(1)

Od prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (4), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (ďalej len „mechanizmus“), bezprecedentné geopolitické udalosti zapríčinené útočnou vojnou Ruska voči Ukrajine a ich priame a nepriame zhoršenie dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 značne ovplyvnili spoločnosť a hospodárstvo Únie, jej ľudí a jej hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Predovšetkým je jasnejšie než kedykoľvek predtým, že v záujme dosiahnutia úspešnej, udržateľnej a inkluzívnej obnovy po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 je nutné zaistiť energetickú bezpečnosť a energetickú nezávislosť Únie, keďže sú zároveň aj hlavnými faktormi prispievajúcimi k odolnosti hospodárstva Únie.

(2)

V dôsledku priamych prepojení medzi udržateľnou obnovou, budovaním odolnosti a energetickej bezpečnosti Únie, znižovaním jej závislosti od fosílnych palív, najmä z Ruska, a úlohou Únie pri spravodlivej a inkluzívnej transformácii je mechanizmus vhodným nástrojom na prispievanie k reakcii Únie na tieto novovznikajúce výzvy. Tak je to aj v prípade právnych predpisov Únie v oblasti klímy a životného prostredia a medzinárodných záväzkov Únie, a najmä Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (5).

(3)

Vo vyhlásení z Versailles z 10. a 11. marca 2022 hlavy štátov a predsedovia vlád vyzvali Komisiu, aby do konca mája toho istého roku navrhla plán REPowerEU na postupné ukončenie závislosti Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska, pričom túto výzvu zopakovali aj závery Európskej rady z 24. a 25. marca 2022. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť ešte pred rokom 2030, a to spôsobom, ktorý je v súlade s Európskou zelenou dohodou uvedenou v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 a klimatickými cieľmi na roky 2030 a 2050, ktoré sú zakotvené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (6).

(4)

Mala by sa zvýšiť schopnosť mechanizmu podporovať reformy a investície zamerané na diverzifikáciu dodávok energie, najmä fosílnych palív, ako aj zvýšiť odolnosť, bezpečnosť a udržateľnosť energetického systému Únie, a tak prispieť k cenovej dostupnosti energií a posilniť popri otvorenom hospodárstve strategickú autonómiu Únie. Na dosiahnutie uvedených cieľov potrebuje Únia zvýšiť energetickú efektívnosť a spoľahlivosť a odolnosť prenosových a distribučných sústav, podporovať flexibilitu systému, minimalizovať preťaženia, a to aj prostredníctvom zvýšenej kapacity siete a uskladňovania elektriny, podporovať digitalizáciu, a zabezpečiť odolné dodávateľské reťazce, kybernetickú bezpečnosť a ochranu celej infraštruktúry a jej adaptáciu na klimatické zmeny, a zároveň znížiť strategickú energetickú závislosť.

(5)

V snahe maximalizovať komplementárnosť, konzistentnosť a súdržnosť politík a opatrení, ktoré Únia a členské štáty prijímajú v záujme posilnenia nezávislosti, bezpečnosti a udržateľnosti dodávok energie do Únie, by sa tieto reformy a investície súvisiace s energetikou mali stanoviť prostredníctvom osobitnej „kapitoly REPowerEU“ plánov obnovy a odolnosti.

(6)

Účinný prechod na zelenú energiu a rýchle inkluzívne zníženie závislosti od energie z fosílnych palív si vyžadujú opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti a úspor v budovách a súvisiacej kritickej energetickej infraštruktúre a na rýchlejšiu dekarbonizáciu priemyselných odvetví. Je nevyhnutné urýchlene zvýšiť investície do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, ako je zavádzanie udržateľných a účinných riešení vykurovania a chladenia, ktoré predstavujú účinný prostriedok riešenia niektorých z najnaliehavejších výziev v oblasti dodávok energie a nákladov na energiu. Preto by sa mali podporovať aj reformy a investície zvyšujúce energetickú efektívnosť, dekarbonizáciu priemyslu, a to aj využívaním nízkouhlíkových palív, ako je nízkouhlíkový vodík, a zavádzanie vodíka z obnoviteľných zdrojov a iných obnoviteľných palív nebiologického pôvodu a zvýšenie úspor energie hospodárstiev členských štátov v súlade s cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy a právnym rámcom. Komisia by mala predovšetkým nabádať členské štáty, aby do svojich kapitol REPowerEU zahrnuli opatrenia na podporu dekarbonizácie priemyslu.

(7)

Očakáva sa, že postupné ukončenie závislosti od dovozu ruských fosílnych palív povedie k zníženiu celkovej energetickej závislosti Únie. Kapitoly REPowerEU by mali prispieť k zvýšeniu a posilneniu strategickej autonómie Únie bez toho, aby sa nadmerne zvýšila jej závislosť od dovozu surovín z tretích krajín.

