pod štátnym dohľadom aspoň každé dva roky pravidelný odhad výrobných a prenosových kapacít, ktoré budú pravdepodobne pripojené do sústavy, potreby prepojení s inými sústavami, potreby potenciálnej prenosovej kapacity a dopyt po elektrickej energii. Odhad sa vyhotoví za obdobie definované príslušným členským štátom.

3. Údaje o verejnej súťaži na výrobné prostriedky sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev najneskôr 6 mesiacov pred dátumom uzávierky verejnej súťaže.

Zadanie verejnej súťaže sa poskytne každému podniku založenému na území členského štátu, ktorý prejaví záujem tak, aby mal dostatok času na predloženie svojej ponuky.

Podmienky verejnej súťaže obsahujú podrobný popis zmluvy a postup, ktorým sa riadia účastníci verejnej súťaže, a vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktorými sa riadi výber účastníkov a udelenie zmluvy. Podmienky sa môžu vzťahovať aj na oblasti spomínané v článku 5 ods. 1.

4. Pozvánky na verejnú súťaž na predloženie ponuky potrebnej výrobnej kapacity musia zohľadňovať ponuky dodávky elektrickej energie s dlhodobými zárukami od existujúcich výrobcov elektrickej energie za predpokladu, že takto budú uspokojené dodatočné požiadavky.

5. Členské štáty vymenujú inštitúciu alebo štátny orgán, alebo súkromný subjekt, ktorý je nezávislý na výrobe, prenose a rozvode elektrickej energie, ktorý bude zodpovedný za organizáciu, monitorovanie a kontrolu verejnej súťaže. Táto inštitúcia alebo orgán podnikne všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany informácií dôverného charakteru obsiahnutých v ponukách do verejnej súťaže.

6. V členských štátoch, ktoré sa rozhodli pre formu verejnej súťaže, musia mať samovýrobcovia a nezávislí výrobcovia možnosť získať povolenie na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ako sú stanovené v článkoch 4 a 5.

KAPITOLA IV

Prevádzkovanie prenosovej sústavy

Článok 7

1. Členské štáty vymenujú alebo požiadajú podniky s vlastnými prenosovými sústavami, aby vymenovali — na obdobie, ktoré stanoví príslušný členský štát s prihliadnutím na efektívnosť a ekonomickú rovnováhu — prevádzkovateľa sústavy, ktorý bude zodpovedný za prevádzkovanie, zabezpečenie údržby a, ak to bude potrebné, aj za rozvoj prenosovej sústavy v danej oblasti a za jej prepojenie s inými sústavami tak, aby sa zabezpečila spoľahlivosť dodávok.

2. Členské štáty zabezpečia prípravu a uverejnenie technických pravidiel, ktoré stanovia minimálne technické, konštrukčné a prevádzkové požiadavky na pripojenie výrobných zariadení, rozvodných systémov, priamo pripojených zariadení odberateľov, prepájacích obvodov a priamych vedení k sústave. Tieto požiadavky zabezpečia vzájomnú spoluprácu sústav a sú objektívne a nediskriminačné. Oznámia sa Komisii v súlade s článkom 8 smernice Rady 83/189/EHS z 28. marca 1983, ktorou sa ustanovuje postup poskytovania informácií v oblasti technických noriem a predpisov [7].

3. Prevádzkovateľ systému zodpovedá za riadenie energetických tokov v sústave so zohľadnením výmeny energie s ostatnými prepojenými sústavami. Zodpovedá za bezpečnosť, spoľahlivosť a výkonnosť energetickej sústavy a v tejto súvislosti aj za zabezpečenie dostupnosti všetkých potrebných pomocných služieb.

4. Prevádzkovateľ sústavy poskytne prevádzkovateľovi ľubovoľnej inej sústavy, s ktorou je jeho sústava prepojená, informácie potrebné na zabezpečenie bezpečnej a efektívnej prevádzky, koordinovaného rozvoja a vzájomnej spolupráce prepojenej sústavy.

5. Prevádzkovateľ systému nediskriminuje žiadnych užívateľov ani skupiny užívateľov systému, najmä nie v prospech svojich dcérskych spoločností alebo účastinárov.

