15.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/1

(1)

Podniky a neziskové výskumné inštitúcie investujú do získania, rozvoja a používania know-how a informácií, ktoré sú devízou znalostnej ekonomiky a poskytujú konkurenčnú výhodu. Táto investícia do vytvárania a používania duševného kapitálu je určujúcim faktorom, pokiaľ ide o k ich konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť na trhu a tým návratnosť ich investície, čo je základnou motiváciou pre podnikový výskum a vývoj. Podniky využívajú rôzne spôsoby privlastnenia si výsledkov svojich inovačných činností, keď otvorenosť neumožňuje plné využitie ich investície do výskumu a inovácie. Jedným z takýchto spôsobov je využitie práv duševného vlastníctva, ako sú patenty, práva na dizajn alebo autorské práva. Ďalším spôsobom privlastnenia si výsledkov inovácií je ochrana prístupu k znalostiam, ktoré sú pre subjekt cenné a nie sú všeobecne známe, a ich využívanie. Takéto cenné know-how a obchodné informácie, ktoré nie sú sprístupnené a majú zostať dôverné, sa označujú ako obchodné tajomstvo.

(2)

Podniky si bez ohľadu na svoju veľkosť cenia obchodné tajomstvo tak ako patenty a ďalšie formy práva duševného vlastníctva. Využívajú dôvernosť ako nástroj riadenia konkurencieschopnosti podnikov a inovácií v oblasti výskumu, a vo vzťahu k celej škále informácií, ktoré presahujú rámec technologických poznatkov a zahŕňajú obchodné údaje, ako sú informácie o zákazníkoch a dodávateľoch, obchodných plánoch a výskume a stratégiách týkajúcich sa trhu. Obchodné tajomstvo si viac cenia a viac sa naň spoliehajú malé a stredné podniky (MSP). Ochranou takejto širokej škály know-how a obchodných informácií, či už ako doplnku alebo alternatívy k právam duševného vlastníctva, obchodné tajomstvo umožňuje tvorcom a inovátorom dosiahnuť zo svojej tvorby alebo inovácií zisk a sú preto osobitne dôležité pre konkurencieschopnosť podnikov, ako aj pre výskum, vývoj a schopnosť inovovať.

(3)

Otvorené inovácie stimulujú prenikanie nových nápadov, ktoré spĺňajú potreby spotrebiteľov a riešia spoločenské výzvy, a umožňujú týmto nápadom nájsť si svoju cestu na trh. Takéto inovácie majú významný vplyv pri tvorbe nových znalostí a sú podkladom pre vznik nových a inovačných obchodných modelov založených na využívaní spoločne vytvorených znalostí. Spoločný výskum vrátane cezhraničnej spolupráce je obzvlášť dôležitý pri zvyšovaní úrovne podnikového výskumu a vývoja na vnútornom trhu. Šírenie poznatkov a informácií by sa malo považovať za zásadné pre zabezpečenie dynamických, pozitívnych a rovnakých príležitostí pre rozvoj podnikania, najmä pre MSP. Na vnútornom trhu, na ktorom sú prekážky cezhraničnej spolupráce minimalizované a nie je narušená spolupráca, by duševná tvorba a inovácie mali viesť k investíciám do inovačných procesov, služieb a výrobkov. Takéto prostredie je priaznivé pre duševnú tvorbu a inovácie, a, ak nie je narušená mobilita práce, je takisto dôležité pre rast zamestnanosti a zvyšovanie konkurencieschopnosti hospodárstva Únie. Obchodné tajomstvo zohráva dôležitú úlohu pri ochrane výmeny znalostí medzi podnikmi, osobitne MSP, a výskumnými inštitúciami na vnútornom trhu a medzi jeho hranicami v kontexte výskumu a vývoja a inovácie. Obchodné tajomstvo je jednou z najčastejšie používaných foriem ochrany duševnej tvorby a inovačného know-how zo strany podnikov, zároveň sú však existujúcim právnym rámcom Únie najmenej chránené pred neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením inými stranami.

(4)

Inovujúce podniky sú vo vnútri Únie alebo mimo nej čoraz častejšie vystavované nekalým praktikám zameraným na zneužívanie obchodného tajomstva, ako sú krádež, neoprávnené kopírovanie, hospodárska špionáž alebo porušenie požiadaviek na dôvernosť. K zvyšovaniu rizika výskytu uvedených praktík prispieva najnovší vývoj, ako je globalizácia, častejší outsourcing, dlhšie dodávateľské reťazce, a zvýšená miera používania informačných a komunikačných technológií. Neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva ohrozuje schopnosť oprávneného vlastníka obchodného tajomstva získať výnosy vyplývajúce z výsledkov jeho inovačného úsilia ako pôvodcu. Bez účinných a porovnateľných právnych prostriedkov ochrany obchodného tajomstva v celej Únii sa znižuje motivácia zapájať sa do cezhraničnej inovačnej činnosti na vnútornom trhu a obchodné tajomstvo nedokáže naplniť svoj potenciál ako hybnej sily hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest. Brzdia sa tak inovácie a tvorivosť a znižujú sa investície, a tak sa negatívne ovplyvňuje hladké fungovanie vnútorného trhu a oslabuje jeho rastový potenciál.

