Spravodajkyňa:	Milena ANGELOVA
Spoluspravodajca:	Ivan KOKALOV

Žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ	list, 8. 12. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
	prieskumné stanovisko
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	21. 6. 2023
Prijaté v pléne	13. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	205/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Duševné zdravie veľmi komplexné. Ovplyvňuje ho množstvo faktorov: biologické, psychologické, vzdelávacie, sociálne, hospodárske, pracovné, kultúrne a environmentálne faktory. Úspešné zlepšenie a podpora duševného zdravia (1) a prevencia problémov duševného zdravia si vyžadujú uplatňovanie komplexného, multidisciplinárneho a celoživotného prístupu, ktorý sa musí ako prierezová hlavná priorita pevne začleniť do tvorby politík na úrovni EÚ a vnútroštátnej (regionálnej aj odvetvovej) úrovni s cieľom:

1.1.1.

podporovať reformu zdravotníckych systémov v celej EÚ, aby sa zabezpečilo, že budú poskytovať integrované a plánované dlhodobé intervencie a starostlivosť nielen na liečbu, ale aj na prevenciu zdravotných problémov, s využitím multidisciplinárnych tímov namiesto zameriavania sa na epizodické modely starostlivosti. Konečným cieľom by malo byť presmerovať prevládajúce zameranie zdravotníckeho systému v oblasti duševného zdravia ku komplexnejším biopsychosociálnym postupom založeným na ľudských právach, ktorými sa zabezpečí prevencia, včasná diagnostika a skríning zhoršeného duševného zdravia a účinné sledovanie jednotlivých prípadov a poskytovanie prístupu zameraného na človeka v rámci komunity.

1.1.2.

Zameriavať sa na nepretržitú podporu duševného zdravia, prevenciu duševných chorôb a budovanie odolnosti, čo by sa malo zohľadňovať vo všetkých politikách EÚ, ako aj vnútroštátnych, regionálnych a odvetvových politikách. EHSV s ohľadom na pripravované oznámenie o holistickom prístupe k duševnému zdraviu víta oznámenie Európskej komisie o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu (2), dôrazne podporuje v nej formulovaný hlavný cieľ verejnej politiky, ktorým „by malo byť zabezpečenie, aby sa na nikoho nezabúdalo, aby občania mali rovnaký prístup k prevencii a službám v oblasti duševného zdravia v celej EÚ a aby opätovné začlenenie a sociálne začlenenie boli hlavnou myšlienkou kolektívnej akcie zameranej na boj proti chorobám súvisiacim s duševným zdravím“, a vyzýva na jeho urýchlenú transpozíciu do stratégie EÚ v oblasti duševného zdravia, ktorá bude mať časový rámec, dostatočné financovanie, budú v nej vymedzené zodpovednosti a bude obsahovať ukazovatele na monitorovanie pokroku v rámci celej EÚ a v členských štátoch – a to aj v rámci procesu európskeho semestra. V európskom semestri by sa mal viac zohľadňovať vplyv socioekonomických a environmentálnych faktorov na duševné zdravie vrátane významných pozitívnych vplyvov zlepšenia prístupu k cenovo dostupným a kvalitným službám všeobecného záujmu (bývanie, energie, odpady/voda atď.). V ideálnom prípade by sa tým mala riadiť práca na vnútroštátnej úrovni napríklad tak, že by sa od členských štátov vyžadovalo, aby vypracovali a vykonávali akčné plány, ktoré by Komisia mohla pravidelne preskúmavať, pričom by krajiny podnecovala k tomu, aby si navzájom vymieňali skúsenosti a inšpirovali sa v úsilí o dosiahnutie ambicióznych opatrení. Hlavné environmentálne a sociálne rizikové faktory by sa mali nepretržite sledovať a na minimalizovanie a odstránenie takýchto rizík by sa mali urýchlene prijímať príslušné stratégie a opatrenia.

1.1.3.

Poskytovať možnosti včasnej diagnostiky, primeranú liečbu, psychoterapiu a rehabilitáciu ľudí s duševným ochorením a psychologickým postihnutím, ako aj sociálne začlenenie založené na rešpektovaní osobnej dôstojnosti, ľudských práv, slobody a rovnosti.

1.1.4.

Duševné zdravie by sa malo vo všetkých členských štátoch uznať ako závažná téma, ktorá si vyžaduje primeranú pozornosť a holistickú, koordinovanú, štruktúrovanú reakciu zameranú na človeka. Je potrebné odstrániť nátlak, stigmatizáciu, segregáciu a diskrimináciu súvisiace s duševnými poruchami. Zásadný význam pre všeobecné sprístupnenie a cenovú dostupnosť zdravotníckych služieb na riešenie problémov s duševným zdravím má primerané financovanie. To zahŕňa investície do náležite vyškoleného zdravotníckeho personálu v dostatočnom počte. Primeranou úrovňou platov, neustálym zvyšovaním kvalifikácie a dostatočným počtom zamestnancov by sa zabezpečila dostatočná pozornosť a čas venované nielen pacientom, ale aj ľuďom, ktorí hľadajú lekárske poradenstvo, stanoviská či liečbu. Aspekt financovania, a to fyzickej aj sociálnej infraštruktúry zdravotníckeho sektora, by sa mal v národných plánoch obnovy a odolnosti lepšie rozpracovať, pretože projekty týkajúce sa zdravia sú v nich v ich súčasnej podobe výrazne nedostatočne zastúpené a finančne kryté. Mnohé národné plány obnovy a odolnosti sa dostatočne nevenujú nedávnym viacnásobným krízam, ktoré prehlbujú riziko stupňovania problémov v oblasti duševného zdravia, a preto by sa mali urýchlene aktualizovať.

