(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (4) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená (5). Pri príležitosti ďalších zmien by sa z dôvodu jasnosti mala uvedená smernica prepracovať.

(2)

Komisia vo svojom oznámení zo 17. septembra 2020 s názvom „Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov“ (ďalej len „plán cieľov v oblasti klímy“) navrhla zvýšiť mieru ambície Únie v oblasti klímy a stanoviť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 na úroveň, ktorá bude v porovnaní s rokom 1990 minimálne o 55 % nižšia. V porovnaní s doterajšou cieľovou hodnotou zníženia o 40 % ide o výrazné sprísnenie. Návrh predstavuje naplnenie záväzku formulovaného v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ (ďalej len „Európska zelená dohoda“) predložiť komplexný plán zvýšenia cieľovej hodnoty Únie do roku 2030 na 55 % zodpovedným spôsobom. Takisto je v súlade s cieľmi Parížskej dohody prijatej 12. decembra 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“) udržať nárast globálnej teploty pod úrovňou 2 °C a naďalej sa usilovať udržať ho na úrovni 1,5 °C.

(3)

Európska rada vo svojich záveroch z 10. – 11. decembra 2020 schválila záväzný cieľ Únie dosiahnuť do roku 2030 čisté domáce zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 %. Európska rada dospela k záveru, že mieru ambície v oblasti klímy treba zvýšiť takým spôsobom, aby sa prostredníctvom podpory inovácií v oblasti zelených technológií podnietil udržateľný hospodársky rast, vytvárali pracovné miesta, občania Únie získali prínosy v oblasti zdravia a životného prostredia a aby sa prispelo k dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie.

(4)

So zámerom splniť tieto ciele Komisia vo svojom oznámení z 19. októbra 2020 s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2021 – Vitálna Únia v krehkom svete“ oznámila legislatívny balík, na základe ktorého sa má do roku 2030 dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % (ďalej len „balík Fit for 55“) a do roku 2050 klimatická neutralita Únie. Uvedený balík sa vzťahuje na celú škálu oblastí politík vrátane energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov, využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, zdaňovania energie, spoločného úsilia a obchodovania s emisiami.

(5)

Cieľom balíka Fit for 55 je udržiavať a vytvárať pracovné miesta v Únii a umožniť jej stať sa svetovým lídrom vo vývoji a zavádzaní čistých technológií v rámci globálnej energetickej transformácie, a to aj pokiaľ ide o riešenia energetickej efektívnosti.

(6)

Z prognóz vyplýva, že pri úplnom vykonaní súčasných politík by sa do roku 2030 dosiahlo približne 45 % zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ak sa vylúčia emisie z využívania pôdy a absorpcie, a približne 47 %, ak sa tieto emisie započítajú. V pláne cieľov v oblasti klímy sa preto uvádza súbor požadovaných opatrení vo všetkých sektoroch hospodárstva, ako aj revízia kľúčových legislatívnych nástrojov, aby sa podarilo zrealizovať zvýšenú mieru ambície v oblasti klímy.

(7)

Komisia vo svojom oznámení z 28. novembra 2018 s názvom „Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“ uviedla, že energetická efektívnosť je kľúčovou oblasťou, v ktorej treba konať, pretože bez nej nemožno dosiahnuť úplnú dekarbonizáciu hospodárstva Únie. Potreba využiť nákladovo efektívne príležitosti na úsporu energie viedla k súčasnej politike Únie v oblasti energetickej efektívnosti. V decembri 2018 sa ako súčasť balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov zaviedol nový hlavný cieľ energetickej efektívnosti Únie vo výške minimálne 32,5 % do roku 2030 v porovnaní s predpokladanou spotrebou energie v roku 2030, pričom cieľom tohto balíka bolo uplatňovať prvoradosť energetickej efektívnosti, dosiahnuť celosvetové vedúce postavenie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zabezpečiť spravodlivé podmienky pre spotrebiteľov.

(8)

Posúdenie vplyvu, ktoré tvorilo sprievodný dokument k plánu cieľov v oblasti klímy, preukázalo, že v snahe naplniť vyššiu mieru ambícií v oblasti klímy sa bude musieť výrazne zintenzívniť zlepšenie energetickej efektívnosti oproti súčasnej úrovni 32,5 %.

(9)

Zvýšenie cieľa energetickej efektívnosti Únie do roku 2030 môže znížiť ceny energie a mať zásadný význam z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov, pričom ju bude sprevádzať zintenzívnenie a zavádzanie elektrifikácie, vodíka, e-palív a ďalších relevantných technológií potrebných na zelenú transformáciu, a to aj v odvetví dopravy. Aj pri rýchlom raste výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov môže energetická efektívnosť znížiť potrebu nových kapacít na výrobu elektrickej energie a náklady spojené so skladovaním, prenosom a distribúciou. Zlepšená energetická efektívnosť je mimoriadne dôležitá aj z hľadiska bezpečnosti dodávok energie Únie, pretože znižuje závislosť Únie od dovozu palív z tretích krajín. Energetická efektívnosť je jedným z najčistejších a nákladovo najefektívnejších opatrení, ktorými možno túto závislosť riešiť.

(10)

Súhrn národných príspevkov, ktoré oznámili členské štáty vo svojich národných energetických a klimatických plánoch, nedosahuje cieľovú hodnotu Únie 32,5 %. Príspevky by spolu viedli k zníženiu o 29,7 % v prípade primárnej energetickej spotreby a 29,4 % v prípade konečnej energetickej spotreby v porovnaní s prognózami Komisie v referenčnom scenári EÚ z roku 2007 na rok 2030. Výsledkom by bol kolektívny nedostatok 2,8 percentuálneho bodu v prípade primárnej energetickej spotreby a 3,1 percentuálneho bodu v prípade konečnej energetickej spotreby v EÚ27.

(11)

Viaceré členské štáty predložili ambiciózne národné energetické a klimatické plány, ktoré Komisia posúdila ako „dostatočné“ a ktoré obsahujú opatrenia umožňujúce týmto členským štátom prispieť k dosiahnutiu kolektívnych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti s pomerom vyšším ako priemer Únie. Okrem toho viaceré členské štáty zdokumentovali „včasné úsilie“ pri dosahovaní úspor energie, konkrétne úspory energie nad priemernými trajektóriami Únie v posledných rokoch. Oba prípady predstavujú značné úsilie, ktoré by sa malo uznať a zahrnúť do budúcich modelových prognóz Únie a ktoré môže slúžiť ako dobrý príklad toho, ako môžu všetky členské štáty pracovať na svojom potenciáli energetickej efektívnosti s cieľom priniesť významné výhody svojim hospodárstvam a spoločnostiam.

(12)

V niektorých prípadoch sa predpoklady použité Komisiou v jej referenčnom scenári EÚ na rok 2020 odlišujú od predpokladov použitých niektorými členskými štátmi v ich referenčných scenároch, z ktorých vychádzajú ich národné energetické a klimatické plány. Môže to viesť k rozdielom z hľadiska výpočtu primárnej energetickej spotreby, ale oba prístupy sú platné, pokiaľ ide o primárnu energetickú spotrebu.

(13)

Hoci potenciál úspor energie zostáva vo všetkých odvetviach veľký, osobitnú výzvu predstavuje odvetvie dopravy, pretože naň pripadá vyše 30 % konečnej energetickej spotreby, a sektor budov, pretože 75 % fondu budov Únie vykazuje nedostatočnú energetickú hospodárnosť. Ďalším čoraz dôležitejším odvetvím je odvetvie informačných a komunikačných technológií, na ktoré pripadá 5 až 9 % celkovej svetovej spotreby elektriny a vyše 2 % celosvetových emisií. Za rok 2018 možno dátovým centrám pripísať 2,7 % dopytu po elektrine v EÚ28. V uvedenom kontexte Komisia vo svojom oznámení z 19. februára 2020 s názvom „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ (ďalej len „digitálna stratégia Únie“) zdôraznila potrebu energeticky vysokoefektívnych a udržateľných dátových centier aj opatrení zameraných na transparentnosť telekomunikačných operátorov, pokiaľ ide o ich environmentálnu stopu. Okrem toho by sa mal vziať do úvahy aj možný nárast dopytu priemyslu po energii ako dôsledok jeho dekarbonizácie, predovšetkým pri energeticky náročných procesoch.

(14)

Vyššia úroveň ambície si vyžaduje silnejšiu podporu opatrení zameraných na nákladovo efektívnu energetickú efektívnosť vo všetkých oblastiach energetického systému a vo všetkých relevantných odvetviach, v ktorých činnosť ovplyvňuje dopyt po energii, ako sú odvetvia dopravy, vodného hospodárstva a poľnohospodárstva. Zlepšenie energetickej efektívnosti v celom energetickom reťazci vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečnej spotreby energie bude predstavovať prínos pre životné prostredie, povedie k zlepšeniu kvality ovzdušia a verejného zdravia, zníženiu emisií skleníkových plynov, zvýšeniu energetickej bezpečnosti znížením potreby dovozu energie, najmä fosílnych palív, zníženiu nákladov na energiu pre domácnosti i firmy, pomôže zmierniť energetickú chudobu a povedie k zvýšenej konkurencieschopnosti, väčšej zamestnanosti a zvýšenej ekonomickej činnosti v celom hospodárstve. Vďaka zlepšeniu energetickej efektívnosti by sa zlepšila kvalita života občanov a zároveň by sa prispelo k transformácii energetických vzťahov Únie s partnermi z tretích krajín smerom k dosiahnutiu klimatickej neutrality. Je to v súlade so záväzkami Únie v rámci energetickej únie a globálneho programu v oblasti klímy prijatého na základe Parížskej dohody. Zvýšenie energetickej hospodárnosti rôznych odvetví má potenciál podporiť obnovu miest vrátane zlepšenia budov a zmeny modelov mobility a prístupnosti a zároveň propagovať efektívnejšie, udržateľnejšie a cenovo dostupnejšie možnosti.

(15)

Táto smernica predstavuje ďalší krok k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050, pri ktorej sa má energetická efektívnosť považovať za samostatný zdroj energie. Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti je ústrednou zásadou, ktorá by sa mala zohľadniť vo všetkých odvetviach nad rámec energetického systému na všetkých úrovniach vrátane finančného sektora. Riešenia energetickej efektívnosti by sa mali zvažovať ako prvá voľba v politike, plánovaní a investičných rozhodnutiach pri stanovovaní nových pravidiel na strane dodávky a v iných oblastiach politiky. Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti by sa mala uplatňovať bez toho, aby ňou boli dotknuté iné právne povinnosti, ciele a zásady, zároveň by však takéto povinnosti, ciele a zásady nemali obmedzovať jej uplatňovanie a ani viesť k výnimkám z uplatňovania tejto zásady. Komisia by mala zaistiť, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane dopytu mohli rovnocenne konkurovať výrobnej kapacite. K zlepšeniam energetickej efektívnosti treba pristúpiť vždy, keď sú nákladovo efektívnejšie než ekvivalentné riešenia na strane dodávky. Malo by to pomôcť využívať viaceré prínosy energetickej efektívnosti pre Úniu, najmä pre občanov a podniky. Vykonávanie opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti by malo byť prioritou aj pri zmierňovaní energetickej chudoby.

(16)

Energetická efektívnosť by sa mala považovať za kľúčový prvok a prioritu v budúcich investičných rozhodnutiach o energetickej infraštruktúre Únie. Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti by sa mala uplatňovať tak, že v prvom rade by sa mal zohľadniť prístup k efektívnosti systému a spoločenskému a zdravotnému hľadisku, pričom pozornosť by sa mala venovať aj bezpečnosti dodávok, integrácii energetického systému a prechodu ku klimatickej neutralite. Následne by zásada prvoradosti energetickej efektívnosti mala pomôcť zvýšiť efektívnosť jednotlivých odvetví konečnej spotreby a celého energetického systému. Uplatňovanie tejto zásady by takisto malo podporovať investície do energeticky efektívnych riešení prispievajúcich k environmentálnym cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (6).

(17)

Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti je uvedená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (7) a tvorí jadro stratégie integrácie energetického systému EÚ stanovenej v oznámení Komisie z 8. júla 2022. V prípadoch, keď je zásada založená na nákladovej efektívnosti, jej uplatňovanie má širšie dôsledky zo spoločenského hľadiska. Tieto dôsledky sa môžu líšiť v závislosti od okolností a mali by sa starostlivo vyhodnotiť prostredníctvom spoľahlivých metodík analýzy nákladov a prínosov, v ktorých sa zohľadnia viaceré prínosy energetickej efektívnosti. Komisia vypracovala špecializované usmernenia k prevádzke a uplatňovaniu zásady a navrhla v nich konkrétne nástroje a príklady uplatňovania v rozmanitých odvetviach. Komisia tiež vydala odporúčanie členským štátom, ktoré vychádza z požiadaviek stanovených v tejto smernici a vyžaduje si konkrétne opatrenia v súvislosti s uplatňovaním tejto zásady. Členské štáty by mali v čo najväčšej miere zohľadniť toto odporúčanie a riadiť sa ním pri uplatňovaní zásady energetickej efektívnosti v praxi.

(18)

Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti nepriamo znamená prijatie celostného prístupu, v ktorom sa zohľadňuje celková účinnosť integrovaného energetického systému, bezpečnosť dodávky a nákladová efektívnosť a podporujú sa najefektívnejšie riešenia týkajúce sa klimatickej neutrality v celom hodnotovom reťazci, a to od výroby energie, sieťovej prepravy po konečnú energetickú spotrebu, aby sa efektívnosť dosiahla aj v primárnej energetickej spotrebe a aj v konečnej energetickej spotrebe. Pri tomto prístupe by sa malo prihliadať na výkon sústavy a dynamické využívanie energie, pri ktorom sa zdroje na strane dopytu a flexibilita systému považujú za riešenia energetickej efektívnosti.

(19)

Ak má mať zásada prvoradosti energetickej efektívnosti nejaký vplyv, musia ju uplatňovať konzistentným spôsobom vnútroštátni, regionálni, miestni a sektoroví aktéri s rozhodovacími právomocami pri všetkých relevantných scenároch a politických, plánovacích a významných investičných rozhodnutiach, ktoré ovplyvnia spotrebu alebo dodávku energie, teda pri veľkých investíciách s hodnotou vyše 100 000 000 EUR alebo 175 000 000 EUR v prípade projektov dopravnej infraštruktúry. Riadne uplatňovanie tejto zásady si vyžaduje správnu metodiku analýzy nákladov a prínosov, stanovenie základných podmienok energeticky efektívnych riešení a správne monitorovanie. Mali by sa systematicky vypracúvať a vykonávať analýzy nákladov a prínosov, tieto by mali vychádzať z najaktuálnejších informácií o cenách energie a mali by zahŕňať scenáre rastúcich cien, napríklad v dôsledku znižovania kvót v rámci systému Únie na obchodovanie s emisiami (ďalej len „EU ETS“) podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (8), aby sa vytvoril stimul na uplatňovanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti. Mali by sa uprednostniť riešenia na strane dopytu, keď sú pri plnení cieľov politiky nákladovo efektívnejšie než investície do infraštruktúry na dodávku energií. Flexibilita na strane dopytu môže priniesť širšie hospodárske, environmentálne a spoločenské výhody pre spotrebiteľov a spoločnosť v širšom zmysle vrátane miestnych komunít a môže zvýšiť efektívnosť energetického systému a znížiť náklady na energiu, napríklad znížením nákladov na prevádzku systému, výsledkom čoho by bolo zníženie taríf pre všetkých spotrebiteľov. Členské štáty by mali pri uplatňovaní zásady prvoradosti energetickej efektívnosti zohľadniť možné výhody spojené s flexibilitou na strane dopytu a v relevantných prípadoch zvážiť reakciu na strane dopytu na centralizovanej aj decentralizovanej úrovni, uskladňovanie energie a inteligentné riešenia ako súčasť svojho úsilia zvýšiť efektívnosť integrovaného energetického systému.

