Spravodajca:

Javier GARAT PÉREZ

Konzultácia	Európska komisia, 27. 3. 2023
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	28. 6. 2023
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	41/0/4
Prijaté v pléne	12/07/2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	149/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Naše oceány pokrývajú 70 % povrchu planéty. Sú zdrojom potravy a biodiverzity, pomáhajú regulovať klímu a poskytujú živobytie pre mnohé pobrežné komunity, čo prináša značný prospech výhody pre zdravie, spoločnosť a hospodárstvo. Preto sa EHSV sa domnieva, že zdravé morské ekosystémy sú nevyhnutné pre planétu a pre obyvateľstvo, ktoré je od nich závislé.

1.2.

Európski rybári dodávajú vysokokvalitné morské plody s pomerne nízkou uhlíkovou stopou. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) po rokoch dobrého riadenia a zníženia tlaku na rybolov víta výraznú obnovu populácie rýb v Európskej únii. Podľa údajov Európskej komisie bolo v EÚ v roku 2009 iba päť populácií rýb lovených udržateľným spôsobom. V roku 2022 ich bolo viac ako šesťdesiat a stav sa naďalej zlepšuje (1). Populácie rýb, najmä v severovýchodnom Atlantiku, sa výrazne zvyšujú a iba za desať rokov dosiahli o 50 % vyššie úrovne ako v roku 2010 (2). Okrem toho, 99 % vykládok populácií rýb regulovaných EÚ v severovýchodnom Atlantiku (3), v celosvetovom meradle 82,5 % (4), pochádza z udržateľných populácií rýb.

1.3.

Toto oživenie si však vyžiadalo značné sociálno-ekonomické náklady. Znižovanie kvót má spolu s pokračujúcou krízou, ktorou trpia rybári, ničivý vplyv na demontáž lodí v celej Európe. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) má dnes európska rybárska flotila o 28 % menej plavidiel ako v roku 2000. EHSV sa preto domnieva, že je nevyhnutné zabezpečiť podnikom a pracovníkom predvídateľnosť príjmov a rámec hospodárskej stability.

1.4.

Hoci sa v rybolove v Európe vynaložilo veľké úsilie a dosiahol pokrok v oblasti udržateľnosti a ochrany morských ekosystémov, na oceány naďalej vplýva zmena klímy, acidifikácia a znečistenie látkami, ako sú plasty a iný odpad alebo zvyšky pochádzajúce z činností vykonávaných na pevnine, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre morské ekosystémy a komunity, ktoré sú od nich závislé. Na riešenie týchto problémov a v súlade s cieľmi nového globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 a stratégiou EÚ pre biodiverzitu do roku 2030 musí EÚ do roku 2030 právne chrániť 30 % svojich morí. EHSV vyzýva členské štáty, aby tento cieľ dosiahli v stanovenej lehote a hľadali riešenia, ktoré podľa odporúčania vedy umožnia koexistenciu s rybolovom.

1.5.

EHSV uznáva, že napriek zlepšeniam má rybolov naďalej vplyv na životné prostredie v oceánoch. Preto je evidentné, že je potrebné pokračovať v zmierňovaní vplyvu rybárskeho výstroja, zvyšovať selektivitu sietí, ako aj chrániť zraniteľné morské druhy a ekosystémy. EHSV žiada, aby sa uplatňovala stratégia dekarbonizácie a ochrany životného prostredia, ktorá sa zameriava viac na inováciu než na elimináciu činnosti a venuje rovnakú pozornosť trom pilierom udržateľnosti: environmentálnemu, sociálnemu a ekonomickému, čo pomáha udržať kvalifikované pracovné miesta v Európe. Rovnako žiada, aby sa dosiahla rovnováha medzi návrhom zintenzívniť zákaz rybolovu v tradičných oblastiach a zachovaním rybolovnej činnosti vzhľadom na neustále zvyšovanie populácií a narastajúcu hrozbu znižovania flotily.