(5)

Medzinárodné úsilie vynaložené v rámci Svetovej obchodnej organizácie na riešenie tohto problému viedlo k uzavretiu Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS). Dohoda TRIPS obsahuje okrem iného ustanovenia o ochrane obchodného tajomstva pred jeho neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením tretími stranami, ktoré sú spoločnými medzinárodnými normami. Uvedenou dohodou, ktorá bola schválená rozhodnutím Rady 94/800/ES (3), sú viazané všetky členské štáty, ako aj samotná Únia.

(6)

Bez ohľadu na dohodu TRIPS existujú v právnych predpisoch členských štátov významné rozdiely, pokiaľ ide o ochranu obchodného tajomstva pred jeho neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením inými osobami. Nie všetky členské štáty prijali napríklad vnútroštátne vymedzenie obchodného tajomstva alebo jeho neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia, preto znalosť o rozsahu ochrany nie je ľahko dostupná a tento rozsah sa medzi jednotlivými členskými štátmi líši. Okrem toho neexistuje jednotnosť, pokiaľ ide o civilnoprávne prostriedky nápravy, ktoré sú v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva k dispozícii, keďže nie vo všetkých členských štátoch sú vždy dostupné príkazy ukladajúce povinnosť zdržať sa určitého konania, ktoré predstavuje zneužívanie obchodného tajomstva pre tretie strany, ktoré nie sú konkurentmi oprávneného vlastníka obchodného tajomstva. Medzi členskými štátmi existujú aj rozdiely, pokiaľ ide o zaobchádzanie s treťou stranou, ktorá získala obchodné tajomstvo v dobrej viere, následne však v čase jeho použitia zistila, že jeho získanie vyplynulo z predchádzajúceho neoprávneného získania inou stranou.

(7)

Vnútroštátne pravidlá sa odlišujú takisto v tom, či oprávnení vlastníci obchodného tajomstva majú možnosť požadovať zničenie tovaru vyrobeného tretími stranami, ktoré využívajú obchodné tajomstvo neoprávnene, alebo vrátenie či zničenie dokumentov, súborov alebo materiálov obsahujúcich alebo predstavujúcich neoprávnene získané alebo využité obchodné tajomstvo. Uplatniteľné vnútroštátne pravidlá výpočtu škôd navyše nie vždy prihliadajú na nehmotnú povahu obchodných tajomstiev, čo sťažuje preukazovanie skutočného ušlého zisku alebo bezdôvodného obohatenia porušovateľa, ak sa nedá stanoviť trhová hodnota dotknutých informácií. Len niekoľko členských štátov umožňuje uplatňovanie abstraktných pravidiel výpočtu škôd na základe primeranej odmeny alebo poplatku, ktoré by mohli byť splatné, keby existovala licencia na využívanie obchodného tajomstva. Mnohé vnútroštátne pravidlá okrem toho neustanovujú primeranú ochranu dôvernosti obchodného tajomstva, ak vlastník obchodného tajomstva podá návrh vo veci údajného neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva treťou stranou, čím sa znižuje príťažlivosť existujúcich opatrení a prostriedkov nápravy a oslabuje sa ponúkaná ochrana.

(8)

Rozdiely v právnej ochrane obchodného tajomstva stanovenej členskými štátmi znamenajú, že na obchodné tajomstvo sa v celej Únii nevzťahuje rovnocenná úroveň ochrany, čo má za následok roztrieštenosť vnútorného trhu v tejto oblasti a oslabenie celkového odrádzajúceho účinku príslušných pravidiel. Vnútorný trh je negatívne ovplyvnený, ak takéto rozdiely oslabujú motiváciu podnikov vykonávať cezhraničnú hospodársku činnosť spojenú s inováciami, vrátane spolupráce s partnermi v oblasti výskumu alebo výroby, outsourcingu alebo investovania v iných členských štátoch, ktorá by závisela od využitia informácií chránených ako obchodné tajomstvo. Cezhraničný výskum a vývoj v rámci siete, ako aj činnosti spojené s inováciami, vrátane súvisiacej výroby a následného cezhraničného obchodu, sú tak v Únii menej atraktívne a náročnejšie, z čoho vyplýva aj neefektívnosť inovácií na úrovni Únie.

(9)

V členských štátoch s pomerne nižšou úrovňou ochrany, vzhľadom na to, že obchodné tajomstvo možno ľahšie odcudziť alebo inak neoprávnene získať, vzniká navyše väčšie riziko pre obchod. To vedie k neefektívnej alokácii kapitálu na inovácie podporujúce rast na vnútornom trhu z dôvodu vyšších výdavkov na ochranné opatrenia v záujme kompenzácie nedostatočnej právnej ochrany v niektorých členských štátoch. Zvýhodňuje to aj činnosť konkurentov využívajúcich nekalé praktiky, ktorí by po neoprávnenom získaní obchodného tajomstva mohli na vnútornom trhu šíriť tovar takto získaný. Rozdiely v legislatívnych režimoch takisto uľahčujú dovoz tovaru z tretích krajín do Únie cez vstupné miesta so slabšou ochranou, ak sa pri návrhu, výrobe alebo uvádzaní uvedeného tovaru na trh využívajú odcudzené alebo inak neoprávnene získané obchodné tajomstvá. Takéto rozdiely brzdia riadne fungovanie vnútorného trhu.

(10)

Na úrovni Únie je potrebné stanoviť pravidlá na účely aproximácie práva členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby bola na celom vnútornom trhu dostatočná a jednotná úroveň nápravy v občianskom konaní v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. Uvedenými pravidlami by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov stanoviť širšiu ochranu pred neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením obchodného tajomstva, pokiaľ sa rešpektujú záruky ochrany záujmov iných strán výslovne ustanovené v tejto smernici.

