EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02013D1313-20210101
Decision No 1313/2013/EU of the European Parliament and of the Council of 17 December 2013 on a Union Civil Protection Mechanism (Text with EEA relevance)Text with EEA relevance
Consolidated text: Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
02013D1313 — SK — 01.01.2021 — 003.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. ES L 347 20.12.2013, s. 924) |
Zmenené a doplnené:
|
|
Úradný vestník |
||
Č. |
Strana |
Dátum |
||
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/1475 z 2. októbra 2018, |
L 250 |
1 |
4.10.2018 |
|
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/420 z 13. marca 2019, |
L 77I |
1 |
20.3.2019 |
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/836 z 20. mája 2021, |
L 185 |
1 |
26.5.2021 |
Opravené a doplnené:
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1313/2013/EÚ
zo 17. decembra 2013
o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany
(Text s významom pre EHP)
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ A OSOBITNÉ CIELE, PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
Všeobecný cieľ a predmet úpravy
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
Toto rozhodnutie sa vzťahuje na spoluprácu v oblasti civilnej ochrany. Takáto spolupráca zahŕňa:
opatrenia v oblasti prevencie a pripravenosti v rámci Únie, a pokiaľ ide o článok 5 ods. 2, článok 13 ods. 3 a článok 28, aj mimo Únie, a
opatrenia zamerané na pomoc pri reakcii na bezprostredné nepriaznivé následky katastrofy, a to v rámci Únie alebo mimo nej, a to aj v krajinách, na ktoré odkazuje článok 28 ods. 1, na žiadosť o pomoc prostredníctvom mechanizmu Únie.
Článok 3
Osobitné ciele
Mechanizmom Únie sa podporuje, dopĺňa a uľahčuje koordinácia opatrení členských štátov v záujme plnenia týchto spoločných osobitných cieľov:
dosiahnuť vysokú úroveň ochrany pred katastrofami zabránením ich potenciálnym účinkom, ich zmiernením, podporovaním kultúry prevencie a zlepšovaním spolupráce medzi útvarmi civilnej ochrany a ostatnými príslušnými útvarmi;
zvýšiť úroveň pripravenosti reagovať na katastrofy na úrovni členského štátu a Únie;
uľahčiť rýchlu a účinnú reakciu v prípade katastrof alebo bezprostrednej hrozby katastrof, a to aj prijímaním opatrení na zmiernenie bezprostredných následkov katastrof a nabádaním členských štátov, aby sa usilovali o odstránenie byrokratických prekážok;
zvýšiť povedomie a pripravenosť verejnosti v prípadoch katastrof;
zvýšiť dostupnosť a využívanie vedeckých vedomostí o katastrofách; a
zintenzívniť spoluprácu a koordináciu na cezhraničnej úrovni a medzi členskými štátmi, ktoré sú vystavené riziku rovnakých druhov katastrof.
Ukazovatele sa podľa potreby budú využívať na monitorovanie, hodnotenie a preskúmavanie uplatňovania tohto rozhodnutia. Tieto ukazovatele sú:
pokrok vo vykonávaní rámca prevencie katastrof: meraný počtom členských štátov, ktoré sprístupnili Komisii informácie uvedené v článku 6ods. 1 písm. d);
pokrok vo zvyšovaní úrovne pripravenosti na katastrofy: meraný množstvom kapacít v oblasti reakcie zahrnutých do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany vo vzťahu k cieľom týkajúcim sa kapacít uvedených v článku 11, počtu modulov registrovaných v spoločnom systéme komunikácie a poskytovania informácií v prípade núdzových situácií (ďalej len „CECIS“) a počtu kapacít rescEU vytvorených na poskytovanie pomoci v mimoriadnych situáciách;
pokrok dosiahnutý pri zlepšovaní reakcie na katastrofy: meraný rýchlosťou zásahov v rámci mechanizmu Únie a rozsahom, v ktorom pomoc prispieva k potrebám na mieste; a
pokrok vo zvyšovaní povedomia a pripravenosti verejnosti na katastrofy meraný úrovňou povedomia občanov Únie o rizikách v ich regióne.
Článok 4
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„katastrofa“ je akákoľvek situácia, ktorá má alebo môže mať závažný vplyv na ľudí, životné prostredie alebo majetok, vrátane kultúrneho dedičstva;
„reakcia“ je akékoľvek opatrenie na základe žiadosti o pomoc, ktoré sa vykoná v rámci mechanizmu Únie v prípade hrozby katastrofy alebo počas katastrofy samotnej alebo po nej s cieľom riešiť jej bezprostredné nepriaznivé dôsledky;
„pripravenosť“ je stav pohotovosti a spôsobilosti ľudských zdrojov, materiálnych prostriedkov, štruktúr, spoločenstiev a organizácií, ktoré umožňujú zabezpečiť účinnú rýchlu reakciu na katastrofu a ktoré sú výsledkom vopred uskutočnených opatrení;
„prevencia“ je akékoľvek opatrenie zamerané na zníženie rizika alebo zmierňovanie nepriaznivých následkov katastrof pre ľudí, životné prostredie a majetok vrátane kultúrneho dedičstva;
„ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám“ sú nezáväzné ciele stanovené v oblasti civilnej ochrany na podporu opatrení v oblasti prevencie a pripravenosti na účely zlepšenia schopnosti Únie a jej členských štátov odolávať účinkom katastrofy, ktorá má alebo môže mať cezhraničné účinky na viaceré krajiny;
„včasné varovanie“ je včasné a účinné poskytovanie informácií, ktoré umožňuje prijať opatrenia na zabránenie rizikám katastrof a ich nepriaznivému vplyvu alebo na ich zníženie, ako aj uľahčenie pripravenosti na účinnú reakciu;
„modul“ je sebestačné a autonómne usporiadanie spôsobilostí členských štátov, ktoré je vzhľadom na úlohy a potreby vopred vymedzené, alebo mobilný operačný tím členských štátov predstavujúci kombináciu ľudských zdrojov a materiálnych prostriedkov, ktorý je možné charakterizovať na základe jeho kapacity, pokiaľ ide o zásah, alebo úlohy (úloh), ktorú je schopný vykonať;
„posúdenie rizík“ znamená celkový medzisektorový proces zisťovania rizík, analýzy rizík a hodnotenia rizík vykonávaný na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia, ako vnútroštátna úroveň;
„spôsobilosť na riadenie rizík“ je schopnosť členského štátu alebo jeho regiónov znížiť alebo zmierniť riziká, (vplyv a pravdepodobnosť katastrofy), ktoré zistili na základe svojich posúdení rizík, a prispôsobiť sa im, a to do takej miery, ktorá je v danom členskom štáte prijateľná. Spôsobilosť na riadenie rizík sa môže posudzovať na základe technickej, finančnej a administratívnej kapacity vykonávať náležité:
posúdenia rizík,
plánovanie riadenia rizík na účely prevencie a pripravenosti a
opatrenia týkajúce sa prevencie rizík a pripravenosti na ne;
„podpora hostiteľskej krajiny“ je akékoľvek opatrenie vykonávané vo fáze pripravenosti a reakcie zo strany krajiny, ktorá dostáva alebo vysiela pomoc, alebo Komisie, zamerané na odstránenie predvídateľných prekážok medzinárodnej pomoci, ktorá sa poskytuje prostredníctvom mechanizmu Únie. Zahŕňa podporu, ktorú členské štáty poskytujú na účely uľahčenia tranzitu tejto pomoci cez svoje územie;
„kapacita v oblasti reakcie“ je pomoc, ktorá sa na požiadanie môže poskytovať prostredníctvom mechanizmu Únie
„logistická podpora“ znamená základné vybavenie alebo služby, ktoré tímy odborníkov uvedené v článku 17 ods. 1 potrebujú na vykonávanie svojich úloh, okrem iného komunikáciu, dočasné ubytovanie, potraviny alebo dopravu v rámci krajiny;
„zúčastnený štát“ je tretia krajina, ktorá sa zúčastňuje na mechanizme Únie v súlade s článkom 28 ods. 1.