1.6.

Napriek tomu, že akčný plán nie je právne záväzný, EHSV poznamenáva, že bude mať pre členské štáty a ich flotily značné sociálno-ekonomické náklady. Z tohto dôvodu vyjadruje poľutovanie nad tým, že akčný plán nie je doplnený sociálno-ekonomickou štúdiou ani nenavrhuje žiadne dodatočné finančné opatrenia na zelenú a energetickú transformáciu, ktoré navrhuje Európska komisia. Výbor preto žiada, aby sa vypracovala štúdia o sociálno-ekonomickom vplyve navrhovaných opatrení, najmä pokiaľ ide o zákaz rybolovu pri dne v chránených morských oblastiach, a žiada, aby sa zaviedli všetky potrebné prostriedky vrátane stimulov a kompenzačných mechanizmov na spravodlivú a vyváženú transformáciu.

1.7.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa prípadné obmedzenia týkajúce sa výstroja na lov pri dne automaticky premietli do produktov dovážaných z tretích krajín, najmä vzhľadom na to, že Európska únia dováža 70 % rýb, ktoré spotrebuje, a že tisíce ton rýb pochádzajú z krajín ako Rusko a Čína, pričom dokonca využívajú colné preferencie. Z tohto dôvodu EHSV vyzýva Komisiu, aby do akčného plánu zahrnula trhové opatrenia s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami, ako aj rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov z EÚ a mimo EÚ. Mobilné výstroje vlečené po dne zachytávajú 25 % celkových európskych úlovkov (5). EHSV požaduje akčný plán, ktorý neprehĺbi priepasť potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti (plodov mora) a ktorý umožní rybárom plne využívať rybolovné kvóty, ktoré sú im právom pridelené.

1.8.

V súvislosti s úhorom európskym EHSV požaduje nepretržité a rýchle úsilie o obnovu jeho biotopov, zlepšenie prepojenia riek a odstránenie prekážok migrácie. Vyzýva tiež na zlepšenie cezhraničnej spolupráce a zabránenie kontraproduktívnym rybolovným praktikám. Pripomína aj rovnako dôležitý aspekt, že nedávne zákazy rybolovu, ktoré EÚ prijala v záujme komerčných a rekreačných činností, majú negatívny vplyv na pobrežný rybolov v celej Európe, a preto vyzýva na analýzu pokroku pri obnove druhov pred zvažovaním reštriktívnejších rybolovných opatrení.

1.9.

EHSV zdôrazňuje kľúčovú úlohu vedy pri identifikácii, riadení a zmierňovaní hrozieb pre morské ekosystémy. Dospel k záveru, že je potrebné posilniť a zlepšiť vedecké odporúčania, prijať ekosystémový prístup k riadeniu morských zdrojov a použiť mapovanie rybolovnej stopy a záchytov uhlíka s vyšším rozlíšením.

1.10.

Pokiaľ ide o muníciu a iné znečisťujúce látky vypúšťané do našich morí v čase vojny, najmä v Baltskom mori, EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali operatívne opatrenia na vyčistenie morského dna, ako aj legislatívne opatrenia na zabezpečenie ochrany vôd pred týmto nebezpečenstvom.

2.   Základné informácie

2.1.

Akčný plán je podľa Európskej komisie súčasťou jej úsilia dosiahnuť dôslednejšie vykonávanie environmentálnej politiky EÚ a spoločnej politiky rybného hospodárstva s jej tromi piliermi udržateľnosti: environmentálnym, ekonomickým a sociálnym. Snaží sa urýchliť prechod na udržateľnejšie rybolovné postupy prostredníctvom: — používania selektívnejšieho rybárskeho výstroja a postupov pri komerčnom rybolove na zníženie úlovku mladých rýb, a tým zvýšenie šancí, že populácie rýb sa rozmnožia a udržia vo voľnej prírode, — využívania technologických inovácií a postupov zameraných na predchádzanie vedľajším úlovkom citlivých druhov, — postupného ukončenia rybolovu pri dne vo všetkých chránených morských oblastiach do roku 2030 vzhľadom na jeho kľúčovú úlohu pri obnove morskej biodiverzity a význam morského dna pre zdravie morských ekosystémov a zmierňovanie zmeny klímy.

