5.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/1

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (2) sa stanovujú všeobecné pravidlá pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov týkajúce sa hygieny potravín, pričom sa venuje osobitná pozornosť zásade týkajúcej sa všeobecného vykonávania postupov založených na analýze nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (ďalej len „HACCP“).

(2)

Nariadením (ES) č. 853/2004 sa pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov stanovujú osobitné predpisy týkajúce sa hygieny potravín živočíšneho pôvodu. Stanovuje sa v ňom, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nesmú použiť na odstránenie povrchovej kontaminácie produktov živočíšneho pôvodu žiadnu látku okrem pitnej vody, pokiaľ nebolo použitie danej látky schválené v súlade s uvedeným nariadením.

(3)

Okrem toho sa nariadením Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (3) stanovujú mikrobiologické kritériá pre určité mikroorganizmy a vykonávacie pravidlá, ktoré majú dodržiavať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov pri vykonávaní všeobecných a osobitných hygienických opatrení uvedených v nariadení (ES) č. 852/2004. Stanovuje sa v ňom, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov majú zabezpečiť, aby boli potraviny v súlade s uvedenými mikrobiologickými kritériami.

(4)

Dňa 14. decembra 2010 Komisia dostala žiadosť o schválenie používania kyseliny mliečnej na zníženie povrchovej kontaminácie jatočných tiel hovädzieho dobytka a hovädzieho mäsa.

(5)

Dňa 26. júla 2011 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) prijal vedecké stanovisko týkajúce sa hodnotenia bezpečnosti a účinnosti kyseliny mliečnej pri odstraňovaní povrchovej mikrobiálnej kontaminácie jatočných tiel hovädzieho dobytka, porciovaného mäsa a odrezkov (4).

(6)

EFSA dospel vo svojom stanovisku k záveru, že ošetrovanie, pri ktorom sa na dekontamináciu používa kyselina mliečna, nepredstavuje žiadne bezpečnostné riziko, ak je použitá látka v súlade so špecifikáciami Únie pre prídavné látky v potravinách. Okrem toho EFSA dospel k záveru, že ošetrovanie kyselinou mliečnou predstavuje v porovnaní so žiadnym ošetrením alebo ošetrením pitnou vodou značné zníženie mikrobiálnej kontaminácie a že je nepravdepodobné, že by takéto ošetrenie prispelo k rozvoju mikrobiálnej rezistencie.

(7)

EFSA odporúča, aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov potvrdili antimikrobiálnu účinnosť takýchto ošetrení v rámci svojich vlastných podmienok spracovania a overili koncentráciu kyseliny mliečnej, teplotu aplikácie a ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú jej účinnosť ako dekontaminačného činidla. V stanovisku EFSA sa takisto dospelo k záveru, že takéto použitie kyseliny mliečnej nemá žiadny negatívny vplyv na životné prostredie.

(8)

Podľa stanoviska EFSA nebude zvyškové množstvo, ktoré sa absorbuje do hovädzieho mäsa na základe ošetrenia kyselinou mliečnou, prevyšovať 190 mg/kg. Takéto množstvo sa v porovnaní s aktívnym množstvom potrebným na zníženie povrchovej mikrobiálnej kontaminácie považuje za zvyškové. Okrem toho nemá žiadny technologický účinok na konečný produkt. Zvyškové množstvo kyseliny mliečnej použitej na zníženie povrchovej mikrobiálnej kontaminácie je navyše zanedbateľné v porovnaní s množstvom kyseliny mliečnej, ktorá je prirodzene prítomná v hovädzom mäse, a nepredstavuje žiadne bezpečnostné riziko. V určitých mäsových prípravkoch sa soli kyseliny mliečnej na účely konzervácie povoľujú ako prídavné látky v potravinách. Na tento účel sa bežne používa hodnota 20 000 mg/kg. Používanie kyseliny mliečnej na zníženie povrchovej mikrobiálnej kontaminácie sa preto jasne odlišuje od jej používania ako prídavnej látky do potravín.

(9)

Vzhľadom na stanovisko EFSA a na skutočnosť, že kyselina mliečna vie významne znížiť prípadnú mikrobiálnu kontamináciu, považuje sa za vhodné schváliť jej používanie na zníženie povrchovej kontaminácie. Takéto použitie by však malo podliehať určitým podmienkam. Malo by sa obmedziť na používanie na jatočných telách alebo jatočných polovičkách alebo štvrtinách na bitúnku a malo by sa zahrnúť do správnej hygienickej praxe a systémov založených na HACCP.

(10)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 231/2012 z 9. marca 2012, ktorým sa ustanovujú špecifikácie prídavných látok uvedených v prílohách II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 (5) sa stanovujú špecifikácie pre prídavné látky v potravinách, ktoré sa týkajú najmä pôvodu, kritérií pre čistotu a akýchkoľvek ostatných potrebných informácií.

(11)

V súlade so stanoviskom EFSA by kyselina mliečna používaná na zníženie povrchovej kontaminácie jatočných tiel hovädzieho dobytka mala byť v súlade so špecifikáciami pre kyselinu mliečnu stanovenými v právnych predpisoch Únie. V prípade, že sa kyselina mliečna používa na zníženie povrchovej mikrobiálnej kontaminácie podľa tohto nariadenia, je následne vhodné, aby takáto kyselina mliečna bola v súlade so špecifikáciami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 231/2012.

(12)

Používanie kyseliny mliečnej na zníženie povrchovej mikrobiálnej kontaminácie jatočných tiel hovädzieho dobytka alebo jatočných polovíc alebo štvrtín nesmie mať vplyv na povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku dodržiavať požiadavky právnych predpisov Únie týkajúcich sa hygieny potravín, ako sa stanovuje v nariadeniach (ES) č. 852/2004, (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 2073/2005, a v žiadnom prípade by sa nemalo považovať za náhradu správnej hygienickej praxe na bitúnku, náhradu prevádzkových postupov alebo za alternatívu pri dodržiavaní požiadaviek uvedených nariadení.

(13)

Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydal stanovisko v lehote stanovenej svojím predsedom. Komisia preto predložila návrh týkajúci sa tohto opatrenia Rade a zároveň ho postúpila Európskemu parlamentu.

(14)

Vzhľadom na skutočnosť, že v stanovených lehotách Rada nekonala a Európsky parlament voči tomuto opatreniu nevzniesol námietku, Komisia by mala opatrenie prijať,