6.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 118/9

(1)

Na konci roku 2008 sa Komisia dozvedela z médií o plánovaných opatreniach Maďarska v prospech spoločnosti Péti Nitrogénművek Zrt. (ďalej len „spoločnosť Nitrogénművek“). Po niekoľkých výmenách informácií Komisia začala 29. apríla 2009 konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa opatrení, ktoré údajne predstavovali štátnu pomoc.

(2)

Maďarsko predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu Komisie o začatí konania 3. a 17. augusta 2009.

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie17. júla 2009 (3). Štyri zainteresované strany zaslali svoje pripomienky: 18. augusta 2009 spoločnosť Nitrogénművek, príjemca pomoci, ktorá údajne predstavuje štátnu pomoc; 17. a 18. augusta 2009 dve zainteresované strany, ktoré požiadali o utajenie ich totožnosti, a 19. augusta 2009 spoločnosť ZAK S.A.

(4)

Komisia zaslala pripomienky Maďarsku listom z 21. septembra 2009. Maďarsko odpovedalo na pripomienky tretích strán listom z 20. októbra 2009.

(5)

Komisia požiadala maďarské orgány o ďalšie informácie 3. novembra 2009 a Maďarsko odpovedalo listom zo 4. decembra 2009. Ďalšia neformálna výmena informácií medzi útvarmi Komisie a maďarskými orgánmi sa uskutočnila prostredníctvom e-mailu v júni 2010.

(6)

Spoločnosť Nitrogénművek je výrobcom umelých hnojív. Jej ústredie sa nachádza v Maďarsku, v meste Pétfürdő, okres Veszprém, ktorý je podporovanou oblasťou podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. Spoločnosť je hlavným výrobcom hnojív v Maďarsku a hlavným dodávateľom na maďarskom trhu.

(7)

V roku 2008 dosiahla spoločnosť Nitrogénművek obrat vo výške 64,8 miliárd HUF (približne 232 miliónov EUR), z čoho 74 % sa realizovalo v Maďarsku a 26 % pochádzalo z vývozov (hlavne na trhy v EÚ). V roku 2008 spoločnosť zamestnávala 508 pracovníkov. Základné imanie spoločnosti dosahuje 528 miliónov HUF (približne 1,92 miliónov EUR). V roku 2008 predstavovala celková výška vlastného imania 11 miliárd HUF (približne 40 miliónov EUR).

Tabuľka 1

Hlavné finančné údaje spoločnosti Nitrogénművek

(8)

Spoločnosť Nitrogénművek zastavila svoju výrobnú činnosť 18. októbra 2008.

(9)

Dňa 18. decembra 2008 maďarská vláda oznámila (4), že v snahe zabezpečiť pokračovanie výroby hnojív v Maďarsku a udržať zamestnanosť štát „zachráni“ spoločnosť Nitrogénművek prostredníctvom poskytnutia finančných prostriedkov na obnovenie výroby a na pokrytie prevádzkových nákladov.

(10)

Dňa 20. decembra 2008 vláda schválila (5) dve samostatné štátne záruky za dva úvery, ktoré má poskytnúť Maďarská rozvojová banka (Magyar Fejlesztési Bank Zrt., ďalej len „MFB“), ktorá je vo výhradnom vlastníctve štátu. Obidve záruky boli poskytnuté proti počiatočnému jednorazovému poplatku vo výške 2 % z garantovanej sumy.

(11)

S podporou týchto štátnych záruk MFB a spoločnosť Nitrogénművek uzavreli 26. januára 2009 dve zmluvy o úvere:

Tabuľka 2

Zhrnutie štátnych opatrení v prospech spoločnosti Nitrogénművek

(12)

Spoločnosť Nitrogénművek obnovila výrobu 26. februára 2009.

(13)

V rozhodnutí o začatí konania z 29. apríla 2009 Komisia položila otázku, či spoločnosť Nitrogénművek bola firmou v ťažkostiach podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (10) (ďalej len „usmernenia o záchrane a reštrukturalizácii“), a ak áno, či mohla získať finančné prostriedky na trhu za rovnakých podmienok, za akých ich poskytli maďarské orgány. Komisia predbežne dospela k názoru, že tieto opatrenia poskytnuté spoločnosti mohli predstavovať štátnu pomoc, pretože boli zjavne poskytnuté za nižšiu ako trhovú sadzbu:

(14)

Komisia tiež usúdila, že štátna záruka vo výške 100 % na podporu investičného úveru by mohla predstavovať pomoc v prospech MFB, pokiaľ je zárukou na existujúcu pôžičku.