6. Pokiaľ prenosový systém nie je úplne oddelený od výroby a rozvodu elektrickej energie, prevádzkovateľ sústavy musí byť aspoň pri jeho riadení nezávislý na činnostiach, ktoré nesúvisia s prenosovou sústavou.

Článok 8

1. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy zodpovedá za dispečing výrobných zariadení vo svojej oblasti a za určenie použitia prepojovacích zariadení s ostatnými sústavami.

2. Bez toho, aby bola dotknutá dodávka elektrickej energie na základe zmluvných záväzkov, vrátane záväzkov pochádzajúcich zo zadania verejnej súťaže, dispečing výrobných zariadení a použitie prepojovacích zariadení budú stanovené na základe kritérií, ktoré môže schváliť príslušný členský štát a ktoré musia byť objektívne, uverejnené a používané nediskriminačným spôsobom, ktorý zabezpečí riadne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou. Zohľadnia ekonomickú prioritu elektrickej energie z dostupných výrobných zariadení, prioritu prenosov v rámci prepojení, a technické obmedzenia sústavy.

3. Členské štáty môžu požadovať od prevádzkovateľa sústavy, aby pri dispečingu výrobných zariadení dal prednosť výrobným zariadeniam, ktoré používajú energiu z obnoviteľných zdrojov alebo z odpadu, alebo vyrábajú súčasne teplo a elektrickú energiu.

4. Členské štáty môžu z dôvodov spoľahlivosti dodávok nariadiť, aby sa uprednostňovali výrobné zariadenia, ktoré využívajú domáce prvotné palivové energetické zdroje v rozsahu, ktorý v ľubovoľnom kalendárnom roku nepresiahne 15 % celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu elektrickej energie, ktorá sa v tomto členskom štáte spotrebuje.

Článok 9

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy musí dodržiavať mlčanlivosť o údajoch získaných pri výkone svojej činnosti, ktoré sú z obchodného hľadiska citlivé.

KAPITOLA V

Prevádzka rozvodnej sústavy

Článok 10

1. Členský štát môže rozvodným podnikom uložiť povinnosť, aby zásobovali energiou odberateľov so sídlom v danej oblasti. Sadzby za takéto dodávky môžu byť regulované, napr. s cieľom zabezpečenia rovnakého prístupu ku všetkým odberateľom.

2. Členské štáty určia alebo požiadajú podniky, ktoré vlastnia alebo sú zodpovedné za rozvodné systémy, aby určili prevádzkovateľa sústavy, ktorý bude zodpovedný za prevádzkovanie, zabezpečenie údržby a, ak to bude potrebné, za rozvoj rozvodnej sústavy v danej oblasti a jej prepojenie s ostatnými sústavami.

3. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ sústavy konal v súlade s článkami 11 a 12.

Článok 11

1. Prevádzkovateľ rozvodnej sústavy udržiava bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu rozvodnú sústavu elektrickej energie vo svojej oblasti s príslušným zreteľom na ochranu životného prostredia.

2. V každom prípade nesmie diskriminovať žiadnych užívateľov sústavy ani skupiny užívateľov sústavy, najmä nie v prospech svojich dcérskych spoločnosti alebo účastinárov.

3. Členský štát môže požadovať od prevádzkovateľa rozvodnej sústavy, aby pri dispečingu výrobných zariadení dával prednosť výrobným zariadeniam, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie alebo odpad, alebo ktoré vyrábajú súčasne teplo a elektrickú energiu.

Článok 12

Prevádzkovateľ rozvodnej sústavy musí dodržiavať mlčanlivosť o údajom získaných pri výkone svojej činnosti, ktoré sú z obchodného hľadiska citlivé.

KAPITOLA IV

Oddelené vedenie a transparentnosť účtovníctva

Článok 13

Členské štáty, alebo ktorýkoľvek nimi určený oprávnený orgán, ako aj príslušné orgány zamerané na urovnávanie sporov, ktoré sa spomínajú v článku 20 ods. 3, majú právo na prístup do účtovníctva podnikov zaoberajúcich sa výrobou, prenosom alebo rozvodom elektrickej energie, do ktorých potrebujú nahliadnuť pri výkone svojej kontrolnej činnosti.