KAPITOLA II
PREVENCIA
Článok 5
Preventívne opatrenia
Komisia na účely dosiahnutia cieľov a vykonania opatrení v oblasti prevencie:
prijíma opatrenia na zlepšenie vedomostnej základne o rizikách katastrof a na zlepšenie podpory a propagácie spolupráce a výmeny vedomostí, výsledkov vedeckého výskumu a inovácie, najlepších postupov a informácií, a to aj medzi členskými štátmi, ktoré čelia spoločným rizikám;
podporuje a presadzuje posúdenie rizík a činnosti v oblasti mapovania, ktoré vykonávajú členské štáty, prostredníctvom spoločného využívania osvedčených postupov, a uľahčuje prístup k osobitným a odborným znalostiam o otázkach spoločného záujmu;
vytvára a pravidelne aktualizuje medzisektorový prehľad a mapu rizík prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou vrátane rizík katastrof, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky na viaceré krajiny, ktorým Únia môže čeliť, využívajúc jednotný prístup v rámci rôznych oblastí politík, ktoré sa môžu zaoberať prevenciou katastrof alebo mať na ňu vplyv, pričom sa náležite zohľadnia pravdepodobné vplyvy zmeny klímy;
nabáda na výmenu osvedčených postupov pri vypracúvaní národných systémov civilnej ochrany v záujme vyrovnania sa s vplyvom zmeny klímy;
presadzuje a podporuje rozvoj a vykonávanie činnosti členských štátov v oblasti riadenia rizík, a to prostredníctvom spoločného využívania osvedčených postupov, a uľahčuje prístup k osobitným a odborným znalostiam o otázkach spoločného záujmu;
zbiera a šíri informácie sprístupnené členskými štátmi; organizuje výmenu skúseností o posúdení spôsobilosti na riadenie rizík; a uľahčuje výmenu osvedčených postupov pri plánovaní prevencie a pripravenosti, a to aj prostredníctvom dobrovoľného partnerského preskúmania;
v lehotách stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d) pravidelne podáva správy Európskemu parlamentu a Rade o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní článku 6;
podporuje využívanie rôznych fondov Únie, prostredníctvom ktorých by bolo možné podporovať udržateľné predchádzanie katastrofám a nabáda členské štáty a regióny, aby tieto možnosti financovania využívali;
zdôrazňuje význam prevencie rizík, podporuje členské štáty pri zvyšovaní povedomia a informovaní a vzdelávaní verejnosti, ako aj ich úsilie pri informovaní verejnosti o systémoch varovania, a to poskytovaním usmernení o takýchto systémoch aj na cezhraničnej úrovni;
podporuje preventívne opatrenia v členských štátoch a tretích krajinách uvedených v článku 28, a to prostredníctvom spoločného využívania osvedčených postupov, a uľahčuje prístup k osobitným a odborným znalostiam o otázkach spoločného záujmu; a
v úzkej konzultácii s členskými štátmi vykonáva ďalšie nevyhnutné podporné a doplnkové preventívne opatrenia na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a).
Článok 6
Riadenie rizík
Členské štáty na účely podpory účinného a súdržného prístupu k prevencii katastrof a pripravenosti na katastrofy prostredníctvom spoločného využívania informácií, ktoré nemajú citlivý charakter, a to informácií, ktorých sprístupnenie by nebolo v rozpore so základnými bezpečnostnými záujmami členských štátov, a podpory výmeny najlepších postupov v rámci mechanizmu Únie:
ďalej rozvíjajú posúdenia rizík na celoštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako celoštátna úroveň;
ďalej rozvíjajú posúdenie spôsobilosti na riadenie rizík na celoštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako celoštátna úroveň;
ďalej rozvíjajú a skvalitňujú plánovanie riadenia rizík v prípade katastrof na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, a to aj pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, s prihliadnutím na ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám uvedené v odseku 5, keď budú stanovené, a riziká spojené s katastrofami, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky na viaceré krajiny;
sprístupňujú Komisii zhrnutie relevantných skutočností z posúdení uvedených v písmenách a) a b), pričom sa zameriavajú na kľúčové riziká. V prípade kľúčových rizík s cezhraničnými dôsledkami a rizík spojených s katastrofami, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky na viaceré krajiny, ako aj prípadných rizík s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom, členské štáty opíšu prioritné opatrenia týkajúce sa prevencie a pripravenosti. Zhrnutie sa poskytne Komisii do 31. decembra 2020 a potom každé tri roky ako aj vždy, keď dôjde k významným zmenám;
dobrovoľne sa zúčastňujú na partnerskom preskúmaní posúdenia spôsobilosti na riadenie rizík;
v súlade s medzinárodnými záväzkami na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, zlepšujú získavanie údajov o stratách v dôsledku katastrof s cieľom zabezpečiť zostavenie scenárov založených na dôkazoch, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1, a identifikáciu nedostatkov v kapacitách v oblasti reakcie na katastrofy.
Ak členský štát často žiada prostredníctvom mechanizmu Únie o rovnaký druh pomoci pre rovnaký druh katastrofy, môže Komisia po starostlivej analýze dôvodov a okolností aktivácie a s cieľom podporiť dotknutý členský štát pri zvýšení jeho úrovne prevencie a pripravenosti:
požiadať členský štát, aby poskytol dodatočné informácie o konkrétnych opatreniach týkajúcich sa prevencie a pripravenosti v súvislosti s rizikom zodpovedajúcim uvedenému druhu katastrofy; a
v relevantných prípadoch na základe poskytnutých informácií:
navrhnúť nasadenie tímu odborníkov v teréne, aby poskytli poradenstvo v oblasti opatrení týkajúcich sa prevencie a pripravenosti; alebo
vydať odporúčania na zvýšenie úrovne prevencie a pripravenosti v dotknutom členskom štáte. Komisia a dotknutý členský štát sa navzájom informujú o všetkých opatreniach prijatých na základe takýchto odporúčaní.
V prípade, keď členský štát žiada prostredníctvom mechanizmu Únie o rovnaký druh pomoci pre rovnaký druh katastrofy trikrát v období troch po sebe nasledujúcich rokov, uplatnia sa písmená a) a b), ibaže by zo starostlivej analýzy dôvodov a okolností častej aktivácie vyplynulo, že to nie je potrebné.
KAPITOLA III
PRIPRAVENOSŤ
Článok 7
Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie
ERCC predovšetkým koordinuje, monitoruje a podporuje v reálnom čase reakciu na núdzové situácie na úrovni Únie. ERCC úzko spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi civilnej ochrany a príslušnými orgánmi Únie na podpore medziodvetvového prístupu k zvládaniu katastrof.