2.2.

Podľa Európskej komisie musí byť tento prechod podporený ľahko dostupným financovaním, vedeckou prácou na vývoji a propagáciou inovatívnych rybolovných techník a silným rámcom riadenia, ktorý umožňuje dialóg medzi rybárskymi a environmentálnymi komunitami.

3.   Všeobecné pripomienky

Právne hľadiská

3.1.

EHSV konštatuje, že akčný plán je nezáväzný a ako taký predstavuje najmä sériu odporúčaní adresovaných členským štátom na základe stratégie EÚ v oblasti biodiverzity (6), stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy (7) a stratégie „Z farmy na stôl“ (8). Navrhovaný akčný program však bude mať pre členské štáty a ich flotily značné sociálno-ekonomické náklady. V tomto zmysle považuje EHSV akčný plán za jedinečnú príležitosť na otvorenie dialógu na európskej a národnej úrovni, a preto podporuje vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny pre členské štáty so zainteresovanými stranami (majitelia lodí, pracovníci a ochrancovia životného prostredia) ako pozorovateľmi, čo zaručuje koordinované a inkluzívne rozhodovacie procesy s cieľom prijímať a uplatňovať konzistentné riadiace opatrenia.

3.2.

EHSV pripomína, že právne predpisy EÚ v oblasti rybného hospodárstva a životného prostredia už vyžadujú ochranu a obnovu morského dna. Napríklad rybolov mobilným dnovým výstrojom v Stredozemnom mori je zakázaný v hĺbkach väčších ako 1 000 metrov. V Atlantickom oceáne je rybolov vlečnom sieťou na lov pri dne zakázaný v hĺbke viac ako 800 metrov a nedávno bolo nariadené pozastavenie rybolovnej činnosti pri dne na 16 419 km2 citlivých morských ekosystémov.

3.3.

EÚ však musí do roku 2030 právne chrániť 30 % svojich morí v súlade s cieľmi nového globálneho rámca pre biodiverzitu a stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity. EHSV vyzýva členské štáty, aby tento cieľ dosiahli prostredníctvom národných stratégií, ktoré podporujú ekosystémový prístup a umožňujú koexistenciu s rybolovom na základe vedeckých odporúčaní.

3.4.

Výbor zdôrazňuje, že všeobecný zákaz rybolovu pri dne v chránených morských oblastiach nepredpisuje žiadny medzinárodný nástroj (BBNJ (9), CBD (10) alebo OROP (11)), ani vlastné acquis Únie. Výbor zdôrazňuje, že všeobecný zákaz rybolovu pri dne v chránených morských oblastiach nepredpisuje žiadny medzinárodný nástroj (BBNJ, CBD alebo OROP), ani vlastné acquis Únie. Z tohto dôvodu považuje EHSV za vhodné riadiť sa výkladom, ktorý predložila Európska komisia vo svojej odpovedi na správu Dvora audítorov (12), v ktorej sa uvádza, že „označenie chránených morských oblastí nemusí viesť k úplnému obmedzeniu ľudskej činnosti, ale skôr k zavedeniu účinných riadiacich opatrení v súlade s cieľmi ochrany vytýčenými pre dané oblasti a na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní. To môže viesť k obmedzeniu rybolovných činností, len keď je to nevyhnutné na splnenie ekologických požiadaviek krajinných prvkov, ktoré sú predmetom ochrany“. Rovnaká logika sa odráža v smernici o biotopoch (13), kde sa uvádza, že „opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky“, okrem požiadavky vykonať posúdenie vplyvu v každom prípade a prijať opatrenia odôvodneným spôsobom (článok 6 ods. 3).

