21.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/22

(1)

Všeobecné pravidlá, ktorými sa upravujú banské činnosti v Maďarsku, sú ustanovené v zákone o baníctve (2) z roku 1993 (ďalej len „banský zákon“). V zákone sa rozlišujú banské činnosti vykonávané na základe dvoch rôznych právnych nástrojov: i) koncesie (3) a ii) povolenia (4). V oboch prípadoch ťažba nerastných zdrojov podlieha poplatku za ťažbu, ktorý sa platí štátu a ktorý je vyjadrený ako percentuálny podiel z hodnoty vyťažených nerastov.

(2)

V banskom zákone sa stanovuje, že ak ťažobná spoločnosť, ktorá získala povolenie na ťažbu, nezačne ťažbu do piatich rokov od dátumu vydania povolenia, ťažobné právo sa zruší. Avšak podľa § 26/A ods. 5 banského zákona táto lehota môže byť predĺžená na základe dohody medzi banským úradom a ťažobnou spoločnosťou. V takom prípade ťažobná spoločnosť zaplatí poplatok, ktorý je vyšší ako poplatok uplatňovaný v čase podania žiadosti, ale ktorý však nesmie prekročiť 1,2-násobok pôvodnej výšky.

(3)

Maďarská ropná a plynárenská verejná a. s. (Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt.; „MOL“) získala viacero povolení na ťažbu uhľovodíkov. Keďže spoločnosť MOL nezačala ťažbu uhľovodíkov do piatich rokov od dátumu vydania povolenia, príslušný minister 22. decembra 2005 uzavrel dohodu o predĺžení (ďalej len „dohoda z roku 2005“) so spoločnosťou MOL. Dohoda z roku 2005 stanovila poplatok za predlženie vypočítaný na ročnom základe do roku 2020 pomocou poplatku za ťažbu stanoveného v pôvodnom povolení vo výške 12 % a násobiteľa v rozmedzí 1,020 a 1,050.

(4)

Na základe novely banského zákona, ktorá nadobudla účinnosť 8. januára 2008 (ďalej len „novela banského zákona z roku 2008“), sa poplatok za ťažbu súvisiaci s povolením na ťažbu uhľovodíkov zvýšil z 12 % na 30 % hodnoty vyťažených nerastov (5). Zvýšený poplatok sa neuplatňoval na tie subjekty, ktorých povolenia na ťažbu už boli v minulosti predĺžené.

(5)

Dňa 13. januára 2009 sa Komisia rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (6) (ďalej len „ZFEÚ“) týkajúce sa opatrení zavedených Maďarskom ktoré údajne predstavovali štátnu pomoc v prospech spoločnosti MOL. Rozhodnutie Komisie z 13. januára 2009 vo veci SA. 24571 (ex c 1/09; ex NN 69/08) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie28. marca 2009 (7).

(6)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila obavu, či kombinovaná postupnosť úkonov vykonaných Maďarskom nemala za následok selektívnu výhodu v prospech spoločnosti MOL. Postupnosť úkonov pozostávala z dvoch prvkov: dohoda z roku 2005 a novela banského zákona z roku 2008. Podľa predbežného posúdenia Komisie maďarské orgány zaobchádzali so spoločnosťou priaznivejšie ako s jej konkurentmi pôsobiacimi v rovnakom systéme povoľovania.

(7)

Vo svojom rozhodnutí 2011/88/EÚ (8) o štátnej pomoci SA. 24571 (ex C 1/09; ex NN 69/08), ktorú Maďarsko poskytlo spoločnosti MOL (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), Komisia dospela k záveru, že opatrenie v prospech spoločnosti MOL, t. j. kombinácia dohody z roku 2005 a novely banského zákona z roku 2008, predstavuje štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Komisia žiadala, aby Maďarsko zabezpečilo vrátenie pomoci od spoločnosti MOL s cieľom obnoviť situáciu, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci (9).

(8)

Na základe žaloby podanej spoločnosťou MOL Všeobecný súd rozsudkom z 12. novembra 2013 vo veci T-499/10 (10) zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že selektívnosť opatrenia nebola preukázaná.

