Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 42008X0716(01)

    Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov (EHK OSN) č. 21 – Jednotné ustanovenia na homologizáciu vozidiel z hľadiska ich vnútorného vybavenia.

    Ú. v. EÚ L 188, 16.7.2008, p. 32–70 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (HR)

    Legal status of the document In force

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2008/21(2)/oj

    16.7.2008   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 188/32


     

    Právne účinky podľa medzinárodného práva verejného majú len originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke: http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html

    Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov (EHK OSN) č. 21 – Jednotné ustanovenia na homologizáciu vozidiel z hľadiska ich vnútorného vybavenia.

    Zahŕňa celý platný text vrátane:

    doplnku 3 k sérii zmien 01 – dátum nadobudnutia platnosti: 31. januára 2003

    1.   ROZSAH PÔSOBNOSTI

    Tento predpis platí pre vnútorné vybavenie osobných automobilov, pokiaľ ide o:

    1.1.

    vnútorné časti priestoru pre cestujúcich, iné ako vnútorné spätné zrkadlo alebo zrkadlá:

    1.2.

    usporiadanie ovládačov;

    1.3.

    strechu a otvárateľnú strechu a

    1.4.

    operadlo a zadnú časť sedadiel,

    1.5.

    elektricky ovládané okná, strešné panely a deliace priečky.

    2.   VYMEDZENIE POJMOV

    Na účely tohto predpisu:

    2.1.

    „homologizácia vozidla“ znamená homologizáciu typu vozidla z hľadiska jeho vnútorného vybavenia;

    2.2.

    „typ vozidla“ vzhľadom na vnútorné vybavenie priestoru pre cestujúcich znamená motorové vozidlá kategórie M1, ktoré sa nelíšia v takých podstatných aspektoch, ako sú:

    2.2.1.

    tvary materiálových častí karosérií, ktoré tvoria priestor pre cestujúcich;

    2.2.2.

    usporiadanie ovládačov;

    2.2.3.

    činnosť ochranného systému, ak je referenčná oblasť určená žiadateľom v oblasti nárazu hlavy určenej podľa prílohy VIII (dynamické určenie).

    2.2.3.1.

    Vozidlá, ktoré sa líšia len z hľadiska činnosti ochranného systému alebo systémov sa považujú za ten istý typ vozidla, ak poskytujú rovnakú alebo lepšiu ochranu pre cestujúcich v porovnaní so systémom alebo vozidlom predloženým technickej službe na vykonanie homologizačných skúšok.

    2.3.

    „referenčná oblasť“ prestavuje oblasť nárazu hlavy ako je definovaná v prílohe I tohto predpisu alebo zvolená výrobcom podľa prílohy VIII, okrem nasledujúcich oblastí: (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodom 2.3. a 2.3.1.)

    2.3.1.

    priestor, ohraničený horizontálnym priemetom kružnice, opísanej k najväčšiemu vonkajšiemu obrysu ovládacieho prvku riadenia dopredu, zväčšený o obvodový pás v šírke 127 mm; tento priestor je ohraničený smerom dolu vodorovnou rovinou, tangenciálnou k spodnému okraju ovládacieho prvku riadenia, ktorý je v polohe na jazdu v priamom smere; (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodom 2.3. a 2.3.1.);

    2.3.2.

    časť povrchu prístrojovej dosky medzi hranicou priestoru, ktorý je uvedený v uvedenom bode 2.3.1. a najbližšou vnútornou bočnou stenou vozidla; tento povrch je smerom dole obmedzený horizontálnou rovinou, tangenciálnou k spodnému okraju ovládacieho prvku riadenia (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodom 2.3. a 2.3.1.)

    2.3.3.

    bočné stĺpiky čelného skla; (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodom 2.3. a 2.3.1.)

    2.4.

    „úroveň prístrojovej dosky“ znamená čiaru definovanú bodmi dotyku zvislých dotyčníc s prístrojovou doskou; (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 2.4.)

    2.5.

    „strecha“ znamená hornú časť vozidla, ktorá sa nachádza medzi horným okrajom čelného skla a horným okrajom zadného skla, bočne ohraničená hornou kostrou stien; (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 2.5.)

    2.6.

    „čiara obvodu“ znamená čiaru tvorenú priehľadným dolným obrysom bočných okien vozidla;

    2.7.

    „kabriolet“ znamená vozidlo, u ktorého v určitých konfiguráciách nie je tuhá časť karosérie vozidla nad čiarou obvodu s výnimkou predných podpier strechy a/alebo ochranných oblúkov a/alebo kotvových úchytiek pre bezpečnostné pásy; (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodom 2.5. a 2.7.)

    2.8.

    „vozidlo s otváracou strechou“ znamená vozidlo, na ktorom možno iba strechu alebo jej časť zložiť v záhyboch dozadu alebo otvoriť, alebo sa môže posunúť, pričom existujúce konštrukčné prvky vozidla zostanú nad čiarou obvodu (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 2.5.);

    2.9

    „sklopné sedadlo“ znamená pomocné sedadlo určené na príležitostné použitie, ktoré je normálne sklopené, aby nebránilo voľnému priechodu.

    2.10.

    „Ochranný systém“ znamená vnútorné vybavenie a zariadenia určené na zadržanie cestujúcich pri náraze.

    2.11.

    „Typ ochranného systému“ znamená kategóriu ochranných systémov, ktoré sa nelíšia v takých hlavných znakoch ako:

    2.11.1.

    technológia,

    2.11.2.

    geometria,

    2.11.3.

    konštrukčné materiály.

    2.12.

    „Elektricky ovládané okná“ znamená okná, ktoré sa zatvárajú pomocou napájacieho zdroja vozidla.

    2.13.

    „Elektricky ovládané strešné panely“ znamená pohyblivé panely v streche vozidla, ktoré sa zatvárajú pomocou napájacieho zdroja vozidla buď posuvným alebo sklápacím pohybom a ktoré nezahŕňajú strešné systémy kabrioletu.

    2.14.

    „Elektricky ovládané systémy deliacich priečok“ znamená systémy, ktoré rozdeľujú priestor pre cestujúcich na minimálne dve časti a ktoré sa zatvárajú pomocou napájacieho zdroja vozidla.

    2.15.

    „Otvor“ znamená najväčší nezakrytý otvor medzi horným okrajom alebo predným okrajom, v závislosti od smeru zatvárania, elektricky ovládaného okna, priečky alebo strešného panelu a konštrukciou vozidla, ktoré tvoria ohraničenie okna, priečky alebo strešného panelu pri pohľade z vnútra vozidla alebo v prípade deliacich priečok zo zadnej časti priestoru pre cestujúcich.

    Otvor sa meria valcovou testovacou tyčou, ktorá sa z vnútra vozidla alebo prípadne zo zadnej časti priestoru pre cestujúcich vozidla umiestni (bez použitia sily) cez otvor kolmo k oknu, strešnému panelu alebo priečke podľa obrázku 1 prílohy IX.

    2.16.

    „Kľúč“

    2.16.1.

    „Kľúč zapaľovania“ znamená zariadenie, ktoré ovláda prívod elektrickej energie potrebný na činnosť motora vozidla. Táto definícia nevylučuje iné než mechanické zariadenie.

    2.16.2.

    „Kľúč napájania“ znamená zariadenie, ktoré umožňuje prívod energie do energetického systému vozidla. Týmto kľúčom môže byť aj kľúč zapaľovania. Táto definícia nevylučuje iné než mechanické zariadenie.

    2.17.

    „Airbag“ znamená zariadenie nainštalované ako dodatok k bezpečnostným pásom a zadržiavacím systémom v motorových vozidlách, t. j. systém, ktorý v prípade prudkého nárazu pôsobiaceho na vozidlo automaticky rozvinie pružné štruktúry určené na to, aby pomocou kompresie plynu, ktorý sa v ňom nachádza, obmedzil intenzitu dotykov jednej alebo viac častí tela cestujúceho vo vozidle s interiérom priestoru pre cestujúcich.

    2.18.

    „Ostrá hrana“ je hrana z pevného materiálu s polomerom zaoblenia menším ako 2,5 mm, okrem výčnelkov menších ako 3,2 mm, nameraných od panelu postupom opísaným v bode 1 prílohy VI. V tomto prípade minimálny polomer zakrivenia neplatí za predpokladu, že výška výčnelku nie je väčšia ako polovica jeho šírky a jeho hrany sú otupené (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 2.18.)

    3.   ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU

    3.1.   Žiadosť o homologizáciu typu vozidla z hľadiska jeho vnútorného vybavenia predloží výrobca vozidla, alebo ním riadne poverený zástupca.

    3.2.   K žiadosti sa priložia ďalej uvedené dokumenty vyhotovené trojmo s nasledovnými náležitosťami:

    podrobný opis typu vozidla podľa položiek uvedených v bode 2.2., spolu s fotografiou s pohľadom na rozložený priestor pre cestujúcich. Je potrebné špecifikovať čísla a/alebo symboly identifikujúce typ vozidla;

    3.3.   Technickej službe zodpovednej za vykonávanie homologizačných skúšok, sa musí predviesť nasledovné:

    3.3.1.

    Podľa výberu výrobcu, buď vozidlo, ktoré je reprezentatívne pre typ vozidla, ktorý sa má homologizovať alebo jeho časť alebo časti, ktoré sa považujú za podstatné na overenia a skúšky stanovené týmto predpisom;

    3.3.2.

    na požiadanie hore uvedenej technickej služby, určité diely a vzorky použitých materiálov.

    4.   HOMOLOGIZÁCIA

    4.1.   Ak typ vozidla predložený na homologizáciu podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky bodu 5, uvedeného ďalej, udelí sa pre daný typ vozidla homologizácia.

    4.2.   Každému homologizovanému typu sa pridelí homologizačné číslo. Prvé dve číslice (v súčasnosti 01 zodpovedajú sérii zmien a doplnení 01, ktoré nadobudli účinnosť 26. apríla 1986) označujú sériu zmien a doplnení zahŕňajúcu posledné hlavné technické zmeny a doplnenia vykonané k tomuto predpisu v čase vydania homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť rovnaké číslo inému typu vozidla.

    4.3.   Správa o homologizácii alebo jej rozšírení alebo odmietnutí alebo odobratí homologizácie typu vozidla alebo o definitívnom ukončení výroby typu vozidla podľa tohoto predpisu, sa oznámi Zmluvným stranám dohody, ktoré používajú tento predpis, formulárom podľa vzoru uvedeného v prílohe II tohoto predpisu.

    4.4.   Každé vozidlo zhodujúce sa s typom, homologizovaným podľa tohto predpisu, musí mať čitateľne a na ľahko prístupnom mieste, uvedenom v homologizačnom formulári, pripevnenú homologizačnú značku, ktorú tvorí:

    4.4.1.

    kruh obklopujúci písmeno E, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá homologizáciu udelila (1);

    4.4.2.

    číslo tohto predpisu, po ktorom nasleduje písmeno R, pomlčka a homologizačné číslo vpravo od kruhu uvedené v bode 4.4.1.

    4.5.   Ak je vozidlo zhodné s typom vozidla homologizovaným podľa jedného alebo viacerých predpisov pripojených k tejto dohode v štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, symbol uvedený v bode 4.4.1. sa nemusí opakovať; v takom prípade sa predpis a homologizačné čísla a dodatočné symboly všetkých predpisov, na základe ktorých sa homologizácia udelila v štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, umiestnia do vertikálnych stĺpcov vpravo od symbolu uvedeného v bode 4.4.1.

    4.6.   Homologizačná značka musí byť zreteľne čitateľná a nezmazateľná.

    4.7.   Homologizačná značka sa umiestni v blízkosti alebo na štítku s údajmi o vozidle, ktorý pripevnil výrobca.

    4.8.   V prílohe III k tomuto predpisu sú uvedené príklady homologizačných značiek.

    5.   POŽIADAVKY

    5.1.   Predné vnútorné časti priestoru pre cestujúcich nad úrovňou prístrojovej dosky pred bodmi H predných sedadiel, s výnimkou bočných dverí

    5.1.1.   Referenčná oblasť, definovaná v bode 2.3., nesmie obsahovať žiadny nebezpečne drsný povrch ani ostré hrany, ktoré by mohli zväčšiť riziko vážneho poranenia cestujúcich. Ak sa oblasť nárazu hlavy stanoví podľa prílohy 1, časti uvedené v ďalej uvedených bodoch 5.1.2. a. 5.1.6. sa považujú za vyhovujúce ak spĺňajú požiadavky týchto bodov. Ak sa oblasť nárazu hlavy stanoví podľa prílohy VIII, platia požiadavky bodu 5.1.7. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.1.1.).

    5.1.2.   Časti vozidla, ktoré sú umiestnené vo vnútri referenčnej oblasti, s výnimkou tých, ktoré nie sú súčasťou prístrojovej dosky a sú vzdialené menej ako 10 cm od zasklených povrchov, musia mať schopnosť pohlcovať energiu, ako je predpísané v prílohe IV tohoto predpisu. Táto požiadavka sa tiež nevzťahuje na časti, ktoré sa nachádzajú vo vnútri referenčnej oblasti a spĺňajú obidve nasledujúce podmienky: (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.1.2.)