(20)

Pri posudzovaní hodnôt projektov na účely uplatňovania zásady prvoradosti energetickej efektívnosti by Komisia mala vo svojej správe Európskemu parlamentu a Rade posúdiť najmä to, či a akým spôsobom sa prahové hodnoty účinne uplatňujú v každom členskom štáte.

(21)

Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti by sa mala vždy uplatňovať úmerne a požiadavky stanovené v tejto smernici by nemali obsahovať povinnosti členských štátov, ktoré by sa prekrývali alebo boli v rozpore s inými povinnosťami, keď uplatňovanie zásady priamo zaručujú iné právne predpisy. Takáto situácia by mohla nastať pri projektoch spoločného záujmu uvedených v zozname Únie podľa článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 (9), v ktorom sa zavádza požiadavka zvážiť pri vývoji a posudzovaní daných projektov zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti.

(22)

Ústredným prvkom Európskej zelenej dohody je spravodlivý prechod na klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050. Energetická chudoba je kľúčový pojem v balíku Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý má uľahčiť spravodlivú transformáciu energetiky. Komisia podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (10) poskytla vo svojom odporúčaní (EÚ) 2020/1563 týkajúcom sa energetickej chudoby (11) orientačné usmernenie k primeraným ukazovateľom na meranie energetickej chudoby a vymedzenie „významného počtu domácností v energetickej chudobe“. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (12) a smernici (EÚ) 2019/944 sa členským štátom ukladá povinnosť prijať primerané opatrenia v snahe riešiť energetickú chudobu vždy, keď sa energetická chudoba zistí, a to vrátane opatrení pokrývajúcich širší kontext chudoby. Je to dôležité najmä v kontexte rastúcich cien energií a inflačných tlakov, keď by sa mali zaviesť krátkodobé aj dlhodobé opatrenia na riešenie systémových výziev energetického systému Únie.

(23)

Výhody z uplatňovania zásady prvoradosti energetickej efektívnosti by mali plynúť ľuďom, ktorí čelia energetickej chudobe alebo riziku, že do nej upadnú, zraniteľným odberateľom vrátane konečných spotrebiteľov, domácnostiam s nízkymi a stredne vysokými príjmami, a ľuďom žijúcim v sociálnom bývaní. Opatrenia energetickej efektívnosti by sa mali vykonávať prioritne v snahe zlepšiť situáciu týchto jednotlivcov a domácností a v snahe zmierniť energetickú chudobu a nemali by podporovať neprimerané zvyšovanie nákladov na bývanie, mobilitu alebo energiu. Celostný prístup v tvorbe politiky a pri vykonávaní politík a opatrení si vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby iné politiky a opatrenia nemali nepriaznivý účinok na uvedených jednotlivcov a domácnosti.

(24)

Táto smernica je súčasťou širšieho politického rámca politík energetickej efektívnosti, ktoré sú zamerané na potenciál energetickej efektívnosti v konkrétnych politických oblastiach vrátane budov (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (13)), výrobkov (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (14) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (15) a (EÚ) 2020/740 (16)) a riadenia (nariadenie (EÚ) 2018/1999). Dané politiky zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri realizovaní úspor energie, keď sa nahrádzajú výrobky alebo stavajú alebo renovujú budovy.

(25)

Dosiahnutie ambiciózneho cieľa energetickej efektívnosti si vyžaduje odstránenie prekážok, aby sa uľahčilo investovanie do opatrení energetickej efektívnosti. Z podprogramu Prechod na čistú energiu, ktorý je súčasťou programu Únie LIFE zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/783 (17), budú plynúť osobitne vyčlenené finančné prostriedky na podporu vývoja najlepších postupov Únie pri vykonávaní politiky energetickej efektívnosti so zameraním na behaviorálne, trhové a regulačné prekážky energetickej efektívnosti.

(26)

Európska rada vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 podporila cieľ energetickej efektívnosti do roku 2030 vo výške 27 % na úrovni Únie, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať so zreteľom na cieľ vo výške 30 % na úrovni Únie. Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. decembra 2015 s názvom „Na ceste k európskej energetickej únii“ vyzval Komisiu, aby posúdila navyše realistickosť cieľa dosiahnuť v rovnakom období energetickú efektívnosť vo výške 40 %.

(27)

Komisia vo svojom oznámení z 28. novembra 2018 s názvom „Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“ predpokladá, že dosiahnutie cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti vo výške 32,5 % do roku 2030 a využitie ostatných politických nástrojov existujúceho rámca povedú k 45 % zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2030. Posúdenie vplyvu plánu cieľov v oblasti klímy na účely zvýšenej ambície v oblasti klímy, teda dosiahnuť 55 % zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030, bolo zamerané na otázku, aká úroveň úsilia by bola potrebná v rôznych oblastiach politiky. Dospelo sa v ňom k záveru, že v porovnaní so základným scenárom by dosiahnutie cieľovej hodnoty emisií skleníkových plynov nákladovo optimálnym spôsobom znamenalo, že primárnu energetickú spotrebu treba znížiť o minimálne 39 až 41 % a konečnú energetickú spotrebu o 36 až 37 %.

(28)

Cieľ Únie v oblasti energetickej efektívnosti sa pôvodne stanovil a vypočítal pomocou prognóz v referenčnom scenári EÚ z roku 2007 na rok 2030 ako základný scenár. Zmena metodiky Eurostatu na výpočet energetickej bilancie a zlepšenia v následných modelových prognózach si vyžadujú zmenu základného scenára. Pomocou tej istej koncepcie na stanovenie cieľa, konkrétne jej porovnaním s prognózami budúcich základných scenárov, sa teda ambícia Únie v podobe cieľa energetickej efektívnosti do roku 2030 stanovuje na základe porovnania s projekciami v referenčnom scenári EÚ z roku 2020 na rok 2030, pričom sa zvážili aj národné príspevky z národných energetických a klimatických plánov. Vychádzajúc z tohto aktualizovaného základného scenára bude Únia musieť ešte zvýšiť svoju ambíciu energetickej efektívnosti o minimálne 11,7 % v roku 2030 v porovnaní s úrovňou úsilia podľa referenčného scenára EÚ z roku 2020. Nový spôsob vyjadrenia úrovne ambície pri cieľoch Únie nemá vplyv na skutočnú potrebnú mieru úsilia a v porovnaní s projekciami v referenčnom scenári EÚ z roku 2007 na rok 2030 zodpovedá zníženiu primárnej energetickej spotreby o 40,5 % a zníženiu konečnej energetickej spotreby o 38 %.

(29)

Metodika výpočtu primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby sa zlaďuje s novou metodikou Eurostatu, ale ukazovatele používané na účely tejto smernice majú odlišný rozsah pôsobnosti, pretože je z nich vylúčená energia z okolitého prostredia a zahŕňajú spotrebu energie v medzinárodnom letectve na účely cieľov primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby. Používanie nových ukazovateľov takisto znamená, že akékoľvek zmeny spotreby energie vysokých pecí sa teraz prejavujú len v primárnej energetickej spotrebe.

(30)

Potreba Únie zlepšiť svoju energetickú efektívnosť by sa mala vyjadriť v primárnej energetickej spotrebe a konečnej energetickej spotrebe, ktoré sa majú dosiahnuť v roku 2030, a mali by sa uviesť dodatočné úrovne úsilia potrebného v porovnaní so zavedenými opatreniami alebo opatreniami plánovanými v národných energetických a klimatických plánoch. Podľa projekcií referenčného scenára EÚ z roku 2020 sa má do roku 2030 dosiahnuť konečná energetická spotreba vo výške 864 Mtoe a primárna energetická spotreba vo výške 1 124 Mtoe (s výnimkou energie z okolitého prostredia a vrátane medzinárodného letectva). Dodatočné 11,7 % zníženie povedie k hodnotám 763 Mtoe a 992,5 Mtoe v roku 2030. V porovnaní s úrovňami z roku 2005 to znamená, že konečná energetická spotreba v Únii by sa mala znížiť o približne 25 % a primárna energetická spotreba by sa mala znížiť o približne 34 %. Neexistujú žiadne záväzné ciele na úrovni členských štátov v perspektívach na roky 2020 a 2030 a členské štáty by mali stanoviť svoje príspevky na účely dosiahnutia cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti, pričom by mali zohľadniť vzorec stanovený v tejto smernici. Členské štáty by si mali môcť slobodne stanoviť svoje národné ciele na základe buď primárnej energetickej spotreby alebo konečnej energetickej spotreby alebo úspor primárnej energie alebo úspor konečnej energie či energetickej náročnosti. Touto smernicou sa mení spôsob, akým by členské štáty mali vyjadrovať svoje národné príspevky k cieľu Únie. Príspevky členských štátov k cieľovej hodnote Únie by sa mali vyjadrovať v primárnej energetickej spotrebe a konečnej energetickej spotrebe, aby sa zaručil súlad a monitorovanie pokroku. Je potrebné pravidelne hodnotiť pokrok v dosahovaní cieľov Únie na rok 2030, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2018/1999.

(31)

Komisia by mala do 30. novembra 2023 aktualizovať referenčný scenár EÚ z roku 2020 na základe najnovších údajov Eurostatu. Členské štáty, ktoré chcú použiť aktualizovaný referenčný scenár, by mali svoje aktualizované národné príspevky oznámiť do 1. februára 2024 v rámci iteratívneho procesu stanoveného v nariadení (EÚ) 2018/1999.

(32)

Bolo by vhodnejšie, ak by sa ciele energetickej efektívnosti dosiahli v dôsledku kumulovaného vykonávania špecifických opatrení Únie a špecifických vnútroštátnych opatrení podporujúcich energetickú efektívnosť v rôznych oblastiach. Členské štáty by mali mať povinnosť stanoviť vnútroštátne politiky a opatrenia týkajúce sa energetickej efektívnosti. Tieto politiky a opatrenia a individuálne úsilie každého členského štátu by mala spolu s údajmi o dosiahnutom pokroku hodnotiť Komisia s cieľom posúdiť pravdepodobnosť dosiahnutia celkového cieľa Únie a mieru, v akej sú individuálne snahy dostatočné na splnenie spoločného cieľa.

(33)

Na verejný sektor pripadá približne 5 až 10 % celkovej konečnej energetickej spotreby Únie. Každoročné výdavky orgánov verejnej moci sa pohybujú na úrovni približne 1 800 000 000 000 EUR. To zodpovedá približne 14 % hrubého domáceho produktu Únie. Z uvedeného dôvodu verejný sektor predstavuje dôležitú hnaciu silu pre stimuláciu transformácie trhu smerom k efektívnejším výrobkom, budovám a službám, ako aj na spustenie zmien v správaní občanov a podnikov, pokiaľ ide o spotrebu energie. Okrem toho sa znížením spotreby energie prostredníctvom opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti môžu uvoľniť verejné zdroje na iné účely. Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, verejné subjekty na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni by mali ísť príkladom.

(34)

Verejný sektor by mal ísť príkladom a stanoviť svoje vlastné ciele v oblasti dekarbonizácie a energetickej efektívnosti. Zlepšenia energetickej efektívnosti vo verejnom sektore by mali odrážať úsilie vyžadované na úrovni Únie. Únia by v snahe dosiahnuť cieľ konečnej energetickej spotreby mala znížiť svoju konečnú spotrebu energie do roku 2030 o 19 % v porovnaní s priemernou energetickou spotrebou v rokoch 2017, 2018 a 2019. Povinnosť dosiahnuť vo verejnom sektore ročné zníženie spotreby energie o minimálne 1,9 % by mala byť zárukou toho, že verejný sektor si splní svoju úlohu ísť príkladom. Členské štáty si zachovávajú úplnú flexibilitu, pokiaľ ide o výber opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti v snahe dosiahnuť zníženie konečnej energetickej spotreby. Požiadavka ročného znižovania konečnej energetickej spotreby znamená menšiu administratívnu záťaž ako zavedenie metód merania úspor energie.

(35)

Členské štáty by sa pri plnení svojej povinnosti mali zamerať na konečnú energetickú spotrebu všetkých verejných služieb a zariadení verejných subjektov. Na určenie rozsahu adresátov by členské štáty mali uplatňovať pojem „verejné subjekty“ vymedzený v tejto smernici, pričom slovné spojenie „ktoré tieto orgány priamo financujú“ znamená, že tieto subjekty sú väčšinou financované z verejných prostriedkov, a slovné spojenie „ktoré tieto orgány spravujú“ znamená, že celoštátny, regionálny alebo miestny orgán má väčšinu, pokiaľ ide o voľbu riadenia subjektu. Túto povinnosť možno splniť znížením konečnej energetickej spotreby v ktorejkoľvek oblasti verejného sektora vrátane dopravy, verejných budov, zdravotnej starostlivosti, územného plánovania, vodného hospodárstva a úpravy odpadových vôd, čistenia komunálnej odpadovej vody a vody, nakladania s odpadom, centralizovaného zásobovania teplom a chladom, distribúcie energie, dodávok a skladovania energie, verejného osvetlenia, plánovania infraštruktúry, vzdelávania a sociálnych služieb. Členské štáty môžu pri transpozícii tejto smernice zahrnúť aj iné druhy služieb. Na zníženie administratívnej záťaže pre verejné subjekty by členské štáty mali zriadiť digitálne platformy alebo nástroje na zber agregovaných údajov o spotrebe od verejných subjektov, verejne ich sprístupniť a nahlasovať údaje Komisii. Členské štáty by mali zabezpečiť plánovanie a každoročné podávanie správ o spotrebe verejných subjektov v agregovanej podobe za každý sektor samostatne.

(36)

Členské štáty by mali podporovať energeticky efektívne prostriedky mobility, a to aj v rámci svojich postupov verejného obstarávania, ako sú železničná doprava, cyklistika, chôdza alebo zdieľaná mobilita, obnovou a dekarbonizáciou vozového parku, podporou prechodu na iné druhy dopravy a zahrnutím týchto druhov dopravy do plánovania mestskej mobility.

(37)

Členské štáty by mali ísť príkladom a zabezpečiť, aby sa všetky zmluvy o energetickej efektívnosti, energetické audity a systémy energetického manažérstva vo verejnom sektore realizovali v súlade s európskymi alebo medzinárodnými normami, alebo aby sa v energeticky náročných častiach verejného sektora vo veľkej miere používali energetické audity. Členské štáty by mali poskytnúť usmernenia a mali by stanoviť postupy na používanie uvedených nástrojov.

(38)

Orgánom verejnej moci sa odporúča, aby v prípade potreby získavali podporu od subjektov, ako sú agentúry pre udržateľnú energiu zriadené na regionálnej alebo prípadne miestnej úrovni. Organizačná štruktúra daných agentúr spravidla zodpovedá jednotlivým potrebám orgánov verejnej moci v určitom regióne alebo pôsobiacim v určitej oblasti verejného sektora. V iných ohľadoch môžu potreby lepšie napĺňať alebo účinnejšie pracovať centralizované agentúry, napríklad v menších alebo centralizovaných členských štátoch alebo vzhľadom na komplexné alebo medziregionálne aspekty, ako je centralizované zásobovanie teplom a chladom. Agentúry udržateľnej energetiky môžu slúžiť ako jednotné kontaktné miesta. Tieto agentúry sú často zodpovedné za vypracovanie miestnych alebo regionálnych dekarbonizačných plánov, čo môže zahŕňať aj iné dekarbonizačné opatrenia, ako napríklad výmenu kotlov na fosílne palivo, a majú podporovať orgány verejnej moci pri vykonávaní politík súvisiacich s energetikou. Agentúry udržateľnej energetiky alebo iné subjekty pomáhajúce regionálnym a miestnym orgánom môžu mať jasné kompetencie, ciele a zdroje v oblasti udržateľnej energie. Agentúry udržateľnej energetiky by sa mohli podnecovať, aby zvažovali iniciatívy prijímané v rámci Dohovoru primátorov a starostov, ktorý združuje miestne samosprávy s dobrovoľným záväzkom realizovať ciele Únie v oblasti klímy a energetiky, ako aj iné existujúce iniciatívy na uvedený účel. Dekarbonizačné plány by mali byť prepojené s plánmi územného rozvoja a mali by zohľadňovať komplexné posúdenie, ktoré majú vykonať členské štáty.