(8)

Pri príprave plánov obnovy a odolnosti, ako aj kapitol REPowerEU by členské štáty mali koordinovať svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovené v článku 174 zmluvy, zamerané na zníženie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať vzdialeným, okrajovým a izolovaným oblastiam a ostrovom, ktoré už čelia dodatočným obmedzeniam.

(9)

S cieľom maximalizovať rozsah pôsobnosti reakcie Únie by sa od všetkých členských štátov, ktoré predkladajú po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia plán obnovy a odolnosti, v ktorom sa požaduje využitie dodatočného financovania vo forme úverov alebo v súlade s novými pravidlami, ktoré sa stanovia podľa tohto pozmeňujúceho nariadenia, z príjmov z obchodovania formou aukcie s kvótami zo systému obchodovania s emisiami podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (7) alebo z prevodov z pobrexitovej adaptačnej rezervy zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1755 (8), malo vyžadovať, aby do svojho plánu obnovy a odolnosti zahrnuli kapitolu REPowerEU. V súlade s existujúcou možnosťou nariadenia (EÚ) 2021/241 podávania návrhu plánu obnovy a odolnosti a s cieľom zabezpečiť riadnu prípravu kapitol REPowerEU môžu členské štáty pred predložením upraveného plánu obnovy a odolnosti predložiť návrh kapitoly REPowerEU. Malo by sa zabrániť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu.

(10)

Kapitoly REPowerEU by mali zahŕňať nové reformy a investície počínajúc od 1. februára 2022, ktoré prispievajú k cieľom REPowerEU a k riešeniu krízy spôsobenej nedávnymi geopolitickými udalosťami. Opatrenia, ktoré boli zahrnuté do už prijatého vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktoré prispievajú k cieľom REPowerEU, sa však môžu zahrnúť do kapitoly REPowerEU, ak po aktualizácii maximálneho finančného príspevku sa na dotknutý členský štát vzťahuje zníženie jeho maximálneho finančného príspevku. V tom prípade by mal byť členský štát schopný zahrnúť také opatrenia do svojej kapitoly REPowerEU až do výšky odhadovaných nákladov, ktorá sa rovná zníženiu maximálneho finančného príspevku.

(11)

Členský štát by mal byť schopný zahrnúť do svojej kapitoly REPowerEU rozšírenú časť opatrení zahrnutých do už prijatého vykonávacieho rozhodnutia Rady spolu so zodpovedajúcimi míľnikmi a cieľmi. Takýmto rozšírením by sa mala podstatne zvýšiť úroveň ambícií opatrení, ktorá sa odráža v koncepcii alebo úrovni zodpovedajúcich míľnikov a cieľov, pričom by sa malo vychádzať z opatrení zahrnutých do už prijatého vykonávacieho rozhodnutia Rady.

(12)

Členský štát by mal predložiť svoju kapitolu REPowerEU vo forme dodatku ku svojmu plánu obnovy a odolnosti. Kapitola REPowerEU by mala obsahovať vysvetlenie, ako sú opatrenia, ktoré sú v nej zahrnuté, v súlade s úsilím dotknutého členského štátu dosiahnuť ciele REPowerEU, pričom by sa mali zohľadniť opatrenia zahrnuté v už prijatom vykonávacom rozhodnutí Rady, ako aj vysvetlenie celkového prínosu uvedených opatrení a iných doplnkových alebo sprievodných opatrení financovaných z vnútroštátnych zdrojov a zdrojov Únie k cieľom REPowerEU.

(13)

Kapitoly REPowerEU by mali okrem iného prispievať k zvyšovaniu podielu udržateľných a obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe a k riešeniu prekážok energetickej infraštruktúry. Pokiaľ ide o infraštruktúru zemného plynu, reformy a investície v kapitolách REPowerEU, ktoré sú zamerané na diverzifikáciu dodávok bez Ruska, by mali vychádzať z potrieb, ktoré boli v súčasnosti identifikované na základe posúdenia, ktoré vykonala a schválila Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn zriadená v duchu solidarity, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok, a mali by zohľadňovať strategické potreby dotknutých členských štátov v oblasti energetickej bezpečnosti a posilnené opatrenia v oblasti pripravenosti vrátane uchovávania energie, ktoré boli prijaté na účely prispôsobenia sa novým geopolitickým hrozbám, a to bez toho, aby bol narušený dlhodobý príspevok k zelenej transformácii.