3.5.

Aby sa zaručilo, že produkty rybolovu sa budú dať vyrábať podľa najlepších sociálnych a environmentálnych noriem bez toho, aby sa poškodila konkurencieschopnosť prevádzkovateľov v rôznych krajinách EÚ, v akčnom pláne sa musí stanoviť stratégia, ktorou sa vytvoria rovnaké pravidlá hry, ako aj dodržiavanie noriem tretích krajín. Okrem toho by sa v dialógoch a konzultáciách o tom, ako ho budú jednotlivé členské štáty implementovať, malo koordinovať úsilie a zabezpečiť, aby flotily pod európskou vlajkou pôsobiace vo vodách iného členského štátu mohli byť zastúpené v procesoch vytvárania národných morských chránených oblastí. V opačnom prípade môže dôjsť ku komparatívnej ujme, a preto v európskych vodách nedôjde k žiadnej homogénnosti.

3.6.

Výbor poukazuje na článok 39 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje potreba zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov (a rybárov), zabezpečiť riadne zásobovanie a zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny. Z tohto dôvodu a pri zohľadnení zásady proporcionality (článok 5 ZEÚ) musia členské štáty navrhnúť možnosť s najmenším vplyvom na flotilu, ktorá zaručí účinnú ochranu prírody.

3.7.

EHSV pripomína, že článok 2 ods. 1 písm. b) Parížskej dohody (14) poukazuje na potrebu zvýšiť schopnosť prispôsobiť sa nepriaznivým vplyvom zmeny klímy a podporovať odolnosť voči zmene klímy a rozvoj s nízkymi emisiami skleníkových plynov, a to spôsobom, ktorý neohrozuje produkciu potravín.

Rozsah pôsobnosti

3.8.

Komisia nalieha na členské štáty, aby prijali opatrenia a v prípade potreby Komisii predložili spoločné odporúčania s cieľom zabezpečiť postupné ukončenie používania rybolovu mobilným dnovým výstrojom vo všetkých morských chránených oblastiach do roku 2030.

3.9.

EHSV pripomína, že chránené morské oblasti môžu viesť k obmedzeniu rybolovných činností vtedy, keď je to nevyhnutné na splnenie ekologických požiadaviek prírodných prvkov, ktoré sú predmetom ochrany. V tomto kontexte môžu chránené morské oblasti zahŕňať mnohé ďalšie ochranné opatrenia, ktoré nie sú spojené s rybolovom pri dne, ako je ochrana morských vtákov, veľrybotvarých cicavcov alebo korytnačiek. Výbor preto žiada Komisiu, aby pri navrhovaní opatrení týkajúcich sa výstroja na lov pri dne svoje úsilie zamerala výlučne na chránené morské oblasti, ktorých poslaním je ochrana citlivého morského dna, a nie iného charakteru.

3.10.

EHSV pripomína, že cieľom č. 3 nového Dohovoru o biologickej diverzite (CBD) je zaručiť a umožniť, aby sa do roku 2030 aspoň 30 % pobrežných a morských oblastí zachovalo a efektívne riadilo prostredníctvom chránených morských oblastí a ďalších účinných opatrení zameraných na ochranu oblastí (OECM), pričom sa zabezpečí, aby akékoľvek udržateľné využívanie, ak je to v takýchto oblastiach vhodné, bolo plne v súlade s výsledkami ochrany, pričom sa uznávajú a rešpektujú práva miestnych komunít.

3.11.

EHSV v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie, že Komisia do akčného plánu nezahrnula inkluzívne a účinné nástroje ochrany životného prostredia, ako sú OECM. Žiada, aby sa použila „Príručka na identifikáciu, hodnotenie a oznamovanie ďalších účinných opatrení zameraných na ochranu oblastí morského rybolovu“, ktorú v roku 2022 zverejnila FAO (15).