    5.1.2.1.

    pri skúšaní podľa požiadaviek prílohy IV tohto predpisu sa kyvadlo dotýka časti mimo referenčnej oblasti a

    5.1.2.2.

    skúšané časti sú umiestnené vo vzdialenosti menšej ako 10 cm od častí, ktorých sa kyvadlo dotýka mimo referenčnú oblasť, pričom táto vzdialenosť sa meria na povrchu referenčnej oblasti;

    prípadná kovová nosná konštrukcia nesmie mať vyčnievajúce hrany.

    5.1.3.   Spodný okraj prístrojovej dosky, ak nespĺňa podmienky uvedené v predchádzajúcom bode 5.1.2., musí byť zaoblený, a to polomerom nie menším ako 19 mm (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.1.3.)

    5.1.4.   Spínače, gombíky ťahadiel atď. vyrobené z tuhého materiálu, ktoré vyčnievajú z prístrojovej dosky od 3,2 mm až do 9,5 mm, merané podľa metódy popísanej v prílohe VI, majú plochu priečneho prierezu minimálne 2 cm2, meranú 2,5 mm od najviac vyčnievajúceho bodu a majú zaokrúhlené hrany s polomerom zakrivenia minimálne 2,5 mm (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.1.4.).

    5.1.5.   Ak tieto komponenty vyčnievajú o viac než 9,5 mm od povrchu prístrojovej dosky, majú byť konštruované a vyrábané tak, aby sa dali pod účinkom pozdĺžnej vodorovnej sily 37,8 daN, ktorá je vyvodzovaná piestom s plochým dnom o priemere maximálne 50 mm, buď zatlačiť do povrchu prístrojovej dosky natoľko, že nevyčnievajú viac ako 9,5 mm, alebo sa oddelia; v tomto poslednom prípade nesmú zostať žiadne nebezpečné výčnelky väčšie než 9,5 mm; priečny prierez maximálne 6,5 mm od najviac vyčnievajúceho bodu nesmie mať plochu menšiu než 6,5 cm2. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.1.5.)

    5.1.6.   V prípade, že výčnelok obsahuje časť zhotovenú z nepevného materiálu s tvrdosťou menšou než 50 Shore A, upevnenú na pevnej nosnej časti, platia ustanovenia bodov 5.1.4. a 5.1.5. len pre pevnú nosnú časť alebo sa musí dostatočnými skúškami preukázať podľa postupu popísaného v prílohe IV, že sa nepevný materiál s tvrdosťou menšou než 50 Shore A neprereže a nedôjde tak ku kontaktu s pevnou nosnou časťou počas danej nárazovej skúšky. V takom prípade neplatia požiadavky polomeru (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.1.6.)

    5.1.7.   Platia nasledujúce body:

    5.1.7.1.

    Ak nemôže ochranný systém typu vozidla zabrániť kontaktom hlavy cestujúcich definovaných v bode 1.2.1. prílohy VIII s prístrojovým panelom a je stanovená dynamická referenčná oblasť podľa prílohy 8, platia požiadavky bodov 5.1.2. až 5.1.6. len pre časti umiestnené v tejto oblasti.

    Časti v ostatných oblastiach palubnej dosky nad úrovňou prístrojového panela, ak sa ich môže dotknúť guľa s priemerom 165 mm, sú aspoň zaoblené.

    5.1.7.2.

    Ak je ochranný systém typu vozidla schopný zabrániť kontaktom hlavy cestujúcich definovaných v bode 1.2.1. prílohy VIII s prístrojovým panelom a nie je preto možné určiť žiadnu referenčnú oblasť, neplatia pre tento typ vozidla požiadavky bodov 5.1.2. až 5.1.6.

    Časti palubnej dosky nad úrovňou prístrojového panela, ak sa ich môže dotknúť guľa s priemerom 165 mm, sú aspoň otupené.

    5.2.   Predné vnútorné časti priestoru pre cestujúcich pod úrovňou prístrojovej dosky a pred bodmi H predných sedadiel, okrem bočných dverí a pedálov.

    5.2.1.   S výnimkou pedálov a ich upevňovacích zariadení a častí, ktorých nie je možné dotknúť sa zariadením, opísaným v prílohe VII tohoto predpisu a používaným spôsobom tiež tam opísaným, musia časti zahrnuté v bode 5.2., ako spínače, kľúč od zapaľovania atď., vyhovovať požiadavkám bodov 5.1.4. až 5.1.6.

    5.2.2.   Ovládací prvok ručnej brzdy, ak je pripevnený na prístrojovej doske alebo pod ňou, musí byť umiestnený tak, aby v polohe v pokoji nebola možnosť nárazu cestujúceho na ovládač v prípade čelného nárazu. Ak nie je táto podmienka splnená, musí povrch ovládacieho prvku spĺňať ďalej uvedené požiadavky bodu 5.3.2.3. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.2.2.)

    5.2.3.   Odkladacie poličky a iné podobné časti musia byť navrhnuté a zostrojené tak, aby ich nosné časti nemali vyčnievajúce hrany, pričom musia spĺňať niektorú z týchto podmienok: (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.2.3.)

    5.2.3.1.

    Časť orientovaná dovnútra vozidla musí mať čelnú plochu vysokú najmenej 25 mm s hranami zaoblenými s polomerom najmenej 3,2 mm. Táto plocha musí byť vytvorená alebo obložená materiálom pohlcujúcim energiu, ktorý je definovaný v prílohe IV tohoto predpisu, pričom skúšobný náraz sa vykonáva vo vodorovnom pozdĺžnom smere. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.2.3.1.)

    5.2.3.2.

    Odkladacie poličky a iné podobné časti sa musia účinkom dopredu pôsobiacej sily 37,8 daN, vyvolanej skúšobným valcom s priemerom 110 mm so zvislou osou, dať oddeliť, rozlomiť, podstatne deformovať alebo zatlačiť bez toho, aby sa na okraji odkladacej poličky vytvorili nebezpečné tvary. Pôsobenie sily musí byť zamerané na najpevnejšie časti odkladacej poličky alebo iných podobných častí. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.2.3.2.)

    5.2.4.   V prípade, že výčnelok obsahuje časť zhotovenú z nepevného materiálu s tvrdosťou menšou než 50 Shore A, upevnenú na pevnej nosnej časti, uvedené požiadavky, okrem požiadaviek uvedených v prílohe IV, ktoré sa týkajú absorpcie energie, sa uplatnia len na pevnú nosnú časť alebo sa musí dostatočnými skúškami preukázať podľa postupu opísaného v prílohe IV, že sa nepevný materiál s tvrdosťou menšou než 50 Shore A neprereže a nedôjde tak ku kontaktu s pevnou nosnou časťou počas danej nárazovej skúšky. V takom prípade neplatia požiadavky polomeru.

    5.3.   Iné vnútorné zariadenia v priestore pre cestujúcich pred priečnou rovinou prechádzajúcou referenčnou čiarou trupu figuríny umiestnenej na najzadnejších sedadlách (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5. 3.)

    5.3.1.   Rozsah platnosti

    Požiadavky nasledujúceho bodu 5.3.2. platia pre ovládacie rukoväte, páky a tlačidlá a akékoľvek iné vyčnievajúce predmety neuvedené v predchádzajúcich bodoch 5.1. a 5.2. (pozri tiež bod 5.3.2.2.)

    5.3.2.   Požiadavky

    Ak sú predmety uvedené v predchádzajúcom bode 5.3.1. umiestnené tak, že cestujúci vo vozidle môžu prísť s nimi do kontaktu, majú spĺňať požiadavky bodov 5.3.2.1. až 5.3.4. Ak sa predmetov, s ktorými cestujúci môžu prísť do kontaktu, môže dotknúť guľa s priemerom 165 mm a sú nad najnižším bodom H (pozri prílohu V tohto predpisu) predných sedadiel a pred priečnou rovinou referenčnej čiary trupu figuríny na najzadnejšom sedadle a mimo oblastí definovaných v bodoch 2.3.1. a 2.3.2., považujú sa tieto požiadavky za splnené ak: (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.3.2.)

    5.3.2.1.

    ich povrch je zakončený hranami zaoblenými na polomer najmenej 3,2 mm; (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.3.2.1.)

    5.3.2.2.

    ovládacie páky a tlačítka sú navrhnuté a zostrojené tak, aby sa účinkom dopredu pôsobiacej vodorovnej pozdĺžnej sily 37,8 daN, vyčnievajúca časť buď vo svojej najnepriaznivejšej polohe zmenšila na najviac 25 mm od povrchu prístrojovej dosky, alebo sa od uvedeného zariadenia oddelila alebo ohla. V žiadnom z posledne uvedených dvoch prípadov nesmú tieto zariadenia zanechať nebezpečné výčnelky. Spúšťače okien však môžu prečnievať povrch panelu o 35 mm; (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.3.2.2.)

    5.3.2.3.

    ak je ovládací prvok ručnej brzdy v odbrzdenej polohe a radiaca páka je v niektorej z polôh pre jazdu vpred, majú okrem prípadov umiestnenia v oblastiach definovaných v bodoch 2.3.1. a 2.3.2., a v pásmach pod vodorovnou rovinou, ktorá prechádza bodom H predných sedadiel, plochu najmenej 6 cm2 meranú na reze kolmom k pozdĺžnemu vodorovnému smeru do vzdialenosti 6,5 mm od najďalej vyčnievajúcej časti, pričom polomer zaoblenia nesmie byť menší ako 3,2 mm. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.3.2.3.)

    5.3.3.   Ustanovenia bodu 5.3.2.3. sa nevzťahujú na ovládací prvok ručnej brzdy, ktorý je namontovaný k podlahe; pri takých ovládačoch, ak výška ktorejkoľvek časti v uvoľnenej polohe je nad horizontálnou rovinou prechádzajúcou cez najnižší bod H predných sedadiel (pozri prílohu V tohto predpisu), má mať ovládač plochu prierezu aspoň 6,5 cm2, meranú v horizontálnej rovine maximálne 6,5 mm od najvzdialenejšej vyčnievajúcej časti (merané v zvislom smere). Polomer zakrivenia nesmie byť menší ako 3,2 mm.

    5.3.4.   Ostatné prvky vybavenia vozidla, ktoré nie sú zahrnuté do vyššie uvedeného bodu, ako napr. vodiace lišty posúvania sedadiel, zariadenie regulácie vodorovnej alebo zvislej časti sedadla, zariadenie na navíjanie bezpečnostných pásov atď., nepodliehajú žiadnym predpisom, ak sú umiestnené pod vodorovnou rovinou prechádzajúcou bodom H všetkých sedadiel, aj keď osoba na nich sediaca môže prísť do kontaktu s týmito prvkami. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.3.4.)

    5.3.4.1.   Komponenty montované na streche, ktoré však nie sú časťou strešnej konštrukcie, ako záchytné držadlá, svetlá a slnečné clony atď., majú mať polomer zakrivenia minimálne 3,2 mm. Okrem toho šírka vyčnievajúcich častí nemá byť menšia ako veľkosť ich vyčnievania smerom dole; alebo sa tieto komponenty podrobia testu pohlcovania energie podľa požiadaviek prílohy IV. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.3.4.1.)

    5.3.5.   V prípade, že výčnelok obsahuje časť zhotovenú z nepevného materiálu s tvrdosťou menšou než 50 Shore A, upevnenú na pevnej nosnej časti, platia uvedené ustanovenia bodov len pre pevnú nosnú časť alebo sa musí dostatočnými skúškami preukázať podľa postupu opísaného v prílohe IV, že sa nepevný materiál s tvrdosťou menšou než 50 Shore A neprereže a nedôjde tak ku kontaktu s pevnou nosnou časťou počas danej nárazovej skúšky. V takom prípade neplatia požiadavky polomeru.

    5.3.6.   Okrem toho musia elektricky ovládané okná a deliace priečky a ich ovládače spĺňať požiadavky ďalej uvedeného bodu 5.8.

    5.4.   Strecha (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.4.)

    5.4.1.   Rozsah platnosti

    5.4.1.1.   Požiadavky nasledujúceho bodu 5.4.2. sa vzťahujú na vnútornú stranu strechy.

    5.4.1.2.   Neplatia však pre tie časti strechy, ktorých nie je možné sa dotknúť guľou s priemerom 165 mm.

    5.4.2.   Požiadavky

    5.4.2.1.   Časť vnútornej strany strechy nad alebo pred cestujúcimi, nemá mať žiadne nebezpečné nerovnosti alebo ostré hrany, ktoré smerujú dozadu alebo dole. Šírka vyčnievajúcich častí nesmie byť menšia ako veľkosť ich vyčnievania smerom dole, pričom hrany musia byť zaoblené najmenej na polomer 5 mm. Zvlášť pevné výstuhy alebo rebrá strechy, s výnimkou horného rámu zasklených plôch a rámov dverí, nesmú vyčnievať smerom dole viac ako 19 mm. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.4.2.1.)