Článok 8
Všeobecné opatrenia Komisie v oblasti pripravenosti
Komisia vykonáva tieto opatrenia v oblasti pripravenosti:
riadi ERCC;
riadi CECIS s cieľom umožniť komunikáciu a spoločné využívanie informácií medzi ERCC a kontaktnými bodmi členských štátov;
pracuje s členskými štátmi na:
vývoji nadnárodných systémov detekcie a včasného varovania, ktoré fungujú v záujme Únie, s cieľom zmierniť bezprostredné dôsledky katastrof,
lepšej integrácii existujúcich nadnárodných systémov detekcie a včasného varovania založenej na prístupe zameranom na viacnásobné nebezpečenstvo, s cieľom minimalizovať čas potrebný na reakciu na katastrofy,
zachovávaní a ďalšom rozvíjaní situačnej informovanosti a analytickej schopnosti,
monitorovaní katastrof a v relevantných prípadoch aj vplyvoch zmeny klím, a poskytovaní poradenstva na základe vedeckých poznatkov o nich,
prevádzaní vedeckých informácií do operačných informácií,
tvorbe, údržbe a rozvoji európskych vedeckých partnerstiev, ktoré pokryjú problematiku prírodných nebezpečenstiev a nebezpečenstiev spôsobených ľudskou činnosťou, čo by malo prispievať k prepojeniu vnútroštátnych systémov včasného varovania a výstrahy a prepojeniu takýchto systémov s ERCC a CECIS,
podpore úsilia členských štátov a poverených medzinárodných organizácií formou vedeckých poznatkov, inovačných technológií a odborných znalostí, keď členské štáty a takéto organizácie ďalej rozvíjajú svoje systémy včasného varovania, a to aj prostredníctvom vedomostnej siete Únie v oblasti civilnej ochrany uvedenej v článku 13;
vytvára a riadi spôsobilosti na aktiváciu a vysielanie tímov odborníkov zodpovedných za:
posudzovanie potrieb, ktorým sa možno bude môcť vyhovieť v rámci mechanizmu Únie, v členskom štáte alebo tretej krajine žiadajúcich o pomoc,
prípadné uľahčovanie koordinácie pomoci pri reakcii na katastrofy na mieste a udržiavanie stykov s príslušnými orgánmi členského štátu alebo tretej krajiny žiadajúcimi o pomoc a
poskytovanie podpory členskému štátu alebo tretej krajine žiadajúcich o pomoc prostredníctvom odborných znalostí o opatreniach týkajúcich sa prevencie, pripravenosti alebo reakcie;
vytvára a udržiava spôsobilosť poskytovať logistickú podporu pre tímy odborníkov uvedené v písm. d);
vytvára a udržiava sieť vyškolených odborníkov členských štátov, ktorí môžu byť k dispozícii v krátkom čase, aby ERCC pomohli pri monitorovaní informovania a uľahčovaní koordinácie;
uľahčuje koordináciu predbežného umiestňovania kapacít v oblasti reakcie na katastrofy, ktoré vykonávajú členské štáty, v rámci Únie;
podporuje úsilie o zlepšenie interoperability modulov a iných kapacít v oblasti reakcie pri zohľadnení najlepších postupov na úrovni členských štátov, ako aj medzinárodnej úrovni;
v rámci svojich právomocí prijíma opatrenia potrebné na uľahčenie podpory hostiteľskej krajiny vrátane vypracúvania a aktualizácie usmernení o podpore hostiteľskej krajiny, na čom na základe operačných skúseností spolupracuje s členskými štátmi;
podporuje vytváranie dobrovoľných programov partnerského preskúmania na posúdenie stratégií pripravenosti členských štátov, a to na základe vopred vymedzených kritérií, čo umožní formulovanie odporúčaní na posilnenie úrovni pripravenosti Únie;
v úzkej konzultácii s členskými štátmi prijíma ďalšie nevyhnutné podporné a doplnkové opatrenia v oblasti pripravenosti na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b); a
podporuje členské štáty v prípade katastrof na ich území na základe ich žiadosti tým, že im poskytne možnosť využívať európske vedecké partnerstvá na cielenú vedeckú analýzu. Výsledné analýzy sa môžu zdieľať v rámci CECIS so súhlasom postihnutých členských štátov.
Článok 9
Všeobecné opatrenia členských štátov v oblasti pripravenosti
Členské štáty vopred určia moduly, iné kapacity v oblasti reakcie a odborníkov v rámci svojich príslušných útvarov, a najmä útvarov svojej civilnej ochrany alebo iných útvarov pre núdzové situácie, ktoré by sa na požiadanie mohli prostredníctvom mechanizmu Únie poskytnúť na účely zásahu. Zohľadnia, že zloženie modulov alebo iných kapacít v oblasti reakcie môže závisieť od druhu katastrofy a od konkrétnych potrieb z nej vyplývajúcich.
Moduly pozostávajú zo zdrojov jedného alebo viacerých členských štátov a:
sú schopné vykonávať vopred vymedzené úlohy v oblastiach reakcie v súlade s platnými medzinárodnými usmerneniami a preto:
je možné ich vyslať prostredníctvom ERCC vo veľmi krátkom čase po predložení žiadosti o pomoc; a
sú schopné pracovať sebestačne a autonómne v danom časovom období;
sú interoperabilné s inými modulmi;
zúčastňujú sa na odbornej príprave a cvičeniach s cieľom splniť požiadavku interoperability;
sú podriadené vedeniu osoby, ktorá je zodpovedná za činnosť modulov; a
sú schopné podľa potreby spolupracovať s ostatnými orgánmi Únie a/alebo medzinárodnými inštitúciami, najmä Organizáciou Spojených národov.
Iné kapacity v oblasti reakcie môžu pozostávať zo zdrojov jedného alebo viacerých členských štátov a v prípade potreby:
sú schopné vykonávať úlohy v oblastiach reakcie v súlade s platnými medzinárodnými usmerneniami a preto:
je možné ich vyslať prostredníctvom ERCC vo veľmi krátkom čase po predložení žiadosti o pomoc; a
sú v prípade potreby schopné pracovať sebestačne a autonómne v danom časovom období;
sú schopné podľa potreby spolupracovať s ostatnými orgánmi Únie a/alebo medzinárodnými inštitúciami, najmä Organizáciou Spojených národov.
Ak sa členský štát rozhodne využiť núdzové služby poskytnuté prostredníctvom programu Galileo uvedené v prvom pododseku, určí a Komisii oznámi vnútroštátne orgány, ktoré majú povolenie na využívanie uvedených núdzových služieb.
Článok 10
Tvorba scenárov a plánovanie zvládania katastrof
Komisia a členské štáty spolupracujú na zlepšení medziodvetvového plánovania riadenia rizika katastrof na úrovni Únie pre prípady prírodných katastrof aj katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky na viaceré krajiny vrátane nežiaducich účinkov zmeny klímy. Uvedené plánovanie zahŕňa tvorbu scenárov na úrovni Únie na účely prevencie katastrof, pripravenosti a reakcie na ne s ohľadom na činnosť vykonávanú v súvislosti s cieľmi Únie týkajúcimi sa odolnosti voči katastrofám uvedenými v článku 6 ods. 5 a činnosť vedomostnej siete Únie v oblasti civilnej ochrany uvedenej v článku 13, ako aj na základe:
posudzovania rizika, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. a);
prehľadu rizík, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1 písm. c);
posúdenia spôsobilosti na riadenie rizík vypracovaného členskými štátmi, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. b);
dostupných údajov o stratách v dôsledku katastrof, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. f);
dobrovoľnej výmeny existujúcich informácií o plánovaní riadenia rizík v prípade katastrof na vnútroštátnej alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň;
mapovania prostriedkov; a
vypracúvania plánov na nasadzovanie kapacít v oblasti reakcie.
Článok 11
Európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany
Komisia v spolupráci s členskými štátmi monitoruje pokrok v dosahovaní cieľov kapacity stanovených vo vykonávacích aktoch uvedených v prvom pododseku tohto odseku a identifikuje potenciálne závažné nedostatky v kapacite v oblasti reakcie v európskom zoskupení v oblasti civilnej ochrany. Ak sa zistia takéto nedostatky, Komisia preskúma, či sú potrebné kapacity členským štátom dostupné mimo európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany. Komisia nabáda členské štáty, aby riešili závažné nedostatky v kapacite v oblasti reakcie v európskom zoskupení v oblasti civilnej ochrany. Môže členským štátom poskytovať podporu v tomto ohľade v súlade s článkom 20 a článkom 21 ods. 1 písm. i) a článkom 21 ods. 2.
Článok 12
Kapacity rescEU
Komisia a členské štáty s cieľom zaručiť účinnú reakciu na katastrofy v prípade potreby zabezpečia primerané geografické rozmiestnenie kapacít rescEU.