(15)

Maďarsko vo všeobecnosti tvrdí, že opatrenia by nemohli byť klasifikované ako štátna pomoc, pretože boli v súlade s trhom, a tak neposkytli žiadnu výhodu príjemcovi. Maďarsko nespochybňuje ostatné kumulatívne kritériá štátnej pomoci, to znamená prevod štátnych zdrojov, selektívnosť, narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod.

(16)

Maďarsko najmä spochybňuje, že spoločnosť Nitrogénművek by bolo možné definovať ako firmu v ťažkostiach v zmysle usmernení o záchrane a reštrukturalizácii. Maďarské orgány tvrdia, že spoločnosť bola zisková a v roku 2008 mala stabilnú obchodnú perspektívu. Maďarsko trvá na tom, že v čase poskytnutia pomoci sa dôveryhodnosť spoločnosti mohla považovať za „uspokojivú“, čo zodpovedá ratingu BB podľa ratingových kategórií stanovených v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (11) (ďalej len „oznámenie o referenčných sadzbách“).

(17)

Vzhľadom na zastavenie výroby spoločnosti na jeseň 2008 maďarské orgány vysvetľujú, že odvetvie výroby hnojív všeobecne charakterizuje vysoká sezónnosť. Okrem toho sa v dôsledku rozvíjajúcej sa finančnej a hospodárskej krízy znížil dopyt. Spoločnosť sa rozhodla zastaviť svoju výrobu vzhľadom na vysoké ceny plynu (ktoré predstavujú hlavnú nákladovú položku vo výrobe hnojív a o ktorých sa predpokladalo, že klesnú) a značné nahromadené zásoby. Maďarsko tiež pripomína, že také zastavenie výroby nebolo zriedkavým javom na európskom trhu; v tom istom období niekoľko výrobných prevádzok zastavilo alebo obmedzilo výrobu.

(18)

V súvislosti so zaplateným úrokom a poplatkom za záruky Maďarsko tvrdí, že zodpovedajú situácii na trhu: i) v prípade úveru B nespĺňajú podmienky pomoci so zreteľom na oznámenie o referenčných sadzbách a ii) v prípade úveru A úroková sadzba je nižšia ako sadzba, ktorá by sa mohla považovať za sadzbu zodpovedajúcu situácii na trhu podľa oznámenia o referenčných sadzbách, ale vzhľadom na zábezpeky vysokej hodnoty ju napriek tomu možno považovať za zodpovedajúcu situácii na trhu. Maďarsko tiež trvá na tom, že v prvej polovici roku 2008 bolo medzi spoločnosťou a súkromnými bankami uzavretých niekoľko zmlúv o úveroch a úverových linkách za podobných podmienok, ktoré – tvrdí – by nasvedčovali tomu, že poplatky a podmienky úverov A a B neposkytli spoločnosti žiadnu výhodu v porovnaní s trhovým financovaním.

(19)

Komisia dostala pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania od troch konkurentov (12). Všetky strany podporili vyšetrovanie Komisie a tvrdili, že úvery predstavujú štátnu pomoc.

(20)

Príjemca takisto predložil pripomienky, pričom spochybnil, že opatrenia by znamenali neoprávnenú štátnu pomoc. Jeho dôvody sa do značnej miery prekrývali s dôvodmi, ktoré predložili maďarské orgány.

(21)

Vo svojej reakcii na pripomienky zainteresovaných strán Maďarsko zamieta pripomienky tretích strán a opakuje svoje argumenty, že spoločnosť Nitrogénművek nevyužívala výhody štátnej pomoci.

(22)

S cieľom zistiť, či opatrenie predstavuje štátnu pomoc, Komisia musí posúdiť, či sporné opatrenie spĺňa podmienky článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tomto článku sa uvádza: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(23)

V súvislosti s týmto ustanovením Komisia ďalej v texte posúdi, či sporné opatrenie v prospech spoločnosti Nitrogénművek predstavuje štátnu pomoc.

(24)

Pravidlá, ktoré upravujú fungovanie MFB, sa od poskytnutia pomoci zmenili. Toto posúdenie sa vzťahuje na právnu situáciu v čase uzavretia zmlúv o úvere, ktoré sú predmetom preskúmania.

(25)

MFB je špecializovaná finančná inštitúcia vo vlastníctve štátu, ktorá bola zriadená a ktorej fungovanie sa v čase poskytnutia opatrení riadilo (jednoúčelovým) právnym aktom (ďalej len „zákon o MFB“) (13). Podľa tohto zákona banka uskutočňuje určité ciele verejnej politiky; jej hlavná funkcia spočíva najmä v podporovaní hospodárskeho rozvoja a v účinnom prispievaní k plneniu štátnej hospodárskej a rozvojovej politiky. Časť pravidiel obozretného podnikania týkajúcich sa komerčných bank sa na MFB neuplatňuje, pretože banka podlieha osobitným pravidlám obozretného podnikania podľa zákona o MFB.