(39)

Členské štáty by mali podporovať verejné subjekty pri plánovaní a zavádzaní opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni, poskytovaním usmernení podporujúcich budovanie kompetencií a príležitosti na odbornú prípravu a podnecovaním spolupráce medzi verejnými subjektmi, a to aj medzi agentúrami. Na tento účel by členské štáty mohli vytvoriť národné kompetenčné centrá venujúce sa komplexným otázkam, ako napríklad poradenstvu pre miestne alebo regionálne energetické agentúry o centralizovanom zásobovaní teplom alebo chladom. Požiadavka na transformáciu budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie nevylučuje ani nezakazuje rozlišovanie medzi úrovňami budov s takmer nulovou potrebou energie pri nových alebo obnovených budovách. Budovy s takmer nulovou potrebou energie vrátane nákladovo optimálnej úrovne sú vymedzené v smernici 2010/31/EÚ.

(40)

Do konca roku 2026 by členské štáty, ktoré v ktoromkoľvek danom roku obnovia viac ako 3 % celkovej podlahovej plochy svojich budov, mali mať možnosť započítať tento prebytok do ročnej miery obnovy v ktoromkoľvek z troch nasledujúcich rokov. Členský štát, ktorý od 1. januára 2027 obnoví viac ako 3 % celkovej podlahovej plochy svojich budov, by mal mať možnosť započítať tento prebytok do ročnej miery obnovy v nasledujúcich dvoch rokoch. Uvedená možnosť by sa nemala využívať na účely, ktoré nie sú v súlade so všeobecnými cieľmi a úrovňou ambícií tejto smernice.

(41)

Členské štáty by mali nabádať verejné subjekty, aby zohľadňovali širšie prínosy nad rámec úspor energie, ako je kvalita vnútorného prostredia, ako aj zlepšenie kvality života ľudí a pohodlia obnovených verejných budov, najmä škôl, centier dennej starostlivosti, zariadení opatrovateľskej starostlivosti, chráneného bývania, nemocníc a sociálneho bývania.

(42)

Budovy a doprava majú spolu s priemyslom najväčšiu spotrebu energie a sú hlavným zdrojom emisií. Na budovy pripadá v Únii približne 40 % celkovej spotreby energie a 36 % skleníkových plynov z energetiky. Oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom „Vlna obnovy“ je venované problematike dvojakej výzvy energetickej efektívnosti a efektívnosti využívania zdrojov a cenovej dostupnosti v sektore budov a kladie si za cieľ zdvojnásobiť mieru obnovy budov. Je zamerané na budovy s najhoršou hospodárnosťou, na energetickú chudobu a na verejné budovy. Okrem toho sú budovy rozhodujúcim prvkom pri dosahovaní cieľa Únie do roku 2050 dospieť ku klimatickej neutralite. Budovy, ktoré sú vo vlastníctve verejných subjektov, predstavujú značný podiel z fondu budov a verejnosť ich vníma veľmi intenzívne. Preto je vhodné stanoviť ročnú mieru obnovy budov, ktoré na území členského štátu vlastnia verejné subjekty, s cieľom zlepšiť ich energetickú hospodárnosť a premeniť ich aspoň na budovy s takmer nulovou potrebou energie alebo budovy s nulovými emisiami. Členské štáty sa vyzývajú, aby stanovili vyššiu mieru obnovy budov tam, kde je to nákladovo efektívne v rámci obnovy ich fondu budov v súlade s ich dlhodobými stratégiami obnovy budov alebo národnými programami obnovy budov, alebo oboma. Danou mierou obnovy by nemali byť dotknuté povinnosti týkajúce sa budov s takmer nulovou potrebou energie, stanovené v smernici 2010/31/EÚ. Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať menej prísne požiadavky na niektoré budovy, napríklad na budovy s osobitnou architektonickou alebo historickou hodnotou. Komisia by počas ďalšieho preskúmania smernice 2010/31/EÚ mala posúdiť pokrok, ktorý členské štáty dosiahli pri obnove budov verejných subjektov. Komisia by mala zvážiť, či predloží legislatívny návrh na revíziu miery obnovy budov, pričom zohľadní pokrok, ktorý členské štáty dosiahli, zásadný hospodársky alebo technický vývoj, alebo v prípade potreby záväzky Únie v oblasti dekarbonizácie a nulového znečisťovania. Povinnosťou obnoviť budovy vo vlastníctve verejných subjektov v tejto smernici sa dopĺňa smernica 2010/31/EÚ, v ktorej sa od členských štátov vyžaduje, aby sa v prípade existujúcich budov, ktoré prechádzajú významnou obnovou, zabezpečilo zlepšenie ich energetickej hospodárnosti tak, aby spĺňali požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

(43)

Systémy automatizácie a riadenia budov a iné riešenia na zabezpečenie aktívneho energetického manažérstva sú pre verejné subjekty dôležitými nástrojmi na zlepšenie a udržanie energetickej hospodárnosti budov, ako aj na zabezpečenie potrebných vnútorných podmienok v budovách, ktoré verejné subjekty vlastnia alebo užívajú, v súlade so smernicou 2010/31/EÚ.

(44)

Podpora ekologickej mobility je kľúčovou súčasťou Európskej zelenej dohody. Poskytovanie nabíjacej infraštruktúry je jedným z nevyhnutných prvkov prechodu. Nabíjacia infraštruktúra v budovách je mimoriadne dôležitá, pretože elektrické vozidlá parkujú v budovách pravidelne a dlhodobo, čím sa nabíjanie uľahčuje a zefektívňuje. Verejné subjekty by mali vynaložiť maximálne úsilie na inštaláciu nabíjacej infraštruktúry do budov, ktoré vlastnia alebo využívajú, v súlade so smernicou 2010/31/EÚ.

(45)

Členské štáty potrebujú mať prehľad o budovách, ktoré nedosahujú úroveň budov s takmer nulovou potrebou energie, aby mohli stanoviť mieru obnovy. Preto by členské štáty mali uverejniť a priebežne aktualizovať zoznam verejných budov, v relevantných prípadoch vrátane sociálneho bývania, ako súčasť celkovej databázy energetických certifikátov. Daný zoznam by mal umožňovať aj súkromným aktérom vrátane spoločností poskytujúcich energetické služby navrhovať riešenia obnovy, ktoré môže agregovať monitorovacie stredisko EÚ pre budovy.

(46)

Do zoznamu by sa mohli začleniť údaje z existujúcich zoznamov fondu budov. Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na uľahčenie zberu údajov a sprístupniť zoznam súkromným aktérom vrátane spoločností poskytujúcich energetické služby s cieľom umožniť ich aktívnu úlohu pri riešeniach obnovy. Dostupné a verejne prístupné údaje o charakteristikách fondu budov, obnove budov a energetickej hospodárnosti budov môže agregovať monitorovacie stredisko EÚ pre budovy, aby sa prostredníctvom porovnateľných údajov zabezpečilo lepšie chápanie energetickej hospodárnosti sektora budov.

(47)

V roku 2020 žila vyše polovica svetovej populácie v mestských oblastiach. Očakáva sa, že do roku 2050 tento podiel stúpne na 68 %. Okrem toho polovica mestskej infraštruktúry potrebnej do roku 2050 sa má ešte len postaviť. Mestá a metropolitné oblasti sú centrami ekonomickej činnosti, tvorby znalostí, inovácie a nových technológií. Mestá ovplyvňujú kvalitu života občanov, ktorí v nich žijú alebo pracujú. Členské štáty by mali podporovať obce technicky i finančne. Množstvo obcí a iných verejných subjektov v členských štátoch už zaviedlo integrované prístupy k úsporám energie, dodávkam energie a udržateľnej mobilite, napríklad prostredníctvom akčných plánov udržateľnej energie alebo plánov udržateľnej mestskej mobility, ako sú napríklad plány, ktoré boli vypracované v rámci iniciatívy Dohovor primátorov a starostov, ako aj integrované urbanistické prístupy, ktoré presahujú rámec individuálnych zásahov do budov alebo druhov dopravy. Ďalšie úsilie je potrebné vynaložiť v súvislosti so zvyšovaním energetickej efektívnosti mestskej mobility v osobnej aj nákladnej doprave, keďže mestská mobilita využíva približne 40 % z celkovej energie v cestnej doprave.

(48)

V rámci tejto smernice zostávajú v plnom rozsahu uplatniteľné všetky zásady smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (18), 2014/24/EÚ (19) a 2014/25/EÚ (20).

(49)

Pokiaľ ide o nákup určitých výrobkov a služieb a nákup a prenájom budov, verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ktorí uzatvárajú zmluvy o verejných prácach, dodávkach tovaru alebo služieb, by mali ísť príkladom a rozhodovať o energeticky efektívnych nákupoch a uplatňovať zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, a to aj pri tých verejných zákazkách a koncesiách, na ktoré sa v tejto smernici nekladú žiadne osobitné požiadavky. Malo by sa to týkať verejných obstarávateľov a obstarávateľov, na ktorých sa vzťahuje rozsah pôsobnosti smernice 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ alebo 2014/25/EÚ. Členské štáty by mali odstrániť vnútroštátne alebo cezhraničné prekážky pre spoločné obstarávanie, ak tak možno znížiť náklady a dosiahnuť väčší prospech z vnútorného trhu vytvorením podnikateľských príležitostí pre dodávateľov a poskytovateľov energetických služieb.

(50)

Všetky verejné subjekty investujúce verejné zdroje prostredníctvom obstarávania by mali ísť príkladom pri zadávaní zákaziek a udeľovaní koncesií, a teda by sa mali rozhodovať v prospech výrobkov, prác a služieb s čo najvyššou energetickou efektívnosťou a budov s čo najvyššou energetickou hospodárnosťou, a to aj v prípade obstarávania, na ktoré sa nevzťahujú osobitné požiadavky podľa smernice 2009/30/ES. V tejto súvislosti sa pri všetkých postupoch zadávania verejných zákaziek a udeľovania koncesií s hodnotou nad prahovými hodnotami uvedenými v článku 8 smernice 2014/23/EÚ, článku 4 smernice 2014/24/EÚ a článku 15 smernice 2014/25/EÚ musia vziať do úvahy energetická efektívnosť výrobkov a služieb a energetická hospodárnosť budov stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom právne, pričom prioritou je zásada prvoradosti energetickej efektívnosti v postupoch obstarávania.

(51)

Takisto je dôležité, aby členské štáty monitorovali, ako verejní obstarávatelia a obstarávatelia pri obstarávaní výrobkov, budov, prác a služieb zohľadňujú požiadavky energetickej efektívnosti, a to tým, že zabezpečia, aby sa pri víťazných ponukách, ktoré presahujú prahové hodnoty uvedené v smerniciach o verejnom obstarávaní, verejne sprístupnili informácie o ich vplyvoch na energetickú efektívnosť. To by umožnilo zainteresovaným stranám a občanom posudzovať úlohu verejného sektora pri zabezpečovaní prvoradosti energetickej efektívnosti vo verejnom obstarávaní transparentným spôsobom.

(52)

Povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia nakupovali len výrobky, práce a služby s vysokou energetickou efektívnosťou a budovy s vysokou energetickou hospodárnosťou, by však nemala členským štátom brániť v nákupe tovaru potrebného na ochranu verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia a reakciu na núdzové situácie v týchto oblastiach.

(53)

V Európskej zelenej dohode sa uznáva úloha obehového hospodárstva pri prispievaní k celkovým cieľom Únie v oblasti dekarbonizácie. Verejný sektor, a najmä sektor dopravy, by mal k týmto cieľom prispieť tak, že svoju kúpnu silu bude vo vhodných prípadoch využívať tak, že sa rozhodne pre výrobky, budovy, služby a práce šetrné k životnému prostrediu, a to prostredníctvom dostupných nástrojov zeleného verejného obstarávania, čím môže významne prispieť k zníženiu spotreby energie a vplyvov na životné prostredie.

(54)

Je dôležité, aby členské štáty verejným subjektom poskytovali potrebnú podporu pri zavádzaní požiadaviek energetickej efektívnosti vo verejnom obstarávaní a vo vhodných prípadoch pri využívaní zeleného verejného obstarávania a poskytovali potrebné usmernenia a metodiky na posudzovanie nákladov počas životného cyklu a vplyvu na životné prostredie a súvisiacich nákladov. Očakáva sa, že dobre koncipované nástroje, predovšetkým digitálne nástroje, uľahčia postupy obstarávania a znížia administratívne náklady najmä v menších členských štátoch, ktoré nemusia mať dostatočné kapacity na prípravu výziev na predkladanie ponúk. V tomto ohľade by členské štáty mali aktívne propagovať využívanie digitálnych nástrojov a spoluprácu medzi verejnými obstarávateľmi, a to aj cezhranične, v záujme výmeny najlepších postupov.

(55)

Vzhľadom na skutočnosť, že budovy spôsobujú emisie skleníkových plynov pred svojou prevádzkovou životnosťou a aj po nej, členské štáty by mali zvážiť aj emisie uhlíka počas celého životného cyklu budov. Malo by sa to diať v kontexte úsilia venovať väčšiu pozornosť výsledkom počas celého životného cyklu, aspektom obehového hospodárstva a vplyvom na životné prostredie, ako súčasť úlohy verejného sektora ísť príkladom. Verejné obstarávanie môže teda slúžiť ako príležitosť riešiť problematiku zabudovaného uhlíka v budovách počas ich životného cyklu. V tomto ohľade sú verejní obstarávatelia dôležitými aktérmi, ktorí môžu konať kroky ako súčasť postupov obstarávania a nakupovať nové budovy, pri ktorých sa rieši potenciál globálneho otepľovania počas celého ich životného cyklu.

(56)

Pomocou potenciálu globálneho otepľovania počas celého životného cyklu sa merajú emisie skleníkových plynov súvisiace s budovou v rôznych fázach jej životného cyklu. Meria sa teda, akou celkovou mierou emisie budovy prispievajú k zmene klímy. Tento postup sa niekedy označuje ako posudzovanie uhlíkovej stopy alebo meranie emisií uhlíka za celú životnosť. Združujú sa pri ňom emisie uhlíka zabudované v stavebných materiáloch s priamymi a nepriamymi emisiami uhlíka z fázy používania. Budovy sú významným zásobníkom materiálov, na mnoho desaťročí sa stanú úložiskom zdrojov bohatých na uhlík, a preto je dôležité preskúmať koncepcie, ktoré uľahčia budúce opätovné použitie a recykláciu na konci prevádzkovej životnosti v súlade s novým akčným plánom pre obehové hospodárstvo. Členské štáty by mali podporovať obehovosť, trvanlivosť a prispôsobivosť stavebných materiálov s cieľom riešiť parametre udržateľnosti stavebných výrobkov.

