8.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/1

(1)

Prvoradým cieľom Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC), ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 94/69/ES z 15. decembra 1993 o uzavretí Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách (2), je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému. Aby sa splnil tento cieľ, celková globálna ročná teplota zemského povrchu by sa v priemere nemala zvýšiť o viac ako 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, čo bolo potvrdené aj na konferencii o zmene klímy v Kankúne v decembri 2010 a v Kodanskej dohode. Z najnovšej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change – IPCC) vyplýva, že na dosiahnutie tohto cieľa musia globálne emisie skleníkových plynov dosiahnuť maximum do roku 2020. To si vyžaduje zvýšené globálne úsilie všetkých hlavných producentov emisií.

(2)

Ak máme túto požiadavku splniť, kľúčovú úlohu budú musieť hrať trhy s uhlíkom. Vďaka nim sa nám podarí splniť ciele, ktoré sme si stanovili, pri nižších nákladoch, ako aj presadiť ešte ambicióznejšie projekty. Okrem toho môžu trhy s uhlíkom predstavovať účinný spôsob, ako nasmerovať finančné prostriedky do rozvojových krajín a dodržať ciele medzinárodného finančného balíka vo výške 100 miliárd USD, ktorý bol odsúhlasený v Kodani. To si bude vyžadovať výrazné posilnenie existujúcich mechanizmov vrátane reformy mechanizmu čistého rozvoja (Clean Development Mechanism – CDM), ktorej cieľom je intenzívnejšie využívanie štandardizovaných referenčných hodnôt a vytvorenie nových trhových mechanizmov.

(3)

Kjótskym protokolom, ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení z neho vyplývajúcich záväzkov v mene Európskeho spoločenstva (3), sa stanovili ciele zníženia emisií pre 39 zmluvných strán na obdobie rokov 2008 – 2012 a zaviedli sa dva mechanizmy na vytvorenie medzinárodných kreditov, ktoré môžu zmluvné strany využívať na kompenzovanie emisií. V rámci spoločného plnenia (Joint Implementation – JI) sa zaviedli jednotky zníženia emisií (Emission Reduction Units – ERU), kým v rámci CDM sa zaviedli certifikované zníženia emisií (Certified Emission Reductions – CER).

(4)

JI a CDM sú takzvanými čistými kompenzačnými mechanizmami, pomocou ktorých zníženie emisií skleníkových plynov o jednu tonu vytvára právo na vypustenie tony skleníkových plynov niekde inde. Takéto systémy síce v zásade pomáhajú znížiť náklady na globálne znižovanie emisií tým, že umožňujú vykonať opatrenia v krajinách, kde je to nákladovo efektívnejšie, no nepomáhajú pri úsilí o zníženie emisií, ktoré je potrebné na dosiahnutie cieľa 2 °C.

(5)

Aby sa globálne otepľovanie udržalo pod úrovňou 2 °C, mali by sa podľa názoru Únie záväzky priemyselných krajín doplniť primeranými zmierňujúcimi opatreniami rozvojových krajín, najmä tých najvyspelejších. Súčasne by sa mal postupne vybudovať široký medzinárodný trh s uhlíkom, vďaka ktorému bude možné účinným spôsobom dosiahnuť nevyhnutné celosvetové zníženie emisií a v rámci ktorého sa vytvoria medzinárodné kredity na také zníženie emisií, ktoré sa dosiahne v rámci referenčnej hodnoty, ktorá je nižšia ako emisie predpovedané pre prípad, že neexistujú opatrenia na zníženie emisií. To si vyžaduje, aby rozvojové krajiny prijali primerané zmierňujúce opatrenia. Účasť najmenej rozvinutých krajín na CDM by sa mala posilniť a v prípade vyspelejších rozvojových krajín by mala postupne smerovať k účasti na sektorových trhových mechanizmoch a napokon na systémoch typu „cap-and-trade“ (systém stropov a obchodovania) (4).

(6)

Účasť na JI a CDM je dobrovoľná, rovnako ako rozhodnutia o povolení využívania kreditov v systémoch obchodovania s emisiami. Preto treba rozlišovať medzi kreditmi, ktoré sa môžu vytvárať, a kreditmi, ktorých využívanie prípadne povolili signatári Kjótskeho protokolu na základe svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Na tento účel sa smernicou 2003/87/ES už vylúčilo využívanie jednotiek prideleného množstva a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/101/ES (5) sa povolilo využívanie určitých kreditov JI a CDM, hoci iba s podmienkou harmonizovaných obmedzení využívania medzinárodných kreditov z projektov v oblasti jadrovej energie, využívania pôdy a lesného hospodárstva a vtedy, ak členské štáty povolia hospodárskym subjektom využívať určité množstvá iných druhov medzinárodných kreditov. V smernici 2003/87/ES sa stanovuje, že sa majú prijať harmonizované vykonávacie predpisy o obmedzení využívania medzinárodných kreditov.