(26)

Akciový kapitál MFB, ktorý dosahuje výšku 60 miliárd HUF, je vo výhradnom vlastníctve maďarského štátu a ako sa stanovuje v zákone o MFB, jeho akcie nie sú predmetom obchodovania. Niektoré záväzky MFB sú kryté zo štátneho rozpočtu; v zákone o rozpočte sa stanovuje maximálna výška úverov, ktoré MFB môže poskytovať, a sumy, za ktoré môže poskytnúť záruku. Okrem toho akékoľvek vyplatené dividendy plynú do štátneho rozpočtu. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia pomoci, ktoré MFB poskytla, zahŕňajú štátne zdroje.

(27)

Vlastnícke práva štátu v MFB vykonáva príslušný minister. Každoročne MFB predkladá príslušnému ministrovi správu o svojich činnostiach; príslušný minister tiež vymenúva audítora. Členov a predsedu správnej a dozornej rady, ako aj hlavného výkonného úradníka vymenúva a odvoláva príslušný minister.

(28)

Napriek tomu, že verejná kontrola inštitúcie automaticky nevedie k tomu, že všetky činnosti inštitúcie sa realizujú na ťarchu štátu (14), v danom prípade platia potrebné podmienky stanovené Európskym súdnym dvorom (15), ktoré naznačujú, že správanie MFB sa realizuje na ťarchu štátu. MFB sleduje ciele verejnej politiky, jej právny štatút sa riadi osobitnými právnymi predpismi, vzťahuje sa na ňu čiastočná výnimka z nariadenia o finančnom dohľade a uplatňuje sa vysoká intenzita dohľadu vykonávaného orgánmi verejnej moci nad vedením. Najmä kontext, v ktorom sa rozhodlo o opatreniach (t. j. rozhodnutie vlády, ktorým sa vydáva záruka výslovne na úvery, ktoré poskytla MFB, a v ktorom sa ustanovuje, že MFB môže na výmenu delegovať dvoch členov do správnej rady spoločnosti Nitrogénművek, pričom rozhodnutiu predchádzali verejné vyhlásenia hovorcu vlády, oznamujúce poskytnutie opatrení), nasvedčuje tomu, že maďarské orgány sa musia posudzovať tak, že boli zapojené do schválenia.

(29)

Na základe uvedených skutočností Komisia usudzuje, že činnosti MFB sú pripísateľné štátu.

(30)

Keďže samotné úvery sa dajú priamo pripísať štátu, dodatočné štátne záruky nezvyšujú finančné zaťaženie, ktoré znáša štát, alebo výhodu pre spoločnosť Nitrogénművek. Preto je zrejme vhodné zahrnúť príslušné úvery a záruky pod dve opatrenia, aby sa posudzovali ako priame úvery od štátu (v prípade ktorých náklady pre spoločnosť Nitrogénművek budú predstavovať úrok z pôžičky plus poplatok za záruku).

(31)

V dôsledku toho sa štátna pomoc posúdi na základe oznámenia o referenčnej sadzbe, ktoré sa uplatňuje na úvery.

(32)

Maďarsko tvrdí, že spoločnosť Nitrogénművek nespĺňala v čase poskytnutia opatrení podmienky ako spoločnosť v ťažkostiach v zmysle usmernení o záchrane a reštrukturalizácii. Pokiaľ ide o zastavenie výroby spoločnosti v októbri 2008, maďarské orgány tvrdili, že to bolo strategické a sezónne rozhodnutie a že niekoľko ďalších hráčov na trhu zastavilo výrobu na jeseň roku 2008. Maďarsko tvrdí, že spoločnosť by sa správne mala posudzovať ako spoločnosť, ktorá v tom čase zodpovedala ratingu BB.

(33)

Komisia pripomína, že napriek tomu, že spoločnosť mala zjavné problémy s likviditou a ako naznačujú dôkazy, ktoré predložilo Maďarsko, celkový vlastný majetok spoločnosti presiahol jej základné imanie, spoločnosť nespĺňala kritériá v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi na to, aby sa stala predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti, a za celý rok 2008 mala kladný prevádzkový, ako aj čistý výsledok. Z toho dôvodu body 9 až 11 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii zjavne nie sú splnené.

