7.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 259/21

(1)

Presídľovanie je dôležitým nástrojom na ochranu násilne vysídlených osôb a jasným prejavom celosvetovej solidarity s tretími krajinami, ktorý im má pomôcť vyrovnať sa s vysokým počtom osôb utekajúcich pred vojnou a prenasledovaním. Pri presídľovaní sa nebezpečné a neregulárne migračné toky do Únie nahrádzajú bezpečnými a legálnymi spôsobmi migrácie; presídľovanie tak pomáha zachrániť životy, prispieva k zníženiu neregulárnej migrácie a riadeniu migračného tlaku a ukazuje, že existujú aj iné možnosti ako využívanie prevádzačských sietí. Presídľovanie je preto zároveň dôležitou zložkou komplexnej azylovej a migračnej politiky EÚ.

(2)

V septembri 2015 dohnala kríza v oblasti Stredozemia inštitúcie Únie k tomu, aby okamžite uznali núdzovú situáciu, ktorá vznikla v dôsledku výnimočne vysokých migračných tokov do regiónu, a vyzvali na prijatie krátkodobých a dlhodobých opatrení počnúc riešením migračných tokov mimo EÚ a zabezpečením účinnej kontroly našich vonkajších hraníc a končiac posilnením politiky EÚ v oblasti návratu, a zároveň zreformovali spoločný európsky azylový systém (CEAS) a poskytli väčšie možnosti bezpečnej a legálnej migrácie do EÚ.

(3)

Komisia v rámci okamžitých opatrení a s cieľom komplexne riešiť migračnú krízu a preukázať solidaritu s tretími krajinami znášajúcimi bremeno globálnej utečeneckej krízy 8. júna 2015 odporučila systém pre celú EÚ, pomocou ktorého sa malo v priebehu dvoch rokov presídliť 20 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu (1). Členské štáty sa spolu so štátmi pridruženými k dublinskému systému 20. júla 2015 dohodli na presídlení 22 504 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z Blízkeho východu, Afrického rohu a severnej Afriky (2).

(4)

EÚ a Turecko sa s cieľom rozložiť prevádzačské siete a ponúknuť migrantom inú alternatívu než riskovanie životov 18. marca 2016 rozhodli prelomiť cyklus nekontrolovaného prílevu migrantov spôsobujúceho humanitárnu krízu a dohodli sa na rade opatrení vrátane presídľovania Sýrčanov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, do členských štátov.

(5)

Rada v nadväznosti na vyhlásenie EÚ a Turecka zmenila rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 (3), aby umožnila členským štátom splniť ich záväzky v oblasti premiestnenia týkajúce sa 54 000 žiadateľov prostredníctvom presídlenia, prijímania osôb z humanitárnych dôvodov alebo iných foriem legálneho prijímania Sýrčanov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, z Turecka v rámci ich vnútroštátnych alebo multilaterálnych systémov.

(6)

V newyorskom vyhlásení pre utečencov a migrantov z 19. septembra 2016, ktoré prijalo všetkých 193 členských štátov OSN, sa vyzývalo na spravodlivejšie rozdelenie záťaže a zodpovednosti za prijatie a podporu utečencov vo svete. Členské štáty OSN vyjadrili svoj zámer rozšíriť počet a rozsah legálnych spôsobov, ktorými môžu byť utečenci prijatí v tretích krajinách alebo presídlení do tretích krajín (4).

(7)

K 20. septembru 2017 bolo v rámci systému dohodnutého 20. júla 2015 a na základe vyhlásenia EÚ a Turecka presídlených viac ako 23 000 osôb. Členské štáty prostredníctvom svojich vnútroštátnych systémov presídlili ďalšie osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(8)

Len v roku 2016 členské štáty presídlili 14 205 utečencov, čo je výrazný nárast v porovnaní s 8 155 osobami presídlenými v roku 2015, 6 550 osobami v roku 2014 a 4 000 až 5 000 osobami za rok v období rokov 2010 – 2013. Tento nárast svedčí o pridanej hodnote a potenciáli spolupráce a koordinácie na úrovni EÚ v oblasti presídľovania. Takisto ukazuje, aký význam pre presídľovanie má primerané financovanie z rozpočtu EÚ, keďže na obdobie rokov 2014 – 2017 bolo vyčlenených 293,3 mil. EUR.