(11)

Táto smernica by nemala mať vplyv na uplatňovanie pravidiel Únie alebo vnútroštátnych pravidiel, ktoré si vyžadujú sprístupnenie informácií, vrátane obchodného tajomstva, verejnosti alebo orgánom verejnej moci. Nemala by mať vplyv ani na uplatňovanie pravidiel, ktoré umožňujú orgánom verejnej moci zbierať informácie na účely výkonu svojich povinností, alebo pravidiel, ktoré umožňujú alebo vyžadujú, aby tieto orgány verejnej moci relevantné informácie verejnosti akýmkoľvek spôsobom ďalej sprístupňovali. Takéto pravidlá zahŕňajú najmä pravidlá o sprístupnení obchodných informácií inštitúciami a orgánmi Únie alebo vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci, ktoré disponujú takýmito informáciami podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (4), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 (5) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (6) alebo podľa ďalších pravidiel o prístupe verejnosti k dokumentom alebo o povinnostiach vnútroštátnych orgánov verejnej moci týkajúcich sa transparentnosti.

(12)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo sociálnych partnerov uzatvárať kolektívne dohody, ak je tak stanovené v pracovnom práve, pokiaľ ide o akúkoľvek povinnosť nesprístupniť obchodné tajomstvo alebo obmedziť jeho využitie, a dôsledky porušenia takejto povinnosti stranou, na ktorú sa vzťahuje. Malo by to tak byť pod podmienkou, že na základe akejkoľvek takejto kolektívnej dohody sa neobmedzujú výnimky stanovené v tejto smernici, keď sa má zamietnuť návrh o uplatnenie opatrení, postupov alebo prostriedkov nápravy stanovených v tejto smernici v prípade údajného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

(13)

Táto smernica by sa nemala vykladať ako obmedzenie slobody usadiť sa, voľného pohybu pracovníkov alebo mobility pracovníkov podľa práva Únie. Jej účelom nie je ani ovplyvniť možnosť uzatvárať dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami o zamedzení vykonávania konkurenčnej činnosti v súlade s uplatniteľným právom.

(14)

Je dôležité stanoviť jednotné vymedzenie obchodného tajomstva bez obmedzenia predmetu úpravy, ktorý má byť chránený pred zneužitím. Takéto vymedzenie by preto malo byť vypracované tak, aby zahŕňalo know-how, obchodné a technické informácie a, ak existuje oprávnený záujem zachovať dôvernosť a oprávnené očakávanie, že takáto dôvernosť sa zachová. Takéto know-how alebo informácie by okrem toho mali mať obchodnú hodnotu, či už skutočnú alebo potenciálnu. Takéto know-how alebo informácie by sa mali považovať za know-how a informácie, ktoré majú obchodnú hodnotu napríklad, ak ich neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie pravdepodobne poškodí záujmy osoby, ktorá s nimi oprávnene nakladá, a to tak, že naruší vedecký a technický potenciál, obchodné alebo finančné záujmy, strategické postavenie alebo konkurencieschopnosť tejto osoby. Vymedzenie obchodného tajomstva vylučuje triviálne informácie a skúsenosti a zručnosti, ktoré zamestnanci získali v rámci bežného výkonu svojho zamestnania a tiež vylučuje informácie, ktoré sú všeobecne známe alebo sú rýchlo prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa dotknutým druhom informácií bežne zaoberajú.

(15)

Je dôležité stanoviť aj okolnosti, za ktorých je právna ochrana obchodného tajomstva odôvodnená. Z tohto dôvodu je potrebné stanoviť, aké konanie a ktoré praktiky sa majú považovať za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva.

(16)

V záujme inovácií a na podporu hospodárskej súťaže by ustanovenia tejto smernice nemali vytvárať žiadne výlučné právo na know-how ani na informácie chránené ako obchodné tajomstvo. Nezávislý objav rovnakého know-how alebo informácií preto zostáva možný. Reverzné inžinierstvo oprávnene získaného výrobku by sa malo považovať za oprávnený prostriedok získania informácií s výnimkou zmluvne dohodnutých prípadov. Sloboda vstupovať do takýchto zmluvných dojednaní však môže byť obmedzená právnymi predpismi.

(17)

V niektorých priemyselných odvetviach, v ktorých tvorcovia a inovátori nemôžu mať prospech z výlučných práv a kde sa inovácia tradične opiera o obchodné tajomstvá, sa výrobky, ktoré boli uvedené na trh, môžu stať v súčasnosti ľahko predmetom reverzného inžinierstva. V takýchto prípadoch môžu byť tvorcovia a inovátori obeťami praktík, ako je imitovanie alebo otrocké napodobňovanie, ktoré parazituje na ich povesti a úsilí v oblasti inovácií. Týmito praktikami sa zaoberajú niektoré vnútroštátne právne predpisy, ktoré sa týkajú nekalej hospodárskej súťaže. Hoci cieľom tejto smernice nie je reformovať ani harmonizovať právo v oblasti nekalej hospodárskej súťaže vo všeobecnosti, bolo by vhodné, keby Komisia starostlivo preskúmala, či je potrebné, aby Únia v tejto oblasti prijala opatrenia.