(14)

Malo by sa doplniť vhodné kritérium posudzovania, ktoré by Komisii slúžilo ako základ pri posudzovaní reforiem a investícií v kapitolách REPowerEU a ktorým by sa zaistilo, že tieto reformy a investície budú vhodné na dosiahnutie konkrétnych cieľov REPowerEU. Aby mohol byť príslušný plán obnovy a odolnosti Komisiou kladne posúdený, malo by sa v rámci tohto nového kritéria posudzovania vyžadovať hodnotenie A.

(15)

Iba samotné investície do infraštruktúry a technológií nie sú dostatočné na to, aby sa zabezpečilo zníženie závislosti od fosílnych palív vzhľadom na existujúci nedostatok pracovných síl a zručností. Zdroje sa v tejto súvislosti už môžu vyčleniť na rekvalifikáciu a zvyšovanie zručností ľudí, na ďalšie vybavenie pracovnej sily zelenými zručnosťami, ako aj na výskum a vývoj inovačných riešení spojených so zelenou transformáciou. Členské štáty sa nabádajú, aby ďalej investovali do rekvalifikácie a zvyšovania zručností, najmä pokiaľ ide o zelené a súvisiace digitálne zručnosti a technológie, aby sa zabezpečilo, že počas celej zelenej transformácie nebude nikto opomenutý. Ak členský štát zahrnie do svojej kapitoly REPowerEU opatrenia súvisiace s rekvalifikáciou a zvyšovaním zručností ľudí, Komisia by mala zvážiť, či takéto opatrenia významne prispievajú k podpore rekvalifikácie pracovnej sily smerom k zeleným a súvisiacim digitálnym zručnostiam.

(16)

Vzhľadom na hospodárske a sociálne dôsledky súčasnej energetickej krízy, keď trvale vysoké a nestále ceny energie zhoršujú dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 ďalším zvyšovaním finančného zaťaženia spotrebiteľov, najmä najzraniteľnejších vrátane domácností s nízkymi príjmami, a zraniteľných spoločností vrátane mikropodnikov, malých a stredných podnikov, a uznávajúc zásady Európskeho piliera sociálnych práv by malo byť možné zahrnúť do kapitol REPowerEU opatrenia na pomoc štrukturálnemu riešeniu situácií energetickej chudoby prostredníctvom dlhodobých reforiem a investícií. Reformy a investície zamerané na riešenie energetickej chudoby by mali poskytovať vyššiu úroveň finančnej podpory pre systémy energetickej efektívnosti, a to aj prostredníctvom špecializovaných finančných nástrojov, politík v oblasti čistej energie a systémov na zníženie dopytu po energii pre tie domácnosti a spoločnosti vrátane mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré čelia vážnym ťažkostiam v dôsledku vysokých účtov za energiu.

(17)

Opatrenia na zníženie dopytu po energii prijaté členskými štátmi by mali stimulovať investície do úspor energie.

(18)

Uplatňovaním nového režimu kapitol REPowerEU by nemali byť dotknuté žiadne iné právne požiadavky podľa nariadenia (EÚ) 2021/241, pokiaľ sa nestanovuje inak.

(19)

Plán obnovy a odolnosti vrátane kapitoly REPowerEU by mal prispieť k účinnému riešeniu všetkých výziev alebo významnej podskupiny výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre danú krajinu vrátane odporúčaní pre danú krajinu prijatých v rámci cyklu európskeho semestra 2022 a ktoré sa okrem iného týkajú energetických výziev, ktorým čelia členské štáty.

(20)

Účinný prechod na zelenú energiu a zníženie energetickej závislosti si vyžaduje značné digitálne investície. V súvislosti s nariadením (EÚ) 2021/241 by mali členské štáty poskytnúť vysvetlenie, ako opatrenia uvedené v pláne obnovy a odolnosti vrátane opatrení zahrnutých do kapitoly REPowerEU prispejú k digitálnej transformácii a k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, a či zodpovedajú sume, ktorá podľa metodiky digitálneho označovania prispieva k digitálnemu cieľu. Vzhľadom na bezprecedentnú naliehavosť a závažnosť energetických výziev, ktorým Únia čelí, by sa však reformy a investície v kapitole REPowerEU nemali brať do úvahy pri vypočítavaní celkových prostriedkov, ktoré sa pridelia v rámci plánu na účely uplatňovania požiadavky digitálneho cieľa stanovenej v nariadení (EÚ) 2021/241. Členské štáty by sa však mali usilovať v maximálnej možnej miere zahrnúť do kapitol REPowerEU opatrenia, ktoré prispievajú k digitálnemu cieľu na základe metodiky digitálneho označovania.

