Spravodajca:

Miguel Ángel CABRA DE LUNA

Žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ	List, 8. 12. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prieskumné stanovisko
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	21. 6. 2023
Prijaté v pléne	12. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	189/01/02

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Demografickú výzvu, ktorej čelí európska spoločnosť, treba riešiť pomocou politík, ktoré prinesú zmenu paradigmy, zviditeľnia staršie osoby a namiesto doterajšej koncepcie založenej na starostlivosti budú presadzovať posilnenie ich postavenia a odbúranie stereotypov spojených s vekom. V záujme zvládnutia súčasnej demografickej výzvy je potrebné odstrániť prekážky a využiť príležitostí spojené so starnutím obyvateľstva.

1.2.

Medzi staršími ľuďmi je i naďalej vysoká miera nezamestnanosti a hrozí im väčšie riziko diskriminácie, izolácie a nerovnosti v prístupe k dôstojným príjmom, čo bráni aktívnemu starnutiu. Keďže miera zamestnanosti starších pracovníkov v EÚ je i naďalej nižšia ako priemer, je potrebné zaviesť opatrenia na prispôsobenie pracovných miest, odbornú prípravu a podporu zamestnanosti až do oficiálneho veku odchodu do dôchodku.

1.3.

Systémy zdravotnej starostlivosti, prevencie a osvety zameranej na zdravie zohrávajú kľúčovú úlohu v úsilí podporiť dlhovekosť v dobrom psychickom a fyzickom stave. V tejto súvislosti je prístupnosť – najmä doma a v okolí domova – rozhodujúcim faktorom, aby sa predišlo úrazom a zraneniam, ktoré vedú k závislosti a zhoršovaniu fyzického či psychického stavu a bránia aktívnemu a zdravému životu (1).

1.4.

Na podporu zdravého a aktívneho starnutia sú potrebné investície do výskumu, vývoja a inovácií vrátane vývoja technológií, produktov a služieb, ktoré sú prístupné pre všetkých a spĺňajú širokú škálu potrieb seniorov.

1.5.

Európska komisia predložila 27. januára 2021 zelenú knihu o starnutí. Jedným z najväčších nedostatkov zelenej knihy Komisie je prístup, pri ktorom sa pozornosť sústreďuje na vek a staršie osoby sa vnímajú ako náklady alebo výdavky pre spoločnosť, pričom sa opomína sociálny a hospodársky prínos, ktorý sa dosiahne ich aktívnejším začlenením, ako aj emocionálny rozmer starnutia.

1.6.

Keďže doteraz nebola navrhnutá žiadna komplexná politika zameraná na starnutie alebo výlučne na staršie osoby, musí EÚ prijať novú európsku stratégiu pre seniorov, ktorej hlavným cieľom bude chrániť všetky ich práva a zaistiť ich plnohodnotnú účasť na živote spoločnosti a hospodárstve. Nová európska stratégia pre seniorov pomôže dosiahnuť potrebnú zmenu prístupu v súčasných aj budúcich politikách týkajúcich sa veku a starších osôb.

1.7.

V rámci stratégie sa vytvoria návrhy a opatrenia zamerané na rovnosť a nediskrimináciu, rodový rozmer, práva a prístup k nim, účasť na živote spoločnosti, zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu, dôstojné príjmy a sociálne začlenenie. Okrem toho na základe nej vypracujú členské štáty svoje národné plány zamerané na starnutie, ktoré budú zahŕňať konkrétne ciele a ukazovatele.

1.8.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby do konca súčasného funkčného obdobia urýchlene predložila novú stratégiu, ktorú by dopĺňala záruka pre seniorov – podobná záruke pre mladých ľudí alebo záruke pre deti – slúžiaca ako nástroj na zavedenie novej stratégie do praxe.

1.9.

EHSV vyzýva členské štáty, aby prijali novú záruku, ktorá by im umožnila využívať na podporné programy pre staršie osoby rôzne rámce financovania EÚ, ako je Európsky sociálny fond plus, a aby zohľadňovali demografiu ako kľúčový prvok v procese európskeho semestra a pri formulovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

1.10.

EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby urýchlene sformulovali, vypracovali, podpísali, uplatňovali v praxi a monitorovali európske vyhlásenie v súvislosti so staršími osobami, ktoré bude odrážať záväzok vypracovať počas súčasného funkčného obdobia (2019 – 2024) európsku stratégiu pre seniorov.

1.11.