Článok 14

1. Členské štáty podniknú potrebné opatrenia na to, aby účtovníctvo energetických podnikov bolo vedené v súlade s odsekmi 2 až 5.

2. Energetické podniky bez ohľadu na ich vlastnícke vzťahy alebo právnu formu vypracujú, predložia na audit a zverejnia svoje ročné účtovné závierky v súlade s príslušnými predpismi daného štátu, ktoré sa vzťahujú na účtovné závierky spoločnosti s ručením obmedzením, ktoré boli prijaté podľa štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov obchodných spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy [8]. Podniky, ktoré nie sú povinné zverejniť svoje ročné účtovné závierky, uchovajú z nich vo svojom hlavnom sídle jedno vyhotovenie k dispozícii pre verejnosť.

3. Integrované energetické podniky vedú vo svojom vnútropodnikovom účtovníctve oddelené účtovníctvo za svoju činnosť v oblasti výroby, prenosu a rozvodu elektrickej energie a, v prípade potreby, konsolidované účtovníctvo za ostatné činnosti, ktoré sa netýkajú elektrickej energie, a to rovnakým spôsobom, aký by sa vyžadoval, keby príslušné činnosti vykonávali samostatné podniky, a to s cieľom zabrániť diskriminácii, vzájomnému dotovaniu a porušovaniu voľnej súťaže. K súvahe a výkazu ziskov a strát za každú činnosť priložia príslušné prílohy.

4. V prílohe k účtovnej závierke podniky uvedú pravidlá pre priraďovanie aktív a pasív a výdavkov a príjmov, ktorými sa riadia pri zostavovaní oddelených účtovných výkazov, spomenutých v odseku 3. Tieto pravidlá sa môžu meniť iba vo výnimočných prípadoch. Takéto zmeny musia byť uvedené v prílohách a musia byť riadne odôvodnené.

5. V prílohe k ročnej účtovnej závierke sa uvedú všetky obchody určitej veľkosti, ktoré boli uzavreté so spojenými podnikmi v zmysle článku 41 siedmej smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy [9] alebo s pridruženými podnikmi v zmysle článku 33 ods. 1, alebo s podnikmi, ktoré patria tým istým účastinárom.

Článok 15

1. Členské štáty, ktoré určia vertikálne integrovaný energetický podnik alebo časť vertikálne integrovaného energetického podniku za jediného kupujúceho, ustanovia, že činnosť jediného kupujúceho bude oddelená od výroby a rozvodu, ktoré prevádzkuje integrovaný podnik.

2. Členské štáty zabezpečia, aby neexistoval tok informácií medzi činnosťami jediného kupujúceho vertikálne integrovaných energetických podnikov a ich výrobnými a rozvodnými činnosťami s výnimkou informácií, ktoré sú potrebné, aby si príslušný subjekt plnil povinnosti jediného kupujúceho.

KAPITOLA VII

Organizácia prístupu do sústavy

Článok 16

Pri organizovaní prístupu do sústavy si členské štáty môžu vybrať medzi postupmi, ktoré sa uvádzajú v článku 17 a/alebo v článku 18. Oba typy postupov sa riadia objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami.

Článok 17

1. V prípade dohodnutého prístupu do sústavy členské štáty prijmú príslušné opatrenia pre výrobcov elektrickej energie a v prípadoch, keď členské štáty povolia ich existenciu, umožnia, aby dodávateľské podniky a oprávnení odberatelia v rámci alebo mimo územia príslušnej sústavy boli schopní dohodnúť sa na prístupe do sústavy tak, aby mohli spolu uzavrieť dodávateľské zmluvy za trhových podmienok.

2. Keď je oprávnený odberateľ pripojený na rozvodný systém, musí byť prístup do sústavy predmetom rokovania s príslušným prevádzkovateľom rozvodného systému a, ak je to potrebné, aj s príslušným prevádzkovateľom prenosového systému.

3. Aby sa zvýšila transparentnosť a aby sa uľahčili rokovania o prístupe do sústavy, sú prevádzkovatelia sústavy povinní zverejniť v prvý rok po zavedení tejto smernice orientačné rozpätie cien za používanie prenosových a rozvodných sústav. Pokiaľ je to možné, orientačné ceny zverejnené na nasledovné roky by mali vychádzať z priemernej ceny, ktorá bola dohodnutá v predchádzajúcom dvanásťmesačnom období.