1.1.5.

Mal by sa poskytovať lepší prístup k službám podpory, liečby, psychoterapie, zdravotnej a sociálnej rehabilitácie, špeciálnej a všeobecnej starostlivosti a činnostiam týkajúcim sa psychosociálnej podpory. To by sa malo dosiahnuť vytvorením a zavedením inovatívnych personalizovaných intervencií založených na dôkazoch, ktorými sa zlepší a zaručí rovnaký a spoločensky prijateľný prístup k farmakologickej liečbe, podpora rodín osôb s duševným ochorením, zlepší sa spôsobilosť a kvalifikácia osôb poskytujúcich všeobecnú a špecializovanú starostlivosť a vytvorí sa systém integrovanej, a to aj komunitnej, starostlivosti poskytovanej multidisciplinárnymi tímami.

1.1.6.

Vypracovať a zaviesť doplnkové prístupy k poskytovaniu primeranej podpory v krízových a núdzových situáciách. Je potrebné vytvoriť „pyramídu intervencií“ založenú na začlenení sociálnych a kultúrnych hľadísk do základných opatrení na zvládanie zdravotných ťažkostí, posilnení vzťahov v rámci komunity a rodinnej podpory prostredníctvom cielenej nešpecifickej podpory a poskytovaní odborných služieb špecializovanej pomoci a asistencie od rôznych zdravotníckych pracovníkova pre občanov s viacerými vážnymi ochoreniami. Na všetkých stupňoch vzdelávania by sa osnovy na podporu zdravia mali zameriavať na rozvoj vhodných návykov a zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti, ako aj na riziká pre duševné zdravie a spôsoby, ako sa im vyhnúť alebo znížiť ich vplyv, s dôrazom na mimoriadne okolnosti, ako sú pandémie alebo prírodné katastrofy.

1.1.7.

Umožňovať vytvorenie systémov duševného zdravia založených na právach a komunite, zameraných na jednotlivcov a zotavenie, ktorých prioritou bude posilnenie postavenia jednotlivcov a ich aktívna účasť na vlastnom zotavení s konečným cieľom zlepšenia kvality života ľudí trpiacich duševnou chorobou. Podporovať úsilie o zavádzanie inkluzívnej starostlivosti a podpory v rámci zdravotníckych systémov v oblasti duševného zdravia s cieľom zamerať sa na potreby špecifických a zraniteľných skupín, ako sú deti, starší ľudia, utečenci a migranti, LGBTIQ+ osoby, ako aj ľudia v znevýhodnených socioekonomických situáciách.

1.1.8.

Zabezpečiť celosvetovú, medzištátnu a medziodvetvovú spoluprácu v oblasti duševného zdravia, vybudovať kapacity s viacerými zainteresovanými stranami a zaručiť inkluzívnu účasť na vykonávaní iniciatív. Malo by to zahŕňať koordináciu, výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov, podporiť vedecký výskum a inovácie, zamerať sa na pozitívne zdravotné a sociálne výsledky, digitalizáciu procesov, podporovať prácu v rámci sietí/platforiem sociálnych partnerov, výskumníkov a vedcov, zdravotníckych pracovníkov, sociálnych pracovníkov, mimovládnych organizácií pacientov a sociálnych služieb.

1.1.9.

Pracovisko sa považuje za inkubátor na rozvoj duševného zdravia a podpory. Preto by sa mali podporovať spoločné iniciatívy a spoločné akcie sociálnych partnerov zamerané na neustále zlepšovanie pracovných podmienok, a to aj prostredníctvom dostatočných finančných prostriedkov. Je potrebné posúdiť a odstrániť psychosociálne riziká na pracovisku a všemožne sa snažiť zabrániť násiliu a psychickému obťažovaniu (3).

1.2.

Vzhľadom na rastúci význam duševného zdravia a s cieľom vyslať jasný signál, že je potrebné vytvoriť silnú alianciu na zlepšenie a podporu duševného zdravia, EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vyhlásila rok 2024 za Európsky rok duševného zdravia.

1.3.

Medzi porušovaním ľudských práv a zlým duševným zdravím existuje priama súvislosť, keďže ľudia s duševnými poruchami, mentálnym postihnutím a závislosťou od návykových látok často zažívajú v zariadeniach zdravotnej starostlivosti zlé zaobchádzanie, porušovanie ľudských práv a diskrimináciu. V mnohých krajinách je kvalita starostlivosti v zariadeniach pre hospitalizovaných aj ambulantných pacientov nízka a dokonca aj škodlivá a môže aktívne brzdiť ich zotavovanie (4). Je potrebné monitorovať existujúce sociálne služby a služby starostlivosti o duševné zdravie so zreteľom na normy podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, vypracovať postupy založené na právach a investovať do služieb a podpory, ktoré rešpektujú slobodný a informovaný súhlas osoby a nevyužívajú nátlak a nútenú liečbu. Pre pracovníkov v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti je potrebné prijať usmernenia a protokoly a poskytnúť im aj odbornú prípravu o prístupoch založených na právach.