3.12.

EHSV tiež žiada, aby sa do výpočtu percentuálneho podielu právnej ochrany vo výške 30 % zahrnuli aj ďalšie účinné opatrenia zamerané na ochranu oblastí, aby bolo možné dosiahnuť tento cieľ primeraným spôsobom. V súvislosti s tým žiada, aby sa zohľadnili aj ďalšie zákazy rybolovu pri dne stanovené v právnych predpisoch o rybnom hospodárstve, ako napríklad nedávnych 87 oblastí uzavretých pre rybolov pri dne v Atlantiku alebo zákazy v západnom Stredozemnom mori v dôsledku viacročného plánu riadenia.

Rybolovná stopa

3.13.

V akčnom pláne sa uvádza, že rybolov mobilným dnovým výstrojom sa vo všeobecnosti v severovýchodnom Atlantiku uskutočňuje v 80 % – 90 % „rybolovných oblastí“, pričom sa odvoláva na osobitné odporúčanie Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) z 24. júna 2021. EHSV poukazuje na to, že tieto vysoké čísla sú spôsobené najmä nízkym rozlíšením mapovania rybolovnej stopy. V tomto zmysle ICES používa mriežku na odhad vplyvu rybolovu pri dne s rozlíšením približne 17 km2 (severnej zemepisnej šírky) a 27 km2 (južnej zemepisnej šírky). To znamená, že ak loď prekročí čiaru cez ktorýkoľvek z bodov v tejto oblasti, považuje sa to za lov v celej oblasti. To vedie k umelému zväčšovaniu využívanej oblasti a k prijímaniu politických rozhodnutí bez presného mapovania. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby do akčného plánu zahrnula potrebu mapovania rybolovu dnovým výstrojom s vyšším rozlíšením. V správe o vykonávaní rámcovej smernice o námornej stratégii (16) Komisia poznamenáva, že hlavné činnosti, ktoré spôsobujú skutočnú fyzickú stratu bentických (17) biotopov, sú „získavanie pôdy a protipovodňová ochrana, výstavba prístavov, ukladanie tuhého odpadu, výroba energie z obnoviteľných zdrojov a účinky neudržateľných akvakultúrnych (18) postupov“. Z tohto dôvodu EHSV žiada Európsku komisiu, aby tiež navrhla doplňujúce opatrenia na minimalizáciu alebo odstránenie vplyvu týchto prvkov, ktoré majú negatívny vplyv na rybolovnú činnosť.

Veda

3.14.

Narušenia ako acidifikácia, vlny horúčav oceánu, nedostatok kyslíka, množenie toxických rias, parazity alebo reprodukčné problémy môžu spôsobiť kolaps populácie rýb alebo ich prinútiť presunúť sa do hlbších a chladnejších vôd. Plasty, mikroplasty a iné znečisťujúce látky pochádzajúce z ľudskej činnosti majú tiež negatívny vplyv na morské ekosystémy. V dôsledku týchto faktorov nie je tradičná veda o rybnom hospodárstve v niektorých prípadoch schopná pochopiť stav a rozdiely v populáciách niektorých zásob rýb. EHSV dospel k záveru, že v dôsledku toho je viac ako kedykoľvek predtým potrebné využívať ekosystémový prístup a zlepšovať vedu, aby bolo možné posúdiť zmeny, pochopiť ich a prispôsobiť sa im.

3.15.

V akčnom pláne sa uvádza, že Komisia v roku 2024 spustí štúdiu s cieľom vyčísliť kapacitu na ukladanie uhlíka na morskom dne EÚ a možné vplyvy rybolovných činností pri dne na túto kapacitu. EHSV túto iniciatívu víta. V tejto súvislosti žiada, aby sa preskúmalo, či je kontrola narušenia sedimentov účinná z hľadiska zmierňovania zmeny klímy. Mal by sa tiež preskúmať vplyv presunu rybolovných činností v dôsledku zákazu do nových, predtým nevyužívaných oblastí, ako aj vplyv prírodných udalostí, napr. búrok, na sedimenty, a potom by sa malo urobiť ich porovnanie s vplyvom rybolovu pri dne.