4. Členské štáty sa môžu tiež rozhodnúť pre regulovaný systém prístupu, pričom oprávneným odberateľom dajú právo prístupu na základe zverejnených sadzieb za používanie prenosových a rozvodných sústav, a to za podmienok prinajmenej rovnocenných s ostatnými systémami prístupu, ktoré sa spomínajú v tejto kapitole.

5. Prevádzkovateľ príslušnej prenosovej alebo rozvodnej sústavy môže odmietnuť prístup, ak nemá na to potrebné kapacity. V prípade takéhoto odmietnutia musia byť uvedené opodstatnené dôvody, najmä vzhľadom na článok 3.

Článok 18

1. V prípade jediného kupujúceho členské štáty vymenujú právnickú osobu za jediného kupujúceho v rámci územia, ktoré pokrýva prevádzkovateľ sústavy. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia:

i) na zverejnenie nediskriminačnej sadzby za používanie prenosovej a rozvodnej sústavy;

ii) aby oprávnení odberatelia mohli ľubovoľne uzavrieť s výrobcami zmluvy o dodávkach elektrickej energie, ktoré pokryjú ich vlastnú potrebu a v prípadoch, keď členské štáty povolili ich existenciu, zmluvy s dodávateľskými podnikmi mimo územia, ktoré pokrýva príslušná sústava;

iii) aby oprávnení odberatelia mohli uzavrieť zmluvy o dodávkach elektrickej energie na pokrytie svojej vlastnej potreby s výrobcami z územia, ktoré pokrýva príslušná sústava;

iv) aby si nezávislí výrobcovia mohli dohodnúť prístup do systému s prevádzkovateľmi prenosových a rozvodných sústav tak, aby mohli uzavrieť dodávateľské zmluvy s oprávnenými zákazníkmi mimo sústavy za trhových podmienok.

2. Jediný kupujúci môže mať povinnosť nakúpiť energiu, ktorá je predmetom zmluvy medzi oprávneným odberateľom a výrobcom v rámci alebo mimo územia pokrytého sústavou za cenu, ktorá sa rovná predajnej cene, ktorú jediný kupujúci ponúka oprávneným odberateľom, po odpočítaní ceny zverejnenej sadzby podľa odseku 1 bod i).

3. Ak nákupná povinnosť podľa odseku 2 nie je uložená jedinému kupujúcemu, členský štát prijme potrebné opatrenia, aby sa zmluvy o dodávke energie uvedené v odseku 1 bodu ii) a iii) plnili buď prístupom do sústavy na základe zverejnenej sadzby uvedenej v odseku 1 bodu i), alebo dohodnutým prístupom do sústavy za podmienok podľa článku 17. V druhom prípade nemusí jediný kupujúci zverejniť nediskriminačnú sadzbu za používanie prenosovej a rozvodnej sústavy.

4. Jediný kupujúci môže odmietnuť prístup do sústavy a môže odmietnuť kúpu elektrickej energie od oprávnených odberateľov v prípade, že nemá potrebné prenosové alebo rozvodné kapacity. Takéto odmietnutie musí riadne zdôvodniť, najmä vzhľadom na článok 3.

Článok 19

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie otvorenia svojich trhov s elektrickou energiou tak, aby zmluvy za podmienok uvedených v článku 17 a 18 mohli byť uzavreté aspoň v miere predstavujúcej významnú hodnotu, ktorú každoročne oznámia Komisii.

Podiel národného trhu sa vypočíta na základe podielu na spotrebe elektrickej energie spoločenstva, ktorú spotrebujú koneční spotrebitelia s ročnou spotrebou nad 40 GWh (na základe miesta spotreby a vrátane samovýrobcov).

Priemerný podiel spoločenstva vypočíta Komisia na základe informácií, ktoré jej pravidelne poskytujú členské štáty. Komisia zverejní tento priemerný podiel spoločenstva, určujúci stupeň otvorenia trhu, v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev do novembra každého roku s uvedením príslušných informácií na vysvetlenie výpočtu.