(9)

Všeobecný súd dospel k záveru, že dohoda z roku 2005 nebola selektívna. Všeobecný súd uviedol, že miera voľnej úvahy maďarských orgánov im umožnila zachovať rovnaké zaobchádzanie s ťažobnými spoločnosťami v porovnateľnej situácii. Všeobecný súd preto usúdil, že ak sa vonkajšie podmienky dohody, ktorá nezahŕňa štátnu pomoc, neskôr zmenia takým spôsobom, že sa strana takejto dohody dostane do výhodnejšieho postavenia v porovnaní s inými subjektmi, ktoré neuzavreli podobnú dohodu, nemôže táto skutočnosť postačovať na to, aby sa dohoda a neskoršia zmena jej podmienok považovali za štátnu pomoc.

(10)

Rozsudkom zo 4. júna 2015 vo veci C-15/14 P (11) Súdny dvor potvrdil rozsudok Všeobecného súdu o zrušení napadnutého rozhodnutia.

(11)

Vo svojom rozsudku Súdny dvor potvrdil posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého selektívna povaha dohody z roku 2005 nebola preukázaná a že kombináciu dohody z roku 2005 a novely banského zákona z roku 2008 nemožno kvalifikovať ako jediné opatrenie štátnej pomoci na účely článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(12)

Súdny dvor zdôraznil, že existuje zásadný rozdiel medzi skúmaním selektivity všeobecných schém oslobodení alebo úľav, ktoré vzhľadom na svoju povahu poskytujú určitú výhodu, a skúmaním selektivity voliteľných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré stanovujú uloženie dodatočných platobných povinností. V prípade, ak vnútroštátne orgány ukladajú dodatočné platobné povinnosti s cieľom zachovať rovnosť zaobchádzania so subjektmi, samotná skutočnosť, že uvedené orgány majú určitú mieru voľnej úvahy vymedzenú zákonom, ktorá nie je neobmedzená, nemôže stačiť na preukázanie selektivity príslušnej schémy.

(13)

Z uvedeného dôvodu je podľa Súdneho dvora možné prejednávanú vec odlíšiť od prípadov, v ktorých využitie takej miery je spojené s poskytnutím výhody v prospech určitého hospodárskeho subjektu (12).

(14)

Súdny dvor navyše uviedol, že právny rámec, prostredníctvom ktorého národné orgány ukladajú dodatočné platobné povinnosti s cieľom zachovať rovnosť zaobchádzania so subjektmi, by sa mohol považovať za selektívny iba vtedy, ak by vnútroštátne orgány pri výkone svojej voľnej úvahy uprednostňovali určité subjekty bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu.

(15)

Súdny dvor poukázal na to, že v prejednávanej veci neexistoval dôkaz, že by maďarské orgány pri výkone svojej normotvornej právomoci na účely zvýšenia poplatkov za ťažbu v prípade predĺženia povolenia zaobchádzali so spoločnosťou MOL neodôvodneným a zvýhodňujúcim spôsobom (13).

(16)

Z tohto dôvodu Súdny dvor dospel k záveru, že právny rámec upravujúci uzatváranie dohôd o predĺžení nemožno v prejednávanej veci považovať za selektívny.

(17)

Pokiaľ ide o kombinovanú postupnosť úkonov tvoriacich jediné opatrenie štátnej pomoci, Súdny dvor odkázal na judikatúru, keď konštatoval, že kombinované prvky môžu tvoriť jediné opatrenie pomoci pod podmienkou, že vykazujú z hľadiska ich časovej postupnosti, ich cieľa a situácie podniku v okamihu, keď k nim došlo, také úzke väzby medzi sebou, že ich od seba nemožno oddeliť (14).

(18)

V prejednávanej veci však Súdny dvor zdôraznil, že k zvýšeniu poplatkov za ťažbu, ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2008, došlo v kontexte zvýšenia svetových cien ropy, t. j. štát vykonával svoju normotvornú právomoc objektívne odôvodneným spôsobom v dôsledku vývoja na trhu. Okrem toho neexistovali žiadne indície o tom, že dohoda z roku 2005 bola uzatvorená v očakávaní novely z roku 2008 (15).