(57)

Potenciál globálneho otepľovania sa vyjadruje ako číselný ukazovateľ v kgCO2eq/m2 (úžitkovej vnútornej podlahovej plochy) pre každú fázu životného cyklu určený ako priemer na jeden rok referenčného sledovaného obdobia 50 rokov. Výber údajov, vymedzenie scenára a výpočty sa vykonávajú v súlade s normou EN 15978. Rozsah prvkov budov a technického vybavenia sa stanovuje v ukazovateli 1,2 spoločného rámca Únie Level(s). V prípadoch, keď existuje vnútroštátny nástroj na výpočet alebo je tento nástroj potrebný na uverejňovanie údajov alebo získanie stavebných povolení, malo by byť možné používať ho na poskytovanie požadovaných informácií. Malo by byť možné používať iné nástroje na výpočet, ak spĺňajú minimálne kritériá stanovené v spoločnom rámci Únie Level(s).

(58)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (21) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zariadení, ktoré prispievajú k výrobe energie alebo využívajú energiu na účely výroby, a stanovuje sa, že informácie o energii využitej alebo vyrobenej v zariadení sa majú zahrnúť do žiadostí o integrované povolenia v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice. Okrem toho sa v článku 11 uvedenej smernice stanovuje, že efektívne využívanie energie je jednou z hlavných zásad, ktorými sa riadia základné povinnosti prevádzkovateľa, a jedným z kritérií určovania najlepších dostupných techník podľa prílohy III k uvedenej smernici. Prevádzková účinnosť energetických systémov je v každom danom momente ovplyvnená schopnosťou dodávať elektrinu vyrobenú z rôznych zdrojov s rôznou mierou zotrvačnosti a dobou nábehu do sústavy plynulo a flexibilne. Zlepšenie účinnosti umožní lepšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov.

(59)

Zlepšenie energetickej efektívnosti môže prispieť k vyššej hospodárskej výkonnosti. Členské štáty a Únia by sa mali zameriavať na znižovanie spotreby energie bez ohľadu na úroveň hospodárskeho rastu.

(60)

Povinnosť úspor energie stanovená v tejto smernici by sa mala rozšíriť a mala by platiť aj po roku 2030. Tak sa zaručia stabilnejšie podmienky pre investorov, a teda podnietia dlhodobé investície a dlhodobé opatrenia energetickej efektívnosti, ako je napríklad hĺbková obnova budov, s dlhodobým cieľom uľahčiť nákladovo efektívnu transformáciu existujúcich budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie. Povinnosť úspor energie zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe miestneho rastu, pracovných miest, konkurencieschopnosti a pri zmenšovaní energetickej chudoby. Malo by sa zabezpečiť, aby Únia mohla dosiahnuť svoje ciele v oblasti energetiky a klímy vytváraním ďalších príležitostí a prerušením spojenia medzi spotrebou energie a rastom. Spolupráca so súkromným sektorom je dôležitá na posúdenie podmienok, za akých je možné uvoľniť súkromné investície do projektov energetickej efektívnosti, a na vytvorenie nových modelov príjmov pre inováciu v oblasti energetickej efektívnosti.

(61)

Opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti majú pozitívny vplyv aj na kvalitu ovzdušia, pretože energeticky efektívnejšie budovy prispievajú k zníženiu dopytu po vykurovacích palivách vrátane tuhých vykurovacích palív. Opatrenia energetickej efektívnosti tak prispievajú k zlepšovaniu kvality ovzdušia vnútri aj vonku a nákladovo efektívnym spôsobom pomáhajú plniť ciele politiky Únie v oblasti kvality ovzdušia stanovené najmä smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (22).

(62)

S cieľom zabezpečiť stabilný a predvídateľný príspevok k dosiahnutiu energetických a klimatických cieľov Únie do roku 2030 a cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 sa od členských štátov vyžaduje, aby dosiahli kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa počas celého povinného obdobia do roku 2030, pričom tieto úspory majú byť rovnocenné novým ročným úsporám na úrovni aspoň 0,8 % konečnej energetickej spotreby do 31. decembra 2023 a aspoň 1,3 % od 1. januára 2024, 1,5 % od 1. januára 2026 a 1,9 % od 1. januára 2028. Uvedená požiadavka by sa mohla splniť prostredníctvom nových politických opatrení prijatých počas povinného obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 alebo prostredníctvom nových individuálnych opatrení vyplývajúcich z politických opatrení prijatých počas predchádzajúceho obdobia alebo pred ním, pokiaľ sa individuálne opatrenia, ktorými sa úspory energie dosahujú, zavedú počas nasledujúceho obdobia. Na uvedený účel by členské štáty mali mať možnosť využiť povinnú schému energetickej efektívnosti, alternatívne politické opatrenia alebo oboje.

(63)

Od Cypru a Malty by sa na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2023 malo požadovať, aby dosiahli kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa zodpovedajúce novým úsporám na úrovni 0,24 % ročnej konečnej energetickej spotreby, ktorá sa stanovila ako priemer za posledné trojročné obdobie pred 1. januárom 2019. Od Cypru a Malty by sa na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2030 malo požadovať, aby dosiahli kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa na úrovni 0,45 % ročnej konečnej energetickej spotreby, ktorá sa stanovila ako priemer za posledné trojročné obdobie pred 1. januárom 2019.

(64)

Členské štáty by pri využívaní povinnej schémy mali určiť povinné subjekty spomedzi prevádzkovateľov prenosovej sústavy, prevádzkovateľov distribučnej sústavy, distribútorov energie, maloobchodných energetických spoločností a distribútorov pohonných hmôt alebo maloobchodných predajcov pohonných hmôt na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií. Určenie určitých kategórií takých subjektov, alebo ich vyňatie z určenia, by sa nemalo považovať za nezlučiteľné so zásadou nediskriminácie. Členské štáty sa preto môžu rozhodnúť, či sa také subjekty, alebo len ich určité kategórie, určujú za povinné subjekty. Členské štáty v snahe posilniť a chrániť ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, ľudí v domácnostiach s nízkym príjmom a v uplatniteľnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní, ako aj prioritne vykonávať u nich politické opatrenia, môžu povinným subjektom uložiť povinnosť dosiahnuť úspory energie u týchto ľudí. Na tento účel môžu členské štáty stanoviť aj ciele znižovania nákladov na energiu. Povinné subjekty by uvedené ciele mohli dosiahnuť podporou zavedenia opatrení, ktoré povedú k úsporám energie a finančným úsporám pri vyúčtovaniach energie, ako je napríklad inštalácia izolácie a opatrenia na vykurovanie, a podporou iniciatív na úsporu energie zo strany komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a občianskych energetických spoločenstiev.

(65)

Členské štáty by pri koncipovaní politických opatrení na splnenie povinnosti úspor energie mali dodržiavať normy a priority Únie v oblasti klímy a životného prostredia, ako aj zásadu „výrazne nenarušiť“ v zmysle nariadenia (EÚ) 2020/852. Členské štáty by nemali podporovať činnosti, ktoré nie sú udržateľné z hľadiska životného prostredia, ako je používanie fosílnych palív. Povinnosť úspor energie je prejavom úsilia posilniť reakciu na zmenu klímy prostredníctvom podpory stimulov pre členské štáty, aby vykonávali udržateľný a čistý súbor politík, ktorý je odolný a zmierňuje zmenu klímy. Preto úspory energie vyplývajúce z politických opatrení zameraných na používanie priameho spaľovania fosílnych palív môžu byť oprávnenými úsporami energie v rámci povinnosti úspor energie za určitých podmienok a počas prechodného obdobia po transpozícii tejto smernice v súlade s prílohou k tejto smernici. Tým sa umožní zladiť povinnosť úspor energie s cieľmi Európskej zelenej dohody, plánom cieľov v oblasti klímy, Vlnou obnovy a zohľadní sa potreba konať, ako skonštatovala Medzinárodná energetická agentúra vo svojej správe o nulových čistých emisiách. Účelom obmedzenia je podnecovať členské štáty, aby vynakladali verejné financie len na nadčasové udržateľné technológie. Je dôležité, aby členské štáty účastníkom trhu poskytli jednoznačný politický rámec a investičnú istotu. Zavedenie metodiky výpočtu v rámci povinnosti úspor energie by všetkým účastníkom trhu malo umožniť, aby prispôsobili svoje technológie v realizovateľnom časovom rámci. Ak členské štáty podporujú zavádzanie efektívnych technológií založených na fosílnom palive alebo včasné nahradenie takýchto technológií, napríklad prostredníctvom subvenčných schém alebo povinných schém energetickej efektívnosti, je možné, že žiadne vyplývajúce úspory energie už v rámci povinnosti úspor energie nemusia byť oprávnené. Hoci úspory energie vyplývajúce napríklad z podpory kombinovanej výroby používajúcej zemných plyn by neboli oprávnené v rámci povinnosti úspor energie, obmedzenie by sa nevzťahovalo na nepriame používanie fosílnych palív, napríklad, keď sa pri výrobe elektriny používajú aj fosílne palivá. Politické opatrenia zamerané na zmeny správania s cieľom znížiť spotrebu fosílnych palív, napríklad prostredníctvom informačných kampaní a ekologickej jazdy, by mali naďalej zostať oprávnené. Politické opatrenia zamerané na obnovu budov môžu zahŕňať opatrenia, ako je výmena vykurovacích systémov na fosílne palivá spolu so zlepšením stavebných konštrukcií. Tieto opatrenia by sa mali obmedziť na technológie, ktoré umožňujú dosiahnuť požadované úspory energie v súlade s národnými stavebnými zákonmi členských štátov. Členské štáty by napriek tomu mali podporovať modernizáciu vykurovacích systémov ako súčasť hĺbkovej obnovy v súlade s dlhodobým cieľom uhlíkovej neutrality, konkrétne znížiť dopyt po vykurovaní a zostávajúci dopyt po ňom uspokojiť zo zdrojov energie bez emisií uhlíka. Pri započítavaní úspor potrebných na dosiahnutie podielu povinnosti úspor energie u ľudí postihnutých energetickou chudobou môžu členské štáty zohľadniť svoje klimatické podmienky.

(66)

Opatrenia členských štátov na zlepšenie energetickej efektívnosti v doprave sú oprávnené, aby boli zohľadnené na účely splnenia ich povinnosti úspor energie u konečného spotrebiteľa. Takéto opatrenia zahŕňajú politiky, ktoré sú okrem iného zamerané na podporu efektívnejších vozidiel, prechodu na iný druh dopravy, ako je cyklistika, chôdza a hromadná doprava, alebo plánovanie mobility a územné plánovanie, ktoré znižuje dopyt po doprave. Okrem toho systémy, ktoré urýchľujú prechod na nové, efektívnejšie vozidlá, alebo politické opatrenia, ktoré podporujú prechod na využívanie palív so zníženými úrovňami emisií, s výnimkou schém alebo politických opatrení týkajúcich sa používania priameho spaľovania fosílnych palív, ktoré znižujú spotrebu energie na kilometer, môžu byť takisto oprávnené, pokiaľ sú v súlade s pravidlami týkajúcimi sa podstatnosti a doplnkovosti stanovenými v tejto smernici. Politické opatrenia na podporu zavádzania vozidiel na nové fosílne palivá by sa nemali dať kvalifikovať ako oprávnené opatrenia v rámci povinnosti úspor energie.

(67)

Opatrenia prijaté členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (23) a ktorých výsledkom sú overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenia energetickej efektívnosti, možno považovať za nákladovo efektívny spôsob pre členské štáty, aby splnili svoju povinnosť úspor energie podľa tejto smernice.

(68)

V rámci povinných schém by členské štáty mali mať ako alternatívu k požiadavke, aby povinné subjekty dosiahli objem kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa požadovaný v rámci povinnosti úspor energie stanovenej v tejto smernici, možnosť umožniť povinným subjektom prispievať do národného fondu energetickej efektívnosti alebo od nich tento príspevok vyžadovať, pričom by sa dal využiť na vykonávanie politických opatrení ako priorita u ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, ľudí v domácnostiach s nízkym príjmom a v uplatniteľnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní.

(69)

Členské štáty a povinné subjekty by mali využívať všetky dostupné prostriedky a technológie, s výnimkou technológií priameho spaľovania fosílnych palív, na dosiahnutie požadovaných kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom podpory inteligentných a udržateľných technológií v rámci účinných systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom, efektívnej infraštruktúry vykurovania a chladenia, efektívnych a inteligentných budov, elektrických vozidiel a priemyselných odvetví a energetických auditov alebo rovnocenných systémov manažérstva za predpokladu, že nárokované úspory energie sú v súlade s touto smernicou. Členské štáty by sa mali usilovať o vysokú mieru flexibility pri navrhovaní a vykonávaní alternatívnych politických opatrení. Mali by podnecovať činnosti, pri ktorých by sa dosahovali úspory energie počas dlhej životnosti.

(70)

Hoci sa dlhodobými opatreniami energetickej efektívnosti dosahujú úspory energie aj po roku 2020, na účely prispenia k cieľu energetickej efektívnosti Únie na rok 2030 by sa týmito opatreniami mali po roku 2020 dosiahnuť nové úspory. Na druhej strane úspory energie dosiahnuté po 31. decembri 2020 by sa nemali započítať do kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa vyžadovaných za obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

(71)

Doplnkovosť je základnou zásadou povinnosti úspor energie stanovenej v tejto smernici, keďže zabezpečuje, aby členské štáty zaviedli politiky a opatrenia osobitne určené na účely plnenia povinnosti úspor energie. Nové úspory by mali ísť nad rámec „bežného chodu vecí“, takže úspory, ku ktorým by došlo v každom prípade, by sa nemali započítavať do plnenia povinnosti úspor energie. Na výpočet dosahu zavedených opatrení by sa mali započítať iba čisté úspory vyjadrené zmenou spotreby energie, ktorú možno priamo prisúdiť danému opatreniu energetickej efektívnosti vykonávanému na účely povinnosti úspor energie stanovenej v tejto smernici. Na výpočet čistých úspor by mali členské štáty stanoviť základný scenár toho, ako by sa situácia vyvíjala bez predmetného opatrenia. Predmetné politické opatrenie by sa malo vyhodnotiť voči uvedenému základnému scenáru. Členské štáty by mali zohľadniť minimálne požiadavky stanovené v relevantnom legislatívnom rámci na úrovni Únie, ako aj skutočnosť, že v rovnakom časovom rámci môžu byť vykonané aj iné politické opatrenia, ktoré takisto môžu mať vplyv na objem úspor energie, takže nie všetky zmeny pozorované od zavedenia konkrétneho politického opatrenia možno pripísať výlučne danému politickému opatreniu. Opatrenia povinného, zúčastňujúceho sa alebo povereného subjektu by mali skutočne prispievať k dosahovaniu nárokovaných úspor energie, aby sa zabezpečilo splnenie požiadavky podstatnosti.

(72)

Je dôležité, aby sa v prípade potreby vo výpočte úspor energie zohľadnili všetky články energetického reťazca s cieľom zvýšiť potenciál úspor energie v oblasti prenosu a distribúcie elektriny. Na základe štúdií a konzultácií so zainteresovanými stranami sa zistil výrazný potenciál. Materiálne podmienky a hospodárska situácia jednotlivých členských štátov sa však značne líšia, často sú rozdiely aj v rámci viacerých členských štátov, a je veľký počet prevádzkovateľov sústav. Tieto okolnosti svedčia o decentralizovanom prístupe podľa zásady subsidiarity. Národné regulačné orgány majú požadované vedomosti, právne kompetencie a administratívne kapacity, aby mohli podporovať vývoj energeticky efektívnej elektrizačnej sústavy. Subjekty ako Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) a Európsky subjekt prevádzkovateľov distribučných sústav takisto môžu zabezpečiť potrebný prínos k zavádzaniu opatrení energetickej efektívnosti a mali by svojich členov podporovať pri tomto zavádzaní.