2. Podiel národného trhu, ktorý sa uvádza v odseku 1, sa bude postupne zvyšovať v priebehu šiestich rokov. Toto zvýšenie sa vypočíta znížením prahovej hodnoty spotreby spoločenstva z hodnoty 40 GWh, ktorá sa spomína v odseku 1, na úroveň ročnej spotreby elektrickej energie 20 GWh, a to tri roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice, a na úroveň ročnej spotreby elektrickej energie 9 GWh šesť rokov od dátumu, keď táto smernica nadobudne účinnosť.

3. Členské štáty určia odberateľov v rámci svojho územia predstavujúcich podiely uvedené v odsekoch 1 a 2, ktorí majú oprávnenie na kontrahovanie dodávok elektrickej energie v súlade s článkami 17 a 18 za predpokladu, že všetci koneční odberatelia so spotrebou viac než 100 GWh ročne (podľa miesta odberu a vrátane samovýrobcov) musia byť zahrnutí do vyššie uvedenej kategórie. Rozvodné spoločnosti, ak ešte neboli určené ako oprávnení odberatelia podľa tohto odseku, budú oprávnené kontrahovať za podmienok v článkoch 17 a 18 také množstvo elektrickej energie, ktoré spotrebovávajú ich odberatelia označení ako oprávnení odberatelia v ich rozvodnom systéme, aby boli schopné týchto zákazníkov zásobovať energiou.

4. Členské štáty každoročne do 31. januára zverejnia kritériá na určovanie oprávnených odberateľov, ktorí môžu uzatvárať zmluvy za podmienok uvedených v článkoch 17 a 18. Tieto údaje spolu s ostatnými príslušnými údajmi potrebnými na odôvodnenie splnenia otvárania trhu podľa odseku 1 zašlú Komisii s cieľom ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Komisia môže požadovať od členského štátu, aby pozmenil svoje podmienky, ako sú uvedené v odseku 3, ak prekážajú riadnemu použitiu tejto smernice v súvislosti s hladkým fungovaním vnútorného trhu s elektrickou energiou. Ak členský štát, ktorého sa to týka, do troch mesiacov nevyhovie tejto požiadavke, bude prijaté konečné rozhodnutie v súlade s postupom I článku 2 rozhodnutia Rady 87/373/EHS z 13. júla 1987, ktoré stanovuje postup pre výkon uplatňovania právomocí, ktoré boli udelené Komisii [10].

5. Aby sa predišlo nevyváženosti pri otváraní trhov elektrickej energie počas obdobia uvedeného v článku 26:

a) zmluvy o dodávke elektrickej energie podľa ustanovení článkov 17 a 18 s oprávneným odberateľom v sústave iného členského štátu sa nezakážu, ak sa zákazník považuje za oprávneného v oboch príslušných sústavách;

b) v prípadoch odmietnutia obchodov podľa písm. a) s odôvodnením, že odberateľ je oprávnený iba v jednej z dvoch uvedených sústav, môže Komisia na žiadosť členského štátu, v ktorom má sídlo oprávnený odberateľ — zohľadniac situáciu na trhu a spoločný záujem — zaviazať odmietajúcu stranu, aby vykonala požadovanú dodávku elektrickej energie.

Súbežne s postupom a harmonogramom, ktorý je stanovený v článku 26, a nie neskôr než po uplynutí polovice obdobia uvedeného v tomto článku, Komisia preskúma používanie písm. b) prvého pododseku na základe vývoja na trhu, pričom vezme do úvahy spoločný záujem. So zreteľom na získané skúsenosti Komisia túto situáciu vyhodnotí a podá správu o prípadnej nerovnováhe pri otváraní trhov s elektrickou energiou z hľadiska tohto odseku.