(34)

Z vyšetrovania a najmä z finančných výkazov spoločnosti za rok 2008 však jednoznačne vyplýva, že spoločnosť Nitrogénművek potrebovala verejné finančné prostriedky na obnovenie činností. Skutočne, vo finančných výkazoch za rok 2008 sa zdôrazňovalo, že: „V druhej polovici roku [2008] zasiahla spoločnosť finančná a hospodárska kríza. Jej zákazníci pocítili finančné problémy a odbyt výrobkov spoločnosti Nitrogénművek klesol na minimálnu úroveň. Dňa 18. októbra 2008 spoločnosť zastavila výrobu z finančných a ekonomických dôvodov. Vlastník spoločnosti inicioval rozhovory s vládou v záujme opätovného spustenia výroby. Vláda v dôsledku toho vydala záruku s cieľom zabezpečiť dodávky maďarských hnojív“ (16). Finančné výkazy tiež naznačujú, že na opätovné začatie činností bol potrebný bežný úverový nástroj a že časť z tejto sumy sa použila na zaplatenie dodávateľských úverov splatných 31. decembra 2008 (17).

(35)

Komisia usudzuje, že spoločnosť, ktorá po zastavení svojej výroby nie je schopná obnoviť činnosti bez štátnej pomoci – bez ohľadu na dôvody, ktoré viedli k zastaveniu –, sa nemôže považovať za zdravú a životaschopnú spoločnosť. Z finančných výkazov jednoznačne vyplýva, že spoločnosť vykazovala závažný nedostatok likvidity a že zásah štátu pri získavaní finančných prostriedkov bol nevyhnutný.

(36)

Pokiaľ ide o dôveryhodnosť spoločnosti, Komisia pochybuje, že údajný rating BB odzrkadľuje skutočnú finančnú situáciu spoločnosti Nitrogénművek v čase poskytnutia pomoci. Po prvé, Komisia pripomína, že Maďarsko nepredložilo úverové hodnotenie vypracované nezávislou ratingovou agentúrou alebo finančnou inštitúciou. Údajný rating BB sa pripisuje MFB, ktorá na účely príslušného opatrenia konala ako nástroj štátu (skutočne v súlade s výslovným rozhodnutím vlády), a nie ako nezávislá finančná inštitúcia, ktorá sa snaží vypracovať dôkladné komerčné hodnotenie. Tým sa automaticky spochybňuje hodnota „ratingu“. Po druhé, Maďarsko neposkytlo vôbec žiadne informácie o metodike a o základných údajoch, ktoré použila MFB na stanovenie finančného zdravia spoločnosti. Po tretie, na základe skutočnosti, že spoločnosť Nitrogénművek bola v čase poskytnutia pomoci spoločnosťou, ktorá nemala žiadnu výrobnú činnosť a zjavne naliehavo potrebovala finančné prostriedky, bez ktorých by nebola schopná obnoviť výrobu (pozri bližšie odôvodnenia 34 a 35), nie je vierohodné, že jej finančná situácia sa mohla považovať za „uspokojivú“. Na základe týchto osobitných skutočností a bez ohľadu na výkonnosť spoločnosti v minulosti Komisia zastáva názor, že v tomto prípade nie je možné uplatňovať údajný rating BB na účely posúdenia opatrení štátnej pomoci podľa oznámenia o referenčnej sadzbe.

(37)

Komisia na záver dospela k názoru, že spoločnosť nie je možné považovať za spoločnosť s dostatočnou kapitálovou silou. Z predložených pripomienok jednoznačne vyplýva, že spoločnosť mala závažné problémy s likviditou a nebola schopná obnoviť činnosti (pozri odôvodnenia 34 a 35). Preto ju možno považovať za spoločnosť v zlej finančnej situácii, ktorá zodpovedá najnižšej kategórii oznámenia o referenčnej sadzbe (kategória CCC).

(38)

Aktíva poskytnuté ako zábezpeky zahŕňajú pozemky, budovy a stroje v niekoľkých rôznych výrobných závodoch (18) spoločnosti Nitrogénművek.

(39)

Pokiaľ ide o hodnotu zastavených aktív, Maďarsko predložilo hodnotiacu správu firmy […] (19) vypracovanú v polovici roku 2008. Zastavené aktíva mali podľa tohto hodnotenia trhovú hodnotu približne […] miliónov EUR a bežnú likvidačnú hodnotu približne […] miliónov EUR. MFB vypočítala, že rizikovo vážená likvidačná hodnota aktív je približne […] miliónov EUR.

(40)

Vzhľadom na to, že celková výsledná hodnota dvoch úverov, ktoré sú predmetom preskúmania, je 88 miliónov EUR (t. j. zábezpeky majú podľa najobozretnejšieho odhadu hodnotu [viac ako 70] % úverov), Komisia sa domnieva, že transakcie sú vysoko kolateralizované. Dokonca aj keď sú záložné práva za úver A klasifikované ako druhostupňové, akékoľvek nároky vyplývajúce z tejto transakcie možno uspokojiť po uspokojení nárokov vyplývajúcich z úveru B.