(73)

Podobné úvahy platia v prípade veľmi veľkého počtu prevádzkovateľov systémov zemného plynu. Úloha zemného plynu a miera dodávok a pokrytia územia sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líšia. V takých prípadoch majú národné regulačné orgány najlepšie predpoklady na monitorovanie a riadenie vývoja systému smerom k zvýšenej efektívnosti a subjekty ako Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn môžu zabezpečiť potrebný prínos k zavádzaniu opatrení energetickej efektívnosti a mali by svojich členov pri tomto zavádzaní podporovať.

(74)

Úloha spoločností poskytujúcich energetické služby je dôležitá pri vývoji, navrhovaní, výstavbe a zabezpečovaní financovania projektov, ktoré šetria energiu, znižujú náklady na energiu a náklady na prevádzku a údržbu v odvetviach, ako je stavebníctvo, priemysel a doprava.

(75)

Zohľadnenie prepojenia medzi vodou a energiou je obzvlášť dôležité na riešenie vzájomne závislého využívania energie a vody a rastúceho tlaku na oba zdroje. Efektívne hospodárenie s vodami môže výrazne prispieť k úsporám energie, čo by prinieslo nie len klimatické, ale aj hospodárske a sociálne výhody. Podiel odvetví vodohospodárstva a odpadových vôd na spotrebe elektriny v Únii je 3,5 %, pričom sa očakáva sa, že uvedený podiel vzrastie. Okrem toho úniky vody predstavujú 24 % celkovej spotrebovanej vody v Únii a odvetvie energetiky je najväčším spotrebiteľom vody, predstavujúc 44 % spotreby. Mal by sa v plnej miere preskúmať potenciál úspor energie prostredníctvom inteligentných technológií a procesov vo všetkých priemyselných, rezidenčných a komerčných vodných cykloch a aplikáciách, a mal by sa realizovať vždy, keď sa ukáže ako nákladovo efektívny, a mala by sa zvážiť zásada prvoradosti energetickej efektívnosti. Vyspelé technológie zavlažovania a technológie zachytávania dažďovej vody a opätovného využívania vody by navyše mohli výrazne znížiť spotrebu vody v poľnohospodárstve, budovách a priemysle, ako aj množstvo energie využívanej na jej úpravu a prepravu.

(76)

V súlade s článkom 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) by mali byť politiky Únie v oblasti energetickej efektívnosti inkluzívne a mali by teda zabezpečovať rovnaký prístup k opatreniam energetickej efektívnosti pre všetkých spotrebiteľov postihnutých energetickou chudobou. Zlepšenia v energetickej efektívnosti by sa mali realizovať ako priorita v prípade ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov a konečných spotrebiteľov, ľudí v domácnostiach s nízkymi alebo strednými príjmami, ľudí žijúcich v sociálnom bývaní, starších osôb, ako aj ľudí žijúcich vo vidieckych a odľahlých oblastiach a v najvzdialenejších regiónoch. V uvedenom kontexte by sa osobitná pozornosť mala venovať konkrétnym skupinám vystaveným väčšiemu riziku postihnutia energetickou chudobou alebo náchylnejším podliehať nepriaznivým vplyvom energetickej chudoby, ako sú ženy, ľudia so zdravotným postihnutím, staršie osoby, deti a ľudia s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Členské štáty môžu vyžadovať od povinných subjektov, aby do opatrení na úsporu energie zahrnuli sociálne ciele, ktoré súvisia s energetickou chudobou, a táto možnosť sa už rozšírila aj o alternatívne politické opatrenia a národné fondy energetickej efektívnosti. Táto možnosť by sa mala zmeniť na povinnosť v snahe chrániť zraniteľných odberateľov a konečných spotrebiteľov a posilniť ich postavenie a zmenšiť energetickú chudobu, a to pri umožnení členským štátom zachovať si úplnú flexibilitu, pokiaľ ide o typ politického opatrenia, jeho veľkosť, rozsah a obsah. Ak povinná schéma energetickej efektívnosti nepovoľuje opatrenia týkajúce sa jednotlivých spotrebiteľov energie, opatrenia na zmiernenie energetickej chudoby môže členský štát prijať len prostredníctvom alternatívnych politických opatrení. Členské štáty by vo svojom súbore politík mali zabezpečiť, aby iné politické opatrenia nemali negatívny dosah na ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, konečných spotrebiteľov a v relevantnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní. Členské štáty by mali čo najlepším spôsobom využívať investície z verejných zdrojov na opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti vrátane financovania a finančných nástrojov zriadených na úrovni Únie.

(77)

Každý členský štát by mal vymedziť pojem zraniteľní odberatelia, ktorý sa môže vzťahovať na energetickú chudobu a okrem iného na zákaz odpojenia takýchto odberateľov od elektriny v kritických časoch. Pojem zraniteľní odberatelia môže zahŕňať úrovne príjmu, podiel výdavkov na energie z disponibilného príjmu, energetickú hospodárnosť domov, kritickú závislosť od elektrických zariadení zo zdravotných dôvodov, vek alebo iné kritériá. To umožňuje členským štátom zahrnúť ľudí v domácnostiach s nízkym príjmom.

(78)

Podľa odporúčania (EÚ) 2020/1563 si približne 34 miliónov domácností v Únii v roku 2019 nedokázalo udržiavať v príbytku primerané teplo. V Európskej zelenej dohode figuruje sociálny rozmer transformácie ako priorita, pretože obsahuje záväzok voči zásade, že „na nikoho sa nezabudne“. Zelená transformácia vrátane čistej transformácie sa dotkne žien inak ako mužov a môže mať osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny vrátane ľudí so zdravotným postihnutím. Opatrenia energetickej efektívnosti musia preto byť ústredným prvkom každej nákladovo efektívnej stratégie na riešenie energetickej chudoby a zraniteľnosti odberateľov, pričom dopĺňajú politiky sociálneho zabezpečenia na úrovni členských štátov. S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia energetickej efektívnosti udržateľne znížili energetickú chudobu nájomníkov, mala by sa vziať do úvahy nákladová efektívnosť takýchto opatrení, ako aj ich cenová dostupnosť pre vlastníkov nehnuteľností a nájomníkov, pričom na úrovni členských štátov by mala byť pre takéto opatrenia zaručená primeraná finančná a technická podpora. Členské štáty by mali zisťovaním energetickej chudoby a jej zmierňovaním podporovať miestnu a regionálnu úroveň. Fond budov v Únii je v súlade s cieľmi Parížskej dohody potrebné v dlhodobom horizonte zmeniť na fond budov s takmer nulovou potrebou energie. Súčasná miera obnovy budov je nedostatočná a najťažšie je dosiahnuť obnovu budov, ktoré majú v užívaní občania s nízkymi príjmami postihnutí energetickou chudobou. Opatrenia stanovené v tejto smernici, ktoré sa týkajú povinnosti dosiahnuť úspory energie, povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení, sú preto mimoriadne dôležité.

(79)

Členské štáty by sa mali usilovať zabezpečiť, aby opatrenia na podporu alebo uľahčenie energetickej efektívnosti, najmä opatrenia týkajúce sa budov a mobility, neviedli k neprimeranému zvýšeniu nákladov na služby súvisiace s takýmito opatreniami alebo k väčšiemu sociálnemu vylúčeniu.

(80)

Na využitie potenciálu úspor energie v určitých segmentoch trhu, v ktorých sa spravidla energetické audity komerčne neponúkajú, napríklad v malých a stredných podnikoch (ďalej len „MSP“), by členské štáty mali vypracovať programy, ktorými sa MSP budú nabádať a podporovať, aby takéto energetické audity absolvovali a aby zaviedli odporúčania vyplývajúce z týchto energetických auditov. Energetické audity by mali byť povinné a pravidelné pre podniky s priemernou ročnou spotrebou energie nad určitou prahovou hodnotou, pretože úspory energie môžu byť značné. Pri energetických auditoch by sa malo prihliadať na príslušné európske alebo medzinárodné normy, ako napríklad EN ISO 50001 (systémy energetického manažérstva) alebo EN 16247-1 (energetické audity), alebo v prípade zahrnutia energetického auditu EN ISO 14000 (systémy environmentálneho manažérstva), aby tak boli v súlade aj s touto smernicou, ktorá nejde nad rámec požiadaviek uvedených príslušných noriem. V súčasnosti sa pracuje na osobitnej európskej norme pre energetické audity. Energetické audity možno vykonávať jednotlivo, alebo môžu byť súčasťou širšieho systému environmentálneho manažérstva alebo zmluvy o energetickej efektívnosti. Vo všetkých takých prípadoch by uvedené systémy mali spĺňať minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici. Navyše možno osobitné mechanizmy a schémy, ktoré zaviedli určití prevádzkovatelia dopravy na účely monitorovania emisií a spotreby paliva, napríklad EU ETS podľa práva Únie, považovať za zlučiteľné s energetickými auditmi, a to aj v systémoch energetického manažérstva, ak spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici. V prípade podnikov, ktoré povinnosť energetického auditu už vykonávajú, by sa energetické audity mali naďalej vykonávať aspoň každé štyri roky od dátumu predchádzajúceho energetického auditu v súlade s touto smernicou.

(81)

Členské štáty by mohli vypracovať usmernenia, ktorými by sa mali podniky riadiť pri vykonávaní opatrení na dosiahnutie nových ročných úspor identifikovaných v energetickom audite.

(82)

Priemerná spotreba podniku by mala byť kritériom na vymedzenie uplatňovania systému energetického manažérstva a energetických auditov s cieľom zvýšiť citlivosť daných mechanizmov pri zisťovaní relevantných príležitostí pre nákladovo efektívne úspory energie. Podnik, ktorý nedosahuje prahové hodnoty spotreby vymedzené na účely systémov energetického manažérstva a energetických auditov, by mal byť nabádaný, aby sa podrobil energetickému auditu a zaviedol odporúčania, ktoré z daných auditov vyplynú.

(83)

V prípade, že energetické audity vykonávajú vnútropodnikoví experti, nemali by byť priamo zapojení do činnosti, ktorá je predmetom auditu, aby sa zaručila ich nezávislosť.

(84)

Členské štáty by mali podporovať zavádzanie systémov energetického manažérstva a energetických auditov v rámci verejnej správy na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

(85)

Odvetvie informačných a komunikačných technológií je ďalším dôležitým odvetvím, ktorému sa dostáva čoraz väčšia pozornosť. V roku 2018 spotreba energie dátových centier v Únii predstavovala 76,8 TWh. Očakáva sa, že do roku 2030 stúpne na 98,5 TWh, čo je nárast o 28 %. Tento nárast v absolútnych hodnotách možno pozorovať aj v relatívnom vyjadrení: v Únii na dátové centrá v roku 2018 pripadalo 2,7 % dopytu po elektrine a do roku 2030 tento podiel narastie na 3,21 %, ak súčasný trend bude pokračovať. V digitálnej stratégii Únie sa už zdôraznila potreba energeticky vysokoefektívnych a udržateľných dátových centier, ako aj požiadavka na opatrenia zamerané na transparentnosť telekomunikačných operátorov, pokiaľ ide o ich environmentálnu stopu. Členské štáty by na podporu udržateľného rozvoja odvetvia informačných a komunikačných technológií, predovšetkým v prípade dátových centier, mali vyžadovať zber a uverejňovanie údajov relevantných z hľadiska energetickej hospodárnosti, vodnej stopy dátových centier a flexibility dátových centier na strane dopytu, na základe spoločného vzoru Únie. Členské štáty by mali vyžadovať zber a uverejňovanie údajov len o dátových centrách s výraznou stopou, pri ktorých by primeraná koncepcia nových zariadení alebo efektívne zásahy v prípade existujúcich zariadení mohli viesť k citeľnému zníženiu spotreby energie a vody, k zvýšeniu efektívnosti systémov podporujúcich dekarbonizáciu sústavy alebo k opätovnému využitiu odpadového tepla z blízkych zariadení a vykurovacích sietí. Na základe zozbieraných údajov a tiež s prihliadnutím na už existujúce iniciatívy v tomto sektore by sa mohli stanoviť ukazovatele udržateľnosti dátových centier.

(86)

Nahlasovacia povinnosť sa vzťahuje na tie dátové centrá, ktoré spĺňajú prahovú hodnotu stanovenú v tejto smernici. Vo všetkých prípadoch a osobitne pre podnikové dátové centrá na mieste by sa nahlasovacia povinnosť mala chápať tak, že sa vzťahuje na priestory a zariadenia, ktoré slúžia primárne alebo výlučne na dátové funkcie (serverové miestnosti), vrátane potrebného súvisiaceho vybavenia, napríklad súvisiaceho chladenia, osvetlenia, sústav batérií alebo neprerušiteľných zdrojov napájania. Z nahlasovacej povinnosti by mali byť vyňaté všetky IT zariadenia umiestnené alebo nainštalované primárne vo verejných priestoroch, v spoločenských priestoroch alebo v kancelárskych priestoroch alebo podporujúce iné podnikové funkcie, ako sú pracovné stanice, prenosné počítače, kopírovacie stroje, snímače, bezpečnostné zariadenia alebo biela technika a audiovizuálne zariadenia. Rovnaká výnimka by sa mala vzťahovať aj na serverové, sieťové, úložné a súvisiace zariadenia rozmiestnené v danej lokalite, ako sú samostatné servery, samostatné stojany alebo prístupové body Wi-Fi a prístupové body sieťových služieb.

(87)

Zozbierané údaje by sa mali používať na meranie aspoň niektorých základných rozmerov udržateľného dátového centra, konkrétne ako efektívne využíva energiu, aký podiel predmetnej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov, opätovné využitie akéhokoľvek odpadového tepla, ktoré generuje, aká je účinnosť chladenia, efektívnosť využívania uhlíka a využívanie sladkej vody. Zozbierané údaje a ukazovatele udržateľnosti by mali slúžiť na zvýšenie informovanosti majiteľov a prevádzkovateľov dátových centier, výrobcov vybavenia, vývojárov softvéru a služieb, používateľov služieb dátového centra na všetkých úrovniach, ako aj subjektov a organizácií, ktoré zavádzajú, používajú alebo poskytujú služby cloudu a dátových centier. Získané údaje a ukazovatele udržateľnosti by tiež mali byť zárukou istoty vzhľadom na skutočné zlepšenia ako výsledok úsilia a opatrení na zvýšenie udržateľnosti v nových alebo existujúcich dátových centrách. A napokon uvedené údaje a ukazovatele by sa mali používať ako základ transparentného plánovania a rozhodovania založeného na dôkazoch. Komisia by mala posúdiť efektívnosť dátových centier na základe informácií oznámených príslušnými dátovými centrami.

(88)

Po posúdení by Komisia pri vytváraní možných sektorovo špecifických partnerstiev v oblasti energetickej efektívnosti mala inkluzívnym a reprezentatívnym spôsobom zapojiť kľúčové zainteresované strany vrátane mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov v odvetviach, ako sú informačné a komunikačné technológie, doprava, financie a budovy.

(89)

Zníženie výdavkov spotrebiteľov za energiu by sa malo dosiahnuť tak, že spotrebiteľom sa poskytne pomoc pri znižovaní spotreby energie znížením energetických potrieb budov a zlepšením účinnosti spotrebičov, čo by malo byť spojené s dostupnosťou druhov dopravy s nízkou spotrebou energie prepojených s verejnou dopravou, so zdieľanou mobilitou a s využívaním bicyklov. Členské štáty by mali zvážiť aj zlepšenie pripojiteľnosti vo vidieckych a vzdialených regiónoch.