2.   Základné informácie

2.1.

Duševné zdravie sa stáva čoraz dôležitejšou otázkou v celej EÚ, pretože nie je len predpokladom blahobytu a európskeho spôsobu života, ale ročne stojí EÚ 4 % jej HDP. EHSV sa mu preto rozhodol venovať stanovisko z vlastnej iniciatívy. Vo svojom prejave o stave Únie v septembri 2022 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oznámila zámer EK predstaviť v roku 2023 nový komplexný prístup k duševnému zdraviu (zahrnutý v pracovnom programe EK na rok 2023). Na narastajúci význam duševného zdravia sa takisto upozornilo v záveroch Konferencie o budúcnosti Európy, v ktorých sa – na základe osobitnej žiadosti mladých ľudí – vyzvalo na vytvorenie iniciatív s cieľom zlepšiť chápanie problémov duševného zdravia a spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať. V revidovanej správe projektu CultureForHealth z decembra 2022 (5) sa tiež Európska komisia vyzýva, aby sa zamerala na duševné zdravie ako svoju strategickú prioritu.

2.2.

Na základe žiadosti európskych občanov vyzvali na konanie v tejto oblasti aj EP (6) a Rada. A nedávno si nadchádzajúce španielske predsedníctvo vyžiadalo od EHSV prieskumné stanovisko, ktoré doplnil pôvodný návrh z vlastnej iniciatívy.

3.   Determinanty duševného zdravia

3.1.

Najvýznamnejšími determinantmi duševného zdravia sú mikroprostredie a makroprostredie, jednotlivé sociálno-psychologické faktory a kultúrno-environmentálne faktory, napr. rodinný stav, rodová príslušnosť, nedostatok podporných vzťahov, nízky stupeň vzdelania, nízky príjem a/alebo nízke sociálno-ekonomické postavenie, pracovné problémy, zlé alebo neisté pracovné podmienky, nezamestnanosť, finančné ťažkosti, pociťovaná stigma a diskriminácia, chabé somatické zdravie, osamelosť, nízke sebavedomie, zlé životné podmienky, starnutie, nepriaznivé životné udalosti atď. Riziko vzniku duševných problémov tiež zhoršuje zraniteľnosť a neistá budúcnosť spolu so zmenami v hodnotových systémoch a ich uznávanie novými generáciami. Posúdenie individualizovaných psychosociálnych rizík má obrovský význam vo svete práce – najmä pokiaľ zahŕňa veľkú zodpovednosť, neistotu, neisté podmienky, nebezpečné prostredie alebo atypickú prácu. Je potrebné zohľadňovať aj individuálne vlastnosti, napríklad zvládanie stresu, chronické choroby atď.

3.2.

Rizikové faktory na úrovni populácie súvisia so zlými skúsenosťami z detstva, chudobou, zlou správou vecí verejných, diskrimináciou, porušovaním ľudských práv, slabým vzdelaním, nezamestnanosťou, zlou zdravotnou starostlivosťou, nedostatočnými možnosťami bývania a neprimeranými sociálnymi a zdravotníckymi službami, kvalitou politík sociálnej ochrany, nedostatkom príležitostí atď. Chudoba a duševné choroby sú vzájomne podmienené, pričom vzniká začarovaný kruh – duševné choroby vedú k chudobe a chudoba je rizikovým faktorom pre chabé duševné zdravie.

3.3.

Duševné zdravie ovplyvňujú aj environmentálne faktory. Ich vplyv je vždy komplexný a závisí od prevládajúcich okolností alebo podmienok, za ktorých dochádza k vzniku duševných chorôb. Mnohé z nich súvisia s klímou, prírodnými javmi a katastrofami, ako sú uragány alebo zemetrasenia. Iné sa zas spájajú s dostupnosťou a kvalitou pitnej vody, dostupnosťou kanalizácie, stupňom urbanizácie atď.

3.4.

Determinanty duševného zdravia ovplyvňujú rôzne skupiny ľudí v rôznej miere. Zvyčajne platí, že čím je skupina zraniteľnejšia, tým je vplyv na ňu silnejší. Medzi zraniteľnejšie skupiny patria mladí ľudia a seniori bez partnera, osamelí ľudia a ľudia s predispozíciami alebo mentálnym či telesným postihnutím, ktoré má vplyv na ich pohyblivosť a migranti.

3.5.

Akákoľvek forma závislosti – či už súvisiaca s návykovou látkou alebo správaním, ohrozuje dobré duševné zdravie. Okrem závislosti od alkoholu, nikotínu a drog môžu závislosť spôsobiť aj určité lieky – vrátane tých, ktoré sa predpisujú na zmiernenie duševných porúch. Preto je dôležité, aby mal každý, kto to potrebuje, zrýchlený prístup k profesionálnym psychiatrom a psychoterapeutom, ktorí môžu pomôcť s hĺbkovým riešením týchto problémov. Lieky môžu predstavovať dočasné riešenie, kým sa poskytne odborná pomoc. Osobitnú pozornosť si vyžadujú behaviorálne závislosti, najmä tie, ktoré vyplývajú z nadmerného používania digitálnych zariadení (nomofóbia (7)), keďže postihujú najmä deti a dospievajúcich. Algoritmy, ktoré sa používajú na personalizáciu obsahu v sociálnych médiách, môžu takisto vytvárať riziko zhoršenia duševných chorôb tým, že stále ponúkajú obsah, ktorý spôsobuje problémy s duševným zdravím – najčastejšie úzkosť a depresiu. Pokiaľ ide o psychedelické liečebné postupy, ktoré sa objavujú ako nová kategória prelomových liečebných postupov v prípade ochorení, ako sú závažná depresia, posttraumatická stresová porucha a poruchy súvisiace s konzumáciou alkoholu, je potrebný ďalší výskum v kontrolovanom terapeutickom prostredí. EHSV uznáva potenciál tejto liečby a žiada vyčlenenie finančných prostriedkov na podporu jej výskumu, vývoja a prípadnej komercializácie.