    5.4.2.2.   Ak strešné výstuže alebo rebrá nespĺňajú požiadavky bodu 5.4.2.1., musia prejsť testom pohlcovania energie podľa požiadaviek prílohy IV tohto predpisu.

    5.4.2.3.   Kovové drôty, ktoré napínajú obloženie strechy a rámy slnečných clôn, budú mať priemer maximálne 5 mm alebo budú schopné pohlcovať energiu, ako je to predpísané v prílohe IV tohto predpisu. Netuhé upevňovacie prvky rámov slnečných clôn budú spĺňať požiadavky už uvedené v bode 5.3.4.1.

    5.5.   Vozidlá s otvárateľnou strechou (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.5.)

    5.5.1.   Požiadavky

    5.5.1.1.   Nasledovné požiadavky a požiadavky už uvedeného bodu 5.4. platia pre vozidlá s otváracou strechou, keď je strecha v uzavretej polohe.

    5.5.1.2.   Okrem toho otváracie a obsluhovacie zariadenia budú: (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodom 5.5.1.2., 5.5.1.2.1., a 5.5.1.2.2.)

    5.5.1.2.1.

    navrhnuté a zostrojené tak, aby pokiaľ možno vylučovali náhodnú alebo nevhodnú činnosť (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodom 5.5.1.2., 5.5.1.2.1., a 5.5.1.2.2):

    5.5.1.2.2.

    ich plochy budú zakončené zaokrúhlenými hranami s polomerom zakrivenia minimálne 5 mm. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodom 5.5.1.2., 5.5.1.2.1. a 5.5.1.2.2.):

    5.5.1.2.3.

    umiestnené, ak sú v polohe v pokoji, v oblastiach nezasiahnuteľných guľou s priemerom 165 mm. Ak nemôže byť táto podmienka splnená, otváracie a obsluhovacie zariadenia majú v pokoji buď zostať zapustené alebo budú skonštruované a vyrobené tak, že pod účinkom sily 37,8 daN uplatenej v smere nárazu, definovaného v prílohe IV tohto predpisu ako dotyčnica k dráhe makety hlavy, sa vyčnievanie ako je opísané v prílohe VI, zmenší na maximálne 25 mm nad povrch, na ktorom sú zariadenia montované, alebo dôjde oddeleniu zariadenia; v poslednom prípade nesmie zanechať nebezpečné výčnelky. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.5.1.2.3.)

    5.5.2.   Okrem toho musia elektricky ovládané strešné panelové systémy a ich ovládače spĺňať požiadavky ďalej uvedeného bodu 5.8.

    5.6.   Kabriolety (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.6.)

    5.6.1.   V prípade kabrioletov má len spodok hornej časti ochranného oblúku a horná časť rámu predného okna vo všetkých ich polohách normálneho používania spĺňať požiadavky bodu 5.4. Systém skladacích tyčí a ich kĺbov, použitý na vystuženie netuhej strechy, tam kde sú situované nad alebo pred cestujúcimi, nemá mať žiadne nebezpečné nerovnosti alebo ostré hrany smerované dole alebo dozadu. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.6.1.)

    5.7.   Zadné časti sedadiel ukotvené k vozidlu.

    5.7.1.   Požiadavky

    5.7.1.1.   Povrch zadných častí sedadiel nesmie byť ani nebezpečne drsný ani nesmie mať ostré hrany, ktoré by mohli zvýšiť riziko alebo vážnosť zranenia cestujúcich. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.7.1.1.)

    5.7.1.2.   S výnimkou ustanovení ďalej uvedených bodov 5.7.1.2.1., 5.7.1.2.2. a 5.7.1.2.3., bude časť operadla predného sedadla, ktorá je v oblasti nárazu hlavy, definovaná v prílohe I tohoto predpisu, spôsobilá pohlcovať energiu, ako je predpísané v prílohe IV tohoto predpisu. Pri určovaní oblasti nárazu hlavy musia predné sedadlá, ak sú nastaviteľné, byť v najzadnejšej jazdnej polohe a sklon ich operadiel musí byť čo najbližšie k 25 °, pokiaľ výrobca neurčí inak. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.7.1.2.)

    5.7.1.2.1.

    V prípade oddelených predných sedadiel sa oblasť nárazu hlavy cestujúcich v zadnej časti vozidla nachádza X cm na obidve strany od osi sedadla v hornej zadnej časti operadla sedadla.

    5.7.1.2.1.1.

    V prípade sedadiel, ktoré sú vybavené opierkami hlavy, sa skúšky vykonajú s opierkou hlavy v najnižšej polohe a v bode umiestnenom na zvislej osi prechádzajúcej stredom opierky hlavy.

    5.7.1.2.1.2.

    V prípade sedadla, ktoré je určené pre viac typov vozidiel, sa oblasť nárazu stanoví na vozidle, ktorého jazdná poloha najzadnejšieho sedadla, zo všetkých do úvahy prichádzajúcich typov, je najnepriaznivejšia; výsledná oblasť nárazu sa považuje za zodpovedajúcu všetkým ostatným typom.

    5.7.1.2.2.

    Pri predných lavicových sedadlách sa oblasť nárazu nachádza medzi pozdĺžnymi zvislými rovinami, ktoré ležia vo vzdialenosti 10 cm od osi každého z určených krajných miest na sedenie. Os každého z krajných miest na sedenie na lavicovom sedadle určí výrobca.

    5.7.1.2.3.

    V oblasti nárazu hlavy mimo limitov predpísaných v bodoch 5.7.1.2.1. až 5.7.1.2.2. vrátane, má byť nosná konštrukcia sedadla čalúnená, aby sa vylúčil priamy kontakt hlavy s ňou: a v týchto oblastiach bude mať polomer zaoblenia najmenej 5 mm. Tieto časti musia alternatívne spĺňať požiadavky pohlcovania energie stanovené v prílohe IV tohoto predpisu. (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 5.7.1.2.3.).

    5.7.2.   Tieto požiadavky neplatia pre najzadnejšie sedadlá, sedadlá smerujúce na bok alebo dozadu, sedadlá usporiadané operadlami k sebe alebo sklopné sedadlá. Ak v oblastiach nárazu u sedadiel, opierok hlavy a ich nosných konštrukcií sú časti potiahnuté materiálom mäkším než 50 Shore A tvrdosti, hore uvedené požiadavky, s výnimkou ustanovení týkajúcich sa pohlcovania energie uvedených v prílohe IV tohto predpisu, platia len pre tuhé časti.

    5.7.3.   Požiadavky bodu 5.7. sú v prípade opierok hlavy splnené, ak sú homologizované podľa predpisu č.17 (séria zmien 03 alebo neskoršia).

    5.8.   Elektricky ovládané okná, strešné panelové systémy a systémy deliacich priečok

    5.8.1.   Nasledovné požiadavky platia pre elektricky ovládané okná, strešné panelové systémy, systémy deliacich priečok, aby sa minimalizovala možnosť poranenia spôsobeného neúmyselnou alebo nesprávnou činnosťou.

    5.8.2.   Bežné prevádzkové požiadavky

    S výnimkou ustanovení bodu 5.8.3. sa elektricky ovládané okná, strešné panelové systémy, systémy deliacich priečok môžu zatvárať v prípade jednej alebo viacerých nasledovných podmienok:

    5.8.2.1.

    keď je kľúč zapaľovania vložený v zapaľovaní v akejkoľvek polohe alebo za ekvivalentnej podmienky v prípade iného zariadenia než mechanického;

    5.8.2.2.

    keď sa použije kľúč napájania na aktivovanie prívodu energie pre elektricky ovládané okná, strešné panelové systémy alebo deliace priečky;

    5.8.2.3.

    silou svalov bez pomoci napájacieho zdroja vozidla;

    5.8.2.4.

    priebežnou aktiváciou uzatváracieho systému umiestneného na vonkajšej strane vozidla;

    5.8.2.5.

    počas intervalu medzi vypnutím zapaľovania alebo vybratím kľúča zapaľovania alebo splnenia ekvivalentnej podmienky v prípade iného než mechanického zariadenia a momentom otvorenia, jedných z dvoch predných dverí tak, aby mohli vystupovať cestujúci;

    5.8.2.6.

    keď zatvárací pohyb elektricky ovládaného okna, strešného panelu alebo priečky začína pri otvorení nepresahujúcom 4 mm;

    5.8.2.7.

    keď sa elektricky ovládané okno dverí vozidla bez horného rámu dverí automaticky zavrie, kedykoľvek sa zavrú príslušné dvere. V tomto prípade nesmie najväčší otvor, definovaný v bode 2.15., pred zatvorením okna, presiahnuť hodnotu 12 mm.

    5.8.2.8.

    Diaľkové zatváranie plynulou aktiváciou diaľkového ovládacieho zariadenia je povolené za nasledovných podmienok:

    5.8.2.8.1.

    prevádzková vzdialenosť medzi diaľkovým ovládaním a vozidlom nesmie prekročiť 6 m;

    5.8.2.8.2.

    prevádzková vzdialenosť medzi diaľkovým ovládaním a vozidlom nesmie prekročiť 11 m, pod podmienkou, že systém vyžaduje priamu viditeľnosť medzi ovládaním a vozidlom. Táto podmienka sa môže preskúmať umiestnením tienidla medzi ovládač a vozidlo.

    5.8.2.9.

    Len elektricky ovládané okno v dverách vodiča a strešný panel sa môžu uzatvárať spínačom na jeden dotyk a len v čase, keď je kľúč zapaľovania v polohe, v ktorej je motor v chode. Je tiež povolené pri vypnutom motore alebo ak je vytiahnutý kľúč zapaľovania/napájania alebo je splnená ekvivalentná podmienka pri inom než mechanickom zariadení, pokiaľ nie sú žiadne z dvoch predných dverí otvorené dostatočne na vystupovanie cestujúcich.

    5.8.3.   Automatické reverzné zariadenie

    5.8.3.1.   Žiadna z požiadaviek bodu 5.8.2. neplatí, ak sú elektricky ovládané okno, strešný panelový systém, systém deliacich priečok vybavené automatickým reverzným zariadením.

    5.8.3.1.1.   Toto zariadenie musí obrátiť smer pohybu okna, strešného panelu, systému deliacej priečky predtým, než sila zovretia dosiahne hodnotu 100 N; táto požiadavka platí v rámci otvoru od 200 mm do 4 mm nad horným okrajom elektricky ovládaného okna, strešného panelu, systému deliacej priečky alebo pred predným okrajom posuvného strešného panelu a zadným okrajom sklápacieho strešného panelu.

    5.8.3.1.2.   Po takom automatickom obrate musia zostať okno, strešný panel alebo deliaca priečka otvorené v jednej z nasledovných polôh:

    5.8.3.1.2.1.

    v polohe, ktorá umožňuje umiestniť polotuhú valcovú tyč s priemerom 200 mm v otvore v rovnakých dotykových bodoch, ktoré sa použili na stanovenie reverzného fungovania opísaného v bode 5.8.3.1.1.;

    5.8.3.1.2.2.

    v polohe zodpovedajúcej prinajmenšom veľkosti otvoru, ktorá bola k dispozícii pred začatím zatvárania;

    5.8.3.1.2.3.

    v polohe, v ktorej je k dispozícii minimálne o 50 mm väčší otvor, než otvor, ktorý bol k dispozícii v dobe začatia reverzného pohybu;

    5.8.3.1.2.4.

    v prípade sklopného pohybu strešného panelu až do najväčšieho uhla otvárania.

    5.8.3.1.3.   Na kontrolu elektricky ovládaných okien, strešných panelových systémov, systémov deliacich priečok s reverzným zariadením sa merací nástroj/skúšobná tyč umiestni v otvore z vnútra vozidla alebo v prípade systému deliacich priečok zo zadnej časti priestoru pre cestujúcich tak, aby sa valcový povrch tyče dotýkal každej časti konštrukcie vozidla, ktorá tvorí okraje okna, strešného panelu, priečky. Miera odchýlky sily meracieho prípravku smie byť 10 ± 0,5 N/mm. Polohy skúšobnej tyče (normálne umiestnenej kolmo na hranu okna, strešného panela, deliacich priečok a kolmo na smer zatvárania) sú naznačené na obrázku 1 prílohy IX tohto predpisu. Poloha skúšobnej tyče vzhľadom na hranu a smer zatvárania sa počas skúšky zachová nezmenená.

    5.8.4.   Umiestnenie a činnosť spínača

    5.8.4.1.   Spínače elektricky ovládaných okien, strešných panelových systémov, systémov deliacich priečok sa musia umiestniť a fungovať tak, aby sa minimalizovalo riziko náhodného uzavretia. Spínače musia počas uzatvárania pracovať plynule okrem prípadov, ktoré sú uvedené v bodoch 5.8.2.7., 5.8.2.9. alebo 5.8.3.

