EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32021R2303

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 z 15. decembra 2021 o Agentúre Európskej únie pre azyl a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 439/2010

PE/61/2021/REV/1

Ú. v. EÚ L 468, 30.12.2021, p. 1–54 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/2303/oj

30.12.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 468/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/2303

z 15. decembra 2021

o Agentúre Európskej únie pre azyl a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 439/2010

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 1 a 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Cieľom azylovej politiky Únie je vytvoriť a stanoviť spoločný európsky azylový systém (ďalej len „CEAS“), ktorý je v súlade s hodnotami a humanitárnou tradíciou Únie a ktorý sa riadi zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti.

(2)

Spoločná azylová politika založená na úplnom a inkluzívnom uplatňovaní Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 zmeneného Newyorským protokolom z 31. januára 1967 je základnou zložkou cieľa Únie postupne vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti otvorený pre štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré usilujú o medzinárodnú ochranu v Únii.

(3)

CEAS je založený na spoločných minimálnych štandardoch pre konania o medzinárodnej ochrane, uznávaní a ochrane poskytovaných na úrovni Únie a pre podmienky prijímania a zavádza systém na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu. Bez ohľadu na pokrok dosiahnutý v rámci CEAS, stále sú medzi členskými štátmi značné rozdiely v udeľovaní medzinárodnej ochrany a vo forme tejto medzinárodnej ochrany. Uvedené rozdiely by sa mali riešiť zabezpečením väčšej konvergencie pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu a zaručením jednotnej úrovne uplatňovania práva Únie na základe noriem ochrany na vysokej úrovni v celej Únii.

(4)

Komisia vo svojom oznámení zo 6. apríla 2016 s názvom „Smerom k reforme spoločného európskeho azylového systému a zlepšeniu možností legálnej migrácie do Európy“ uviedla prioritné oblasti na štrukturálne zlepšenie CEAS, a to najmä zavedenie udržateľného a spravodlivého systému na určenie členského štátu zodpovedného za žiadateľov o azyl, posilnenie systému Eurodac, dosiahnutie väčšej konvergencie v azylovom systéme Únie, zamedzenie sekundárnym pohybom v rámci Únie a vypracovanie nového mandátu pre Európsky podporný úrad pre azyl (ďalej len „EASO“). Uvedené oznámenie je v súlade s výzvou Európskej rady z 18. februára 2016 pokročiť smerom k reforme súčasného rámca Únie s cieľom zabezpečiť humánnu, spravodlivú a efektívnu azylovú politiku. V uvedenom oznámení sa navrhuje aj ďalší postup v súlade s holistickým prístupom k migrácii, ktorý Európsky parlament opísal vo svojej iniciatívnej správe z 12. apríla 2016 s názvom „O situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii“.

(5)

EASO bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 (2) a svoje úlohy začal vykonávať 1. februára 2011. EASO posilňuje praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi v otázkach azylu a pomáha členským štátom plniť si povinností v rámci CEAS. EASO tiež poskytuje podporu členským štátom, ktorých azylové a prijímacie systémy sú pod osobitným tlakom. Jeho úloha a funkcia sa však musia ďalej posilniť, aby nepodporoval len praktickú spoluprácu členských štátov, ale aby posilňoval a prispieval k zabezpečeniu účinného fungovania azylových a prijímacích systémov členských štátov.

(6)

Vzhľadom na štrukturálne nedostatky CEAS, ktoré rozsiahly nekontrolovaný prílev migrantov a žiadateľov o azyl do Únie ešte zvýraznil, a na potrebu efektívnej, vysokej a jednotnej úrovne uplatňovania azylového práva Únie v členských štátoch je potrebné zlepšiť realizáciu a fungovanie CEAS vychádzajúc z práce EASO a jeho ďalším budovaním na plnohodnotnú agentúru. Takáto agentúra by mala byť centrom odbornosti v otázkach azylu. Mala by uľahčovať a zlepšovať fungovanie CEAS koordináciou a posilňovaním praktickej spolupráce a výmenu informácií o azyle medzi členskými štátmi presadzovaním azylového práva Únie a medzinárodného azylového práva a operačných noriem s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň jednotnosti na základe vysokého štandardu ochrany v konaniach o medzinárodnej ochrane, podmienkach prijímania a posudzovania potrieb ochrany v celej Únii, a to umožnením skutočnej a praktickej solidarity medzi členskými štátmi s cieľom pomáhať dotknutým členským štátom vo všeobecnosti a obzvlášť žiadateľom o medzinárodnú ochranu v súlade s článkom 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorom sa stanovuje, že príslušné akty Únie obsahujú vhodné opatrenia na uplatňovanie zásady solidarity, s cieľom udržateľného uplatňovania pravidiel Únie na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu a s cieľom umožniť konvergenciu pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu v celej Únii monitorovaním operačných a technických aplikácií CEAS, podporou členských štátov pri presídľovaní a vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (3) a poskytovaním operačnej a technickej pomoci členským štátom pri riadení ich azylových a prijímacích systémov, o to najmä tým členským štátom, ktorých systémy sú pod neprimeraným tlakom.

(7)

Úlohy EASO by sa mali rozšíriť a s cieľom zohľadniť uvedené zmeny by ho mala nahradiť nástupnícka agentúra s názvom Agentúra Európskej únie pre azyl (ďalej len „agentúra“) pri plnej kontinuite všetkých jeho činností a postupov.

(8)

Na zaručenie nezávislosti agentúry a umožnenie jej riadneho výkonu úloh by jej mali byť poskytnuté dostatočné finančné a ľudské zdroje vrátane dostatočného počtu jej vlastného personálu na vytvorenie podporných azylových tímov a tímov expertov pre monitorovací mechanizmus podľa tohto nariadenia.

(9)

Agentúra by mala úzko spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za azyl a prisťahovalectvo, ako aj s ďalšími relevantnými útvarmi, a využívať kapacity a odborné znalosti týchto orgánov a útvarov, a s Komisiou. Členské štáty by mali spolupracovať s agentúrou, aby zabezpečili jej schopnosť napĺňať svoj mandát. Na účely tohto nariadenia je dôležité, aby agentúra a členské štáty konali v dobrej viere a aby si informácie vymieňali včas a presne. Každé poskytovanie štatistických údajov sa má vykonávať v súlade s technickými a metodologickými špecifikáciami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 (4).

(10)

Agentúra by mala zhromažďovať a analyzovať informácie o azylovej situácii v Únii a tretích krajinách v rozsahu, v akom by mohla mať vplyv na Úniu. Uvedené zhromažďovanie a analyzovanie informácií by malo agentúre umožniť, aby členským štátom poskytovala aktuálne informácie vrátane informácií o migračných a utečeneckých tokoch, a identifikovala možné riziká pre azylové a prijímacie systémy členských štátov. Agentúra by na uvedený účel mala úzko spolupracovať s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (5).

(11)

Žiadne osobné údaje by sa nemali uchovávať v databázach alebo zverejňovať na webových portáloch vytvorených agentúrou a týkajúcich sa právneho vývoja v oblasti azylu vrátane relevantnej judikatúry, ak nie sú tieto údaje získané zo zdrojov, ktoré sú verejne prístupné.

(12)

Agentúra by mala mať možnosť vysielať do členských štátov styčných úradníkov, aby napomáhali spolupráci a konali ako sprostredkovatelia medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za azyl a prisťahovalectvo a ďalšími relevantnými útvarmi. Styční úradníci by mali uľahčovať komunikáciu medzi dotknutým členským štátom a agentúrou a dotknutému členskému štátu poskytovať od agentúry relevantné informácie. Mali by podporovať zhromažďovanie informácií a prispievať k presadzovaniu uplatňovania a vykonávania azylového práva Únie, a to aj s ohľadom na dodržiavanie základných práv. Styční úradníci by mali výkonného riaditeľa agentúry pravidelne informovať o azylovej situácii v členských štátoch a uvedené správy by sa mali zohľadňovať na účely monitorovacieho mechanizmu podľa tohto nariadenia. Ak takéto správy vzbudia obavy z hľadiska jedného alebo viacerých aspektov, ktoré sú pre dotknutý členský štát relevantné, výkonný riaditeľ o tom bezodkladne informuje uvedený členský štát.

(13)

Agentúra by mala členským štátom poskytovať potrebnú podporu pri plnení ich úloh a povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013.

(14)

Pokiaľ ide o presídľovanie, agentúra by mala mať možnosť poskytnúť členským štátom na ich žiadosť potrebnú pomoc. Na tento účel by Agentúra mala rozvíjať a poskytovať odborné znalosti o presídľovaní s cieľom podporovať opatrenia v oblasti presídľovania prijaté členskými štátmi.

(15)

Agentúra by mala členským štátom pomáhať s odbornou prípravou expertov zo všetkých vnútroštátnych správnych orgánov, súdov a tribunálov, ako aj vnútroštátnych orgánov zodpovedných za otázky azylu, a to aj vypracovaním európskych vzdelávacích osnov v oblasti azylu. Na základe európskych vzdelávacích osnov v oblasti azylu by členské štáty mali vypracovať vhodnú odbornú prípravu s cieľom presadzovať najlepšie postupy a spoločné normy pri vykonávaní azylového práva Únie. V uvedenej súvislosti by členské štáty mali do svojej odbornej prípravy zahrnúť hlavné časti európskych vzdelávacích osnov v oblasti azylu. Je dôležité, aby sa uvedené základné časti týkali otázok súvisiacich s určovaním splnenia podmienok na priznanie medzinárodnej ochrany žiadateľov, metód vedenia pohovoru a vyhodnocovania dôkazov. Agentúra by okrem toho mala overovať a podľa potreby zabezpečovať, aby všetci experti zúčastnení v podporných azylových tímoch alebo tvoriaci súčasť rezervnej skupiny v oblasti azylu zriadenej podľa tohto nariadenia (ďalej len „rezervná skupina v oblasti azylu“) získali potrebnú odbornú prípravu ešte pred svojou účasťou na operačných činnostiach, ktoré organizuje.

(16)

Agentúra by mala zabezpečiť štruktúrovanejšiu, aktuálnejšiu a jednoduchšiu produkciu informácií o relevantných tretích krajinách na úrovni Únie. Agentúra by mala zhromažďovať relevantné informácie a vypracovávať správy s informáciami o jednotlivých krajinách. Na uvedený účel by agentúra mala zriadiť a spravovať európske siete pre informácie o tretích krajinách s cieľom zamedziť duplicite a dosiahnuť synergiu s vnútroštátnymi správami. Je potrebné, aby sa informácie o tretích krajinách okrem iného týkali politickej, náboženskej a bezpečnostnej situácie a porušovania ľudských práv vrátane mučenia a zlého zaobchádzania v dotknutej tretej krajine.

(17)

S cieľom podporiť konvergenciu pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu a typov poskytnutej ochrany by agentúra mala spoločne s členskými štátmi vypracovať spoločnú analýzu situácie v konkrétnych krajinách pôvodu (ďalej len „spoločná analýza“) a usmernenia. Spoločná analýza by mala pozostávať z posúdenia situácie v relevantných krajinách pôvodu na základe informácií o krajine pôvodu. Usmernenia by mali vychádzať z výkladu uvedenej všeobecnej analýzy, ktorú vypracovala agentúra a členské štáty. Pri príprave spoločnej analýzy a usmernení by Agentúra mala zohľadniť najnovšie usmernenia Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej „UNHCR“) ku kritériám oprávnenosti na posudzovanie potreby medzinárodnej ochrany žiadateľov o azyl z konkrétnych krajín pôvodu, a mala by byť schopná zohľadniť aj ďalšie relevantné zdroje. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov rozhodovať o individuálnych žiadostiach o medzinárodnú ochranu, by členské štáty pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu žiadateľov pochádzajúcich z tretích krajín, pre ktoré boli v súlade s týmto nariadením vypracované spoločná analýza a usmernenia, mali zohľadniť príslušnú spoločnú analýzu a usmernenia.

(18)

Agentúra by mala pomáhať Komisii a mala by mať možnosť pomáhať členským štátom poskytovaním informácií a analýz o tretích krajinách z hľadiska koncepcie bezpečnej krajiny pôvodu a koncepcie bezpečnej tretej krajiny. O poskytnutí takýchto informácií a analýz by agentúra v súlade s týmto nariadením mala informovať Európsky parlament a Radu.

(19)

S cieľom zabezpečiť vysoký stupeň jednotnosti na základe noriem ochrany na vysokej úrovni v konaniach o medzinárodnej ochrane, podmienkach prijímania a posudzovaní potrieb ochrany v celej Únii by agentúra mala organizovať a koordinovať činnosti, ktoré podporujú správne a účinné vykonávanie azylového práva Únie prostredníctvom nezáväzných nástrojov. Agentúra by na tento účel mala vytvoriť operačné normy, ukazovatele a usmernenia k azylovej problematike. Agentúra by mala umožňovať a podporovať výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi.

(20)

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti Komisie ako ochrankyne zmlúv, by Agentúra v úzkej spolupráci s Komisiou mala monitorovať operačné a technické uplatňovanie CEAS s cieľom zamedziť možným nedostatkom azylových a prijímacích systémov členských štátov alebo ich možné nedostatky identifikovať a posudzovať ich kapacitu a pripravenosť zvládať neprimeraný tlak v záujme posilnenia účinnosti uvedených systémov (ďalej len „monitorovací mechanizmus“). Monitorovací mechanizmus by mal byť komplexný a monitorovanie by malo vychádzať z informácií poskytnutých zo strany dotknutého členského štátu, z analýzy informácií o azylovej situácii od agentúry, návštev na mieste vrátane návštev ohlásených krátko vopred, výberu vzoriek prípadov a informácií od medzivládnych organizácií alebo subjektov, najmä UNHCR, a ďalších relevantných organizácií na základe ich odborných znalostí. Výkonný riaditeľ by mal dotknutému členskému štátu poskytnúť možnosť vyjadriť sa k návrhom zistení monitorovania vykonaného v rámci monitorovacieho mechanizmu a následne k navrhovaným odporúčaniam. Výkonný riaditeľ by mal vypracovať návrh odporúčaní na základe konzultácií s Komisiou. Po zohľadnení vyjadrenia dotknutého členského štátu by mal výkonný riaditeľ predložiť správnej rade zistenia vykonaného monitorovania a návrh odporúčaní s uvedením prehľadu opatrení, ktoré má dotknutý členský štát prijať, v prípade potreby aj s pomocou agentúry, na riešenie akýchkoľvek nedostatkov alebo problémov s kapacitou a pripravenosťou. V návrhu odporúčaní by sa mali uviesť lehoty, v ktorých by sa uvedené opatrenia mali vykonať. Odporúčania by mala prijať správna rada. Dotknutý členský štát by mal mať možnosť požiadať agentúru o pomoc pri vykonávaní odporúčaní a môže požiadať o špecifickú finančnú podporu z príslušných finančných nástrojov Únie.

(21)

Monitorovanie by sa malo vykonávať v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom, a to aj v prípade potreby formou návštev na mieste a výberom vzoriek prípadov. Je vhodné, aby výber vzoriek prípadov pozostával z výberu pozitívnych a negatívnych rozhodnutí, ktoré sa vzťahujú na určité obdobie a sú relevantné pre monitorovaný aspekt CEAS. Výber vzoriek prípadov je vhodné založiť na objektívnych údajoch, ako je napríklad miera uznaných žiadostí. Výberom vzoriek prípadov nie je dotknutá právomoc členských štátov rozhodovať o individuálnych žiadostiach o medzinárodnú ochranu a má sa vykonávať spôsobom, ktorý plne dodržiava zásadu dôvernosti.

(22)

S cieľom zamerať monitorovanie na konkrétne prvky CEAS by agentúra mala mať možnosť monitorovať tematické alebo špecifické aspekty CEAS. Ak agentúra iniciuje monitorovanie tematických alebo špecifických aspektov CEAS, mala by zabezpečiť, aby predmetom uvedeného tematického alebo špecifického monitorovania boli všetky členské štáty. Avšak aby v práci agentúry nedochádzalo k duplicite, členský štát by nemal byť predmetom monitorovania tematických alebo špecifických aspektov CEAS v roku, v ktorom sa monitoruje prevádzkové a technické uplatňovanie všetkých aspektov CEAS daného členského štátu.

(23)

Ak dotknutý členský štát v stanovenej lehote neprijme potrebné opatrenia na vykonanie odporúčaní prijatých správnou radou, a preto nerieši zistené nedostatky svojho azylového a prijímacieho systému alebo iné problémy s kapacitou a pripravenosťou, ktoré majú vážne dôsledky pre fungovanie CEAS, Komisia by na základe vlastného posúdenia mala prijať odporúčania adresované uvedenému členskému štátu, v ktorých uvedie opatrenia potrebné na nápravu situácie a v prípade potreby aj osobitné opatrenia, ktoré má agentúra prijať na pomoc danému členskému štátu. S cieľom overiť vykonávanie odporúčaní by Komisia mala mať možnosť organizovať v dotknutých členských štátoch návštevy na mieste. Vo svojom posúdení by Komisia mala zvážiť závažnosť zistených nedostatkov z hľadiska ich dôsledkov pre fungovanie CEAS. Ak členský štát po uplynutí lehoty stanovenej v odporúčaniach tieto odporúčania nesplní, Komisia by mala možnosť predložiť návrh vykonávacieho aktu Rady s uvedením opatrení, ktoré má agentúra prijať na pomoc danému členskému štátu, a v ktorom sa bude od daného členského štátu vyžadovať, aby pri vykonávaní uvedených opatrení spolupracoval s agentúrou.

(24)

K zostavovaniu tímov expertov na výkon monitorovania by agentúra mala prizvať pozorovateľa z UNHCR. Neprítomnosť takéhoto pozorovateľa nebráni tímom v plnení ich úloh.

(25)

Na uľahčenie a zlepšenie správneho fungovania CEAS a na pomoc členských štátov pri plnení ich povinností v rámci CEAS by agentúra mala členským štátom poskytnúť operačnú a technickú pomoc, najmä ak sú ich azylové a prijímacie systémy pod neprimeraným tlakom. Takáto pomoc by sa mala poskytovať na základe operačného plánu a vyslaním podporných azylových tímov. Podporné azylové tímy by v súlade s operačnými potrebami mali tvoriť experti z radov zamestnancov agentúry, experti z členských štátov, experti vyslaní členskými štátmi do agentúry alebo ďalší experti, ktorí nie sú zamestnancami agentúry a majú preukázateľné relevantné znalosti a skúsenosti. Je dôležité, aby agentúra využívala takýchto ďalších expertov, ktorých nezamestnáva, len vtedy, ak pre nedostatok dostupných expertov z členských štátov alebo spomedzi vlastných zamestnancov nemôže inak zabezpečiť riadne a včasné plnenie svojich úloh.

(26)

Podporné azylové tímy by mali byť schopné podporovať členské štáty prostredníctvom operačných a technických opatrení, ako aj poskytovaním odborných znalostí o identifikácii a registrácii štátnych príslušníkov tretích krajín, tlmočníckych služieb a informácií o krajinách pôvodu a o spracovaní a riadení žiadostí o azyl, poskytovaním pomoci vnútroštátnym orgánom oprávneným posudzovať žiadosti o medzinárodnú ochranu a pomoci pri premiestnení alebo odovzdaní žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana. Dojednania týkajúce sa podporných azylových tímov by sa mali riadiť týmto nariadením, aby sa zabezpečila efektívnosť ich nasadenia.

(27)

Experti, ktorí sú súčasťou podporných azylových tímov by mali absolvovať potrebnú odbornú prípravu relevantnú pre ich povinnosti a úlohy, aby sa mohli zapojiť do operačných činností. Agentúra by týmto expertom mala podľa potreby a vopred alebo na začiatku ich vyslania poskytnúť odbornú prípravu špecifickú pre operačnú a technickú pomoc poskytovanú v dotknutom členskom štáte (ďalej len „hostiteľský členský štát“). Na to, aby experti zúčastňujúci sa v podporných azylových tímoch mohli byť zapojení do posudzovania žiadostí o medzinárodnú ochranu, je dôležité, aby preukázali aspoň jednoročnú relevantnú prax.

(28)

Na zabezpečenie dostupnosti expertov pre podporné azylové tímy a na zabezpečenie toho, že ich bude možné okamžite podľa potreby vyslať, by sa mala zriadiť rezervná skupina v oblasti azylu. Rezervná skupina v oblasti azylu by mala predstavovať rezervu expertov z členských štátov v počte minimálne 500 osôb.

(29)

Ak je azylový a prijímací systém členského štátu pod neprimeraným tlakom, agentúra by mala byť na žiadosť daného členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy so súhlasom daného členského štátu schopná tomuto členskému štátu pomôcť komplexným súborom opatrení vrátane vyslania expertov z rezervnej skupiny v oblasti azylu.

