Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 02021R0694-20230921

    Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/694/2023-09-21

    02021R0694 — SK — 21.09.2023 — 001.001


    Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

    ►B

    NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/694

    z 29. apríla 2021,

    ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240

    (Text s významom pre EHP)

    (Ú. v. ES L 166 11.5.2021, s. 1)

    Zmenené a doplnené:

     

     

    Úradný vestník

      Č.

    Strana

    Dátum

    ►M1

    NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/1781 z 13. septembra 2023,

      L 229

    1

    18.9.2023




    ▼B

    NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/694

    z 29. apríla 2021,

    ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240

    (Text s významom pre EHP)



    KAPITOLA I

    VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

    Článok 1

    Predmet úpravy

    Týmto nariadením sa zriaďuje program Digitálna Európa (ďalej len „program“) na obdobie trvania VFR na roky 2021 – 2027.

    Týmto nariadením sa stanovujú ciele programu, jeho rozpočet na obdobie rokov 2021 až 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takéhoto financovania.

    Článok 2

    Vymedzenie pojmov

    Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

    1. 

    „operácia kombinovaného financovania“ je akcia podporovaná z rozpočtu Únie, a to aj z mechanizmu alebo platformy kombinovaného financovania vymedzených článku 2 bodu 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, v rámci ktorej sa kombinujú nenávratné formy podpory alebo finančné nástroje z rozpočtu Únie, a návratné formy podpory z rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj z komerčných finančných inštitúcií a od investorov;

    2. 

    „právny subjekt“ je fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa práva Únie, vnútroštátneho alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a spôsobilosť konať vo svojom mene, uplatňovať práva a podliehať záväzkom, alebo subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu, uvedený v článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

    3. 

    „pridružená krajina“ je tretia krajina, ktorá je stranou dohody s Úniou, ktorou sa umožňuje jej účasť na programe podľa článku 10;

    4. 

    „medzinárodná organizácia európskeho záujmu“ je medzinárodná organizácia, ktorej väčšinu členov tvoria členské štáty alebo ktorej sídlo sa nachádza v členskom štáte;

    5. 

    „európske centrum digitálnych inovácií“ je právny subjekt vybraný v súlade s článkom 16, aby plnil úlohy v rámci tohto programu, najmä aby priamo poskytoval alebo zabezpečoval prístup k technologickým odborným znalostiam a zariadeniam na experimentovanie, ako sú vybavenie a softvérové nástroje umožňujúce digitálnu transformáciu priemyslu, ako aj uľahčoval prístup k financovaniu a je otvorené podnikom všetkých foriem a veľkostí, najmä MSP, spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou a rozširujúcim sa podnikom a orgánom verejnej správy v celej Únii;

    6. 

    „pokročilé digitálne zručnosti“ sú zručnosti a odborné spôsobilosti, ktoré si vyžadujú vedomosti a skúsenosti potrebné na pochopenie, navrhovanie, vývoj, správu, testovanie, zavádzanie, používanie a údržbu technológií, produktov a služieb, ktoré sa programom podporujú, ako sa uvádza v článku 7;

    7. 

    „európske partnerstvo“ je európske partnerstvo vymedzené v článku 2 bod 3 nariadenia (EÚ) 2021/695;

    8. 

    „malý alebo stredný podnik“ alebo „MSP“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik vymedzený v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES ( 1 );

    9. 

    „kybernetická bezpečnosť“ sú činnosti potrebné na ochranu sietí a informačných systémov, používateľov takýchto systémov a iných osôb dotknutých kybernetickými hrozbami;

    10. 

    „infraštruktúry digitálnych služieb“ sú infraštruktúry, ktorými sa umožňuje elektronické dodávanie sieťových služieb, zvyčajne cez internet;

    11. 

    „známka excelentnosti“ je značka kvality, ktorou sa preukazuje, že návrh predložený v rámci výzvy na predkladanie návrhov podľa programu splnil všetky prahové hodnoty hodnotenia stanovené v pracovnom programe, nemohol však získať financovanie z dôvodu nedostatočných rozpočtových prostriedkov na danú výzvu na predkladanie návrhov v pracovnom programe, mohol by však získať podporu z iných zdrojov financovania na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni;

    12. 

    „exaflopový“ je, v kontexte výpočtových systémov, schopný vykonať 1018 (desať na osemnástu) operácií s pohyblivou rádovou čiarkou za sekundu.

    Článok 3

    Ciele programu

    1.  
    Všeobecnými cieľmi programu sú podpora a urýchlenie digitálnej transformácie európskeho hospodárstva, priemyslu a spoločnosti, sprostredkovanie jej prínosu občanom, orgánom verejnej správy a podnikom v celej Únii, ako aj zlepšenie konkurencieschopnosti Európy v globálnom digitálnom hospodárstve a zároveň prispievanie k zmenšeniu digitálnej priepasti v celej Únii a posilnenie strategickej autonómie Únie prostredníctvom holistickej, medziodvetvovej a cezhraničnej podpory a výraznejšieho príspevku Únie.

    Program sa vykonáva v úzkej koordinácii s ďalšími programami Únie podľa vhodnosti a jeho cieľom je:

    a) 

    posilňovať a podporovať európske kapacity v kľúčových digitálnych technologických oblastiach prostredníctvom zavádzania vo veľkom rozsahu;

    b) 

    v súkromnom sektore a v oblastiach verejného záujmu, posilňovať šírenie a využívanie európskych kľúčových digitálnych technológií, podporovanie digitálnej transformácie a prístup k digitálnym technológiám.

    ▼M1

    2.  

    Program má šesť vzájomne súvisiacich špecifických cieľov:

    ▼B

    a) 

    špecifický cieľ 1: Vysokovýkonná výpočtová technika;

    b) 

    špecifický cieľ 2: Umelá inteligencia;

    c) 

    špecifický cieľ 3: Kybernetická bezpečnosť a dôvera;

    d) 

    špecifický cieľ 4: Pokročilé digitálne zručnosti;

    e) 

    špecifický cieľ 5: Zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita;

    ▼M1

    f) 

    špecifický cieľ 6 – Polovodiče.

    ▼B

    Článok 4

    Špecifický cieľ 1 -Vysokovýkonná výpočtová technika

    1.  

    Prostredníctvom finančného príspevku z Únie v rámci špecifického cieľa 1 – Vysokovýkonná výpočtová technika sa plnia tieto operačné ciele:

    a) 

    zavádzanie, koordinácia na úrovni Únie a prevádzka integrovanej a na dopyt a aplikáciu orientovanej exaflopovej supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry svetovej úrovne, ktorá je ľahko prístupná pre verejných a súkromných používateľov, najmä MSP, a to bez ohľadu na členský štát, v ktorom sa nachádzajú, a ľahko prístupná na účely výskumu, v súlade s nariadením (EU) 2018/1488;

    b) 

    zavádzanie funkčnej technológie pripravenej na použitie, ktorá je výsledkom výskumu a inovácie, s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii, ktorý bude pokrývať rôzne aspekty v segmentoch vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca vrátane hardvéru, softvéru, aplikácií, služieb, prepojení a digitálnych zručností, a to s vysokou úrovňou bezpečnosti a ochrany údajov;

    c) 

    zavádzanie a prevádzkovanie výkonnejšej než exaflopovej infraštruktúry vrátane integrácie s kvantovými výpočtovými technológiami a výskumnými infraštruktúrami pre počítačové vedy a podpora vývoja hardvéru a softvéru v rámci Únie potrebného na takéto zavádzanie.

    2.  
    Akcie v rámci špecifického cieľa 1 sa vykonávajú predovšetkým prostredníctvom spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku zriadeného nariadením Rady (EÚ) 2018/1488.

    Článok 5

    Špecifický cieľ 2 -Umelá inteligencia

    1.  

    Prostredníctvom finančného príspevku z Únie v rámci špecifického cieľa 2 – Umelá inteligencia sa plnia tieto operačné ciele:

    a) 

    budovanie a posilňovanie základných kapacít a vedomostí v oblasti umelej inteligencie v Únii vrátane budovania a posilňovania kvalitných zdrojov údajov a zodpovedajúcich mechanizmov výmeny a knižníc algoritmov, pričom sa zaručí na človeka zameraný a inkluzívny prístup, ktorý rešpektuje hodnoty Únie;

    b) 

    sprístupnenie kapacít uvedených v písmene a) podnikom, najmä MSP a startupom, ako aj občianskej spoločnosti, neziskovým organizáciám, výskumným inštitúciám, univerzitám a orgánom verejnej správy s cieľom maximalizovať ich prínos pre európsku spoločnosť a hospodárstvo;

    c) 

    posilňovanie a prepájanie zariadení na testovanie a experimentovanie zameraných na umelú inteligenciu v členských štátoch;

    d) 

    rozvoj a posilnenie komerčných aplikačných a výrobných systémov s cieľom uľahčiť integráciu technológií do hodnotových reťazcov a rozvoj inovačných obchodných modelov a skrátiť čas požadovaný na postup od inovácie po obchodné využitie a posilnenie využívania riešení založených na umelej inteligencii v oblastiach verejného záujmu a v spoločnosti.

    Riešenia založené na umelej inteligencii a sprístupnené údaje musia rešpektovať zásadu súkromia a bezpečnosti už v štádiu návrhu a musia byť v úplnom súlade s právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov.

    2.  
    Komisia v súlade s právom Únie a medzinárodným právom vrátane charty, berúc do úvahy okrem iného odporúčania skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, stanoví etické požiadavky v pracovných programoch v rámci špecifického cieľa 2. Výzvy na predkladanie návrhov, výzvy na predkladanie ponúk a dohody o grante zahŕňajú príslušné požiadavky stanovené v uvedených pracovných programoch.