Ako sa uvádza v stanovisku EHSV na tému Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 (2), EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vyhlásila Európsky rok seniorov ako formu uznania základných práv starších osôb a prístupu k nim a vyjadrenie prínosu seniorov pre spoločnosť.

1.12.

EHSV vyzdvihuje úlohu sociálnych partnerov a sociálneho dialógu v súlade s autonómnou rámcovou dohodou európskych sociálnych partnerov o aktívnom starnutí a medzigeneračnom prístupe (3).

1.13.

EHSV nabáda, aby sa začali konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti, najmä s organizáciami zastupujúcimi seniorov, s ich príbuznými a profesijnými organizáciami, ktoré ich podporujú, ako aj s organizáciami zameranými na rovnosť, organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím, poskytovateľmi služieb, organizáciami sociálneho hospodárstva atď.

1.14.

EHSV žiada, aby verejno-súkromné partnerstvá slúžili ako doplnkový prostriedok, ktorý pomôže využiť potenciál aktívnej účasti starších ľudí v oblastiach, ako je kultúra, vzdelávanie, šport, cestovný ruch atď.

1.15.

So zámerom podporiť výmenu osvedčených postupov, technické zručnosti a konkrétne opatrenia v oblastiach, na ktoré sa bude stratégia zameriavať, EHSV vyzýva na vytvorenie európskej agentúry pre staršie osoby, starnutie a demografickú výzvu (4).

1.16.

EHSV nabáda na koordináciu medzi členskými štátmi a medzi verejnou správou a súkromným sektorom, pokiaľ ide o verejných ochrancov práv starších osôb (ombudsmanov). Môžu pomôcť starším ľuďom pri styku s orgánmi verejnej správy, prijímať ich sťažnosti týkajúce sa diskriminácie na základe veku, uľahčovať im prístup k základným službám a zaručiť im minimálny príjem (5).

1.17.

EHSV naliehavo žiada, aby sa na medzinárodnej úrovni prijal dohovor OSN o právach starších osôb, aby sa im v pokročilom veku zaručili rovnaké ľudské práva, a to podľa vzoru Dohovoru OSN o právach dieťaťa alebo Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (6), pričom sa zabezpečí aktívna účasť organizácií občianskej spoločnosti zastupujúcich seniorov a príslušných zainteresovaných strán.

1.18.

EHSV oceňuje, že sa v rámci GR Európskej komisie pre spravodlivosť vytvorilo oddelenie zamerané na rovnosť a nediskrimináciu na základe veku, a žiada Komisiu, aby vytvorila osobitný útvar pre otázky súvisiace so starnutím a s demografickou výzvou, ktorý pomôže koordinovať politiky týkajúce sa starších osôb.

1.19.

Na podporu všetkých týchto opatrení a v snahe ukázať, že EHSV podporuje rozvoj politík pre staršie osoby, uznáva, že je užitočné zvážiť vytvorenie skupiny ad hoc v EHSV, ktorá by realizovala iniciatívy súvisiace so starnutím a demografickými výzvami a príležitosťami, a to v súlade so stanoviskom EHSV na tému Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie COVID-19 (7).

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Demografická výzva (zvýšenie dlhovekosti a pokles plodnosti v uplynulých desaťročiach) je spolu so zmenou klímy a technologickou revolúciou v súvislosti s umelou inteligenciou ústrednou otázkou novej konfigurácie pre budúcnosť spoločnosti.

2.2.

Odhaduje sa, že v období od začiatku roka 2019 do roka 2050 sa počet obyvateľov krajín EÚ vo veku nad 65 rokov zvýši z 90,5 milióna na 129,8 milióna. Počas tohto obdobia počet osôb vo veku 75 až 84 rokov vzrastie v EÚ približne o 56,1 % a počet osôb vo veku 65 až 74 rokov o 16,6 %. Naopak, osôb vo veku do 55 rokov bude v roku 2050 v EÚ podľa odhadov o 13,5 % menej.

2.3.

Miera zamestnanosti starších pracovníkov je však v EÚ stále pod priemerom. V roku 2019 bolo zamestnaných len 59,1 % osôb vo veku 55 až 64 rokov v porovnaní so 73,1 % všetkých osôb vo veku od 20 do 64 rokov. Osoby v preddôchodkovom veku (55 až 64 rokov) patria medzi kategórie s najvyššou mierou chudoby a sociálneho vylúčenia v EÚ.

2.4.