(41)

Skutočnosť, že zábezpeka je predmetom záložného práva v MFB a nie je predmetom záložného práva priamo štátu, nie je podstatná. Podľa maďarského práva (20) v prípade, že ručiteľ musí uspokojiť nároky zo záruky, prevedú sa na neho všetky práva vzťahujúce sa k základnému úveru. Preto ak spoločnosť Nitrogénművek prestane splácať úvery a MFB si vyžiada záruku, štát môže uspokojiť jej nároky zo záložných práv v rámci zmluvy o úvere.

(42)

Okrem toho, so zreteľom na úver B štát mal právo vymenovať dvoch členov do výkonnej rady spoločnosti, ktorí majú právo vetovať akékoľvek rozhodnutie o vyplácaní dividend, poskytnúť ďalšie záruky tretím stranám alebo zadovážiť ďalšie úvery vo výške nad 100 miliónov HUF.

(43)

Na základe týchto skutočností Komisia usudzuje, že obidve transakcie, úver A aj úver B, boli na účely oznámenia o referenčnej sadzbe vysoko kolateralizované.

(44)

Maďarsko vo svojich pripomienkach predložilo niekoľko údajne „porovnateľných“ úverov uzatvorených medzi súkromnými bankami a spoločnosťou Nitrogénművek s cieľom preukázať, že finančné poplatky v rámci verejných opatrení zodpovedali situácii na trhu.

(45)

Tieto príklady však nie sú porovnateľné, a preto sú pre súčasné posúdenie irelevantné. Po prvé, vo väčšine prípadov sa týkajú nižších súm a bežných úverových liniek (21). Po druhé, poplatky, ktoré účtujú banky, sú vyššie ako poplatky, ktoré sú predmetom posúdenia (22). Nakoniec, a čo je najdôležitejšie, všetky úvery boli poskytnuté pred krízou, hlavne v prvej polovici roku 2008. Komerčné podmienky v tomto období nie sú porovnateľné s obdobím december 2008 až január 2009, keď finančná kríza vrcholila.

(46)

S cieľom stanoviť, či úver znamená štátnu pomoc, a ak áno, v akom rozsahu, Komisia vo svojom oznámení o referenčných sadzbách uplatňuje náhradnú sadzbu za trhové referenčné sadzby. Podľa oznámenia o referenčných sadzbách sa na základnú sadzbu majú uplatňovať diferencované marže v závislosti od ratingu veriteľa a od zábezpek, ktoré sú k dispozícii.

(47)

So zreteľom na príslušný dátum posúdenia a vzhľadom na to, že záverečné záväzné akty „poskytnutia úveru“ (t. j. zmluvy o úvere) boli uzavreté 26. januára 2009, referenčná sadzba (základná sadzba plus príslušná marža) z tohto dňa sa musí porovnať so zodpovedajúcou skutočnou odplatou finančného balíka.

(48)

Pokiaľ ide o maržu, ktorá sa má uplatňovať, ako sa podrobne uvádza v predchádzajúcom texte, Komisia sa domnieva, že spoločnosť Nitrogénművek patrí do najnižšej kategórie „tabuľky“ referenčných sadzieb a že transakcie boli vysoko kolateralizované. V dôsledku toho možno maržu 400 bázických bodov pripočítanú k príslušnej základnej sadzbe považovať za trhovú referenčnú hodnotu.

(49)

Pokiaľ ide o úver A (EUR), jeho celkové finančné náklady 26. januára 2009 (23) predstavovali 4,362 %. Na porovnanie, príslušná základná referenčná sadzba v ten deň bola 8,99 % (24). Celkové finančné náklady úveru A sú teda nižšie ako referenčná sadzba, a preto opatrenie znamená udelenie výhody pre spoločnosť.

(50)

Pokiaľ ide o úver B (HUF), jeho celkové účinné finančné náklady dosahujú 12,44 % (25). Na porovnanie, príslušná referenčná sadzba v ten deň bola 14,01 % (26). Celkové finančné náklady úveru B sú teda nižšie ako referenčná sadzba, a preto opatrenie znamená udelenie výhody pre spoločnosť.

(51)

Ako sa už uviedlo, opatrenia sa financujú zo štátnych zdrojov a realizujú sa na ťarchu štátu.

(52)

Spoločnosť Nitrogénművek získala financovanie za lepších podmienok, ako v prípade, keby si obstarávala finančné prostriedky na trhoch. Tieto opatrenia preto znamenajú udelenie výhody pre spoločnosť.