(30)

Na riešenie situácie, keď sa azylový alebo prijímací systém členského štátu stane natoľko neúčinným, že to má vážne dôsledky pre fungovanie CEAS, a je pod neprimeraným tlakom, ktorý naň kladie mimoriadne náročné a naliehavé požiadavky, a dotknutý členský štát neprijíma dostatočné opatrenia na riešenie uvedeného tlaku vrátane nevyžiadania operačnej a technickej pomoci alebo neodsúhlasenia iniciatívy agentúry na takúto pomoc, alebo dotknutý členský štát neplní odporúčania Komisie vyplývajúce z monitorovania, by Komisia mala mať možnosť navrhnúť Rade vykonávací akt, v ktorom určí, aké opatrenia má agentúra prijať, a od dotknutého členského štátu sa bude požadovať, aby s agentúrou spolupracoval na vykonávaní uvedených opatrení. Právomoc prijať takýto vykonávací akt by sa mala preniesť na Radu, keďže opatrenia, o ktorých sa má rozhodnúť, môžu byť politicky citlivej povahy a môžu mať vplyv na úlohy vnútroštátnych orgánov. Agentúra by na základe takéhoto vykonávacieho aktu mala mať možnosť zasiahnuť na podporu členského štátu, ktorého azylový alebo prijímací systém sa stal natoľko neúčinným, že to má vážne dôsledky pre fungovanie CEAS. Takýmto zásahom agentúry by nemal byť dotknutý žiadny postup v prípade porušenia povinnosti iniciovaný Komisiou.

(31)

Na zabezpečenie toho, aby boli podporné azylové tímy vrátane expertov vyslaných z rezervnej skupiny v oblasti azylu schopné účinne vykonávať svoje úlohy potrebnými prostriedkami, agentúra by mala mať možnosť nadobudnúť alebo prenajať si technické vybavenie. Tým by však nemala byť dotknutá povinnosť hostiteľských členských štátov dodať zariadenia a vybavenie potrebné na to, aby agentúra mohla poskytovať požadovanú operačnú a technickú pomoc. Pred nadobudnutím alebo prenájmom vybavenia by agentúra mala vykonať podrobnú analýzu potrieb a nákladov a prínosov.

(32)

V prípade členských štátov, ktorých azylový a prijímací systém je pod špecifickým a neprimeraným tlakom vyplývajúcim predovšetkým z ich geografickej alebo demografickej situácie, by agentúra mala podporovať opatrenia solidarity v rámci Únie a plniť svoje úlohy a povinnosti súvisiace s premiestnením alebo odovzdaním žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, v rámci Únie a súčasne zaistiť, že nebude dochádzať k zneužívaniu azylových a prijímacích systémov.

(33)

Ak členský štát čelí špecifickým a neprimeraným migračným výzvam v určitých oblastiach na vonkajších hraniciach označovaných ako hotspoty, tento členský štát by mal mať možnosť požiadať agentúru o poskytnutie operačnej a technickej pomoci. V takýchto prípadoch sa členský štát môže spoľahnúť na zvýšené operačné a technické posilnenie podporných tímov pre riadenie migrácie zložených z expertov z členských štátov vyslaných agentúrou, Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (6) alebo inými relevantnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj expertov z radov zamestnancov agentúry a Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž s cieľom riadiť takéto výzvy. Je vhodné, aby agentúra pomáhala Komisii pri koordinácii jednotlivých orgánov, úradov a agentúr Únie v teréne.

(34)

V hotspotoch členské štáty spolupracujú pod koordináciou Komisie s príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie. Orgány, úrady a agentúry Únie majú vykonávať svoju činnosť v súlade so svojimi príslušnými mandátmi a právomocami. Komisia má v spolupráci s príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie zabezpečiť súlad činností v hotspotoch s príslušným právom Únie.

(35)

Na účely plnenia svojho poslania a v rozsahu potrebnom na splnenie svojich úloh by agentúra mala spolupracovať s orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, najmä s orgánmi, úradmi a agentúrami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to v rámci pracovných dojednaní uzavretých v súlade s právom a politikou Únie. Uvedené pracovné dojednania by mala vopred schváliť Komisia.

(36)

Je dôležité, aby agentúra spolupracovala s Európskou migračnou sieťou, ktorá bola zriadená rozhodnutím Rady 2008/381/ES (7), s cieľom zabezpečiť synergiu a zabrániť duplicite činností.

(37)

Agentúra by mala spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, predovšetkým s UNHCR v záležitostiach uvedených v tomto nariadení v rámci pracovných dojednaní, a tak využívať ich odborné znalosti a podporu. Na tento účel by mali byť plne uznané úlohy UNHCR a ďalších relevantných medzinárodných organizácií a uvedené organizácie by sa mali zapojiť do činnosti agentúry. Uvedené pracovné dojednania by mala vopred schváliť Komisia.

(38)

Agentúra by mala uľahčovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami v záležitostiach súvisiacich s jej činnosťou a v rozsahu potrebnom na plnenie jej úloh. Agentúra by tiež mala mať možnosť spolupracovať s orgánmi tretích krajín v záležitostiach upravených v tomto nariadení v rámci pracovných dojednaní, ktoré by mala vopred schváliť Komisia. Agentúra by mala konať v súlade s vonkajšou politikou Únie a je vhodné, aby svoje vonkajšie činnosti začlenila do širšej strategickej spolupráce s tretími krajinami. Za žiadnych okolností nie je úlohou agentúry formulovať nezávislú vonkajšiu politiku. Agentúra a členské štáty by pri spolupráci s tretími krajinami mali dodržiavať základné práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a dodržiavať normy a pravidlá, ktoré sú súčasťou práva Únie, a to aj v prípade, keď sa činnosť vykonáva na území tretích krajín.

(39)

Agentúra by mala mať možnosť vyslať expertov z radov svojich zamestnancov ako styčných úradníkov do príslušných tretích krajín na sprostredkovanie spolupráce s tretími krajinami v záležitostiach súvisiacich s azylom. Pred vyslaním styčného úradníka by agentúra mala posúdiť situáciu v oblasti ľudských práv v dotknutej krajine, aby sa zabezpečilo, že táto krajina koná v zhode s normami v oblasti ľudských práv, od ktorých sa nemožno odchýliť.

(40)

Agentúra by na účely výmeny informácií a zhromažďovania poznatkov v oblasti azylu mala viesť úzky dialóg s občianskou spoločnosťou. Agentúra by mala vytvoriť poradné fórum, ktoré by malo plniť funkciu mechanizmu na výmenu informácií a poznatkov o azyle. Poradné fórum by malo radiť výkonnému riaditeľovi a správnej rade v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Je dôležité, aby sa zloženie a veľkosť poradného fóra určovali s náležitým zreteľom na efektívnosť jeho činnosti a aby agentúra pridelila poradnému fóru primerané ľudské a finančné zdroje.

(41)

V tomto nariadení sú zachované základné práva a dodržané zásady uznávané najmä medzinárodným právom a právom Únie vrátane charty. Všetky činnosti agentúry by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý plne dodržiava uvedené základné práva a zásady, najmä právo na azyl, zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života vrátane práva na zlúčenie rodiny podľa práva Únie, práva dieťaťa, právo na ochranu osobných údajov a právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý súdny proces. V každom prípade by sa mal brať ohľad na práva dieťaťa a osobitné potreby osôb v zraniteľnej situácii. Preto by agentúra pri výkone svojich úloh mala rešpektovať najlepší záujem dieťaťa v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa a brať náležitý ohľad na blaho a sociálny rozvoj maloletých, ich bezpečnosť a ochranu a názory maloletého podľa jeho veku a zrelosti.

(42)

Ak sa operačná a technická pomoc poskytovaná agentúrou týka osôb v zraniteľnej situácii, uvedená pomoc by sa mala prispôsobiť situácii uvedených osôb v súlade s požiadavkami, ktoré stanovuje azylové právo Únie a členských štátov.

(43)

Agentúra by mala prijať a vykonávať stratégiu základných práv s cieľom monitorovať a zabezpečiť ochranu základných práv.

(44)

Mal by sa vymenovať nezávislý pracovník pre základné práva na zabezpečenie toho, aby agentúra vo svojich činnostiach dodržiavala základné práva, a na podporu dodržiavania základných práv v rámci agentúry v súlade s chartou, a to aj vypracovaním návrhu stratégie agentúry pre základné práva a zabezpečením jej vykonávania, a vybavovaním sťažností doručených agentúre v rámci mechanizmu agentúry na vybavovanie sťažností. Na tento účel je dôležité, aby agentúra poskytla pracovníkovi pre základné práva primerané zdroje a zamestnancov zodpovedajúce jej mandátu a veľkosti.

(45)

Agentúra by v rámci zodpovednosti pracovníka pre základné práva mala zriadiť mechanizmus na vybavovanie sťažností. Cieľom mechanizmu na vybavovanie sťažností by malo byť zabezpečiť dodržiavanie základných práv vo všetkých činnostiach agentúry. Mechanizmus na vybavovanie sťažností by mal byť administratívnym mechanizmom. Pracovník pre základné práva by mal byť zodpovedný za vybavovanie sťažností doručených agentúre v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných. Je dôležité, aby mechanizmus na vybavovanie sťažností bol účinný a aby sa zabezpečilo riadne riešenie sťažností. Mechanizmom na vybavovanie sťažností nie je dotknutý prístup k správnym a súdnym prostriedkom nápravy a nie je predpokladom na uplatnenie týchto prostriedkov nápravy. Mechanizmus na vybavovanie sťažností by nemal byť mechanizmom spochybňovania akéhokoľvek rozhodnutia vnútroštátneho orgánu o jednotlivých žiadostiach o medzinárodnú ochranu. Je nevyhnuté, aby členské štáty v prípade potreby viedli vyšetrovanie trestných činov. V záujme zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti by agentúra mala informovať o mechanizme na vybavovanie sťažností vo svojej výročnej správe o azylovej situácii v Únii. Je dôležité, aby výročná správa agentúry o azylovej situácii v Únii zahŕňala najmä počet doručených sťažností, typy porušení základných práv, podľa možnosti príslušné úkony, a následné opatrenia, ktoré vykonala agentúra a členské štáty.

(46)

Aby mohli Komisia a členské štáty vykonávať politiku a politický dohľad nad fungovaním agentúry, mali by byť zastúpené v jej správnej rade. Správna rada by mala všeobecne usmerňovať činnosť agentúry a mala by zabezpečovať, aby agentúra plnila svoje úlohy. Ak je to možné, odporúča sa, aby správna rada pozostávala z operačných riadiacich pracovníkov azylových útvarov členských štátov alebo ich zástupcov, a aby sa všetky strany zastúpené v správnej rade usilovali o obmedzenie fluktuácie svojich zástupcov s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej práce. Správnej rade by sa mali udeliť potrebné právomoci, najmä zostavovať rozpočet, kontrolovať jeho plnenie, prijímať príslušné rozpočtové pravidlá, zavádzať transparentné pracovné postupy pre rozhodovanie agentúry a menovať výkonného riaditeľa a jeho zástupcu. Je vhodné, aby sa agentúra riadila a pôsobila v súlade so zásadami spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram Únie, ktoré Európsky parlament, Rada a Komisia prijali 19. júla 2012.

(47)

Agentúra by mala byť z operačného a technického hľadiska nezávislá a mala by byť právne, administratívne a finančne nezávislá. Na to je nevyhnutné a vhodné, aby agentúra bola agentúrou Únie s právnou subjektivitou a právomocami, ktoré sa jej priznávajú týmto nariadením.

(48)

Agentúra by mala Európskemu parlamentu a Rade podávať správy o svojej činnosti.

(49)

Aby bola zaručená jej nezávislosť, agentúra by mala mať vlastný rozpočet, ktorý by z väčšej časti pochádzal z príspevku Únie. Podľa bodu 27 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (8) bude financovanie agentúry predmetom dohody s rozpočtovým orgánom. Rozpočtový postup Únie by sa mal vzťahovať na príspevok Únie a všetky granty, ktoré možno hradiť zo všeobecného rozpočtu Únie. Dvor audítorov by mal vykonávať účtovný audit agentúry.

(50)

Je dôležité, aby sa v konsolidovanej výročnej správe o činnosti agentúry uvádzal podiel výdavkov na každú z hlavných činností agentúry.

(51)

Finančné zdroje poskytnuté agentúrou v podobe grantov, dohôd o delegovaní právomocí alebo zmlúv v súlade s týmto nariadením nemajú viesť k duplicite financovania s ďalšími vnútroštátnymi finančnými zdrojmi, finančnými zdrojmi Únie alebo medzinárodnými finančnými zdrojmi.

(52)

Na agentúru by sa malo vzťahovať delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/715 (9).

(53)

Na agentúru by sa malo bez obmedzení vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (10) a agentúra by mala pristúpiť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (11).

(54)

Na agentúru by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (12).

(55)

Každé spracúvanie osobných údajov agentúrou na základe tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (13) a malo by dodržiavať zásady nevyhnutnosti a proporcionality. Agentúra by mala spracúvať osobné údaje iba na účel výkonu svojich povinností súvisiacich s poskytovaním operačnej a technickej pomoci členským štátom, s presídľovaním, so sprostredkovaním výmeny informácií s členskými štátmi, Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Europolom alebo Agentúrou Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 (14), a s analýzami informácií o azylovej situácii, na účely výberu vzoriek prípadov na monitorovanie a prípadného spracovania žiadostí o medzinárodnú ochranu, v rámci informácií získaných pri plnení svojich úloh v podporných tímoch pre riadenie migrácie v hotspotoch, a na administratívne účely. Každé spracúvanie osobných údajov by sa malo prísne obmedziť na osobné údaje nevyhnutné na uvedené účely a malo by dodržiavať zásadu proporcionality. Každé spracúvanie uchovávaných osobných údajov na účely iné ako stanovené v tomto nariadení by malo byť zakázané.

(56)

Všetky osobné údaje, ktoré agentúra spracúva, s výnimkou údajov spracúvaných na administratívne účely, by sa po uplynutí 30 dní mali vymazať. Na účely spracúvania osobných údajov agentúrou na základe tohto nariadenia nie je dlhší čas uchovávania potrebný.

(57)

Osobné údaje citlivej povahy, ktoré sú potrebné na posúdenie spôsobilosti štátneho príslušníka tretej krajiny na poskytnutie medzinárodnej ochrany, by sa mali spracúvať iba na umožnenie preskúmania žiadosti o medzinárodnú ochranu, na účel poskytnutia potrebnej pomoci v rámci konania o medzinárodnej ochrane a na účel presídlenia. Takéto spracúvanie by sa malo obmedziť len na to, čo je nevyhnutne potrebné na účely úplného posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu v záujme žiadateľa.

(58)

Na spracúvanie osobných údajov členskými štátmi pri uplatňovaní tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (15), okrem prípadov, keď takéto spracúvanie vykonávajú príslušné orgány členských štátov na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania.

(59)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (16) sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia príslušnými orgánmi členských štátov na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.

(60)

Pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679 a týkajúce sa ochrany práv a slobôd jednotlivcov so zreteľom na spracúvanie osobných údajov, najmä ich právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, by sa mali uvádzať s ohľadom na zodpovednosť za spracúvanie údajov, ochranu práv dotknutých osôb a dohľad nad ochranou osobných údajov, najmä pokiaľ ide o určité dotknuté odvetvia.

(61)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to uľahčiť vykonávanie a zlepšiť fungovanie CEAS, posilniť praktickú spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi v otázkach azylu, podporiť azylové právo Únie a operačné normy s cieľom zaistiť vysoký stupeň jednotnosti konaní o medzinárodnej ochrane, podmienok prijímania a posudzovania potrieb ochrany v celej Únii, monitorovať praktické a technické uplatňovanie CEAS a poskytovať lepšiu operačnú a technickú pomoc členským štátom pri správe ich azylových a prijímacích systémov, a to najmä členským štátom, ktorých azylový a prijímací systém je pod neprimeraným tlakom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(62)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(63)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(64)

Keďže Dánsko doteraz prispievalo k praktickej spolupráci medzi členskými štátmi v oblasti azylu, agentúra by mala uľahčovať operačnú spoluprácu s Dánskom. Na tento účel by mal byť zástupca Dánska prizývaný na všetky zasadnutia správnej rady bez hlasovacieho práva.

(65)

Na účely naplnenia svojho poslania by agentúra mala byť otvorená účasti krajín, ktoré s Úniou uzavreli dohody, na základe ktorých prijali a uplatňujú právo Únie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, najmä Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. V dôsledku toho a so zreteľom na skutočnosť, že Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko sa zúčastňujú na činnostiach EASO na základe dojednaní dohodnutých týmito krajinami s Úniou o ich účasti v EASO, mali by Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko mať možnosť sa zúčastňovať na činnostiach agentúry a prispievať k praktickej spolupráci medzi členskými štátmi a agentúrou v súlade s podmienkami stanovenými v existujúcich alebo nových dojednaniach. Na tento účel by sa malo zástupcom Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska umožniť zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady ako pozorovatelia.

(66)

Toto nariadenie nemá vplyv na právomoc vnútroštátnych azylových orgánov rozhodovať o jednotlivých žiadostiach o medzinárodnú ochranu.

(67)

Cieľom tohto nariadenia je zmeniť a rozšíriť ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 439/2010. Vzhľadom na to, že ide o podstatné zmeny, pokiaľ ide o ich povahu a množstvo, v záujme jasnosti by sa toto nariadenie malo nahradiť v celom rozsahu vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané týmto nariadením. Agentúra zriadená týmto nariadením by mala nahradiť a prevziať funkcie EASO zriadeného nariadením (EÚ) č. 439/2010, ktoré by sa v dôsledku toho malo zrušiť. Pokiaľ ide o členské štáty viazané týmto nariadením, sa odkazy na zrušené nariadenie považujú za odkazy na toto nariadenie.

(68)

Ustanovenia tohto nariadenia o monitorovacom mechanizme pre operačné a technické uplatňovanie CEAS sú prepojené okrem iného so systémom na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu zriadeného nariadením (EÚ) č. 604/2013. Keďže systém zriadený uvedeným nariadením sa môže zmeniť, považuje sa za potrebné odložiť uplatňovanie uvedených ustanovení na neskorší dátum, a to na 31. december 2023. Ustanovenia o monitorovacom mechanizme, ktoré sa týkajú prijímania odporúčaní adresovaných dotknutému členskému štátu, a ustanovenia o situáciách neprimeraného tlaku alebo neúčinnosti azylových a prijímacích systémov, sú navyše priamo prepojené s aspektmi zodpovednosti systému zriadeného nariadením (EÚ) č. 604/2013 a tieto aspekty na ne majú vplyv. Keďže uvedené nariadenie by sa mohlo nahradiť novým právnym aktom, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, a vzhľadom na význam príslušných aspektov takéhoto nového právneho aktu by sa uvedené ustanovenia mali uplatňovať až odo dňa nahradenia uvedeného nariadenia, pokiaľ sa uvedené nariadenie nenahradí pred 31. decembrom 2023, pričom v takom prípade by sa uvedené ustanovenia mali uplatňovať od 31. decembra 2023.

(69)

V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (17) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 21. septembra 2016 (18) svoje stanovisko,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

AGENTÚRA EURÓPSKEJ ÚNIE PRE AZYL

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre azyl (ďalej len „agentúra“). Agentúra nahrádza Európsky podporný úrad pre azyl (ďalej len „EASO“) zriadený nariadením (EÚ) č. 439/2010 a pokračuje v jeho činnosti.

2.   Agentúra prispieva k zabezpečeniu účinného a jednotného uplatňovania azylového práva Únie v členských štátoch spôsobom, ktorý plne dodržiava základné práva. Agentúra napomáha a podporuje činnosť členských štátov pri vykonávaní spoločného európskeho azylového systému (ďalej len „CEAS“), a to aj umožnením konvergencie pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu v celej Únii a koordináciou a posilňovaním praktickej spolupráce a výmenou informácií.

Agentúra zlepšuje fungovanie CEAS aj pomocou monitorovacieho mechanizmu uvedeného v článku 14 a poskytovaním operačnej a technickej pomoci členským štátom, najmä ak sú ich azylové a prijímacie systémy pod neprimeraným tlakom.

3.   Vzhľadom na svoju nezávislosť, vedeckú a technickú kvalitu poskytovanej pomoci a zhromažďovaných a šírených informácií, transparentnosť jej operačných postupov a metód, jej dôslednosť pri plnení zverených úloh a podporu informačných technológií potrebnú na plnenie jej mandátu je agentúra centrom odbornosti.