(18)

Okrem toho by sa získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva, ktoré ukladá alebo povoľuje zákon, malo na účely tejto smernice považovať za oprávnené. Týka sa to najmä získania a sprístupnenia obchodného tajomstva v kontexte výkonu práv zástupcov pracovníkov na informácie, konzultácie a účasť v súlade s právom alebo postupmi Únie a s vnútroštátnym právom alebo postupmi a v kontexte kolektívnej obhajoby záujmov pracovníkov a zamestnávateľov, vrátane spolurozhodovania, ako aj získania alebo sprístupnenia obchodného tajomstva v kontexte štatutárnych auditov, ktoré sa vykonávajú v súlade s právom Únie alebo s vnútroštátnym právom. Ak sa však takéto získanie obchodného tajomstva považuje za oprávnené, nemala by tým byť dotknutá akákoľvek povinnosť dôvernosti, pokiaľ ide o obchodné tajomstvo alebo akékoľvek obmedzenie jeho použitia, ktoré môže byť príjemcovi informácie uložené na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Predovšetkým, touto smernicou by nemali byť orgány verejnej moci oslobodené od povinností dôvernosti, ktoré sa na ne vzťahujú v súvislosti s informáciami, ktoré poskytli vlastníci obchodného tajomstva, bez ohľadu na to, či sú tieto povinnosti stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve. Takéto povinnosti dôvernosti zahŕňajú okrem iného povinnosti dôvernosti v súvislosti s informáciami, ktoré sa poskytujú zmluvným obstarávateľom v rámci postupov obstarávania stanovených napríklad v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (7), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (8) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (9).

(19)

Hoci sa v tejto smernici stanovujú opatrenia a prostriedky nápravy, ktoré môžu pozostávať z predchádzania zverejneniu informácií v záujme ochrany dôvernosti obchodného tajomstva, je nevyhnutné, aby nebol obmedzený výkon práva na slobodu prejavu a práva na informácie, ktoré zahŕňajú slobodu a pluralitu médií, ako sa uvádza v článku 11 Charty základných ľudských práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä pokiaľ ide investigatívnu žurnalistiku a ochranu novinárskych zdrojov.

(20)

Opatrenia, postupy a prostriedky nápravy stanovené v tejto smernici by nemali obmedzovať aktivity v oblasti oznamovania protispoločenskej činnosti. Ochrana obchodného tajomstva by sa preto nemala vzťahovať na prípady, v ktorých sprístupnenie obchodného tajomstva slúži verejnému záujmu, pokiaľ je tým odhalené priamo relevantné pochybenie, protiprávne konanie alebo protiprávna činnosť. To by príslušným súdnym orgánom nemalo brániť v tom, aby povolili výnimku z uplatňovania opatrení, postupov a prostriedkov nápravy v prípade, ak mal odporca všetky dôvody na to, aby sa v dobrej viere domnieval, že jeho konanie spĺňalo príslušné kritériá stanovené v tejto smernici.

(21)

V súlade so zásadou proporcionality by opatrenia, postupy a prostriedky nápravy zamerané na ochranu obchodného tajomstva mali mať takú podobu, aby spĺňali cieľ, ktorým je zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu v oblasti výskumu a inovácií, a to najmä tým, že by mali mať odrádzajúci účinok proti neoprávnenému získaniu, využitiu a sprístupneniu obchodného tajomstva. Takéto prispôsobenie opatrení, postupov a prostriedkov nápravy by nemalo ohrozovať alebo oslabovať základné práva a slobody alebo verejný záujem, ako sú verejná bezpečnosť, ochrana spotrebiteľov, verejné zdravie a ochrana životného prostredia, a nemalo by sa dotýkať mobility pracovníkov. V tejto súvislosti opatrenia, postupy a prostriedky nápravy ustanovené v tejto smernici majú za cieľ zabezpečiť, aby príslušné súdne orgány zohľadňovali faktory, ako sú hodnota obchodného tajomstva, závažnosť konania vedúceho k neoprávnenému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva, ako aj vplyv takéhoto konania. Takisto by sa malo zabezpečiť, aby príslušné súdne orgány mali možnosť zvážiť záujmy strán súdneho konania, ako aj záujmy tretích strán, prípadne vrátane spotrebiteľov.

(22)

Hladké fungovanie vnútorného trhu by sa narušilo, ak by boli stanovené opatrenia, postupy a prostriedky nápravy použité na sledovanie nezákonných úmyslov nezlučiteľných s cieľmi tejto smernice. Je preto dôležité oprávniť súdne orgány na prijímanie primeraných opatrení v súvislosti s navrhovateľmi, ktorí zneužívajú situáciu alebo nekonajú v dobrej viere a podávajú zjavne neopodstatnené návrhy, napríklad s cieľom spôsobiť nespravodlivé omeškanie alebo obmedzenie prístupu odporcu na trh alebo odporcu inak zastrašovať alebo obťažovať.

(23)

V záujme právnej istoty a vzhľadom na to, že sa očakáva, že oprávnení vlastníci obchodného tajomstva budú vykonávať náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o zachovanie dôvernosti ich cenného obchodného tajomstva a sledovanie jeho využívania, je vhodné obmedziť hmotnoprávne nároky alebo možnosť iniciovať opatrenia na ochranu obchodného tajomstva na obmedzené obdobie. Vo vnútroštátnom práve by sa tiež malo jasným a jednoznačným spôsobom uvádzať, kedy toto obdobie začína plynúť a za akých okolností sa jeho plynutie preruší alebo pozastaví.