3.16.

EHSV plne podporuje iniciatívu Komisie vytvoriť interaktívnu platformu pre selektívny a inovatívny rybársky výstroj s cieľom vymieňať si poznatky a osvedčené postupy. V tejto súvislosti pripomína odporúčania Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) o inovatívnom rybárskom výstroji (19), kde odborníci hodnotili prínosy a vplyvy inovatívnych výstrojov na morské ekosystémy, citlivé biotopy a selektivitu rybolovu. EHSV víta skutočnosť, že najväčší pokrok sa dosiahol v oblasti rybolovu pri dne, a nabáda, aby v ňom pokračovalo.

Sociálno-hospodársky vplyv

3.17.

Hoci to nie je povinné, EHSV požaduje vypracovanie štúdie sociálno-ekonomického vplyvu navrhovaných opatrení, najmä pokiaľ ide o zákaz lovu pri dne v chránených morských oblastiach. Vzhľadom na skutočnosť, že len rybolov vlečnými sieťami predstavuje v EÚ 7 000 rybárskych lodí, 20 000 rybárov, tretinu celkovej rybolovnej kapacity, 38 % príjmov vytvorených flotilou EÚ a 25 % celkových úlovkov, je nevyhnutné vyhodnotiť vplyv navrhovaných opatrení.

3.18.

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nielen preskúmali a minimalizovali priamy vplyv navrhovaných opatrení, ako je strata prístupu k tradičným loviskám, ale aj presun rybolovného úsilia do iných oblastí, čo môže spôsobiť rozpory medzi rybárskymi výstrojmi, nedostupnosť cieľových druhov alebo vyššiu spotrebu paliva.

Potravinová bezpečnosť

3.19.

V záveroch akčného plánu sa zdôrazňuje potreba zaručiť potravinovú bezpečnosť, ako aj sociálno-ekonomický blahobyt pre rybárov, pobrežné spoločenstvá a spoločnosti vo všeobecnosti. Zákaz lovu pri dne v súčasných chránených morských oblastiach (10 % morí) by však viedol k 2 % zvýšeniu dovozu. EHSV vzhľadom na dôležitosť spravodlivej transformácie žiada, aby sa vypracovala štúdia o odhadovanom zvýšení dovozu pre ciele stanovené v uvedenom pláne (30 % morí).

3.20.

EHSV pripomína, že 70 % rýb konzumovaných v EÚ už pochádza z tretích krajín a že rybolov mobilným výstrojom zachytáva 25 % celkových európskych úlovkov. Požaduje akčný plán, ktorý neprehĺbi priepasť potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti (pokiaľ ide o plody mora) a umožní rybárom plne využívať rybolovné kvóty, ktoré sú im zákonne pridelené.

Trhové opatrenia

3.21.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa obmedzenia rybolovu dnovým výstrojom automaticky premietli do produktov dovážaných z tretích krajín, najmä ak vezmeme do úvahy, že tisíce ton bielych rýb (napríklad treska aljašská, treska škvrnitá, treska jednoškvrnná) pochádzajú z Ruska a Číny, pričom dokonca podliehajú colným preferenciám. Z tohto dôvodu vyzýva Komisiu, aby do akčného plánu zahrnula trhové opatrenia s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami, ako aj rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov z EÚ a mimo EÚ.

Financovanie

3.22.