(21)

Zdĺhavé administratívne postupy sú niektoré z hlavných prekážok zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Medzi tieto prekážky patrí zložitosť uplatniteľných pravidiel výberu lokalít a administratívnych povolení pre projekty, zložitosť a trvanie posudzovania vplyvu projektov na životné prostredie, problémy s pripojením do sústavy a personálne obmedzenia orgánov udeľujúcich povolenia alebo prevádzkovateľov siete. Na zabezpečenie toho, aby Únia dosiahla svoje ciele v oblasti energetiky a klímy, je potrebné ďalšie zjednodušenie a urýchlenie administratívnych postupov udeľovania povolení pre obnoviteľné zdroje energie a súvisiacu infraštruktúru elektrizačnej sústavy. V kontexte európskeho semestra 2022 boli členským štátom predložené odporúčania na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 18. mája 2022 s názvom „Plán REPowerEU“, Komisia navrhla zmeniť smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (9) o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom zaviesť rýchlejší postup udeľovania povolení pre obnoviteľné zdroje energie. Okrem toho sa nariadením Rady (EÚ) 2022/2577 (10), ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, zaviedli dočasné núdzové pravidlá.

(22)

Podľa článku 18 ods. 4 písm. q) nariadenia (EÚ) 2021/241 by členské štáty mali poskytnúť zhrnutie konzultačného procesu miestnych a regionálnych samospráv, sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán zapojených do vykonávania ich plánov obnovy a odolnosti, ktorý sa uskutočnil v súlade s vnútroštátnymi právnymi rámcami. Táto konzultácia by sa mala doplniť s cieľom riešiť reformy a investície, ktoré sa majú zahrnúť do potenciálnej kapitoly REPowerEU, takým spôsobom, aby sa zainteresovaným stranám poskytol dostatočný čas na reakciu a zároveň zabezpečilo, aby dotknutý členský štát rýchlo finalizoval kapitolu REPowerEU. V aktualizovanom zhrnutí by sa mali uviesť zainteresované strany, s ktorými sa uskutočnili konzultácie, mal by sa vysvetliť výsledok doplnkovej konzultácie a uviesť, ako sa vstupy získané od zainteresovaných strán zohľadnili v kapitolách REPowerEU.

(23)

S cieľom zabezpečiť, aby sa reformy a investície, ktoré sa podnikajú ako súčasť obnovy po kríze spôsobenej ochorením COVID-19, realizovali udržateľným spôsobom, je nutné uplatňovať zásadu „výrazne nenarušiť“ v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (11) (ďalej len „zásada výrazne nenarušiť“). Zásada by sa mala naďalej uplatňovať na reformy a investície podporované z mechanizmu, a to s jednou cielenou výnimkou, ktorá má slúžiť na ochranu bezprostredných záujmov Únie v oblasti energetickej bezpečnosti. Pri sledovaní cieľa diverzifikácie dodávok energie bez ruských dodávateľov by reformy a investície stanovené v kapitolách REPowerEU, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie energetickej infraštruktúry a zariadení v snahe uspokojiť bezprostredné potreby v oblasti bezpečnosti dodávok plynu, mali byť oprávnené na poskytnutie finančnej podpory v rámci mechanizmu aj vtedy, keď nie sú v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“. Ropná infraštruktúra a zariadenia sú spravidla vylúčené z kapitoly REPowerEU. Výnimkou je členský štát, na ktorý sa do nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia vzťahovala výnimočná dočasná výnimka podľa článku 3m ods. 4 nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 (12) z dôvodu jeho osobitnej závislosti od ropy a geografickej situácie, ktorý by mal mať možnosť zahrnúť do kapitoly REPowerEU ropnú infraštruktúru a zariadenia potrebné na uspokojenie bezprostredných potrieb v oblasti bezpečnosti dodávok.

Komisia by mala posúdiť, či opatrenia, od ktorých sa očakáva, že sa nimi budú riešiť bezprostredné potreby v oblasti bezpečnosti dodávok energie, sú oprávnené na výnimku zo zásady „výrazne nenarušiť“. Na účely tohto posúdenia by Komisia mala okrem iných podmienok zvážiť riziká účinkov odkázanosti na určitého dodávateľa a nedostupnosť čistejších, technologicky a ekonomicky uskutočniteľných alternatív, ktoré by sa mohli zaviesť v porovnateľnom časovom rámci. Takéto posúdenie by malo byť primerané a malo by zohľadňovať naliehavosť dosiahnutia cieľov REPowerEU. V prípade pochybností by Komisia mala mať možnosť požiadať členské štáty, aby poskytli relevantné informácie na podporu posúdenia. Hodnotenie čistejších alternatív by sa malo vykonávať v rozumných medziach.