V riadne odôvodnených naliehavých prípadoch môže Komisia nadobúdať, prenajímať si, zabezpečovať formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečovať kapacity stanovené vykonávacími aktmi prijatými v súlade so zrýchleným postupom uvedeným v článku 33 ods. 3. Takéto vykonávacie akty:
určujú potrebný druh a množstvo materiálnych prostriedkov a všetky potrebné podporné služby, ktoré už boli vymedzené ako kapacity rescEU, a/alebo
vymedzujú dodatočné materiálne prostriedky a všetky potrebné podporné služby ako kapacity rescEU a stanovujú potrebný druh a množstvo týchto kapacít.
Hostiteľom kapacít rescEU sú členské štáty, ktoré ich nadobudli, prenajali si ich, zabezpečili formou lízingu alebo inak zmluvne zabezpečili.
Kapacity rescEU sa môžu použiť na vnútroštátne účely podľa článku 23 ods. 4a len v prípade, ak sa nepoužívajú alebo nie sú potrebné na operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie.
Kapacity rescEU sa používajú v súlade s vykonávacími aktmi prijatými podľa článku 32 ods. 1 písm. g) a s operačnými zmluvami medzi Komisiou a členským štátom, ktorý takéto kapacity vlastní, prenajíma si ich alebo si ich zabezpečuje formou lízingu, v ktorých sa stanovujú podrobnejšie podmienky nasadenia kapacít rescEU vrátane zúčastneného personálu.
Členský štát, na ktorého území sú kapacity rescEU nasadené, zodpovedá za riadenie operácií reakcie. V prípade nasadenia mimo Únie zodpovedajú za zaistenie úplnej integrácie kapacít rescEU do celkovej reakcie členské štáty, ktoré sú ich hostiteľmi.
Pri nasadení kapacít rescEU v tretích krajinách môžu členské štáty v osobitných prípadoch odmietnuť nasadiť svoj personál v súlade s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 32 ods. 1 písm. g) a s konkrétnymi ustanoveniami operačných zmlúv uvedených v odseku 5 treťom pododseku tohto článku.
Článok 13
Vedomostná sieť Únie v oblasti civilnej ochrany
Komisia prostredníctvom siete náležite zohľadňuje odborné znalosti, ktoré sú k dispozícii v členských štátoch, na úrovni Únie, na úrovni iných medzinárodných organizácií a subjektov, na úrovni tretích krajín a na úrovni organizácií pôsobiacich v teréne.
Komisia a členské štáty podporujú rodovo vyváženú účasť na vytváraní a fungovaní siete.
Komisia prostredníctvom siete podporuje súdržnosť postupov plánovania a rozhodovania podporou neustálej výmeny poznatkov a informácií týkajúcich sa všetkých oblastí činnosti v rámci mechanizmu Únie.
Na uvedený účel vykonáva Komisia prostredníctvom siete okrem iného tieto činnosti:
vytvorenie a riadenie programu odbornej prípravy a výcviku pre pracovníkov v oblasti civilnej ochrany a zvládania katastrof zameraného na prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na ne. Program sa zameria a podporuje výmenu najlepších postupov v oblasti civilnej ochrany a zvládania katastrof, a to aj v súvislosti s katastrofami spôsobenými zmenou klímy, a zahŕňa spoločné kurzy a systém výmeny odborných znalostí v oblasti zvládania katastrof vrátane výmeny odborníkov a skúsených dobrovoľníkov a vysielania odborníkov členských štátov.
Cieľom programu odbornej prípravy a výcviku je zlepšiť koordináciu, zlučiteľnosť a komplementárnosť kapacít uvedených v článkoch 9, 11 a 12 a zvyšovať spôsobilosť odborníkov uvedených v článku 8 ods. 1 písm. d) a f);
vytvorenie a riadenie programu skúseností získaných z opatrení v oblasti civilnej ochrany vykonávaných v rámci mechanizmu Únie vrátane aspektov celkového cyklu zvládania katastrof s cieľom poskytnúť širokú základňu pre procesy vzdelávania a rozvoj znalostí. Tento program obsahuje:
monitorovanie, analýzu a hodnotenie všetkých relevantných opatrení v oblasti civilnej ochrany v rámci mechanizmu Únie;
podporu uplatňovania získaných skúseností s cieľom získať základ postavený na skúsenostiach, z ktorého bude vychádzať rozvoj činností v rámci cyklu zvládania katastrof, a
vytváranie metód a nástrojov na zhromažďovanie, analýzu, propagáciu a uplatňovanie získaných skúseností.
Uvedený program zahŕňa v náležitých prípadoch aj skúsenosti získané zo zásahov mimo Únie, pokiaľ ide o využitie prepojení a synergií medzi pomocou poskytovanou v rámci mechanizmu Únie a humanitárnou reakciou;
stimulovanie výskumu a inovácií a podpora zavádzania a využívania relevantných nových prístupov alebo technológií alebo oboch na účely mechanizmu Únie;
zriadenie a údržba online platformy slúžiacej sieti na podporu a zjednodušenie vykonávania rôznych úloh uvedených v písmenách a), b) a c).
KAPITOLA IV
REAKCIA
Článok 14
Oznamovanie katastrof v rámci Únie
Prvý pododsek sa neuplatňuje v prípade, že povinnosť oznámenia už bola splnená podľa ostatných právnych predpisov Únie, podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, alebo podľa platných medzinárodných dohôd.
Článok 15
Reakcia na katastrofy v rámci Únie
Komisia po prijatí žiadosti o pomoc podľa potreby a bezodkladne:
postúpi žiadosť kontaktným bodom ostatných členských štátov;
v súčinnosti s postihnutým členským štátom získava a analyzuje overené informácie o situácii s cieľom vypracovať spoločnú informovanosť o situácii a reakciu na situáciu a poskytne uvedené informácie priamo členským štátom;
vypracuje po porade so žiadajúcim členským štátom odporúčania týkajúce sa poskytovania pomoci prostredníctvom mechanizmu Únie na základe potrieb na mieste a všetkých relevantných vopred vypracovaných plánov, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1, vyzve členské štáty, aby nasadili konkrétne kapacity, a uľahčuje koordináciu poskytovania požadovanej pomoci; a
prijme ďalšie opatrenia na uľahčenie koordinácie reakcie.
Článok 16
Podpora konzistentnosti v reakcii na katastrofy mimo Únie
Komisia podporuje konzistentnosť poskytovania pomoci prostredníctvom týchto opatrení:
udržiava dialóg s kontaktnými bodmi členských štátov s cieľom zabezpečiť účinný a jednotný príspevok reakcie Únie na katastrofy prostredníctvom mechanizmu Únie k celkovému úsiliu zameranému na pomoc v núdzi, a to najmä prostredníctvom:
bezodkladného informovania členských štátov o žiadostiach o pomoc a o ich celom rozsahu,
podpory spoločného posúdenia situácie a potrieb, poskytovania technického poradenstva a/alebo uľahčenia koordinácie pomoci poskytovanej prostredníctvom prítomnosti tímu odborníkov civilnej ochrany na mieste,
spoločného využívania relevantných posúdení a analýz so všetkými relevantnými aktérmi,
poskytovania prehľadu o pomoci, ktorú poskytujú členské štáty a iní aktéri,
poradenstva o druhu pomoci, ktorá je potrebná na zabezpečenie súladu poskytovanej pomoci s posúdením potrieb, a
pomoci pri prekonávaní akýchkoľvek praktických ťažkostí pri poskytovaní pomoci v oblastiach, akými sú napríklad preprava a colníctvo;
bezodkladne vypracuje odporúčania, podľa možnosti v spolupráci s postihnutou krajinou, na základe potrieb na mieste a všetkých relevantných vopred vypracovaných plánov, vyzve členské štáty, aby nasadili osobitné kapacity, a uľahčuje koordináciu poskytovania požadovanej pomoci;
udržiava styk s postihnutou krajinou v súvislosti s technickými podrobnosťami, akými sú napríklad konkrétna potreba pomoci, prijímanie ponúk a praktické mechanizmy na prijímanie a rozdeľovanie pomoci na mieste;
udržiava styk s OCHA a spolupracuje s inými príslušnými aktérmi, ktorí prispievajú k celkovému úsiliu vynakladanému na poskytovanie pomoci, alebo ich podporuje s cieľom maximalizovať synergie, dosiahnuť komplementárnosť a zabrániť duplicite a nedostatkom; a
udržiava styk so všetkými relevantnými aktérmi, najmä v záverečnej etape podporného zásahu v rámci mechanizmu Únie, na účely uľahčenia hladkého odovzdania.