Priemerný vek odchodu do dôchodku je v EÚ okolo 65 rokov a stredná dĺžka života približne 84 rokov, čo znamená, že väčšina ľudí prežije približne dvadsať rokov na dôchodku. Preto je potrebné podporovať dlhovekosť v dobrom zdraví.

2.5.

Podľa správy Eurobarometra o diskriminácii v EÚ z roku 2019 je diskriminácia na základe veku spolu s rodovou diskrimináciou najčastejšou formou diskriminácie v EÚ.

2.6.

Staršie osoby sú skupinou, ktorej hrozí väčšie riziko zdravotného postihnutia, keďže starnutím sa výskyt zdravotného postihnutia zvyšuje, pričom 48,5 % ľudí so zdravotným postihnutím má 65 a viac rokov.

2.7.

Zatiaľ čo miera náhrady mzdy dôchodkom predstavuje v EÚ celkovo 58 % (8), odhaduje sa, že v mnohých krajinách majú starší ľudia v rukách 40 % bohatstva a podiel na kúpnej sile, ktoré sú nerovnomerne rozložené medzi ženami a mužmi a medzi jednotlivými príjmovými skupinami. To znamená, že seniori majú značný potenciál ako významní spotrebitelia.

2.8.

Starší spotrebitelia predstavujú veľkú časť hospodárstva a ich podiel na spotrebe bude ďalej narastať. Očakáva sa, že strieborná ekonomika bude v celej EÚ rásť približne o 5 % ročne a v roku 2025 dosiahne objem 5,7 bilióna EUR (9).

2.9.

EÚ musí vytvoriť účinné stratégie, ktoré musia zohľadňovať demografickú dynamiku a hospodársky rozvoj každého regiónu, ako aj príležitosti, ktoré môže priniesť strieborná ekonomika (10).

3.   Nová politika EÚ zameraná na práva starších osôb

3.1.

V roku 2002 na poslednom svetovom zhromaždení na tému starnutia predstavila OSN medzinárodný akčný plán pre problematiku starnutia, prvú medzinárodnú dohodu, v ktorej sa uznáva, že staršie osoby prispievajú k rozvoju spoločnosti, a zriadila otvorenú pracovnú skupinu pre starnutie.

3.2.

Európska komisia predložila 27. januára 2021Zelenú knihu o starnutí: Podpora medzigeneračnej solidarity a zodpovednosti (11), v ktorej položila základy pre budúce podporné politiky v záujme starších osôb.

3.3.

V zelenej knihe sa dospelo k záveru, že zdravé a aktívne starnutie má pozitívny vplyv na trh práce, mieru zamestnanosti a systémy sociálnej ochrany, a tým aj na rast a produktivitu hospodárstva.

3.4.

Zelená kniha potvrdzuje, že je potrebné prijať vo všetkých oblastiach politiky konkrétne a rozhodné opatrenia na pomoc starším ľuďom, ale neobsahuje konkrétny program iniciatív, ktoré by EÚ a členské štáty mali vypracovať.

3.5.

Nové politiky EÚ musia priniesť zmenu paradigmy, zviditeľniť staršie osoby a namiesto doterajšej koncepcie založenej na starostlivosti presadzovať posilnenie ich postavenia a odbúranie stereotypov spojených s vekom.

4.   Vytvoriť európsku stratégiu

4.1.

Hoci zelená kniha bola ďalším krokom smerom k plneniu záväzkov prijatých v madridskom akčnom pláne pred dvoma desaťročiami, zároveň poukázala na niekoľko nedostatkov, ktoré je potrebné odstrániť, keďže zatiaľ nebola navrhnutá žiadna komplexná politika zameraná na starnutie alebo výlučne na staršie osoby.

4.2.

Jedným z najväčších nedostatkov zelenej knihy Komisie je prístup, pri ktorom sa pozornosť sústreďuje na vek a staršie osoby sa vnímajú ako náklady alebo výdavky pre spoločnosť, pričom sa ignoruje sociálny a hospodársky prínos, ktorý sa dosiahne ich aktívnejším začlenením. V zelenej knihe sa vek neustále spája s úpadkom, pasivitou a zraniteľnosťou. Na to, aby sa potenciál starnutia mohol využiť, je nevyhnutné zaujať prístup založený na ľudských právach, blahobyte, prínose starších osôb pre spoločnosť a hospodárstvo a nástrojoch, ktoré tento ich prínos umožnia.

4.3.