    Komisia v prípade potreby vykonáva kontroly s cieľom zabezpečiť súlad s uvedenými etickými požiadavkami. Financovanie akcií, ktoré nie sú v súlade s etickými požiadavkami, sa môže kedykoľvek pozastaviť, ukončiť alebo obmedziť v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

    3.  
    Akcie v rámci špecifického cieľa 2 sa vykonávajú prostredníctvom priameho riadenia.

    Etické a právne požiadavky uvedené v tomto článku sa vzťahujú na všetky akcie špecifického cieľa 2 bez ohľadu na spôsob vykonávania.

    Článok 6

    Špecifický cieľ 3 -Kybernetická bezpečnosť a dôvera

    1.  

    Prostredníctvom finančného príspevku z Únie v rámci špecifického cieľa 3 – Kybernetická bezpečnosť a dôvera sa plnia tieto operačné ciele:

    a) 

    podpora rozvoja a verejného obstarávania pokročilého vybavenia, nástrojov a dátových infraštruktúr v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to spoločne s členskými štátmi, s cieľom dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň kybernetickej bezpečnosti na európskej úrovni v plnom súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov a základnými právami pri súčasnom zabezpečení strategickej autonómie Únie;

    b) 

    podpora rozvoja a čo najlepšieho využitia európskych vedomostí, kapacít a zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti a šírenie a systematické využívanie najlepších postupov;

    c) 

    zabezpečenie plošného zavádzania účinných najmodernejších riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci celého európskeho hospodárstva s osobitným zameraním na orgány verejnej správy a MSP;

    d) 

    posilňovanie kapacít v členských štátoch a v rámci súkromného sektora s cieľom pomôcť im dosiahnuť súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 ( 2 ), a to aj prostredníctvom opatrení, ktorými sa podporí uplatňovanie najlepších postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

    e) 

    zlepšenie odolnosti proti kybernetickým útokom, prispievanie k zvýšeniu informovanosti o rizikách a rozširovaniu vedomostí o procesoch kybernetickej bezpečnosti, podpora verejných a súkromných organizácií pri dosahovaní základných úrovní kybernetickej bezpečnosti, napríklad zavádzaním šifrovania údajov medzi koncovými zariadeniami a softvérových aktualizácií;

    f) 

    posilňovanie spolupráce medzi civilnými a obrannými sférami so zreteľom na projekty, služby, kompetencie a aplikácie dvojakého použitia v oblasti kybernetickej bezpečnosti v súlade s nariadením, ktorým sa zriaďuje Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier (ďalej len „nariadenie o centre kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti“).

    2.  
    Akcie v rámci špecifického cieľa 3 sa vykonávajú v prvom rade prostredníctvom Európskeho centra priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a siete národných koordinačných centier v súlade s nariadením o centre kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

    Článok 7

    Špecifický cieľ 4 -Pokročilé digitálne zručnosti

    1.  

    Prostredníctvom finančného príspevku z Únie v rámci špecifického cieľa 4 – Pokročilé digitálne zručnosti sa podporuje rozvoj pokročilých digitálnych zručností v oblastiach, na ktoré sa tento program vzťahuje, s cieľom prispievať k rozšíreniu základne talentov v Európe, zmenšovať digitálnu priepasť a podporovať väčšiu profesionalitu, najmä pokiaľ ide o vysokovýkonnú výpočtovú techniku a cloud computing, analýzu veľkých dát, kybernetickú bezpečnosť, technológie distribuovanej databázy transakcií (napr. blockchain), kvantové technológie, robotiku a umelú inteligenciu, berúc pri tom do úvahy vyvážené zastúpenie mužov a žien. S cieľom riešiť problém nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a podporovať špecializáciu v oblasti digitálnych technológií a aplikácií sa prostredníctvom finančného príspevku sledujú tieto operačné ciele:

    a) 

    podpora prípravy a poskytovania vysokokvalitnej dlhodobej odbornej prípravy a kurzov vrátane zmiešaného učenia pre študentov a pracovnú silu;

    b) 

    podpora prípravy a poskytovania vysokokvalitnej krátkodobej odbornej prípravy a kurzov pre pracovnú silu, najmä v MSP a vo verejnom sektore;

    c) 

    podpora vysokokvalitnej odbornej prípravy na pracovisku a odborných stáží vrátane odborných stáží pre študentov a pracovnú silu, najmä v MSP a vo verejnom sektore.

    2.  
    Akcie v rámci špecifického cieľa 4 sa vykonávajú predovšetkým prostredníctvom priameho riadenia.

    Článok 8

    Špecifický cieľ 5 -Zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita

    1.  

    Prostredníctvom finančného príspevku z Únie v rámci špecifického cieľa 5 – Zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita sa za súčasného zmenšovania digitálnej priepasti plnia tieto operačné ciele:

    a) 

    podpora verejného sektora a oblastí verejného záujmu, ako je napríklad zdravotníctvo a starostlivosť, školstvo, súdnictvo, colníctvo, doprava, mobilita, energetika, životné prostredie, kultúrny a kreatívny priemysel vrátane príslušných podnikov usadených v Únii, na účely efektívneho zavádzania a využívania účinných a najmodernejších digitálnych technológií, ako sú napríklad vysokovýkonná výpočtová technika, umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť;

    b) 

    zavádzanie, prevádzka a údržba najmodernejších transeurópskych interoperabilných infraštruktúr digitálnych služieb v celej Únii, vrátane súvisiacich služieb, v súčinnosti s vnútroštátnymi a regionálnymi akciami;

    c) 

    podpora integrácie a využívania transeurópskych infraštruktúr digitálnych služieb a dohodnutých európskych digitálnych noriem vo verejnom sektore a v oblastiach verejného záujmu s cieľom uľahčiť nákladovo efektívne vykonávanie a interoperabilitu;

    d) 

    podpora vývoja, aktualizácie a využívania riešení a rámcov orgánmi verejnej správy, podnikmi a občanmi vrátane riešení otvoreného zdroja a opätovného využívania riešení a rámcov interoperability;

    e) 

    zabezpečenie ľahkého prístupu pre verejný sektor a priemysel Únie, najmä MSP, k testovaniu a pilotnému skúšaniu digitálnych technológií, a zvýšenie ich používania vrátane ich cezhraničného využitia;

    f) 

    podpora zavádzania pokročilých digitálnych a súvisiacich technológií, a to predovšetkým vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ďalších špičkových a budúcich technológií, ako sú napríklad technológie distribuovanej databázy transakcií (napr. blockchain), vo verejnom sektore a v priemysle Únie, najmä v MSP a startupoch;

    g) 

    podpora vývoja, testovania, uplatňovania, ako aj zavádzania a údržby interoperabilných digitálnych riešení – vrátane riešení digitálnej verejnej správy – pre verejné služby na úrovni Únie, ktoré sa poskytujú prostredníctvom platformy opätovne použiteľných riešení založených na údajoch, ktorá je zameraná na stimulovanie inovácie a zriaďovanie spoločných rámcov s cieľom v plnej miere využiť potenciál služieb orgánov verejnej správy v prospech občanov a podnikov;

    h) 

    zabezpečenie – na úrovni Únie – trvalej kapacity na vedenie digitálneho rozvoja, a to popri trvalej kapacite na sledovanie a analýzu dynamických digitálnych trendov a prispôsobovanie sa im, a na šírenie a systematické využívanie najlepších postupov;

    i) 

    podpora spolupráce pri dosahovaní európskeho ekosystému dôveryhodných infraštruktúr spoločného využívania údajov a digitálnych infraštruktúr, ktoré využívajú okrem iného služby a aplikácie založené na technológiách distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain) vrátane podpory interoperability a štandardizácie, ako aj zavádzania cezhraničných aplikácií v Únii založených na bezpečnosti a ochrane súkromia už v štádiu návrhu, a to pri dodržiavaní právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa a údajov;

    j) 

    budovanie a posilňovanie európskych centier digitálnych inovácií a ich siete.

    2.  
    Akcie v rámci špecifického cieľa 5 sa vykonávajú prostredníctvom priameho riadenia.

    ▼M1

    Článok 8a

    Špecifický cieľ 6 – Polovodiče

    Prostredníctvom finančného príspevku z Únie v rámci špecifického cieľa 6 – Polovodiče sa plnia ciele stanovené v článku 4 ods. 2 písm. a) až d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1781 ( 3 ).

    ▼B

    Článok 9

    Rozpočet

    ▼M1

    1.  
    Finančné krytie na vykonávanie programu na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 sa stanovuje na 8 168 000 000  EUR v bežných cenách.
    2.  

    Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 je takéto:

    a) 

    2 019 914 000  EUR na špecifický cieľ 1 – Vysokovýkonná výpočtová technika;

    b) 

    1 663 956 000  EUR na špecifický cieľ 2 – Umelá inteligencia;

    c) 

    1 399 566 000  EUR na špecifický cieľ 3 – Kybernetická bezpečnosť a dôvera;

    d) 

    507 347 000  EUR na špecifický cieľ 4 – Pokročilé digitálne zručnosti;

    e) 

    1 002 217 000  EUR na špecifický cieľ 5 – Zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita;

    f) 

    1 575 000 000  EUR na špecifický cieľ 6 – Polovodiče.