Článok 17
Podpora na mieste
Komisia môže vybrať, vymenovať a vyslať tím odborníkov zložený z odborníkov, ktorých poskytli členské štáty:
na žiadosť o odborné znalosti z oblasti prevencie v súlade s článkom 5 ods. 2;
na žiadosť o odborné znalosti z oblasti pripravenosti v súlade s článkom 8 ods. 2;
v prípade katastrofy v rámci Únie, ako sa uvádza v článku 15 ods. 5;
v prípade katastrofy mimo Únie, ako sa uvádza v článku 16 ods. 3.
Do tímu môžu byť začlenení odborníci z Komisie a ďalších útvarov Únie v záujme podpory tímu a uľahčenia udržiavania stykov s ERCC. Odborníci, ktorých vyslali agentúry OSN alebo iné medzinárodné organizácie, sa môžu do tímu začleniť s cieľom posilniť spoluprácu a uľahčovať spoločné hodnotenia.
Ak si to vyžaduje operačná účinnosť, Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi môže prostredníctvom nasadenia zabezpečiť zapojenie ďalších odborníkov, a technickú i vedeckú podporu a využiť špecializované odborné znalosti z oblasti vedy, urgentnej medicíny a príslušných odvetví.
Uplatňuje sa tento postup výberu a vymenúvania odborníkov:
členské štáty určia v rámci svojej zodpovednosti odborníkov, ktorí sa môžu nasadiť ako členovia tímov odborníkov;
Komisia vyberie odborníkov a vedúceho týchto tímov na základe ich kvalifikácie a skúseností vrátane úrovne absolvovanej odbornej prípravy týkajúcej sa mechanizmu Únie, predchádzajúcich skúseností z misií v rámci mechanizmu Únie a inej práce v oblasti poskytovania núdzovej pomoci na medzinárodnej úrovni; výber sa zakladá aj na ďalších kritériách vrátane jazykových zručností, aby sa zabezpečilo, že tím ako celok má zručnosti, ktoré sú potrebné v konkrétnych situáciách;
Komisia vymenúva odborníkov a vedúcich tímov pre misiu po dohode s členským štátom, ktorý ich nominoval.
Komisia informuje členské štáty o dodatočnej odbornej podpore poskytnutej v súlade s odsekom 1.
Článok 18
Doprava a vybavenie
V prípade katastrofy v rámci Únie alebo mimo Únie môže Komisia podporovať členské štáty pri získavaní prístupu k vybaveniu alebo dopravným a logistickým zdrojom prostredníctvom:
poskytovania a spoločného využívania informácií o vybavení a o dopravných a logistických zdrojoch, ktoré môžu členské štáty sprístupniť, a to s cieľom uľahčiť združovanie takého vybavenia alebo dopravných a logistických zdrojov;
vývoja kartografického materiálu na rýchle nasadenie a mobilizáciu zdrojov, najmä s ohľadom na osobitosti cezhraničných regiónov, s cieľom riešiť cezhraničné riziká viacerých krajín;
pomoci členským štátom pri určovaní dopravných a logistických zdrojov, ktoré môžu byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu, a uľahčovania ich prístupu k takýmto zdrojom; alebo
pomoci členským štátom pri určovaní vybavenia, ktoré môže byť k dispozícii z iných zdrojov vrátane komerčného trhu.
KAPITOLA V
FINANČNÉ USTANOVENIA
Článok 19
Rozpočtové zdroje
Suma 425 172 000 EUR v bežných cenách bude pochádzať z okruhu 3 „Bezpečnosť a občianstvo“ viacročného finančného rámca a suma 148 856 000 EUR v bežných cenách z okruhu 4 „Globálna Európa“.
Takéto výdavky sa môžu vzťahovať najmä na štúdie, zasadnutia odborníkov, informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie v súvislosti s politickými prioritami Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov mechanizmu Únie, výdavky spojené so sieťami IT zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane ich prepojenia s existujúcimi alebo budúcimi systémami určenými na podporu výmeny údajov medzi sektormi a so súvisiacim vybavením spolu so všetkými ostatnými výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré vzniknú Komisii pri riadení programu.
Článok 19a
Zdroje z Nástroja Európskej únie na obnovu
Článok 20
Všeobecné oprávnené opatrenia
Na finančnú pomoc na účely zlepšenia prevencie, pripravenosti a účinnej reakcie na katastrofy sú oprávnené tieto všeobecné opatrenia:
štúdie, prieskumy, vytváranie modelov a zostavovanie scenárov na uľahčenie spoločného využívania znalostí, najlepších postupov a informácií;
odborná príprava, cvičenia, semináre, výmena pracovníkov a odborníkov, vytváranie sietí, demonštračné projekty a prenos technológií;
opatrenia týkajúce sa monitorovania, posudzovania a hodnotenia;
informovanie verejnosti, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia a súvisiace opatrenia v oblasti šírenia informácií, a to v záujme zapojenia občanov do prevencie a minimalizácie účinkov katastrof v Únii a s cieľom pomôcť občanom Únie účinnejšie sa chrániť udržateľným spôsobom;
vytvorenie a vykonávanie programu skúseností získaných zo zásahov a cvičení v kontexte mechanizmu Únie, ako aj v oblastiach súvisiacich s prevenciou a pripravenosťou; a
komunikačné činnosti a opatrenia na zvyšovanie povedomia o práci civilnej ochrany členských štátov a Únie v oblastiach prevencie, pripravenosti a reakcie na katastrofy.
Článok 20a
Viditeľnosť a vyznamenania
Všetky finančné prostriedky alebo pomoc poskytnuté podľa tohto rozhodnutia sa vhodne zviditeľnia v súlade s osobitnými usmerneniami vydanými Komisiou pre konkrétne zásahy. Členské štáty zabezpečia najmä to, aby verejná komunikácia týkajúca sa operácií financovaných v rámci mechanizmu Únie:
obsahovala príslušné odkazy na mechanizmus Únie;
poskytovala vizuálne označenie, pokiaľ ide o kapacity financované alebo spolufinancované prostredníctvom mechanizmu Únie;
prebiehala so znakom Únie;
aktívne komunikovala podrobnosti o podpore Únie vnútroštátnym médiám a zainteresovaným stranám, a to aj prostredníctvom svojich vlastných komunikačných kanálov; a
podporovala komunikačné opatrenia Komisie týkajúce sa operácií.
Ak sa kapacity rescEU využívajú na vnútroštátne účely v zmysle článku 12 ods. 5, členské štáty tak, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku, uznajú pôvod týchto kapacít a zabezpečia viditeľnosť finančných prostriedkov Únie použitých na získanie týchto kapacít.