V posledných rokoch boli predložené a prediskutované viaceré iniciatívy úzko súvisiace s vekom, ako sú európska stratégia v oblasti starostlivosti, akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, záväzky, ktoré členské štáty prijali v súvislosti s iniciatívou OSN týkajúcou sa vplyvu ochorenia COVID-19 na starších ľudí, a tiež rôzne závery Rady EÚ o ľudských právach, účasti a životných podmienkach seniorov v ére digitalizácie (12), o začleňovaní otázky starnutia do verejných politík (13) alebo o obnove po pandémii COVID-19 so zreteľom na ľudské práva (14).

4.4.

Nová európska stratégia pre seniorov prispeje k potrebnej zmene prístupu v súčasných aj budúcich politikách zameraných na vek a na seniorov, pričom sa zdôraznia ľudské, sociálne a hospodárske príležitosti a zlepšia vyhliadky na občiansku účasť a zapojenie, keďže intelektuálny, hospodársky a sociálny kapitál starších osôb ostáva často nevyužitý. Stratégia bude podporovať solidaritu medzi generáciami a prístup založený na cykle života s cieľom predchádzať výzvam súvisiacim s vekom a zmierňovať ich, čím sa napraví súčasný prístup, v rámci ktorého sa starnutie vníma len z hľadiska nákladov.

4.5.

Umožní tiež upevniť základné zásady iniciatív, ktoré EÚ a medzinárodné organizácie vypracovali od podpísania madridského akčného plánu v roku 2002, a zároveň sa v nej navrhnú konkrétne opatrenia a plány na vypracovanie politík zameraných na staršie osoby.

4.6.

Európskou stratégiou pre seniorov sa vykryštalizuje medzigeneračný pakt založený na úcte a solidarite medzi generáciami, ktorého hlavným cieľom bude prístup ku kvalitnému celoživotnému vzdelávaniu, dôstojnému zamestnaniu a rozvinutým systémom sociálnej ochrany všeobecného charakteru (15).

4.7.

Okrem toho bude stratégia slúžiť nielen starším ľuďom, ale všetkým obyvateľom vrátane opatrovateľov starších osôb, pričom bude zahŕňať aj prípravu mladších generácií na ich vlastné starnutie.

5.   Piliere novej európskej stratégie pre seniorov

5.1.

Nová európska stratégia by sa mala zaoberať výzvami, ktorým čelia všetci starší ľudia ako heterogénna skupina, a zároveň by mala podporovať politické opatrenia potrebné na to, aby sa mohli využiť všetky príležitosti, ktoré ponúka aktívne a zdravé starnutie.

5.2.

Európska stratégia by sa mala zakladať na opatreniach, ktoré ľuďom pomôžu pripraviť sa na dôsledky pokročilého veku, predchádzať im a anticipovať ich, ako aj z opatrení zameraných na participáciu a aktívne občianstvo, napríklad pokiaľ ide o celoživotné vzdelávanie, zdravé starnutie a aktívnu účasť. Tieto opatrenia sú najlepšou investíciou, aby sa minimalizovali nerovnosti súvisiace s vekom a tiež sociálna a hospodárska záťaž spojená so starnutím (16). Stratégia povzbudí ľudí, aby urobili vhodné kroky so zreteľom na dôsledky svojho starnutia.

5.3.

Ako súčasť stratégie by členské štáty mali vypracovať svoje národné plány zamerané na starnutie, s konkrétnymi cieľmi a ukazovateľmi na posudzovanie účinnosti podporných politík pre staršie osoby. Navrhnú aj konkrétne opatrenia na podporu cieľov a pilierov európskej stratégie.

5.4.   Rovnosť a nediskriminácia

5.4.1.

Rovnosť a nediskriminácia na základe veku sú základné zásady pevne stanovené v zmluvách a európskych právnych predpisoch. Stereotypizácia a diskriminácia ľudí staršieho veku (tzv. ageizmus) však pretrvávajú v mnohých sférach nášho života a bránia plnej účasti starších osôb na živote našej spoločnosti.

5.4.2.