Článok 2

Úlohy

1.   Na účely článku 1 plní agentúra tieto úlohy:

a)

napomáha, koordinuje a posilňuje praktickú spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi o ich azylových a prijímacích systémoch;

b)

zhromažďuje a analyzuje informácie kvalitatívnej a kvantitatívnej povahy o azylovej situácii a o vykonávaní CEAS;

c)

podporuje členské štáty pri výkone ich úloh a povinností v rámci CEAS;

d)

pomáha členským štátom, pokiaľ ide o odbornú prípravu, a v prípade potreby poskytuje odbornú prípravu expertom z členských štátov zo všetkých vnútroštátnych správnych orgánov, súdov a tribunálov, ako aj vnútroštátnych orgánov zodpovedných za azyl vrátane vypracovania európskych vzdelávacích osnov v oblasti azylu;

e)

vypracúva a pravidelne aktualizuje správy a ďalšie dokumenty s informáciami o situácii v príslušných tretích krajinách vrátane krajín pôvodu na úrovni Únie;

f)

zriaďuje a koordinuje európske siete pre informácie o tretích krajinách;

g)

organizuje činnosť a koordinuje úsilie členských štátov pri vypracúvaní spoločnej analýzy o situácii v krajinách pôvodu a usmernení;

h)

poskytuje informácie a analýzy o tretích krajinách z hľadiska koncepcie bezpečnej krajiny pôvodu a koncepcie bezpečnej tretej krajiny (ďalej len „koncepcie bezpečnej krajiny“);

i)

poskytuje členským štátom účinnú operačnú a technickú pomoc, najmä vtedy, keď sú ich azylové a prijímacie systémy pod neprimeraným tlakom;

j)

poskytuje primeranú podporu členským štátom pri plnení ich úloh a povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013;

k)

pomáha pri premiestnení alebo odovzdaní žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, v rámci Únie;

l)

zostavuje a vysiela podporné azylové tímy;

m

zostavuje rezervnú skupinu v oblasti azylu v súlade s článkom 19 ods. 6 (ďalej len „rezervná skupina v oblasti azylu“);

n)

obstaráva a nasadzuje potrebné technické vybavenie pre podporné azylové tímy a vysiela expertov z rezervnej skupiny v oblasti azylu;

o)

vypracúva operačné normy, ukazovatele, smernice a najlepšie postupy so zreteľom na vykonávanie azylového práva Únie;

p)

vysiela styčných úradníkov do členských štátov;

q)

monitoruje operačné a technické uplatňovanie CEAS s cieľom pomôcť členským štátom pri zvyšovaní účinnosti ich azylových a prijímacích systémov;

r)

podporuje členské štáty v ich spolupráci s tretími krajinami v záležitostiach súvisiacich s vonkajším rozmerom CEAS, a to aj vysielaním styčných úradníkov do tretích krajín;

s)

pomáha členským štátom pri ich operáciách presídľovania.

2.   Agentúra sa z vlastnej iniciatívy zapája do komunikačných aktivít v oblastiach svojho mandátu. Verejnosti poskytuje presné a komplexné informácie o svojej činnosti. Agentúra sa nezapája do komunikačných aktivít, ktoré majú negatívny vplyv na úlohy uvedené v odseku 1 tohto článku Komunikačné aktivity sa vykonávajú bez toho, aby to malo vplyv na článok 65, a v súlade s príslušnými komunikačnými a informačnými plánmi, ktoré prijíma správna rada.

Článok 3

Národné kontaktné body na účely komunikácie

Každý členský štát určí aspoň jeden národný kontaktný bod na účely komunikácie s agentúrou o otázkach súvisiacich s úlohami uvedenými v článku 2.

KAPITOLA 2

PRAKTICKÁ SPOLUPRÁCA A INFORMÁCIE O AZYLE

Článok 4

Povinnosť spolupráce v dobrej viere a výmeny informácií

1.   Agentúra a vnútroštátne orgány zodpovedné za azyl a prisťahovalectvo a ďalšie príslušné útvary navzájom spolupracujú v dobrej viere.

2.   Agentúra a vnútroštátne orgány zodpovedné za azyl a prisťahovalectvo a ďalšie príslušné útvary si včas a presne vymieňajú všetky potrebné informácie s cieľom plniť si úlohy a povinnosti, ktoré im vyplývajú z tohto nariadenia, najmä aby mohla agentúra plniť úlohy uvedené v článku 2.

3.   Agentúra úzko spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za azyl a prisťahovalectvo a ďalšími príslušnými útvarmi a s Komisiou. Agentúra plní svoje úlohy bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti zverené ostatným príslušným orgánom, úradom a agentúram Únie. Agentúra spolupracuje s uvedenými orgánmi, úradmi a agentúrami, medzivládnymi organizáciami, najmä s Vysokým komisárom Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) a ďalšími príslušnými organizáciami podľa tohto nariadenia.

4.   Agentúra organizuje, presadzuje a koordinuje činnosti, ktoré umožňujú výmenu informácií medzi členskými štátmi, a to aj prípadným vytváraním sietí.

5.   Ak výkonný riaditeľ vyzve členský štát, aby agentúre poskytol informácie potrebné na plnenie jej úloh v súlade s týmto nariadením, a potom zistí, že dotknutý členský štát tak systematicky nerobí, oznámi túto skutočnosť správnej rade a Komisii.

Článok 5

Analýza informácií o azylovej situácii

1.   Agentúra zhromažďuje a analyzuje informácie o azylovej situácii v Únii a v tretích krajinách v rozsahu zodpovedajúcom jej možnému vplyvu na Úniu vrátane aktuálnych informácií o hlavných príčinách, migračných a utečeneckých tokoch, prítomnosti maloletých bez sprievodu, celkovej prijímacej kapacite a potrebách presídľovania v tretích krajinách a o možnom príchode veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý môže vyvolať neprimeraný tlak na azylové a prijímacie systémy členských štátov, s cieľom poskytnúť včasné a spoľahlivé informácie členským štátom a identifikovať možné riziká pre azylové a prijímacie systémy členských štátov.

Agentúra na účel stanovený v prvom pododseku tohto odseku úzko spolupracuje s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a podľa potreby zohľadňuje analýzu rizík, ktorú vypracúva Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2019/1896, s cieľom zabezpečiť maximálnu dôslednosť a konvergenciu informácií poskytnutých agentúrou a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

2.   Agentúra vo svojej analýze vychádza najmä z informácií od členských štátov, príslušných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a UNHCR, predovšetkým zo správ UNHCR o globálnych potrebách v oblasti presídľovania. Agentúra môže tiež zohľadniť informácie dostupné od príslušných organizácií na základe ich odborných znalostí.

3.   Agentúra zabezpečuje rýchlu výmenu príslušných informácií medzi členskými štátmi a s Komisiou. Okrem toho včas a precízne predkladá aj výsledky svojich analýz správnej rade. Agentúra informuje Európsky parlament o svojich analýzach dvakrát ročne.

Článok 6

Informácie o vykonávaní CEAS

1.   Agentúra organizuje, koordinuje a podporuje výmenu informácií o vykonávaní azylového práva Únie medzi členskými štátmi navzájom a medzi Komisiou a členskými štátmi.

2.   Agentúra vytvára databázy a webové portály o azylových nástrojoch Únie, ako aj o vnútroštátnych a medzinárodných azylových nástrojoch, pričom využíva najmä aktuálne dohody. Žiadne osobné údaje sa nesmú uchovávať v uvedených databázach alebo uverejňovať na uvedených webových portáloch, ak ich agentúra nezískala z verejne dostupných zdrojov.

3.   Databázy a webové portály uvedené v odseku 2 majú časť dostupnú pre verejnosť, ktorá obsahuje:

a)

štatistiky o žiadostiach o medzinárodnú ochranu a o rozhodnutiach vnútroštátnych orgánov zodpovedných za azylové záležitosti;

b)

informácie o vnútroštátnom azylovom práve a jeho právnom vývoji vrátane judikatúry;

c)

informácie o príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Článok 7

Styční úradníci v členských štátoch

1.   Spomedzi zamestnancov agentúry menuje výkonný riaditeľ expertov, ktorí majú byť vyslaní ako styční úradníci do členských štátov.

2.   Výkonný riaditeľ po konzultácii s dotknutými členskými štátmi predloží návrh o povahe a podmienkach vyslania a o členskom štáte alebo regióne, do ktorého môže byť styčný úradník vyslaný. Výkonný riaditeľ môže rozhodnúť, že styčný úradník bude zodpovedať až za štyri geograficky navzájom blízke členské štáty. Návrh výkonného riaditeľa podlieha schváleniu správnej rady.

3.   O menovaní styčných úradníkov informuje výkonný riaditeľ dotknutý členský štát a spolu s týmto členským štátom určí miesto vyslania.

4.   Styční úradníci konajú v mene agentúry a udržiavajú spoluprácu a dialóg medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za azyl a prisťahovalectvo a ďalšími príslušnými útvarmi. Styční úradníci najmä:

a)

pôsobia ako prostredníci medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za azyl a prisťahovalectvo a ďalšími príslušnými útvarmi;

b)

napomáhajú zhromažďovaniu informácií podľa článku 5 a všetkých ďalších informácií, ktoré agentúra požaduje;

c)

prispievajú k podpore uplatňovania azylového práva Únie, a to aj so zreteľom na dodržiavanie základných práv;

d)

na požiadanie pomáhajú členským štátom pri príprave ich núdzových plánov opatrení, ktoré sa majú prijať na riešenie prípadného neprimeraného tlaku na ich azylové a prijímacie systémy;

e)

sprostredkujú komunikáciu medzi členskými štátmi navzájom aj medzi dotknutým členským štátom s agentúrou a poskytujú relevantné informácie od agentúry dotknutému členskému štátu vrátane informácií o prebiehajúcej pomoci;

f)

výkonnému riaditeľovi pravidelne poskytujú správy o azylovej situácii v dotknutom členskom štáte a jeho schopnosti efektívne riadiť svoj azylový a prijímací systém.

Ak správy uvedené v písmene f) prvého pododseku vzbudzujú obavy z hľadiska jedného alebo viacerých aspektov relevantných pre dotknutý členský štát, výkonný riaditeľ o tom uvedený členský štát bezodkladne informuje. Uvedené správy sa zohľadnia na účely monitorovacieho mechanizmu uvedeného v článku 14 a zasielajú sa dotknutému členskému štátu.

5.   Na účely odseku 4 udržiava styčný úradník pravidelný kontakt s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za azyl a prisťahovalectvo a ďalšími príslušnými útvarmi, pričom informuje kontaktný bod, ktorý určil dotknutý členský štát.

6.   Pri výkone svojich povinností prijímajú styční úradníci pokyny iba od agentúry.

Článok 8

Odborná príprava

1.   Agentúra zabezpečuje, rozvíja a reviduje odbornú prípravu vlastných zamestnancov a zamestnancov príslušných vnútroštátnych správnych orgánov, súdov a tribunálov, ako aj vnútroštátnych orgánov zodpovedných za azyl a prijímanie.

2.   Agentúra rozvíja odbornú prípravu uvedenú v odseku 1 v úzkej spolupráci s členskými štátmi, a vo vhodnom prípade aj s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Agentúrou Európskej únie pre základné práva zriadenou nariadením Rady (ES) č. 168/2007 (19), a s príslušnými subjektmi odbornej prípravy, akademickými inštitúciami, združeniami sudcov, sieťami pre odbornú prípravu a organizáciami.

3.   Agentúra vypracuje európske vzdelávacie osnovy v oblasti azylu, pričom zohľadní aktuálnu spoluprácu v rámci Únie v oblasti azylu s cieľom podporiť najlepšie postupy a prísne normy v súvislosti s vykonávaním azylového práva Únie.

Členské štáty vypracujú vhodnú odbornú prípravu pre svojich zamestnancov podľa ich povinností vyplývajúcich z azylového práva Únie na základe európskych vzdelávacích osnov v oblasti azylu a hlavné časti uvedených osnov zahrnú do tejto odbornej prípravy.

4.   Odborná príprava poskytovaná agentúrou musí mať vysokú kvalitu a identifikovať hlavné zásady a najlepšie postupy s cieľom zabezpečiť väčšiu konvergenciu administratívnych metód, rozhodnutí a právnej praxe pri plnom zachovaní nezávislosti vnútroštátnych súdov a tribunálov.

Odborná príprava poskytovaná agentúrou ako súčasť európskych vzdelávacích osnov v oblasti azylu zahŕňa najmä:

a)

medzinárodné normy a normy Únie v oblasti základných práv, najmä ustanovenia Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj medzinárodné azylové právo a azylové právo Únie vrátane osobitných právnych otázok a judikatúry;

b)

otázky súvisiace s rozhodovaním o tom, či žiadateľ spĺňa podmienky medzinárodnej ochrany, a s právami osôb, ktorým bola poskytnutá medzinárodná ochrana;

c)

otázky súvisiace so spracúvaním žiadostí o medzinárodnú ochranu;

d)

spôsoby vedenia pohovorov;

e)

posudzovanie dôkazov;

f)

relevantnú judikatúru vnútroštátnych súdov, Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva a ďalší relevantný vývoj v oblasti azylového práva;

g)

otázky súvisiace s údajmi o odtlačkoch prstov vrátane aspektov ochrany údajov a požiadaviek na kvalitu údajov a bezpečnosť údajov;

h)

využívanie znaleckých lekárskych a právnych posudkov v konaní o medzinárodnej ochrane;

i)

otázky súvisiace s poskytovaním a využívaním informácií o tretích krajinách;

j)

podmienky prijímania;

k)

otázky súvisiace s maloletými, najmä maloletými bez sprievodu, pokiaľ ide o posudzovanie najlepších záujmov dieťaťa, osobitné procesné záruky, ako napríklad rešpektovanie práva dieťaťa na vypočutie a iné aspekty ochrany dieťaťa, spôsoby posudzovania veku a podmienky prijímania detí a rodín;

l)

otázky súvisiace so žiadateľmi, ktorí potrebujú osobitné procesné záruky, žiadateľmi s osobitnými potrebami pri prijímaní a inými osobami v zraniteľnej situácii, s osobitnou pozornosťou na obete mučenia, na obete obchodovania s ľuďmi a súvisiace rodovo citlivé otázky;

m)

otázky súvisiace s tlmočením a kultúrnou mediáciou;

n)

otázky súvisiace s presídľovaním;

o)

otázky súvisiace s riešením postupov premiestnenia;

p)

zručnosti v oblasti odolnosti a zvládania stresu, najmä zamestnancov v riadiacich funkciách.

5.   Agentúra zabezpečí všeobecnú, špecifickú alebo tematickú odbornú prípravu, ako aj ad hoc vzdelávacie činnosti vrátane takých, ktoré využívajú metodiku odbornej prípravy školiteľov a elektronické vzdelávanie.

6.   Agentúra podnikne kroky potrebné na to, aby overila a vo vhodnom prípade zabezpečila účasť expertov vrátane expertov, ktorých nezamestnáva, ktorí sú súčasťou podporných azylových tímov, na odbornej príprave relevantnej pre ich povinnosti a funkcie a potrebnej pre ich účasť na operačných činnostiach organizovaných agentúrou.

Agentúra poskytne expertom uvedeným v prvom pododseku podľa potreby a vopred alebo na začiatku vyslania odbornú prípravu zameranú na operačnú a technickú pomoc poskytovanú v dotknutom členskom štáte (ďalej len „hostiteľský členský štát“).

7.   Agentúra môže organizovať činnosti odbornej prípravy na území členského štátu alebo tretej krajiny v spolupráci s daným členskými štátom alebo treťou krajinou.

KAPITOLA 3

INFORMÁCIE A USMERNENIA O KRAJINÁCH

Článok 9

Informácie o tretích krajinách na úrovni Únie

1.   Agentúra je centrom transparentného a nestranného zhromažďovania relevantných, spoľahlivých, objektívnych, presných a aktuálnych informácií o relevantných tretích krajinách s využitím relevantných informácií vrátane informácií o deťoch a informácií špecifických z rodového hľadiska, a cielených informácií o osobách, ktoré patria do zraniteľných a menšinových skupín. Agentúra na úrovni Únie vypracuje a pravidelne aktualizuje správy a iné dokumenty s informáciami o relevantných tretích krajinách vrátane tematických otázok špecifických pre relevantné tretie krajiny.

2.   Agentúra najmä:

a)

využíva všetky relevantné zdroje informácií vrátane informácií zhromaždených od medzinárodných organizácií, najmä UNHCR a ďalších relevantných organizácií vrátane členov konzultačného fóra uvedeného v článku 50, od inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr, Únie a ESVČ, ako aj prostredníctvom sietí uvedených v článku 10 a zisťovacích misií;

b)

riadi a ďalej rozvíja webový portál určený na zhromažďovanie a výmenu informácií o relevantných tretích krajinách, ktorý obsahuje verejnú časť prístupnú pre všeobecných používateľov a časť vyhradenú pre používateľov, ktorými sú zamestnanci vnútroštátnych orgánov zodpovedných za azyl a prisťahovalectvo alebo iného orgánu povereného členským štátom vykonávať prieskum informácií o tretích krajinách;

c)

rozvíja spoločný formát a spoločnú metodiku vrátane referenčného rámca pre vypracovanie správ a ďalších produktov s informáciami o relevantných tretích krajinách na úrovni Únie, a to v súlade s požiadavkami azylového práva Únie.

Článok 10

Európske siete pre informácie o tretích krajinách

1.   Agentúra zabezpečí koordináciu vnútroštátnych iniciatív, ktoré prinášajú informácie o tretích krajinách vytváraním a správou sietí pre informácie o tretích krajinách medzi členskými štátmi. Do takýchto sietí môžu podľa potreby a v jednotlivých prípadoch patriť aj externí experti s relevantnými odbornými znalosťami z UNHCR a ďalších relevantných organizácií.

2.   Účelom sietí uvedených v odseku 1 je, aby členské štáty najmä:

a)

vymieňali si a aktualizovali vnútroštátne správy, iné dokumenty a iné relevantné informácie o tretích krajinách vrátane informácií o tematických otázkach;

b)

obracali sa na agentúru so žiadosťami o vysvetlenie a pomáhali s odpoveďami na žiadosti o vysvetlenie špecifických otázok o skutočnostiach, ktoré by mohli vyplývať zo žiadostí o medzinárodnú ochranu, a to bez toho, aby boli dotknuté pravidlá ochrany súkromia, pravidlá ochrany údajov a pravidlá dôvernosti stanovené vo vnútroštátnom práve;

c)

prispievali k rozvoju a aktualizácii dokumentov na úrovni Únie na poskytovanie informácií o relevantných tretích krajinách.

Článok 11

Spoločná analýza situácie v krajinách pôvodu a usmernenia

1.   S cieľom podporiť konvergenciu pri uplatňovaní kritérií posudzovania, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2011/95 (20), agentúra koordinuje úsilie členských štátov pri vypracovaní spoločnej analýzy situácie v konkrétnych krajinách pôvodu (ďalej len „spoločná analýza“) a usmernenia na pomoc členským štátom pri posudzovaní relevantných žiadostí o medzinárodnú ochranu.

Pri vypracovaní spoločnej analýzy a usmernení agentúra berie na vedomie najnovšie usmernenia UNHCR k posudzovaniu oprávnenosti potreby medzinárodnej ochrany pre žiadateľov o azyl z konkrétnych krajín pôvodu.

2.   Výkonný riaditeľ po konzultácii s Komisiou predloží usmernenia správnej rade na schválenie. K usmerneniam sa pripojí spoločná analýza.

3.   Pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu členské štáty zohľadnia spoločnú analýzu a usmernenia bez toho, aby bola dotknutá ich právomoc rozhodovať o jednotlivých žiadostiach o medzinárodnú ochranu.

4.   Agentúra zabezpečí pravidelné revízie spoločnej analýzy a usmernení a podľa potreby ich aktualizáciu. Revízia a aktualizácia sa vykoná, ak sa zmení situácia v krajine pôvodu a ak sú objektívne údaje naznačujúce, že sa spoločná analýza a usmernenia nepoužívajú. Každá revízia alebo aktualizácia spoločnej analýzy a usmernení vyžaduje konzultáciu s Komisiou a schválenie správnou radou, ako sa uvádza v odseku 2.

5.   Členské štáty predložia agentúre všetky relevantné informácie, ktoré naznačujú, že je potrebná revízia alebo aktualizácia spoločnej analýzy a usmernení.

Článok 12

Informácie o bezpečných krajinách pôvodu a bezpečných tretích krajinách a ich analýza

1.   Agentúra môže pomáhať členským štátom pri uplatňovaní koncepcie bezpečnej krajiny v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (21) poskytovaním informácií a analýzami.

2.   Agentúra pomáha Komisii v súvislosti s jej úlohami s ohľadom na koncepcie bezpečnej krajiny v súlade so smernicou 2013/32/EÚ poskytovaním informácií a analýzami.

3.   Pri poskytovaní informácií a analýz podľa odsekov 1 a 2 tohto článku agentúra dodržiava všeobecné zásady stanovené v článku 9.

4.   Agentúra pravidelne, ako aj na požiadanie poskytuje Európskemu parlamentu a Rade informácie a analýzy, ktoré poskytuje podľa odsekov 1 a 2.

KAPITOLA 4

OPERAČNÉ NORMY A USMERNENIA

Článok 13

Operačné normy, ukazovatele, usmernenia a najlepšie postupy

1.   Agentúra organizuje a koordinuje činnosti na podporu správneho a účinného vykonávania azylového práva Únie, a to aj vypracovaním operačných noriem, ukazovateľov, usmernení alebo najlepších postupov v záležitostiach v oblasti azylu a výmenou najlepších postupov v záležitostiach v oblasti azylu medzi členskými štátmi.