(53)

Okrem toho, výhoda je selektívna, pretože opatrenia sa obmedzujú na spoločnosť Nitrogénművek.

(54)

Tieto selektívne opatrenia pravdepodobne narušia hospodársku súťaž tým, že spoločnosti poskytnú výhodu vo vzťahu ku konkurentom, pričom medzi členskými štátmi existuje rozsiahly obchod s hnojivami.

(55)

Úvery A a B preto predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(56)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia naznačila možnosť, že záruka vo výške 100 % na úver A by mohla predstavovať štátnu pomoc v prospech MFB vzhľadom na skutočnosť, že protichodné informácie naznačovali, že investičný úver bol existujúcim úverom (v tomto prípade by sa naostatok uvedená záruka mohla považovať za pomoc banke, keďže zlepšila pravdepodobnosť splatenia úveru). Z vyšetrovania však vyplynulo, že úver A je novým úverom, ktorý bol podpísaný 26. januára 2009, preto záruka vo výške 100 % na úver A neobsahuje štátnu pomoc pre MFB.

(57)

V článku 107 ods. 2 a článku 107 ods. 3 ZFEÚ sa ustanovujú výnimky zo všeobecného pravidla, že štátna pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, ako sa uvádza v článku 107 ods. 1

(58)

Ďalej v texte Komisia posudzuje zlučiteľnosť opatrení na základe týchto výnimiek. Na úvod by sa však malo uviesť, že Maďarsko nepredložilo žiadne argumenty, pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrení s vnútorným trhom.

(59)

Výnimky uvedené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa v tomto prípade neuplatňujú, pretože toto opatrenie nemá sociálny charakter, nebolo poskytnuté individuálnym spotrebiteľom, nie je určené na nápravu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a nebolo poskytnuté hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia tejto krajiny.

(60)

Ďalšie výnimky sú ustanovené v článku 107 ods. 3 ZFEÚ. Ďalej v texte Komisia najprv posúdi potenciálnu zlučiteľnosť opatrení podľa článku 107 ods. 3 písm. a), c) a d) a nakoniec podľa článku 107 ods. 3 písm. b).

(61)

V článku 107 ods. 3 písm. a) sa uvádza, že „pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou“ môže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Celé územie Maďarska sa v čase pristúpenia považovalo za takú oblasť a väčšina jeho regiónov je ešte vždy oprávnená na poskytnutie takej pomoci (27).

(62)

Zlučiteľnosť štátnej pomoci podporovaným oblastiam upravujú usmernenia Komisie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (ďalej len „usmernenia o regionálnej pomoci“) (28). Uvedené opatrenia však nie sú v súlade s usmerneniami o regionálnej pomoci. Pokiaľ ide o investičný úver, bol poskytnutý na investíciu, ktorá už bola ukončená (29), a preto sa nedosahuje žiadny stimulačný účinok, ako sa vyžaduje v usmerneniach o regionálnej pomoci. Pokiaľ ide o možnú prevádzkovú pomoc, táto pomoc neumožňuje rozvoj žiadnych činností ani hospodárskych oblastí a nie je časovo obmedzená, degresívna ani úmerná tomu, čo je potrebné na nápravu osobitných hospodárskych znevýhodnení (30).

(63)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že pomoc nie je oprávnená na poskytnutie výnimky ustanovenej v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ.

(64)

V článku 107 ods. 3 písm. c) sa ustanovuje schválenie štátnej pomoci s cieľom umožniť rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, kde taká pomoc nepriaznivo neovplyvní obchodné podmienky v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. Komisia vydala niekoľko usmernení a oznámení, v ktorých sa vysvetľuje, ako bude uplatňovať výnimku obsiahnutú v uvedenom ustanovení.

(65)

So zreteľom na usmernenia o záchrane a reštrukturalizácii Komisia uvádza, že (bez ohľadu na to, či spoločnosť bola oprávnená na získanie pomoci podľa usmernení) kritériá zlučiteľnej pomoci zrejme nie sú splnené. V súvislosti s pomocou na záchranu sa opatrenia neobmedzujú na potrebné minimum, pretože trvajú dlhšie ako šesť mesiacov; nepreukázalo sa, že by boli odôvodnené na základe závažných sociálnych problémov alebo by nemali škodlivý narúšajúci účinok na ostatné členské štáty. V súvislosti s pomocou na reštrukturalizáciu Komisia vzhľadom na chýbajúci plán reštrukturalizácie nemôže vyhodnotiť, či by pomoc obnovila dlhodobú životaschopnosť, či by sa udržiavala na minimálnej úrovni a či by sa predišlo neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže.