(90)

Rozhodujúcim krokom je zvýšiť povedomie všetkých občanov Únie o prínosoch zlepšenej energetickej efektívnosti a poskytovať im presné informácie o spôsoboch, ktorými je ju možné dosiahnuť. Občania každého veku by mali byť zapojení aj do transformácie energetiky, a to prostredníctvom Európskeho klimatického paktu a Konferencie o budúcnosti Európy. Zlepšená energetická efektívnosť je veľmi dôležitá aj z hľadiska bezpečnosti dodávok energie Únie prostredníctvom zníženia závislosti Únie od dovozu palív z tretích krajín.

(91)

Náklady a prínosy všetkých prijatých opatrení energetickej efektívnosti vrátane doby návratnosti by mali byť pre spotrebiteľov úplne transparentné.

(92)

Pri vykonávaní tejto smernice a prijímaní iných opatrení v oblasti energetickej efektívnosti by mali členské štáty venovať osobitnú pozornosť synergiám medzi opatreniami energetickej efektívnosti a efektívnym využívaním prírodných zdrojov v súlade so zásadami obehového hospodárstva.

(93)

Členské štáty by v snahe podporovať a uľahčovať zavádzanie opatrení energetickej efektívnosti mali využívať nové obchodné modely a technológie vrátane inovatívnych energetických služieb pre veľkých a malých odberateľov.

(94)

Je dôležité stanoviť častú a lepšiu spätnú väzbu o spotrebe energie, pokiaľ je to technicky možné a nákladovo efektívne vzhľadom na použité meracie zariadenia. Táto smernica objasňuje, že nákladová efektívnosť pomerového merania závisí od toho, či sú súvisiace náklady primerané možným úsporám energie. Pri posudzovaní nákladovej efektívnosti pomerového merania sa môže zohľadniť vplyv ďalších konkrétnych plánovaných opatrení v danej budove, napríklad akejkoľvek pripravovanej obnovy.

(95)

Táto smernica takisto objasňuje, že práva spojené s vyúčtovaním a informáciami o vyúčtovaní alebo spotrebe by sa mali vzťahovať na spotrebiteľov tepla, chladu alebo teplej úžitkovej vody dodávaných z centrálneho zdroja, aj keď nemajú s dodávateľom energie priamy individuálny zmluvný vzťah.

(96)

S cieľom dosiahnuť transparentnosť vyúčtovania individuálnej spotreby tepelnej energie, a tak uľahčiť zavedenie pomerového merania, by členské štáty mali zabezpečiť, aby mali zavedené transparentné a verejne dostupné vnútroštátne pravidlá rozdeľovania nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej úžitkovej vody v bytových domoch a viacúčelových budovách. Členské štáty by mohli okrem transparentnosti zvážiť aj prijatie opatrení na posilnenie hospodárskej súťaže v oblasti poskytovania služieb pomerového merania, a tým pomôcť zabezpečiť primeranosť všetkých nákladov, ktoré znášajú koneční spotrebitelia.

(97)

Novo namontované meradlá tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov by mali umožňovať diaľkový odpočet, aby sa zaistilo nákladovo efektívne a časté poskytovanie informácií o spotrebe. Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa merania v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody; pomerového merania a rozdelenia nákladov v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody; požiadavky na diaľkový odpočet; informácií o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej úžitkovej vody; nákladov na prístup k informáciám o meraní, vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej úžitkovej vody; a minimálnych požiadaviek na vyúčtovanie a informácie o spotrebe v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody sa majú uplatňovať len na vykurovanie, chladenie a dodávku teplej úžitkovej vody z centrálneho zdroja. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či sa pochôdzkové systémy odčítania meradiel (walk-by) alebo systémy odčítania meradiel z vozidla (drive-by) majú považovať za diaľkovo odpočítateľné alebo nie. Pri zariadeniach umožňujúcich diaľkový odpočet sa na vykonanie odpočtu nevyžaduje prístup do jednotlivých bytov alebo jednotiek.

(98)

Členské štáty by mali vziať do úvahy skutočnosť, že úspešné zavedenie nových technológií na meranie spotreby energie si vyžaduje zvýšené investície do vzdelávania a zručností tak pre užívateľov, ako aj pre dodávateľov energie.

(99)

Informácie o vyúčtovaní a ročné výkazy sú dôležitým prostriedkom informovania odberateľov o ich spotrebe energie. Údaje o spotrebe a nákladoch môžu obsahovať aj ďalšie informácie, ktoré pomáhajú spotrebiteľom porovnať si svoju súčasnú zmluvu s inými ponukami a využiť mechanizmus na podávanie sťažností a mechanizmus alternatívneho riešenia sporov. Avšak vzhľadom na to, že spory súvisiace s vyúčtovaním sú častým zdrojom sťažností spotrebiteľov a predstavujú faktor, ktorý prispieva k trvalo nízkej úrovni spokojnosti spotrebiteľov a zainteresovanosti vo vzťahu k svojim poskytovateľom energie, je potrebné, aby vyúčtovanie bolo jednoduchšie, jasnejšie a ľahšie pochopiteľné, pričom je potrebné zabezpečiť, aby jednotlivé nástroje, ako sú informácie o vyúčtovaní, informačné nástroje a ročné výkazy, poskytovali všetky potrebné informácie, aby spotrebitelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, porovnávať ponuky a meniť dodávateľov.

(100)

Pri navrhovaní opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti by členské štáty mali náležitým spôsobom zohľadniť potrebu zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu a konzistentného vykonávania acquis v súlade so ZFEÚ.

(101)

Vysokoúčinná kombinovaná výroba a účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom majú významný potenciál úspor primárnej energie v Únii. Členské štáty by mali vykonať komplexné posúdenie potenciálu vysokoúčinnej kombinovanej výroby a účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom. Tieto posúdenia by mali byť konzistentné s integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi členských štátov a s ich dlhodobými stratégiami obnovy budov a mohli by zahŕňať trajektórie vedúce na národnej úrovni k vykurovaniu a chladeniu založenému na energii z obnoviteľných zdrojov a odpadovom teple v časovom rámci kompatibilnom s dosiahnutím cieľa klimatickej neutrality. Nové zariadenia na výrobu elektriny a existujúce zariadenia, ktoré sú v značnej miere renovované, alebo ktorých povolenia alebo licencie boli aktualizované, by mali byť po vykonaní analýzy nákladov a prínosov, ktorou sa preukáže prevaha prínosov, vybavené zariadeniami vysokoúčinnej kombinovanej výroby na využitie odpadového tepla vznikajúceho pri výrobe elektriny. Podobne iné zariadenia so značným priemerným ročným energetickým vstupom by mali byť vybavené technickými riešeniami na využitie odpadového tepla zo zariadenia, ak z analýzy nákladov a prínosov vyplýva prevaha prínosov. Toto odpadové teplo by mohlo byť prostredníctvom sietí centralizovaného zásobovania teplom prepravované tam, kde je to potrebné. Udalosti, na základe ktorých vznikne požiadavka uplatňovať povoľovacie kritériá, budú vo všeobecnosti také, na základe ktorých vznikajú aj požiadavky na povolenia podľa smernice 2010/75/EÚ a na povolenie podľa smernice (EÚ) 2019/944.

(102)

V prípade zariadení na výrobu elektriny, ktoré majú využívať geologické uskladnenie povolené na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (24), môže byť žiadúce, aby boli umiestnené na miestach, kde využitie odpadového tepla vysokoúčinnou kombinovanou výrobou alebo dodávkou do systému centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom nie sú nákladovo efektívne. Členské štáty by preto mali mať možnosť oslobodiť takéto zariadenia od povinnosti vykonať analýzu nákladov a prínosov na účely jeho vybavenia zariadením umožňujúcim zhodnotenie odpadového tepla prostredníctvom zariadenia vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Od povinnosti poskytovať teplo by malo byť takisto možné oslobodiť aj zariadenia vyrábajúce elektrinu v špičkovom zaťažení a záložné zariadenia, pri ktorých sa plánuje prevádzka menej ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako kĺzavý priemer za päťročné obdobie.

(103)

Je vhodné, aby členské štáty podporovali zavádzanie opatrení a postupov na podporu zariadení kombinovanej výroby s celkovým menovitým tepelným príkonom menším ako 5 MW s cieľom podporiť distribuovanú výrobu energie.

(104)

Členské štáty by v záujme vykonávania národného komplexného posúdenia mali podporovať posudzovanie potenciálu vysokoúčinnej kombinovanej výroby a účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom na regionálnej a miestnej úrovni. Členské štáty by mali vykonať kroky na podporu a uľahčenie realizácie zisteného nákladovo efektívneho potenciálu vysokoúčinnej kombinovanej výroby a účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom.

(105)

Požiadavky na účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom by mali byť v súlade s dlhodobými cieľmi politiky v oblasti klímy a normami a prioritami Únie v oblasti klímy a životného prostredia, ako aj so zásadou „výrazne nenarušiť“ v zmysle nariadenia (EÚ) 2020/852. Všetky systémy centralizovaného zásobovania teplom a chladom by sa mali zamerať na zlepšenie schopnosti interakcie s ostatnými časťami energetického systému s cieľom optimalizovať využívanie energie a zabrániť plytvaniu energie prostredníctvom využívania úplného potenciálu budov uchovávať teplo alebo chlad vrátane nadbytočného tepla zo servisných zariadení a dátových centier nachádzajúcich sa v blízkosti. Z toho dôvodu by účinné systémy centralizovaného zásobovania teplom a chladom mali zabezpečiť zvýšenie efektívnosti primárnej energie a postupnú integráciu energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla a chladu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (25). Preto sa touto smernicou postupne zavádzajú prísnejšie požiadavky na dodávky vykurovania a chladenia, ktoré by mali byť uplatniteľné počas konkrétne určených období a trvalo uplatniteľné od 1. januára 2050.

(106)

Zásady výpočtu podielu tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie v účinnom centralizovanom zásobovaní teplom a chladom by mali byť v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 a metodikami štatistického vykazovania Eurostatu. Podľa článku 7 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001 hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov zahŕňa hrubú konečnú spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia. Hrubá konečná energetická spotreba tepla alebo chladu v centralizovanom zásobovaní teplom alebo chladom sa rovná dodávke tepla alebo chladu do siete zásobujúcej koncových odberateľov alebo distribútorov energie.

(107)

Tepelné čerpadlá sú dôležité pre dekarbonizáciu dodávok vykurovania a chladenia, a to aj pri centralizovanom zásobovaní teplom. Metodikou stanovenou v prílohe VII k smernici (EÚ) 2018/2001 sa stanovujú pravidlá započítavania energie zachytenej tepelnými čerpadlami ako energie z obnoviteľných zdrojov a zabraňuje sa dvojitému započítaniu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Na účely výpočtu podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sieti centralizovaného zásobovania teplom by sa všetko teplo pochádzajúce z tepelného čerpadla, ktoré vstupuje do siete, malo započítavať ako energia z obnoviteľných zdrojov za predpokladu, že tepelné čerpadlo v čase jeho inštalácie spĺňa kritériá minimálnej efektívnosti stanovené v prílohe VII k smernici (EÚ) 2018/2001.

(108)

Vysokoúčinná kombinovaná výroba bola vymedzená prostredníctvom úspor energie dosiahnutých kombinovanou výrobou namiesto samostatnej výroby tepla a elektriny. Požiadavky na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu by mali byť v súlade s dlhodobými cieľmi politiky v oblasti klímy. Vymedzenie pojmov kombinovanej výroby a vysokoúčinnej kombinovanej výroby používané v právnych predpisoch Únie by nemalo mať vplyv na používanie iného vymedzenia pojmov vo vnútroštátnych právnych predpisoch na iné účely, než sú účely príslušných právnych predpisov Únie. Na maximalizáciu úspor energie a zabránenie nevyužitiu príležitostí na úsporu energie by sa mala maximálna pozornosť venovať prevádzkovým podmienkam zariadení kombinovanej výroby.

(109)

Na účely zabezpečenia transparentnosti a s cieľom umožniť koncovému odberateľovi vybrať si medzi elektrinou z kombinovanej výroby a elektrinou vyrobenou inými technológiami, by pôvod vysokoúčinnej kombinovanej výroby mal byť garantovaný na základe harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti. Systémy záruk pôvodu samy osebe neimplikujú právo využívať vnútroštátne podporné mechanizmy. Je dôležité, aby sa na všetky formy elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou mohli vzťahovať záruky pôvodu. Záruky pôvodu by sa mali odlišovať od výmenných certifikátov.

(110)

Najmä pri revízii administratívnych postupov na získanie povolenia na výstavbu zariadenia kombinovanej výroby alebo súvisiacich sietí by sa mala zohľadniť osobitná štruktúra odvetví kombinovanej výroby a centralizovaného zásobovania teplom a chladom, ktoré zahŕňajú mnoho výrobcov, ktorí sú MSP, pri uplatňovaní zásady „najskôr myslieť na malých“.

(111)

Väčšina podnikov v Únii patrí do kategórie MSP. Pre Úniu predstavujú obrovský potenciál úspor energie. Členské štáty by mali pomáhať MSP prijímať opatrenia energetickej efektívnosti stanovením priaznivého rámca, na základe ktorého im budú poskytovať technickú pomoc a cielené informácie.

(112)

Členské štáty by mali na základe objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií stanoviť pravidlá, ktorými by sa riadilo znášanie a rozdelenie nákladov na pripojenie do sústavy a posilnenie sústavy, ako aj pravidlá pre technické úpravy potrebné na začlenenie nových výrobcov elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, berúc do úvahy sieťové predpisy a usmernenia vypracované v súlade s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 (26) a (ES) č. 715/2009 (27). Výrobcovia elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou by mali mať možnosť vydať výzvu na predkladanie ponúk na práce súvisiace s pripojením. Mal by sa uľahčiť prístup elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou do sústavy, najmä pre malé zariadenia kombinovanej výroby a zariadenia kombinovanej výroby veľmi malých výkonov. V súlade s článkom 3 ods. 2 smernice 2009/73/ES a článkom 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/944 môžu členské štáty uložiť podnikom pôsobiacim v elektroenergetike a plynárenstve povinnosti služby vo verejnom záujme vrátane tých, ktoré sa týkajú energetickej efektívnosti.

(113)

Je potrebné stanoviť ustanovenia týkajúce sa vyúčtovania, jednotného kontaktného miesta, mimosúdneho urovnávania sporov, energetickej chudoby a základných zmluvných práv s cieľom zladiť ich v prípade potreby s relevantnými ustanoveniami týkajúcimi sa elektriny podľa smernice (EÚ) 2019/944 v snahe posilniť ochranu spotrebiteľa a umožniť koncovým odberateľom, aby dostávali častejšie, jasné a aktualizované informácie o svojej spotrebe vykurovania, chladenia alebo teplej úžitkovej vody a mohli regulovať svoje využívanie energie.