(24)

Možnosť straty dôvernosti obchodného tajomstva počas súdneho konania často odrádza oprávnených vlastníkov obchodného tajomstva od začatia súdneho konania na ochranu ich obchodného tajomstva, čím sa ohrozuje účinnosť stanovených opatrení, postupov a prostriedkov nápravy. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné stanoviť, s výhradou primeraných záruk na zabezpečenie práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, osobitné požiadavky zamerané na ochranu dôvernosti obchodného tajomstva, ktoré je predmetom súdneho sporu, v priebehu súdneho konania začatého na jeho ochranu. Takáto ochrana by mala zostať v platnosti aj po skončení súdneho konania, a to tak dlho, kým informácie, ktoré predstavujú obchodné tajomstvo, nie sú verejne prístupné.

(25)

Takéto požiadavky by mali zahŕňať minimálne možnosť obmedziť okruh osôb oprávnených na prístup k dôkazom alebo vypočutiam, pričom všetky takéto osoby by mali podliehať požiadavkám dôvernosti stanoveným v tejto smernici, a uverejniť len časti súdnych rozhodnutí, ktoré nemajú dôvernú povahu. Vzhľadom na to, že posúdenie povahy informácií, ktoré sú predmetom sporu, je jedným z hlavných účelov súdneho konania, je v tejto súvislosti mimoriadne dôležité zabezpečiť tak účinnú ochranu dôvernosti obchodného tajomstva, ako aj rešpektovanie práva strán tohto konania na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Obmedzený okruh osôb by mal preto pozostávať aspoň z jednej fyzickej osoby za každú stranu, ako aj advokátov každej strany a prípadne iných zástupcov, ktorí sú podľa vnútroštátneho práva náležite kvalifikovaní, aby mohli obhajovať a zastupovať stranu alebo slúžiť jej záujmom v súdnych konaniach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, pričom všetky uvedené osoby by mali mať plný prístup k takýmto dôkazom alebo vypočutiam. V prípade, že jednou zo strán je právnická osoba, táto strana by mala mať možnosť navrhnúť fyzickú osobu alebo fyzické osoby, ktoré by mali byť súčasťou tohto okruhu osôb tak, aby sa zabezpečilo primerané zastúpenie tejto právnickej osoby, pod podmienkou primeranej súdnej kontroly s cieľom predísť narušeniu cieľa spočívajúceho v obmedzení prístupu k dôkazom alebo vypočutiam. Takéto záruky by sa nemali vykladať tak, že stranám ukladajú, aby boli v priebehu súdneho konania zastupované advokátom alebo iným zástupcom, ak sa takéto zastupovanie nevyžaduje podľa vnútroštátneho práva. Nemali by sa vykladať ani tak, že obmedzujú právomoc súdov rozhodovať v súlade s uplatniteľnými pravidlami a postupmi dotknutého členského štátu, či a do akej miery by príslušní súdni úradníci mali taktiež mať plný prístup k dôkazom alebo vypočutiam na účely výkonu svojich povinností.

(26)

Neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva treťou stranou by mohlo mať pre oprávneného vlastníka obchodného tajomstva ničivé účinky, keďže po jeho uverejnení by bolo pre uvedeného vlastníka nemožné navrátiť sa do stavu pred stratou obchodného tajomstva. V dôsledku toho je nevyhnutné ustanoviť rýchle, účinné a dostupné predbežné opatrenia na okamžité ukončenie neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, a to aj v prípade, keď sa takéto obchodné tajomstvo využije na účely poskytnutia služieb. Je nevyhnutné, aby takéto opatrenie bolo k dispozícii bez toho, aby sa muselo čakať na rozhodnutie v danej veci, a pri náležitom dodržaní práva na obhajobu a zásady primeranosti a so zreteľom na charakteristiky dotknutého prípadu. V niektorých prípadoch by malo byť možné povoliť údajnému porušovateľovi, za predpokladu, že zloží jednu alebo viac zábezpiek, aby pokračoval vo využívaní obchodného tajomstva, najmä ak existuje len malé riziko, že toto tajomstvo prenikne na verejnosť. Takisto by malo byť možné požadovať zábezpeky v dostatočnej výške na pokrytie nákladov a ujmy spôsobenej odporcovi neopodstatneným návrhom, najmä ak by akékoľvek omeškanie spôsobilo oprávnenému vlastníkovi obchodného tajomstva nenapraviteľnú ujmu.

(27)

Z rovnakého dôvodu je takisto dôležité stanoviť konečné opatrenia na zabránenie neoprávnenému využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva, a to aj v prípade, ak sa využije na účely poskytnutia služieb. Aby boli takéto opatrenia účinné a primerané, ich trvanie, ak si okolnosti vyžadujú časové obmedzenie, by malo byť dostatočné na odstránenie akejkoľvek obchodnej výhody, ktorá by tretej strane mohla vyplývať z neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. Akékoľvek opatrenie tohto druhu by každopádne nemalo byť vykonateľné, ak informácie, na ktoré sa pôvodne vzťahovalo obchodné tajomstvo, sú verejne prístupné z dôvodov, ktoré nemožno prisúdiť odporcovi.