    ▼B

    3.  
    Suma uvedená v odseku 1 sa môže tiež použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na vykonávanie programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane využitia systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií a podnikov.
    4.  
    Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.
    5.  
    Na program sa na základe žiadosti dotknutých členských štátov môžu presunúť zdroje, ktoré sa im pridelili v rámci zdieľaného riadenia, za podmienok stanovených v príslušnom ustanovení nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027, a to okrem iného na účely doplnenia grantov udelených na opatrenia až do výšky 100 % celkových oprávnených nákladov, ak je to možné, bez toho, aby bola dotknutá zásada spolufinancovania stanovená v článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v pravidlách štátnej pomoci. Komisia používa uvedené zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného pododseku. Uvedené zdroje sa použijú v prospech dotknutého členského štátu.
    6.  
    Ak Komisia neprijala právny záväzok v rámci priameho alebo nepriameho riadenia zdrojov presunutých v súlade s odsekom 5 tohto článku, príslušné neviazané zdroje sa môžu na žiadosť dotknutého členského štátu presunúť späť na jeden alebo viacero príslušných zdrojových programov v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnom ustanovení nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027.
    7.  
    V súlade s článkom 193 ods. 2 druhým pododsekom písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa v riadne odôvodnených prípadoch uvedených v rozhodnutí o financovaní a na obmedzené obdobie môžu akcie podporované podľa tohto nariadenia a príslušné náklady považovať za oprávnené od 1. januára 2021, a to aj vtedy, ak boli vykonané a vznikli pred podaním žiadosti o grant.

    Článok 10

    Tretie krajiny pridružené k programu

    1.  

    Program je prostredníctvom pridruženia alebo čiastočného pridruženia v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 otvorený účasti týchto tretích krajín:

    a) 

    členom Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;

    b) 

    pristupujúcim krajinám, kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátom v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

    c) 

    krajinám európskej susedskej politiky, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

    d) 

    iným tretím krajinám v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

    i) 

    zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie,

    ii) 

    stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov;

    iii) 

    neudeľuje tretej krajine žiadna rozhodovacia právomoc v súvislosti s programom Únie;

    iv) 

    zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

    Príspevky uvedené v prvom pododseku písm. d) bode ii) predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

    2.  
    Tretie krajiny sa k programu pridružujú alebo čiastočne pridružujú bez toho, aby bol dotknutý článok 12 ods. 5

    Článok 11

    Medzinárodná spolupráca

    1.  
    Únia môže spolupracovať s tretími krajinami uvedenými v článku 10, s ostatnými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami alebo subjektmi, ktoré sú usadené v týchto krajinách, najmä v rámci euro-stredomorského partnerstva a Východného partnerstva a so susednými krajinami, predovšetkým krajinami západného Balkánu a čiernomorského regiónu. Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, vzniknuté súvisiace náklady z programu hradené nie sú.

    ▼M1

    2.  
    Spolupráca s tretími krajinami a organizáciami uvedenými v odseku 1 tohto článku v súvislosti so špecifickými cieľmi 1, 2, 3 a 6 podlieha článku 12.

    ▼B

    Článok 12

    Bezpečnosť

    1.  
    Akcie vykonávané v rámci programu musia byť v súlade s platnými bezpečnostnými pravidlami vrátane súladu s právom Únie a vnútroštátnym právom, a to najmä v oblasti ochrany utajovaných skutočností pred neoprávneným zverejnením. V prípade akcií vykonávaných mimo Únie, pri ktorých sa používajú alebo vznikajú utajované skutočnosti, je okrem súladu s uvedenými požiadavkami potrebné, aby takéto akcie podliehali uzavretiu bezpečnostnej dohody medzi Úniou a treťou krajinou, v ktorej činnosť prebieha.
    2.  
    Návrhy a ponuky, ktoré majú žiadatelia predkladať, musia podľa potreby zahŕňať bezpečnostné sebahodnotenie, v ktorom sa identifikujú všetky bezpečnostné problémy a podrobnosti o tom, ako sa tieto problémy majú riešiť v záujme zabezpečenia súladu s právom Únie a vnútroštátnym právom.
    3.  
    Komisia alebo subjekt poverený vykonávaním programu v prípade potreby vykoná bezpečnostnú previerku návrhov na financovanie predložených žiadateľmi, ktoré spôsobujú obavy z hľadiska bezpečnosti.
    4.  
    Akcie vykonávané v rámci programu musia byť v prípade potreby v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 ( 4 ) a s predpismi, ktorými sa vykonáva uvedené rozhodnutie.
    5.  
    V pracovnom programe sa takisto môže stanoviť, že právne subjekty usadené v pridružených krajinách a právne subjekty, ktoré sú usadené v Únii, ale kontrolované z tretích krajín, nie sú oprávnené zúčastňovať sa na všetkých alebo niektorých akciách v rámci špecifického cieľa 3 z riadne odôvodnených bezpečnostných dôvodov. V takýchto prípadoch sa výzvy na predkladanie návrhov a výzvy na predkladanie ponúk obmedzia na právne subjekty, ktoré sú usadené alebo sa považujú za usadené v členských štátoch a sú pod kontrolou členských štátov alebo ich štátnych príslušníkov.

    ▼M1

    6.  
    Ak je to riadne odôvodnené z bezpečnostných dôvodov, v pracovnom programe sa takisto môže stanoviť, že právne subjekty usadené v pridružených krajinách a právne subjekty, ktoré sú usadené v Únii, ale kontrolované z tretích krajín, môžu byť oprávnené na účasť na všetkých alebo niektorých akciách v rámci špecifických cieľov 1, 2 a 6 len vtedy, ak spĺňajú požiadavky, ktoré majú tieto právne subjekty spĺňať, aby sa zaručila ochrana základných bezpečnostných záujmov Únie a členských štátov a aby sa zabezpečila ochrana informácií obsiahnutých v utajovaných dokumentoch. Uvedené požiadavky sú stanovené v pracovnom programe.

    ▼B

    7.  
    Komisia alebo subjekt poverený vykonávaním programu v prípade potreby vykonáva bezpečnostné kontroly. Financovanie akcií, ktoré nie sú v súlade s bezpečnostnými požiadavkami uvedenými v tomto článku, sa môže kedykoľvek pozastaviť, ukončiť alebo obmedziť v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

    Článok 13

    Synergie s ostatnými programami Únie

    1.  
    Program umožňuje synergie s ostatnými programami Únie, ako je uvedené v prílohe III, najmä formou dojednaní o doplnkovom financovaní z programov Únie, pri ktorých to riadiace mechanizmy umožňujú. Financovanie z ostatných programov sa môže zaviesť sekvenčne, alternatívne alebo kombináciou finančných prostriedkov vrátane spoločného financovania akcií. Komisia zabezpečí, aby sa pri využívaní doplňujúceho charakteru programu s ostatnými programami Únie nebránilo dosahovaniu špecifických cieľov.
    2.  
    Komisia zabezpečí celkový súlad a komplementárnosť programu s príslušnými politikami a programami Únie v spolupráci s členskými štátmi. Komisia na uvedený účel uľahčí zriadenie primeraných mechanizmov pre koordináciu medzi relevantnými orgánmi a medzi takýmito orgánmi a Komisiou a vytvorí primerané nástroje monitorovania na systematické zabezpečenie synergií medzi programom a všetkými relevantnými nástrojmi financovania z prostriedkov Únie. Dojednaniami uvedenými v odseku 1 sa prispeje k zamedzeniu duplicity a k maximalizácii pozitívneho dosahu výdavkov.

    ▼M1

    3.  
    Synergie špecifického cieľa 6 s inými programami Únie sú opísané v článku 6 a prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2023/1781.

    ▼B

    Článok 14

    Vykonávanie a formy financovania z prostriedkov Únie

    ▼M1

    1.  
    Program sa vykonáva v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia tým, že sa určitými vykonávacími úlohami poveria subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách v súlade s článkami 4 až 8a tohto nariadenia. Subjekty poverené vykonávaním programu sa môžu odchýliť od pravidiel účasti a šírenia stanovených v tomto nariadení, iba ak je takéto odchýlenie stanovené v právnom akte, ktorým sa uvedené subjekty zriaďujú alebo ktorými sa poverujú úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu, alebo v prípade subjektov uvedených v článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c) bode ii), iii) alebo v) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak je takého odchýlenie stanovené v dohode o príspevku a ak si to vyžadujú osobitné prevádzkové potreby takýchto subjektov alebo charakter akcie.

    ▼B

    2.  
    Z programu sa môže poskytovať financovanie v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, primárne najmä prostredníctvom verejného obstarávania alebo formou grantov a cien.

    Ak si dosiahnutie cieľa akcie vyžaduje obstarávanie inovačného tovaru a služieb, granty sa môžu udeliť len prijímateľom, ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, ako sa vymedzujú v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ ( 5 ) a 2014/25/EÚ ( 6 ).

    Ak je na dosiahnutie cieľov akcie potrebné dodanie inovačného tovaru alebo služieb, ktoré ešte nie sú vo veľkom rozsahu dostupné na komerčnom základe, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže povoliť zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu verejného obstarávania.

    Z riadne odôvodnených dôvodov verejnej bezpečnosti môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ požadovať, aby sa miesto vykonávania zmluvy nachádzalo na území Únie.

    Z programu sa môžu poskytovať aj finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

    3.  
    Príspevky do vzájomného poistného mechanizmu sa môžu využiť na pokrytie rizika spojeného s vymáhaním dlžných finančných prostriedkov od príjemcov a v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách sa považujú za dostatočnú záruku. Uplatňuje sa článok 37 nariadenia (EÚ) 2021/695.

    ▼M1

    4.  
    Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 27 nariadenia (EÚ) 2023/1781, uplatňuje sa uvedený článok.