3.6.

Index duševného zdravia, ktorý vypracovala spoločnosť Headway (8), opisuje účinky vrátane úmrtí, impulzívneho a agresívneho správania a vyššej miery samovrážd. Odhalil tiež, že faktory, o ktorých sa v minulosti málo diskutovalo, napríklad zvýšenie priemernej mesačnej teploty o jeden stupeň, súviseli so zvýšením návštev psychiatrických pohotovostí o 0,48 % a nárastom počtu samovrážd o 0,35 %.

3.6.1.

Tento index odhalil, že približne 22,1 % osôb žijúcich v prostredí, kde prebieha konflikt, zažíva duševné poruchy (13 % má mierne formy depresie, úzkosti a posttraumatickej stresovej poruchy, 4 % majú stredne závažné formy, 5,1 % trpí ťažkou depresiou a úzkosťou, schizofréniou alebo bipolárnou poruchou). Približne každý piaty človek trpí po ukončení konfliktu aj naďalej duševnou poruchou.

3.6.2.

Keďže na svete v súčasnosti prebieha 27 konfliktov (9) a 68,6 milióna ľudí je vysídlených (10), je riešenie potrieb v oblasti duševného zdravia ľudí zasiahnutých konfliktom a migráciou kľúčovou prioritou a vyžaduje si zvýšené monitorovanie zdravia prinajmenšom počas troch rokov po ukončení konfliktu.

3.6.3.

V indexe sa ďalej uvádzajú kľúčové príležitosti pre zdravotnícke systémy na zlepšenie alebo udržanie výsledkov v oblasti duševného zdravia v budúcnosti. Údaje poukazujú na značné rozdiely v stratégiách, politikách a právnych predpisoch v oblasti duševného zdravia a veľké rozdiely sú aj vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť v jednotlivých členských štátoch (napr. 14,5 % vo Francúzsku oproti 1 % v Luxembursku) (11). Pozitívom je, že dochádza k veľkému pokroku, pokiaľ ide o počet ambulantných zariadení duševného zdravia, ktorý sa zvýšil z 3,9 na 9,1 na milión osôb.

4.   Vplyv nedávnych viacnásobných kríz na duševné zdravie

4.1.

Pred pandémiou ochorenia COVID-19 podľa údajov trpelo duševnou chorobou vyše 84 miliónov ľudí v EÚ (teda každý šiesty človek) – pričom toto číslo sa odvtedy určite zvýšilo (12). Približne 5 % populácie v produktívnom veku malo vysoké potreby z dôvodu duševnej poruchy a ďalších 15 % malo stredne vysoké potreby v oblasti duševného zdravia, ktoré znižovali ich vyhliadky na získanie zamestnania, produktivitu a mzdu. Duševné poruchy a poruchy správania zodpovedajú približne za 4 % úmrtí v Európe ročne a predstavujú druhú najčastejšiu príčinu smrti mladých ľudí.

4.2.

Duševné zdravie sa od začiatku kovidovej pandémie vo všeobecnosti zhoršuje, ale vplyv tohto zhoršenia pociťujú najmä mladí ľudia, seniori, ľudia, ktorí pre COVID-19 prišli o milovanú osobu, alebo ďalšie zraniteľné skupiny. Sociálna izolácia a sociálny stres nepriaznivo ovplyvňujú duševné zdravie a pohodu ľudí. Osoby s už existujúcimi zdravotnými problémami sú vystavené riziku zhoršenia fyzického aj duševného zdravia. Napriek zvýšenému dopytu po službách starostlivosti o duševné zdravie bol prístup k zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pandémiou, prinajmenšom v jej prvej fáze, vo veľkej miere narušený. Zvýšený dopyt po starostlivosti o duševné zdravie poukazuje na rastúci význam telemedicíny a digitálnych riešení pri prevencii, diagnostike, liečbe a monitorovaní duševných problémov.

4.3.

Medzi stresujúce udalosti, ktoré sprevádzali pandémiu ochorenia COVID-19, patrili: riziko nákazy a prenosu vírusu na iných ľudí, strach z dlhodobých následkov pandémie (vrátane hospodárskych), symptómy iných chorôb (najmä respiračných) nesprávne interpretované ako symptómy ochorenia COVID-19, zatvorenie škôl a škôlok, ktoré zvýšilo stres rodičov a opatrovateľov, pocity hnevu a nespokojnosti s vládou a zdravotníckymi pracovníkmi či nedôvera v informácie, ktoré poskytovala vláda alebo iné oficiálne miesta.

4.4.