(28)

Je možné, že obchodné tajomstvo by mohlo byť neoprávnene využité na navrhnutie, výrobu alebo uvedenie na trh tovaru alebo jeho častí, ktoré by sa následne mohli šíriť na vnútornom trhu, a negatívne tak ovplyvniť obchodné záujmy vlastníka obchodného tajomstva a fungovanie vnútorného trhu. V takýchto prípadoch, a keď má dotknuté obchodné tajomstvo významný vplyv na kvalitu, hodnotu alebo cenu tovaru pochádzajúceho z neoprávneného využitia alebo na zníženie nákladov na uľahčenie alebo urýchlenie procesov jeho výroby alebo uvádzania na trh, je dôležité splnomocniť súdne orgány k nariadeniu účinných a primeraných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby tento tovar nebol uvedený na trh alebo aby bol z neho stiahnutý. Vzhľadom na globálnu povahu obchodu je takisto potrebné, aby takéto opatrenia zahŕňali zákaz dovozu uvedeného tovaru do Únie alebo jeho skladovania na účely jeho ponúkania alebo uvedenia na trh. So zreteľom na zásadu primeranosti by nápravné opatrenia nemali nevyhnutne znamenať zničenie tovaru, ak existujú iné realizovateľné možnosti, ako je úprava tovaru tak, aby bola odstránená vlastnosť porušujúca právo alebo umiestnenie tovaru mimo trhu, napríklad darovaním charitatívnym organizáciám.

(29)

Osoba mohla pôvodne získať obchodné tajomstvo v dobrej viere, ale až neskôr zistí, okrem iného aj na základe oznámenia zo strany pôvodného vlastníka obchodného tajomstva, že jej znalosť dotknutého obchodného tajomstva vychádzala zo zdrojov, ktoré príslušné obchodné tajomstvo využívajú alebo sprístupňujú neoprávneným spôsobom. S cieľom zamedziť tomu, aby za uvedených okolností mohli stanovené nápravné opatrenia alebo súdne príkazy spôsobiť uvedenej osobe neúmernú ujmu, by členské štáty mali vo vhodných prípadoch ako alternatívne opatrenie stanoviť možnosť poskytnutia peňažnej náhrady poškodenej strane. Takáto náhrada by však nemala presiahnuť výšku odmien alebo poplatkov, ktoré by boli splatné v prípade, keby uvedená osoba získala oprávnenie využívať dotknuté obchodné tajomstvo, a to za obdobie, počas ktorého mohol pôvodný vlastník obchodného tajomstva zabrániť využívaniu obchodného tajomstva. Ak by však neoprávnené využitie obchodného tajomstva predstavovalo porušenie iných právnych predpisov než tých, ktoré sa predpokladajú v tejto smernici, alebo by pravdepodobne spôsobilo ujmu spotrebiteľom, takéto neoprávnené využitie by nemalo byť povolené.

(30)

S cieľom zamedziť tomu, aby osoba, ktorá vedela alebo mala dostatočné dôvody vedieť, že neoprávnene získava, využíva alebo sprístupňuje obchodné tajomstvo, mala z takéhoto konania prospech, a s cieľom zabezpečiť, aby situácia, v ktorej sa nachádza poškodený vlastník obchodného tajomstva, čo najviac zodpovedala situácii, v ktorej by sa nachádzal v prípade, keby k tomuto konaniu nedošlo, je nevyhnutné stanoviť primeranú náhradu ujmy, ktorú utrpel v dôsledku uvedeného neoprávneného konania. Výška náhrady za spôsobenú škodu priznaná poškodenému vlastníkovi obchodného tajomstva by mala zohľadňovať všetky príslušné faktory, ako je strata príjmov vlastníka obchodného tajomstva alebo neoprávnený zisk porušovateľa a prípadne akákoľvek morálna ujma spôsobená vlastníkovi obchodného tajomstva. Alternatívne, napríklad v prípade, keby bolo vzhľadom na nehmotnú povahu obchodného tajomstva ťažké stanoviť výšku skutočnej vzniknutej ujmy, by mohla byť výška škôd odvodená z prvkov, ako sú odmeny alebo poplatky, ktoré by boli splatné, keby porušovateľ požiadal o oprávnenie využiť dotknuté obchodné tajomstvo. Cieľom nie je zaviesť povinnosť stanoviť náhradu škody plniacu represívnu funkciu, ale zabezpečiť náhradu založenú na objektívnom kritériu a zohľadniť pritom výdavky, ktoré vznikli vlastníkovi obchodného tajomstva, ako sú náklady spojené s identifikáciou a výskumom. Táto smernica by nemala členským štátom brániť v tom, aby vo svojom vnútroštátnom práve ustanovili obmedzenie zodpovednosti zamestnancov za škody v prípade neúmyselného konania.

(31)

Aby boli rozhodnutia súdu dodatočným odrádzajúcim prostriedkom pre budúcich porušovateľov a prispeli k zvyšovaniu informovanosti širokej verejnosti, je užitočné rozhodnutia v prípadoch týkajúcich sa neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva uverejňovať, keď je to vhodné, aj prostredníctvom inzercie na prominentnom mieste, pokiaľ takéto uverejnenie nemá za následok sprístupnenie obchodného tajomstva a nemá neprimeraný nepriaznivý vplyv na súkromie a povesť fyzických osôb.

(32)

Účinnosť opatrení, postupov a prostriedkov nápravy, ktoré majú vlastníci obchodných tajomstiev k dispozícii, by sa mohla narušiť v prípade nedodržania príslušných rozhodnutí, ktoré prijali príslušné súdne orgány. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zabezpečiť, aby uvedené orgány mali náležité právomoci ukladať sankcie.

(33)

S cieľom uľahčiť jednotné uplatňovanie opatrení, postupov a prostriedkov nápravy ustanovených v tejto smernici je vhodné stanoviť systémy spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi na jednej strane a medzi členskými štátmi a Komisiou na druhej strane, a to najmä vytvorením siete spravodajcov určených členskými štátmi. S cieľom zistiť, či uvedené opatrenia spĺňajú zamýšľaný cieľ, by Komisia, v prípade potreby s pomocou Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo, mala preskúmať aj uplatňovanie tejto smernice a účinnosť prijatých vnútroštátnych opatrení.