(24)

Všetky opatrenia v plánoch obnovy a odolnosti by sa mali vykonávať v súlade s uplatniteľným acquis Únie a vnútroštátnym acquis v oblasti životného prostredia, najmä pokiaľ ide o posudzovanie vplyvu na životné prostredie a ochranu prírody. V prípade opatrení, na ktoré sa vzťahuje výnimka zo zásady „výrazne nenarušiť“, by členské štáty mali vynaložiť uspokojivé úsilie na obmedzenie potenciálneho narušenia plnenia environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852, ak je to možné, a na zmiernenie narušenia plnenia prostredníctvom iných opatrení vrátane opatrení v kapitolách REPowerEU.

(25)

Kapitoly REPowerEU by mali byť v súlade s národnými energetickými a klimatickými plánmi členských štátov a s cieľmi Únie v oblasti klímy stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1119.

(26)

So zreteľom na Európsku zelenú dohodu ako európsku stratégiu udržateľného rastu a význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja má mechanizmus prispieť k zdôrazňovaniu opatrení v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti a k dosiahnutiu celkového cieľa vo výške 30 % rozpočtových výdavkov Únie vynaložených na podporu cieľov v oblasti klímy. Na tento účel by opatrenia podporované z mechanizmu a zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti členských štátov mali prispievať k zelenej transformácii vrátane biodiverzity, alebo k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, a mali by dosahovať sumu, ktorá predstavuje aspoň 37 % celkových prostriedkov pridelených na plán obnovy a odolnosti a aspoň 37 % celkových odhadovaných nákladov na opatrenia v kapitole REPowerEU na základe metodiky sledovania klímy stanovenej v prílohe VI k nariadeniu (EÚ) 2021/241. Uvedená metodika by sa zodpovedajúcim spôsobom mala použiť v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v danej prílohe. Ak s tým dotknutý členský štát a Komisia súhlasia, malo by byť možné zvýšiť koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy v prípade jednotlivých investícií na 40 % alebo 100 %, ako je vysvetlené v pláne obnovy a odolnosti, s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré vierohodne zvyšujú ich vplyv na ciele v oblasti klímy. Na uvedený účel by malo byť možné zvýšiť koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy pri jednotlivých investíciách až na celkovú sumu 3 % prostriedkov pridelených na plán obnovy a odolnosti. Mechanizmus by mal podporovať činnosti, ktoré sú v plnej miere v súlade s klimatickými a environmentálnymi normami a prioritami Únie a zásadou „výrazne nenarušiť“.

(27)

Členské štáty by v prípade potreby mali do kapitol REPowerEU zahrnúť opatrenia, ktoré majú cezhraničný rozmer či účinok alebo rozmer či účinok zahŕňajúci viac krajín, ako sa uvádza v najnovšom posúdení potrieb vypracovanom Komisiou, ktoré okrem iného prispievajú k vytváraniu európskej pridanej hodnoty. Malo by sa tiež zohľadniť, že opatrenia vykonávané v jednom členskom štáte by mohli mať účinky presahovania v iných členských štátoch. Komisia by mala čo najskôr uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom vypracovať opatrenia s cezhraničným rozmerom či účinkom alebo rozmerom či účinkom zahŕňajúcim viac krajín, ktoré sa zahrnú do kapitol REPowerEU. Členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečenie toho, aby uvedené opatrenia dosahovali sumu, ktorá predstavuje aspoň 30 % odhadovaných nákladov na opatrenia v kapitole REPowerEU. Okrem opatrení s cezhraničným rozmerom či účinkom alebo rozmerom či účinkom zahŕňajúcim viac krajín by sa opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ktoré prispievajú k zabezpečeniu dodávok energie v Únii ako celku v súlade s cieľmi REPowerEU, najmä pokiaľ ide o riešenie existujúcich nedostatkov z hľadiska prenosu, distribúcie a uskladňovania energie, ako sa uvádza v najnovšom posúdení potrieb vypracovanom Komisiou, čím sa zvyšuje potenciál cezhraničných tokov medzi členskými štátmi, mali považovať za opatrenia s cezhraničným rozmerom či účinkom alebo rozmerom či účinkom zahŕňajúcim viac krajín. Opatrenia na zníženie závislosti od fosílnych palív a zníženie dopytu po energii by sa takisto mali považovať za opatrenia s pozitívnym cezhraničným účinkom, keďže ďalej uvoľňujú kapacitu alebo dodávky pre iné členské štáty.

(28)

Malo by sa doplniť vhodné kritérium posudzovania, ktoré by Komisii slúžilo ako základ pri posudzovaní cezhraničných rozmerov či účinkov alebo rozmerov či účinkov zahŕňajúcich viac krajín a týkajúcich sa reforiem a investícií v kapitolách REPowerEU.