Zdravotnícki pracovníci v prvej línii (vrátane zdravotných sestier, lekárov, vodičov sanitiek, laboratórnych pracovníkov a záchranárov) navyše počas pandémie zažívajú dodatočné stresové faktory, ako je stigmatizácia práce s rizikovými pacientmi, nedostatok osobných ochranných prostriedkov a nedostatočné vybavenie na starostlivosť o vážne chorých pacientov, potreba neustálej ostražitosti, dlhší pracovný čas, zvýšený počet pacientov, potreba neustáleho zvyšovania kvalifikácie a odbornej prípravy, zmena protokolov diagnostikovania a liečby pacientov s ochorením COVID-19, nižšia podpora spoločnosti, nedostatočné osobné možnosti starostlivosti o seba samých, nedostatočné medicínske informácie o dlhodobých účinkoch nákazy a strach z nakazenia rodiny a milovaných.

4.5.

Nedávno zase priniesla nový šok s dlhodobými účinkami na duševné zdravie ruská agresia proti Ukrajine a jej následky pre živobytie a neistotu v budúcnosti. Štátni príslušníci tretej krajiny, ako sú ľudia utekajúci z Ukrajiny, môžu čeliť osobitným problémom duševného zdravia v dôsledku traumatizujúcich zážitkov zo svojej vlasti alebo pri úteku do EÚ. Vojna má zároveň vedľajšie účinky a zaťažuje obyvateľstvo EÚ sociálno-ekonomicky, čím v celej EÚ vytvára dodatočné dlhodobé riziká pre duševné zdravie.

5.   Zraniteľné skupiny

5.1.

Deti a dospievajúci. Intervencie v oblasti podpory duševného zdravia v ranom detstve by mali byť neoddeliteľnou súčasťou všeobecnej zdravotnej starostlivosti o deti a ich rodičov a opatrovateľov. Začínajú sa už v tehotenstve a pokračujú podporou zodpovedného rodičovstva a poradenstvom týkajúcim sa vývoja v ranom detstve. Vzdelávacie systémy by sa mali zameriavať na zvyšovanie informovanosti a povedomia, prevenciu a monitorovanie násilia – fyzického aj online – a závislostí od alkoholu, nikotínu alebo drog atď. Používanie sociálnych médií ohrozuje duševné zdravie, ak je nadmerné, ale tieto médiá ponúkajú aj príležitosti na liečbu duševných ochorení. Vplyv školského stresu a školskej výkonnosti môže tiež vyvolať tlak na duševné zdravie.

5.1.1.

V školách by sa mali zaviesť programy na podporu duševnej pohody a mala by sa zvýšiť gramotnosť v oblasti duševného zdravia. Mali by sa vyvinúť účinný prístup k zdravotnej starostlivosti s cieľom podporovať deti od mladého veku, aby rozpoznávali svoje pocity a pocity druhých a vedeli sa vyrovnať so zložitými emóciami a situáciami tým, že si zvolia účinné stratégie na ich zvládnutie. Musia sa vytvoriť online platformy na podporu duševného zdravia vo vzdelávacích inštitúciách a interaktívne webové stránky pre mladých ľudí primerané ich veku.

5.1.2.

Ochrana duševného zdravia detí si vyžaduje nielen lekárske opatrenia, ktorými sa odstránia klinické symptómy, ale aj cielené úsilie o dosiahnutie dobrej kvality života a plnej sociálnej adaptácie. Na podporu duševného zdravia, zvládanie traumy a prevenciu a riešenie problémov s duševným zdravím, užívaním návykových látok a závislosťou od nich, samovrážd, násilia mladistvých a rôznych foriem šikanovania je potrebný prístup založený na spolupráci (spájaním síl v oblasti vzdelávania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti).

5.2.

Osoby v pokročilom veku. Priemerná stredná dĺžka života v členských štátoch sa neustále zvyšuje, čím sa do popredia dostáva problém vysokého veku. Procesy starnutia môžu často spôsobiť zmeny života (vrátane zmien v psychosenzorickej oblasti) a vznik potrieb súvisiacich s duševnými poruchami. Psychomotorické a zmyslové poruchy a postupná strata ostrosti vnímania a ťažkosti s prispôsobovaním sa meniacemu sa okoliu vedú k úzkosti a depresii. Vedú k nim aj neurologické poruchy postihujúce mozgovú kôru, kombinácia zmien v mozgu súvisiacich s vekom, genetickými a environmentálnymi faktormi a faktormi súvisiacimi so životným štýlom. Hoci je čoraz potrebnejšie zvyšovať si zručnosti na ovládanie čoraz zložitejších domácich spotrebičov, pokročilý vek znižuje schopnosti učiť sa a získavať nové zručnosti, čo môže spôsobiť stres v každodennom živote. Okrem toho isté zmeny života, ťažkosti, strata blízkych osôb a osamelosť takisto zvyšujú tlak na duševné zdravie vo vyššom veku. Na zvládnutie týchto výziev je potrebné vypracovať štandardy štruktúrovanej starostlivosti, ktorá pôjde nad rámec inštitucionálnej úrovne a bude riešiť osobné potreby seniorov. Dôležitý je rozvoj komunitných programov poskytovania starostlivosti zameraných na jednotlivca, aby sa služby neobmedzovali len na inštitúcie, ako sú domovy dôchodcov alebo hospice Musí sa vyvinúť ďalšie úsilie na aktívne vyhľadávanie osôb, ktoré potrebujú podporu, a to najmä v krízových situáciách alebo po traumatizujúcich udalostiach.