(34)

Touto smernicou sa dodržiavajú základné práva a zásady uznávané najmä chartou, predovšetkým právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov, právo na slobodu prejavu a právo na informácie, slobodnú voľbu povolania a právo na prácu, sloboda podnikania, vlastnícke právo, právo na dobrú správu vecí verejných a najmä prístup k dokumentom pri zachovaní obchodného tajomstva, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces a právo na obhajobu.

(35)

Je dôležité, aby bolo dodržiavané právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu osobných údajov osôb, ktorých osobné údaje môže vlastník obchodného tajomstva spracúvať pri ochrane obchodného tajomstva, alebo osôb, ktoré sú účastníkmi súdneho konania týkajúceho sa neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva podľa tejto smernice. Spracúvanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v súvislosti s touto smernicou a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä nezávislých verejných orgánov určených členskými štátmi, sa riadi smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 95/46/ES (10). Touto smernicou by preto nemali byť dotknuté práva a povinnosti stanovené v smernici 95/46/ES, a najmä právo dotknutej osoby na prístup k jej osobným údajom, ktoré sa spracúvajú, právo na opravu, vymazanie alebo zablokovanie neúplných alebo nepresných údajov a vo vhodných prípadoch povinnosť spracúvať citlivé údaje v súlade s článkom 8 ods. 5 smernice 95/46/ES.

(36)

Keďže cieľ tejto smernice, a to dosiahnuť hladké fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom stanovenia dostatočnej a porovnateľnej úrovne nápravy na celom vnútornom trhu v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(37)

Cieľom tejto smernice nie je zavedenie harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa justičnej spolupráce, právomoci, uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a nezaoberá sa ani uplatniteľným právom. Na oblasť, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, by sa mali v zásade naďalej rovnocenne vzťahovať ostatné nástroje Únie, ktorými sa vo všeobecnosti riadia takéto záležitosti.

(38)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel práva hospodárskej súťaže, najmä články 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Opatrenia stanovené v tejto smernici by sa nemali používať na obmedzovanie hospodárskej súťaže spôsobom, ktorý je v rozpore so ZFEÚ.

(39)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté uplatňovanie akýchkoľvek iných príslušných právnych predpisov v iných oblastiach vrátane práv duševného vlastníctva a zmluvného práva. Ak sa však s rozsahom pôsobnosti tejto smernice prekrýva rozsah pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES (11), prednosť ako lex specialis má táto smernica.

(40)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (12) a vydal svoje stanovisko 12. marca 2014,

a)

výkon práva na slobodu prejavu a práva na informácie, ako sa stanovuje v charte, vrátane dodržiavania slobody a plurality médií;

b)

uplatňovanie pravidiel Únie alebo vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa od vlastníkov obchodného tajomstva vyžaduje, aby z dôvodu verejného záujmu sprístupnili informácie, vrátane obchodného tajomstva, orgánom verejnej moci alebo správnym alebo súdnym orgánom na účel výkonu povinností týchto orgánov;

c)

uplatňovanie pravidiel Únie alebo vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa od inštitúcií a orgánov Únie alebo vnútroštátnych verejných orgánov požaduje alebo ktoré im umožňujú, aby sprístupnili informácie poskytnuté podnikmi, ktoré tieto inštitúcie, orgány alebo vnútroštátne orgány uchovávajú v súlade s povinnosťami a podmienkami stanovenými v práve Únie alebo vnútroštátnom práve;

d)

nezávislosť sociálnych partnerov a ich práva uzatvárať kolektívne zmluvy v súlade s právom a postupmi Únie a vnútroštátnym právom a postupmi.

a)

obmedzenie využívania informácií, ktoré nepredstavujú obchodné tajomstvo v zmysle článku 2 ods. 1, zo strany zamestnancov;

b)

obmedzenie využívania skúseností a zručností zo strany zamestnancov, ktoré nadobudli poctivým spôsobom v rámci bežného výkonu svojho zamestnania;

c)

uloženie akýchkoľvek ďalších obmedzení zamestnancom v ich pracovných zmluvách, ktoré sú iné ako obmedzenia uložené v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

1.

„obchodné tajomstvo“ sú informácie, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky:

2.

„vlastník obchodného tajomstva“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom;

3.

„porušovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá neoprávnene získala, využila alebo sprístupnila obchodné tajomstvo;

4.

„tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu“, je tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má významný prospech z obchodného tajomstva, ktoré bolo neoprávnene získané, využité alebo sprístupnené.

a)

nezávislého objavu alebo vytvorenia;

b)

pozorovania, skúmania, demontáže alebo testovania výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a na ktorú sa nevzťahuje žiadna právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva;

c)

výkonu práva pracovníkov alebo zástupcov pracovníkov na informácie a konzultácie v súlade s právom alebo postupmi Únie a vnútroštátnym právom alebo postupmi;

d)

akéhokoľvek iného postupu, ktorý je za daných okolností v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

a)

neoprávneného prístupu k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom, s ktorými oprávnene nakladá vlastník obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť, ako aj prostredníctvom ich privlastnenia alebo kopírovania;

b)

akéhokoľvek iného konania, ktoré sa za daných okolností považuje za konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

a)

získala obchodné tajomstvo neoprávnene;

b)

porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo akúkoľvek inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva;

c)

porušuje zmluvnú alebo akúkoľvek inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.