Budúca stratégia pre seniorov by preto mala:

5.4.2.1.

posilniť rovnosť bez ohľadu na vek ako základnú zásadu a ako rozmer, ktorý sa má zahrnúť do všetkých politík EÚ, a podporiť prijatie smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (17);

5.4.2.2.

obsahovať návrhy konkrétnych opatrení na zvyšovanie informovanosti o diskriminácii na základe veku, o starších ľuďoch a ich právach, ako aj o príležitostiach spojených s ich začlenením, a podporovať pozitívne vnímanie veku;

5.4.2.3.

zabezpečiť, aby členské štáty a vnútroštátne a európske súdy dôsledne a nestranne uplatňovali smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní, a navrhnúť usmernenia na lepšie vymedzenie zásady vekovej rovnosti v otázkach týkajúcich sa práce;

5.4.2.4.

venovať osobitnú pozornosť starším ženám, ktoré majú dlhšiu strednú dĺžku života ako muži, môžu zostať dlhšie aktívne a sú viac vystavené diskriminácii alebo osamelosti;

5.4.2.5.

navrhnúť opatrenia na riešenie mnohorakých a prierezových foriem diskriminácie v starobe, okrem iného vrátane problémov, ktorým čelia staršie ženy, staršie osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby LGBTI+, starší Rómovia alebo migranti;

5.4.2.6.

napraviť skutočnosť, že v súčasnosti sú staršie osoby vylúčené z údajov, štatistík a prieskumov verejnej mienky, ktoré vypracúvajú verejné orgány vrátane Eurostatu alebo Eurobarometra, odstrániť vekové obmedzenia v prieskumoch, vekovú segmentáciu v rámci kategórie „staršie osoby“ či problém nedostatku informácií o senioroch žijúcich v zariadeniach; zabezpečiť, aby sa údaje zbierali, rozčleňovali, analyzovali, používali a šírili na základe všetkých vekových kategórií a iných charakteristík a aby členské štáty zbierali primerané, porovnateľné a spoľahlivé údaje.

5.4.2.7.

zaručiť, aby Agentúra pre základné práva vo svojej práci lepšie zohľadňovala aspekty spojené s diskrimináciou na základe veku a ľudské práva starších osôb.

5.5.   Účasť na živote spoločnosti

5.5.1.

Podpora účasti starších osôb, najmä na hospodárskom živote, bude mať rozhodujúci význam, aby sa mohli využiť príležitostí, ktoré ponúka ich väčšie začlenenie zo sociálneho aj hospodárskeho hľadiska.

5.5.2.

V záujme plnej aktívnej účasti seniorov by sa v rámci novej stratégie mali na vhodnej úrovni právomocí navrhnúť konkrétne iniciatívy s cieľom:

5.5.2.1.

zabezpečiť prístupnosť zastavaného prostredia – vrátane prístupnosti vlastnej domácnosti – a digitálnych služieb a tovaru, pričom by sa malo zaistiť uplatňovanie a monitorovanie právnych nástrojov, ako sú Európsky akt o prístupnosti, smernica o prístupnosti webových sídel, právne predpisy o prístupnosti dopravy alebo rôzne povinnosti súvisiace s prístupnosťou obsiahnuté v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD);

5.5.2.2.

podporovať iniciatívy a politiky, ktoré sú v súlade s článkom 19 uvedeného dohovoru OSN, a zabezpečiť ľuďom v každom veku nezávislý spôsob života a začlenenie do komunity;

5.5.2.3.

podporovať koncepciu „Cities for All“ (Mestá pre všetkých), t. j. modely inteligentného, ekologického a inkluzívneho územného plánovania, ako riešenie, ktoré umožní zamedziť rizikám izolácie a nechcenej samoty tak v mestách, ako aj na vidieku. Dizajn pre všetkých, mobilita a medziľudské vzťahy sú pre spoločenský život nevyhnutné;

5.5.2.4.

tam, kde je to potrebné, odstrániť prekážky, pre ktoré sú starší ľudia vylúčení z demokratických alebo konštitučných procesov, ako sú voľby do Európskeho parlamentu, keďže ide o značnú volebnú silu s plnými právami;

5.5.2.5.

preklenúť digitálnu priepasť a vykoreniť digitálnu chudobu vďaka finančnej podpore a iniciatívam na zlepšenie infraštruktúry, podporného vybavenia a odbornej prípravy v záujme zvýšenia digitálnej gramotnosti vo všetkých vekových kategóriách, pričom by sa mala zachovať povinnosť, aby základné tovary a služby zostali prístupné aj mimo digitálnej sféry;

5.5.2.6.

zabezpečiť okrem verejnej dopravy aj ďalšie základné služby, ako je starostlivosť, zdravotníctvo, bývanie, kultúra, voľnočasové aktivity, aktívna účasť na živote spoločnosti atď.;