5.3.

Rodové hľadisko. Problémom je aj rodová nevyváženosť v oblasti duševného zdravia. Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) prostredníctvom svojho indexu rodovej rovnosti za rok 2022 (13) zistil, že ženy vykazovali nižšie úrovne duševnej pohody než muži počas všetkých troch vĺn pandémie. V priebehu pandémie takisto došlo k výraznému nárastu domáceho násilia nazývanému „tieňová pandémia“. Okrem toho je u žien v porovnaní s mužmi dvakrát vyššia pravdepodobnosť výskytu syndrómu dlhého kovidu s neurologickými príznakmi a vyššou úrovňou depresie a úzkosti (14). Európska stratégia v oblasti starostlivosti (15) sa zaoberá aj potrebami súvisiacimi s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, najmä pokiaľ ide o ženy (16).

5.3.1.

Všetky politiky v oblasti duševného zdravia na úrovni EÚ aj vnútroštátnej úrovni musia obsahovať posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť, aby sa zabezpečilo uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti. Existujú biologické rozdiely, ale dôležitú úlohu zohrávajú aj psychologické a sociálne faktory. Hoci už máme isté znalosti o rozdieloch v prevalencii, často nie je veľmi zrejmé, aký vplyv to môže mať na prevenciu, riziká, diagnostiku a liečbu. Preto je potrebný ďalší výskum. Dôležitým príkladom je trend oveľa výraznejšieho zhoršovania duševného zdravia dospievajúcich dievčat v porovnaní s chlapcami, a tlaky na dievčatá sú v súčasnosti trikrát intenzívnejšie ako pred 20 rokmi.

5.3.2.

Rodovo prispôsobená podpora a liečba v oblasti duševného zdravia je naliehavo potrebná. V priebehu života ženy nastávajú mnohé situácie, ktoré by mohli viesť k problémom s duševným zdravím. Napríklad predmenštruačná disforická porucha (PMDD), duševný, fyzický, psychiatrický a farmakokinetický účinok menopauzy alebo orálnej antikoncepcie, nedostatok liekov pre tehotné alebo dojčiace ženy, nedostatočne prispôsobená starostlivosť o duševné zdravie a zdravotná starostlivosť po domácom a/alebo sexuálnom násilí, skorom uzavretí manželstva, (predčasnom) vystavení (násilnej) pornografii. To všetko môže viesť k zhoršeniu duševného zdravia a narušeniu pohody.

5.4.

Osoby so závislosťami. Osobitný dôraz by sa mal klásť na duševné poruchy súvisiace so závislosťou od alkoholu a/alebo nelegálnych drog. Riziká spojené s požívaním alkoholu majú osobitný význam vzhľadom na ich rozšírený výskyt. Prvým krokom k alkoholizmu je nadmerné a škodlivé pitie, ktoré začína ospravedlňovaním jeho využívania na uvoľnenie stresu a často vedie k závislosti. Bohužiaľ zo štúdie ESPAD o EÚ vyplýva, že rizikovú konzumáciu alkoholu možno pozorovať aj u mladšej generácie. Vážnym problémom verejného zdravia sa v posledných desaťročiach stalo aj užívanie ďalších nelegálnych drog, ktoré charakterizuje mimoriadne výrazný generačný aspekt.

5.5.

Osoby s mentálnym a psychosociálnym postihnutím. Osoby s vysokými potrebami v oblasti duševného zdravia potrebujú mať v oblasti služieb duševného zdravia v rámci komunity k dispozícii reťazec služieb dobrej kvality zameraných na jednotlivca a založených na právach. V priebehu pandémie ochorenia COVID-19 boli osoby so zdravotným postihnutím žijúce v ústavoch „odstrihnuté od zvyšku spoločnosti“, pričom sme počuli správy o nadmernom podávaní liekov a sedatív ich obyvateľom alebo o ich zamykaní a boli zaznamenané aj prípady sebapoškodzovania (17). Počas pandémie ochorenia COVID-19 dochádzalo k vyššej miere úmrtnosti osôb s mentálnym postihnutím, v prípade ktorých je tiež menej pravdepodobné, že sa im poskytnú služby intenzívnej starostlivosti (18). Poskytovanie individualizovanej starostlivosti a podpory zameranej na jednotlivca v krízových podmienkach je výrazne náročnejšie vo veľkokapacitných ústavoch, čo ľudí s mentálnymi a psychosociálnymi poruchami vystavuje značnému riziku nerovnosti v starostlivosti a liečbe (19). Preto je potrebné zrušiť segregačné praktiky, deinštitucionalizácia musí byť jadrom sociálnych politík, aby ľudia so zdravotným postihnutím mohli využívať svoje právo žiť v komunite.

5.6.   Nadmerné vystavenie stresu – napr. pandémia, prírodné katastrofy, konflikty

5.6.1.

Pandémia ochorenia COVID-19 a následný syndróm dlhého kovidu prehĺbili mnohé rizikové faktory ovplyvňujúce jednotlivcov, čo viedlo k zhoršeniu duševného zdravia a oslabilo ochranné mechanizmy, čo vyústilo do bezprecedentnej prevalencie úzkosti a depresie. V niektorých členských štátoch sa táto prevalencia zdvojnásobila (20). Duševné zdravie malo tendenciu byť najhoršie v časoch, keď pandémia vrcholila, pričom symptómy depresie boli zvyčajne na najvyššej úrovni v čase prísnych opatrení proti šíreniu ochorenia.

