27.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 372/32

(1)

Hodnotenie rizík, ktoré uskutočnila OECD (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe), sa vykonalo na základe informácií dostupných v júli 2002. V tomto hodnotení sa dospelo k záveru, že perfluóroktánsulfonáty (ďalej len „PFOS“) sú pre cicavcov perzistentné, bioakumulatívne a toxické, a preto vzbudzujú obavy.

(2)

Riziká pre zdravie a životné prostredie spôsobené PFOS boli vyhodnotené v súlade so zásadami nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok (3). Hodnotenie rizika určilo, že je potrebné znížiť riziká pre zdravie a životné prostredie.

(3)

Konzultovalo sa s Vedeckým výborom pre zdravotné a environmentálne riziká (ďalej len „SCHER“). SCHER skonštatoval, že PFOS spĺňajú kritériá zaradenia medzi veľmi perzistentné, veľmi bioakumulatívne a toxické látky. PFOS majú tiež potenciál pre diaľkový prenos v životnom prostredí a potenciál vyvolať negatívne vplyvy, a preto spĺňajú kritériá aby boli posudzované ako perzistentné organické znečisťujúce látky (POP) podľa Štokholmského dohovoru (4). SCHER určil, že je potrebné ďalej vedecky vyhodnocovať riziká PFOS, ale takisto súhlasil s tým, že na predchádzanie opätovného výskytu predchádzajúceho využitia môže byť potrebné prijať opatrenia na zníženie rizika. Podľa názoru SCHER nepredstavuje súčasné kritické využitie týchto látok v leteckom priemysle, v oblasti výroby polovodičov a vo fotografickom priemysle relevantné riziko pre životné prostredie alebo ľudské zdravie, ak sa zníži uvoľňovanie týchto látok do životného prostredia a ich expozícia na pracovisku. Vzhľadom na hasiace peny SCHER súhlasí, že riziká, ktoré predstavujú náhrady týchto látok pre zdravie a životné prostredie, by sa mali prehodnotiť skôr, než sa prijme konečné rozhodnutie. SCHER súhlasí aj s tým, aby sa obmedzilo používanie PFOS pri pokovovaní, ak nie sú dostupné iné opatrenia, ktoré by sa mohli uplatniť na účely zníženia emisií vznikajúcich pri pokovovaní, na výrazne nižšiu úroveň.

(4)

S cieľom ochrániť zdravie a životné prostredie sa preto zdá byť potrebné, aby sa obmedzilo uvádzanie na trh a používanie PFOS. Táto smernica má pokrývať hlavnú časť expozičných rizík. Zdá sa, že iné menšie použitia PFOS nepredstavujú riziko, a preto sa na ne v súčasnosti vzťahuje výnimka. Osobitná pozornosť by sa však mala venovať procesom pokovovania, ktoré využívajú PFOS, a preto je potrebné uvoľňovanie týchto látok počas týchto procesov minimalizovať používaním najlepších dostupných techník pri plnom zohľadňovaní všetkých relevantných informácií uvedených v referenčnom dokumente najlepších dostupných techník o povrchovej úprave kovov a plastov, ktorý bol vypracovaný na použitie podľa smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (5) (smernica IPPC). Okrem toho by mali členské štáty vypracovať zoznamy týchto použití s cieľom získať informácie o skutočných použitých a uvoľnených množstvách.

(5)

Polotovary a výrobky, ktoré obsahujú PFOS, by sa mali na účely ochrany životného prostredia obmedziť. Obmedzenia by sa mali vzťahovať na všetky tovary a výrobky, do ktorých sa PFOS pridávajú úmyselne, pričom treba brať do úvahy, že PFOS môžu byť použité len v niektorých samostatných častiach alebo v povrchových vrstvách určitých tovarov a výrobkov, ako sú napr. textílie. Táto smernica by sa mala obmedziť iba na nové výrobky a nemala by sa uplatňovať na výrobky, ktoré sa už používajú alebo sú na trhu použitých výrobkov. Mali by sa však určiť existujúce zásoby hasiacich pien obsahujúcich PFOS a ich ďalšie používanie by sa malo umožniť iba po obmedzenú dobu, aby sa predišlo možným ďalším emisiám z používania takýchto výrobkov.

(6)

Na zabezpečenie úplného ukončenia používania PFOS by Komisia mala preskúmať každú odchýlku podľa tejto smernice, ak to je odôvodnené novými informáciami o používaní a vyvinutím bezpečnejších alternatív. Ponechanie odchýlky by sa malo umožniť iba pri nevyhnutných použitiach pod podmienkou, že neexistujú bezpečnejšie látky alebo technológie, ktoré by boli technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a že na zníženie emisií PFOS sa uplatňujú najlepšie dostupné techniky.

(7)

Existuje podozrenie, že kyselina perfluóroktánová (PFOA) a jej soli majú podobný rizikový profil ako PFOS a preto je potrebné preskúmať prebiehajúce činnosti hodnotenia rizika a dostupnosť bezpečnejších alternatív a vymedziť, aký druh opatrení na zníženie rizika vrátane obmedzenia uvádzania na trh a používania by sa mal v prípade potreby uplatňovať v rámci Európskej únie.

(8)

Smernica 76/769/EHS (6) by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)

Cieľom tejto smernice je zaviesť harmonizované ustanovenia týkajúce sa PFOS, a tým zachovať vnútorný trh a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia tak, ako sa vyžaduje podľa článku 95 zmluvy.

(10)

Táto smernica nemá vplyv na právne predpisy Spoločenstva, ktorými sa stanovujú minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov, ako je napríklad smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (7) a samostatné smernice, ktoré z nej vychádzajú, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (kodifikované znenie) (8) a smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (9),