(19)

Preto Súdny dvor dospel k záveru, že medzi dohodou z roku 2005 a novelou banského zákona z roku 2008 neexistovala chronologická a/alebo funkčná väzba, ktorá by ich umožňovala vykladať ako prvky tvoriace jediné opatrenie pomoci.

(20)

Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia Súdom, formálne vyšetrovacie konanie ostáva otvorené. Ani Všeobecný súd, ani Súdny dvor neusúdil, že by rozhodnutie o začatí konania v prejednávanej veci bolo poznačené vadou. Komisia preto musí prijať konečné rozhodnutie na odstránenie nedostatkov zistených Súdmi EÚ.

(21)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Tieto podmienky sú kumulatívne. Ak jedna z nich nie je splnená, predmetné opatrenie sa nepovažuje za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(22)

V prípade prejednávanej veci je vhodné obmedziť posúdenie na podmienku selektívnosti.

(23)

Na to, aby bolo možné považovať opatrenie za štátnu pomoc, musí byť konkrétne alebo selektívne, teda zvýhodňovať iba určité podniky alebo výrobu určitého tovaru.

(24)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 12 a 13, § 26/A ods. 5 banského zákona nepredstavuje všeobecnú schému pre oslobodenie alebo úľavu poskytovanú určitým podnikom. Naopak, umožňuje maďarským orgánom uložiť vyšší poplatok za predĺženie povolení na ťažbu. Rovnaké podmienky sa vzťahujú na všetky subjekty v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

(25)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 14 a 15, neexistuje nijaký čiastkový dôkaz o neodôvodnenom zvýhodnenom zaobchádzaní so spoločnosťou MOL zo strany maďarských orgánov vo vzťahu k akémukoľvek inému subjektu, ktorý by bol potenciálne v porovnateľnej situácii. Skutočnosť, že maďarské orgány disponujú určitou mierou voľnej úvahy vymedzenou zákonom, ktorá však nie je neobmedzená pri stanovovaní poplatku za predĺženie, nemôže postačovať na preukázanie toho, že právny rámec stanovený v § 26/A ods. 5 banského zákona je selektívny.

(26)

Pokiaľ ide o kombinované účinky dohody z roku 2005 a novely banského zákona z roku 2008, Komisia konštatuje, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora kombinované prvky môžu tvoriť jediné opatrenie pomoci pod podmienkou, že vykazujú z hľadiska ich časovej postupnosti, ich cieľa a situácie podniku v okamihu, keď k nim došlo, také úzke väzby medzi sebou, že ich od seba nemožno oddeliť (16).

(27)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 18, v prejednávanej veci však neexistuje žiadny dôkaz, že Maďarsko podpísalo dohodu z roku 2005 s tým, že v tom čase už malo v úmysle následne zvýšiť poplatok za ťažbu na úkor iných trhových subjektov, ktorí ku dňu uzavretia dohody už boli prítomní na trhu, alebo na úkor nových subjektov. Ku zvýšeniu poplatkov za ťažbu uloženému na základe novely banského zákona z roku 2008 došlo v kontexte zvýšenia medzinárodných cien.

(28)

Keďže, ako sa uvádza v odôvodení 19, medzi dohodou z roku 2005 a novelou banského zákona z roku 2008 neexistuje chronologická a/alebo funkčná väzba, nemožno ich vykladať ako prvky tvoriace jediné opatrenie pomoci.

(29)

Na základe uvedeného Komisia zastáva názor, že postupnosť úkonov prijatých Maďarskom, t. j. dohoda o predĺžení z roku 2005 a následná novela banského zákona, nebola selektívna vo vzťahu ku spoločnosti MOL.

(30)

Berúc do úvahy, že postupnosť úkonov pozostávajúca z dohody z roku 2005 a následnej novely banského zákona nie je selektívna, nie je nevyhnutné posúdiť existenciu ostatných podmienok pre poskytnutie štátnej pomoci podľa článok 107 ods. 1 ZFEÚ.

(31)

Na základe uvedeného opätovné posúdenie údajnej pomoci, ktorá bola predmetom rozhodnutia o začatí konania, vedie k záveru, že posudzované opatrenie v prospech spoločnosti MOL, t. j. kombinácia dohody z roku 2005 a novely banského zákona z roku 2008, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.