5.6.2.

Pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na možné spôsoby pozitívnej interakcie medzi bezpečnými a zdravými pracovnými podmienkami a verejným zdravím (21). Ukázalo sa tiež, že niektoré povolania sú vystavené psychosociálnym faktorom, ktoré môžu zvýšiť vystavenie stresu (22) a vyvolať negatívne vplyvy. Napríklad hrozí, že vyhorenie zamestnancov a demografické zmeny spôsobia trvalý pokles európskej pracovnej sily v zdravotníctve (23). Niektoré povolania sú viac než iné vystavené neistote (24) a riziku fyzického obťažovania – napr. pracovníci v týchto oblastiach: zdravotná starostlivosť a vzdelávanie (14,6 %), doprava a komunikácia (9,8 %), ubytovacie a pohostinské služby (9,3 %), maloobchod (9,2 %). Podľa údajov dochádza v týchto sektoroch aj k neželaným prejavom sexuálnej pozornosti: ubytovacie a pohostinské služby (3,9 %), zdravotná starostlivosť a vzdelávanie (2,7 %) a doprava a komunikácia (2,6 %) (25). Takéto stresujúce udalosti môžu spôsobovať duševné problémy a stavy a treba im predchádzať.

5.6.3.

Ľudia, ktorí zažili nebezpečné prostredie počas nekontrolovateľných prírodných katastrof, napr. zemetrasení, uragánov, požiarov a povodní, obete obchodovania s ľuďmi, ako aj žiadatelia o medzinárodnú ochranu. Na potenciálne traumatizujúcu udalosť existujú rôzne druhy reakcií (26): — stres: prekoná sa takmer okamžite, — akútny stres: zníži sa pozornosť, zahmlené vedomie, dočasná strata pamäti, dezorientácia, triaška, objavuje sa agresivita a úzkosť, čo môže trvať od niekoľkých hodín až po štyri týždne, — posttraumatická stresová porucha: rovnaké symptómy sa objavujú až do mesiaca po udalosti (napr. zemetrasení).

6.   Príklady osvedčených postupov

6.1.

Mnoho členských štátov prijalo počas pandémie kroky na zvýšenie podpory duševného zdravia. Väčšina vypracovala nové informácie o duševnom zdraví a/alebo zriadila linky pomoci s poradenstvom o opatreniach na zvládanie krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom veľa krajín posilnilo aj úsilie o prevenciu a podporu a rozšírilo prístup k službám v oblasti duševného zdravia a financovanie týchto služieb (27). Ako príklad možno uviesť: — Cyprus – rozšírenie právomocí epidemiologických výborov tak, aby okrem riešenia rizík pre fyzické zdravie zahŕňali aj riešenie problémov s duševným zdravím v špecializovaných podvýboroch (28), — Vo Fínsku, ktoré je krajinou s dlhými vzdialenosťami a vysokým využívaním digitálnych technológií, môže používanie digitálnych nástrojov poskytnúť jednoduchší, nákladovo efektívny a priamejší prístup k službám v oblasti duševného zdravia (prevencia, diagnostika, liečba, monitorovanie). Napríklad Mielenterveystalo.fi je online služba, ktorá poskytuje informácie a služby v oblasti duševného zdravia pre občanov a odborníkov v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti vo Fínsku. Najmä v oblastiach, v ktorých chýbajú fyzické služby starostlivosti o duševné zdravie, a medzi zraniteľnými skupinami, ako sú mladí ľudia, ktorí aktívne používajú digitálne nástroje a zariadenia, alebo ľudia s telesným postihnutím, môžu digitálne riešenia zvýšiť využívanie služieb v oblasti duševného zdravia a predchádzať problémom s duševným zdravím. — Portugalsko zaviedlo bezplatnú nepretržite dostupnú linku s psychologickou podporou, — Francúzsko zaviedlo pre študentov bezplatné konzultácie s psychológom alebo psychiatrom, — Írsko poskytlo v rámci reakcie na krízu v roku 2021 dodatočné finančné prostriedky vo výške 50 miliónov EUR na vytvorenie nových služieb v oblasti duševného zdravia, ako aj dodatočnú podporu pre existujúce potreby v oblasti duševného zdravia, — Lotyšsko zvýšilo financovanie odborníkov v oblasti duševného zdravia a rodinných lekárov poskytujúcich podporu v oblasti duševného zdravia, — Litva vytvorila národnú platformu duševného zdravia s informáciami o tom, ako si zachovať duševné zdravie, a so zdrojmi podpory, — V Česku väčšina fondov povinného zdravotného poistenia zaviedla čiastočnú úhradu psychoterapie, o ktorú mohli požiadať všetci ich poistenci.

6.2.