Článok 21
Oprávnené akcie v oblasti prevencie a pripravenosti
Na finančnú pomoc v oblasti prevencie a pripravenosti sú oprávnené tieto opatrenia:
spolufinancovanie projektov, štúdií, seminárov, prieskumov a podobných opatrení a činností uvedených v článku 5;
spolufinancovanie partnerského preskúmania uvedeného v článku 6 písm. d) a článku 8 písm. j);
zachovávanie funkcií, ktoré poskytuje ERCC, a to v súlade s článkom 8 písm. a);
príprava na mobilizáciu a vyslanie tímov odborníkov uvedených v článku 8 písm. d) a článku 17 a rozvoj a udržiavanie kapacity rýchleho zapojenia prostredníctvom siete vyškolených odborníkov členských štátov uvedených v článku 8 písm. f);
zriadenie a udržiavanie CECIS a nástrojov umožňujúcich komunikáciu a spoločné využívanie informácií medzi ERCC a kontaktnými bodmi členských štátov a ostatnými účastníkmi v kontexte mechanizmu Únie;
prispievanie k rozvoju nadnárodných systémov európskeho záujmu zameraných na odhaľovanie, včasné varovanie a výstrahu s cieľom umožniť rýchlu reakciu, ako aj podporovať vzájomné prepojenie medzi vnútroštátnymi systémami včasného varovania a výstrahy a ich prepojenie s ERCC a CECIS. Tieto systémy zohľadňujú existujúce a budúce zdroje a systémy týkajúce sa informácií, monitorovania alebo odhaľovania a stavajú na nich;
vypracovanie plánu riadenia rizika katastrof, ako sa uvádza v článku 10;
podpora činností v oblasti pripravenosti uvedených v článku 13;
rozvoj ►M2 európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany ◄ uvedenej v článku 11 v súlade s odsekom 2 tohto článku.
vytvorenie, riadenie a udržiavanie kapacít rescEU v súlade s článkom 12;
zabezpečenie dostupnosti logistickej podpory pre tímy odborníkov uvedené v článku 17 ods. 1.
uľahčovanie koordinácie predbežného umiestňovania kapacít v oblasti reakcie na katastrofy v rámci Únie zo strany členských štátov v rámci Únie v súlade s článkom 8 písm. g); a
podpora poskytovania poradenstva týkajúceho sa opatrení v oblasti prevencie pripravenosti prostredníctvom nasadenia tímu odborníkov na mieste, a to na žiadosť členského štátu, tretej krajiny, Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 a článku 13 ods. 3.
Oprávnenosť na finančnú pomoc na opatrenie uvedené v odseku 1 písm. i) sa obmedzuje na:
náklady na úrovni Únie na vytvorenie a riadenie ►M2 európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany ◄ , ako aj súvisiace procesy uvedené v článku 11;
náklady na povinné kurzy, cvičenia a workshopy v rámci odbornej prípravy potrebné na certifikáciu kapacít členských štátov v oblasti reakcie na účely ►M2 európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany ◄ („náklady na certifikáciu“). Náklady na certifikáciu môžu pozostávať z jednotkových nákladov alebo paušálnych súm určených podľa druhu kapacity a pokrývajúcich až 100 % oprávnených nákladov; a
náklady potrebné na to, aby sa kapacity v oblasti reakcie zmodernizovali alebo opravili a dosiahli tak stav pohotovosti a dostupnosti, v ktorom by ich bolo možné nasadiť ako súčasť európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany v súlade s požiadavkami na kvalitu európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany a v relevantných prípadoch aj v súlade s odporúčaniami vypracovanými v rámci procesu certifikácie („náklady na adaptáciu“). Uvedené náklady môžu zahŕňať náklady súvisiace s operabilitou, interoperabilitou modulov a ďalších kapacít v oblasti reakcie, autonómnosťou, sebestačnosťou, prepraviteľnosťou, balením a iné potrebné náklady, za predpokladu, že konkrétne súvisia so zapojením kapacít do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany.
Náklady na adaptáciu môžu zahŕňať:
75 % oprávnených nákladov v prípade modernizácie, za predpokladu, že táto suma nepresiahne 50 % priemerných nákladov na vývoj kapacity; a
75 % oprávnených nákladov v prípade opravy.
Kapacity v oblasti reakcie financované v rámci bodov i) a ii) sa sprístupnia ako súčasť európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany na minimálne obdobie, ktoré súvisí s prijatým financovaním, trvá od 3 do 10 rokov a začína plynúť od skutočného sprístupnenia ako súčasti európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany, s výnimkou prípadov, keď je životnosť týchto kapacít kratšia.
Náklady na adaptáciu môžu pozostávať z jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb určených podľa druhu kapacity.
▼M2 —————
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 týkajúce sa zmeny prílohy Ia, pokiaľ ide o kategórie oprávnených nákladov.
▼M3 —————
Článok 22
Všeobecné oprávnené opatrenia
Na finančnú pomoc sú oprávnené tieto opatrenia týkajúce sa reakcie:
vysielanie tímov odborníkov uvedených v článku 17 ods. 1 spolu s logistickou podporou a vysielaním odborníkov uvedených v článku 8 písm. d) a e);
v prípade katastrofy podpora členských štátov pri získavaní prístupu k vybaveniu a dopravným a logistickým zdrojom, ako sa uvádza v článku 23; a
na základe žiadosti o pomoc, prijatie ďalších podporných a doplnkových opatrení potrebných na uľahčenie čo najúčinnejšej koordinácie reakcie.
Článok 23
Oprávnené opatrenia spojené s vybavením a operáciami
Na finančnú pomoc na účely umožnenia prístupu k vybaveniu a dopravným a logistickým zdrojom v rámci mechanizmu Únie sú oprávnené tieto opatrenia:
poskytovanie a spoločné využívanie informácií o vybavení a o dopravných a logistických zdrojoch, ktoré sa členské štáty rozhodnú sprístupniť, a to s cieľom uľahčiť združovanie takého vybavenia alebo dopravných a logistických zdrojov;
pomoc členským štátom pri určovaní dopravných a logistických zdrojov, ktoré môžu byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu, a uľahčovanie ich prístupu k takýmto zdrojom;
pomoc členským štátom pri určovaní vybavenia, ktoré môže byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu;
financovanie dopravných a logistických zdrojov potrebných na zabezpečenie rýchlej reakcie na katastrofy. Takéto opatrenia sú oprávnené na finančnú podporu len v prípade, že sú splnené tieto kritériá:
žiadosť o pomoc sa podala v rámci mechanizmu Únie v súlade s článkami 15 a 16;
na zabezpečenie účinnosti reakcie na katastrofu v rámci mechanizmu Únie sú potrebné dodatočné dopravné a logistické zdroje;
pomoc zodpovedá potrebám, ktoré zistilo ERCC, a poskytuje sa v súlade s odporúčaniami vydanými ERCC, pokiaľ ide o technické špecifikácie, kvalitu, časový harmonogram a spôsoby poskytovania;
pomoc akceptovala krajina, ktorá o ňu v rámci mechanizmu Únie požiadala, a to priamo alebo prostredníctvom Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr, alebo relevantnej medzinárodnej organizácie; a
pri katastrofách v tretích krajinách dopĺňa táto pomoc celkovú humanitárnu reakciu Únie.
Finančná pomoc Únie na dopravné a logistické zdroje môže pokrývať najviac 100 % celkových oprávnených nákladov podľa písmen a) až d), ak je potrebné operačne zefektívniť zoskupenie pomoci členských štátov a náklady sa týkajú niektorej z nasledujúcich oblastí:
krátkodobý prenájom skladovacej kapacity na dočasné uskladnenie pomoci od členských štátov v záujme uľahčenia jej koordinovanej dopravy;
doprava z členského štátu ponúkajúceho pomoc do členského štátu, ktorý uľahčuje jej koordinovanú dopravu;
prebaľovanie pomoci členských štátov s cieľom maximálne využiť dostupné dopravné kapacity alebo splniť osobitné operačné požiadavky; alebo
miestna doprava, tranzit a skladovanie zoskupenej pomoci s cieľom zabezpečiť jej koordinované doručenie na miesto konečného určenia v krajine, ktorá o pomoc požiadala.
Odchylne od prvého pododseku pokrýva finančná pomoc Únie 100 % prevádzkových nákladov kapacít rescEU potrebných v prípade katastrof s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom, keď sú uvedené kapacity nasadené v rámci mechanizmu Únie.
Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1a a 2, môže finančná podpora Únie na dopravu pomoci potrebnej pri environmentálnych katastrofách, v ktorých sa uplatňuje zásada „znečisťovateľ platí“, pokrývať najviac 100 % celkových oprávnených nákladov. Platia pritom tieto podmienky:
o finančnú podporu Únie pre dopravu pomoci žiada postihnutý členský štát alebo členský štát, ktorý poskytuje pomoc, na základe riadne odôvodneného posúdenia potrieb;
postihnutý členský štát alebo prípadne členský štát, ktorý poskytuje pomoc prijíma všetky kroky potrebné na vyžiadanie a získanie náhrady škody od znečisťovateľa v súlade so všetkými platnými medzinárodnými právnymi predpismi, právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi;
po získaní náhrady škody od znečisťovateľa postihnutý členský štát alebo prípadne členský štát, ktorý poskytuje pomoc, bezodkladne uhradí náklady Únii.
V prípade environmentálnej katastrofy uvedenej v prvom pododseku, ktorá nemá vplyv na členský štát, vykonáva opatrenia uvedené v písmenách a), b) a c) členský štát, ktorý poskytuje pomoc.
Článok 24
Príjemcovia
Podľa tohto rozhodnutia sa môžu granty udeliť právnickým osobám, a to bez ohľadu na to, či sa riadia súkromným, alebo verejným právom.
Článok 25
Druhy finančných intervencií a vykonávacie postupy
Ročné ani viacročné pracovné programy sa nevyžadujú na opatrenia v rámci reakcie na katastrofy stanovené v kapitole IV, ktoré nemožno vopred predvídať.
Článok 26
Komplementárnosť a konzistentnosť opatrenia Únie
Komisia zabezpečí, aby jej žiadatelia o finančnú pomoc podľa tohto rozhodnutia a príjemcovia takejto pomoci poskytovali informácie o finančnej pomoci prijímanej z iných zdrojov vrátane všeobecného rozpočtu Únie a o podaných žiadostiach o takúto pomoc.
Článok 27
Ochrana finančných záujmov Únie
Ak sa prostredníctvom rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja zúčastňuje na mechanizme Únie tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí. V prípade OLAF-u tieto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 ( 8 ).
KAPITOLA VI
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 28
Tretie krajiny a medzinárodné organizácie
Účasť na mechanizme Únie je otvorená pre:
krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP, ako aj pre ostatné európske krajiny, ak sa tak ustanovuje v dohodách a postupoch;
pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, a to v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách.
Článok 29
Príslušné orgány
Na účely uplatňovania tohto rozhodnutia členské štáty určia príslušné orgány a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu.
Článok 30
Vykonávanie delegovania právomoci
▼M3 —————
Článok 31
Postup pre naliehavé prípady
Článok 32
Vykonávacie akty
Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa:
Interakcie ERCC s kontaktnými bodmi členských štátov, ako sa uvádza v článku 8 písm. b), článku 15 ods. 3 a článku 16 ods. 3 písm. a); operačných postupov reakcie na katastrofy v rámci Únie, ako sa uvádza v článku 15, ako aj mimo Únie, ako sa uvádza v článku 16, vrátane identifikácie príslušných medzinárodných organizácií.
zložiek CECIS, ako aj organizácie spoločného využívania informácií prostredníctvom CECIS, ako sa uvádza v článku 8 písm. b);
procesu vysielania tímov odborníkov, ako sa uvádza v článku 17;
identifikácie modulov, ďalších kapacít reakcie a odborníkov, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1
operačných požiadaviek na fungovanie a interoperabilitu modulov, ako sa uvádza v článku 9 ods. 2, vrátane ich úloh, kapacít, hlavných zložiek, sebestačnosti a nasadzovania;
cieľov týkajúcich sa kapacity, požiadaviek na kvalitu a interoperabilitu a postupu certifikácie a registrácie potrebných na fungovanie ►M2 európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany ◄ , ako sa ustanovuje v článku 11, ako aj finančných dojednaní, ako sa uvádza v článku 21 ods. 2;
vytvorenia, riadenia a udržiavania kapacít rescEU, ako sa stanovuje v článku 12, vrátane kritérií pre rozhodnutia o nasadení, a operačných postupov, ako aj nákladov podľa článku 21 ods. 3;
vytvorenia a organizácie vedomostnej siete Únie v oblasti civilnej ochrany, ako sa stanovuje v článku 13;
kategórie rizík s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom a zodpovedajúcich kapacít na ich riadenie podľa článku 21 ods. 4;
kritérií a postupov na ocenenie dlhodobého nasadenia a mimoriadnych príspevkov k civilnej ochrane Únie podľa článku 20a; a
organizácie podpory pre dopravné a logistické zdroje, ako sa uvádza v článkoch 18 a 23.
Článok 33
Postup výboru
Článok 34
Hodnotenie
KAPITOLA VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 35
Prechodné ustanovenia
Do 1. januára 2025 sa môže finančná pomoc Únie poskytnúť na pokrytie 75 % nákladov potrebných na zaistenie rýchleho prístupu k vnútroštátnym kapacitám zodpovedajúcim kapacitám stanoveným podľa článku 12 ods. 2 Na uvedený účel môže Komisia udeliť členským štátom priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov.
Kapacity uvedené v prvom odseku sa do konca prechodného obdobia označia ako kapacity rescEU.
Odchylne od článku 12 ods. 6 prijíma rozhodnutie o nasadení kapacít uvedených v prvom odseku členský štát, ktorý ich dal k dispozícii ako kapacity rescEU. Ak vnútroštátne mimoriadne udalosti, vyššia moc alebo vo výnimočných prípadoch iné závažné dôvody členskému štátu bránia, aby v prípade konkrétnej katastrofy dal tieto kapacity k dispozícii, daný členský štát o tom čo najskôr informuje Komisiu s odkazom na tento článok.
Článok 36
Zrušenie
Rozhodnutie 2007/162/ES, Euratom a rozhodnutie 2007/779/ES, Euratom sa zrušujú. Odkazy na zrušené rozhodnutia sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.
Článok 37
Nadobudnutie účinnosti
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2014.
▼M2 —————
PRÍLOHA I
Percentuálne podiely pre pridelenie finančného krytia na vykonávanie mechanizmu Únie podľa článku 19 ods. 1a a sumy podľa článku 19a na roky 2021 až 2027
Zásady
Pri vykonávaní tohto rozhodnutia sa náležite zohľadní cieľ Únie prispievať k celkovým cieľom v oblasti klímy a k ambícii začleniť opatrenia v oblasti biodiverzity do politík Únie, a to v rozsahu, v akom to umožňuje nepredvídateľnosť a osobitné okolnosti pripravenosti a reakcie na katastrofy.
PRÍLOHA IA
Kategórie oprávnených nákladov podľa článku 21 ods. 3
Náklady na vybavenie
Náklady na údržbu vrátane nákladov na opravu
Náklady na poistenie
Náklady na odbornú prípravu
Náklady na uskladnenie
Náklady na registráciu a certifikáciu
Náklady na spotrebný materiál
Náklady na personál potrebný na zaistenie dostupnosti a nasaditeľnosti kapacít rescEU.