(29)

Členským štátom by sa mali poskytnúť ďalšie stimuly, aby žiadali o úverovú podporu s cieľom zabezpečiť čerpanie dostupných finančných prostriedkov členskými štátmi pri súčasnom dodržiavaní zásad rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti. Na tento účel by členské štáty mali najneskôr 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia oznámiť Komisii čo najjasnejšie, či zamýšľajú predložiť žiadosť o úverovú podporu. Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade súčasne, za rovnakých podmienok a bez zbytočného odkladu prehľad zámerov, ktoré vyjadrili členské štáty, a navrhovaný ďalší postup pri rozdeľovaní dostupných zdrojov. Oznámením zámeru by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov požiadať o úverovú podporu do 31. augusta 2023 v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to ani v prípade žiadostí presahujúcich 6,8 % hrubého národného dôchodku (HND), ak sa uplatňujú príslušné podmienky. Tiež by tým nemalo byť dotknuté uzavretie príslušnej dohody o úvere Komisiou po prijatí príslušného vykonávacieho rozhodnutia Rady.

(30)

Členské štáty sa vyzývajú, aby kapitoly REPowerEU predložili čo najskôr, podľa možnosti do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia. V súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 by Komisia mala do dvoch mesiacov posúdiť upravený plán obnovy a odolnosti, ktorý predložil členský štát, a predložiť návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady. Vzhľadom na naliehavosť výziev, ktorým čelia členské štáty, by sa Komisia mala usilovať o dokončenie posúdenia upravených plánov obnovy a odolnosti bez zbytočného odkladu.

(31)

Okrem toho by sa mali poskytnúť nové účelovo viazané zdroje financovania na to, aby sa stimulovala vysoká úroveň ambícií v prípade reforiem a investícií, ktoré sa majú zahrnúť do kapitoly REPowerEU.

(32)

Nariadením Rady (EÚ) 2022/1854 (13) sa zavádza dočasný solidárny príspevok pre spoločnosti a stále prevádzkarne z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií uplatniteľný vo všetkých členských štátoch. Členské štáty sa vyzývajú, aby časť výnosov z tohto dočasného príspevku používali koherentným spôsobom na podporu synergií a komplementárnosti s reformami a investíciami vo svojej kapitole REPowerEU na financovanie opatrení, ktoré sa majú vykonať na vnútroštátnej úrovni v súlade s cieľmi REPowerEU.

(33)

Súčasná hospodárska a geopolitická situácia si vyžaduje, aby Únia zmobilizovala dostupné zdroje s cieľom urýchlene diverzifikovať dodávky energie v Únii a znížiť jej závislosť od fosílnych palív ešte pred rokom 2030. V tejto súvislosti by smernica 2003/87/ES mala umožniť výnimočné speňaženie formou aukcie časti kvót z Inovačného fondu a kvót pridelených členským štátom, s výnimkou kvót distribuovaných na účely solidarity, rastu a prepojení, a mala by nasmerovať príjmy do reforiem a investícií prispievajúcich k plneniu cieľov REPowerEU v rámci mechanizmu. Obchodovanie formou aukcie s kvótami z Inovačného fondu a s kvótami pridelenými členským štátom by zároveň malo byť predsunuté. Časť kvót z trhovej stabilizačnej rezervy, ktorá by inak bola zrušená, by sa mala použiť na doplnenie Inovačného fondu.

(34)

V súvislosti s núdzovým zásahom Únie na riešenie vysokých cien energie, ktoré sú výsledkom vplyvu útočnej vojny Ruska voči Ukrajine, by cielené mimoriadne dočasné opatrenia v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (14) prostredníctvom pružného využívania zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu mali pomôcť malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“), ktoré sú obzvlášť postihnuté zvyšovaním cien energie, ako aj zraniteľným domácnostiam, pokryť vzniknuté a uhradené náklady na energiu od 1. februára 2022. Takáto podpora je v plnom súlade s cieľmi REPowerEU.

(35)