a)

výkon práva na slobodu prejavu a práva na informácie, ako sa stanovuje v charte, vrátane dodržiavania slobody a plurality médií;

b)

odhalenie pochybenia, protiprávneho konania alebo protiprávnej činnosti za predpokladu, že odporca konal na účely ochrany všeobecného verejného záujmu;

c)

sprístupnenie pracovníkmi svojim zástupcom v rámci legitímneho výkonu ich zastupiteľských funkcií v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom, a to za predpokladu, že takéto sprístupnenie bolo pre tento výkon funkcií nevyhnutné;

d)

na účely ochrany oprávneného záujmu, ktorý sa uznáva v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve.

a)

musia byť spravodlivé a rovnocenné;

b)

nesmú byť zbytočne zložité alebo nákladné ani mať za následok neprimerané lehoty alebo bezdôvodné omeškania;

c)

musia byť účinné a odrádzajúce.

a)

je primeraný;

b)

zabraňuje vytváraniu prekážok zákonného obchodu na vnútornom trhu; a

c)

poskytuje záruky proti ich zneužitiu.

a)

ak sa v konečnom rozhodnutí zistí, že údajné obchodné tajomstvo nespĺňa požiadavky stanovené v článku 2 bode 1; alebo

b)

ak sa dotknuté informácie časom stanú všeobecne známymi alebo bežne dostupnými osobám v kruhoch, ktoré sa uvedeným druhom informácií bežne zaoberajú.

a)

úplne alebo čiastočne obmedziť prístup k akémukoľvek dokumentu obsahujúcemu obchodné tajomstvo alebo údajné obchodné tajomstvo, ktorý predložili strany konania alebo tretie strany, na obmedzený počet osôb;

b)

obmedziť účasť na pojednávaní, na ktorých môže byť sprístupnené obchodné tajomstvo alebo údajné obchodné tajomstvo, a k príslušným záznamom z týchto vypočutí alebo k ich prepisom na obmedzený počet osôb;

c)

sprístupniť akejkoľvek osobe inej, ako sú osoby, ktoré patria do obmedzeného počtu osôb uvedeného v písmenách a) a b), verziu akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter a v ktorej boli časti obsahujúce obchodné tajomstvo vypustené alebo inak upravené.

a)

predbežné ukončenie alebo prípadne predbežný zákaz využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva;

b)

zákaz výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, alebo dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na uvedené účely;

c)

zaistenie alebo odovzdanie tovaru podozrivého z porušovania práva, vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho vstupu na trh alebo jeho obehu na trhu.

a)

obchodné tajomstvo existuje;

b)

navrhovateľ je vlastníkom obchodného tajomstva; a

c)

obchodné tajomstvo bolo získané neoprávnene, využíva sa alebo sprístupňuje neoprávnene alebo hrozí neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva.

a)

hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva;

b)

opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva;

c)

konanie odporcu pri získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva;

d)

vplyv neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva;

e)

oprávnené záujmy strán konania a vplyv, ktorý by schválenie alebo zamietnutie opatrení mohlo mať na strany konania;

f)

oprávnené záujmy tretích strán;

g)

verejný záujem; a

h)

ochranu základných práv.

a)

navrhovateľ nezačal na príslušnom súdnom orgáne súdne konanie vedúce k rozhodnutiu vo veci samej v primeranej lehote, ktorú stanovil súdny orgán, ktorý opatrenia nariaďuje, ak to právo členského štátu umožňuje alebo ak takáto lehota nebola stanovená, v lehote nepresahujúcej 20 pracovných dní alebo 31 kalendárnych dní, podľa toho, ktorá lehota je dlhšia; alebo

b)

dotknuté informácie už nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 2 bode 1 z dôvodov, ktoré nemožno prisúdiť odporcovi.

a)

ukončenie alebo prípadne zákaz využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva;

b)

zákaz výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, alebo dovážania, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na uvedené účely;

c)

prijatie primeraných nápravných opatrení, pokiaľ ide o tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu;

d)

zničenie všetkých dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov obsahujúcich alebo predstavujúcich obchodné tajomstvo alebo ich častí alebo prípadne odovzdanie všetkých uvedených dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov alebo ich častí navrhovateľovi.

a)

stiahnutie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, z trhu;

b)

úprava tovaru porušujúceho právo obchodného tajomstva tak, aby bola odstránená vlastnosť porušujúca právo;

c)

zničenie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, alebo prípadne jeho stiahnutie z trhu za predpokladu, že stiahnutie nenarušuje ochranu dotknutého obchodného tajomstva.

a)

hodnotu alebo iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva;

b)

opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva;

c)

konanie porušovateľa pri získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva;

d)

vplyv neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva;

e)

oprávnené záujmy strán konania a vplyv, ktorý by schválenie alebo zamietnutie opatrení mohlo mať na strany konania;

f)

oprávnené záujmy tretích strán;

g)

verejný záujem; a

h)

ochranu základných práv.

a)

dotknutá osoba v čase využitia alebo sprístupnenia nevedela, ani nemohla za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo získala od osoby, ktorá toto obchodné tajomstvo využila alebo sprístupnila neoprávnene;

b)

vykonanie dotknutých opatrení by uvedenej osobe spôsobilo neprimeranú ujmu; a

c)

peňažná náhrada poškodenej strane sa javí ako dostatočne uspokojivá.