2.   Agentúra z vlastného podnetu alebo na žiadosť správnej rady alebo Komisie vypracuje operačné normy, ukazovatele, usmernenia a najlepšie postupy pre vykonávanie azylového práva Únie.

3.   Pri vypracúvaní operačných noriem, ukazovateľov, usmernení a najlepších postupov uvedených v odseku 2 agentúra konzultuje s Komisiou, členskými štátmi a v prípade potreby s UNHCR. Na základe príslušných odborných znalostí môže agentúra konzultovať aj s medzivládnymi alebo inými organizáciami, ako aj združeniami sudcov a sieťami expertov.

4.   Správna rada prijme operačné normy, ukazovatele, usmernenia a najlepšie postupy uvedené v odseku 2. O uvedených operačných normách, ukazovateľoch, usmerneniach a najlepších postupoch informuje agentúra po ich schválení členské štáty a Komisiu.

5.   Na ich požiadanie pomáha agentúra členským štátom pri uplatňovaní operačných noriem, ukazovateľov, usmernení a najlepších postupov uvedených v odseku 2 v ich azylových a prijímacích systémoch potrebnými odbornými znalosťami alebo operačnou a technickou pomocou.

6.   Agentúra zohľadňuje operačné normy, ukazovatele, usmernenia a najlepšie postupy uvedené v odseku 2 tohto článku na účely monitorovacieho mechanizmu uvedeného v článku 14.

KAPITOLA 5

MONITOROVANIE

Článok 14

Monitorovací mechanizmus operačného a technického uplatňovania CEAS

1.   Agentúra v úzkej spolupráci s Komisiou zriadi monitorovací mechanizmus na účely monitorovania operačného a technického uplatňovania CEAS s cieľom predchádzať alebo identifikovať možné nedostatky azylových a prijímacích systémov členských štátov a posudzovať ich kapacitu a pripravenosť zvládať situácie neprimeraného tlaku v záujme posilnenia účinnosti uvedených systémov.

2.   Správna rada na návrh výkonného riaditeľa a po konzultácii s Komisiou stanoví spoločnú metodológiu mechanizmu monitorovania podľa tejto kapitoly. Spoločná metodológia zahŕňa objektívne kritériá, podľa ktorých sa monitorovanie vykonáva, opis metód, postupov a nástrojov mechanizmu monitorovania, ako sú napríklad praktické opatrenia pre návštevy na mieste vrátane návštev ohlásených krátko vopred, a pravidlá a zásady vytvárania tímov expertov.

3.   Monitorovanie sa vzťahuje na operačné a technické uplatňovanie všetkých aspektov CEAS, a to najmä na:

a)

systém určovania členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu zriadeného nariadením (EÚ) č. 604/2013, konania o medzinárodnej ochrane, uplatňovanie kritérií posudzovania potreby ochrany a typu poskytovanej ochrany vrátane dodržiavania základných práv, záruk ochrany dieťaťa a špecifických potrieb osôb v zraniteľnej situácii;

b)

dostupnosť a kapacitu zamestnancov, pokiaľ ide o preklad a tlmočenie, a kapacitu zamestnancov efektívne spracovať a riadiť azylové prípady vrátane vybavovania odvolaní bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť súdnictva, a pri plnom zachovaní organizácie súdnictva každého členského štátu;

c)

podmienky prijímania, kapacitu, infraštruktúru a vybavenie a v najväčšej možnej miere finančné zdroje na prijímanie.

4.   Monitorovanie sa môže vykonávať najmä na základe informácií poskytnutých zo strany dotknutého členského štátu, informačnej analýzy azylovej situácie uvedenej v článku 5 a výberu vzoriek prípadov.

Agentúra môže zohľadniť dostupné informácie od príslušných medzivládnych organizácií alebo subjektov, predovšetkým UNHCR, ako aj ďalších relevantných organizácií na základe ich odborných znalostí.

5.   Agentúra môže vykonávať návštevy na mieste na účely montovania. Agentúry vykonáva návštevy ohlásené krátko vopred len na účely článku 15 ods. 2.

6.   Na požiadanie agentúry jej členské štáty poskytnú informácie o aspektoch CEAS uvedených v odseku 3.

Na požiadanie agentúry jej členské štáty poskytnú informácie o svojich plánoch opatrení pre prípad nepredvídaných udalostí, ktoré je potrebné prijať na riešenie prípadného neprimeraného tlaku na ich azylové alebo prijímacie systémy. So súhlasom dotknutého členského štátu pomáha agentúra členským štátom s prípravou a preskúmaním ich plánov pre prípad nepredvídaných udalostí.

7.   Členské štáty spolupracujú s agentúrou, a to aj sprostredkovaním akejkoľvek návštevy na mieste vykonávanej na účely monitorovania. Výkonný riaditeľ oznámi dotknutým členským štátom každú takúto návštevu s dostatočným predstihom. Návštevy ohlásené krátko vopred oznámi výkonný riaditeľ dotknutému členskému štátu 72 hodín vopred.

Článok 15

Postup a následné opatrenia

1.   Na základe návrhu výkonného riaditeľa a po konzultácii s Komisiou správna rada prijme program na účely monitorovacieho mechanizmu uvedeného v článku 14 (ďalej len „program monitorovania“), ktorý zahŕňa:

a)

operačné a technické uplatňovanie všetkých aspektov CEAS v každom členskom štáte; a

b)

tematické alebo špecifické aspekty CEAS vzhľadom na všetky členské štáty.

V programe monitorovania sa uvedie, ktoré azylové a prijímacie systémy členských štátov sa majú v danom roku monitorovať. Program monitorovania zabezpečí, aby bol každý členský štát monitorovaný aspoň raz za päť rokov.

2.   Ak z analýzy informácií o azylovej situácii uvedenej v článku 5 vyplývajú vážne obavy v súvislosti s fungovaním azylového alebo prijímacieho systému niektorého členského štátu, začne agentúra monitorovanie, či už z vlastného podnetu, v konzultácii s Komisiou alebo na žiadosť Komisie.

3.   Výkonný riaditeľ zašle zistenia z monitorovania dotknutému členskému štátu na vyjadrenie vrátane informácií o jeho prípadných potrebách. Členské štáty majú jeden mesiac odo dňa prijatia zistení na vyjadrenie.

4.   Výkonný riaditeľ na základe zistení uvedených v odseku 3 a po zohľadnení vyjadrenia dotknutého členského štátu, ako aj po konzultácii s Komisiou vypracuje návrh odporúčaní. V návrhu odporúčaní uvedie opatrenia, ktoré má dotknutý členský štát prijať, v prípade potreby aj s pomocou agentúry, ako aj lehotu, dokedy má dotknutý členský štát prijať potrebné opatrenia na riešenie nedostatkov alebo problémov s kapacitou a pripravenosťou, ktoré sa monitorovaním zistili. Výkonný riaditeľ zašle návrh odporúčaní dotknutému členskému štátu. Dotknutý členský štát má jeden mesiac od dátumu prijatia návrhu odporúčaní na to, aby k nim predložil svoje vyjadrenie. V prípadoch uvedených v odseku 2 dotknutý členský štát predloží svoje vyjadrenie do 15 dní.

Po zohľadnení vyjadrenia dotknutého členského štátu výkonný riaditeľ predloží zistenia a návrh odporúčaní správnej rade. Správna rada odporúčania prijíma rozhodnutím dvojtretinovou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom. Agentúra zašle odporúčania Európskemu parlamentu. O vykonávaní odporúčaní informuje agentúra Komisiu.

5.   Ak členský štát v stanovenej lehote nevykoná opatrenia uvedené v odporúčaniach agentúry uvedených v odseku 4, čo bude mať vážne dôsledky pre fungovanie CEAS, Komisia na základe vlastného posúdenia prijme odporúčania adresované uvedenému členskému štátu, v ktorých uvedie opatrenia potrebné na nápravu týchto nedostatkov a v prípade potreby aj konkrétne opatrenia, ktoré má agentúra prijať na pomoc uvedenému členskému štátu.

6.   Komisia môže vzhľadom na závažnosť týchto nedostatkov zorganizovať v dotknutom členskom štáte návštevy na mieste. Komisia oznámi dotknutému členskému štátu každú takúto návštevu s dostatočným predstihom.

7.   Dotknutý členský štát informuje Komisiu o vykonávaní odporúčaní uvedených v odseku 5 tohto článku v lehote stanovenej v uvedených odporúčaniach. Ak dotknutý členský štát uvedené odporúčania v uvedenej lehote nesplní, môže Komisia predložiť Rade návrh vykonávacieho aktu podľa článku 22 ods. 1

8.   Komisia informuje Európsky parlament a Radu o všetkých následných opatreniach po monitorovaní, ktoré vykoná. Komisia postúpi odporúčania uvedené v odseku 5 Európskemu parlamentu a Rade a pravidelne ich informuje o pokroku, ktorý dotknutý členský štát dosiahol pri vykonávaní uvedených odporúčaní.

KAPITOLA 6

OPERAČNÁ A TECHNICKÁ POMOC

Článok 16

Operačná a technická pomoc agentúry

1.   Agentúra poskytuje členskému štátu operačnú a technickú pomoc v súlade s touto kapitolou:

a)

na žiadosť členského štátu v súvislosti s plnením jeho povinností podľa CEAS;

b)

na žiadosť členského štátu, ak je jeho azylový alebo prijímací systém pod neprimeraným tlakom;

c)

ak členský štát čelí neprimeraným migračným výzvam a žiada operačné a technické posilnenie vyslaním podporných tímov pre riadenie migrácie v súlade s článkom 21;

d)

z vlastného podnetu so súhlasom členského štátu, ak je azylový alebo prijímací systém členského štátu pod neprimeraným tlakom;

e)

ak poskytuje operačnú a technickú pomoc v súlade s článkom 22.

2.   Agentúra organizuje a koordinuje vhodnú operačnú a technickú pomoc, ktorá môže zahŕňať prijatie jedného alebo viacerých z týchto operačných a technických opatrení spôsobom, ktorý plne dodržiava základné práva:

a)

pomáha členským štátom pri identifikácii a registrácii štátnych príslušníkov tretích krajín, prípadne v úzkej spolupráci s ďalšími orgánmi, úradmi a agentúrami Únie;

b)

pomáha členským štátom pri prijímaní a registrácii žiadostí o medzinárodnú ochranu;

c)

uľahčuje príslušným vnútroštátnym orgánom posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu, alebo poskytuje uvedeným orgánom nevyhnutnú pomoc v konaniach o medzinárodnej ochrane;

d)

sprostredkuje spoločné iniciatívy členských štátov pri spracúvaní žiadostí o medzinárodnú ochranu;

e)

pomáha s poskytovaním informácií o konaní o medzinárodnej ochrane;

f)

radí, pomáha alebo koordinuje zriaďovanie alebo zabezpečovanie prijímacích zariadení zo strany členských štátov, najmä núdzového ubytovania, dopravy a lekárskej pomoci;

g)

poskytuje primeranú podporu členským štátom pri plnení ich úloh a povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013;

h)

pomáha pri premiestnení alebo odovzdaní žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb, ktorým bola poskytnutá medzinárodná ochrana, v rámci Únie;

i)

poskytuje tlmočnícke služby;

j)

pomáha členským štátom zabezpečiť zavedenie všetkých nevyhnutných opatrení, pokiaľ ide o práva dieťaťa a ochranu dieťaťa, najmä pokiaľ ide o maloletých bez sprievodu;

k)

pomáha členským štátom pri identifikácii žiadateľov, ktorí potrebujú osobitné procesné záruky, alebo žiadateľov s osobitnými potrebami pri prijímaní alebo iných osôb v zraniteľnej situácii vrátane maloletých, pri odkazovaní uvedených osôb na príslušné vnútroštátne orgány v záujme náležitej pomoci na základe vnútroštátnych opatrení a pri zabezpečovaní toho, aby sa na uvedené osoby vzťahovali všetky nevyhnutné záruky;

l)

je súčasťou podporných tímov pre riadenie migrácie v hotspotoch podľa nariadenia (EÚ) 2019/1896 v úzkej spolupráci s ďalšími relevantnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie;

m)

vysiela podporné azylové tímy;

n)

podľa potreby nasadzuje technické vybavenie pre podporné azylové tímy.

3.   Agentúra financuje alebo spolufinancuje operačné a technické opatrenia uvedené v odseku 2 zo svojho rozpočtu podľa rozpočtových pravidiel platných pre agentúru.

4.   Výkonný riaditeľ vyhodnotí výsledky operačných a technických opatrení stanovených v odseku 2 tohto článku. Do 60 dní od skončenia poskytovania uvedených opatrení výkonný riaditeľ predloží správnej rade podrobné hodnotiace správy spolu s pripomienkami pracovníka pre základné práva v súlade so systémom podávania správ a hodnotenia stanoveným v operačných plánoch, ako sa uvádza v článku 18 ods. 2 písm. k). Agentúra vykoná komplexnú porovnávaciu analýzu uvedených výsledkov, ktoré sa zahrnú do výročnej správy o azylovej situácii v Únii uvedenej v článku 69.

Článok 17

Postup poskytovania operačnej a technickej pomoci

1.   Členské štáty zasielajú žiadosti o pomoc podľa článku 16 ods. 1 písm. a), b) alebo c) výkonnému riaditeľovi. V týchto žiadostiach sa opíše situácia a účel žiadosti a priloží sa k nim podrobné posúdenie potrieb a vo vhodnom prípade aj opis opatrení už prijatých na vnútroštátnej úrovni.

2.   Ak členský štát súhlasí s pomocou navrhnutou na podnet agentúry podľa článku 16 ods. 1 písm. d), dotknutý členský štát predloží agentúre podrobné hodnotenie potrieb, a vo vhodnom prípade aj opis opatrení už prijatých na vnútroštátnej úrovni.

3.   Výkonný riaditeľ hodnotí, schvaľuje a koordinuje žiadosti o pomoc vrátane vysielania podporných azylových tímov. Výkonný riaditeľ okamžite informuje správnu radu o prijatí žiadosti o pomoc podľa článku 16 ods. 1 písm. a), b) alebo c) alebo o návrhu agentúry poskytnúť pomoc z vlastného podnetu podľa článku 16 ods. 1 písm. d). Výkonný riaditeľ preskúma podrobné posúdenie potrieb, ktoré predložil dotknutý členský štát podľa odseku 1 alebo 2 tohto článku.

4.   Agentúra podrobí každú žiadosť o pomoc podľa článku 16 ods. 1 písm. a), b) alebo c) a návrh na poskytnutie pomoci z vlastného podnetu podľa článku 16 ods. 1 písm. d) dôkladnému a spoľahlivému posúdeniu, ktoré jej umožní identifikovať a navrhnúť jedno alebo viacero opatrení uvedených v článku 16 ods. 2 s cieľom splniť potreby dotknutého členského štátu. V prípade potreby môže výkonný riaditeľ vyslať z agentúry expertov, aby posúdili situáciu v členskom štáte, ktorý žiada o pomoc.

5.   Výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie o poskytnutí operačnej a technickej pomoci vrátane vyslania podporných azylových tímov:

a)

do troch pracovných dní odo dňa prijatia žiadosti podľa článku 16 ods. 1 písm. a), b) alebo c); alebo

b)

do troch pracovných dní odo dňa, keď dotknutý členský štát poskytne svoj súhlas s návrhom agentúry na poskytnutie pomoci z vlastného podnetu podľa článku 16 ods. 1 písm. d).

Ak výkonný riaditeľ vysiela expertov do dotknutého členského štátu podľa odseku 4, výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku do piatich pracovných dní odo dňa uvedeného v písmene a) alebo prípadne v písmene b).

Súčasne s prijatím rozhodnutia podľa prvého pododseku výkonný riaditeľ písomne informuje dotknutý členský štát a správnu radu o svojom rozhodnutí s uvedením hlavných dôvodov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá.

Článok 18

Operačný plán

1.   Ak sa má poskytnúť operačná a technická pomoc, výkonný riaditeľ vypracuje operačný plán v spolupráci s hostiteľským členským štátom. Výkonný riaditeľ a hostiteľský členský štát sa dohodnú na operačnom pláne:

a)

do 10 pracovných dní odo dňa prijatia rozhodnutia uvedeného v článku 17 ods. 5 v prípade žiadosti o pomoc podľa článku 16 ods. 1 písm. a);

b)

do piatich pracovných dní odo dňa prijatia rozhodnutia uvedeného v článku 17 ods. 5 v prípade žiadosti o pomoc podľa článku 16 ods. 1 písm. b); alebo

c)

do piatich pracovných dní odo dňa, keď členský štát poskytne svoj súhlas s návrhom agentúry na poskytnutie pomoci z vlastného podnetu podľa článku 16 ods. 1 písm. d).

Agentúra v prípade potreby konzultuje operačný plán so zúčastnenými členskými štátmi prostredníctvom národných kontaktných bodov uvedených v článku 24.

2.   Operačný plán je záväzný pre agentúru, hostiteľský členský štát a zúčastnené členské štáty. V pláne sa podrobne stanovia podmienky vyslania podporných azylových tímov v rámci operačnej a technickej pomoci, ktorá sa má poskytnúť, a organizačné aspekty vrátane:

a)

opisu situácie a pracovných metód a cieľov vyslania podporných azylových tímov vrátane operačného cieľa;

b)

predpokladaného trvania vyslania podporných azylových tímov;

c)

lokality v hostiteľskom členskom štáte, do ktorej sa majú vyslať podporné azylové tímy;

d)

logistických opatrení vrátane informácií o pracovných podmienkach pre podporné azylové tímy;

e)

podrobného a jasného opisu úloh a povinností podporných azylových tímov, a to aj pokiaľ ide o základné práva;

f)

pokynov pre podporné azylové tímy, a to aj pokiaľ ide o vnútroštátne a európske databázy, v ktorých majú oprávnenie vyhľadávať, a vybavenie, ktoré môžu používať alebo nosiť v hostiteľskom členskom štáte;

g)

zloženia podporných azylových tímov z hľadiska profilov a počtu expertov;

h)

technického vybavenia vrátane konkrétnych ustanovení, ako sú podmienky používania, prepravy a ďalších logistických a finančných ustanovení;

i)

aktivít na budovanie kapacít súvisiacich s poskytovanou operačnou a technickou pomocou;

j)

pomoci so žiadosťami o medzinárodnú ochranu, a to aj v súvislosti s posudzovaním takýchto žiadostí, a bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov rozhodovať o individuálnych žiadostiach o medzinárodnú ochranu, konkrétnych informácií o úlohách, ktoré môžu podporné azylové tímy vykonávať a jasného opisu ich úloh a uplatniteľného práva Únie, vnútroštátneho a medzinárodného práva vrátane režimu zodpovednosti;

k)

systému podávania správ a hodnotenia spolu s kritériami pre hodnotiacu správu a dátumu na predloženie záverečnej hodnotiacej správy;

l)

v prípade potreby podmienok spolupráce s tretími krajinami, ďalšími orgánmi, úradmi a agentúrami Únie alebo medzinárodnými organizáciami v rámci ich príslušných mandátov;

m)

opatrenia pre odovzdávanie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, obetí obchodovania s ľuďmi, maloletých a ostatných osôb v zraniteľnom postavení príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré im poskytnú primeranú pomoc;

n)

praktických opatrení súvisiacich s mechanizmom na vybavovanie sťažností uvedeným v článku 51.

3.   V členských štátoch, kde UNHCR pôsobí a má možnosť prispievať k reakcii na žiadosť o operačnú a technickú pomoc podľa článku 16 ods. 1, agentúra vo vhodnom prípade a so súhlasom dotknutého členského štátu koordinuje svoju činnosť pri vykonávaní operačného plánu s UNHCR.

4.   Pokiaľ ide o odsek 2 písm. f), hostiteľský členský štát oprávni expertov zúčastňujúcich sa na podporných azylových tímoch na vyhľadávanie v európskych databázach a môže ich oprávniť na vyhľadávanie vo vnútroštátnych databázach v súlade s príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti prístupu k uvedeným databázam a vyhľadávaní v nich, a to v miere nevyhnutnej na dosiahnutie cieľov a plnenie úloh uvedených v operačnom pláne.

5.   Všetky zmeny alebo úpravy operačného plánu vyžadujú súhlas výkonného riaditeľa a hostiteľského členského štátu, v prípade potreby po konzultácii so zúčastnenými členskými štátmi. Agentúra ihneď zašle kópiu zmeneného alebo upraveného operačného plánu národným kontaktným bodom zúčastnených členských štátov uvedeným v článku 24.

6.   Výkonný riaditeľ po informovaní hostiteľského štátu úplne alebo čiastočne pozastaví alebo ukončí vyslanie podporných azylových tímov, ak:

a)

už nie sú splnené podmienky vykonávania operačných a technických opatrení uvedených v článku 16 ods. 2;

b)

hostiteľský členský štát nedodržiava operačný plán;

c)

sa výkonný riaditeľ po konzultácii s pracovníkom pre základné práva domnieva, že hostiteľský štát sa dopustil závažných porušení základných práv alebo povinností v oblasti medzinárodnej ochrany, alebo je pravdepodobné, že budú pretrvávať.