EHSV vyjadruje poľutovanie, že v akčnom pláne sa nenavrhujú žiadne dodatočné finančné opatrenia na zelenú a energetickú transformáciu, ktoré navrhuje Európska komisia. Iniciatívu takého rozsahu, ktorá ovplyvňuje toľko plavidiel na lov pri dne, musia sprevádzať potrebné stimuly a kompenzačné mechanizmy. EHSV žiada, aby sa štátna pomoc prideľovala skôr na výskum a inovácie s cieľom obmedziť kontakt s morským dnom než na výmenu rybárskeho výstroja alebo demontáž lodí. To by si okrem technických prekážok, pokiaľ ide o zmenu metód rybolovu, vyžadovalo obrovské sumy peňazí, ktoré nie sú v rámci súčasných fondov k dispozícii. EHSV sa okrem toho zasadzuje za to, aby sa zohľadnila sezónnosť a špecifickosť odvetvia rybárstva. Žiada, aby okrem Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF) aj Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja prijali programy zamerané na rybolov s cieľom zlepšiť nasmerovanie finančných prostriedkov do oblastí, kde sú najviac potrebné. Okrem toho vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala monitorovacie správy s cieľom overiť, či sa finančné prostriedky správne využívajú a rozdeľujú.

Vedľajšie úlovky

3.23.

EHSV plne súhlasí s Komisiou, že je potrebné minimalizovať a, ak je to možné, odstrániť vedľajšie úlovky citlivých morských druhov (ako je delfín obyčajný v Biskajskom zálive). Je znepokojený, pokiaľ ide o obzvlášť ohrozené zraniteľné druhy, ako sú niektoré druhy žralokov, morské korytnačky, morské cicavce (sviňucha tuponosá v Baltskom mori a tuleň mníšsky v Stredozemnom mori) a morské vtáky (víchrovník baleársky). EHSV vyzýva členské štáty, aby prijali národné alebo spoločné opatrenia na minimalizáciu vedľajších úlovkov.

3.24.

V tejto súvislosti EHSV víta najnovšie opatrenia niektorých členských štátov, ktoré nasadili na palubu pozorovateľov a akustické zariadenia, ktoré vysielajú ultrazvuk na odplašenie delfínov. EHSV nakoniec vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vyvážené uzatváranie oblastí rybolovu na ochranu citlivých druhov a aby sa zohľadnil veľký sociálno-ekonomický vplyv na flotilu.

3.25.

Pokiaľ ide o úhora európskeho, EHSV je znepokojený nízkym stavom tohto druhu a pripomína rázne opatrenia na jeho zlepšenie, ktoré prijala Rada v decembri 2022, a ktoré zahŕňajú pozastavenie morských úlovkov na šesť mesiacov a úplný zákaz rekreačného rybolovu. V tejto súvislosti EHSV pripomína, že tieto opatrenia budú mať výrazný negatívny vplyv na pobrežný rybolov v celej Európe, a preto vyzýva na analýzu pokroku pri obnove druhov pred prijatím reštriktívnejších opatrení. Výbor sa však domnieva, že je nevyhnutné zaoberať sa všetkými vplyvmi, súvisiacimi aj nesúvisiacimi s rybolovom, a lepšie vykonávať príslušné právne predpisy, ako je rámcová smernica o vode (20), smernica o biotopoch a rámcová smernica o morskej stratégii, s cieľom čo najskôr zlepšiť situáciu a vyhnúť sa ďalším obmedzeniam.

Iné znečisťujúce látky

3.26.

Odhaduje sa, že len na dne samotného Baltského mora sa v dôsledku vojen v minulom storočí nachádza približne 50 000 ton chemickej munície, 500 000 ton konvenčných zbraní a 10 000 vrakov lodí (21). Toto nebezpečenstvo sa zhoršuje brutálnou vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine. Vysypaná munícia predstavuje skutočnú hrozbu pre ľudské životy a morské prostredie a ohrozuje nielen rybolov a lodnú dopravu, ale aj rozvoj iných odvetví modrého hospodárstva. EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali operatívne opatrenia na vyčistenie morského dna, ako aj legislatívne opatrenia na zabezpečenie ochrany vôd pred týmto nebezpečenstvom. Pripomína význam Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín a národných programov členských štátov v rámci rámcovej smernice o morskej stratégii na ochranu morského prostredia ako zdroja bezpečných a zdravých potravín pre ľudí.