(9)

Členské štáty, ktoré svoje záväzné prísľuby v rámci súčasných systémov ešte nesplnili, by tak mali bezodkladne urobiť. Všetky prísľuby, ktoré zostali po uplynutí obdobia uplatňovania oboch systémov nesplnené, by sa mali preniesť do ďalšieho kola predkladania prísľubov týkajúcich sa presídľovania a mali by sa pridať k novým prísľubom, ktoré členské štáty predložia.

(10)

EÚ musí prejsť od systémov presídľovania a prijímania osôb z humanitárnych dôvodov na báze ad hoc k stabilnému rámcu pre presídľovanie do EÚ. Na tento účel Komisia v rámci úsilia o prepracovanie azylového systému EÚ predložila návrh rámca Únie (5) pre presídľovanie, ktorým by sa zabezpečili bezpečné a legálne spôsoby získania medzinárodnej ochrany pre osoby, ktoré ju potrebujú. Urýchlené prijatie návrhu je dôležitým prvkom účinnejšej, spravodlivejšej a stabilnejšej európskej azylovej a migračnej politiky.

(11)

V záujme pokračovania presídľovania až do zavedenia rámca Únie pre presídľovanie Komisia 4. júla 2017 na 8. fóre o presídľovaní a premiestňovaní vyzvala členské štáty, aby na základe dohodnutých priorít na toto obdobie a takisto v súlade s odhadom globálnych potrieb v roku 2018 pripraveným Vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR) predložili ambiciózne prísľuby týkajúce sa presídľovania.

(12)

Účelom tohto odporúčania je zabezpečiť, aby mohlo v období od ukončenia obdobia uplatňovania súčasných systémov EÚ pre presídľovanie a zavedením nového rámca Únie pre presídľovanie pokračovať úsilie v oblasti presídľovania, a nadviazať na kolo predkladania prísľubov týkajúcich sa presídľovania, ktoré sa začalo 4. júla 2017, na základe ďalších potrieb uvedených v správe s názvom „UNHCR Projected Global Resettlement Needs for 2018“ (správa UNHCR o odhade globálnych potrieb v oblasti presídľovania v roku 2018).

(13)

Cieľom tohto odporúčania je podporiť nepretržité úsilie členských štátov pri poskytovaní a posilňovaní legálnych a bezpečných možností migrácie pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Členské štáty vykonávajúce opatrenia v súlade s týmto odporúčaním preukážu solidaritu tretím krajinám, v ktorých sa nachádza veľký počet vysídlených osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prispejú k medzinárodným iniciatívam v oblasti presídľovania a prispejú k lepšiemu celkovému riadeniu migračnej situácie. Ciele tohto odporúčania sú preto v súlade s návrhom rámca Únie pre presídľovanie.

(14)

Výber prioritných regiónov vychádza z potreby pokračovať vo vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka z 18. marca 2016, a to aj prostredníctvom budúceho dobrovoľného systému prijímania osôb z humanitárnych dôvodov, pokračovať v presídľovaní z Jordánska a Libanonu a nadviazať na vyhlásenie uvedené v „akčnom pláne týkajúcom sa opatrení na podporu Talianska, zníženie tlaku na trase cez centrálne Stredozemie a zvýšenie solidarity“ (6) týkajúce sa presídľovania z kľúčových afrických krajín pozdĺž stredozemskej migračnej trasy a susediacich s ňou vrátane Líbye, Nigeru, Čadu, Egypta, Etiópie a Sudánu.

(15)

Výsledkom kola predkladania prísľubov týkajúcich sa presídľovania, ktoré sa začalo 4. júla 2017, bolo približne 14 000 prísľubov, ktoré k 20. septembru predložili členské štáty. V záujme prispievania k spoločnému úsiliu o záchranu životov a ponúkania dôveryhodných alternatív k neregulárnym pohybom je potrebná intenzívnejšia angažovanosť všetkých členských štátov.

(16)

Celosvetové potreby v oblasti presídľovania sa týkajú 1,2 milióna osôb, pričom UNHCR opakovane vyzýva všetky krajiny, aby objem svojich programov pre presídľovanie postupne zvyšovali v súlade so zámermi vyjadrenými v newyorskom vyhlásení pre utečencov a migrantov. V tejto súvislosti a v nadväznosti na pokrok dosiahnutý od roku 2015 by Únia mala ponúknuť aspoň 50 000 miest na presídlenie, aby mohli byť do 31. októbra 2019 prijímané osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z tretích krajín.