Článok 19

Zloženie podporných azylových tímov

1.   Zloženie každého podporného azylového tímu určuje výkonný riaditeľ. Podporné azylové tímy tvoria:

a)

experti z radov vlastných zamestnancov agentúry;

b)

experti z členských štátov;

c)

experti vyslaní členskými štátmi do agentúry; alebo

d)

iní experti, ktorí nie sú zamestnancami agentúry.

Pri určovaní zloženia podporného azylového tímu výkonný riaditeľ zohľadňuje osobitné okolnosti dotknutého členského štátu. Podporný azylový tím sa zostavuje v súlade s príslušným operačným plánom.

2.   O profile a celkovom počte expertov, ktorí majú byť k dispozícii pre podporný azylový tím, rozhoduje správna rada na základe návrhu výkonného riaditeľa. Rovnaký postup platí pri každej následnej zmene profilu a celkového počtu expertov.

3.   Členské štáty prispievajú do podporných azylových tímov nomináciou národných expertov, ktorí zodpovedajú požadovaným profilom podľa rozhodnutia správnej rady v súlade s odsekom 2. Počet expertov, ktorých má každý členský štát poskytnúť na nasledujúci rok, sa stanovuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a dotknutým členským štátom.

V súlade s dohodami uvedenými v prvom pododseku dajú členské štáty na žiadosť agentúry k dispozícii na vyslanie vlastných expertov alebo expertov, ktorých vyslali do agentúry. Ak však členský štát čelí výnimočnej situácii so zásadným vplyvom na plnenie vnútroštátnych úloh, nie je povinný dať uvedených expertov k dispozícii.

4.   Agentúra prispieva do podporných azylových tímov expertami z radov vlastných zamestnancov vrátane expertov určených a školených na prácu v teréne a tlmočníkov, ktorí majú aspoň základnú odbornú prípravu alebo preukázané skúsenosti a ktorých možno najať v hostiteľských členských štátoch, alebo inými expertami, ktorí nie sú zamestnancami agentúry a majú preukázané relevantné znalosti a skúsenosti v súlade s operačnými potrebami.

5.   Agentúra vypracuje zoznam tlmočníkov, ktorí budú súčasťou podporných azylových tímov. Členské štáty pomáhajú agentúre pri identifikácii tlmočníkov do zoznamu tlmočníkov vrátane osôb, ktoré nie sú súčasťou vnútroštátnej správy členských štátov. Pomoc s tlmočením možno poskytovať vyslaním tlmočníkov do dotknutého členského štátu, alebo prípadne prostredníctvom videokonferencie.

6.   Na účely vyslania podporných azylových tímov v rámci žiadostí o pomoc podľa článku 16 ods. 1 písm. b), návrhov agentúry na poskytovanie pomoci z vlastného podnetu podľa článku 16 ods. 1 písm. d) a pomoci poskytovanej agentúrou podľa článku 22 sa zostaví rezervná skupina v oblasti azylu, ktorú bude tvoriť aspoň 500 expertov. Rezervná skupina v oblasti azylu bude tvoriť rezervu expertov, ktorí sú agentúre okamžite k dispozícii. Na tento účel každý členský štát poskytne rezervnej skupine v oblasti azylu počet expertov stanovený v prílohe I. O profiloch expertov, ktorí sa majú zaradiť do rezervnej skupiny v oblasti azylu, rozhoduje správna rada na návrh výkonného riaditeľa trojštvrtinovou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom. Rovnaký postup sa uplatní pri každej následnej zmene profilu expertov.

7.   Výkonný riaditeľ môže overiť, či experti, ktorých členské štáty dali k dispozícii rezervnej skupine v oblasti azylu v súlade s odsekom 6, zodpovedajú profilom, o ktorých rozhodla správna rada podľa uvedeného odseku. Ak expert z rezervnej skupiny v oblasti azylu nezodpovedá požadovanému profilu, pred vyslaním môže výkonný riaditeľ požiadať členský štát, aby ho odvolal a nahradil expertom, ktorý jednému z požadovaných profilov zodpovedá.

8.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 22 ods. 5, a ak podľa analýzy informácií o azylovej situácii uvedenej v článku 5 čelí členský štát výnimočnej situácii so zásadným vplyvom na plnenie vnútroštátnych úloh, môže tento členský štát písomne požiadať správnu radu o dočasné oslobodenie od jeho povinnosti dať expertov k dispozícii rezervnej skupine v oblasti azylu. V takejto žiadosti vyčerpávajúcim spôsobom uvedie dôvody a informácie o situácii v uvedenom členskom štáte. O tom, či dočasne oslobodiť daný členský štát od časti jeho príspevku stanoveného v prílohe I, rozhoduje správna rada trojštvrtinovou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom.

Článok 20

Vysielanie podporných azylových tímov

1.   Agentúra vysiela do členských štátov podporné azylové tímy na poskytovanie operačnej a technickej pomoci podľa článku 16 ods. 1

2.   Bezodkladne po dohode o operačnom pláne v súlade s článkom 18 ods. 1 alebo článkom 22 ods. 2 výkonný riaditeľ požiada členské štáty o vyslanie ich expertov do 10 pracovných dní. Žiadosť sa spolu s kópiou operačného plánu zašle písomne národným kontaktným bodom uvedeným v článku 24 s uvedením plánovaného dátumu vyslania.

3.   Výkonný riaditeľ vysiela podporné azylové tímy z rezervnej skupiny v oblasti azylu v rámci žiadosti o pomoc podľa článku 16 ods. 1 písm. b), návrhu agentúry na poskytnutie pomoci z vlastného podnetu podľa článku 16 ods. 1 písm. d) alebo pomoci poskytovanej agentúrou podľa článku 22. Vyslanie expertov z rezervnej skupiny v oblasti azylu sa uskutoční do siedmich pracovných dní odo dňa dohody o operačnom pláne v súlade s článkom 18 ods. 1 alebo článku 22 ods. 2

4.   Členské štáty bez zbytočného odkladu dajú k dispozícii expertov z rezervnej skupiny v oblasti azylu na vyslanie podľa rozhodnutia výkonného riaditeľa. Hostiteľský členský štát nevysiela expertov, ktorí sú súčasťou jeho fixného príspevku do rezervnej skupiny v oblasti azylu. Ak nie je v rezervnej skupine v oblasti azylu dostatok expertov na vyslanie, správna rada na návrh výkonného riaditeľa rozhodne o tom, ako tento nedostatok vyriešiť. Výkonný riaditeľ o tom informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu.

5.   Členský štát, z ktorého je expert vyslaný (ďalej len „domovský členský štát“), určí dĺžku vyslania. Trvanie vyslania nesmie však byť kratšie než 45 dní, pokiaľ nie je daná operačná a technická pomoc potrebná na kratší čas.

6.   Výkonný riaditeľ požiada členský štát o odvolanie experta z podporného azylového tímu v prípade pochybenia alebo porušenia príslušných pravidiel vyslania. V takýchto prípadoch sa s vyslaním daného experta v budúcnosti nebude uvažovať.

7.   Svojou výročnou správou agentúra informuje Európsky parlament o azylovej situácii v Únii uvedenej v článku 69 a o počte expertov vyčlenených a vyslaných do podporných azylových tímov podľa tohto článku. Uvedená správa obsahuje zoznam členských štátov, ktoré sa v predchádzajúcom roku odvolávali na výnimočnú situáciu podľa článku 19 ods. 3 alebo 8. Uvedú sa v nej aj dôvody odvolania sa na výnimočnú situáciu a informácie, ktoré dotknutý členský štát poskytol.

Článok 21

Podporné tímy pre riadenie migrácie

1.   Ak členský štát požiada o operačné a technické posilnenie prostredníctvom podporných tímov pre riadenie migrácie podľa článku 40 nariadenia (EÚ) 2019/1896, alebo ak sa podporné tímy pre riadenie migrácie vyšlú do hotspotov na základe článku 42 uvedeného nariadenia, výkonný riaditeľ úzko spolupracuje s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž tak, že podľa článku 40 ods. 2 uvedeného nariadenia, v koordinácii s inými príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie posúdi žiadosť členského štátu o posilnenie a posúdenie jeho potrieb na účely vymedzenia komplexného balíka posilnenia pozostávajúceho z rozličných činností koordinovaných relevantnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, na ktorom sa s dotknutým členským štátom dohodnú.

2.   Komisia v spolupráci s hostiteľským členským štátom a relevantnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie stanoví podmienky spolupráce v hotspote a zodpovedá za koordináciu činností podporných tímov pre riadenie migrácie.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 1 výkonný riaditeľ začne postup na vyslanie podporných azylových tímov ako súčasti podporných tímov pre riadenie migrácie prípadne vrátane expertov z rezervnej skupiny v oblasti azylu. Operačné a technické posilnenie, ktoré poskytujú podporné azylové tímy v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, môže zahŕňať:

a)

pomoc pri kontrole štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane ich identifikácie, registrácie a na základe žiadosti hostiteľského členského štátu aj odberu odtlačkov prstov, a poskytovanie informácií o účele uvedených postupov;

b)

poskytovanie úvodných informácií štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí chcú podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, a postúpenie týchto štátnych príslušníkov tretích krajín príslušným vnútroštátnym orgánom;

c)

poskytovanie informácií žiadateľom o medzinárodnú ochranu v konaní o poskytnutie medzinárodnej ochrany, podľa potreby o podmienkach prijímania a o premiestnení, ako aj poskytovanie nevyhnutnej pomoci žiadateľom alebo potenciálnym žiadateľom, na ktorých by sa premiestnenie mohlo vzťahovať;

d)

evidenciu žiadostí o medzinárodnú ochranu a na žiadosť hostiteľského členského štátu aj sprostredkovanie pri posudzovaní takýchto žiadostí.

Článok 22

Situácia neprimeraného tlaku na azylový a prijímací systém alebo jeho neúčinnosti

1.   Rada môže na základe návrhu Komisie podľa článku 15 ods. 7 bezodkladne prijať rozhodnutie prostredníctvom vykonávacieho aktu, v ktorom určí jedno alebo viacero opatrení stanovených v článku 16 ods. 2, ktoré má agentúra prijať na podporu členského štátu, a ktorým sa od tohto členského štátu vyžaduje, aby spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní týchto opatrení, ak sa azylový alebo prijímací systém uvedeného členského štátu stane natoľko neúčinným, že to má vážne dôsledky pre fungovanie CEAS, a ak:

a)

azylový alebo prijímací systém uvedeného členského štátu je pod neprimeraným tlakom, ktorý naň kladie mimoriadne náročné a naliehavé požiadavky, a uvedený členský štát neprijíma dostatočné opatrenia na riešenie tohto tlaku vrátane toho, že nepožiada o operačnú a technickú pomoc podľa článku 16 ods. 1 písm. a), b) alebo c), alebo nesúhlasí s návrhom agentúry na poskytnutie takejto pomoci z vlastného podnetu podľa článku 16 ods. 1 písm. d); alebo

b)

uvedený členský štát sa neriadi odporúčaniami Komisie uvedenými v článku 15 ods. 5

Rada postúpi rozhodnutia uvedené v prvom pododseku Európskemu parlamentu.

2.   Výkonný riaditeľ do troch pracovných dní odo dňa prijatia rozhodnutia Rady uvedeného v odseku 1 určí detaily praktického vykonávania uvedeného rozhodnutia Rady. Výkonný riaditeľ zároveň vypracuje operačný plán a predloží ho dotknutému členskému štátu. Výkonný riaditeľ a dotknutý členský štát sa dohodnú na operačnom pláne do troch pracovných dní odo dňa jeho predloženia.

3.   Agentúra vysiela potrebných expertov z rezervnej skupiny v oblasti azylu a expertov z radov vlastných zamestnancov podľa článku 20 ods. 3 Agentúra môže v prípade potreby vyslať dodatočné podporné azylové tímy.

4.   Dotknutý členský štát postupuje podľa rozhodnutia Rady uvedeného v odseku 1. Na tento účel spolupracuje s agentúrou a okamžite prijme opatrenia potrebné na podporu vykonávania uvedeného rozhodnutia a praktického vykonávania opatrení stanovených v uvedenom rozhodnutí a v operačnom pláne bez toho, aby boli dotknuté jeho právomoci rozhodovať o jednotlivých žiadostiach o medzinárodnej ochrane.

5.   Na účely tohto článku členské štáty dajú k dispozícii na vyslanie expertov z rezervnej skupiny v oblasti azylu podľa rozhodnutia výkonného riaditeľa a nemôžu sa odvolávať na výnimočnú situáciu podľa článku 19 ods. 3 a 8. Hostiteľský členský štát nevyšle expertov, ktorí sú súčasťou jeho fixného príspevku do rezervnej skupiny v oblasti azylu.

Článok 23

Technické vybavenie

1.   Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť hostiteľského členského štátu poskytnúť zariadenia a vybavenie potrebné pre agentúru, aby mohla poskytovať požadovanú operačnú a technickú pomoc, môže agentúra nasadiť vlastné vybavenie v hostiteľskom členskom štáte, a to aj na jeho žiadosť, v rozsahu, v akom by mohlo byť takéto vybavenie potrebné pre podporné azylové tímy, a pokiaľ by takéto vybavenie mohlo dopĺňať vybavenie, ktoré už poskytol hostiteľský členský štát alebo iné orgány, úrady a agentúry Únie.

2.   Na základe rozhodnutia výkonného riaditeľa po konzultácii so správnou radou môže agentúra nadobudnúť alebo si prenajať technické vybavenie. Nadobudnutiu alebo prenájmu technického vybavenia predchádza dôkladná analýza potrieb, nákladov a prínosov. Všetky výdavky súvisiace s takýmto nadobudnutím alebo prenájmom sa hradia z rozpočtu agentúry a v súlade s rozpočtovými pravidlami platnými pre agentúru.

3.   Agentúra zabezpečí bezpečnosť svojho vlastného vybavenia počas celej jeho životnosti.

Článok 24

Národný kontaktný bod

Na účely komunikácie s agentúrou vo všetkých záležitostiach súvisiacich s operačnou a technickou pomocou podľa článkov 16 a 22 určí každý členský štát národný kontaktný bod.

Článok 25

Koordinačný pracovník agentúry

1.   Počas poskytovania operačnej a technickej pomoci podľa článkov 16 a 22 zabezpečuje agentúra operatívne vykonávanie všetkých organizačných aspektov vrátane prítomnosti zamestnancov agentúry týkajúcich sa vysielania podporných azylových tímov.

2.   Výkonný riaditeľ menuje spomedzi zamestnancov agentúry jedného alebo viacerých expertov, ktorí budú pôsobiť alebo budú vyslaní ako koordinační pracovníci na účely odseku 1. O takomto menovaní informuje výkonný riaditeľ hostiteľský členský štát.

3.   Koordinačný pracovník podporuje spoluprácu a koordináciu medzi hostiteľským členským štátom a zúčastnenými členskými štátmi. Koordinačný pracovník najmä:

a)

zabezpečuje styk medzi agentúrou, hostiteľským členským štátom a expertami zúčastňujúcimi sa na podporných azylových tímoch, pričom v mene agentúry poskytuje pomoc vo všetkých otázkach týkajúcich sa podmienok vyslania expertov;

b)

monitoruje správne vykonávanie operačného plánu;

c)

koná v mene agentúry vo všetkých aspektoch vysielania podporných azylových tímov a o všetkých uvedených aspektoch podáva agentúre správu;

d)

ak sa operačný plán nevykonáva uspokojivo, informuje o tom výkonného riaditeľa.

4.   Výkonný riaditeľ môže koordinačného pracovníka poveriť, aby pomáhal pri riešení všetkých sporov v súvislosti s vykonávaním operačného plánu a vysielania podporných azylových tímov.

5.   Koordinačný pracovník pri plnení svojich povinností úzko spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a pokyny prijíma len od výkonného riaditeľa.

Článok 26

Občianskoprávna zodpovednosť

1.   Hostiteľský členský štát v súlade so svojím vnútroštátnym právom zodpovedá za každú škodu spôsobenú expertami zúčastňujúcimi sa na podporných azylových tímoch pôsobiacich na jeho území počas ich operácií.

2.   Ak táto škoda vznikla v dôsledku hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania expertov zúčastňujúcich sa na podporných azylových tímoch, hostiteľský členský štát môže požiadať domovský členský štát alebo agentúru o nahradenie akejkoľvek sumy, ktorú vyplatil poškodeným osobám alebo osobám oprávneným prijímať takéto sumy v ich mene.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práv členského štátu voči tretím stranám, sa každý členský štát zdrží nárokovania náhrady za škodu, ktorú utrpel, od hostiteľského členského štátu alebo ktoréhokoľvek iného členského štátu, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

4.   Všetky spory medzi členskými štátmi alebo medzi členským štátom a agentúrou súvisiace s uplatňovaním odsekov 2 a 3 tohto článku, ktoré nie je možné vyriešiť spoločným rokovaním, sa v súlade s článkom 273 ZFEÚ predložia Súdnemu dvoru.

5.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práv agentúry voči tretím stranám, agentúra znáša náklady súvisiace so škodou na vybavení agentúry počas vyslania, okrem prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

Článok 27

Trestnoprávna zodpovednosť

Počas vyslania podporného azylového tímu sa zaobchádza s vyslanými expertami v prípade akýchkoľvek trestných činov, ktoré mohli byť spáchané na nich alebo ktoré by mohli oni spáchať, rovnako ako s pracovníkmi hostiteľského členského štátu.

Článok 28

Náklady

1.   Agentúra znáša náklady, ktoré vzniknú expertom zúčastňujúcim sa na podporných azylových tímoch, a to najmä:

a)

cestovné náklady z domovského členského štátu do hostiteľského členského štátu, cestovné náklady z hostiteľského členského štátu do domovského členského štátu a cestovné náklady v rámci hostiteľského členského štátu na účely vyslania;

b)

náklady súvisiace s očkovaním;

c)

náklady súvisiace s požadovaným osobitným poistením;

d)

náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou;

e)

diéty vrátane nákladov na ubytovanie;

f)

náklady súvisiace s technickým vybavením agentúry.

g)

odmeny expertov;

h)

náklady na dopravu vrátane nákladov na prenájom vozidiel a všetkých súvisiacich nákladov, ako je napríklad poistenie, palivo a poplatky za používanie ciest;

i)

náklady na telekomunikácie.

2.   Správna rada stanoví podrobné pravidlá úhrady nákladov, ktoré vzniknú expertom v súlade s odsekom 1, a podľa potreby ich aktualizuje.

KAPITOLA 7

VÝMENA INFORMÁCIÍ A OCHRANA ÚDAJOV

Článok 29

Systémy výmeny informácií

1.   Agentúra sprostredkuje výmenu informácií, ktoré sú relevantné pre výkon jej úloh, s Komisiou, členskými štátmi a vo vhodnom prípade aj s relevantnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie.

2.   Agentúra v spolupráci s Agentúrou Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), ktorá bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 (22), vyvíja a prevádzkuje informačný systém spôsobilý na výmenu utajovaných skutočností v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (23) a rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (24) a osobných údajov uvedených v článkoch 31 a 32 tohto nariadenia so subjektami uvedenými v odseku 1 tohto článku.

Článok 30

Ochrana údajov

1.   Pri spracúvaní osobných údajov uplatňuje agentúra nariadenie (EÚ) 2018/1725.

2.   Správna rada prijme opatrenia na uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2018/1725 zo strany agentúry vrátane opatrení týkajúcich sa menovania pracovníka agentúry pre ochranu údajov stanoví. Uvedené opatrenia sa prijmú po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté články 31 a 32, môže agentúra spracúvať osobné údaje na potrebné administratívne účely súvisiace so zamestnancami.

4.   Odovzdanie osobných údajov, ktoré spracúva agentúra, a následné odovzdanie osobných údajov spracúvaných v rámci tohto nariadenia členskými štátmi orgánom tretích krajín alebo tretím stranám vrátane medzinárodných organizácií je zakázané.

5.   Odchylne od odseku 4 môže agentúra pod podmienkou informovaného a slobodne poskytnutého súhlasu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého totožnosť bola zistená výhradne na účely vykonania postupu presídlenia, odovzdať jeho celé meno, informácie o priebehu postupu jeho presídľovania a informácie o výsledku takéhoto postupu presídľovania príslušným medzinárodným organizáciám v rozsahu potrebnom na splnenie uvedeného účelu. Takéto osobné údaje sa nesmú ďalej spracúvať na žiadny iný účel ani ďalej odovzdávať.

6.   Ak experti zúčastňujúci sa na podporných azylových tímoch spracúvajú osobné údaje podľa pokynov hostiteľského členského štátu počas poskytovania operačnej a technickej pomoci danému členskému štátu, sa uplatňuje nariadenie (EÚ) 2016/679.