Článok 20

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia, aby:

i) si nezávislí výrobcovia a samovýrobcovia dohodli prístup do sústavy tak, aby zabezpečili dodávky elektrickej energie pre svoje vlastné priestory a dcérske spoločnosti vo svojom členskom štáte alebo v inom členskom štáte prostredníctvom vzájomne prepojenej energetickej sústavy;

ii) výrobcovia so sídlom mimo územia, ktoré pokrýva sústava, uzavreli zmluvu o dodávke elektrickej energie na základe vyhlásenia verejnej súťaže o novú výrobnú kapacitu, a aby mali prístup do sústavy tak, aby mohli plniť zmluvu.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa zmluvné strany dohodli v dobrej viere a aby žiadna z nich nezneužila svoje postavenie pri rokovaní tým, že by znemožnila úspešný výsledok rokovaní.

3. Členské štáty určia oprávnený orgán, ktorý musí byť nezávislý na zúčastnených stranách, na urovnanie sporov týkajúcich sa príslušných zmlúv a rokovaní. Tento orgán musí najmä urovnať spory týkajúce sa zmlúv, rokovaní a odmietnutia prístupu alebo odmietnutia nákupu.

4. V prípade cezhraničných sporov je rozhodcovským orgánom na urovnanie sporov orgán v sústave jediného kupujúceho alebo prevádzkovateľa sústavy, ktorý odmietne používanie alebo prístup do sústavy.

5. Konanie pred takýmto orgánom nemá vplyv na výkon práva na odvolanie podľa právnych predpisov spoločenstva.

Článok 21

1. Členské štáty prijmú opatrenia podľa postupov a práv uvedených v článkoch 17 a 18 umožňujúce, aby:

- všetci výrobcovia elektrickej energie a podniky dodávajúce elektrickú energiu, pokiaľ členské štáty povoľujú ich existenciu, založené na ich území, dodávali elektrickú energiu svojim vlastným prevádzkam, dcérskym spoločnostiam a oprávneným odberateľom cez priame vedenie,

- každý oprávnený odberateľ v rámci ich územia bol zásobovaný elektrickou energiou cez priame vedenie od výrobcu a od podnikov dodávajúcich elektrickú energiu, pokiaľ sú takí dodávatelia elektrickej energie v členských štátoch povolení.

2. Členské štáty stanovia kritériá na povoľovanie výstavby priamych vedení na svojom území. Tieto kritériá musia byť objektívne a nediskriminačné.

3. Možnosť dodávky elektrickej energie cez priame vedenie, ako sa spomína v článku 1, neovplyvní možnosť kontrahovania dodávok elektrickej energie v súlade s článkami 17 a 18.

4. Členské štáty môžu podmieniť povolenie výstavby priameho vedenia buď odmietnutím prístupu do sústavy na základe článku 17 ods. 5 alebo článku 18 ods. 4, alebo začatím konania na urovnanie sporu podľa článku 20.

5. Členské štáty môžu odmietnuť povolenie priameho vedenia, ak by udelenie takéhoto povolenia bránilo splneniu ustanovení článku 3. Takéto odmietnutie musí byť riadne zdôvodnené.

Článok 22

Členské štáty vytvoria vhodné a účinné mechanizmy na reguláciu, kontrolu a transparentnosť, aby sa zabránilo zneužívaniu dominantného postavenia, najmä poškodzovaniu odberateľov, ako aj bezohľadnému správaniu. Tieto mechanizmy vezmú do úvahy ustanovenia zmluvy, najmä jej článku 86.

KAPITOLA VIII

Záverečné ustanovenia

Článok 23

V prípade neočakávanej krízy na trhu s energiou a v prípadoch, keď je ohrozená fyzická bezpečnosť alebo spoľahlivosť ľudí, prístrojov alebo zariadení, alebo ucelenosť systému, členský štát môže dočasne prijať potrebné bezpečnostné opatrenia.

Takéto opatrenia musia spôsobiť najmenšie možné poruchy fungovania vnútorného trhu a nesmú byť väčšieho rozsahu, než je nutne potrebné na odstránenie neočakávaných ťažkostí, ktoré nastali.

Dotknutý príslušný štát neodkladne oznámi tieto opatrenia ostatným členským štátom a Komisii, ktorá môže rozhodnúť, že dotknutý členský štát musí zmeniť alebo zrušiť tieto opatrenia, pokiaľ porušujú hospodársku súťaž a negatívne ovplyvňujú obchod spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom.