    5.8.4.2.   Všetky spínače zadných okien, strešných panelov a priečok, ktoré používajú cestujúci v zadnej časti vozidla, sa musia dať vypnúť spínačom, ktorý ovláda vodič a ktorý je umiestnený pred vertikálnou priečnou rovinou prechádzajúcou cez body R predných sedadiel. Vodičom ovládaný spínač sa nevyžaduje, ak sú zadné okno, strešný panel alebo deliaca priečka vybavené automatickým reverzným zariadením. Ak je však vodičom ovládaný spínač k dispozícii, nesmie brániť v fungovaniu automatickému reverznému zariadeniu ani brániť klesaniu systému deliacich priečok.

    Vodičom ovládaný spínač sa umiestni tak, aby sa minimalizovala akákoľvek náhodná manipulácia. Musí byť označený symbolom uvedeným v obrázku 2 prílohy IX tohto predpisu alebo ekvivalentným symbolom napríklad podľa normy ISO 2575:1998, z ktorej pochádza obrázok 3 prílohy IX tohto predpisu.

    5.8.5.   Ochranné zariadenia

    Všetky ochranné zariadenia, ktoré sa používajú na zabránenie poškodenia zdroja energie v prípade preťaženia sa musia samé reštartovať po preťažení alebo automatickom vypnutí. Po reštartovaní ochranných zariadení sa nesmie obnoviť smer pohybu zatvárania bez úmyselnej aktivácie ovládača zariadenia.

    5.8.6.   Údaje v príručke o vozidle

    5.8.6.1.   Návod na obsluhu vozidla bude obsahovať jasné pokyny týkajúce sa elektricky ovládaného okna, strešného panelu, deliacej priečky vrátane:

    5.8.6.1.1.

    vysvetlenia možných dôsledkov (zachytenia),

    5.8.6.1.2.

    používania spínača ovládaného vodičom,

    5.8.6.1.3.

    Výstražného upozornenia na nebezpečenstvo najmä pre deti v prípade nevhodného používania, aktivácie elektricky ovládaných okien, strešných panelových systémov, systémov deliacich priečok. Tieto informácie budú uvádzať povinnosti vodiča, vrátane pokynov pre ostatných cestujúcich a odporúčanie na opustenie vozidla len ak je vytiahnutý kľúč zapaľovania/napájania alebo je splnená ekvivalentná podmienka v prípade iného než mechanického zariadenia,

    5.8.6.1.4.

    Výstražného upozornenia týkajúceho sa zvláštnej starostlivosti, ktorá by sa mala venovať používaniu diaľkovo ovládaných systémov zatvárania (pozri bod 5.8.2.8), napríklad také zariadenie by sa malo aktivovať len vtedy, keď obsluhujúci jasne vidí, že nikto nemôže byť zachytený elektricky ovládanými oknami, strešnými panelmi, deliacimi priečkami.

    5.8.7.   Ak je elektricky ovládané okno, strešný panelový systém alebo systém deliacich priečok namontovaný vo vozidle, ktoré sa nemôže skúšať podľa skúšobného postupu uvedeného vyššie, môže sa homologizácia udeliť ak vie výrobca preukázať rovnakú alebo lepšiu ochranu pre cestujúcich.

    5.9.   Iné nešpecifikované zariadenia

    5.9.1.   Požiadavky bodu 5. sa tiež vzťahujú na tie zariadenia, ktoré nie sú uvedené v predchádzajúcich bodoch, a s ktorými môžu, vzhľadom na ich umiestnenie prísť cestujúci do kontaktu v súvislosti s rôznymi postupmi, ktoré sú predpísané v bodoch 5.1. až 5.7. Ak sú časti týchto zariadení vyrobené z materiálu s menšou tvrdosťou než 50 Shore A, budú sa uvedené požiadavky vzťahovať len na ich pevné časti alebo sa musí dostatočnými skúškami preukázať podľa postupu popísaného v prílohe IV, že sa nepevný materiál s tvrdosťou menšou než 50 Shore A neprereže počas danej nárazovej skúšky. V tomto prípade platí požiadavka polomeru len pre nepevný materiál.

    5.9.2.   V prípade častí ako napríklad stredová konzola alebo iné komponenty vozidla, na ktoré sa vzťahuje bod 5.9.1., nemusí sa vykonávať skúška pohlcovania energie podľa prílohy IV pre žiadny komponent, ktorého sa dotýka zariadenie a postup uvedený v prílohe 1, ak:

     

    nie je podľa technickej služby pravdepodobný kontakt hlavy cestujúceho s týmto komponentom, pretože sú vo vozidle namontované zadržiavacie systémy alebo

     

    vie výrobca preukázať, že k takémuto kontaktu nedochádza, napríklad pomocou metódy popísanej v prílohe VIII alebo pomocou inej ekvivalentnej metódy.

    6.   ZMENY A ROZŠÍRENIA HOMOLOGIZÁCIE TYPU VOZIDLA

    6.1.   Akákoľvek zmena typu vozidla sa oznámi správnemu orgánu, ktorý udelil homologizáciu pre tento typ vozidla. Tento potom môže buď:

    6.1.1.

    usúdiť, či nie je pravdepodobné, aby uskutočnené zmeny mali významný nepriaznivý vplyv a že vozidlo v každom prípade stále spĺňa požiadavky alebo

    6.1.2.

    požiadať technickú službu zodpovednú za vykonávanie testov, aby vypracovala správu o ďalších skúškach.

    6.2.   Udelenie alebo odmietnutie homologizácie špecifikovaných zmien, sa oznámi stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, podľa postupu uvedeného v bode 4.3. tohto predpisu.

    6.3.   Príslušný orgán, ktorý vydáva rozšírenie homologizácie, pridelí na toto rozšírenie sériové číslo a informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára o oznámení zodpovedajúceho vzoru uvedeného v prílohe II k tomuto predpisu.

    7.   ZHODA VÝROBY

    7.1.   Každé vozidlo, ktoré je vybavené homologizačnou značkou podľa tohoto predpisu, bude zhodné s homologizovaným typom vozidla.

    7.2.   Z dôvodu overenia zhody, požadovanej v bode 7.1., sa zo sériovej výroby vyberie jedno vozidlo, vybavené homologizačnou značkou požadovanou týmto predpisom.

    7.3.   Výroba sa považuje za vyhovujúcu požiadavkám tohoto predpisu, ak sú splnené požiadavky bodu 5.

    8.   SANKCIE ZA NEDODRŽANIE ZHODY VÝROBY

    8.1.   Homologizácia udelená pre typ vozidla na základe tohto predpisu sa môže odobrať, ak nebude splnená požiadavka uvedená v bode 7.1., alebo ak vozidlo alebo vybrané vozidlá nevyhoveli v skúškach ustanovených v bode 7.

    8.2.   Ak zmluvná strana dohody uplatňujúca tento predpis odoberie homologizáciu, ktorú predtým udelila, bezodkladne o tom vyrozumie ostatné zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára o oznámení zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe II k tomuto predpisu.

    9.   DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

    Ak držiteľ homologizácie úplne zastaví výrobu typu vozidla homologizovaného v súlade s týmto predpisom, informuje o tom orgán, ktorý homologizáciu udelil. Po obdržaní príslušného oznámenia tento orgán informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára o oznámení zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe II k tomuto predpisu.

    10.   NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB POVERENÝCH VYKONÁVANÍM HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK, NÁZVY A ADRESY SPRÁVNYCH ORGÁNOV

    Strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie spojených národov názvy a adresy technických služieb, zodpovedných za vykonávanie homologizačných skúšok a správnych orgánov, ktoré udeľujú homologizáciu, ktorým sa zasielajú formuláre osvedčujúce homologizáciu alebo rozšírenie, alebo zamietnutie, alebo odobratie homologizácie, vydané v iných krajinách.


    (1)  1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Juhosláviu, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luxembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (neobsadené), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 pre Írsko, 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko a 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (neobsadené), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 pre Lotyšsko, 33 (neobsadené), 34 pre Bulharsko, 35 - 36 (neobsadené), 37 pre Turecko, 38 - 39 (neobsadené), 40 pre Bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, 41 (neobsadené), 42 pre Európske Spoločenstvo (homologizácie udeľujú jeho členské štáty s použitím svojich príslušných symbolov ECE), 43 pre Japonsko, 44 (neobsadené), 45 pre Austráliu, 46 pre Ukrajinu. Ďalším štátom sa pridelia nasledujúce čísla postupne v poradí, v akom budú ratifikovať dohodu o prijatí jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, zariadenia a časti, ktoré sa môžu montovať a/alebo používať na kolesových vozidlách a o podmienkach pre vzájomné uznávanie homologizácií, udelených na základe týchto predpisov a takto pridelené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie Spojených národov zmluvným stranám dohody.


    PRÍLOHA I

    Určenie oblasti nárazu hlavy

    1.

    Oblasť nárazu hlavy zahrňuje všetky nezasklené plochy vnútorného priestoru vozidla, ktoré môžu prísť do statického kontaktu s guľovou maketou hlavy s priemerom 165 mm, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou meracieho zariadenia a jej vzdialenosť od stredu bedrového kĺbu k vrcholu makety hlavy sa dá plynule nastaviť v rozsahu 736 – 840 mm.

    2.

    Na stanovenie uvedenej oblasti sa použije nasledujúci postup alebo jeho grafický ekvivalent:

    2.1.

    Kĺb meracieho prístroja sa umiestni pre každé miesto na sedenie stanovené výrobcom takto:

    2.1.1.

    v prípade posuvných sedadiel:

    2.1.1.1.

    v bode H (pozri prílohu V) a

    2.1.1.2.

    v bode ležiacom vo vzdialenosti 127 mm vodorovne pred bodom H a vo výške, ktorá vyplýva zo zmeny výšky bodu H spôsobenej posunom dopredu o 127 mm alebo o 19 mm (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 2.1.1.2. prílohy I)

    2.1.2.

    v prípade neposuvných sedadiel:

    2.1.2.1.

    v bode H posudzovaného sedadla.

    2.2.

    Všetky body dotyku situované pred bodom H sa stanovia pre každú vzdialenosť od stredu kĺbu k vrcholu makety hlavy, ktorú je možné merať meracím zariadením v rámci vnútorných rozmerov vozidla (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 2.2. prílohy I).

    2.2.1.

    V prípade, keď maketa hlavy s ramenom nastaveným na minimálnu dĺžku od zadného bodu H presahuje predné sedadlo, nestanoví sa pre tento zvláštny prípad žiadny bod dotyku.

    2.3.

    S meracím zariadením v zvislej polohe sa stanovia možné body dotyku jeho otáčaním dopredu a dole pri opisovaní všetkých oblúkov vo vertikálnych rovinách až po 90° na obidve strany od pozdĺžnej zvislej roviny vozidla prechádzajúcej bodom H.

    2.3.1.

    Pri určovaní bodov dotyku sa pri žiadnej z výchyliek nesmie meniť dĺžka ramena meracieho zariadenia. Každá výchylka sa musí začínať zo zvislej polohy.

    3.

    „Bodom dotyku“ je bod, v ktorom sa maketa hlavy zariadenia dotkne niektorej časti vnútra vozidla. Maximálnou výchylkou smerom dole musí byť pohyb dole do polohy, v ktorej je maketa hlavy tangenciálne k vodorovnej rovine ležiacej vo výške 25,4 mm nad bodom H.


    PRÍLOHA II

    OZNÁMENIE

    [maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

    Image


    PRÍLOHA III

    USPORIADANIE HOMOLOGIZAČNÝCH ZNAČIEK

    VZOR A

    (Pozri bod 4.4. tohto predpisu)

    Image

    Hore uvedená homologizačná značka, ktorá je umiestnená na vozidle znamená, že typ tohoto vozidla bol homologizovaný z hľadiska jeho vnútorného vybavenia v Holandsku (E4) pod číslom homologizácie 012439. Prvé dve číslice naznačujú, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 21, ktorý bol zmenený a doplnený číslom 01 série zmien a doplnení.

    VZOR B

    (Pozri bod 4.5. tohto predpisu)

    Image

    Uvedená homologizačná značka na vozidle znamená, že príslušný typ vozidla bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisov č. 21 a 33 (1). Prvé dve číslice homologizačných čísel udávajú, že v čase udelenia príslušných homologizácií, zahŕňal predpis č. 21 sériu 01 zmien a doplnení a predpis č. 33 bol ešte v pôvodnom znení.


    (1)  Druhé číslo je uvedené len ako príklad.


    PRÍLOHA IV

    Postup pri skúšaní materiálov pohlcujúcich energiu

    1.   USPORIADANIE, SKÚŠOBNÉ ZARIADENIE, POSTUP

    1.1.   Usporiadanie

    1.1.1.

    Časť z materiálu pohlcujúceho energiu sa namontuje a skúša na konštrukčnom nosnom prvku, na ktorom má byť nainštalovaná vo vozidle. Pokiaľ je to možné, skúška sa prednostne vykoná priamo na karosérii. Konštrukčný prvok alebo karoséria sa spoľahlivo pripevní ku skúšobnému zariadeniu (stavu) tak, aby sa pri náraze nemohol posunúť.

    1.1.2.