Modré hospodárstvo

3.27.

EHSV pripomína, že rôzne odvetvia, ktoré tvoria modré hospodárstvo, sú vzájomne závislé (rybné hospodárstvo, biotechnológia, lodná doprava, námorná doprava, akvakultúra, lodenice, dodávateľský reťazec, logistika a doprava). Strata alebo demontáž rybárskych lodí má preto priamy vplyv na lodenice a iné európske logistické služby. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať stratégiu dekarbonizácie a ochrany životného prostredia, ktorá sa zameriava viac na inováciu než na elimináciu činnosti a venuje rovnakú pozornosť trom pilierom udržateľnosti: environmentálnemu, sociálnemu a ekonomickému, čo pomáha udržať kvalifikované pracovné miesta v Európe (22). Okrem toho pripomína, že odvetvie rybárstva pomáha práve pri podporovaní obyvateľstva vo vidieckych pobrežných komunitách, ktoré sú od tohto odvetvia veľmi závislé (23). Priamym dôsledkom obmedzenia alebo straty odvetvia rybolovu je zvýšenie migračného toku do veľkých miest so všetkými problémami, ktoré so sebou prináša koncentrácia obyvateľstva.

Veterná energia

3.28.

V súlade s Európskou zelenou dohodou si EÚ stanovila za cieľ dvadsaťnásobne zvýšiť produkciu morskej energie v EÚ, aby sa do roku 2050 dosiahla klimatická neutralita. Toto zvýšenie však nie je vyňaté z vplyvov na morské prostredie, ako je inštalácia parkov veternej energie a kladenie hlbokomorských káblov. Rôzne členské štáty dokonca oznámili, že sa chystajú prepojiť svoje elektrické siete na šírom mori, najmä prostredníctvom umelých energetických ostrovov v Baltskom mori a v Atlantiku. EHSV si plne uvedomuje potrebu obnoviteľných zdrojov energie, ktoré musia existovať súčasne s udržateľnými zdrojmi potravín (24). Vyzýva preto na opatrný rozvoj veternej energie na mori s cieľom vyhnúť sa rovnakým chybám ako v minulosti a minimalizovať jej vplyv na biodiverzitu. EHSV okrem toho žiada, aby inštalácia týchto štruktúr neovplyvnila tradičné loviská rybárov.

---

(1)  COM(2023) 103.

(2)  STECF Adhoc 20-01.

(3)  COM(2020) 248.

(4)   Situácia svetového rybného hospodárstva a akvakultúry 2022 (FAO).

(5)  STECF 21-08.

(6)  COM(2020) 380.

(7)  COM(2021) 82.

(8)  COM(2020) 381.

(9)  Dohoda o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biologickej diverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie

(10)  Dohovor o biologickej diverzite.

(11)  Regionálne organizácie pre riadenie rybárstva.

(12)  Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 26/2020.

(13)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(14)  Parížska dohoda z roku 2015 (OSN).

(15)   Príručka na identifikáciu, hodnotenie a oznamovanie ďalších účinných opatrení zameraných na ochranu oblastí morského rybolovu, FAO.

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008 , ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(17)  Biotopy nájdené na dne mora.

(18)  COM(2020) 259.

(19)  ICES sr.2020.12.

(20)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 , ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(21)   Clearing chemical and conventional munitions from the sea (Euractiv).

(22)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ – Transformácia modrého hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti [COM(2021) 240 final] (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 108).

(23)  Stanovisko Výboru regiónov na tému Spoločná rybárska politika v praxi: smerom k udržateľným a odolným pobrežným komunitám v EÚ, NAT-VII/035.

(24)   Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 290.