(114)

Touto smernicou sa posilňuje ochrana spotrebiteľov zavedením základných zmluvných práv na diaľkové vykurovanie, chladenie a teplú úžitkovú vodu, ktoré sú v súlade s úrovňou práv, ochrany a posilnenia postavenia, ktoré sa smernicou (EÚ) 2019/944 zaviedli pre koncových odberateľov v odvetví elektrickej energie. Spotrebiteľom by sa mali poskytovať jednoduché a jednoznačné informácie o ich právach. Viaceré faktory bránia spotrebiteľom v prístupe k rôznym dostupným zdrojom informácií o trhu, ako aj v ich porozumení a využití. Zavedenie základných zmluvných práv môže okrem iného pomôcť pri správnom porozumení základnej kvality služieb, ktoré dodávateľ ponúka v zmluve, vrátane kvality a vlastností dodávanej energie. Okrem toho môže prispieť k minimalizácii skrytých alebo dodatočných nákladov, ktoré by mohli vyplynúť zo zavedenia modernizovaných alebo nových služieb po podpise zmluvy bez jasného porozumenia a súhlasu odberateľa. Tieto služby by sa mohli okrem iného týkať dodávanej energie, služieb merania a vyúčtovania, nákupu a inštalácie alebo podporných služieb a služieb údržby a nákladov súvisiacich so sieťou, meracími zariadeniami, miestnymi vykurovacími alebo chladiacimi zariadeniami. Požiadavky prispejú k zlepšeniu porovnateľnosti ponúk a zabezpečia rovnakú úroveň základných zmluvných práv pre všetkých občanov Únie, pokiaľ ide o vykurovanie, chladenie a teplú úžitkovú vodu, bez obmedzenia vnútroštátnych právomocí.

(115)

V prípade plánovaného odpojenia od vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody by dodávatelia mali dotknutým odberateľom poskytnúť primerané informácie o alternatívnych opatreniach, ako sú zdroje podpory na predchádzanie odpojeniu, systémy predplatného, energetické audity, poradenské služby v oblasti energetiky, alternatívne platobné plány, poradenstvo v oblasti riadenia dlhu alebo moratóriá na odpojenie.

(116)

Väčšiu ochranu spotrebiteľa by mali zaručiť účinné, nezávislé mimosúdne mechanizmy na urovnávanie sporov dostupné pre všetkých spotrebiteľov, ako sú ombudsman pre otázky energetiky, orgán spotrebiteľov alebo regulačný orgán. Preto by členské štáty mali zaviesť rýchle a účinné postupy na vybavovanie sťažností.

(117)

Mal by sa uznať a aktívne podporovať prínos komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov podľa smernice (EÚ) 2018/2001 a občianskych energetických spoločenstiev podľa smernice (EÚ) 2019/944 k dosahovaniu cieľov Európskej zelenej dohody a plánu cieľov v oblasti klímy. Preto by členské štáty mali zvážiť a podporovať úlohu komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a občianskych energetických spoločenstiev. Tieto komunity a spoločenstvá môžu členským štátom pomôcť dosiahnuť ciele tejto smernice zvyšovaním energetickej efektívnosti na miestnej úrovni alebo na úrovni domácností, ako aj vo verejných budovách, a to v spolupráci s miestnymi orgánmi. Môžu posilniť postavenie spotrebiteľov a zaangažovať ich a umožniť určitým skupinám odberateľov v domácnostiach vrátane domácností vo vidieckych a vzdialených regiónoch účasť na projektoch a opatreniach v oblasti energetickej efektívnosti, v rámci ktorých sa opatrenia môžu kombinovať s investíciami do energie z obnoviteľných zdrojov. Energetické komunity a spoločenstvá môžu zohrávať významnú úlohu pri vzdelávaní a zvyšovaní povedomia občanov o opatreniach na dosiahnutie úspor energie. Ak ich riadne podporia členské štáty, energetické komunity a spoločenstvá môžu prispieť k boju proti energetickej chudobe podporou projektov energetickej efektívnosti, nižšou spotrebou energie a nižšími tarifami za dodávky.

(118)

Dlhodobé zmeny správania v súvislosti so spotrebou energie možno dosiahnuť posilnením postavenia občanov. Energetické komunity a spoločenstvá môžu pomôcť dosiahnuť dlhodobé úspory energie, najmä v domácnostiach, a zvýšiť udržateľné investície zo strany občanov a malých podnikov. Členské štáty by mali posilniť takéto kroky občanov prostredníctvom podpory komunitných energetických projektov a organizácií. Okrem toho, s cieľom zvýšiť povedomie, získať spätnú väzbu o politikách a zlepšiť ich akceptáciu verejnosťou môžu byť stratégie zapojenia, ktoré zapájajú všetky príslušné zainteresované strany na vnútroštátnej a miestnej úrovni do procesu tvorby politiky, súčasťou miestnych alebo regionálnych dekarbonizačných plánov alebo národných plánov obnovy budov.

(119)

Mal by sa uznať prínos jednotných kontaktných miest alebo podobných štruktúr ako mechanizmov, ktoré môžu umožniť mnohým cieľovým skupinám vrátane občanov, MSP a orgánov verejnej moci koncipovať a realizovať projekty a opatrenia týkajúce sa prechodu na čistú energiu. Jednotné kontaktné miesta môžu mať veľký prínos pre zraniteľných odberateľov, pretože by mohli dostávať spoľahlivé a dostupné informácie o zlepšeniach energetickej efektívnosti. Daný prínos môže zahŕňať poskytovanie technického, administratívneho a finančného poradenstva a pomoci, uľahčovanie potrebných administratívnych postupov alebo prístupu na finančné trhy, usmerňovanie v oblasti právneho rámca Únie a vnútroštátneho právneho rámca vrátane pravidiel a kritérií verejného obstarávania, ako aj taxonómie EÚ.

(120)

Komisia by mala preskúmať vplyv svojich opatrení zameraných na podporu rozvoja platforiem alebo fór, ktoré zahŕňajú okrem iného subjekty európskeho sociálneho dialógu, na posilňovanie programov odbornej prípravy na účely energetickej efektívnosti, a v prípade potreby by mala navrhnúť ďalšie opatrenia. Komisia by tiež mala podnecovať európskych sociálnych partnerov, aby sa vo svojich diskusiách zaoberali energetickou efektívnosťou, predovšetkým v prospech zraniteľných odberateľov a konečných spotrebiteľov vrátane tých, ktorí čelia energetickej chudobe.

(121)

Ústredným prvkom Európskej zelenej dohody je spravodlivý prechod na klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050. Európsky pilier sociálnych práv, ktorý spoločne 17. novembra 2017 vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia, okrem iného zahŕňa základné služby, na ktoré majú všetci nárok. Podpora prístupu k takýmto službám musí byť dostupná pre osoby v núdzi, najmä v kontexte inflačných tlakov a výrazného zvýšenia cien energií.

(122)

Je potrebné zabezpečiť ochranu ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, ľudí v domácnostiach s nízkym príjmom a v relevantnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní a na tento účel posilniť ich postavenie, aby sa mohli aktívne zapájať do intervencií zameraných na zlepšenie energetickej efektívnosti, opatrení a súvisiacich opatrení na ochranu alebo informovanie spotrebiteľov, ktoré vykonávajú členské štáty. Mali by sa vytvoriť cielené kampane na zvýšenie povedomia s cieľom poukázať na výhody energetickej efektívnosti, ako aj poskytnúť informácie o dostupnej finančnej podpore.

(123)

Financie z verejných zdrojov dostupné na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni by sa mali strategicky investovať do opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, predovšetkým v prospech ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, ľudí v domácnostiach s nízkym príjmom a v relevantnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní. Členské štáty by mali využívať akékoľvek finančné príspevky, ktoré môžu získať zo Sociálno-klimatického fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/955 (28), ako aj príjmy z kvót v rámci systému EU ETS. Uvedené príjmy pomôžu členským štátom plniť si povinnosť vykonávať opatrenia energetickej efektívnosti a politické opatrenia v rámci povinnosti úspor energie prioritne medzi ľuďmi postihnutými energetickou chudobou, zraniteľnými odberateľmi, ľuďmi v domácnostiach s nízkym príjmom a v relevantnom prípade ľuďmi žijúcimi v sociálnom bývaní vrátane ľudí žijúcich vo vidieckych a vzdialených regiónoch.

(124)

Vnútroštátne schémy financovania by mali doplniť vhodné schémy lepšieho informovania, technickej a administratívnej pomoci a jednoduchšieho prístupu k financiám, čo umožní najlepšie využívanie dostupných finančných zdrojov, predovšetkým ľuďmi postihnutými energetickou chudobou, zraniteľnými odberateľmi, ľuďmi v domácnostiach s nízkym príjmom a v relevantnom prípade ľuďmi žijúcimi v sociálnom bývaní.

(125)

Členské štáty by mali posilniť postavenie všetkých ľudí a chrániť ich všetkých rovnako, bez ohľadu na pohlavie, rod, vek, zdravotné postihnutie, rasu či etnický pôvod, sexuálnu orientáciu, náboženské vyznanie alebo presvedčenie, a mali by zabezpečiť, aby ľudia najviac postihnutí alebo ohrození energetickou chudobou alebo najviac vystavení jej negatívnym účinkom boli primerane chránení. Okrem toho by členské štáty mali zabezpečiť, aby opatrenia energetickej efektívnosti neprehĺbili žiadnu existujúcu nerovnosť, najmä pokiaľ ide o energetickú chudobu.

(126)

Podľa článku 15 ods. 2 smernice 2012/27/EÚ všetky členské štáty vykonali posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti svojej plynárenskej a elektrizačnej infraštruktúry a určili konkrétne opatrenia a investície na zavedenie nákladovo efektívnych zlepšení energetickej efektívnosti v sieťovej infraštruktúre s harmonogramom ich zavedenia. Výsledky uvedených činností predstavujú pevný základ pre uplatňovanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti v ich rozhodnutiach o plánovaní siete, rozvoji siete a investíciách.

(127)

Národné energetické regulačné orgány by mali zaujať integrovaný prístup zahŕňajúci potenciálne úspory v sektoroch dodávky energie a konečnej spotreby. Národné energetické regulačné orgány by bez toho, aby bola dotknutá bezpečnosť dodávok, integrácia trhov a anticipačné investície do sústav na mori potrebných na zavedenie morskej energie z obnoviteľných zdrojov, mali zabezpečiť, aby sa pri plánovaní a rozhodovacích procesoch uplatňovala zásada prvoradosti energetickej efektívnosti a aby sieťové tarify a regulácie pôsobili ako stimul zlepšovania energetickej efektívnosti. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti zohľadňovali prevádzkovatelia prenosovej a distribučnej sústavy. Prevádzkovateľom prenosovej a distribučnej sústavy by to pomohlo zvažovať lepšie riešenia energetickej efektívnosti a prírastkové náklady vyplývajúce z obstarávania zdrojov na strane dopytu, ako aj environmentálne a sociálno-ekonomické vplyvy rozmanitých sieťových investícií a operačných plánov. Takáto koncepcia si vyžaduje prechod z úzkeho hľadiska hospodárskej efektívnosti na hľadisko maximalizovanej sociálnej starostlivosti. Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti by sa mala uplatňovať predovšetkým pri vytváraní scenárov rozširovania energetickej infraštruktúry, kde by sa riešenia na strane dopytu mohli zvažovať ako realizovateľné alternatívy a mali by byť náležite posúdené, a táto zásada by sa mala stať neoddeliteľnou súčasťou posudzovania projektov plánovania sietí. Jej uplatňovanie by mali podrobne kontrolovať národné regulačné orgány.

(128)

Na zabezpečenie účinného a včasného vykonávania tejto smernice by mal byť k dispozícii dostatočný počet spoľahlivých odborníkov pôsobiacich v oblasti energetickej efektívnosti, napríklad pokiaľ ide o súlad s požiadavkami na energetické audity a vykonávanie povinných schém energetickej efektívnosti. Členské štáty by preto mali zavádzať certifikačné systémy alebo rovnocenné systémy kvalifikácie, alebo oboje, a vhodné systémy odbornej prípravy pre poskytovateľov energetických služieb, energetických auditov a ďalších opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi odbornej prípravy a inými relevantnými zainteresovanými stranami. Tieto systémy by sa mali posudzovať každé štyri roky počnúc decembrom 2024 a v prípade potreby by sa mali aktualizovať, aby sa zaručila potrebná úroveň kompetencie poskytovateľov energetických služieb, energetických audítorov, manažérov v oblasti energetiky a inštalatérov prvkov budov.

(129)

Je potrebné pokračovať v rozvoji trhu s energetickými službami s cieľom zaistiť dostupnosť dopytu a ponuky energetických služieb. Transparentnosť, napríklad pomocou zoznamov certifikovaných poskytovateľov energetických služieb, a dostupné vzorové zmluvy, výmena najlepších postupov a usmernení výrazne prispievajú k zavádzaniu energetických služieb a zmlúv o energetickej efektívnosti a tiež môžu pomôcť stimulovať dopyt a zvýšiť dôveru v poskytovateľov energetických služieb. V zmluve o energetickej efektívnosti sa príjemca energetických služieb vyhne investičným nákladom tým, že použije časť finančnej hodnoty úspor energie na úplné alebo čiastočné splatenie investícií uskutočnených treťou stranou. Táto skutočnosť môže pomôcť prilákať súkromný kapitál, ktorý je kľúčovým predpokladom toho, aby sa zvýšila miera obnovy budov v Únii, dostali sa na trh odborné znalosti a vytvárali inovačné obchodné modely. Preto by sa malo vyžadovať, aby sa pri nebytových budovách s úžitkovou podlahovou plochou nad 750 m2 posudzovala realizovateľnosť využitia zmlúv o energetickej efektívnosti na účely obnovy. Týmto krokom sa zvýši dôvera v spoločnosti poskytujúce energetické služby a vytvoria sa podmienky na intenzívnejšiu realizáciu takýchto projektov v budúcnosti.

(130)

Vzhľadom na ambiciózne ciele obnovy v nasledujúcom desaťročí v kontexte Vlny obnovy je potrebné zintenzívniť úlohu nezávislých trhových sprostredkovateľov vrátane jednotných kontaktných miest alebo podobných podporných mechanizmov s cieľom stimulovať vývoj trhu na stranách dopytu a dodávky a podporovať uzatváranie zmlúv o energetickej efektívnosti pri obnove súkromných aj verejných budov. Miestne energetické agentúry by mohli v tomto ohľade zohrávať kľúčovú úlohu, pričom by určovali možných sprostredkovateľov alebo jednotné kontaktné miesta a pomáhali by pri ich zriaďovaní. Táto smernica by mala pomôcť zlepšiť dostupnosť výrobkov, služieb a poradenstva, a to aj podporou potenciálu podnikateľov vyplniť medzery na trhu a poskytnúť inovatívne spôsoby na zlepšenie energetickej efektívnosti pri súčasnom zabezpečení dodržiavania zásady nediskriminácie.

(131)

Vo viacerých členských štátoch ešte stále existujú výrazné prekážky pre zmluvy o energetickej efektívnosti, a to z dôvodu pretrvávajúcich regulačných a neregulačných prekážok. Preto je potrebné riešiť nejednoznačnosť v národných legislatívnych rámcoch, nedostatok odborných znalostí, predovšetkým vzhľadom na postupy zadávania zákaziek, a konkurenčné úvery a granty.

(132)

Členské štáty by mali naďalej podporovať verejný sektor pri zavádzaní zmlúv o energetickej efektívnosti a poskytovať modelové zmluvy, v ktorých sú zohľadnené dostupné európske alebo medzinárodné normy, usmernenia k zadávaniu zákaziek, ako aj príručka o štatistickom spracovaní zmlúv o energetickej efektívnosti, ktorú v máji 2018 uverejnil Eurostat a Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) a ktorej predmetom je zaobchádzanie so zmluvami o energetickej efektívnosti v účtoch verejnej správy, ktoré priniesli možnosti riešenia pretrvávajúcich regulačných prekážok týmto zmluvám v členských štátoch.