(66)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia nie sú zlučiteľné s pomocou na záchranu alebo reštrukturalizáciu.

(67)

Komisia je však toho názoru, že vzhľadom na charakter a charakteristiku pomoci nie je žiadna z výnimiek zakotvených v ďalších usmerneniach a oznámeniach vydaných v rámci článku 107 ods. 3 písm. c) uplatniteľná na tento prípad.

(68)

V článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ sa uvádza, že pomoc na podporu kultúry a zachovanie kultúrneho dedičstva sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú so ZFEÚ, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v EÚ v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom. Na tento prípad sa to, samozrejme, neuplatňuje.

(69)

V článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sa uvádza, že „pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“ sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(70)

Komisia pripomína, že príslušná pomoc nie je určená na podporu uskutočnenia dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu.

(71)

So zreteľom na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu Komisia prijala dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (31) (ďalej len „dočasný rámec“).

(72)

Komisia sa domnieva, že na základe finančných údajov, ktoré predložili maďarské orgány (32), spoločnosť nevykazovala známky ťažkostí pred vypuknutím celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 33, celkový majetok spoločnosti presiahol jej vlastné imanie, spoločnosť nespĺňa kritériá v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi na to, aby sa stala predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti, a mala kladný hospodársky, ako aj čistý výsledok so zreteľom na celý rok 2008. Problémy, ktoré viedli k zastaveniu výroby, vznikli po začiatku krízy. Komisia preto usudzuje, že 1. júla 2008 spoločnosť Nitrogénművek nespĺňala podmienky ako firma v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Z toho dôvodu je oprávnená na poskytnutie pomoci podľa dočasného rámca.

(73)

Opatrenia však nie sú v súlade s bodom 4.2 dočasného rámca ako „zlučiteľná obmedzená výška pomoci“, pretože neboli poskytnuté vo forme schémy pomoci a výška pomoci zjavne presahuje sumu 500 000 EUR. Okrem toho, aj keby sa záruky posudzovali samostatne, nie sú v súlade s bodom 4.3 dočasného rámca ako opatrenia vo forme záruk, pretože zaplatené poplatky za záruky (33) sú nižšie ako uplatniteľné poplatky za zabezpečenie (34) podľa dočasného rámca. Maďarsko okrem toho nepreukázalo, že sa dodržalo kritérium mzdových nákladov. Finančný balík nie je pomocou na výrobu ekologických výrobkov (bod 4.5) a nie je ani pomocou vo forme rizikového kapitálu (bod 4.6).

(74)

Pokiaľ ide o opatrenie pomoci vo forme dotovaného úveru podľa bodu 4.4 dočasného rámca, uplatňuje sa na úvery s neobmedzeným trvaním uzavreté do 31. decembra 2010 (35). Zmluvy o úvere v rámci skúmaných opatrení boli uzavreté po nadobudnutí účinnosti dočasného rámca a do 31. decembra 2010, a preto mohli byť oprávnené.

(75)

Komisia však pripomína, že skutočná odplata za transakcie je nižšia ako minimálna úroková sadzba, ktorá sa považuje za zlučiteľnú podľa dočasného rámca.

(76)

Podľa príslušného ustanovenia „Komisia preto akceptuje, že verejné alebo súkromné pôžičky sa poskytujú s úrokovou sadzbou, ktorá sa rovná aspoň výške jednodňovej (overnight) sadzby centrálnej banky plus poplatok, ktorý sa rovná rozdielu medzi priemernou jednoročnou medzibankovou sadzbou a priemernou jednodňovou (overnight) sadzbou centrálnej banky v období od 1. januára 2007 do 30. júna 2008, plus poplatok za úverové riziko zodpovedajúce rizikovému profilu príjemcu, ako sa uvádza v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb.“

(77)

Pokiaľ ide o úver v EUR (úver A), rozdiel medzi priemernou jednoročnou medzibankovou sadzbou a priemernou jednodňovou medzibankovou sadzbou za obdobie od 1. januára 2007 do 30. júna 2008 je 64 bázických bodov. Okrem toho jednodňová sadzba Európskej centrálnej banky (EONIA) 26. januára 2009 (36) bola 1,228 %. Vzhľadom na rating príjemcu a kolateralizáciu transakcie (pozri odôvodnenie 48) sa musela na tento základ aplikovať dodatočná marža 400 bázických bodov. Dotovaná úroková sadzba, ktorú umožňuje dočasný rámec, by preto bola 5,868 %. Skutočné finančné náklady transakcie (4,362 %) sú nižšie ako táto sadzba.