    Na žiadosť výrobcu sa však časť môže namontovať na prípravok, ktorý napodobňuje montáž na vozidle za podmienky, že časť a prípravok majú rovnaké geometrické usporiadanie ako skutočný celok časti s konštrukčným nosným prvkom a ich tuhosť nie je menšia, ani schopnosť pohlcovať energiu vyššia ako je u celku.

    1.2.   Skúšobné zariadenie

    1.2.1.

    Toto zariadenie sa skladá z kyvadla, ktorého závesný čap je uložený v guľkových ložiskách a jeho hmotnosť redukovaná (1) do stredu nárazu je 6,8 kg. Spodný koniec kyvadla tvorí pevná maketa hlavy s priemerom 165 mm, ktorej stred je zhodný so stredom nárazu kyvadla.

    1.2.2.

    Maketa hlavy je vybavená dvoma akcelerometrami a zariadením na meranie rýchlosti, spôsobilými merať hodnoty v smere nárazu.

    1.3.   Registračné prístroje

    Používané registračné prístroje sú také, že meranie je možné vykonať s nasledovnými stupňami presnosti:

    1.3.1.

    Zrýchlenie:

     

    presnosť: ± 5 % skutočnej hodnoty;

     

    frekvenčná odozva = až do 1 000 Hz;

     

    citlivosť v priečnej osi = > 5 % najnižšieho bodu stupnice.

    1.3.2.

    Rýchlosť:

     

    presnosť: ± 2,5 % skutočnej hodnoty;

     

    citlivosť: 0,5 km/h

    1.3.3.

    Zaznamenávanie času:

     

    prístrojové vybavenie umožňuje, aby sa časový priebeh deja zaznamenával v priebehu celého jeho trvania a odpočty sa vykonali s presnosťou na jednu tisícinu sekundy;

     

    začiatok nárazu v okamihu prvého dotyku medzi maketou hlavy a testovaným komponentom sa zachytáva na záznamoch, použitých na vyhodnotenie testu.

    1.4.   Skúšobný postup (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 1.4. prílohy IV).

    1.4.1.

    V každom bode nárazu na testovaný povrch má byť smer nárazu tangenciálny k dráhe makety hlavy meracieho prístroja, ktorý je opísaný v prílohe I.

    1.4.1.1.

    Pri skúšaní častí podľa bodov 5.3.4.1. a 5.4.2.2. tohto predpisu sa predlžuje rameno skúšobného zariadenia, kým sa nedotkne s uvažovanou časťou až po medznú vzdialenosť 1 000 mm od bodu otáčania k vrcholu makety hlavy prístroja. Avšak na akékoľvek strešné výstuže alebo rebrá uvedené v bode 5.4.2.2., ktorých nie je možné sa dotknúť, sa naďalej vzťahujú požiadavky bodu 5.4.2.1. tohto predpisu s výnimkou ustanovení o výške výčnelkov.

    1.4.2.

    Ak je uhol medzi smerom nárazu a normálou k povrchu v bode nárazu 5 ° alebo menší, vykoná sa skúška tak, aby sa dotyčnica k dráhe stredu nárazu kyvadla zhodovala so smerom nárazu. Maketa hlavy musí naraziť na skúšanú časť rýchlosťou 24,1 km/h, alebo rýchlosťou 19,3 km/h v prípade častí, ktoré kryjú nenafúknutý airbag. Táto rýchlosť sa dosiahne buď len energiou pohonu alebo použitím prídavného hnacieho zariadenia.

    1.4.3.

    Ak je uhol medzi smerom nárazu a normálou k povrchu v bode nárazu väčší ako 5 °, môže sa skúška vykonať tak, aby sa dotyčnica k dráhe stredu nárazu kyvadla zhodovala s normálou k bodu nárazu. Skúšobná rýchlosť sa potom zmenší na hodnotu normálovej zložky rýchlosti, ktorá je predpísaná v bode 1.4.2.

    2.   VÝSLEDKY

    2.1.   Pri skúškach vykonávaných vyššie uvedenými postupmi nesmie spomalenie makety hlavy prekročiť hodnotu 80 g nepretržite počas dlhšej doby ako 3 milisekundy. Spomalenie makety hlavy je priemerom zo záznamov dvoch decelerometrov.

    3.   ROVNOCENNÉ POSTUPY

    3.1.   Použitie ekvivalentných skúšobných postupov je prípustné za podmienky, že sa nimi dosiahne výsledkov požadovaných v predchádzajúcom bode 2.

    3.2.   Za preukázanie rovnocennosti inej metódy ako je opísaná v bode 1., je zodpovedná osoba, ktorá túto metódu použije.


    (1)  Vzťah medzi redukovanou hmotnosťou „mr“ kyvadla a celkovou hmotnosťou „m“ kyvadla vo vzdialenosti „a“ medzi stredom nárazu a osou rotácie a vzdialenosťou „l“ medzi ťažiskom a osou rotácie je daný vzorcom Mr = (m.l)/a


    PRÍLOHA V

    Postup na určenie bodu H a skutočného uhla trupu pre miesta na sedenie v motorových vozidlách

    1.   ÚČEL

    Postup opísaný v tejto prílohe sa používa na určenie polohy bodu H a skutočného uhla trupu pre jednu alebo viac polôh na sedenie v motorovom vozidle a na overenie vzájomného vzťahu zmeraných údajov ku konštrukčným špecifikáciám, ktoré poskytol výrobca vozidla. (1)

    2.   VYMEDZENIE POJMOV

    Na účely tejto prílohy:

    2.1.

    „Referenčné údaje“ znamenajú jednu alebo viac z nasledujúcich charakteristík miesta na sedenie:

    2.1.1.

    bod H a bod R a ich vzájomný vzťah,

    2.1.2.

    skutočný uhol trupu a konštrukčný uhol trupu a ich vzťah.

    2.2.

    „Trojrozmerná figurína na určenie bodu H“ (3-D H figurína) znamená zariadenie používané na určenie bodov H a skutočných uhlov trupu. Toto zariadenie je opísané v dodatku 1 k tejto prílohe.

    2.3.

    „Bod H“ znamená otočný stred trupu a stehna 3-D H figuríny inštalovanej v sedadle vozidla podľa bodu 4. Bod H sa nachádza v strede osi otáčania zariadenia, a je na každej strane 3-D H figuríny označený terčíkmi. Bod H teoreticky zodpovedá bodu R (odchýlky nájdete v bode 3.2.2). Bod H, určený v súlade s postupom opísaným v bode 4 sa považuje za pevne vztiahnutý ku kostre sedacej časti a pohybuje sa spolu s ňou, ak sa sedadlo dá nastaviť.

    2.4.

    „Bod R“ alebo „referenčný bod sedenia“ znamená konštrukčný bod definovaný výrobcom vozidla pre každú polohu na sedenie a určený vo vzťahu k trojrozmernému referenčnému systému.

    2.5.

    „Čiara trupu“ znamená os sondy 3-D H figuríny, keď sa sonda nachádza v úplne zadnej polohe.

    2.6.

    „Skutočný uhol trupu“ znamená uhol zmeraný medzi vertikálnou čiarou prechádzajúcou cez bod H a čiarou trupu s použitím chrbtového meracieho kvadrantu 3-D H figuríny. Skutočný uhol trupu teoreticky zodpovedá konštrukčnému uhlu trupu (odchýlky pozri v ďalej uvedenom bode 3.2.2.).

    2.7.

    „Konštrukčný uhol trupu“ znamená uhol zmeraný medzi vertikálnou čiarou prechádzajúcou cez bod R a čiarou trupu v polohe, ktorá zodpovedá konštrukčnej polohe operadla sedadla určenej výrobcom vozidla.

    2.8.

    „Stredná rovina cestujúceho“ (C/LO) znamená strednú rovinu 3-D H figuríny umiestnenej v každom navrhovanom mieste na sedenie; je určená súradnicou bodu H na osi „Y“. Pri samostatných sedadlách je rovina súmernosti sedadla totožná s rovinou súmernosti cestujúceho. Pre ostatné sedadlá špecifikuje stredovú os cestujúceho výrobca.

    2.9.

    „Trojrozmerný súradnicový systém“ znamená systém opísaný v dodatku 2 k tejto prílohe.

    2.10.

    „Referenčné značky“ sú fyzické body (otvory, povrchy, značky alebo zárezy) na karosérii vozidla definované výrobcom.

    2.11.

    „Poloha vozidla pri meraní“ znamená polohu vozidla určenú súradnicami referenčných značiek v trojrozmernom súradnicovom systéme.

    3.   POŽIADAVKY

    3.1.   Predkladanie údajov

    Pre každé miesto na sedenie na ktoré sa vyžadujú referenčné údaje na preukázanie zhody s ustanoveniami tohto predpisu, všetky uvedené údaje, alebo ich primeraný výber, sa predkladajú vo forme uvedenej v dodatku 3 k tejto prílohe:

    3.1.1.

    súradnice bodu R vzhľadom na trojrozmerný súradnicový systém;

    3.1.2.

    konštrukčný uhol trupu;

    3.1.3.

    všetky údaje nevyhnutné na nastavenie sedadla (ak je nastaviteľné) do meracej polohy uvedenej v bode 4.3.

    3.2.   Vzťah medzi zmeranými údajmi a konštrukčnými špecifikáciami

    3.2.1.

    Súradnice bodu H a hodnota skutočného uhla trupu, získané postupom uvedeným v ďalej uvedenom bode 4, sa porovnajú jednotlivo so súradnicami bodu R a hodnotou konštrukčného uhla trupu, ktoré určil výrobca vozidla.

    3.2.2.

    Vzájomná poloha bodu R a bodu H a vzťah medzi konštrukčným uhlom trupu a skutočným uhlom trupu sa považuje za uspokojivo vyhovujúcu pre danú polohu na sedenie, ak sa bod H definovaný svojimi súradnicami nachádza vo vnútri štvorca so zvislými a vodorovnými hranami so stranou dlhou 50 mm, ktorého uhlopriečky sa pretínajú v bode R, a ak je skutočný uhol trupu v rozmedzí 5 ° konštrukčného uhla trupu.

    3.2.3.

    Ak sú tieto podmienky splnené, bod R a konštrukčný uhol trupu sa použijú na preukázanie zhody s ustanoveniami tohto predpisu.

    3.2.4.

    Ak bod H alebo skutočný uhol trupu nespĺňajú požiadavky uvedené v bode 3.2.2., bod H a skutočný uhol trupu sa určia ešte dva razy (celkove tri razy). Ak výsledky dvoch z týchto troch meraní spĺňajú uvedené požiadavky, uplatnia sa podmienky uvedené v bode 3.2.3.

    3.2.5.

    Ak výsledky aspoň dvoch z troch operácií opísaných v bode 3.2.4. nespĺňajú požiadavky uvedené v bode 3.2.2., alebo ak sa overenie nemôže uskutočniť, pretože výrobca vozidla neposkytol informácie týkajúce sa polohy bodu R alebo konštrukčného uhla trupu, použije sa ťažisko troch nameraných bodov alebo aritmetický priemer troch nameraných uhlov a bude sa považovať za aplikovateľný vo všetkých prípadoch, keď sa v tomto predpise odkazuje na bod R alebo konštrukčný uhol trupu.

    4.   POSTUP PRI STANOVENÍ BODU H A SKUTOČNÉHO UHLA TRUPU (pozri prílohu X, vysvetľujúce poznámky k bodu 4. prílohy V).

    4.1.

    Vozidlo sa prekondiciuje podľa uváženia výrobcu na teplotu 20 °C ±10 °C tak, aby sa zabezpečilo, že teplota materiálu sedadiel dosiahla teplotu miestnosti. Ak sa sedadlo, ktoré sa má testovať, dosiaľ nepoužilo, usadí sa na sedadlo osoba alebo zariadenie s hmotnosťou 70 až 80 kg dvakrát na jednu minútu, aby sa ohla sedacia časť a operadlo. Na žiadosť výrobcu zostanú úplné zostavy sedadiel nezaťažené najmenej 30 minút pred inštalovaním 3-D H figuríny.

    4.2.

    Vozidlo bude v meracej polohe definovanej v bode 2.11.

    4.3.

    Sedadlo, ak je nastaviteľné, sa najprv nastaví do najzadnejšej krajnej normálnej polohy na riadenie alebo na jazdu podľa údajov výrobcu, pričom sa berie do úvahy len pozdĺžne nastavenie sedadla s vylúčením posunu sedadla používaného na iné účely, ako sú normálne polohy na riadenie alebo jazdu. Ak existujú iné spôsoby nastavenia sedadiel (vertikálne, uhlové, nastavenie operadla atď.), tie sa nastavia do polohy špecifikovanej výrobcom vozidla. Pri zavesených sedadlách sa pevne zaistí vertikálna poloha tak, aby zodpovedala normálnej polohe na riadenie podľa špecifikácie výrobcu.

    4.4.