(17)

S cieľom podporiť členské štáty pri dosahovaní tohto cieľa by malo byť z rozpočtu Únie poskytnutých 500 mil. EUR. Podľa podmienok Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) môžu členské štáty dostať za každú osobu presídlenú z prioritných regiónov jednorazovú sumu vo výške 10 000 EUR.

(18)

UNHCR plánuje dočasný mechanizmus na núdzovú evakuáciu najzraniteľnejších skupín migrantov z Líbye. EÚ by spolu s ďalšími globálnymi aktérmi mala prispievať k tomuto mechanizmu tak, aby mal skutočný vplyv a aby najzraniteľnejšie osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a ktoré sú v súčasnosti v Líbyi, dostali vďaka nemu príležitosť na presídlenie. Neregulárna migrácia sa zastaví, len ak bude existovať skutočná alternatíva k nebezpečným cestám. Členské štáty by pri zvažovaní svojich prísľubov týkajúcich sa presídľovania mali preto zohľadniť a podporiť aj túto iniciatívu UNHCR.

(19)

V spoločnom vyhlásení o riešení výzvy v oblasti migrácie a azylu z 28. augusta 2017 zástupcovia Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska a podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku spolu so zástupcami Nigeru a Čadu a predsedom prezidentskej rady Líbye uznali, vzhľadom na obmedzenie migrácie stimulovanej prevádzačmi, potrebu organizovať presídlenie obzvlášť zraniteľných osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(20)

Najmenej 50 000 miest na presídlenie z prioritných regiónov, ktoré má Únia ponúknuť, prispeje ku globálnym iniciatívam v oblasti solidarity na posilnenie legálnych spôsobov migrácie, a to vrátane nedávnej globálnej výzvy UNHCR týkajúcej sa 40 000 miest na presídlenie z krajín pozdĺž trasy cez centrálne Stredozemie v roku 2018.

(21)

S cieľom zabezpečiť monitorovanie vykonávania by členské štáty mali Komisii predkladať mesačné správy o osobách presídlených na ich územie v súlade s ich prísľubmi, v ktorých by mali uviesť štát, z ktorého bola osoba presídlená.

(22)

Komisia by mala preskúmať pokrok pri vykonávaní tohto odporúčania do 31. októbra 2018. Na základe tohto preskúmania a s prihliadnutím na celkovú migračnú situáciu v EÚ a na celom svete môžu byť členské štáty vyzvané, aby svoje prísľuby ďalej revidovali.

(23)

Toto odporúčanie by malo byť určené členským štátom. Pridružené štáty sa vyzývajú, aby prispeli k spoločnému európskemu úsiliu v oblasti presídľovania,

1.

Na základe skúseností získaných pri vykonávaní súčasných systémov EÚ pre presídľovanie a s cieľom napomôcť prechod medzi týmito systémami a rámcom Únie pre presídľovanie by členské štáty mali ponúknuť najmenej 50 000 miest na presídlenie, ktoré umožnia prijímať do 31. októbra 2019 osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z tretích krajín.

2.

Členské štáty, ktoré svoje prísľuby v rámci kola prísľubov týkajúcich sa presídľovania, ktoré Komisia začala 4. júla 2017, zatiaľ nepredložili, by tak mali urobiť najneskôr do 31. októbra 2017 a tie, ktoré tak už urobili, by mali zvážiť zvýšenie svojich prísľubov s cieľom dosiahnuť uvedený cieľ.

3.

Členské štáty by mali zamerať svoje prísľuby:

4.

Členské štáty sa vyzývajú, aby presídľovanie v rámci plnenia svojich prísľubov vykonali čo najskôr, a to v úzkej spolupráci s UNHCR a podľa potreby s podporou úradu EASO.

5.

Členské štáty by mali Komisii predkladať mesačné správy o počte osôb presídlených na ich územie pri plnení ich prísľubov, pričom by mali uviesť štát, z ktorého bola tá-ktorá osoba presídlená.

6.

Členské štáty by mali na účely plnenia prísľubov týkajúcich sa presídľovania uvedených v tomto odporúčaní plne využiť finančnú podporu vo výške 500 miliónov EUR, ktorá je k dispozícii prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu.

7.

Komisia preskúma toto odporúčanie do 31. októbra 2018. Na základe preskúmania vykonávania tohto odporúčania Komisiou a s prihliadnutím na celkovú migračnú situáciu v EÚ a na celom svete môžu byť členské štáty vyzvané, aby svoje prísľuby podľa potreby ďalej aktualizovali.

8.

Toto odporúčanie je určené členským štátom.