(78)

Pokiaľ ide o úver v HUF (úver B), maďarské orgány vo veci N 78/09 (37) potvrdili, že rozdiel medzi priemernou jednoročnou medzibankovou sadzbou a priemernou jednodňovou medzibankovou sadzbou za obdobie od 1. januára 2007 do 30. júna 2008 je 26 bázických bodov. Okrem toho 26. januára 2009 (38) bola jednodňová sadzba Maďarskej centrálnej banky 9,14 %. Vzhľadom na rating príjemcu a kolateralizáciu transakcie sa na tento základ musela uplatniť dodatočná marža 400 bázických bodov. Dotovaná úroková sadzba, ktorú umožňuje dočasný rámec, by preto bola 13,40 %. Skutočné finančné náklady transakcie (12,44 %) sú nižšie ako táto sadzba.

(79)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že úver A a úver B sú čiastočne zlučiteľné ako opatrenia pomoci vo forme dotovaných úverov podľa dočasného rámca.

(80)

Komisia sa výslovne domnieva, že rozdiel medzi efektívnym poplatkom za transakcie a dotovanou sadzbou je nezlučiteľný, zatiaľ čo rozdiel medzi dotovanou sadzbou a referenčnou trhovou sadzbou je zlučiteľný na základe dočasného rámca.

(81)

Podľa ZFEÚ a ustálenej judikatúry Súdneho dvora, keď sa zistí, že pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom, Komisia je oprávnená rozhodnúť, že príslušný štát ju musí zrušiť alebo zmeniť (39). Súdny dvor takisto zhodne potvrdil, že povinnosť štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, má znova nastoliť predtým existujúcu situáciu (40). V tejto súvislosti Súdny dvor ustanovil, že cieľ sa dosiahne, keď príjemca splatí sumy, ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom neoprávnene poskytnutej pomoci, a príde tak o výhodu, ktorú mal nad svojimi konkurentmi na trhu, a situácia pred vyplatením pomoci sa obnoví (41).

(82)

Na základe tejto judikatúry v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (42) sa ustanovuje, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu.“

(83)

Preto vzhľadom na to, že dané opatrenie sa má považovať za neoprávnene poskytnutú a čiastočne nezlučiteľnú pomoc, nezlučiteľná časť pomoci sa musí vymáhať s cieľom obnoviť situáciu, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci. Vymáhanie sa má preto uskutočniť odo dňa, keď príjemca získal výhodu, to znamená, keď bola pomoc daná k dispozícii príjemcovi a až do účinného vrátenia pomoci má zahŕňať úrok z vymáhania.

(84)

V súvislosti s oddielom X.5 sa prvok nezlučiteľnej pomoci vypočíta ako rozdiel medzi dotovanou úrokovou sadzbou, ktorá je zlučiteľná podľa dočasného rámca, a celkovými efektívnymi finančnými nákladmi (to znamená, úroková sadzba plus poplatok za záruku), za ktoré sa finančné prostriedky poskytli.

(85)

Presnú výšku sumy, ktorá sa má vrátiť, vypočítajú maďarské orgány.

(86)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že opatrenia pomoci vo forme úverov A a B v prospech spoločnosti Nitrogénmüvek predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(87)

Komisia okrem toho dospela k záveru, že úver A a úver B sú čiastočne zlučiteľné s vnútorným trhom ako opatrenia pomoci vo forme dotovaných úverov podľa dočasného rámca. Zlučiteľný je najmä rozdiel medzi dotovanou sadzbou podľa dočasného rámca a referenčnou trhovou sadzbou. Na druhej strane, rozdiel medzi efektívnym poplatkom za transakcie a dotovanou sadzbou nie je zlučiteľný s vnútorným trhom.

(88)

Vzhľadom na to, že úver A a úver B sa majú považovať za neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc, nezlučiteľná časť pomoci sa musí vymáhať od spoločnosti Nitrogénművek s cieľom obnoviť situáciu, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci.

(89)

Presnú výšku sumy, ktorá sa má vrátiť, vypočítajú maďarské orgány. Suma sa vypočíta ako rozdiel medzi dotovanou sadzbou, ktorá je zlučiteľná podľa dočasného rámca, a celkovými efektívnymi finančnými nákladmi (to znamená, úroková sadzba plus poplatok za záruku), za ktoré sa poskytli finančné prostriedky.

(90)

Komisia takisto dospela k záveru, že záruka vo výške 100 % na úver A nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ v prospech MFB,

a)

celkovú sumu (istinu a úrok z vymáhania), ktorú má príjemca vrátiť;

b)

podrobný opis opatrení, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dodržanie súladu s týmto rozhodnutím;

c)

podporné dokumenty, ktoré preukazujú, že príjemcovi bolo nariadené pomoc vrátiť.