    Plocha miesta na sedenie, ktorá je v kontakte s 3-D H figurínou, je prikrytá bavlnenou tkaninou dostatočného rozmeru a vhodnej štruktúry, ktorú možno opísať ako hladkú bavlnenú tkaninu s hustotou nití 18,9 nití na cm alebo s hmotnosťou 0,228 kg/m2, alebo pletenou alebo netkanou tkaninou s ekvivalentnými charakteristikami. Ak test prebieha na sedadle mimo vozidla, podlaha, na ktorej je sedadlo umiestnené, bude mať tie isté základné charakteristiky (2) ako podlaha vozidla, v ktorom sa má sedadlo používať.

    4.5.

    Zostava na sedenie a chrbát 3-D H figuríny sa uloží tak, aby sa stredová rovina cestujúceho (C/LO) zhodovala so stredovou rovinou 3-D H figuríny. Na žiadosť výrobcu možno 3-D H figurínu posunúť smerom dovnútra vzhľadom na C/LO, ak je 3-D H figurína umiestnená natoľko smerom von, že by okraj sedadla nedovolil vyváženie 3-D H figuríny.

    4.6.

    K panve sedacej časti buď jednotlivo, alebo s použitím T-tyče a zostavy dolných končatín sa pripoja zostavy dolných končatín. Čiara prechádzajúca cez terčíky bodu H bude rovnobežná so zemou a kolmá na pozdĺžnu stredovú rovinu sedadla.

    4.7.

    Polohy chodidiel a nôh 3-D H figuríny sa nastavia takto:

    4.7.1.

    Určené miesto na sedenie: vodič a cestujúci na vonkajšom prednom sedadle:

    4.7.1.1.

    Obidve zostavy chodidiel a nôh sa posunú dopredu tak, že chodidlá zaujmú, ak je to potrebné, prirodzenú polohu na podlahe medzi ovládacími pedálmi. Ak je to možné, ľavé chodidlo bude umiestnené približne v rovnakej vzdialenosti vľavo od stredovej roviny 3-D H figuríny ako pravé chodidlo vpravo. Liehová libela overujúca priečnu orientáciu 3-D H figuríny sa uvedie do horizontálnej polohy prispôsobením panvy sedadla v prípade potreby alebo nastavením zostavy nôh a chodidiel smerom dozadu. Priamka prechádzajúca terčíkmi bodu H bude kolmá na pozdĺžnu rovinu súmernosti sedadla.

    4.7.1.2.

    Ak sa ľavá noha nemôže udržať v polohe rovnobežnej s pravou nohou a ľavé chodidlo sa nemôže podoprieť konštrukciou podlahy, posúva sa dovtedy, kým nie je podoprené. Vyrovnanie terčíkov sa zachová.

    4.7.2.

    Určené miesto na sedenie: vonkajšie zadné

    Pri zadných alebo pomocných sedadlách sa nohy umiestnia tak, ako určí výrobca. Ak potom chodidlá spočívajú na častiach podlahy v rozdielnych výškach, chodidlo, ktoré sa ako prvé dotkne s predným sedadlom, slúži ako referenčné a druhé chodidlo sa nastaví tak, aby libela udávajúca priečnu orientáciu sedacej časti zariadenia bola v horizontálnej polohe.

    4.7.3.

    Ostatné miesta na sedenie:

    Treba sa riadiť všeobecným postupom uvedeným v bode 4.7.1., s tou výnimkou, že chodidlo sa umiestni tak, ako to špecifikoval výrobca vozidla.

    4.8.

    Použite závažia dolnej časti nohy a stehna a vyrovnajte 3-D H figurínu.

    4.9.

    Nakloní sa zadná časť figuríny dopredu na predný doraz a 3-D H figurína sa odsunie od operadla sedadla pomocou T-tyče. Znovu sa umiestni 3-D H figurína na sedadlo jednou z týchto metód:

    4.9.1.

    Ak má 3-D H figurína tendenciu posúvať sa smerom dozadu, použije sa tento postup. 3-D H figurína sa nechá skĺznuť dozadu, až kým viac nie je potrebné zadržať T-tyč, t. j. kým sa sedacia časť figuríny nedotkne operadla sedadla. V prípade potreby sa upraví poloha dolnej časti nohy.

    4.9.2.

    Ak 3-D H figurína nemá tendenciu posúvať sa smerom dozadu, použije sa tento postup. 3-D H figurína sa posúva smerom dozadu pomocou horizontálneho dozadu smerujúceho zaťaženia na T-tyč, kým sedacia časť figuríny nepríde do kontaktu s operadlom sedadla (pozri obrázok 2 v dodatku 1 k tejto prílohe).

    4.10.

    Závažie 100 ± 10 N sa pripevní na zostavu operadla a panvy 3-D H figuríny do priesečníka bedrového uhlového segmentu a puzdra T-tyče. Smer pôsobenia zaťaženia sa udržiava pozdĺž priamky prechádzajúcej uvedeným priesečníkom k bodu tesne nad puzdrom stehennej tyče (pozri obrázok 2 dodatku 1 k tejto prílohe). Potom sa opatrne vráti zadná panva k operadlu sedadla. Počas celej zvyšnej časti postupu treba postupovať opatrne, aby sa zabránilo posúvaniu 3-D H figuríny smerom dopredu.

    4.11.

    Nasadí sa pravé a ľavé závažie sedacej časti a potom striedavo osem závaží trupu. Udržiava sa rovnováha 3-D H figuríny.

    4.12.

    Chrbtová panva sa sklopí dopredu, aby sa uvoľnilo napätie na operadle sedadla. 3-D H figurína sa rozkýva zo strany na stranu v 10 ° oblúku (5 ° na každú stranu od vertikálnej stredovej roviny) v troch úplných cykloch, aby sa uvoľnilo všetko nahromadené trenie medzi 3-D H figurínou a sedadlom.

    Počas kývania môže mať T-tyč 3-D H figuríny tendenciu odkláňať sa od horizontálneho a vertikálneho vyrovnania. T-tyč sa preto musí počas kývavých pohybov pridržať s použitím primeranej bočnej sily. Pri držaní T-tyče a kývaní 3-D H figurínou treba postupovať opatrne, aby sa zabezpečilo, že vo vertikálnom alebo pozdĺžnom smere sa nebudú aplikovať žiadne mimovoľné vonkajšie zaťaženia.

    Počas tohto kroku sa chodidlá 3-D H figuríny neobmedzujú ani nedržia. Ak chodidlá zmenia polohu, ponechajú sa v tejto polohe.

    Chrbtová panva sa opatrne vráti na operadlo sedadla a skontroluje sa, či sú obe liehové libely v nulovej polohe. Ak počas kývania 3-D H figurínou došlo k akémukoľvek pohybu chodidiel, ich poloha sa musí upraviť takto:

    Striedavo sa zdvihne každé chodidlo nad podlahu o najmenšiu nevyhnutnú mieru, až kým už nedochádza k žiadnemu dodatočnému pohybu chodidla. Počas tohto zdvíhania sa chodidlá môžu otáčať a nesmie pôsobiť žiadne predné alebo bočné zaťaženie. Keď sa každé chodidlo vráti späť do svojej dolnej polohy, päta má byť v kontakte s konštrukciou určenou na tento účel.

    Skontroluje sa nulová poloha na bočnej liehovej libele; v prípade potreby sa aplikujte bočné zaťaženie na hornú časť chrbtovej panvy, dostatočné na vyrovnanie panvy sedadla 3-D H figuríny na sedadle.

    4.13.

    Pridržiava sa T-tyč 3-D H figuríny, aby sa neposúvala dopredu na poduške sedadla, a postupuje sa takto:

    (a)

    chrbtová panva sa vráti k operadlu sedadla;

    (b)

    striedavo sa používa a uvoľňuje horizontálne zaťaženie pôsobiace smerom dozadu, nepresahujúce 25 N, do tyče uhla chrbta približne vo výške stredu trupových závaží, až kým uhlomerná stupnica uhla chrbta neukáže, že sa dosiahla stála poloha po uvoľnení zaťaženia. Treba postupovať opatrne, aby sa zabezpečilo, že na 3-D H figurínu nebude pôsobiť žiadne vonkajšie nadol smerujúce alebo bočné zaťaženie. Ak je potrebné iné nastavenie polohy 3-D H figuríny, sklopí sa chrbtová panva dopredu, znovu sa vyrovná a zopakuje sa postup podľa bodu 4.12.

    4.14.

    Vykonajú sa všetky merania:

    4.14.1.

    Súradnice bodu H sa merajú vzhľadom na trojrozmerný súradnicový systém.

    4.14.2.

    Aktuálny uhol trupu sa odčíta na kvadrante chrbtového uhla 3-D H figuríny so sondou v jej úplne zadnej polohe.

    4.15.

    Ak sa vyžaduje opätovná inštalácia 3-D H figuríny, zostava sedadiel ostane nezaťažená aspoň na 30 minút pred opätovnou inštaláciou. 3-D H figurína nemá zostať na zostave sedadiel dlhšie, ako je nevyhnutné na vykonanie skúšky.

    4.16.

    Ak možno sedadlá v tom istom rade považovať za podobné (lavicové sedadlo, identické sedadlá atď.), určí sa pre každý rad sedadiel iba jeden bod H a jeden „skutočný uhol trupu“, pričom 3-D H figurína opísaná v dodatku 1 k tejto prílohe sa usadí na mieste považovanom za reprezentatívne pre tento rad. Týmto miestom je:

    4.16.1.

    v prípade predného radu, sedadlo vodiča;

    4.16.2.

    v prípade zadného radu alebo radov vonkajšie sedadlo.


    (1)  Na ktoromkoľvek mieste na sedenie, inom ako sú predné sedadlá, kde sa nedá stanoviť bod H použitím 3-D figuríny alebo použitím uvedených postupov, môže sa podľa uváženia správneho úradu za referenčný bod považovať bod R podľa údajov výrobcu.

    (2)  Uhol náklonu, výškový rozdiel pri montáži sedadla, charakter povrchu atď.

    Dodatok 1

    Opis trojrozmernej figuríny s bodom H (1)

    (3-D H figurína)

    1.   Chrbtová a sedacia časť

    Chrbtová a sedacia časť, ktoré simulujú ľudský trup a stehná sú zhotovené z vystuženého plastu a kovu a sú mechanicky zavesené v bode H. Merací kvadrant je pripevnený k sonde zavesenej v bode H na meranie skutočného uhla trupu. Nastaviteľná stehenná tyč pripojená k sedacej časti určuje stredovú čiaru stehien a slúži ako základná čiara pre bedrový uhol kvadrantu.

    2.   Články tela a dolných končatín

    Dolné segmenty nôh sú spojené so zostavou panvy sedacej časti v mieste T-tyče spájajúcej kolená, ktorá je bočným nástavcom nastaviteľnej stehennej tyče. Na meranie uhla kolien sú k lýtkovým častiam nôh pripojené meracie kvadranty. Zostavy obuvi a chodidla sú kalibrované na meranie uhla chodidla. Dve liehové libely orientujú zariadenie v priestore. Závažia prvkov tela sú umiestnené v zodpovedajúcich ťažiskách, aby bolo zaťaženie sedadla rovnocenné mužovi s hmotnosťou 76 kg. Všetky kĺby 3-D H figuríny sa skontrolujú, či sa pohybujú voľne bez badateľného trenia.

    Obrázok 1

    Jednotlivé prvky 3-D H figuríny

    Image

    Obrázok 2

    Rozmery častí 3-D H figuríny a rozloženia zaťaženia

    Image


    (1)  Pre detailné informácie o konštrukcii 3-D H figuríny sa obráťte na Spoločnosť automobilových inžinierov (SAE), 400 Commonwealth Drive, Warrendale, Pennsylvania 15096, United States of America. 3-D H figurína zodpovedá figuríne, ktorá je opísaná v norme ISO 6549 z roku 1980.

    Dodatok 2

    Trojrozmerný súradnicový systém

    1.

    Trojrozmerný súradnicový systém je definovaný tromi pravouhlými rovinami, ktoré určil výrobca vozidla (pozri obrázok) (1).

    2.

    Meraciu polohu vozidla určuje umiestnenie vozidla na nosnej ploche tak, aby súradnice referenčných značiek zodpovedali hodnotám, ktoré označil výrobca. Súradnice bodu R a bodu H sú určené vzhľadom na referenčné značky definované výrobcom vozidla.

    3.

    Súradnice bodu R a bodu H sú určené vo vzťahu k referenčným značkám definovaným výrobcom vozidla.

    Obrázok 3:

    Trojrozmerný súradnicový systém

    Image


    (1)  Súradnicový systém zodpovedá norme ISO 4130 z roku 1978.

    Dodatok 3

    Referenčné údaje týkajúce sa miest na sedenie

    1.   Kódovanie referenčných údajov

    Referenčné údaje sa zaznamenávajú postupne pre každé miesto na sedenie. Miesta na sedenie sú identifikované dvojzložkovým kódom. Prvá zložka je arabské číslo a označuje rad sedadiel počínajúc odpredu dozadu vozidla. Druhá zložka je veľké písmeno, ktoré označuje umiestnenie sediacej polohy v rade pri pohľade v smere pohybu vozidla dopredu; používajú sa tieto písmená:

    L

    =

    vľavo

    C

    =

    uprostred

    R

    =

    vpravo

    2.   Opis polohy vozidla pri meraní:

    2.1.