Iné členské štáty takisto zaviedli národné stratégie na riešenie problémov v oblasti duševného zdravia. Napríklad Španielsko venovalo vo svojej stratégii na roky 2022 – 2026 celú kapitolu problémom s duševným zdravím v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, pričom predstavilo súbor usmernení k riešeniu týchto problémov počas krízy a po nej. V Litve bol v roku 2020 v rámci reakcie na ochorenie COVID-19 vypracovaný akčný plán na posilnenie poskytovania starostlivosti o duševné zdravie a zmiernenie potenciálne nepriaznivých dôsledkov pandémie (29). V tomto litovskom akčnom pláne sa tiež stanovuje viacero opatrení na rozšírenie a prispôsobenie už existujúcich služieb vrátane nových služieb, ako sú psychologické komunitné krízové tímy, dostupnosť nízkoprahového psychologického poradenstva na úrovni miest a obcí a zvýšenie dostupnosti služieb na podporu duševného zdravia.

6.3.

Psychoterapia, psychologické poradenstvo, rôzne diskusné a skupinové liečebné postupy predstavujú liečbu založenú na dôkazoch, ktorá sa musí rozšíriť, aby bola cenovo prijateľná, prístupná a dostupná pre ľudí, ktorí ju potrebujú, aby sa vyvážili prevládajúce tradičné metódy liečby.

6.4.

Strednodobé a dlhodobé vplyvy pandémie na potrebu služieb v oblasti duševného zdravia sa ešte len prejavia. Existujú náznaky, že duševné zdravie a pohoda sa v prvých pár mesiacoch roku 2022 zlepšili, ale naďalej sa prejavuje mnoho známok zlého duševného zdravia. Obmedzené dostupné vnútroštátne údaje poukazujú na rozsiahlejšie symptómy depresie a úzkosti u dospelých než pred pandémiou (30).

---

(1)  C. Winslow (1923) vymedzil podporu zdravia ako organizované úsilie spoločnosti vzdelávať jednotlivca v otázkach osobného zdravia a vytvoriť sociálny systém, ktorý všetkým jednotlivcom poskytne primeranú životnú úroveň, v rámci ktorej si môžu udržiavať a zlepšovať svoje zdravie.

(2)  COM(2023) 298 final.

(3)  Špecifickým prvkom týkajúcim sa neistej práce a duševného zdravia sa podrobne venuje Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Neistá práca a duševné zdravie (prieskumné stanovisko na žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ) (Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 28).

(4)  WHO Quality Rights Toolkit na posúdenie a zlepšenie kvality a ľudských práv v zariadeniach starostlivosti o duševné zdravie a sociálnej starostlivosti. Ženeva, Svetová zdravotnícka organizácia, 2012.

(5)  https://www.cultureforhealth.eu/knowledge/.

(6)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19 (2020/2691(RSP)) (Ú. v. EÚ C 371, 15.9.2021, s. 102) https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2020-0205_SK.html.

(7)  Strach z nemožnosti prístupu k mobilnému telefónu alebo inému zariadeniu, súvisí tiež so závislosťou od sociálnych médií a internetu.

(8)  https://eventi.ambrosetti.eu/headway/wp-content/uploads/sites/225/2022/09/220927_Headway_Mental-Health-Index-2.0_Report-1.pdf.

(9)  https://eventi.ambrosetti.eu/headway/wp-content/uploads/sites/225/2022/09/220927_Headway_Mental-Health-Index-2.0_Report-1.pdf, s. 60.

(10)  Údaje OSN.

(11)  https://www.angelinipharma.com/media/press-releases/new-headway-report-highlights-environmental-determinants-of-mental-health/.

(12)  https://health.ec.europa.eu/system/files/2022-12/2022_healthatglance_rep_en_0.pdf.

(13)  Správu si možno prečítať (v angličtine) na https://eige.europa.eu/sites/default/files/documents/gender_equality_index_2022_corr.pdf. Pozri aj https://eige.europa.eu/publications/gender-equality-index-2021-report/women-report-poorer-mental-well-being-men.

(14)  https://timesofindia.indiatimes.com/life-style/health-fitness/health-news/females-twice-more-likely-to-suffer-from-long-covid-who-releases-alarming-data-on-sufferers-and-symptoms/photostory/94194227.cms?picid=94194317.

(15)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_5169.

(16)  https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=sk&catId=89&furtherNews=yes&newsId=10382.

(17)  Brennan, C. S., Disability Rights During the Pandemic: A Global Report on Findings of the COVID-19 Disability Rights Monitor. 2020, COVID-19 Disability Rights Monitor.

(18)  https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/disability-and-health.

(19)  https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/333964/WHO-EURO-2020-40745-54930-eng.pdf.

(20)   Health at a Glance: Europe 2022 © OECD/Európska únia, 2022.

(21)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52021DC0323.

(22)  https://osha.europa.eu/sk/themes/health-and-social-care-sector-osh.

(23)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Stratégia v oblasti pracovnej sily v zdravotníctve a starostlivosti pre budúcnosť Európy (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 37).

(24)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Neistá práca a duševné zdravie (prieskumné stanovisko na žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ) (Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 28).

(25)  https://osha.europa.eu/sk/themes/health-and-social-care-sector-osh.

(26)  Flore Gil Bernal, Iberoamerická univerzita v Mexiku, www.fearof.net.

(27)  Office for National Statistics (2021), Coronavirus and depression in adults, Veľká Británia: júl až august 2021.

(28)  Syndróm dlhého covidu – https://www.oeb.org.cy/egcheiridia-long-covid-cyprus.

(29)  Wijker, Sillitti a Hewlett (2022), The provision of community-based mental health care in Lithuania, https://doi.org/10.1787/18de24d5-en.

(30)  Sciensano, 2022; Santé publique France, 2022.