PRÍLOHA II
Tabuľka zhody
Rozhodnutie Rady 2007/162 ES, Euratom |
Rozhodnutie 2007/779 ES, Euratom |
Toto rozhodnutie |
článok 1 ods. 1 |
— |
— |
článok 1 ods. 2 |
— |
článok 1 ods. 4 |
článok 1 ods. 3 |
— |
— |
článok 1 ods. 4 |
článok 1ods. 2 |
článok 2 ods. 2 |
— |
článok 1 ods. 1 |
— |
— |
článok 1 ods. 2, prvý pododsek |
článok 1 ods. 2 |
— |
článok 1 ods. 2, druhý pododsek |
článok 1 ods. 5 |
článok 2 ods. 1 |
— |
článok 2 ods. 1, písm. a) |
článok 2 ods. 2 |
— |
článok 2 ods. 1, písm. b) |
článok 2 ods. 3 |
— |
článok 1 ods. 6 |
— |
článok 2, ods. 1 |
— |
— |
článok 2, ods. 2 |
článok 13 ods. 1, písm. a) |
— |
článok 2, ods. 3 |
článok 20, písm. b) |
— |
článok 2, ods. 4 |
článok 8, písm. d) |
— |
článok 2, ods. 5 |
článok 7 a článok 8, písm. a) |
— |
článok 2, ods. 6 |
článok 8, písm. b) |
— |
článok 2, ods. 7 |
článok 8, písm. c) |
— |
článok 2, ods. 8 |
článok 18 ods. 1 |
— |
článok 2, ods. 9 |
článok 18 ods. 2 |
— |
článok 2, ods. 10 |
článok 16 ods. 7 |
— |
článok 2, ods. 11 |
— |
článok 3 |
článok 3 |
článok 4 |
článok 4 ods. 1 |
— |
článok 20 a článok 21 |
článok 4 ods. 2, písm. a) |
— |
článok 22, písm. a) |
článok 4 ods. 2, písm. b) |
— |
článok 22, písm. b), a článok 23 ods. 1, písm. a), b) a písm. c) |
článok 4 ods. 2, písm. c) |
— |
článok 23 ods. 1, písm. d) |
článok 4 ods. 3 |
— |
článok 23 ods. 2 a ods. 4 |
článok 4 ods. 4 |
— |
článok 32 ods. 1, písm. i) |
— |
článok 4ods. 1 |
článok 9 ods. 1 |
— |
článok 4 ods. 2 |
článok 9 ods. 3 |
— |
článok 4 ods. 3 |
článok 9 ods. 1 a 2 |
— |
článok 4 ods. 4 |
článok 9 ods. 4 |
— |
článok 4 ods. 5 |
článok 9 ods. 5 |
— |
článok 4 ods. 6 |
článok 9 ods. 6 |
— |
článok 4 ods. 7 |
článok 9 ods. 9 |
— |
článok 4 ods. 8 |
článok 9 ods. 7 |
článok 5 |
— |
článok 24 |
— |
článok 5, ods. 1 |
článok 8, písm. a) |
— |
článok 5, ods. 2 |
článok 8, písm. b) |
— |
článok 5, ods. 3 |
článok 8, písm. c) |
— |
článok 5, ods. 4 |
článok 8, písm. d) |
— |
článok 5, ods. 5 |
článok 13 ods. 1, písm. a) |
— |
článok 5, ods. 6 |
— |
— |
článok 5, ods. 7 |
článok 13 ods. 1, písm. d) |
— |
článok 5, ods. 8 |
článok 13 ods. 1, písm. f) |
— |
článok 5, ods. 9 |
článok 18 |
— |
článok 5, ods. 10 |
článok 8, písm. e) |
— |
článok 5, ods. 11 |
článok 8, písm. g) |
článok 6 ods. 1 |
— |
článok 25 ods. 1 |
článok 6 ods. 2 |
— |
článok 25 ods. 2 |
článok 6 ods. 3 |
— |
článok 25 ods. 3, tretia a štvrtá veta |
článok 6 ods. 4 |
— |
— |
článok 6 ods. 5 |
— |
článok 25 ods. 3, prvá a druhá veta |
článok 6 ods. 6 |
— |
— |
— |
článok 6 |
článok 14 |
článok 7 |
— |
článok 28 ods. 1 |
— |
článok 7 ods. 1 |
článok 15 ods. 1 |
— |
článok 7 ods. 2 |
článok 15 ods. 3 |
— |
článok 7 ods. 2, písm. a) |
článok 15 ods. 3, písm. a) |
— |
článok 7 ods. 2, písm. c) |
článok 15 ods. 3, písm. b) |
— |
článok 7 ods. 2, písm. b) |
článok 15 ods. 3, písm. c) |
— |
článok 7 ods. 3, prvá a tretia veta |
článok 15 ods. 4 a článok 16 ods. 6 |
— |
článok 7 ods. 4 |
článok 15 ods. 5 |
— |
článok 7 ods. 5 |
— |
— |
článok 7 ods. 6 |
článok 17 ods. 3, prvá veta |
článok 8 |
— |
článok 26 |
— |
článok 8 ods. 1 prvý pododsek |
článok 16 ods. 1 |
— |
článok 8 ods. 1, druhý pododsek |
článok 16 ods. 2, prvá veta |
— |
článok 8 ods. 1, tretí pododsek |
— |
— |
článok 8 ods. 1, štvrtý pododsek |
— |
— |
článok 8 ods. 2 |
článok 16 ods. 4 |
— |
článok 8 ods. 3 |
— |
— |
článok 8 ods. 4, písm. a) |
článok 16 ods. 3, písm. a) |
— |
článok 8 ods. 4, písm. b) |
článok 16 ods. 3, písm. c) |
— |
článok 8 ods. 4, písm. c) |
článok 16 ods. 3, písm. d) |
— |
článok 8 ods. 4, písm. d) |
článok 16 ods. 3, písm. e) |
— |
článok 8 ods. 5 |
článok 16 ods. 8 |
— |
článok 8 ods. 6, prvý pododsek |
článok 17 ods. 1 a článok 17 ods. 2, písm. b) |
— |
článok 8 ods. 6, druhý pododsek |
článok 17 ods. 3, druhá veta |
— |
článok 8 ods. 7, prvý pododsek |
— |
— |
článok 8 ods. 7, druhý pododsek |
článok 16 ods. 2, druhá veta |
— |
článok 8 ods. 7, tretí pododsek |
článok 16 ods. 9 |
— |
článok 8 ods. 7, štvrtý pododsek |
článok 16 ods. 11 |
— |
článok 8 ods. 7, piaty pododsek |
— |
— |
článok 8 ods. 8 |
článok 16 ods. 10 |
— |
článok 8 ods. 9, písm. a) |
článok 16 ods. 12 |
— |
článok 8 ods. 9, písm. b) |
článok 16 ods. 13 |
článok 9 |
— |
článok 16 ods. 2 |
— |
článok 9 |
článok 18 |
článok 10 |
— |
článok 19 ods. 3 |
— |
článok 10 |
článok 28 |
článok 11 |
— |
— |
— |
článok 11 |
článok 29 |
článok 12 ods. 1 |
— |
článok 27 ods. 1 |
článok 12 ods. 2 |
— |
— |
článok 12 ods. 3 |
— |
— |
článok 12 ods. 4 |
— |
— |
článok 12 ods. 5 |
— |
— |
— |
článok 12 ods. 1 |
článok 32 ods. 1, písm. e) |
— |
článok 12 ods. 2 |
článok 32 ods. 1, písm. a) |
— |
článok 12 ods. 3 |
článok 32 ods. 1, písm. b) |
— |
článok 12 ods. 4 |
článok 32 ods. 1, písm. c) |
— |
článok 12 ods. 5 |
článok 32 ods. 1, písm. h) |
— |
článok 12 ods. 6 |
článok 32 ods. 1, písm. d) |
— |
článok 12 ods. 7 |
— |
— |
článok 12 ods. 8 |
— |
— |
článok 12 ods. 9 |
článok 32 ods. 1, druhá časť písmena a) |
článok 13 |
článok 13 |
článok 33 |
článok 14 |
— |
článok 19 |
článok 15 |
článok 14 |
článok 34 |
— |
článok 15 |
článok 36 |
článok 16 |
— |
článok 37, druhá veta |
článok 17 |
článok 16 |
článok 38 |
( 1 ) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 69).
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
( 4 ) Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.
( 5 ) Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 23).
( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/836 z 20. mája 2021, ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 185, 26.5.2021, s. 1).
( 7 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
( 8 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).