Článok 31

Účely spracúvania osobných údajov

1.   Agentúra spracúva osobné údaje len v nevyhnutnom rozsahu a na tieto účely:

a)

poskytovanie operačnej a technickej pomoci podľa článku 16 ods. 2 a článku 21 ods. 2 a 3;

b)

výberu vzoriek prípadov na účely monitorovania uvedeného v článku 14;

c)

sprostredkovanie výmeny informácií s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Europolom alebo Eurojustom v súlade s článkom 37 a v rámci informácií získaných počas plnenia úloh uvedených v článku 21 ods. 3, ak je to potrebné na plnenie ich úloh v súlade s ich príslušným mandátom;

d)

analýza informácií o azylovej situácii, ako sa uvádza v článku 5;

e)

pomoc členským štátom pri ich operáciách presídľovania.

2.   Pri každom spracúvaní osobných údajov sa musí dodržať zásada proporcionality a spracúvanie sa prísne obmedzí na osobné údaje nevyhnutné na účely uvedené v odseku 1.

3.   Členské štáty alebo iné orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré poskytujú agentúre osobné údaje, agentúre prenesú údaje len na účely uvedené v odseku 1. Akékoľvek spracúvanie uchovávaných osobných údajov na účely iné, než sú uvedené v odseku 1, je zakázané.

4.   Členské štáty alebo iné orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré poskytujú agentúre osobné údaje, môžu pri prenose osobných údajov určiť akékoľvek obmedzenia prístupu alebo využitia, či už všeobecné alebo konkrétne, vrátane obmedzení týkajúcich sa ich prenosu, výmazu alebo zničenia. Ak sa potreba takýchto obmedzení prejaví po odovzdaní osobných údajov, dotknutý členský štát alebo orgán, úrad alebo agentúra Únie zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú agentúru. Agentúra koná v zhode s takýmito obmedzeniami.

Článok 32

Spracúvanie osobných údajov na účely poskytovania operačnej a technickej pomoci a na účely presídľovania

1.   Spracúvanie osobných údajov agentúrou, ktoré zhromaždili alebo agentúre odovzdali členské štáty alebo jej vlastní zamestnanci pri poskytovaní operačnej a technickej pomoci členským štátom a na účely presídľovania, sa obmedzuje na tieto údaje o príslušníkoch tretích krajín:

a)

celé meno;

b)

dátum a miesto narodenia;

c)

bydlisko alebo miesto pobytu;

d)

pohlavie;

e)

vek;

f)

štátnu príslušnosť;

g)

povolanie;

h)

vzdelanie;

i)

rodinní príslušníci;

j)

dátum a miesto príchodu;

k)

údaje o odtlačkoch prstov;

l)

údaje o podobe tváre; a

m)

status v súvislosti s medzinárodnou ochranou.

2.   Agentúra môže spracúvať osobné údaje uvedené v odseku 1, ak je to potrebné na jeden z týchto účelov:

a)

prijať operačné a technické opatrenia podľa článku 16 ods. 2 písm. a), b), c), g) alebo h);

b)

prenášať uvedené osobné údaje Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Europolu alebo Eurojustu na plnenie ich úloh v súlade s ich príslušným mandátom a v súlade s článkom 30;

c)

prenášať uvedené osobné údaje vnútroštátnym orgánom zodpovedným za azyl a prisťahovalectvo a ďalším príslušným útvarom v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi pravidlami a pravidlami Únie pre ochranu údajov;

d)

analyzovať informácie o azylovej situácii podľa článku 5;

e)

pomáhať členským štátom pri operáciách presídľovania.

3.   Ak je to nevyhnutne potrebné na operačné a technické opatrenia podľa článku 16 ods. 2 písm. c), alebo na účel uvedený v odseku 2 písm. e) tohto článku, môže agentúra v súvislosti s konkrétnym prípadom spracúvať osobné údaje potrebné na posúdenie oprávnenosti štátneho príslušníka tretej krajiny na poskytnutie medzinárodnej ochrany, a osobné údaje týkajúce sa zdravia alebo určitých citlivých stránok štátneho príslušníka tretej krajiny. Uvedené osobné údaje sa sprístupnia len zamestnancom, ktorí ich v konkrétnom prípade potrebujú poznať. Uvedení zamestnanci zachovajú dôvernosť týchto údajov. Takéto osobné údaje sa nesmú ďalej spracúvať ani ďalej odovzdávať.

4.   Agentúra vymaže osobné údaje hneď po ich odovzdaní Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Europolu alebo Eurojustu alebo príslušným vnútroštátnym orgánom alebo hneď po ich použití na analýzu informácií o azylovej situácii, ako sa uvádza v článku 5. Obdobie uchovávania údajov nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 30 dní odo dňa, keď agentúra uvedené osobné údaje zhromaždila alebo prijala. Agentúra v analýze informácií o azylovej situácii uvedenej v článku 5 anonymizuje osobné údaje.

5.   Agentúra vymaže osobné údaje získané na účely uvedené v článku 31 ods. 1 písm. e) hneď, ako už nie sú potrebné na účel, na ktorý boli získané, a v každom prípade najneskôr do 30 dní odo dňa presídlenia štátneho príslušníka tretej krajiny.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté ostatné práva stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679 a okrem informácií uvedených v článku 13 uvedeného nariadenia, experti zúčastňujúci sa na podporných azylových tímoch, ktorí odovzdávajú osobné údaje podľa odseku 1 tohto článku, poskytnú štátnym príslušníkom tretích krajín v čase zhromažďovania ich osobných údajov kontaktné údaje príslušného dozorného orgánu zodpovedného za monitorovanie a presadzovanie súladu s uvedeným nariadením.

Článok 33

Spolupráca s Dánskom

Agentúra podporuje operačnú spoluprácu s Dánskom vrátane výmeny informácií a najlepších postupov v otázkach, ktoré patria do jej činnosti.

Článok 34

Spolupráca s pridruženými krajinami

1.   Do činnosti agentúry sa môže zapojiť Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

2.   Povaha, rozsah a spôsob účasti Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska na činnosti agentúry sa stanoví v príslušných dojednaniach. Uvedené dojednania obsahujú ustanovenia o účasti na iniciatívach agentúry, finančných príspevkoch, účasti na zasadnutiach správnej rady a zamestnancoch. Pokiaľ ide o zamestnancov, dojednania musia byť v súlade so Služobným poriadkom úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a Podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania“) stanovenými nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (25).

Článok 35

Spolupráca s tretími krajinami

1.   V záležitostiach, ktoré sa týkajú jej činnosti, a v rozsahu nevyhnutnom na plnenie svojich úloh agentúra v spolupráci s ESVČ sprostredkuje a podporuje operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami v rámci vonkajšej politiky Únie vrátane ochrany základných práv. Agentúra a členské štáty presadzujú a dodržiavajú normy a pravidlá, ktoré sú súčasťou práva Únie, a to aj v prípade, keď sa činnosti uskutočňujú na území tretích krajín.

2.   S podporou delegácií Únie a v koordinácii s nimi môže agentúra spolupracovať s orgánmi tretích krajín príslušnými v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to najmä s cieľom presadzovať normy Únie v oblasti azylu, pomáhať tretím krajinám, pokiaľ ide o odborné znalosti a budovanie kapacít pre ich vlastné azylové a prijímacie systémy a vykonávať programy regionálneho rozvoja a programy ochrany a ďalšie opatrenia. Agentúra môže takto spolupracovať na základe pracovných dojednaní s uvedenými orgánmi v súlade s právom a politikou Únie. O uvedených pracovných dojednaniach, ktoré si vyžadujú predchádzajúce schválenie Komisie, rozhoduje správna rada. Pred uzatvorením pracovného dojednania agentúra o tom informuje Európsky parlament a Radu.

3.   V rámci spolupráce s tretími krajinami môže agentúra podporovať členský štát pri zavádzaní systémov presídlenia na žiadosť daného členského štátu.

4.   V rámci vonkajšej politiky Únie sa agentúra podľa potreby zúčastňuje na vykonávaní medzinárodných dohôd, ktoré uzavrela Únia s tretími krajinami a ktoré sa týkajú záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

5.   Agentúra môže využívať finančné prostriedky Únie v súlade s ustanoveniami relevantných nástrojov na podporu vonkajšej politiky Únie. Agentúra môže iniciovať a financovať projekty technickej pomoci v tretích krajinách, ktoré sa týkajú záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

6.   Agentúra informuje Európsky parlament o činnostiach vykonávaných podľa tohto článku vo svojej výročnej správe o azylovej situácii v Únii uvedenej v článku 69. Súčasťou uvedenej správy je aj posúdenie spolupráce s tretími krajinami.

Článok 36

Styční úradníci v tretích krajinách

1.   Agentúra môže ako styčných úradníkov vyslať expertov z radov vlastných zamestnancov. Styční úradníci pri výkone svojich povinností v tretích krajinách disponujú najvyššou možnou mierou ochrany. Styční úradníci sa vysielajú len do tretích krajín, ktorých postupy riadenia migrácie a azylu vyhovujú normám v oblasti ľudských práv, od ktorých sa nemožno odchýliť.

2.   V rámci vonkajšej politiky Únie sú styční úradníci prednostne vysielaní do tých tretích krajín, ktoré na základe analýzy informácií o ich azylovej situácii uvedenej v článku 5 predstavujú krajiny pôvodu alebo tranzitu pre migráciu súvisiacu s azylom. Vyslanie styčných úradníkov podlieha schváleniu správnou radou.

3.   V súlade s právom Únie a pri plnom zachovaní základných práv patrí k úlohám styčných úradníkov nadväzovanie a udržiavanie kontaktov s príslušnými orgánmi tretej krajiny, do ktorej boli vyslaní, s cieľom zhromažďovať informácie, prispievať k zavedeniu riadenia migrácie zohľadňujúceho potrebu ochrany, a vo vhodnom prípade sprostredkovať osobám, ktoré potrebujú ochranu, legálne možnosti migrácie do Únie, a to aj presídlením. Styční úradníci svoju činnosť úzko koordinujú s delegáciami Únie, a ak je to vhodné, s medzinárodnými organizáciami a orgánmi, najmä s UNHCR.

4.   Rozhodnutie agentúry o vyslaní styčných úradníkov do tretích krajín podlieha predchádzajúcemu stanovisku Komisie. Európsky parlament je o tom v plnej miere a bezodkladne informovaný.

Článok 37

Spolupráca s orgánmi, úradmi a agentúrami Únie

1.   Agentúra spolupracuje s orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ktoré vykonávajú činnosti súvisiace s jej oblasťou činnosti, a to najmä s orgánmi, úradmi a agentúrami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré sú príslušné v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.   Spolupráca uvedená v odseku 1 sa uskutočňuje po predchádzajúcom schválení Komisiou v rámci pracovných dojednaní s orgánmi, úradmi a agentúrami Únie uvedenými v odseku 1. Agentúra informuje Európsky parlament a Radu o všetkých takýchto pracovných dojednaniach.

3.   Spoluprácou uvedenou v odseku 1sa vytvorí synergia medzi relevantnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a predíde sa akejkoľvek duplicite úsilia v práci jednotlivých orgánov, úradov a agentúr Únie v súlade s ich mandátom.

Článok 38

Spolupráca s UNHCR a ďalšími medzinárodnými organizáciami

Agentúra spolupracuje s medzinárodnými organizáciami, najmä s UNHCR, v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na základe pracovných dojednaní uzavretých s takýmito organizáciami, v súlade so zmluvami a s nástrojmi stanovujúcimi právomoci takýchto organizácií. O pracovných dojednaniach, ktoré si vyžadujú predchádzajúce schválenie Komisie, rozhoduje správna rada. Agentúra o každom takomto pracovnom dojednaní informuje Európsky parlament a Radu.

KAPITOLA 8

ORGANIZAČNÉ USPORIADANIE AGENTÚRY

Článok 39

Administratívna a riadiaca štruktúra

Administratívnu a riadiacu štruktúru agentúry tvorí:

a)

správna rada, ktorá vykonáva funkcie stanovené v článku 41;

b)

výkonný riaditeľ, ktorý plní úlohy stanovené v článku 47;

c)

zástupca výkonného riaditeľa uvedený v článku 48;

d)

pracovník pre základné práva uvedený v článku 49; a

e)

poradné fórum uvedené v článku 50.

Článok 40

Zloženie správnej rady

1.   Správna rada pozostáva z jedného zástupcu z každého členského štátu a z dvoch zástupcov Komisie. Každý z týchto zástupcov má hlasovacie právo.

2.   Členom správnej rady je aj jeden zástupca UNHCR. Uvedený zástupca nemá hlasovacie právo.

3.   Každý člen správnej rady má náhradníka. Náhradník zastupuje člena správnej rady v prípade jeho neprítomnosti.

4.   Členovia správnej rady a ich náhradníci sú menovaní s prihliadnutím na ich znalosti a odbornú kvalifikáciu v oblasti azylu pri súčasnom zohľadnení ich relevantných riadiacich, administratívnych a rozpočtových schopností. Všetky zúčastnené strany sa snažia dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien v správnej rade.

5.   Funkčné obdobie členov správnej rady je štvorročné. Uvedené obdobie je obnoviteľné. Po uplynutí ich funkčného obdobia alebo v prípade ich odstúpenia zotrvajú členovia vo funkcii až do obnovenia ich funkčného obdobia alebo kým nie sú nahradení.

Článok 41

Funkcie správnej rady

1.   Správna rada určuje všeobecné smerovanie činností agentúry a zabezpečuje, aby agentúra plnila svoje úlohy. Správna rada najmä:

a)

prijíma ročný rozpočet agentúry dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov s hlasovacím právom a plní ďalšie úlohy v súvislosti s rozpočtom agentúry podľa kapitoly 9;

b)

prijíma konsolidovanú výročnú správu o činnosti agentúry a do 1. júla ju každoročne zasiela Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov, a zverejňuje ju;

c)

prijíma rozpočtové pravidlá pre agentúru v súlade s článkom 56;

d)

prijíma všetky rozhodnutia na účely výkonu mandátu agentúry stanovené týmto nariadením;

e)

prijíma stratégiu boja proti podvodom, ktorá musí byť primeraná riziku podvodu, pričom zohľadňuje náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú zaviesť ako súčasť uvedenej stratégie;

f)

prijíma pravidlá prevencie konfliktu záujmov svojich členov a pravidlá ich riešenia;

g)

na základe analýzy potrieb prijíma a pravidelne aktualizuje komunikačné a informačné plány í uvedené v článku 2 ods. 2;

h)

prijíma svoj rokovací poriadok;

i)

vo vzťahu k zamestnancom agentúry vykonáva v súlade s odsekom 2 právomoci zverené služobným poriadkom menovaciemu orgánu a právomoci zverené podmienkami zamestnávania orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);

j)

prijíma príslušné vykonávacie pravidlá na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania v súlade s článkom 110 služobného poriadku;

k)

menuje výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa, vykonáva nad nimi disciplinárnu právomoc, a v prípade potreby predlžuje ich funkčné obdobie alebo ich odvoláva z funkcie v súlade s článkom 46 alebo prípadne 48;

l)

spomedzi kandidátov navrhnutých výkonným riaditeľom menuje pracovníka pre základné práva, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania;

m)

menuje účtovníka, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania a ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý;

n)

prijíma výročnú správu o azylovej situácii v Únii v súlade s článkom 69;

o)

prijíma všetky rozhodnutia o vývoji informačných systémov stanovených v tomto nariadení vrátane informačného portálu uvedeného v článku 9 ods. 2 písm. b);

p)

prijíma podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001 v súlade s článkom 63 tohto nariadenia;

q)

prijíma opatrenia na uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2018/1725 agentúrou vrátane opatrení týkajúcich sa menovania pracovníka agentúry pre ochranu údajov;

r)

prijíma zamestnaneckú politiku agentúry v súlade s článkom 60;

s)

každý rok prijíma programový dokument agentúry v súlade s článkom 42;

t)

prijíma všetky rozhodnutia o zriadení a prípadných zmenách vnútornej štruktúry agentúry;

u)

zabezpečuje primerané nadväzné opatrenia na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o vnútornom alebo externom audite a z hodnotení, ako aj z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“);

v)

prijíma operačné normy, ukazovatele, usmernenia a najlepšie postupy, ktoré agentúra vypracovala v súlade s článkom 13 ods. 2;

w)

schvaľuje usmernenia zamerané na informácie o krajine pôvodu a revíziu či aktualizáciu uvedených usmernení v súlade s článkom 11 ods. 2 a 4;

x)

prijíma rozhodnutie o stanovení spoločnej metodológie mechanizmu monitorovania uvedenej v článku 14;

y)

prijíma program monitorovania operačného a technického uplatňovania CEAS v súlade s článkom 15 ods. 1;

z)

prijíma odporúčania na základe monitorovania v súlade s článkom 15 ods. 4;

aa.)

rozhoduje o profiloch a celkových počtoch expertov, ktorí majú byť k dispozícii pre podporné azylové tímy a pre rezervnú skupinu v oblasti azylu, v súlade s článkom 19 ods. 2 a 6;

ab)

prijíma stratégiu vzťahov s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami v záležitostiach, v ktorých je agentúra príslušná, a tiež pracovné dojednania s Komisiou na účely vykonávania tejto stratégie;

ac)

povoľuje a schvaľuje uzavretie pracovných dojednaní v súlade s článkami 35, 37 a 38.

2.   Správa rada prijme v súlade s článkom 110 služobného poriadku rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a v ktorom stanoví podmienky, za ktorých možno uvedené delegovanie právomocí menovacieho orgánu pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený právomoci menovacieho orgánu ďalej delegovať.

Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, môže správna rada rozhodnutím dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa, ako aj právomocí, ktoré výkonný riaditeľ ďalej delegoval, a vykonávať ich sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo na iného zamestnanca, ako je výkonný riaditeľ.

3.   Správna rada môže zriadiť malú výkonnú radu na pomoc sebe a výkonnému riaditeľovi pri príprave rozhodnutí, programov a činností, ktoré má správna rada prijímať. Ak je to potrebné, môže výkonná rada v mene správnej rady prijímať určité predbežné naliehavé rozhodnutia, najmä vo veciach administratívneho riadenia. Výkonná rada nesmie prijímať rozhodnutia, na prijatie ktorých je potrebná buď dvojtretinová alebo trojštvrtinová väčšina členov správnej rady. Správna rada môže delegovať určité jasne vymedzené úlohy na výkonnú radu, najmä ak by takéto delegovanie zvýšilo efektivitu agentúry. Správna rada nesmie delegovať na výkonnú radu úlohy súvisiace s rozhodnutiami, na prijatie ktorých je potrebná buď dvojtretinová alebo trojštvrtinová väčšina členov správnej rady. Správna rada prijme na účely zriadenia výkonnej rady jej rokovací poriadok. Tento rokovací poriadok sa vzťahuje najmä na zloženie a funkcie výkonnej rady.

Článok 42

Viacročné plánovanie a ročné pracovné programy

1.   Správna rada zašle návrh programového dokumentu obsahujúci viacročné a ročné plánovanie a vychádzajúci z návrhu predloženého výkonným riaditeľom Európskemu parlamentu, Rade a Komisii každoročne do 31. januára. Správna rada podobne zašle akékoľvek neskoršie aktualizované návrhy programového dokumentu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Správna rada každoročne do 30. novembra prijme dvojtretinovou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom programový dokument zohľadňujúci stanovisko Komisie a v prípade viacročného plánu prijíma programový dokument po konzultácii s Európskym parlamentom. Správna rada postúpi programový dokument Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Programový dokument sa stáva konečným po prijatí všeobecného rozpočtu Únie s konečnou platnosťou, a v prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

2.   Vo viacročnom pláne sa stanovuje celkový strednodobý a celkový dlhodobý strategický plán, ako aj ciele, predpokladané výsledky a výkonnostné ukazovatele. Vo viacročnom pláne sa stanovuje aj plán zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a počtu zamestnancov.

Vo viacročnom pláne sa určujú strategické oblasti, ktoré si vyžadujú intervenciu, a vysvetľuje sa, čo je potrebné urobiť na dosiahnutie cieľov, ktorí sú v ňom uvedené. Súčasťou viacročného plánu je aj stratégia vzťahov s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami uvedených v článkoch 35 a 38, opatrenia spojené s uvedenou stratégiou ak špecifikácia s tým spojených zdrojov.

Viacročný plán sa vykonáva vo forme ročných pracovných programov. Viacročný plán sa každoročne a podľa potreby aktualizuje, najmä však s cieľom reagovať na výsledok hodnotenia uvedeného v článku 70.

3.   Ročný pracovný program tvoria podrobné ciele a predpokladané výsledky vrátane výkonnostných ukazovateľov. Ročný pracovný program obsahuje aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, a rozpis finančných a ľudských zdrojov priradených jednotlivým činnostiam podľa zásad zostavovania rozpočtu a riadenia podľa činností. Ročný pracovný program musí byť v súlade s viacročným plánom uvedeným v odseku 2. V ročnom pracovnom programe sa jasne uvádzajú úlohy, ktoré boli doplnené, zmenené alebo odstránené v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom.