(133)

Členské štáty prijali opatrenia na zistenie a riešenie regulačných a neregulačných prekážok. Je však potrebné zvýšiť úsilie a odstrániť regulačné a neregulačné prekážky využívania zmlúv o energetickej efektívnosti a dohôd o financovaní treťou stranou, ktoré pomáhajú dosahovať úspory energie. Tieto prekážky zahŕňajú aj účtovné pravidlá a postupy, ktoré bránia tomu, aby sa kapitálové investície a ročné finančné úspory vyplývajúce z opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti primerane odzrkadľovali v účtovníctve počas celého životného cyklu investície.

(134)

Členské štáty využili národné akčné plány energetickej efektívnosti z rokov 2014 a 2017 pri nahlasovaní pokroku v odstraňovaní regulačných a neregulačných prekážok energetickej efektívnosti, pokiaľ ide o rozdielnosť motivácie vlastníkov a nájomníkov alebo vlastníkov budovy alebo jednotiek budovy. Členské štáty by mali svoju prácu naďalej zameriavať týmto smerom a využívať potenciál energetickej efektívnosti v súvislosti so štatistikami Eurostatu za rok 2016, najmä vzhľadom na skutočnosť, že viac než štyria z desiatich Európanov žijú v bytoch a viac než traja z desiatich Európanov sú nájomníkmi.

(135)

Členské štáty vrátane regionálnych a miestnych orgánov by sa mali nabádať na plné využívanie európskych fondov dostupných vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 až 2027 stanovenom v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (29), Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (30), ako aj finančných nástrojov a technickej pomoci dostupných v rámci Programu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (31) s cieľom podnietiť súkromné a verejné investície do opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti. Investície do energetickej efektívnosti majú potenciál prispievať k hospodárskemu rastu, zamestnanosti, inováciám a znižovaniu energetickej chudoby v domácnostiach, a preto pozitívne prispievajú k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti i zelenej obnove. Potenciálne oblasti financovania zahŕňajú opatrenia energetickej efektívnosti vo verejných budovách a budovách na bývanie a poskytujú nové zručnosti prostredníctvom rozvoja odbornej prípravy, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručnosti odborníkov, najmä pokiaľ ide o pracovné miesta súvisiace s obnovou budov, s cieľom podporiť zamestnanosť v oblasti energetickej efektívnosti. Komisia zabezpečí synergické účinky rôznych nástrojov financovania, predovšetkým finančných zdrojov v zdieľanom riadení a v priamom riadení, akými sú centrálne riadené programy Horizont Európa a LIFE, ako aj grantov, úverov a technickej pomoci na maximalizovanie ich pákového efektu na súkromné financovanie a ich vplyvu na dosahovanie cieľov politiky v oblasti energetickej efektívnosti.

(136)

Členské štáty by mali podporovať využívanie nástrojov financovania na podporu cieľov tejto smernice. Takéto nástroje financovania by mohli zahŕňať finančné príspevky a pokuty za porušenia určitých ustanovení tejto smernice, zdroje pridelené na energetickú efektívnosť podľa článku 10 ods. 3 smernice 2003/87/ES a zdroje pridelené na energetickú efektívnosť v európskych fondoch a programoch a špecializovaných európskych finančných nástrojoch, ako Európsky fond energetickej efektívnosti.

(137)

Nástroje financovania by mohli byť v príslušných prípadoch založené na zdrojoch pridelených na energetickú efektívnosť z dlhopisov na projekty Únie, zdrojoch pridelených na energetickú efektívnosť z EIB a ďalších európskych finančných inštitúcií, predovšetkým Európskej banky pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“) a Rozvojovej banky Rady Európy, zdrojoch získaných z finančných inštitúcií pomocou finančnej páky, vnútroštátnych zdrojov, a to aj vytvorením regulačných a fiškálnych rámcov na podporu realizácie iniciatív a programov v oblasti energetickej efektívnosti, a príjmoch z ročných pridelených emisných kvót podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES (32).

(138)

Nástroje financovania by mohli predovšetkým využívať príspevky, zdroje a príjmy z týchto zdrojov na umožnenie a podporu súkromných kapitálových investícií, pričom sa opierajú najmä o inštitucionálnych investorov, s tým, že sa pri poskytovaní finančných prostriedkov používajú kritériá na zabezpečenie dosiahnutia environmentálnych aj sociálnych cieľov; využívať inovatívne finančné mechanizmy vrátane záruk na úvery pre súkromný kapitál, záruk na úvery na podporu uzatvárania zmlúv o energetickej efektívnosti, grantov, zvýhodnených pôžičiek a špecializovaných úverových liniek, systémov financovania treťou stranou, ktoré znižujú mieru rizika v súvislosti s projektmi energetickej efektívnosti a umožňujú nákladovo efektívnu obnovu aj v prípade domácností s nízkymi a strednými príjmami; byť napojené na programy alebo agentúry, ktoré zlučujú projekty zamerané na úsporu energie a posudzujú ich kvalitu, poskytujú technickú pomoc, podporujú trh s energetickými službami a pomáhajú vytvárať dopyt spotrebiteľov po týchto službách.

(139)

Nástroje financovania by mohli takisto poskytovať náležité zdroje na podporu programov odbornej prípravy a certifikácie, ktoré slúžia na zlepšovanie a akreditáciu zručností v oblasti energetickej efektívnosti, poskytovať zdroje na výskum a predvádzanie a urýchlenie zavádzania malých technológií a mikrotechnológií pri výrobe energie a optimalizácii pripojenia týchto zariadení do sústavy, byť napojené na programy, v rámci ktorých sa vykonáva činnosť na podporu energetickej hospodárnosti vo všetkých obydliach v záujme predchádzania energetickej chudobe a podnecovania majiteľov prenajímaných obydlí, aby sa usilovali dosiahnuť čo najvyššiu energetickú hospodárnosť týchto obydlí, a poskytovať náležité zdroje na podporu sociálneho dialógu a určovania noriem v záujme zlepšenia energetickej efektívnosti a zabezpečenia dobrých pracovných podmienok a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(140)

Dostupné programy financovania, finančné nástroje Únie a jej inovatívne mechanizmy financovania by sa mali používať na reálne plnenie cieľa, ktorým je zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov verejných subjektov. Členské štáty môžu v tomto ohľade používať svoje príjmy z ročných pridelených emisných kvót podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES na rozvoj takýchto mechanizmov na dobrovoľnom základe a pri zohľadnení vnútroštátnych rozpočtových pravidiel. Komisia a členské štáty by mali regionálnym a miestnym orgánom verejnej správy poskytovať primerané informácie o takýchto programoch financovania, finančných nástrojoch Únie a jej inovatívnych mechanizmoch financovania.

(141)

Pri plnení cieľa energetickej efektívnosti by Komisia mala monitorovať vplyv relevantných opatrení na smernicu 2003/87/ES s cieľom uchovať stimuly v rámci systému EU ETS, ktorými sa odmeňujú nízkouhlíkové investície, a pripraviť odvetvia EU ETS na budúce potrebné inovácie. Bude potrebné monitorovať vplyv na tie priemyselné odvetvia, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka, ako sa uvádza v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2014/746/EÚ (33), s cieľom zabezpečiť, aby táto smernica podporila rozvoj týchto odvetví, a nie aby mu bránila.

(142)

Opatrenia členských štátov by mali byť podporené dobre navrhnutými a účinnými finančnými nástrojmi Únie v rámci Programu InvestEU a financovaním zo strany EIB a EBOR, ktoré by mali podporovať investície do energetickej efektívnosti vo všetkých článkoch energetického reťazca a uplatňovať komplexnú analýzu nákladov a prínosov s modelom diferencovaných diskontných sadzieb. Finančná podpora by sa mala zameriavať na nákladovo efektívne metódy na zvýšenie energetickej efektívnosti, čo by viedlo k zníženiu spotreby energie. EIB a EBOR by spolu s národnými podpornými bankami mali navrhovať, vytvárať a financovať programy a projekty určené pre oblasť efektívnosti, a to aj pre energeticky chudobné domácnosti.

(143)

Medziodvetvové právne predpisy predstavujú solídny základ ochrany spotrebiteľa pri širokej palete súčasných energetických služieb a je pravdepodobné, že sa budú ďalej vyvíjať. Napriek tomu by sa mali jednoznačne stanoviť určité základné zmluvné práva spotrebiteľov. Spotrebiteľom by sa mali poskytovať jednoduché a jednoznačné informácie o ich právach v súvislosti s odvetvím energetiky.

(144)

Aby sa dala vyhodnotiť účinnosť tejto smernice, mala by sa stanoviť požiadavka uskutočniť celkové preskúmanie tejto smernice a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade do 28. februára 2027. Uvedené preskúmanie by malo umožniť potrebné zosúladenie, pričom by sa mal zohľadniť aj hospodársky vývoj a vývoj v oblasti inovácií.

(145)

Miestne a regionálne orgány by mali mať vedúcu úlohu pri vývoji a navrhovaní, vykonávaní a hodnotení opatrení stanovených v tejto smernici, aby mohli vhodne reagovať na osobitosti svojich vlastných klimatických podmienok, kultúry a spoločnosti.

(146)

Vzhľadom na technologický pokrok a rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie v sektore výroby elektriny by sa mal prehodnotiť predvolený koeficient úspor elektriny v kWh, aby odrážal zmeny faktora primárnej energie pre elektrinu a iné nosiče energie. Metodika výpočtu je v súlade s energetickými bilanciami a definíciami Eurostatu, s výnimkou metódy prideľovania vstupujúceho paliva použitého na teplo a elektrinu v zariadeniach na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, v prípade ktorých sa účinnosť referenčného systému potrebná na prideľovanie spotreby paliva zosúladila s údajmi Eurostatu za roky 2015 a 2020. Výpočty faktora primárnej energie pre elektrinu, v ktorých je premietnutý energetický mix, vychádzajú z priemerných ročných hodnôt. Na výrobu elektriny a tepla z jadrovej energie sa uplatňuje výpočtová metóda „fyzického energetického obsahu“ a na výrobu elektriny a tepla z fosílnych palív a biomasy sa uplatňuje metóda „účinnosti technickej premeny“. V prípade energie z nepalivových obnoviteľných zdrojov je metódou priamy ekvivalent vychádzajúci z prístupu založeného na „celkovej primárnej energii“. Na výpočet podielu primárnej energie pre elektrinu v kombinovanej výrobe sa používa metóda stanovená v tejto smernici. Namiesto marginálnej pozície na trhu sa používa priemerná. V prípade nepalivových obnoviteľných zdrojov energie sa predpokladá účinnosť premeny 100 %, v prípade geotermálnych elektrární 10 % a v prípade jadrových elektrární 33 %. Celková účinnosť kombinovanej výroby sa počíta na základe najnovších údajov Eurostatu. Zohľadňujú sa konverzné, prenosové a distribučné straty. Distribučné straty u iných nosičov energie ako elektriny sa vo výpočtoch nezohľadňujú z dôvodu nedostatku spoľahlivých údajov a zložitosti výpočtu. Pokiaľ ide o vymedzenie systému, hodnota faktora primárnej energie je 1 pre všetky zdroje energie. Zvolený koeficient faktora primárnej energie pre elektrinu je priemer hodnôt za roky 2024 a 2025, keďže faktor primárnej energie orientovaný do budúcnosti je vhodnejším ukazovateľom ako historický ukazovateľ. Analýza zahŕňa členské štáty a Nórsko. Súbor údajov pre Nórsko je založený na údajoch ENTSO-E.

(147)

Úspory energie vyplývajúce z vykonávania práva Únie by sa nemali nárokovať, pokiaľ nevyplývajú z opatrenia, ktoré prekračuje minimálne požiadavky stanovené v predmetnom právnom akte Únie, či už stanovením ambicióznejších požiadaviek na energetickú efektívnosť na úrovni členského štátu alebo intenzívnejším uplatňovaním daného opatrenia. Budovy predstavujú významný potenciál na ďalšie zvyšovanie energetickej efektívnosti a obnova budov je kľúčovým a dlhodobým prvkom pri zvyšovaní úspor energie spojeným s úsporami z rozsahu. Je preto potrebné objasniť, že všetky úspory energie dosiahnuté opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov si možno nárokovať za predpokladu, že prevyšujú úspory, ku ktorým by došlo bez prijatia daného politického opatrenia a za predpokladu, že členský štát preukáže, že povinný, zúčastňujúci sa alebo poverený subjekt skutočne prispel k dosiahnutiu nárokovaných úspor energie.

(148)

V súlade s oznámením Komisie z 25. februára 2015 s názvom „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“ a so zásadami lepšej tvorby práva by sa mal klásť väčší dôraz na pravidlá monitorovania a overovania, ktoré sa týkajú vykonávania povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení, vrátane požiadavky kontrolovať štatisticky reprezentatívnu vzorku opatrení.

(149)

Energiou vyrábanou na budovách alebo v nich technológiami na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov sa znižuje množstvo energie dodávanej z fosílnych palív. Znižovanie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov sú významnými opatreniami na znižovanie energetickej závislosti Únie, ako aj emisií skleníkových plynov v Únii, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky stanovené do roku 2030, ako aj na globálny záväzok prijatý v kontexte Parížskej dohody. Na účely svojej povinnosti kumulatívnych úspor energie môžu členské štáty s cieľom splniť svoje požiadavky úspor energie v súlade s metodikou výpočtu stanovenou v tejto smernici zohľadniť úspory energie vyplývajúce z politických opatrení na podporu technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Úspory energie v dôsledku politických opatrení týkajúcich sa používania priameho spaľovania fosílnych palív by sa nemali započítavať.

(150)

Niektoré zo zmien zavedených touto smernicou si môžu vyžadovať následnú zmenu nariadenia (EÚ) 2018/1999, aby sa zabezpečila koherentnosť medzi oboma právnymi aktmi. Nové ustanovenia, predovšetkým ustanovenia týkajúce sa stanovenia národných príspevkov, mechanizmov preklenutia rozdielov a nahlasovacích povinností, by sa mali zjednodušiť a zaviesť do zmenenej verzie uvedeného nariadenia. Vzhľadom na zmeny navrhované v tejto smernici môže existovať potreba preskúmať aj určité ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/1999. Dodatočné požiadavky na nahlasovanie a monitorovanie by nemali viesť k vzniku paralelného systému nahlasovania, ale vzťahoval by sa na ne existujúci rámec monitorovania a nahlasovania podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.

(151)

Komisia by na podporu praktického vykonávania tejto smernice na celoštátnej, regionálnej i miestnej úrovni mala aj naďalej podporovať výmenu skúseností z praxe, referenčné porovnávanie, činnosti vytvárania sietí, ako aj inovačné postupy prostredníctvom online platformy.

(152)

Keďže ciele tejto smernice, a to dosiahnuť cieľ energetickej efektívnosti Únie a vytvoriť podmienky na ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti a dosahovanie klimatickej neutrality, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(153)

S cieľom umožniť prispôsobenie sa technickému pokroku a zmenám v distribúcii zdrojov energie by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o preskúmanie harmonizovaných referenčných hodnôt efektívnosti stanovených na základe tejto smernice, pokiaľ ide o hodnoty, metódy výpočtu, predvolený koeficient primárnej energie a požiadavky v prílohách k tejto smernici a pokiaľ ide o doplnenie tejto smernice stanovením spoločnej schémy Únie na hodnotenie udržateľnosti dátových centier nachádzajúcich sa na jej území. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (34). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(154)

Nariadenie (EÚ) 2023/955 by sa malo zmeniť s cieľom zohľadniť vymedzenie pojmu energetická chudoba stanovené v tejto smernici. Tým by sa zabezpečila konzistentnosť, súdržnosť, komplementárnosť a synergia medzi rôznymi nástrojmi a financovaním, najmä pokiaľ ide o riešenie problémov domácností postihnutých energetickou chudobou.

(155)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(156)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva smerníc stanovených v časti B prílohy XVI,