    ▼B

    Článok 15

    Európske partnerstvá

    Program možno vykonávať prostredníctvom európskych partnerstiev a v rámci strategického plánovania medzi Komisiou a členskými štátmi, ako sa uvádza v článku 6 nariadenia (EÚ) 2021/695. Takéto vykonávanie môže zahŕňať príspevky do existujúcich alebo nových verejno-súkromných partnerstiev v podobe spoločných podnikov zriadených podľa článku 187 ZFEÚ. Na uvedené príspevky sa vzťahujú ustanovenia uvedeného nariadenia týkajúce sa európskych partnerstiev.

    Článok 16

    Európske centrá digitálnych inovácií

    1.  
    V prvom roku vykonávania programu sa zriadi počiatočná sieť európskych centier digitálnych inovácií. Uvedená počiatočná sieť pozostáva aspoň z jedného centra pre každý členský štát, pokiaľ je v danom členskom štáte kandidát, ktorý môže byť určený a vybraný v súlade s odsekmi 2 a 3.
    2.  

    Na účely zriadenia siete uvedenej v odseku 1 tohto článku určí každý členský štát v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi a administratívnymi a inštitucionálnymi štruktúrami subjekty – uchádzačov prostredníctvom otvoreného súťažného konania na základe týchto kritérií:

    a) 

    primerané spôsobilosti, pokiaľ ide o činnosti európskych centier digitálnych inovácií, uvedené v odseku 6 tohto článku, a spôsobilosti v jednej alebo viacerých oblastiach určených v článku 3 ods. 2;

    b) 

    primeraná riadiaca kapacita, personál a infraštruktúra potrebné na vykonávanie činností uvedených v odseku 6 tohto článku;

    c) 

    operačné a zákonné prostriedky potrebné na uplatňovanie administratívnych, zmluvných pravidiel a pravidiel finančného riadenia stanovených na úrovni Únie; a

    d) 

    primeraná finančná životaschopnosť zodpovedajúca objemu finančných prostriedkov Únie, ktorý bude mať spravovať, a v prípade potreby preukázaná zárukami vystavenými prednostne orgánom verejnej moci.

    3.  
    Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme rozhodnutia o výbere subjektov, ktoré budú tvoriť počiatočnú sieť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2 Komisia v maximálnej miere zohľadní stanovisko každého členského štátu pred výberom európskeho centra digitálnych inovácií na jeho území.

    Subjekty vyberie Komisia spomedzi subjektov – uchádzačov určených členskými štátmi na základe kritérií uvedených v odseku 2 tohto článku a týchto dodatočných kritérií:

    a) 

    rozpočet k dispozícii na financovanie počiatočnej siete; a

    b) 

    potreba, aby počiatočná sieť zabezpečila pokrytie potrieb priemyslu a oblastí verejného záujmu, a aby zabezpečila komplexné a geograficky vyvážené pokrytie s cieľom zlepšiť konvergenciu medzi členskými štátmi, ktoré čerpajú prostriedky z Kohézneho fondu na roky 2021 až 2027, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady, a ostatnými členskými štátmi, napríklad zmenšením digitálnej priepasti z geografického hľadiska.

    4.  
    Ak je to potrebné, Komisia po otvorenom súťažnom konaní prostredníctvom vykonávacích aktov prijme rozhodnutia o výbere subjektov, ktoré tvoria dodatočné európske centrá digitálnych inovácií. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2

    Komisia maximálne zohľadní stanovisko členského štátu pred výberom dodatočného európskeho centra digitálnych inovácií na jeho území.

    Komisia vyberie dodatočné európske centrá digitálnych inovácií takým spôsobom, aby sa zabezpečilo široké geografické pokrytie celej Európy. Počet subjektov v rámci siete musí byť dostatočné na uspokojenie dopytu po službách centier v daných členských štátoch. Na riešenie osobitných obmedzení, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny Únie, možno v záujme naplnenia potrieb takýchto regiónov nominovať osobitné subjekty.

    5.  
    Európske centrá digitálnych inovácií majú značnú celkovú autonómiu, aby si mohli stanoviť vlastnú organizáciu, zloženie a pracovné metódy.
    6.  

    Európske centrá digitálnych inovácií vykonávajú v súvislosti s vykonávaním programu nasledovné činnosti v prospech priemyslu Únie, najmä MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako aj verejného sektora:

    a) 

    zvyšovanie informovanosti a poskytovanie odborných znalostí, know-how a služieb v oblasti digitálnej transformácie vrátane zariadení na testovanie a experimentovanie alebo zabezpečenie prístupu k týmto znalostiam, službám a know-how;

    b) 

    pomoc podnikom, najmä MSP a startupom, organizáciám a orgánom verejnej správy, aby sa stali konkurencieschopnejšími a aby zlepšili svoje obchodné modely využívaním nových technológií, na ktoré sa program vzťahuje;

    c) 

    uľahčovanie prenosu odborných znalostí a know-how medzi regiónmi, najmä prepájaním MSP, startupov a spoločností so strednou kapitalizáciou usadených v jednom regióne s európskymi centrami digitálnych inovácií v iných regiónoch, ktoré majú na poskytovanie príslušných služieb najlepšie podmienky; podporovanie výmeny zručností a znalostí, spoločných iniciatív a osvedčených postupov;

    d) 

    poskytovanie tematických služieb predovšetkým služieb, ktoré súvisia s umelou inteligenciou, vysokovýkonnou výpočtovou technikou, kybernetickou bezpečnosťou a dôverou orgánom verejnej správy, organizáciám verejného sektora, MSP alebo spoločnostiam so strednou kapitalizáciou, alebo zabezpečenie prístupu týchto orgánov, organizácií, MSP alebo spoločností k týmto službám;

    e) 

    poskytovanie finančnej podpory tretím stranám v rámci špecifického cieľa 4.

    Na účely písmena d) prvého pododseku sa európske centrá digitálnych inovácií môžu špecializovať na konkrétne tematické služby a nemusia poskytovať všetky tematické služby ani tieto služby poskytovať všetkým kategóriám subjektov uvedeným v tomto odseku;

    7.  
    Ak európske centrum digitálnych inovácií získa financovanie v rámci programu, toto financovanie musí byť vo forme grantov.

    KAPITOLA II

    OPRÁVNENOSŤ

    Článok 17

    Oprávnené akcie

    ▼M1

    1.  
    Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktorými sa prispieva k dosahovaniu cieľov stanovených v článkoch 3 až 8a.

    ▼B

    2.  
    Kritériá oprávnenosti akcií vykonávaných v rámci programu sa stanovia v pracovných programoch.

    Článok 18

    Oprávnené právne subjekty

    1.  

    Tieto právne subjekty sú oprávnené zúčastňovať sa na programe:

    a) 

    právne subjekty usadené v:

    i) 

    členskom štáte alebo v zámorskej krajine alebo na zámorskom území, ktoré sú s spojené s členským štátom;

    ii) 

    tretej krajine pridruženej k programu v súlade s článkami 10 a 12;

    b) 

    akýkoľvek iný právny subjekt zriadený podľa práva Únie a akákoľvek medzinárodná organizácia európskeho záujmu.

    2.  
    Odchylne od odseku 1 sú právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, oprávnené na účasť na konkrétnych akciách, ak je ich účasť nevyhnutná na dosiahnutie cieľov programu. Takéto subjekty znášajú náklady svojej účasti, pokiaľ nie je v pracovných programoch uvedené inak.
    3.  
    Fyzické osoby nie sú oprávnené zúčastňovať sa na programe s výnimkou grantov udelených v rámci špecifického cieľa 4.
    4.  
    V pracovnom programe uvedenom v článku 24 sa môže stanoviť, že účasť je obmedzená iba na prijímateľov usadených v členských štátoch alebo na prijímateľov usadených v členských štátoch a konkrétnych pridružených krajinách alebo iných tretích krajinách, ak existujú dôvody bezpečnosti pre takéto obmedzenie, alebo ak akcie priamo súvisia so strategickou autonómiou Únie. Akékoľvek obmedzenie účasti právnych subjektov usadených v pridružených krajinách musí byť v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnej dohode.

    KAPITOLA III

    GRANTY

    Článok 19

    Granty

    Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách a môžu pokrývať až 100 % oprávnených nákladov bez toho, aby tým bola dotknutá zásada spolufinancovania stanovená v článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Takéto granty sa udeľujú a riadia, ako je bližšie stanovené pre každý špecifický cieľ.

    Článok 20

    Kritériá na vyhodnotenie návrhov

    1.  

    Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú stanovené v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov a zohľadňujú aspoň tieto prvky:

    a) 

    pripravenosť opatrenia v rámci vývoja projektu;

    b) 

    náležitosť navrhovaného plánu vykonávania;

    c) 

    potreba prekonať finančné prekážky, ako je napríklad nedostatočné trhové financovanie.

    2.  

    V prípade potreby kritériá na vyhodnotenie návrhov zohľadnia tieto prvky:

    a) 

    stimulujúci účinok podpory poskytovanej Úniou na verejné a súkromné investície;

    b) 

    očakávaný hospodársky a sociálny vplyv a vplyv na klímu a životné prostredie;

    c) 

    dostupnosť a uľahčenie prístupu k príslušným službám;

    d) 

    transeurópsky rozmer;

    e) 

    vyvážené geografické rozloženie v celej Únii vrátane zmenšovania geografických digitálnych priepastí, a to aj v najvzdialenejších regiónoch;

    f) 

    existencia plánu dlhodobej udržateľnosti;

    g) 

    možnosť opätovného využívania a prispôsobovania výsledkov projektov;

    h) 

    synergie a komplementárnosť s inými programami Únie.