Článok 24

1. Členské štáty, v ktorých s ohľadom na ustanovenia tejto smernice nebude možné plniť záväzky alebo záruky prevádzky vydané pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, môžu požiadať o prechodný režim, ktorý môže Komisia povoliť, pričom okrem iného zoberie do úvahy veľkosť sústavy, ktorej sa to týka, úroveň vzájomného prepojenia sústavy a štruktúru elektroenergetiky tejto krajiny. Komisia informuje členské štáty o takýchto žiadostiach predtým, než prijme rozhodnutie, pričom zoberie ohľad na zachovávanie mlčanlivosti. Rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

2. Prechodný režim bude mať obmedzenú dobu trvania a bude viazaný na dobu skončenia platnosti záväzkov alebo záruk spomínaných v odseku 1. Na prechodný režim sa môžu vzťahovať výnimky z kapitol IV, VI a VII tejto smernice. Žiadosti o prechodný režim musia byť oznámené Komisii najneskôr jeden rok od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3. Členské štáty, ktoré po nadobudnutí účinnosti smernice môžu preukázať, že majú závažné problémy s prevádzkovaním svojich malých izolovaných systémov, môžu požiadať o výnimky z príslušných ustanovení kapitol IV, V, VI, VII, ktoré im Komisia môže udeliť. Komisia informuje členské štáty o takýchto žiadostiach predtým, než prijme rozhodnutie, pričom zachová mlčanlivosť. Rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Tento odsek sa vzťahuje aj na Luxembursko

Článok 25

1. Komisia predloží Rade a Európskemu parlamentu pred koncom prvého roka, ktorý uplynie po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, správu o harmonizácii požiadaviek, ktoré nesúvisia s ustanoveniami tejto smernice. Ak to bude potrebné, Komisia k správe priloží všetky návrhy na harmonizáciu, ktoré sú potrebné na efektívne fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou.

2. Rada a Európsky parlament vydajú svoje stanoviská k takýmto návrhom do dvoch rokov od ich podania.

Článok 26

Komisia preskúma dodržiavanie tejto smernice a podá správu o skúsenostiach z fungovania vnútorného trhu s elektrickou energiou a z uplatňovania všeobecných pravidiel uvedených v článku 3, aby na základe získaných skúseností umožnila Európskemu parlamentu a Rade zavčasu posúdiť možnosti ďalšieho otvorenia trhu, ku ktorému by malo dôjsť po deviatich rokoch od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pričom vezme do úvahy súčasné jestvovanie sústav uvedených v článkoch 17 a 18.

Článok 27

1. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou s účinnosťou najneskôr 19. februára 1999. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Belgicko, Grécko a Írsko môžu z dôvodu špecifických technických charakteristík svojich elektroenergetických systémov splniť povinnosti, ktoré vyplývajú pre ne z tejto smernice počas obdobia predĺženého o jeden rok, resp. dva roky a jeden rok. Keď uvedené členské štáty možnosť využijú, informujú o tom Komisiu.

3. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 28

Táto smernica nadobúda účinnosť 20. deň po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 29

Táto smernica je adresovaná členským štátom

V Bruseli 19. decembra 1996

Za Európsky parlament

predseda

K. Hänsch

Za Radu

predseda

S. Barrett

[1] Ú. v. ES C 65, 14.3.1992, s. 4 a Ú. v. ES C 123, 4.5.1994, s. 1.

[2] Ú. v. ES C 73, 15.3.1993, s. 31.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. novembra 1993 (Ú. v. ES C 329, 6.12.1993, s. 150). Spoločná pozícia Rady z 25. júla 1996 (Ú. v. ES C 315, 24.10.1996, s. 18) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. decembra 1996 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z 19. decembra 1996.

[4] Ú. v. ES L 313, 13.11.1990, s. 30. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 95/162/ES (Ú. v. ES L 107, 12.5.1995, s. 53).

[5] Ú. v. ES L 185, 17.7.1990, s. 16. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 93/87/EHS (Ú. v. ES L 277, 10.11.1993, s. 32).

[6] Ú. v. ES L 161, 29.6.1996, s. 147.

[7] Ú. v. ES L 109, 26.4.1983, s. 8. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.

[8] Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.

[9] Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.

[10] Ú. v. ES L 197, 18.7.1987, s. 33.

--------------------------------------------------