    Súradnice referenčných značiek:

    X

    Y

    Z

    3.   Zoznam referenčných údajov:

    3.1.

    Miesto na sedenie: …

    3.1.1.

    Súradnice bodu R:

    X

    Y

    Z

    3.1.2.

    Konštrukčný uhol trupu: …

    3.1.3.

    Špecifikácie pre nastavenie sedadla (1):

    horizontálne

    :

    vertikálne

    :

    uhlové

    :

    uhol trupu

    :

    Poznámka: Zoznam referenčných údajov pre ďalšie polohy na sedenie sa uvedie v bodoch 3.2., 3.3. atď.


    (1)  Nehodiace sa prečiarknite.


    PRÍLOHA VI

    Metóda merania výčnelkov

    1.   Na stanovenie vyčnievania predmetu vo vzťahu k panelu, na ktorom je namontovaný, sa po jeho povrchu pohybuje guľa s priemerom 165 mm a udržiava sa v dotyku s posudzovanou súčasťou, pričom sa vychádza z počiatočnej polohy dotyku s uvažovaným komponentom. Veľkosť výčnelku je najväčšia hodnota zo všetkých možných variácií súradnice y, pričom jednotlivé variácie sa merajú od stredu gule kolmo k panelu. Aj variácie súradnice x sa merajú od stredu gule kolmo na panel.

    1.1.   Ak sú panely a časti atď. pokryté materiálmi mäkšími ako 50 Shore A tvrdosti, vyššie opísaný postup pre meranie výčnelkov platí iba po odstránení takýchto materiálov.

    2.   Výčnelky spínačov, tlačítok ťahadiel, a pod., ktoré sú umiestnené v referenčnej oblasti, sa merajú ďalej opísaným skúšobným zariadením a postupmi.

    2.1.   Zariadenie

    2.1.1.

    Zariadenie na meranie výčnelkov sa skladá z polguľovej makety hlavy s priemerom 165 mm, v ktorej sa posúva piest s priemerom 50 mm.

    2.1.2.

    Vzájomná poloha rovného konca piestu a okraja makety hlavy sa zobrazuje na delenej stupnici, na ktorej pohyblivá ručička zaznamenáva najväčší rozmer dosiahnutý po odsunutí prístroja od skúšaného predmetu. Minimálna merateľná vzdialenosť je najmenej 30 mm, meracia stupnica je delená po 0,5 mm tak, aby bolo možné určiť vyčnievanie danej časti.

    2.1.3.

    Postup kalibrovania

    2.1.3.1.

    Zariadenie sa položí na rovnú plochu tak, aby jeho os bola kolmá k tejto ploche. Keď sa rovný koniec piestu dotkne povrchu, nastaví sa stupnica na nulu.

    2.1.3.2.

    Medzi rovný koniec piestu a priľahlú plochu sa vloží rozperka o výške 10 mm a preverí sa, či sa pohyblivý ukazovateľ nastavil na tento rozmer.

    2.1.4.

    Zariadenie na meranie výčnelkov je zobrazené na obrázku v doplnku k tejto prílohe.

    2.2.   Postup skúšky

    2.2.1.

    Stiahnutím piestu sa v makete hlavy vytvorí dutina a pohyblivá ručička sa priloží k piestu.

    2.2.2.

    Zariadenie sa priloží k výčnelku, ktorý sa má merať tak, aby maketa hlavy priliehala čo k najväčšiemu okolitému povrchu silou najviac 2 daN.

    2.2.3.

    Piest sa posúva dopredu, pokiaľ nepríde do kontaktu s výčnelkom, ktorý sa má merať, a na stupnici sa objaví veľkosť vyčnievania.

    2.2.4.

    Maketa hlavy sa zriadi tak, aby sa dosiahla maximálna hodnota vyčnievania. Veľkosť vyčnievania sa zaznamenáva.

    2.2.5.

    Ak sú dva alebo viac ovládačov umiestnené dostatočne blízko pri sebe, aby sa ich piest alebo maketa hlavy mohli dotknúť súčasne, postupuje sa takto:

    2.2.5.1.

    Pokiaľ sa do dutiny makety hlavy zmestí niekoľko ovládačov, považujú sa za jediný výčnelok.

    2.2.5.2.

    Pokiaľ iné ovládače bránia normálnemu skúšaniu dotykom makety hlavy, odmontujú sa a skúška sa vykoná bez nich. Potom sa môžu znovu namontovať a možno ich skúšať opäť s inými ovládačmi, ktoré boli vybraté, aby sa uľahčilo skúšanie.

    Dodatok

    Obrázok

    Zariadenie na meranie výčnelkov

    Image


    PRÍLOHA VII

    Skúšobný prípravok a postup na uplatnenie bodu 5.2.1. tohto predpisu

    Musí sa brať do úvahy, že tie diely (vypínače, tlačítka, atď.), ktorých sa možno dotknúť, skúšobným prípravkom podľa dole opísaného postupu, pravdepodobne prídu do kontaktu s kolenom cestujúceho. Ovládače obsluhované nohou sa posudzujú ako nožné pedále.

    1.   Skúšobný prípravok

    1.1.   Obrázok prípravku

    Image

    2.   Postup

    Skúšobný prípravok sa umiestni do akejkoľvek polohy pod úroveň prístrojovej dosky nasledovne:

    2.1.

    rovina XX′ je rovnobežná so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla;

    2.2.

    os X sa môže nakláňať nad a pod vodorovnú rovinu až po uhol 30°.

    3.   Pri vykonávaní hore uvedenej skúšky sa odstránia všetky materiály s tvrdosťou menšou ako 50 Shore A.


    PRÍLOHA VIII

    Stanovenie dynamicky určenej oblasti nárazu hlavy

    1.   Stanovenie dynamicky určenej oblasti nárazu hlavy vzhľadom na ochranný systém

    1.1.

    Rozdielne od postupu popísaného v prílohe I môže žiadateľ preukázať postupom schváleným technickou službou zodpovednou za vykonanie skúšok, že je dynamicky určená oblasť nárazu hlavy relevantná pre tento typ vozidla.

    1.2.

    Vhodnou metódou na preukázanie dynamicky určenej oblasti nárazu hlavy môže byť:

    1.2.1.

    Skúška nárazu vozidla

    na určenie následnosti pohybu cestujúcich z hľadiska ochranného systému namontovaného vo vozidle pomocou podmienok čelného nárazu v rozsahu ± 30 ° proti upevnenej tuhej bariére pri nárazovej rýchlosti aspoň 48,3 km/h. Obvykle postačuje skúška pri 0 °, +30 ° a 30 °.

    Dynamicky určená oblasť nárazu hlavy sa musí hodnotiť pre cestujúcich reprezentovaných figurínami dospelého človeka typu 5. percentilu ženy, 50. percentilu muža a 95. percentilu muža. Každá sa pred skúškou umiestni na miesto na sedenie definované výrobcom, alebo

    1.2.2.

    Skúška ťahom

    Následnosť pohybov sa zistí podľa diagramu času spomalenia ako je uvedený v prílohe VIII predpisu č. 16 (zmena rýchlosti 50 km/h) pri zachovaní vyššie uvedenej skupiny figurín a vytvorení posunutia uvedených figurín smerom dopredu, ktoré zodpovedá pohybu figurín pri skutočnej skúške čelným nárazom podľa bodu 1.2.1.

    Smer posunutia figurín dopredu sa považuje za správny ak os skúšobného objektu, zvyčajne telesnej schránky, je v rozsahu ± 18 ° od pozdĺžnej stredovej roviny ťahu. Obvykle postačuje skúška pri 0 °, +18 ° a -18 °, alebo

    1.2.3.

    Simulovaná skúška nárazom

    Následnosť pohybov cestujúcich, reprezentovaných skupinou figurín už uvedených v bode 1.2.1. sa zistí podľa postupu už uvedeného v 1.2.1. alebo 1.2.2. Simulácia sa overí aspoň tromi nárazovými podmienkami predpísanými v uvedenom bode 1.2.1. alebo 1.2.2.

    2.   Dynamicky určená oblasť nárazu hlavy zahŕňa všetky oblasti prístrojového panela, s ktorými môže prísť do kontaktu hlava cestujúceho zadržiavaného pomocou ochranného systému namontovaného vo vozidle.

    3.   Ak môže byť typ vozidla vybavený rôznymi ochrannými systémami, stačí preskúmať systém s najmenšou účinnosťou. Avšak ochranné systémy, ktoré môže deaktivovať vodič alebo cestujúci sa považujú za odporúčané a označené výrobcom v príručke používateľa.

    Ak výrobca trvale deaktivuje časti ochranného systému, táto časť sa nastaví do deaktivovanej polohy.

    4.   Výrobca alebo jeho zástupca je oprávnený predložiť výpočty, simulácie, skúšobné údaje alebo výsledky skúšok, ktoré dostatočne preukážu dynamicky určenú oblasť nárazu hlavy.


    PRÍLOHA IX

    Typická poloha valcovej skúšobnej tyče pri otvore strechy a okna

    Image

    Príklady symbolov pre vypínač ovládaný vodičom

    Obrázok 2

    Image

    Obrázok 3

    ISO 2575 (1998)

    Image


    PRÍLOHA X

    Vysvetľujúce poznámky

    Bod 2.3.

    Referenčná oblasť sa vytýči bez spätného zrkadla. Test pohlcovania energie sa vykoná bez spätného zrkadla. Kyvadlo nemá naraziť na držiak zrkadla.

    Bod 2.3. a 2.3.1.

    Vybratý priestor za volantom, definovaný v týchto bodoch, platí tiež pre oblasť nárazu hlavy cestujúcich na predných sedadlách.

    V prípade nastaviteľných volantov sa nakoniec vyňatá oblasť zredukuje na spoločný priestor vyňatých oblastí pre každú jazdnú polohu volantu.

    V prípade, ak je možné vybrať medzi rôznymi volantmi, vyňatá oblasť sa určí použitím najmenej priaznivého volantu, ktorý má najmenší priemer.

    Bod 2.4.

    Úroveň prístrojovej dosky siaha po celej šírke priestoru pre cestujúcich a je definovaná najzadnejšími bodmi dotyku zvislej priamky s povrchom prístrojovej dosky, ak sa táto priamka pohybuje naprieč šírkou vozidla. Ak sa vyskytnú zároveň dva body dotyku, na stanovenie úrovne prístrojovej dosky sa použije nižší bod. V prípade konzol, ak nie je možné stanoviť úroveň prístrojovej dosky podľa bodov dotyku vertikálnej priamky, potom sa úroveň prístrojovej dosky nachádza v mieste, kde horizontálna priamka vo výške 25,4 mm nad bodom H predných sedadiel pretína konzolu.

    Bod 2.5.

    Na bokoch vozidla strecha začína pri hornom okraji dverového otvoru. V normálnom prípade budú bočné limity strechy reprezentované obrysmi tvorenými spodným okrajom (pohľad zboku) karosérie po otvorení dverí. V prípade okien bočným obmedzením strechy bude súvislá transparentná čiara. Pri stĺpikoch bočné obmedzenie strechy prechádza čiarou spájajúcou transparentné čiary. Definícia bodu 2.5. platí tiež pre akýkoľvek otvor v streche, v uzavretej polohe na vozidle definovaný v bode 2.7. alebo 2.8. Na účely merania dole smerujúce lemované okraje sa neberú do úvahy. Považujú sa za časť bočnej steny vozidla.

    Image

    Bod 2.7.

    Nepohyblivé zadné okno sa považuje za tuhý konštrukčný prvok.

    Automobily s nepohyblivým zadným oknom sa považujú za automobily s otvárateľnými strechami, ako je definované v bode 2.8.

    Bod 2.18.

    V prípade medzery medzi hranou pevného materiálu a panela sa musí táto hrana zaobliť na minimálny priemer v závislosti na medzere danej v tabuľke vo vysvetľujúcej poznámke 5.1.1. Toto platí aj keď je výška výčnelku stanovená podľa postupu opísaného v bode 1. prílohy VI rovná alebo menšia než 3,2 mm.

    Ak sa medzera nachádza v oblasti, kde sa musí vykonať skúška nárazu hlavy, musia byť hrany, ktoré môžu prísť do kontaktu počas skúšky v dôsledku posunutia častí, chránené minimálnym polomerom 2,5 mm.

    Bod 5.1.1.

    Ostrá hrana je hrana z tuhého materiálu s polomerom zakrivenia menším ako 2,5 mm, s výnimkou prípadu výčnelkov menších ako 3,2 mm meraných od panelu. V tomto prípade minimálny polomer zakrivenia neplatí za predpokladu, že výška výčnelku nie je väčšia ako polovica jeho šírky a jeho hrany sú otupené.

    Mriežky sa považujú za vyhovujúce predpisom, ak spĺňajú požiadavky nasledovnej tabuľky:

    Medzera medzi prvkami (mm)

    Ploché prvky

    Zaoblené prvky min. polomer (mm)

    e/min (mm)

    min. polomer (mm)

    0 – 10

    1,5

    0,25

    0,5

    10 – 15

    2,0

    0,33

    0,75

    15 – 20

    3,0

    0,50

    1,25

    Image

    Bod 5.1.2.