    Článok 21

    Hodnotenie

    V súlade s článkom 150 nariadenia o rozpočtových pravidlách hodnotí žiadosti o grant hodnotiaci výbor, ktorý môže byť úplne alebo čiastočne zložený z nezávislých externých expertov.

    KAPITOLA IV

    OPERÁCIE KOMBINOVANÉHO FINANCOVANIA A INÉ FORMY KOMBINOVANÉHO FINANCOVANIA

    Článok 22

    Operácie kombinovaného financovania

    Operácie kombinovaného financovania v rámci programu, sa vykonávajú v súlade s nariadením (EÚ) 2021/523 a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

    Článok 23

    Kumulatívne a alternatívne financovanie

    1.  
    Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie vrátane z finančných prostriedkov podliehajúcich zdieľanému riadeniu, možno poskytnúť príspevok aj z iného programu Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Zodpovedajúci príspevok na akciu podlieha pravidlám príslušného programu Únie. Kumulatívne financovanie nepresiahne celkové oprávnené náklady na akciu. Podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.
    2.  

    Na to, aby akcie získali známku excelentnosti v rámci programu, musia spĺňať všetky tieto podmienky:

    a) 

    boli vyhodnotené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

    b) 

    sú v súlade s minimálnymi kvalitatívnymi požiadavkami danej výzvy na predkladanie návrhov;

    c) 

    z dôvodu rozpočtových obmedzení nie sú financované v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov.

    V súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027 sa z EFRR alebo ESF+ môžu podporovať návrhy predložené v rámci výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu, ktoré v súlade s programom získali známku excelentnosti.

    KAPITOLA V

    PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

    Článok 24

    Pracovné programy

    1.  
    Program sa vykonáva prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
    2.  
    Pracovné programy sa v zásade prijímajú ako viacročné programy, zvyčajne každé dva roky, a zahŕňajú všeobecné ciele programu, ako aj jeden alebo viacero špecifických cieľov. Ak je to odôvodnené osobitnými potrebami vykonávania, môžu sa prijať aj ako ročné programy.
    3.  
    Pracovné programy musia byť v súlade so špecifickými cieľmi programu stanovenými v článkoch 4 až 8, pričom sa v nich zohľadňujú aj oblasti a druhy činností stanovené v prílohe I. Zabezpečí sa v nich, aby akcie, ktoré sa nimi podporujú, nevytláčali súkromné financovanie.
    4.  
    S cieľom zohľadniť technologickú zmenu a vývoj na trhu je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom zmeniť prílohu I, pokiaľ ide o činnosti, ktoré sú v nej uvedené, a to spôsobom, ktorý je v súlade so špecifickými cieľmi programu stanovenými v článkoch 4 až 8.
    5.  
    V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.
    6.  
    Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme pracovné programy pre špecifické ciele 2, 4 a 5 a pre možné ďalšie akcie v rámci priameho riadenia pre špecifické ciele 1 a 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2

    Článok 25

    Monitorovanie a podávanie správ

    1.  
    Merateľné ukazovatele na účely monitorovania vykonávania programu a podávania správ o pokroku programu pri dosahovaní špecifických cieľov stanovených v článku 3 ods. 2 sú uvedené v prílohe II.
    2.  
    Komisia stanoví metodiku na stanovenie ukazovateľov pre presné vyhodnocovanie pokroku pri dosahovaní všeobecných cieľov stanovených v článku 3 ods. 1
    3.  
    S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom zmeniť prílohu II, pokiaľ ide o merateľné ukazovatele, ak sa to považuje za potrebné, ako aj doplniť toto nariadenie o ustanovenia o vytvorení rámca pre monitorovanie a hodnotenie.
    4.  
    Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie vykonávania a výsledkov programu získavali efektívne, účinne a včas, aby výsledky boli vhodné na hĺbkovú analýzu dosiahnutého pokroku a ťažkostí, ktoré sa vyskytli.

    Na uvedený účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a podľa potreby členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

    5.  
    Oficiálne štatistiky EÚ, ako napríklad pravidelné štatistické prieskumy v oblasti IKT, sa v maximálnej možnej miere použijú ako kontextové ukazovatele. Komisia konzultuje s národnými štatistickými úradmi a spolu s Eurostatom ich zapája do prvotného návrhu a následného rozpracovania štatistických ukazovateľov, ktoré sa použijú na monitorovanie vykonávania programu a pokroku dosahovaného pri digitálnej transformácii, pričom sa s národnými štatistickými úradmi vedú v tejto súvislosti konzultácie.

    Článok 26

    Hodnotenie programu

    1.  
    Hodnotenia programu sa vykonávajú takým spôsobom, aby sa včas mohli využiť v rozhodovacom procese. Ich súčasťou je aj kvalitatívne posúdenie pokroku pri dosahovaní všeobecných cieľov programu stanovených v článku 3.
    2.  
    Okrem pravidelného monitorovania programu Komisia vykonáva priebežné hodnotenie programu, ktoré sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o jeho vykonávaní, najneskôr však štyri roky po začatí vykonávania programu. Priebežné hodnotenie je základom pre prípadné prispôsobenie vykonávania programu, a to aj s prihliadnutím na najnovší relevantný technologický pokrok.
    3.  
    Na konci vykonávania programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

    V záverečnom hodnotení sa posúdia dlhodobé vplyvy programu a jeho udržateľnosť.

    4.  
    Systémom podávania správ o hodnotení sa zabezpečí, aby príjemcovia finančných prostriedkov Únie získavali údaje na hodnotenie programu efektívne, účinne a včas a aby boli tieto údaje dostatočne podrobné.
    5.  
    Komisia predloží priebežné hodnotenie uvedené v odseku 2 a záverečné hodnotenie uvedené v odseku 3 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

    Článok 27

    Audity

    1.  
    Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
    2.  
    Kontrolným systémom sa zabezpečí primeraná rovnováha medzi dôverou a kontrolou, pričom sa zohľadnia administratívne a iné náklady týkajúce sa kontroly na všetkých úrovniach.
    3.  
    Audity výdavkov sa vykonávajú konzistentne v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.
    4.  
    Ako súčasť kontrolného systému môže byť stratégia auditu založená na finančnom audite reprezentatívnej vzorky výdavkov. Uvedená reprezentatívna vzorka sa doplní výberom založeným na posúdení rizík súvisiacich s výdavkami.
    5.  
    Audit akcií, ktoré získajú kumulatívne financovanie z rôznych programov Únie, sa vykoná iba raz, pričom zahŕňa všetky príslušné programy a ich príslušné platné pravidlá.

    Článok 28

    Ochrana finančných záujmov Únie

    Ak sa prostredníctvom rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja zúčastňuje na programe tretia krajina, táto krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí. V prípade OLAF-u takéto práva zahŕňajú právo viesť vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

    Článok 29

    Poskytovanie informácií, komunikácia, zverejňovanie, politická podpora a šírenie

    1.  
    Príjemcovia financovania z prostriedkov Únie musia priznať pôvod uvedených finančných prostriedkov a zabezpečiť viditeľnosť financovania z prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, a to tým, že poskytnú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
    2.  
    Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie v súvislosti s programom, akciami vykonávanými v rámci programu a dosiahnutými výsledkami. Komisia tiež zabezpečuje, aby boli poskytnuté integrované informácie a aby sa dostali k potenciálnym žiadateľom o financovanie z prostriedkov Únie v digitálnom sektore.

    Finančné zdroje vyčlenené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa uvedené priority týkajú cieľov stanovených v článku 3.

    3.  
    Programom sa podporí tvorba politiky, osvetová činnosť, zvyšovanie povedomia a šírenie akcií týkajúcich sa programu, ako aj spolupráca a výmena skúseností v oblastiach uvedených v článkoch 4 až 8.

    KAPITOLA VI

    DELEGOVANÉ AKTY, VYKONÁVACIE AKTY, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

    Článok 30

    Vykonávanie delegovania právomoci

    1.  
    Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
    2.  
    Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 24 ods. 4 a článku 25 ods. 3 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.
    3.  
    Delegovanie právomoci uvedené v článku 24 ods. 4 a článku 25 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
    4.  
    Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
    5.  
    Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
    6.  
    Delegovaný akt prijatý podľa článku 24 ods. 4 a článku 25 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

    Článok 31

    Postup výboru

    1.  
    Komisii pomáha koordinačný výbor programu Digitálna Európa. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
    2.  
    Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

    Článok 32

    Zrušenie

    Rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

    Článok 33

    Prechodné ustanovenia

    1.  
    Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu akcií začatých podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 ( 7 ) a rozhodnutia (EÚ) 2015/2240, ktoré sa na uvedené akcie aj naďalej vzťahujú až do ich ukončenia.
    2.  
    Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa nariadenia (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia (EÚ) 2015/2240.
    3.  
    V prípade potreby možno do rozpočtu Únie na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 9 ods. 4, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

    Článok 34

    Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.




    PRÍLOHA I

    AKCIE

    Technický opis programu: rozsah akcií

    Počiatočné a v prípade potreby následné akcie programu sa vykonajú v súlade s týmto technickým opisom:

    Špecifický cieľ 1 – Vysokovýkonná výpočtová technika

    Programom sa vykonáva európska stratégia pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku, a to podporou uceleného ekosystému Únie, ktorým sa poskytujú vysokovýkonnú výpočtovú techniku a dátové kapacity potrebné na zabezpečenie globálnej konkurencieschopnosti Európy. Cieľom stratégie je zaviesť exaflopovú infraštruktúru vysokovýkonnej výpočtovej techniky a dátovú infraštruktúru svetovej úrovne v období medzi rokmi 2022 a 2023 a zariadenia s kapacitou nad rámec exaflopového výkonu v období medzi rokmi 2026 a 2O27, aby Únia mala vlastné nezávislé a konkurencieschopné technológie vysokovýkonnej výpočtovej techniky, dosiahla sa excelentnosť v oblasti aplikácií vysokovýkonnej výpočtovej techniky a rozšírila dostupnosť a využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky.