4.   Keď sa agentúre uloží nová úloha, správna rada zmení ročný pracovný program.

Všetky zásadné zmeny ročného pracovného programu sa prijímajú rovnakým postupom ako pôvodný ročný pracovný program. Správna rada môže delegovať na výkonného riaditeľa právomoc vykonať nepodstatné zmeny v ročnom pracovnom programe.

Článok 43

Predseda správnej rady

1.   Správna rada si spomedzi svojich členov s hlasovacím právom volí predsedu a podpredsedu. Predseda a podpredseda sa volia dvojtretinovou väčšinou hlasov členov správnej rady s hlasovacím právom.

Ak si predseda nemôže plniť povinnosti, automaticky ho zastupuje podpredseda.

2.   Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je štvorročné a obnoviteľné. Ak sa ich členstvo v správnej rade skončí kedykoľvek počas ich funkčného obdobia, automaticky sa k rovnakému dátumu končí aj ich funkčné obdobie.

Článok 44

Zasadnutia správnej rady

1.   Zasadnutia správnej rady zvoláva predseda.

2.   Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje rokovaní správnej rady bez hlasovacieho práva.

3.   Zástupca UNHCR sa nezúčastňuje na žiadnych zasadnutia, počas ktorých správna rada plní úlohy stanovené v článku 41 ods. 1 písm. e), f), i, j), k), p), r), s), t) alebo u) alebo v článku 41 ods. 2 a keď správna rada rozhoduje o poskytnutí finančných zdrojov na financovanie činnosti UNHCR podľa článku 52, aby agentúra mohla využívať odborné znalosti UNHCR.

4.   Riadne zasadnutia správnej rady sa konajú aspoň dvakrát ročne. Správna rada zasadá okrem toho aj na podnet svojho predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť jednej tretiny svojich členov.

5.   Správna rada môže prizvať na svoje zasadnutia ako pozorovateľa kohokoľvek, o koho stanovisko má záujem.

6.   Dánsko sa vyzve, aby na zasadnutia správnej rady vyslalo svojho zástupcu.

7.   Členom správnej rady a ich náhradníkom môžu za splnenia ustanovení rokovacieho poriadku asistovať na zasadnutiach poradcovia alebo experti.

8.   Funkcie sekretariátu správnej rady zabezpečuje agentúra.

Článok 45

Pravidlá hlasovania správnej rady

1.   Pokiaľ nie je stanovené inak, správna rada prijíma svoje rozhodnutia absolútnou väčšinou hlasov svojich členov s hlasovacím právom.

2.   Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. Ak je člen s hlasovacím právom neprítomný, je jeho hlasovacie právo oprávnený vykonať jeho náhradník.

3.   Predseda sa hlasovania zúčastňuje.

4.   Výkonný riaditeľ sa hlasovania nezúčastňuje.

5.   Zástupcovia členských štátov, ktoré sa plnou mierou nepodieľajú na acquis Únie v oblasti azylu, sa nezúčastňujú hlasovania, ak je správna rada vyzvaná prijať operačné normy, ukazovatele, smernice alebo najlepšie postupy týkajúce sa výlučne azylového nástroja Únie, ktorým nie sú členské štáty, ktoré zastupujú, viazané.

6.   V rokovacom poriadku správnej rady sa stanovia podrobnejšie pravidlá hlasovania, najmä podmienky, za ktorých môže člen konať v mene iného člena.

Článok 46

Výkonný riaditeľ

1.   Výkonný riaditeľ je zamestnancom agentúry a prijíma sa ako jej dočasný zamestnanec podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania.

2.   Na pozíciu výkonného riaditeľa navrhuje Komisia aspoň troch kandidátov zo zoznamu po zverejnení voľného miesta v Úradnom vestníku Európskej únie, a prípadne v inej tlači alebo na internetových stránkach.

3.   Správna rada menuje výkonného riaditeľa na základe zásluh, preukázaných administratívnych a riadiacich schopností vysokej úrovne a odborných skúseností v oblasti migrácie a azylu na vyššej riadiacej úrovni. Pred menovaním sú kandidáti navrhnutí Komisiou vyzvaní, aby predniesli vyhlásenie pred príslušným výborom alebo výbormi Európskeho parlamentu a zodpovedali otázky členov uvedeného výboru alebo uvedených výborov.

Po tomto vyhlásení prijme Európsky parlament stanovisko, v ktorom uvedie svoje názory a môže označiť preferovaného kandidáta.

Správna rada menuje výkonného riaditeľa, pričom zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu uvedené v druhom pododseku.

Ak sa správna rada rozhodne menovať iného kandidáta, než toho, ktorého označil Európsky parlament za svojho preferovaného kandidáta, správna rada písomne informuje Európsky parlament a Radu o tom, ako stanovisko Európskeho parlamentu zohľadnila.

Na účely uzatvorenia zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje agentúru predseda správnej rady.

4.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päťročné. Na konci uvedeného obdobia vypracuje Komisia posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy agentúry.

5.   Správna rada, ktorá koná na základe návrhu Komisie zohľadňujúceho posúdenie uvedené v odseku 4, môže funkčné obdobie výkonného riaditeľa predĺžiť jedenkrát najviac o päť rokov.

6.   Správna rada informuje Európsky parlament o svojom úmysle predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa. Počas jedného mesiaca pred takýmto predĺžením môže byť výkonný riaditeľ vyzvaný, aby vystúpil s vyhlásením pred príslušným výborom alebo výbormi Európskeho parlamentu a zodpovedal otázky členov uvedeného výboru alebo uvedených výborov.

7.   Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa na konci celkového funkčného obdobia nesmie zúčastniť ďalšieho výberového konania na to isté miesto.

8.   Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia správnej rady, ktorá koná na návrh Komisie.

9.   Správna rada prijíma rozhodnutia o menovaní, predĺžení funkčného obdobia alebo odvolaní z funkcie výkonného riaditeľa dvojtretinovou väčšinou hlasov jej členov s hlasovacím právom.

Článok 47

Povinnosti výkonného riaditeľa

1.   Výkonný riaditeľ riadi agentúru. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá správnej rade.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie a správnej rady, je výkonný riaditeľ pri plnení svojich povinností nezávislý a nepožaduje ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, osoby ani iného subjektu.

3.   Na vyzvanie podáva výkonný riaditeľ Európskemu parlamentu správu o plnení svojich povinností. Rada môže výkonného riaditeľa vyzvať, aby podal správu o plnení svojich povinností.

4.   Výkonný riaditeľ je štatutárnym zástupcom agentúry.

5.   Výkonný riaditeľ zodpovedá za plnenie úloh, ktoré sa agentúre ukladajú týmto nariadením. Výkonný riaditeľ zodpovedá najmä za:

a)

každodenné vedenie agentúry;

b)

výkon rozhodnutí prijatých správnou radou;

c)

vypracovanie programových dokumentov uvedených v článku 42 a po konzultácii s Komisiou ich predloženie správnej rade;

d)

vykonávanie programových dokumentov uvedených v článku 42 a informovanie správnej rady o ich vykonávaní;

e)

prípravu konsolidovaných výročných správ o činnosti agentúry a ich predloženie správnej rade na schválenie;

f)

prípravu akčného plánu v nadväznosti na závery vyplývajúce zo správ o vnútornom alebo externom audite a z hodnotení, ako aj z vyšetrovaní úradu OLAF, a podávanie správ o pokroku dvakrát ročne Komisii a pravidelne správnej rade a v relevantnom prípade výkonnej rade;

g)

bez toho, aby bola dotknutá vyšetrovacia právomoc úradu OLAF, ochranu finančných záujmov Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a všetkým ostatným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním neprávom vyplatených súm, a vo vhodnom prípade uložením účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych a finančných sankcií;

h)

vypracovanie stratégie agentúry pre boj proti podvodom a jej predloženie správnej rade na schválenie;

i)

prípravu návrhu rozpočtových pravidiel platných pre agentúru;

j)

vypracovanie predbežného návrhu výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry v súlade s článkom 53 a plnenie jej rozpočtu;

k)

výkon právomocí stanovených v článku 60 vo vzťahu k zamestnancom agentúry;

l)

prijímanie všetkých rozhodnutí o správe informačných systémov stanovených v tomto nariadení, a to aj informačného portálu uvedeného v článku 9 ods. 2 písm. b);

m)

prijímanie všetkých rozhodnutí o riadení vnútornej štruktúry agentúry;

n)

vypracovanie správ o situácii v tretích krajinách podľa článku 9;

o)

predkladanie spoločných analýz a usmernení správnej rade v súlade s článkom 11 ods. 2;

p)

zostavovanie tímov expertov na účely článkov 14 a 15, ktoré pozostávajú z expertov z radov vlastných zamestnancov agentúry, z Komisie a v prípade potreby z členských štátov a v úlohe pozorovateľov z UNHCR;

q)

začatie monitorovania v súlade s článkom 15 ods. 2;

r)

predkladanie zistení a návrhov odporúčaní v rámci monitorovania dotknutému členskému štátu a následne správnej rade v súlade s článkom 15 ods. 3 a 4;

s)

podávanie správ správnej rade a Komisii v súlade s článkom 4 ods. 5;

t)

hodnotenie, schvaľovanie a koordinovanie žiadostí o operačnú a technickú pomoc v súlade s článkom 16 ods. 1 a článkom 20;

u)

zabezpečenie vykonávania operačných plánov uvedených v článku 18;

v)

zabezpečenie koordinácie činnosti agentúry v podporných tímoch pre riadenie migrácie s Komisiou a ďalšími relevantnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie v súlade s článkom 21 ods. 1;

w)

zabezpečenie vykonávania rozhodnutí Rady uvedených v článku 22 ods. 2;

x)

po konzultácii so správnou radou rozhodovanie o nadobudnutí alebo prenájme technického vybavenia v súlade s článkom 23 ods. 2;

y)

navrhovanie kandidátov na menovanie za pracovníka pre základné práva v súlade s článkom 49 ods. 1;

z)

menovanie koordinačného pracovníka agentúry v súlade s článkom 25 ods. 2.

Článok 48

Zástupca výkonného riaditeľa

1.   Zástupca výkonného riaditeľa pomáha výkonnému riaditeľovi pri riadení agentúry a pri výkone úloh podľa článku 47 ods. 5 Ak výkonný riaditeľ nie je prítomný alebo nemôže vykonávať svoju funkciu, zastupuje ho zástupca výkonného riaditeľa.

2.   Správna rada menuje zástupcu výkonného riaditeľa na návrh výkonného riaditeľa. Zástupca výkonného riaditeľa je menovaný na základe zásluh, náležitých administratívnych a riadiacich schopností a relevantných odborných skúseností v oblasti azylu. Na pozíciu zástupcu výkonného riaditeľa navrhuje výkonný riaditeľ aspoň troch kandidátov. Na návrh výkonného riaditeľa je správna rada oprávnená predĺžiť funkčné obdobie zástupcu výkonného riaditeľa alebo ho odvolať z funkcie. Na zástupcu výkonného riaditeľa sa primerane uplatňuje článok 46 ods. 1, 4, 7 a 9.

Článok 49

Pracovník pre základné práva

1.   Pracovníka pre základné práva menuje správna rada spomedzi vybraných kandidátov, ktorých navrhol výkonný riaditeľ. Pracovník pre základné práva musí mať potrebnú kvalifikáciu a skúsenosti v oblasti základných práv a azylu.

2.   Pracovník pre základné práva je pri výkone svojich povinností nezávislý a zodpovedá sa priamo správnej rade.

3.   Pracovník pre základné práva zodpovedá za dodržiavanie základných práv zo strany agentúry vo všetkých jej činnostiach a za podporu rešpektovania základných práv agentúrou. Pracovník pre základné práva takisto zodpovedá za uplatňovanie mechanizmu na vybavovanie sťažností uvedeného v článku 51.

4.   Pracovník pre základné práva spolupracuje s poradným fórom.

5.   S pracovníkom pre základné práva sa vedú konzultácie okrem iného o operačných plánoch uvedených v článku 18, hodnotení operačnej a technickej pomoci agentúry, kódexe správania uvedeného v článku 58 a európskej vzdelávacej osnove v oblasti azylu uvedenej v článku 8 ods. 3 Pracovník pre základné práva má prístup k všetkým informáciám o dodržiavaní základných práv v celej činnosti agentúry, a to aj formou organizovania návštev, so súhlasom dotknutého členského štátu, na miesta operačnej činnosti agentúry.

Článok 50

Poradné fórum

1.   Agentúra vedie úzky dialóg s relevantnými organizáciami občianskej spoločnosti a relevantnými príslušnými orgánmi, ktoré pôsobia v oblasti azylovej politiky na miestnej, regionálnej, celoštátnej úrovni, úrovni Únie alebo medzinárodnej úrovni. Na tento účel zriadi agentúra poradné fórum.

2.   Poradné fórum je mechanizmus na výmenu informácií a poznatkov. Poradné fórum zabezpečuje úzky dialóg medzi agentúrou a relevantnými organizáciami a orgánmi uvedenými v odseku 1.

3.   Agentúra vyzve Agentúru Európskej únie pre základné práva, Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž, UNHCR a ostatné relevantné organizácie a orgány uvedené odseku 1, aby sa stali členmi poradného fóra.

Správna rada rozhoduje na návrh výkonného riaditeľa o zložení poradného fóra, ako aj o tematických alebo geograficky zameraných poradných skupinách a o podmienkach postúpenia informácií poradnému fóru. Po konzultácii so správnou radou a výkonným riaditeľom stanoví poradné fórum svoje pracovné postupy, a podľa potreby a užitočnosti aj tematické alebo geograficky zamerané pracovné skupiny.

4.   Poradné fórum radí výkonnému riaditeľovi a správnej rade v záležitostiach týkajúcich sa azylu podľa konkrétnych potrieb agentúry v oblastiach určených ako prioritné pre jej prácu.

5.   Poradné fórum najmä:

a)

predkladá správnej rade návrhy do ročného a viacročného plánovania uvedeného v článku 42;

b)

poskytuje správnej rade spätnú väzbu a navrhuje opatrenia pre ďalší postup v súvislosti s výročnou správou o azylovej situácii v Únii uvedenou v článku 69; a

c)

informuje výkonného riaditeľa a správnu radu o záveroch a odporúčaniach z konferencií, seminárov a stretnutí a o výsledkoch štúdií alebo práce členských organizácií alebo orgánov poradného fóra v teréne relevantných pre prácu agentúry.

6.   S poradným fórom sa konzultuje príprava, prijate a vykonávanie stratégie základných práv uvedenej v článku 57 ods. 3 a kódexu správania uvedeného v článku 58, zriadenie mechanizmu na vybavovanie sťažností uvedeného v článku 51 a vypracovania európskej vzdelávacej osnovy v oblasti azylu uvedenej v článku 8 ods. 3

7.   Poradné fórum sa stretáva aspoň raz ročne v plnom zložení a podľa potreby organizuje stretnutia pre tematické alebo geograficky zamerané poradné skupiny.

Článok 51

Mechanizmus na vybavovanie sťažností

1.   Agentúra zriadi mechanizmus na vybavovanie sťažností s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných práv vo všetkých činnostiach agentúry.

2.   Každá osoba, ktorej sa priamo týka činnosť experta zúčastneného v podpornom azylovom tíme, a ktorá sa domnieva, že v dôsledku uvedenej činnosti boli porušené jej základné práva, alebo akákoľvek strana zastupujúca takúto osobu sa môže obrátiť na agentúru s písomnou sťažnosťou.

3.   Prípustné sú len odôvodnené sťažnosti na konkrétne porušenie základných práv. Sťažnosti napadajúce rozhodnutie vnútroštátneho orgánu o individuálnej žiadosti o medzinárodnú ochranu sú neprípustné. Neprípustné sú tiež anonymné, urážlivé, zlomyseľné, neseriózne, neopodstatnené, hypotetické alebo nepresné sťažnosti.

4.   Pracovník pre základné práva je zodpovedný za vybavovanie sťažností doručených agentúre a koná pritom v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných. Pracovník pre základné práva na tento účel:

a)

preskúma prípustnosť sťažnosti;

b)

prípustné sťažnosti zaeviduje;

c)

všetky zaevidované sťažnosti postúpi výkonnému riaditeľovi;

d)

sťažnosti na expertov zúčastňujúcich sa na podpornom azylovom tíme postúpi domovskému členskému štátu;

e)

informuje o sťažnosti relevantný orgán alebo subjekt príslušný pre základné práva v členskom štáte; a

f)

zaeviduje a zabezpečí následné opatrenia zo strany agentúry alebo dotknutého členského štátu.

5.   Ak je sťažnosť prípustná, sťažovateľovi sa v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných oznámi, že sťažnosť bola zaevidovaná, začalo sa jej posudzovanie a odpoveď možno očakávať hneď, ako bude k dispozícii. Ak sa sťažnosť postúpi vnútroštátnemu orgánu alebo subjektu, sťažovateľovi sa poskytnú kontaktné údaje daného orgánu alebo subjektu. Ak je sťažnosť neprípustná, sťažovateľovi sa oznámia dôvody neprípustnosti, a ak to je možné, sa mu poskytnú ďalšie možnosti riešenia jeho záležitosti. Každé rozhodnutie musí mať písomnú formu a byť odôvodnené.

6.   V prípade registrovanej sťažnosti na zamestnanca agentúry výkonný riaditeľ po konzultácii s pracovníkom pre základné práva zabezpečí primerané následné opatrenia vrátane prípadných disciplinárnych opatrení. Výkonný riaditeľ v stanovenej lehote informuje pracovníka pre základné práva o zisteniach a následných opatreniach, ktoré agentúra vykonala v reakcii na sťažnosť vrátane akýchkoľvek disciplinárnych opatrení.

7.   Ak sťažnosť súvisí s otázkami ochrany údajov, výkonný riaditeľ do jej riešenia zapojí pracovníka agentúry pre ochranu údajov. Pracovník pre základné práva a pracovník pre ochranu údajov vypracujú písomné memorandum o porozumení, v ktorom uvedú rozdelenie úloh medzi nimi a spôsob ich spolupráce, pokiaľ ide o doručené sťažnosti.

8.   V prípade sťažnosti na experta členského štátu vrátane vyslaných národných expertov domovský členský štát zabezpečí primerané následné opatrenia vrátane prípadných disciplinárnych opatrení alebo iných opatrení podľa vnútroštátneho práva. Domovský členský štát v stanovenej lehote a podľa potreby následne v pravidelných intervaloch informuje pracovníka pre základné práva o zisteniach a následných opatreniach prijatých v reakcii na sťažnosť. Ak domovský členský štát nepredloží žiadnu správu, agentúra sa vecou ďalej zaoberá.

9.   Ak sa zistí, že expert vyslaný členským štátom vrátane vyslaných národných expertov porušil základné práva alebo záväzky v oblasti medzinárodnej ochrany, výkonný riaditeľ požiada členský štát, aby uvedeného experta alebo vyslaného národného experta ihneď z činnosti agentúry odvolal. Ak sa zistí, že expert vyslaný agentúrou porušil základné práva alebo záväzky v oblasti medzinárodnej ochrany, výkonný riaditeľ odvolá daného experta z činnosti agentúry.

10.   Pracovník pre základné práva informuje výkonného riaditeľa a správnu radu o zisteniach a následných opatreniach, ktoré agentúra a dotknuté členské štáty prijali v reakcii na sťažnosť. Agentúra uvedie informácie o mechanizme na vybavovanie sťažností vo výročnej správe o azylovej situácii v Únii uvedenej v článku 69.

11.   Agentúra vrátane pracovníka pre základné práva nakladá so všetkými osobnými údajmi uvedenými v sťažnosti a spracúva ich v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725. Členské štáty nakladajú so všetkými osobnými údajmi uvedenými v sťažnosti a spracúvajú ich v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 alebo prípadne so smernicou (EÚ) 2016/680. Ak sťažovateľ podal sťažnosť, má sa za to, že sťažovateľ súhlasil so spracúvaním jeho osobných údajov agentúrou a pracovníkom pre základné práva v zmysle článku 5 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2018/1725. Pokiaľ sa sťažovateľ výslovne nevzdá svojho práva na zachovanie dôvernosti, pracovník pre základné práva vybavuje sťažnosti dôverne podľa vnútroštátneho práva a práva Únie s cieľom chrániť záujmy sťažovateľa. Ak sa sťažovateľ vzdá svojho práva na zachovanie dôvernosti, má sa za to, že tento sťažovateľ súhlasí s tým, aby pracovník pre základné práva alebo agentúra v súvislosti s predmetom sťažnosti v prípade potreby o jeho totožnosti informovali príslušné orgány alebo subjekty.

KAPITOLA 9

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 52

Rozpočet

1.   Na každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku sa vypracuje odhad príjmov a výdavkov agentúry, ktoré sa zahrnú do rozpočtu agentúry.