    V priebehu testu sa určí, či sa časti v oblasti nárazu, používané na vystuženie, môžu posunúť alebo vyčnievať tak, že by sa zvýšilo nebezpečenstvo pre cestujúcich alebo závažnosť poranení.

    Bod 5.1.3.

    Tieto dve koncepcie (úroveň a dolný okraj prístrojovej dosky) môžu byť odlišné. Tento bod je však zahrnutý do bodu 5.1. (… nad úrovňou prístrojovej dosky …), a preto platí len tam, kde sú tieto obidve koncepcie kombinované. Keď sa koncepcie nekombinujú, kde sa spodný okraj prístrojovej dosky nachádza pod jej úrovňou, posudzuje sa podľa ustanovenia bodu 5.3.2.1. s prihliadnutím na ustanovenia bodu 5.8.

    Bod 5.1.4.

    Ak má niektorá rukoväť tiahla alebo tlačítka šírku 50 mm alebo väčšiu a sú umiestnené v takej oblasti, že pokiaľ by ich šírka bola menšia ako 50 mm, maximálne vyčnievanie by sa stanovilo meracím zariadením s maketou hlavy podľa prílohy VI, bodu 2., potom sa maximálne vyčnievanie určí podľa ustanovenia prílohy VI, bodu 1., to je s použitím gule s priemerom 165 mm a určením maximálnej zmeny výšky osi y. Prierezová plocha sa meria v rovine rovnobežnej s povrchom, na ktorom je komponent namontovaný.

    Bod 5.1.5.

    Body 5.1.4. a 5.1.5. sa vzájomne dopĺňajú; použije sa prvá veta bodu 5.1.5. (t.j. pôsobenie silou 37,8 daN na zatlačenie alebo oddelenie) a potom bod 5.1.4. v prípade zatlačenia na výčnelku od 3,2 do 9,5 mm, alebo v prípade oddelenia, ustanovenia posledných dvoch viet bodu 5.1.5. (prierezová plocha sa meria pred aplikáciou sily). Ak je však z praktických dôvodov nutné použiť bod 5.1.4. (zatlačenie do vyčnievania od 3,2 mm do 9,5 mm), môže sa podľa voľby výrobcu vhodnejšie overiť splnenie požiadaviek podľa bodu 5.1.4. pred aplikáciou sily 37,8 daN špecifikovanou v bode 5.1.5.

    Image

    Bod 5.1.6.

    Pretože pri použití mäkkých materiálov platia požiadavky len pre tuhý podklad, meria sa vyčnievanie len tohto tuhého podkladu.

    Meranie tvrdosti podľa Shore sa vykonáva na vzorkách samotného testovaného predmetu. Ak nie je z dôvodu stavu materiálu možné vykonať meranie tvrdosti podľa Shore A, použije sa na vyhodnotenie porovnateľné meranie.

    Bod 5.2.1.

    Nožné pedále, ich ramená a bezprostredný otáčací mechanizmus, nie však okolitý kovový podklad, sú z posudzovania vyňaté.

    Kľúč zapaľovania sa považuje za vyhovujúci požiadavkám tohoto bodu, ak sa vyčnievajúca časť jeho telesa skladá z materiálu s tvrdosťou 60 – 80 Shore A a jeho šírka je najmenej 5 mm, alebo je pokrytý na všetkých plochách týmto materiálom s minimálnou hrúbkou 2 mm.

    Bod 5.2.2.

    Kritériom na stanovenie, či je možné prísť do kontaktu s ovládacím orgánom parkovacej brzdy, je použitie:

     

    simulovanej hlavy, určenej v prílohe I, ak je ovládací prvok umiestnený na úrovni prístrojovej dosky alebo nad ňou (skúša sa podľa ustanovenia bodu 5.1. vo vnútri oblasti nárazu);

     

    kolena, určeného v prílohe VII, ak je ovládací prvok umiestnený pod úrovňou prístrojovej dosky (v tomto prípade sa ovládacia páka skúša podľa ustanovenia bodu 5.3.2.3.).

    Bod 5.2.3.

    Technické špecifikácie uvedené v bode 5.2.3. platia tiež pre odkladacie poličky a časti konzol pod úrovňou prístrojovej dosky, ktoré sú umiestnené medzi prednými sedadlami, za predpokladu, že sú umiestnené pred bodom H. Ak je niektorá dutina uzavretá, posudzuje sa ako schránka a nie je predmetom týchto špecifikácií.

    Bod 5.2.3.1.

    Uvedené rozmery sa týkajú povrchu predtým, ako sa pokryje materiálom s tvrdosťou menšou ako 50 Shore A (pozri bod 5.2.4.). Testy pohlcovania energie sa vykonávajú v zmysle prílohy IV.

    Bod 5.2.3.2.

    Ak sa polička oddelí alebo rozbije, nesmú vzniknúť žiadne nebezpečné tvary; platí to nielen pre okraje, ale i iné hrany, ktoré smerujú do priestoru pre cestujúcich ako dôsledok pôsobenia sily.

    Za najpevnejšiu časť poličky sa považuje časť v blízkosti miesta upevnenia. „Podstatne zdeformované“ znamená, že pod účinkom aplikovanej sily deformácie poličky meranej od začiatočného bodu dotyku s testovacím valcom, sa musí prejaviť ako záhyb alebo voľným okom viditeľná deformácia. Pripúšťa sa pružná deformácia.

    Dĺžka testovacieho valca má byť aspoň 50 mm.

    Bod 5.3.

    Medzi „ostatné časti“ sú zahrnuté také časti ako úchytky okien, horné ukotvenie bezpečnostných pásov a ostatné časti umiestnené v priestore pre nohy a na boku dverí, ak pre tieto časti neboli skôr uvedené požiadavky alebo nie sú z textu vyňaté.

    Bod 5.3.2.

    Priestor medzi prednou deliacou priečkou a prístrojovou doskou, ktorý je umiestnený vyššie ako dolný okraj prístrojovej dosky, nie je predmetom špecifikácií bodu 5.3.

    Bod 5.3.2.1.

    Polomer 3,2 mm platí pre všetky časti uvedené v bode 5.3., s ktorými môžu cestujúci prísť do kontaktu v akejkoľvek polohe ich použitia.

    Za výnimku sa považujú len schránky na rukavice v prístrojovej doske v uzatvorenej polohe; bezpečnostné pásy sa zvyčajne uvažujú len v zapnutej polohe, avšak akákoľvek časť, ktorá má pevnú odkladaciu plochu, musí v tejto odkladacej polohe tiež spĺňať požiadavku polomeru zaoblenia 3,2 mm.

    Bod 5.3.2.2.

    Referenčný povrch sa zistí aplikáciou zariadenia, ktoré je opísané v bode 2. prílohy VI, so silou 2 daN. Kde to nie je možné, použije sa metóda opísaná v bode 1. prílohy VI, so silou 2 daN.

    Zhodnotenie nebezpečných výčnelkov je predmetom uváženia orgánu zodpovedného za skúšky.

    Sila 37,8 daN sa aplikuje aj keď pôvodný výčnelok je menší ako 35 alebo 25 mm, podľa prípadu. Vyčnievanie sa meria v zaťaženom stave.

    Horizontálna pozdĺžna sila 37,8 daN sa normálne aplikuje pomocou piestu zakončeného plochým dnom s priemerom maximálne 50 mm, avšak kde to nie je možné, môže sa použiť rovnocenná metóda; napríklad odstránenie prekážok.

    V prípade moderných konštrukcií dverí, je niekedy kľučka sťahovania okna obklopená výplňou dverí. Často je pre cestujúceho obtiažne alebo nemožné dotknúť sa kľučky kolenami. Či sa má v tomto prípade vykonať skúška tlakom rozhodne technická služba po dohode s výrobcom.

    Bod 5.3.2.3.

    Najviac vyčnievajúca časť v prípade radiacej páky prevodovky je tá časť rukoväte alebo tlačítka, ktorej sa prvýkrát dotkne vertikálna priečna rovina, ktorá sa pohybuje v pozdĺžnom horizontálnom smere. Ak je ktorákoľvek časť radiacej páky alebo ručnej brzdy nad úrovňou bodu H, bude sa táto páka považovať za celok jestvujúci nad úrovňou bodu H.

    Bod 5.3.4.

    Kde sa horizontálna rovina alebo roviny prechádzajúce bodom H najnižších predných a zadných sedadiel nezhoduje, stanoví sa vertikálna rovina kolmá k pozdĺžnej osi vozidla prechádzajúcej bodom H predného sedadla. Vyňatá oblasť sa bude potom posudzovať oddelene pre predný a zadný priestor pre cestujúcich vo vzťahu k ich príslušnému bodu H a k vyššie definovanej vertikálnej rovine.

    Bod 5.3.4.1.

    Pohyblivé slnečné clony sa posudzujú vo všetkých používaných polohách. Rámy slnečných clôn sa nepovažujú za pevné nosné časti (pozri bod 5.3.5.).

    Bod 5.4.

    Ak sa testuje strecha na meranie tých výčnelkov a častí, ktorých sa môže dotknúť guľa s priemerom 165 mm, musí sa odstrániť obloženie strechy. Pri vyhodnocovaní špecifikovaných polomerov sa berú do úvahy rozmerové pomery a vlastnosti materiálov obloženia strechy. Testovacia oblasť strechy sa musí rozprestierať pred a nad priečnou rovinou limitovanou referenčnou čiarou trupu figuríny umiestnenej na najzadnejšom sedadle.

    Bod 5.4.2.1.

    (pozri bod 5.1.1. ohľadom definície „ostrých hrán“)

    Dole smerujúci výčnelok sa meria kolmo ku streche podľa bodu 1. prílohy VI.

    Šírka vyčnievajúcej časti sa meria v pravých uhloch ku čiare vyčnievania. Najmä pevné strešné výstuže alebo rebrá nesmú vyčnievať z vnútorného povrchu strechy viac ako 19 mm.

    Bod 5.5.

    Akékoľvek strešné rebrá na otváracích strechách musia spĺňať požiadavky bodu 5.4., ak sa ich možno dotknúť guľou s priemerom 165 mm.

    Body 5.5.1.2., 5.5.1.2.1., 5.5.1.2.2.

    Otváracie a ovládacie zariadenia, ak sú v pokoji a s uzavretou strechou, musia spĺňať všetky špecifikované podmienky.

    Bod 5.5.1.2.3.

    Sila 37,8 daN sa aplikuje, aj keď pôvodné vyčnievanie je 25 mm alebo menej. Vyčnievanie sa meria v zaťaženom stave.

    Sila 37,8 daN aplikovaná v smere nárazu definovanom v prílohe IV ako dotyčnica k dráhe makety hlavy sa normálne vytvára piestom s plochým dnom s priemerom nie väčším ako 50 mm, avšak kde to nie je možné, môže byť použitá rovnocenná metóda, napríklad odstránením prekážok.

    „Poloha v pokoji“ znamená polohu ovládacieho zariadenia, keď je v zaistenej polohe.

    Bod 5.6.

    Systém tyčí otvárateľných striech nepredstavuje ochranný oblúk.

    Bod 5.6.1.

    Horná časť rámu predného okna začína nad priehľadným obrysom čelného skla.

    Bod 5.7.1.1.

    Pozri bod 5.1.1. pre definíciu „ostrej hrany“.

    Bod 5.7.1.2.

    Pri definovaní oblasti nárazu hlavy operadla predných sedadiel sa za súčasť tohto operadla považuje akákoľvek konštrukcia potrebná na podopieranie operadla.

    Bod 5.7.1.2.3.

    Pri čalúnených nosných konštrukciách sedadiel sa tiež musí vylúčiť nebezpečná drsnosť a ostré hrany, ktoré by mohli zväčšiť nebezpečenstvo poranenia cestujúcich.

    PRÍLOHA I

    Určenie oblasti nárazu hlavy

    Bod 2.1.1.2.

    Voľba medzi obidvoma postupmi na stanovenie výšky sa ponecháva na výrobcovi.

    Bod 2.2.

    Pri stanovení bodov dotyku sa nemení dĺžka ramena meracieho prístroja v priebehu jednotlivej operácie. Každá operácia začína z vertikálnej polohy.

    Bod 3.

    Rozmer 25,4 mm znamená vzdialenosť meranú od horizontálnej roviny prechádzajúcej bodom H k horizontálnej dotyčnici ku spodnému obrysu makety hlavy.

    PRÍLOHA IV

    Postup skúšania materiálov pohlcujúcich energiu

    Bod 1.4.

    Ohľadom zalomenia niektorej časti v priebehu skúšky pohlcovania energie, pozri poznámku k bodu 5.1.2.

    PRÍLOHA V

    Postup na určenie bodu H a skutočného uhla trupu pre miesta na sedenie v motorových vozidlách

    Bod 4.

    Na stanovenie bodu H ktoréhokoľvek sedadla sa v prípade nutnosti môžu ostatné sedadlá vymontovať.


    Top