    Počiatočné a v prípade potreby následné akcie v rámci tohto cieľa zahŕňajú:

    1. 

    Rámec spoločného verejného obstarávania umožňujúci vypracovanie spoločných návrhov na nadobudnutie integrovanej siete vysokovýkonnej výpočtovej techniky svetovej úrovne vrátane nadobudnutia exaflopovej supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry. Uvedená sieť bude ľahko prístupná verejným a súkromným používateľom, najmä MSP, bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa nachádzajú, a bude ľahko prístupná na účely výskumu v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1488.

    2. 

    Spoločný rámec verejného obstarávania na nadobudnutie výkonnejšej než exaflopovej supervýpočtovej infraštruktúry vrátane integrácie s kvantovými výpočtovými technológiami

    3. 

    Koordinácia na úrovni Únie a primerané finančné zdroje na podporu rozvoja, verejného obstarávania a prevádzky takejto infraštruktúry.

    4. 

    Prepojenie kapacít vysokovýkonnej výpočtovej techniky a dátových kapacít členských štátov a podpora členských štátov, ktoré chcú svoje kapacity vysokovýkonnej výpočtovej techniky modernizovať alebo získať nové.

    5. 

    Prepojenie národných stredísk pre spôsobilosti v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, minimálne jedného v každom členskom štáte, a s väzbou na ich príslušné národné superpočítačové centrá, aby poskytovali služby vysokovýkonnej výpočtovej techniky priemyslu, najmä MSP, akademickej obci a orgánom verejnej správy.

    6. 

    Zavádzanie funkčnej technológie pripravenej na použitie, najmä supervýpočtovej technológie ako služby, ktorá vzíde z výskumu a inovácie, s cieľom vybudovať integrovaný európsky ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca (hardvér, softvér, aplikácie, služby, prepojenia a pokročilé digitálne zručnosti).

    Špecifický cieľ 2 – Umelá inteligencia

    V rámci programu sa vybudujú a posilnia základné kapacity umelej inteligencie v Európe vrátane zdrojov údajov a úložísk algoritmov a sprístupnia sa všetkým orgánom verejnej správy a podnikom, a posilnia a prepoja sa existujúce a novozriadené zariadenia na testovanie a experimentovanie v oblasti umelej inteligencie v členských štátoch.

    Počiatočné a v prípade potreby následné akcie v rámci tohto cieľa zahŕňajú:

    1. 

    Vytvorenie spoločných európskych dátových priestorov, ktorými sa sprístupňujú údaje z celej Európy vrátane informácií získaných z opakovaného použitia informácií verejného sektora a ktoré sa stanú zdrojom vstupných údajov pre riešenia na základe umelej inteligencie. Tieto priestory by boli otvorené verejnému a súkromnému sektoru. V záujme intenzívnejšieho využívania by sa malo zabezpečiť, aby údaje v priestore boli interoperabilné, najmä prostredníctvom dátových formátov, ktoré sú otvorené, strojovo čitateľné, štandardizované a zdokumentované, a to v rámci interakcie medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj v rámci jednotlivých sektorov a medzi nimi (sémantická interoperabilita).

    2. 

    Vývoj spoločných európskych knižníc alebo rozhraní knižníc algoritmov, ktoré ich ľahko sprístupňujú pre všetkých potencionálnych európskych používateľov na základe spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok. Podniky a verejný sektor majú mať možnosť identifikovať a získať také riešenie, ktoré by najlepšie zodpovedalo ich potrebám.

    3. 

    Spoločné investície s členskými štátmi do referenčných zariadení na testovanie a experimentovanie v reálnych podmienkach, ktoré budú na svetovej úrovni, so zameraním na využitie umelej inteligencie v kľúčových sektoroch ako zdravotníctvo, monitorovanie Zeme alebo životného prostredia, doprava a mobilita, bezpečnosť, výroba a financie, ako aj ďalšie oblasti verejného záujmu. Uvedené zariadenia majú byť prístupné všetkým aktérom z celej Európy a napojené na sieť centier digitálnych inovácií. Uvedené zariadenia majú byť vybavené objemnou výpočtovou kapacitou a možnosťami spracovania dát, ako aj najmodernejšími technológiami v oblasti umelej inteligencie vrátane nových oblastí, ako sú neuromorfické počítačové systémy, hĺbkové učenie (deep learning) a robotika, alebo by mali byť k takýmto zariadeniam, možnostiam a technológiám pripojené.

    Špecifický cieľ 3 – Kybernetická bezpečnosť a dôvera

    Programom sa stimuluje posilnenie, budovanie a nadobúdanie kapacít nevyhnutných na zabezpečenie digitálneho hospodárstva, spoločnosti a demokracie v Únii posilnením priemyselného potenciálu a konkurencieschopnosti Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj zlepšením možností verejného a súkromného sektora chrániť občanov a podniky pred kybernetickými hrozbami, a to aj podporou vykonávania smernice (EÚ) 2016/1148.

    Počiatočné a v prípade potreby následné akcie v rámci tohto cieľa zahŕňajú:

    1. 

    Spoločné investovanie s členskými štátmi do vyspelého vybavenia, infraštruktúry a know-how v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sú nevyhnutné na ochranu kritických infraštruktúr a Jednotného digitálneho trhu ako celku. Takéto spoločné investovanie by mohlo zahŕňať investície do kvantových zariadení a dátových zdrojov kybernetickej bezpečnosti, situačného povedomia v kybernetickom priestore, ako aj do ďalších nástrojov, ktoré sa sprístupnia verejnému a súkromnému sektoru v celej Európe.

    2. 

    Rozšírenie existujúcich technologických kapacít a prepojenie kompetenčných centier v členských štátoch a zabezpečenie toho, aby tieto kapacity zodpovedali potrebám verejného sektora a priemyslu, a to prostredníctvom produktov a služieb, ktorými sa zvyšuje kybernetická bezpečnosť a dôvera na Jednotnom digitálnom trhu.

    3. 

    Zabezpečenie rozsiahleho zavádzania účinných a najmodernejších riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti a dôvery v členských štátoch. Takéto zabezpečenie zahŕňa posilnenie ochrany a bezpečnosti produktov od ich návrhu až po ich komerčné využitie.

    4. 

    Podpora odstraňovania nedostatku zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti, napríklad zosúladením programov v uvedenej oblasti, ich prispôsobením konkrétnym potrebám daného odvetvia a uľahčením prístupu k cielenej špecializovanej odbornej príprave.

    Špecifický cieľ 4 – Pokročilé digitálne zručnosti

    Programom sa podporuje prístup k pokročilým digitálnym zručnostiam a možnostiam odbornej prípravy týkajúcej sa týchto zručností, – najmä v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, analýzy veľkých dát, umelej inteligencie, technológiám distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain) a kybernetickej bezpečnosti pre súčasnú a budúcu pracovnú silu tým, že sa okrem iného študentom, čerstvým absolventom, súčasným pracovníkom a občanom všetkých vekových kategórii, ktorí si potrebujú zlepšiť zručnosti, ponúkne možnosť získať a rozvinúť tieto zručnosti bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

    Počiatočné a v prípade potreby následné akcie v rámci tohto cieľa zahŕňajú:

    1. 

    Prístup k odbornej príprave na pracovisku v podobe stáží v kompetenčných centrách a podnikoch, ktoré zavádzajú pokročilé digitálne technológie.

    2. 

    Prístup ku kurzom v oblasti pokročilých digitálnych technológií, ktoré majú ponúkať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, výskumné ústavy a odvetvové profesionálne certifikačné orgány v spolupráci s orgánmi zapojenými do programu (s očakávaným tematickým zameraním na oblasti ako umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, technológie distribuovanej databázy transakcií (napr. blockchain), vysokovýkonná výpočtová technika a kvantové technológie).

    3. 

    Účasť na krátkodobej špecializovanej odbornej príprave, ktoré boli vopred certifikované, napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

    Intervencie sa zamerajú na pokročilé digitálne zručnosti, ktoré súvisia so špecifickými technológiami.

    Európske centrá digitálnych inovácií stanovené v článku 16, pôsobia ako sprostredkovatelia možností odbornej prípravy, pri čom spolupracujú s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy.

    Špecifický cieľ 5 – Zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita

    Projekty slúžiace na zavádzanie a čo najlepšie využitie digitálnych kapacít alebo interoperabilitu sa považujú za projekty spoločného záujmu.

    I. Počiatočné a v prípade potreby následné akcie v rámci tohto cieľa súvisiace s digitálnou transformáciou oblastí verejného záujmu zahŕňajú tieto prvky:

    1. 

    Modernizácia orgánov verejnej správy:

    1.1. 

    Podpora členských štátov pri uplatňovaní zásad tallinnského vyhlásenia o elektronickej verejnej správe vo všetkých politických sférach, pričom sa podľa potreby vytvoria a prepoja potrebné registre v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

    1.2. 