2.   Z hľadiska príjmov a výdavkov musí byť rozpočet agentúry vyrovnaný.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje, príjmy agentúry tvorí:

a)

príspevok Únie zahrnutý do všeobecného rozpočtu Únie;

b)

financovanie Úniou v rámci nepriameho riadenia alebo vo forme ad hoc grantov v súlade s rozpočtovými pravidlami uplatniteľnými na agentúru a ustanoveniami relevantných nástrojov na podporu politík Únie;

c)

všetky dobrovoľné finančné príspevky členských štátov;

d)

všetky príspevky pridružených krajín;

e)

poplatky za zverejňovanie a všetky služby, ktoré agentúra poskytuje.

4.   Súčasťou výdavkov agentúry sú aj odmeny zamestnancov, výdavky na správu a infraštruktúru a prevádzkové výdavky.

Článok 53

Zostavovanie rozpočtu

1.   Výkonný riaditeľ každý rok vypracuje predbežný návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a zašle ho správnej rade.

2.   Správna rada prijme na základe predbežného návrhu výkazu odhadov uvedeného v odseku 1 návrh odhadu príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok.

3.   Návrh odhadu príjmov a výdavkov agentúry uvedený v odseku 2 sa Komisii, Európskemu parlamentu a Rade zasiela každý rok do 31. januára.

4.   Komisia zasiela rozpočtovému orgánu výkaz odhadov spoločne s návrhom všeobecného rozpočtu Únie.

5.   Na základe výkazu odhadov začlení Komisia do návrhu všeobecného rozpočtu Únie odhady, ktoré považuje za potrebné, pokiaľ ide o plán pracovných miest a príspevok Únie, ktoré sa budú hradiť zo všeobecného rozpočtu, a predloží ho rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

6.   Rozpočtové prostriedky na príspevok Únie pre agentúru schvaľuje rozpočtový orgán.

7.   Plán pracovných miest agentúry prijíma rozpočtový orgán.

8.   Rozpočet agentúry prijíma správna rada. Rozpočet agentúry sa stáva konečným po prijatí všeobecného rozpočtu Únie s konečnou platnosťou. V prípade potreby sa rozpočet agentúry zodpovedajúcim spôsobom upraví.

9.   V prípade všetkých stavebných projektov, ktoré môžu mať značný vplyv na rozpočet agentúry, sa uplatňuje delegované nariadenie (EÚ) 2019/715.

Článok 54

Plnenie rozpočtu

1.   Rozpočet agentúry plní výkonný riaditeľ.

2.   Výkonný riaditeľ každý rok predkladá rozpočtovému orgánu všetky informácie o výsledkoch postupov hodnotenia.

Článok 55

Predkladanie účtovnej závierky a absolutórium

1.   Predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok N zašle účtovník agentúry účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov do 1. marca rozpočtového roku N + 1.

2.   Správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rozpočtový rok N zašle agentúra Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca rozpočtového roku N + 1.

Predbežnú účtovnú závierku agentúry za rozpočtový rok N, konsolidovanú s účtovnou závierkou Komisie zašle účtovník Komisie Dvoru audítorov do 31. marca rozpočtového roku N + 1.

3.   Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke agentúry podľa článku 246 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (26) výkonný riaditeľ na vlastnú zodpovednosť vypracuje konečnú účtovnú závierku agentúry za rozpočtový rok N a predloží ju správnej rade na vyjadrenie.

4.   Správna rada zaujme ku konečnej účtovnej závierke agentúry za rozpočtový rok N stanovisko.

5.   Konečnú účtovnú závierku za rozpočtový rok N spoločne so stanoviskom správnej rady zašle výkonný riaditeľ do 1. júla rozpočtového roku N + 1 Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

6.   Konečná účtovná závierka za rozpočtový rok N sa do 15. novembra rozpočtového roku N + 1 uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

7.   Výkonný riaditeľ zašle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra rozpočtového roku N + 1. Výkonný riaditeľ zašle túto odpoveď aj správnej rade.

8.   Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na riadne uplatnenie postupu udelenia absolutória za príslušný rozpočtový rok v súlade s článkom 261 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

9.   Na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, Európsky parlament udelí výkonnému riaditeľovi do 15. mája rozpočtového roku N + 2 absolutórium za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok N.

Článok 56

Rozpočtové pravidlá

1.   Rozpočtové pravidlá platné pre agentúru prijíma správna rada po konzultácii s Komisiou. Rozpočtové pravidlá musia byť v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2019/715, pokiaľ pre fungovanie agentúry nie je osobitne potrebná výnimka z uvedeného nariadenia, pričom sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Komisie.

2.   Agentúra môže udeľovať granty súvisiace s plnením úloh uvedených v článku 2 tohto nariadenia a využívať rámcové zmluvy v súlade s týmto nariadením alebo na základe delegovania Komisie podľa článku 62 ods. 1 písm. c) bodu iv) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. Uplatnia sa príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

KAPITOLA 10

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 57

Ochrana základných práv a stratégia pre základné práva

1.   Agentúra pri plnení svojich úloh podľa tohto nariadenia zabezpečí ochranu základných práv v súlade s príslušným právom Únie vrátane charty a príslušného medzinárodného práva, najmä Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 zmenenom Newyorským protokolom z 31. januára 1967.

2.   Prvoradým hľadiskom pri uplatňovaní tohto nariadenia je najlepší záujem dieťaťa.

3.   Agentúra na návrh pracovníka pre základné práva prijíma a vykonáva stratégiu pre základné práva s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

Článok 58

Kódex správania

Agentúra vypracuje, prijme a vykoná kódex správania platný pre všetkých expertov zúčastňujúcich sa na podporných azylových tímoch. V kódexe správania sa stanovia postupy zamerané na zaručenie zásad právneho štátu a dodržiavanie základných práv s osobitným dôrazom na deti, maloletých bez sprievodu a ďalšie osoby v zraniteľnom postavení.

Článok 59

Právne postavenie

1.   Agentúra je agentúrou Únie. Agentúra má právnu subjektivitu.

2.   V každom členskom štáte má agentúra najširšiu právnu spôsobilosť priznávanú právnickým osobám podľa jeho právnych predpisov. Agentúra môže najmä nadobúdať hnuteľný aj nehnuteľný majetok a nakladať s ním, ako aj byť účastníkom súdnych konaní.

3.   V operačných a technických záležitostiach je agentúra nezávislá.

4.   Agentúru zastupuje jej výkonný riaditeľ.

5.   Sídlom agentúry je Malta.

Článok 60

Zamestnanci

1.   Na zamestnancov agentúry sa vzťahuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania a pravidlá vykonávania služobného poriadku a podmienok zamestnávania prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie.

2.   Na účely vykonávania služobného poriadku a podmienok zamestnávania prijme správna rada príslušné vykonávacie predpisy podľa článku 110 služobného poriadku.

3.   Agentúra vykonáva právomoci menovacieho orgánu vo vzťahu k svojim vlastným zamestnancom.

4.   Agentúra môže využívať vyslaných národných expertov alebo ďalších pracovníkov, ktorých nezamestnáva. Správna rada prijme rozhodnutie, v ktorom stanoví pravidlá vysielania národných expertov do agentúry.

5.   Agentúra môže prijať zamestnancov na prácu v teréne v členských štátoch.

Článok 61

Výsady a imunity

Na agentúru a jej zamestnancov sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ.

Článok 62

Jazykový režim

1.   Na agentúru sa vzťahuje nariadenie Rady č. 1 (27).

2.   Bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia prijaté na základe článku 342 ZFEÚ, sa konsolidovaná výročná správa o činnosti agentúry a programové dokumenty uvedené v článku 42 vyhotovujú vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie.

3.   Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie poskytuje prekladateľské služby potrebné na fungovanie agentúry.

Článok 63

Transparentnosť

1.   Na dokumenty, ktoré uchováva agentúra, sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.   Agentúra môže komunikovať z vlastného podnetu o záležitostiach, ktoré patria do rozsahu jej úloh. Agentúra zverejňuje konsolidovanú výročnú správu o činnosti agentúry a zabezpečuje najmä to, aby verejnosť a všetky zainteresované strany o jej práci rýchlo získali objektívne, spoľahlivé a zrozumiteľné informácie.

3.   Správna rada do šiestich mesiacov odo dňa svojho prvého zasadnutia prijme podrobné pravidlá uplatňovania odsekov 1 a 2.

4.   Všetky fyzické alebo právnické osoby majú právo obracať sa na agentúru písomne v ktoromkoľvek úradnom jazyku inštitúcií Únie. Zároveň majú právo dostať odpoveď v tom istom jazyku.

5.   Rozhodnutia prijaté agentúrou podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 môžu byť predmetom sťažnosti podanej európskemu ombudsmanovi alebo súdneho konania na Súdnom dvore podľa podmienok stanovených v článkoch 228 a 263 ZFEÚ.

Článok 64

Boj proti podvodom

1.   V záujme boja proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu sa nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 uplatňuje bez obmedzenia. Agentúra pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní úradom OLAF, a prijme príslušné ustanovenia vzťahujúce sa na všetkých zamestnancov agentúry, pričom použije vzorový dokument uvedený v prílohe k uvedenej dohode.

2.   Dvor audítorov má právomoc na základe kontrol dokumentov a kontrol a inšpekcií na mieste vykonať audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým agentúra poskytla finančné prostriedky Únie.

3.   OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 (28) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo so zmluvou, ktoré financovala agentúra, nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, pracovné dojednania s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody agentúry o grantoch a rozhodnutia o grantoch musia obsahovať ustanovenia, ktoré výslovne udeľujú Európskemu dvoru audítorov a úradu OLAF právomoc na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v súlade s ich príslušnými právomocami.

Článok 65

Bezpečnostné predpisy o ochrane utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

1.   Agentúra uplatňuje bezpečnostné predpisy Komisie stanovené v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (29) a (EÚ, Euratom) 2015/444. Uvedené predpisy sa vzťahujú najmä na výmenu, spracúvanie a uchovávanie utajovaných skutočností.

2.   Agentúra uplatňuje zásady bezpečnosti spracúvania citlivých neutajovaných skutočností tak, ako sa stanovuje v rozhodnutiach (EÚ, Euratom) 2015/443 a (EÚ, Euratom) 2015/444 a ako ich vykonáva Komisia. Opatrenia na uplatňovanie uvedených zásad bezpečnosti stanoví správna rada.

3.   Utajenie nevylučuje sprístupnenie informácií Európskemu parlamentu. Pri prenose informácií a dokumentov, ktoré sa Európskemu parlamentu poskytujú podľa tohto nariadenia, a pri nakladaní s nimi sa musia dodržiavať pravidlá zasielania utajovaných skutočností a nakladania s nimi platné medzi Európskym parlamentom a Komisiou.

Článok 66

Zodpovednosť

1.   Zmluvná zodpovednosť agentúry sa riadi právom rozhodným pre príslušnú zmluvu.

2.   Súdny dvor má právomoc rozhodovať podľa ktorejkoľvek arbitrážnej doložky, ktorú obsahuje zmluva uzatvorená agentúrou.

3.   V prípade mimozmluvnej zodpovednosti nahradí agentúra podľa všeobecných zásad spoločných pre právne poriadky členských štátov všetku škodu spôsobenú jej útvarmi alebo jej zamestnancami pri plnení ich povinností.

4.   Súdny dvor má právomoc rozhodovať v sporoch o náhradu škody uvedenej v odseku 3.

5.   Osobná zodpovednosť zamestnancov agentúry voči agentúre sa riadi ustanoveniami služobného poriadku alebo podmienkami zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 67

Administratívne monitorovanie

Činnosť agentúry podlieha vyšetrovaniu zo strany európskeho ombudsmana podľa článku 228 ZFEÚ.

Článok 68

Dohoda o sídle a prevádzkové podmienky

1.   Potrebné dojednania o poskytnutí budovy agentúre v členskom štáte, v ktorom má agentúra svoje sídlo, o zariadeniach, ktoré tento členský štát sprístupní, a osobitné pravidlá platné v tomto členskom štáte pre členov správnej rady, zamestnancov agentúry a členov ich rodín, sa stanovia v dohode o sídle medzi agentúrou a daným členským štátom. Dohoda o sídle sa uzatvorí po odsúhlasení správnou radou.

2.   Členský štát, v ktorom má agentúra svoje sídlo, poskytne agentúre podmienky potrebné na zabezpečenie jej riadneho fungovania vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení.

Článok 69

Výročná správa o azylovej situácii v Únii

Agentúra vypracúva výročnú správu o azylovej situácii v Únii. Agentúra postúpi uvedenú správu správnej rade, Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a výkonný riaditeľ ju predloží Európskemu parlamentu. Výročná správa o azylovej situácii v Únii sa zverejňuje.

Článok 70

Hodnotenie a preskúmanie

1.   Komisia podá tri mesiace po nahradení nariadenia (EÚ) č. 604/2013 Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch jej hodnotenia toho, či je potrebné toto nariadenie zmeniť na účely zabezpečenia súdržnosti a vnútornej konzistentnosti právneho rámca Únie, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o mechanizme monitorovania uvedeného v článku 14, a podľa potreby predloží potrebné návrhy na zmenu tohto nariadenia.

2.   Komisia zadá do 20. januára 2025 a potom každých päť rokov vypracovanie nezávislého externého hodnotenia najmä na posúdenie výkonnosti agentúry vzhľadom na jej ciele, mandát a úlohy. Uvedené hodnotenie zahrnie vplyv agentúry na praktickú spoluprácu v záležitostiach súvisiacich s azylom a na uľahčenie vykonávania CEAS. Pri hodnotení sa náležite zohľadní pokrok, ktorý sa dosiahol v rámci mandátu agentúry, a okrem iného sa posúdi, či sú potrebné dodatočné opatrenia na zaistenie účinnej solidarity a rozdelenie zodpovednosti s členskými štátmi, ktoré sú pod mimoriadnym tlakom.

Hodnotenie uvedené v prvom pododseku sa zameria najmä na prípadnú potrebu upraviť mandát agentúry a na finančné dôsledky každej takejto úpravy. Posúdi tiež primeranosť riadiacej štruktúry agentúry pre plnenie jej úloh. V hodnotení sa zohľadnia stanoviská zainteresovaných strán ako na úrovni Únie, tak aj na vnútroštátnej úrovni.

3.   Komisia zašle správu, ktorá je výsledkom hodnotenia uvedeného v odseku 2, spolu so svojimi závermi k uvedenej správe Európskemu parlamentu, Rade a správnej rade.

4.   Pri každom druhom hodnotení uvedenom v odseku 2 Komisia zváži, či je vzhľadom na ciele, mandát a úlohy agentúry jej ďalšia existencia odôvodnená, a môže navrhnúť zodpovedajúcu zmenu tohto nariadenia alebo jeho zrušenie.

Článok 71

Prechodné ustanovenia

Agentúra je nástupcom EASO, pokiaľ ide o vlastníctvo, dohody, právne záväzky, pracovné zmluvy, finančné záväzky a zodpovednosť. Týmto nariadením nie sú dotknuté najmä práva a povinnosti zamestnancov EASO, ktorých kontinuita služobného postupu je zaistená po všetkých stránkach.

Článok 72

Nahradenie a zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 439/2010 sa nahrádza vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané týmto nariadením. Nariadenie (EÚ) č. 439/2010 sa preto zrušuje.

Vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané týmto nariadením, sa odkazy na zrušené nariadenie považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 73

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2 ods. 1, písm. q), článok 14 a článok 15 ods. 1, 2 a 3 sa uplatňujú od 31. decembra 2023, a článok 15 ods. 4 až 8 a článok 22 sa uplatňujú odo dňa nahradenia nariadenia (EÚ) č. 604/2013, pokiaľ sa uvedené nariadenie nenahradí pred 31. decembrom 2023, pričom ak sa nahradí pred 31. decembrom 2023, uplatňujú sa od 31. decembra 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 15. decembra 2021

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predseda

A. LOGAR


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. novembra 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 9. decembra 2021.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl (Ú. v. EÚ L 132, 29.5.2010, s. 11).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(7)  Rozhodnutie Rady 2008/381/ES zo 14. mája 2008, ktorým sa zriaďuje Európska migračná sieť (Ú. v. EÚ L 131, 21.5.2008, s. 7).

(8)  Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 28.

(9)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/715 z 18. decembra 2018 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome a uvedené v článku 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (Ú. v. EÚ L 122, 10.5.2019, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(11)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(18)  Ú. v. EÚ C 9, 21.1.2017, s. 3.

(19)  Nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva (Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2007, s. 1).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) a o zmene nariadenia (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1077/2011 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 99).

(23)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).

(24)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(25)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(27)  Nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385).

(28)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(29)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).


PRÍLOHA I

POČET EXPERTOV, KTORÍ SA MAJÚ POSKYTNÚŤ DO REZERVNEJ SKUPINY V OBLASTI AZYLU UVEDENEJ V ČLÁNKU 19 ODS. 6

Belgicko

15

Bulharsko

8

Česko

8

Nemecko

86

Estónsko

6

Grécko

25

Španielsko

46

Francúzsko

80

Chorvátsko

5

Taliansko

40

Cyprus

3

Lotyšsko

5

Litva

6

Luxembursko

4

Maďarsko

10

Malta

4

Holandsko

24

Rakúsko

15

Poľsko

40

Portugalsko

7

Rumunsko

20

Slovinsko

5

Slovensko

10

Fínsko

9

Švédsko

19

Spolu

500 /500


PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

Nariadenie (EÚ) č. 439/2010

Toto nariadenie

Článok 1

Článok 1 ods. 1 a 2

Článok 2 ods. 1

Článok 2 ods. 1 písm. a)

Článok 2 ods. 2

Článok 2 ods. 1 písm. i)

Článok 2 ods. 3

Článok 2 ods. 4

Článok 1 ods. 3

Článok 2 ods. 5

Článok 4 ods. 3

Článok 2 ods. 6

Článok 2 ods. 1 okrem písmen a), e), i), k), l), r) a s)

Článok 2 ods. 2

Článok 3

Článok 3

Článok 4 ods. 4

Článok 4 ods. 1, 2 a 5

Článok 4 písm. a) až d)

Článok 2 ods. 1 písm. e) a článok 9

Článok 4 písm. e)

Článok 11 ods. 1

Článok 5

Článok 2 ods. 1 písm. k)

Článok 6

Článok 8

Článok 7 prvý odsek

Článok 2 ods. 1 písm. r)

Článok 7 druhý odsek

Článok 2 ods. 1 písm. s) a článok 35 ods. 3

Článok 7 tretí odsek

Článok 35 ods. 2

Článok 7

Článok 10

Článok 11 ods. 2 až 5

Článok 12

Článok 13 ods. 4, 5 a 6

Článok 14

Článok 15

Článok 8

Článok 16 ods. 1 písm. b)

Článok 9

Článok 5

Článok 10

Článok 16

Článok 11

Článok 6

Článok 12 ods. 1

Článok 69

Článok 12 ods. 2

Článok 13 ods. 1, 2 a 3

Článok 13 ods. 1

Článok 16 ods. 1 písm. b) a článok 17 ods. 1

Článok 13 ods. 2

Článok 16 ods. 2, úvodná časť

Článok 14

Článok 16 ods. 2 písm. e) a i)

Článok 16 ods. 1 okrem písmena b)

Článok 16 ods. 2 okrem písmen e) a i)

Článok 16 ods. 3 a 4

Článok 17 ods. 2 až 5

Článok 15

Článok 2 ods. 1 písm. l) a článok 19 ods. 2, 3 a 5

Článok 16

Článok 19 ods. 1, 2 a 3

Článok 19 ods. 4, 6, 7 a 8

Článok 17

Článok 20

Článok 18

Článok 18

Článok 19

Článok 24

Článok 20

Článok 25

Článok 21

Článok 26

Článok 21

Článok 22

Článok 23

Článok 22

Článok 27

Článok 23

Článok 28

Článok 23

Článok 29

Článok 30 ods. 2 až 6

Článok 31

Článok 32

Článok 24

Článok 39

Článok 25

Článok 40

Článok 26

Článok 43

Článok 27

Článok 44

Článok 28

Článok 44

Článok 29

Článok 41

Článok 30

Článok 46

Článok 31

Článok 47

Článok 48

Článok 49

Článok 51

Článok 32

Článok 33

Článok 52

Článok 34

Článok 53

Článok 35

Článok 54

Článok 36

Článok 55

Článok 37

Článok 56 ods. 1

Článok 56 ods. 2

Článok 57

Článok 58

Článok 38

Článok 60

Článok 39

Článok 61

Článok 40

Článok 59

Článok 41

Článok 62

Článok 42 ods. 1 až 3

Článok 63 ods. 1 až 4

Článok 42 ods. 4

Článok 30 ods. 1

Článok 43

Článok 65

Článok 44

Článok 64

Článok 45

Článok 66

Článok 46

Článok 70

Článok 47

Článok 67

Článok 48

Článok 33

Článok 49 ods. 1

Článok 34

Článok 49 ods. 2

Článok 35 ods. 1

Článok 35 ods. 4, 5 a 6

Článok 50 prvý odsek

Článok 38

Článok 50 druhý odsek

Článok 51

Článok 50

Článok 52

Článok 37

Článok 53

Článok 68

Článok 67

Článok 54

Článok 71

Článok 72

Článok 55

Článok 73


Top