(7)

Malo by sa obmedziť využívanie medzinárodných kreditov z projektov zahŕňajúcich trifluórmetán (HFC-23) a oxid dusný (N2O) z výroby kyseliny adipovej (ďalej len „projekty priemyselných plynov“). Takýto krok je v súlade so závermi Európskej rady z októbra 2009, v ktorých boli rozvojové krajiny, najmä vyspelejšie rozvojové krajiny vyzvané, aby prijali primerané zmierňujúce opatrenia. Prevažná väčšina projektov priemyselných plynov sa nachádza vo vyspelých rozvojových krajinách, ktoré majú k dispozícii dostatočné možnosti na to, aby tieto nákladovo výhodné zníženia financovali, a príjmy získané z týchto projektov v minulosti by mali na ich financovanie stačiť. Vďaka zavedeniu obmedzení používania kreditov z projektov priemyselných plynov, najmä ak sa následne prijali príslušné medzinárodné rozhodnutia, by malo dôjsť k vyváženejšiemu geografickému rozdeleniu prínosov mechanizmov zavedených na základe Kjótskeho protokolu.

(8)

Projekty priemyselných plynov vyvolávajú obavy súvisiace so životným prostredím. Mimoriadne vysoká návratnosť zneškodňovania HFC-23 má za následok, že v registrovaných prevádzkach sa v rámci maximálnych množstiev povolených podľa metodiky projektových aktivít naďalej vyrába a využíva difluórchlórmetán (HCFC-22), ktorý je skleníkovým plynom silne poškodzujúcim ozónovú vrstvu. V dôsledku toho by výroba HCFC-22 mohla byť vyššia ako v prípade neexistencie projektových aktivít. To má negatívny vplyv na „úpravy Montrealského protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (6) z hľadiska výroby a spotreby HCFC“, ktoré boli prijaté v roku 2007 a ktorých cieľom je urýchlene ukončiť využívanie HCFC-22 ako nevýchodiskovej suroviny. Táto situácia nie je v súlade ani s tým, že členské štáty financujú ukončenie výroby HCFC-22 prostredníctvom príspevkov do multilaterálneho fondu Montrealského protokolu. Táto vysoká návratnosť má za následok narušenie hospodárskych stimulov a hospodárskej súťaže a presun výroby od výrobcov kyseliny adipovej so sídlom v Únii k registrovaným výrobcom v tretích krajinách. V dôsledku oveľa priaznivejšieho zaobchádzania s výrobcami kyseliny adipovej, ktorí sa zapojili do kjótskych mechanizmov, v porovnaní s výrobcami, ktorí sa zapoja do schémy Únie od roku 2013, sa riziko podobných presunov výroby ešte zvýši a dôjde aj k čistému zvýšeniu celosvetových emisií. Aby sa obmedzilo narušovanie hospodárskych stimulov a hospodárskej súťaže a zabránilo únikom emisií skleníkových plynov, je opodstatnené pristúpiť k obmedzeniu využívania medzinárodných kreditov.

(9)

Medzinárodné kredity z projektov priemyselných plynov neprispievajú k prenosu technológií ani k nevyhnutnej dlhodobej transformácii energetických systémov v rozvojových krajinách. Zníženie týchto priemyselných plynov prostredníctvom JI alebo CDM nepredstavuje najúčinnejší spôsob znižovania celosvetových emisií, pretože vysoké výnosy realizátorov projektov sa nepoužívajú na zníženie emisií.

(10)

Opatrenia na úplné obmedzenie využívania osobitných kreditov sú stanovené v článku 11a ods. 9 smernice 2003/87/ES. Takéto obmedzenie je vhodné uplatňovať v prípade projektov priemyselných plynov. Úplným obmedzením využívania sa najlepšie eliminujú nežiaduce dôsledky týchto kreditov na hospodársku súťaž a životné prostredie, zlepšuje sa nákladová efektívnosť celosvetového zníženia emisií a environmentálna výkonnosť trhu s uhlíkom tým, že sa podporujú investície do nízkouhlíkových technológií.

(11)

V súlade s článkom 11a ods. 9 smernice 2003/87/ES by sa opatrenia stanovené v tomto nariadení mali uplatňovať od 1. januára 2013, čo je na základe daného článku viac ako šesť mesiacov a menej ako tri roky odo dňa jeho prijatia. Tieto opatrenia nemajú žiadny vplyv na využívanie kreditov z projektov priemyselných plynov na účely dosiahnutia súladu počas roka 2012.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre zmenu klímy,