    Podpora vytvárania, pilotného skúšania, zavádzania, údržby, vývoja a propagácie koherentného ekosystému cezhraničnej infraštruktúry digitálnych služieb, ako aj podpora celého a neprerušeného reťazca zabezpečených, viacjazyčných a cezhranične i medziodvetvovo interoperabilných riešení a spoločných rámcov vo verejnej správe. Zahrnúť by sa mali aj metodiky posudzovania vplyvu a prínosov.

    1.3. 

    Podpora posudzovania, aktualizácie a propagácie existujúcich spoločných špecifikácií a noriem, ako aj vývoj, stanovovanie a propagácia nových spoločných špecifikácií, otvorených špecifikácií a noriem prostredníctvom normalizačných platforiem Únie a v prípade potreby v spolupráci s európskymi alebo medzinárodnými normalizačnými organizáciami.

    1.4. 

    Spolupráca na európskom ekosystéme dôveryhodných infraštruktúr s možným využitím služieb a aplikácií založených na technológiách distribuovanej databázy transakcií (napr. blockchain) vrátane podpory interoperability a štandardizácie, ako aj zavádzania cezhraničných aplikácií v Únii.

    2. 

    Zdravotníctvo

    2.1. 

    Zabezpečenie toho, aby mali občania kontrolu nad svojimi osobnými údajmi a bezpečný cezhraničný prístup k svojim osobným údajom týkajúcim sa zdravia a mohli ich bezpečne poskytovať, používať a spravovať spôsobom, ktorým sa zaručuje ich súkromie, bez ohľadu na to, kde sa tieto údaje nachádzajú, v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi o ochrane údajov. Dokončenie infraštruktúry digitálnych služieb elektronického zdravotníctva (eHealth) a jej rozšírenie o nové digitálne služby týkajúce sa prevencie chorôb, zdravia a zdravotnej starostlivosti a podpora zavádzania takýchto služieb na základe širokej podpory činností Únie a členských štátov, najmä v oblasti siete elektronického zdravotníctva podľa článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ ( 8 ).

    2.2. 

    Sprístupnenie lepších údajov pre výskum, prevenciu chorôb a personalizované zdravotníctvo a starostlivosť. Zaistenie toho, aby európski zdravotní výskumníci a odborníci z klinickej praxe mali prístup k potrebnému objemu zdrojov (spoločné dátové priestory vrátane uchovávania údajov a výpočtovej techniky, odborné znalosti a analytické kapacity) na účely dosiahnutia zásadného pokroku v oblasti závažných i zriedkavých chorôb. Cieľom je zabezpečiť demografickú kohortu v počte aspoň 10 miliónov občanov.

    2.3. 

    Sprístupnenie digitálnych nástrojov na posilnenie postavenia občanov a orientovanie starostlivosti na nich, a to podporou výmeny inovačných a najlepších postupov v oblasti digitálneho zdravotníctva, budovania kapacít a technickej pomoci, najmä na účely kybernetickej bezpečnosti, umelej inteligencie a vysokovýkonnej výpočtovej techniky.

    3. 

    Súdnictvo

    Umožnenie bezproblémovej a zabezpečenej cezhraničnej elektronickej komunikácie v rámci súdnictva i medzi súdnictvom a inými príslušnými orgánmi v oblasti občianskeho a trestného práva. Zlepšenie prístupu občanov, podnikov, príslušníkov právnického povolania a členov justičných orgánov k spravodlivosti a právnym informáciám a postupom poskytnutím sémanticky interoperabilných prepojení na databázy a registre, ako aj podpora mimosúdneho urovnávania sporov online. Podpora vývoja a zavádzania inovačných technológií pre súdy a príslušníkov právnického povolania na základe, okrem iného, riešení využívajúcich umelú inteligenciu, ktorými sa pravdepodobne môžu zefektívniť a urýchliť konania (napríklad tzv. aplikácie „legal tech“).

    4. 

    Doprava, mobilita, energetika a životné prostredie

    Zavádzanie decentralizovaných riešení a infraštruktúr, ktoré si vyžadujú rozsiahle digitálne aplikácie, ako sú napríklad prepojená a automatizovaná jazda, bezpilotné vzdušné prostriedky, koncepcie inteligentnej mobility, inteligentné mestá, inteligentné vidiecke oblasti alebo najvzdialenejšie regióny, v záujme podpory politík v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia a v koordinácii s akciami na digitalizáciu odvetví dopravy a energetiky v rámci Nástroja na prepájanie Európy.

    5. 

    Vzdelávanie, kultúra a médiá

    Zabezpečenie toho, aby mali tvorcovia, kreatívny priemysel a odvetvie kultúry v Európe prístup k najmodernejším digitálnym technológiám od umelej inteligencie až po pokročilú výpočtovú techniku. Využitie európskeho kultúrneho dedičstva vrátane európskej digitálnej knižnice na podporu vzdelávania a výskumu na účely podpory kultúrnej rozmanitosti, sociálnej súdržnosti a európskej spoločnosti. Podpora zavádzania digitálnych technológií vo vzdelávaní aj v rámci súkromne a verejne financovaných kultúrnych inštitúcií.

    6. 

    Ďalšie akcie na podporu Jednotného digitálneho trhu

    Podporné akcie akými sú napríklad posilnenie digitálnej a mediálnej gramotnosti a zvýšenie informovanosti maloletých osôb, rodičov a učiteľov o rizikách, ktorým môžu byť maloleté osoby v online prostredí vystavené, a o tom, ako ich chrániť, ako aj boj proti kybernetickému šikanovaniu a šíreniu detskej pornografie online prostredníctvom podpory celoeurópskej siete centier pre bezpečnejší internet. Presadzovanie opatrení zameraných na odhaľovanie zámerného šírenia dezinformácií a boj proti nemu, a tým zvyšovanie celkovej odolnosti Únie; podpora strediska Únie na monitorovanie ekonomického prostredia digitálnych platforiem, ako aj štúdií a osvetovej činnosti.

    Akcie uvedené v bodoch 1 až 6 môžu byť čiastočne podporované európskymi centrami digitálnych inovácií prostredníctvom tých istých kapacít, ktoré sa vybudovali na podporu priemyslu pri digitálnej transformácii (pozri bod II).

    II Počiatočné a v prípade potreby následné akcie v rámci tohto cieľa súvisiace s digitálnou transformáciou priemyslu zahŕňajú:

    Príspevok k rozširovaniu siete európskych centier digitálnych inovácií s cieľom zabezpečiť prístup k digitálnym kapacitám pre všetky podniky, najmä pre MSP vo všetkých regiónoch Únie. Takýto príspevok zahŕňa:

    1. 

    Prístup k spoločnému európskemu dátovému priestoru, platformám umelej inteligencie a európskym zariadeniam vysokovýkonnej výpočtovej techniky na účely analýzy údajov a aplikácií náročných na výpočtovú kapacitu.

    2. 

    Prístup k zariadeniam rozsiahleho testovania technológií umelej inteligencie a k vyspelým nástrojom kybernetickej bezpečnosti.

    3. 

    Prístup k pokročilým digitálnym zručnostiam

    Akcie uvedené v prvom pododseku sa budú koordinovať s inovačnými akciami v oblasti digitálnych technológií podporovanými najmä v rámci programu Horizont Európa, ako aj s investíciami do európskych centier digitálnych inovácií, ktoré získajú podporu z EFRR, a budú uvedené opatrenia a investície dopĺňať. Z programu sa môžu v súlade s pravidlami štátnej pomoci poskytovať aj granty na trhové uplatnenie. Podpora prístupu k financovaniu ďalších opatrení zameraných na digitálnu transformáciu sa zabezpečia prostredníctvom finančných nástrojov s využitím programu InvestEU.

    ▼M1

    Špecifický cieľ 6 – Polovodiče

    Akcie v rámci špecifického cieľa 6 sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/1781.

    ▼B




    PRÍLOHA II

    MERATEĽNÉ UKAZOVATELE NA ÚČELY MONITOROVANIA VYKONÁVANIA PROGRAMU A PODÁVANIA SPRÁV O POKROKU PROGRAMU PRI DOSAHOVANÍ ŠPECIFICKÝCH CIEĽOV

    Špecifický cieľ 1 – Vysokovýkonná výpočtová technika

    1.1. Počet infraštruktúr vysokovýkonnej výpočtovej techniky vytvorených na základe spoločného verejného obstarávania.

    1.2. Využívanie exaflopových a výkonnejších než exaflopových počítačov celkovo a v jednotlivých skupinách zainteresovaných strán (univerzity, MSP atď.).

    Špecifický cieľ 2 – Umelá inteligencia

    2.1. Celkový objem spoločných investícií do zariadení na testovanie a experimentovanie.

    2.2. Využívanie spoločných európskych knižníc alebo rozhraní knižníc algoritmov, využívanie spoločných európskych dátových priestorov a využívanie zariadení na testovanie a experimentovanie súvisiace s akciami podľa tohto nariadenia.

    2.3. Počet prípadov, v súvislosti s ktorými sa organizácie rozhodnú – ako výsledok programu – integrovať umelú inteligenciu do svojich produktov, procesov alebo služieb.

    Špecifický cieľ 3 – Kybernetická bezpečnosť a dôvera

    3.1. Počet infraštruktúr alebo nástrojov kybernetickej bezpečnosti alebo oboje, získaných prostredníctvom spoločného verejného obstarávania ( 9 ).

    3.2. Počet používateľov a používateľských komunít s prístupom k európskym zariadeniam kybernetickej bezpečnosti.

    Špecifický cieľ 4 – Pokročilé digitálne zručnosti

    4.1. Počet osôb, ktoré absolvovali odbornú prípravu podporovanú programom v záujme získania pokročilých digitálnych zručností.