Najmä EFRR by sa mal výnimočne použiť na poskytovanie podpory prevádzkového kapitálu pre MSP, ktoré sú obzvlášť postihnuté zvyšovaním cien energie. Podpora MSP, ktoré sú obzvlášť postihnuté zvyšovaním cien energie, by mala byť primeraná a mala by dodržiavať uplatniteľné pravidlá štátnej pomoci. Okrem toho by sa ESF mal výnimočne využívať na poskytovanie podpory zraniteľným domácnostiam, ako sú vymedzené vo vnútroštátnych pravidlách, s cieľom pomôcť im pokryť ich náklady na spotrebu energie, a to aj v prípade neexistencie opatrení na zvýšenie zamestnateľnosti podporovaných osôb, t. j. aktívne opatrenia. Ide o výnimočné opatrenia, ktoré sú nevyhnutne potrebné na riešenie energetickej krízy vyplývajúcej z vplyvu útočnej vojny Ruska voči Ukrajine. Zabezpečujú, aby podporované osoby mali prístup k základným službám a tým tiež prispievajú k podmienkam vedúcim k dobrému zdraviu, ktoré sú potrebné pre účasť na trhu práce. Podporu môžu poskytovať EFRR, ESF a Kohézny fond zameniteľne. Okrem ESF by malo byť možné využívať EFRR a Kohézny fond s cieľom podporovať opatrenia na udržanie pracovných miest prostredníctvom skráteného pracovného času a rovnocenných režimov vrátane podpory pre samostatne zárobkovo činné osoby. Cieľom takýchto režimov je chrániť zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby pred rizikom nezamestnanosti. Zdroje pridelené na takéto režimy sa majú použiť výlučne na podporu pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb. Podpora takýchto režimov skráteného pracovného času a rovnocenných režimov zo strany Únie by mala byť časovo obmedzená. Takisto by malo byť možné využiť zdroje REACT-EU stanovené v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 na uvedené tri druhy podpory s cieľom posilniť pokračujúce úsilie členských štátov o odolnú obnovu ich hospodárstiev po kríze spôsobenej ochorením COVID-19.

(36)

Osobitné programovacie opatrenia by mali umožniť, aby sa zdroje plánovali výlučne v rámci vyhradených prioritných osí a prispievali ku konkrétnym investičným prioritám. S cieľom poskytnúť členským štátom významnú podporu v ich úsilí obmedziť dôsledky energetickej krízy by členské štáty mali výnimočne využívať mieru spolufinancovania vo výške 100 %, ktorá sa má uplatňovať na vyhradené prioritné osi operačných programov poskytujúcich výlučne takúto podporu do konca programového obdobia 2014 – 2020. Týmito obmedzenými a cielenými opatreniami by sa mali dopĺňať štrukturálne intervencie v rámci politiky súdržnosti podporujúce výrobu čistej energie a presadzovanie energetickej efektívnosti. S cieľom zohľadniť rozpočtové obmedzenia Únie by sa platby Komisie na takéto operácie v rámci vyhradených priorít mali v roku 2023 obmedziť na 5 000 000 000 EUR.

(37)

S cieľom poskytnúť členským štátom a regiónom dostatočnú flexibilitu pri riešení novovznikajúcich výziev by nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (15) malo poskytnúť členským štátom možnosť požiadať o 7,5 % zdrojov v rámci EFRR, Európskeho sociálneho fondu plus a Kohézneho fondu so zámerom prispieť k plneniu cieľov REPowerEU. Malo by byť možné, aby tieto fondy poskytovali podporu na ciele REPowerEU, ak takáto podpora patrí do rozsahu pôsobnosti dotknutého fondu, prispieva k jeho špecifickým cieľom a je v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1060 a v príslušnom nariadení pre daný fond vrátane zásady „výrazne nenarušiť“.

(38)

Členské štáty by mali mať možnosť previesť všetky ich predbežne pridelené finančné prostriedky alebo ich časť zo zdrojov pobrexitovej adaptačnej rezervy do mechanizmu. Kríza spôsobená ochorením COVID-19, ktorú ešte prehĺbilo ohrozenie energetickej bezpečnosti Únie, zhoršila negatívne dôsledky vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie v členských štátoch vrátane ich regiónov a miestnych komunít a v odvetviach, najmä v tých, ktoré sú uvedeným vystúpením najviac postihnuté. Opatrenia, ktoré sa majú financovať v rámci pobrexitovej adaptačnej rezervy, a reformy a investície, ktoré sa majú financovať v rámci mechanizmu, môžu slúžiť na podobné účely a mať podobný obsah. Cieľom rezervy aj mechanizmu je v konečnom dôsledku zmierniť negatívne vplyvy na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. V tejto súvislosti platí, že hoci reformy a investície v rámci mechanizmu sú primárne zamerané na riešenie hospodárskych dôsledkov pandémie, môžu prispieť aj k boju proti nepredvídaným a nepriaznivým dôsledkom v členských štátoch a odvetviach, ktoré sú brexitom najviac postihnuté. A napokon, viazané a platobné rozpočtové prostriedky v rámci pobrexitovej adaptačnej rezervy aj mechanizmu sú zahrnuté nad rámec stropov viacročného finančného rámca. Podľa tohto scenára a so zreteľom na narušenie globálneho trhu s energiou spôsobené nedávnym geopolitickým vývojom je vhodné poskytnúť členským štátom flexibilitu tým, že sa umožnia prevody z pobrexitovej adaptačnej rezervy do mechanizmu, čo umožní plniť ciele oboch nástrojov a v konečnom dôsledku dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

(39)

Vyplácanie dodatočných finančných prostriedkov členským štátom, ktoré zahŕňajú kapitolu REPowerEU do svojho plánu obnovy a odolnosti, by sa malo vykonávať podľa pravidiel mechanizmu do konca roka 2026.