    4.2. Počet podnikov, najmä MSP, ktoré majú ťažkosťami pri nábore odborníkov na IKT.

    4.3. Počet osôb, ktoré uviedli, že po ukončení odbornej prípravy podporovanej programom sa zlepšila ich situácia z hľadiska zamestnania.

    Špecifický cieľ 5 – Zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita

    5.1. Zavádzanie digitálnych verejných služieb.

    5.2. Podniky s vysokou mierou využívania digitálnych technológií (digital intensity score).

    5.3. Rozsah súladu národného rámca interoperability s európskym rámcom interoperability.

    5.4. Počet podnikov a subjektov verejného sektora, ktoré využili služby európskych centier digitálnych inovácií.

    ▼M1

    Špecifický cieľ 6 – Polovodiče

    Merateľné ukazovatele na monitorovanie vykonávania a na podávanie správ o pokroku pri dosahovaní špecifického cieľa 6 sú uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2023/1781.

    ▼B




    PRÍLOHA III

    SYNERGIE S OSTATNÝMI PROGRAMAMI ÚNIE

    1. Synergiami s programom Horizont Európa sa zabezpečí, aby:

    a) 

    sa druh opatrení, ktoré sa majú podporovať, ako aj ich očakávané výstupy a intervenčná logika líšili a vzájomne dopĺňali, a to aj napriek tomu, že sa viaceré tematické oblasti, na ktoré sa zameriava program a program Horizont Európa prekrývajú;

    b) 

    sa z programu Horizont Európa výrazne podporoval výskum, technologický rozvoj, demonštračné a pilotné činnosti, overovanie koncepcie, skúšanie a inovácia vrátane zavádzania inovačných digitálnych technológií vo fáze pred komerčným využitím, a to najmä prostredníctvom:

    i) 

    osobitného rozpočtu v rámci piliera „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ určeného na klaster „Digitalizácia, priemysel a vesmír“ s cieľom vyvinúť podporné technológie (umelá inteligencia a robotika, internet ďalšej generácie, vysokovýkonná výpočtová technika a veľké dáta, kľúčové digitálne technológie, spájanie digitálnych a iných technológií);

    ii) 

    podpory výskumu infraštruktúr v rámci piliera „Exceletná veda“;

    iii) 

    integrácie digitálnych aspektov do všetkých globálnych výziev (zdravotníctvo, bezpečnosť, energetika a mobilita, klíma atď.) a

    iv) 

    podpory rozširovania prelomových inovácií v rámci piliera „Inovatívna Európa“ (z ktorých budú mnohé kombinovať digitálne technológie s fyzickými);

    c) 

    sa prostredníctvom programu investovalo do:

    i) 

    budovania digitálnych kapacít v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, technológií distribuovanej databázy transakcií (napr. blockchain), kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností; a

    ii) 

    zavádzania digitálnych kapacít a najmodernejších digitálnych technológií na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v medziach rámca Únie v oblastiach verejného záujmu (ako je napríklad zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť a vzdelávanie) alebo v oblastiach, v ktorých zlyháva trh (ako je napríklad digitalizácia podnikov, najmä MSP);

    d) 

    sa kapacity a infraštruktúry programu sprístupnili výskumnej a inovačnej obci, a to aj pri akciách podporovaných z programu Horizont Európa, ako sú testovanie, experimentovanie a demonštračné činnosti vo všetkých odvetviach a disciplínach;

    e) 

    sa po dosiahnutí pokroku v rozvoji nových digitálnych technológií, ktorý sa podporuje prostredníctvom programu Horizont Európa, tieto technológie prostredníctvom programu postupne využívali a zavádzali;

    f) 

    boli iniciatívy programu Horizont Európa zamerané na rozvoj osnov, ktoré sa týkajú zručností a kompetencií, vrátane tých, ktoré sa používajú v strediskách spoločného umiestnenia ZIS v rámci EIT, doplnené budovaním kapacít v oblasti pokročilých digitálnych zručností podporovaným z programu;

    g) 

    sa zaviedli účinné mechanizmy koordinácie programovania a vykonávania, ktorými sa čo najviac zosúladia všetky postupy oboch programov. Do ich riadiacich štruktúr sa zapoja všetky príslušné útvary Komisie.

    2. Synergiami s programami Únie v rámci zdieľaného riadenia vrátane EFRR, ESF+, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu sa zabezpečí, aby:

    a) 

    sa dojednania o doplnkovom financovaní z programov Únie v rámci zdieľaného riadenia a z programu využívali na podporu akcií, ktorými sa premosťuje inteligentná špecializácia a podpora digitálnej transformácie európskeho hospodárstva a spoločnosti;

    b) 

    sa z EFRR prispievalo k rozvoju a posilňovaniu regionálnych a miestnych inovačných ekosystémov, transformácii priemyslu, ako aj k digitálnej transformácii spoločnosti a verejnej správy, čím sa zároveň podporí vykonávanie tallinnského vyhlásenia o elektronickej verejnej správe. Zahŕňa to podporu digitálnej transformácie priemyslu a využívania výsledkov, ako aj zavádzania nových technológií a inovačných riešení. Programom sa doplní a podporí nadnárodné prepájanie a mapovanie digitálnych kapacít, aby boli dostupné pre MSP a zároveň aby boli interoperabilné IT riešenia dostupné vo všetkých regiónoch Únie.

    3. Synergiami s Nástrojom na prepájanie Európy sa zabezpečí, aby:

    a) 

    sa program zameriaval na rozsiahle budovanie digitálnych kapacít a infraštruktúr v oblastiach vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností na účely plošného uplatňovania a zavádzania kľúčových existujúcich alebo testovaných inovačných digitálnych riešení v celej Európe v medziach rámca Únie v oblastiach verejného záujmu alebo v oblastiach, v ktorých zlyháva trh. Program sa má vykonávať najmä prostredníctvom koordinovaných a strategických investícií s členskými štátmi, najmä prostredníctvom spoločného verejného obstarávania do digitálnych kapacít, ktoré sa majú spoločne využívať v celej Európe, ako aj do akcií v celej Únii, ktorými sa podporuje interoperabilita a normalizácia ako súčasť rozvoja Jednotného digitálneho trhu;

    b) 

    sa kapacity a infraštruktúry programu sprístupnili na účely zavádzania nových inovačných technológií a riešení v oblasti mobility a dopravy. Prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy sa má podporovať zavádzanie a šírenie nových inovačných technológií a riešení v oblasti mobility a dopravy;

    c) 

    sa koordinačné mechanizmy vytvorili predovšetkým prostredníctvom vhodných riadiacich štruktúr.

    4. Synergiami s programom InvestEU sa zabezpečí, aby:

    a) 

    sa podpora formou trhového financovania, ktorá zahŕňa plnenie politických cieľov v rámci programu, poskytovala na základe nariadenia (EÚ) 2021/523; takéto trhové financovanie možno kombinovať s grantovou podporou;

    b) 

    sa prístup podnikov k finančným nástrojom uľahčoval prostredníctvom podpory, ktorú poskytnú európske centrá digitálnych inovácií.

    5. Synergiami s programom Erasmus+ sa zabezpečí, aby:

    a) 

    sa programom v spolupráci s príslušnými odvetviami podporoval rozvoj a nadobúdanie pokročilých digitálnych zručností, ktoré sú potrebné na uplatnenie špičkových technológií, ako je napríklad umelá inteligencia alebo vysokovýkonná výpočtová technika;

    b) 

    sa časťou programu Erasmus+, ktorá sa týka pokročilých zručností, doplňovali intervencie z programu zamerané na nadobúdanie zručností vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach prostredníctvom skúseností s mobilitou.

    6. Synergiami s programom Kreatívna Európa, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady, sa zabezpečí, aby:

    a) 

    sa podprogramom MEDIA programu Kreatívna Európa podporovali iniciatívy, ktoré môžu mať skutočný vplyv na kultúrny a kreatívny priemysel v celej Európe, čo pomáha pri ich prispôsobovaní sa digitálnej transformácii;

    b) 

    sa programom okrem iného poskytoval tvorcom, kreatívnemu priemyslu a odvetviu kultúry v Európe prístup k najmodernejším digitálnym technológiám, počnúc umelou inteligenciou po vyspelú výpočtovú techniku.

    7. Zabezpečujú sa synergie s ďalšími programami a iniciatívami Únie v oblasti spôsobilostí a zručností.



    ( 1 ) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

    ( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

    ( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1781 z 13. septembra 2023, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému polovodičov a mení nariadenie (EÚ) 2021/694 (akt o čipoch) (Ú. v. EÚ L 229, 18.9.2023, s. 1).

    ( 4 ) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

    ( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

    ( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

    ( 7 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).

    ( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

    ( 9 )  „Infraštruktúry“ by zvyčajne predstavovali výskumnú alebo experimentálnu infraštruktúru, ako sú napríklad testovacie prostredia, kybernetické štruktúry alebo počítačové/komunikačné zariadenia. Mohlo by ísť len o dáta a/alebo softvér alebo aj o fyzické zariadenia.

    „Nástroje“ by zvyčajne predstavovali fyzické zariadenie a/alebo softvér/algoritmus na zvýšenie bezpečnosti systémov IKT. Príkladom by mohol byť softvér na detekciu narušení alebo dátové zdroje umožňujúce situačnú informovanosť o kritických infraštruktúrach.

    Nariadenie o centre kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti umožňuje všetky druhy verejného obstarávania, nielen spoločné obstarávanie: Európskym centrom priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti ako orgánom Únie; inými subjektmi s pomocou grantu Únie alebo viacerými stranami.

    Top