(40)

Žiadosť predložená v pláne obnovy a odolnosti o účelovo viazané financovanie vrátane prostriedkov pridelených z predaja kvót formou aukcie zo systému obchodovania s emisiami podľa smernice 2003/87/ES, presunov zo zdrojov ERDF, Európskeho sociálneho fondu plus alebo Kohézneho fondu riadených na základe článku 26 nariadenia (EÚ) 2021/1060 a prevodov zdrojov z pobrexitovej adaptačnej rezervy pre opatrenia obsiahnuté v kapitole REPowerEU by mala odrážať vyššie finančné potreby súvisiace s reformami a investíciami zahrnutými do tejto kapitoly.

(41)

Aby sa zabezpečilo prednostné vyčlenenie finančnej podpory s cieľom lepšie reagovať na súčasnú energetickú krízu, malo by byť možné, aby sa na základe žiadosti členského štátu, ktorá sa má predložiť spolu s kapitolou REPowerEU v zmenenom pláne obnovy a odolnosti, suma dodatočných finančných prostriedkov potrebných na financovanie opatrení kapitoly REPowerEU vyplatila vo forme dvoch platieb predbežného financovania.

Komisia by mala v čo najväčšej možnej miere uskutočniť prvú platbu predbežného financovania do dvoch mesiacov od času, keď prijme právny záväzok na účely nariadenia (EÚ) 2021/241, a druhú platbu predbežného financovania do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje posúdenie plánu obnovy a odolnosti vrátane kapitoly REPowerEU. Uvedené platby by sa mali uskutočňovať v závislosti od dostupných zdrojov, najmä dostupnosti finančných prostriedkov z účtu NextGenerationEU, z finančných prostriedkov schválených v ročnom rozpočte Únie a z príjmov získaných z obchodovania formou aukcie s kvótami zo systému obchodovania s emisiami podľa smernice 2003/87/ES, a od účinného predchádzajúceho presunu zdrojov v rámci programov zdieľaného riadenia, ak sa o to požiada.

(42)

S cieľom dodržať stropy platieb viacročného finančného rámca by sa malo stanoviť obmedzenie platieb zodpovedajúcich predbežnému financovaniu pre sumy presunuté podľa nariadenia (EÚ) 2021/1060.

(43)

Komisia by mala monitorovať vykonávanie reforiem a investícií uvedených v kapitole REPowerEU a ich prínos k plneniu cieľov REPowerEU a poskytovať o tom informácie, najmä prostredníctvom výmen informácií počas dialógu o obnove a odolnosti, prostredníctvom podávania správ v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti a prostredníctvom osobitného oddielu výročnej správy predkladanej Európskemu parlamentu a Rady.

(44)

Nedávne geopolitické udalosti výrazne ovplyvnili ceny energie, potravín a stavebných materiálov a spôsobili aj nedostatok v globálnych dodávateľských reťazcoch, viedli k zvýšenej inflácii a vytvorili nové výzvy vrátane rizika energetickej chudoby a vyšších životných nákladov. Na tieto výzvy môže byť potrebná reakcia. Môže sa stať, že tento vývoj bude mať priamy vplyv na schopnosť realizovať opatrenia v plánoch obnovy a odolnosti. Pokiaľ môžu členské štáty preukázať, že vzhľadom na takýto vývoj už nie je možné konkrétny míľnik alebo cieľ úplne alebo čiastočne zrealizovať, mohli by sa takéto situácie považovať za objektívne okolnosti podľa nariadenia (EÚ) 2021/241. Okrem toho, pokiaľ členské štáty môžu preukázať, že dosiahnutie konkrétneho míľnika alebo cieľa je v rozpore s dosahovaním cieľov REPowerEU, takéto situácie by sa mohli tiež považovať za objektívne okolnosti podľa uvedeného nariadenia. Okrem toho by žiadna žiadosť o zmeny nemala ohroziť celkovú realizáciu plánov obnovy a odolnosti vrátane úsilia členských štátov v oblasti reforiem a investícií.

(45)

Nariadenia (EÚ) 2021/241, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) 2021/1060 a (EÚ) 2021/1755 a smernica 2003/87/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(46)

S cieľom umožniť rýchle uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,