5.5.2.7.

podporiť odporúčania Európskej komisie na boj proti osamelosti a zabezpečiť, aby v kontexte súčasných demografických zmien boli služby sociálnej a dlhodobej starostlivosti prístupné, cenovo dostupné, integrované, opierajúce sa o komunitu a používateľsky ústretové; podporovať členské štáty zhromažďovaním a prenosom osvedčených postupov prostredníctvom novej európskej agentúry pre staršie osoby, starnutie a demografickú výzvu (18);

5.5.2.8.

navrhnúť opatrenia na ochranu práv starších spotrebiteľov, pretože sa podľa európskeho acquis považujú za zraniteľných spotrebiteľov;

5.5.2.9.

navrhnúť opatrenia na propagovanie dobrovoľníckej činnosti s prínosom pre seniorov a ponúkať programy mentorstva starším ľuďom, ktorí chcú odovzdať svoje pracovné skúsenosti mladším generáciám;

5.5.2.10.

investovať do výskumu a vývoja na podporu zdravého a aktívneho starnutia, vrátane vývoja technológií, výrobkov a služieb, ktoré budú prístupné pre všetkých a navrhnuté s priamym zapojením starších osôb a ktoré umožnia reagovať na veľmi rozmanité potreby starších osôb, a tiež vrátane podpory sociálnych inovácií;

5.5.2.11.

pokračovať vo vykonávaní akčného plánu digitálneho vzdelávania, ktorý pomôže členským štátom vytvoriť podmienky na rozvoj pokročilých a špecializovaných digitálnych zručností v rámci celoživotného vzdelávania (19), a nie len v súvislosti s účasťou na trhu práce, a položiť základy pre špecifické opatrenia zamerané na staršie osoby a ich prostredie.

5.6.   Zamestnanie, vzdelávanie a odborná príprava

5.6.1.

Súčasná demografická výzva si vyžaduje, aby sa odstránili prekážky a využili príležitosti na začlenenie starších osôb do trhu práce, vrátane tých, ktorí si želajú pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Stratégia by mala podporovať výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť zamestnanosť seniorov.

5.6.2.

Stratégia by mala byť založená na pružnom modeli, v rámci ktorého by sa medzi vzdelávaním, prácou, starostlivosťou o rodinu a neaktivitou/dôchodkom vyskytovali viaceré prechodné obdobia v rôznych fázach života, aj po dosiahnutí zákonného veku odchodu do dôchodku. Služby pomoci a starostlivosti pre všetky generácie vrátane starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti by mali osobám všetkých vekových kategórií, ženám aj mužom, zaručiť možnosti aktívne sa zúčastňovať na živote spoločnosti. Stratégia by mala zahŕňať osobitné opatrenia na pomoc neformálnym opatrovateľom vzhľadom na to, že pri starostlivosti o staršie osoby zohrávajú kľúčovú úlohu. V tejto súvislosti by sa mohli vypracovať osobitné odporúčania v oblasti zosúladenia pracovného a rodinného života, mzdovej kompenzácie alebo finančnej podpory, diverzifikovanej ponuky, pokiaľ ide o výpomoc alebo respitnú starostlivosť o rodinných príslušníkov, ktorí sa nezaobídu bez pomoci, ako aj v oblasti prístupu k poradenstvu a službám odbornej prípravy atď.

5.6.3.

V tejto súvislosti by v európskej stratégii bolo treba v súlade s právomocami členských štátov:

5.6.3.1.

posúdiť dôsledky výnimiek založených na veku, ktoré sú zahrnuté v smernici o zamestnanosti a smernici o minimálnej mzde, navrhnúť usmernenia pre uplatňovanie zásad vekovej rovnosti v zamestnaní a v prípade potreby určiť ďalšie spôsoby, ako zlepšiť vykonávanie týchto smerníc, alebo konkrétne zmeny v záujme jeho zlepšenia a predchádzať diskriminácii starších osôb, ktoré chcú zostať na trhu práce;

5.6.3.2.

pomocou osobitných programov podporovať medzigeneračné mentorstvo;

5.6.3.3.

v budúcom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci bojovať proti fyzickým a psychosociálnym rizikám, ako je stres a vyhorenie, a predchádzať im v súlade so súčasnými politikami;

5.6.3.4.

podporovať podnikavosť seniorov posúdením existujúcich prekážok, ako je strata nároku na dôchodok, uľahčovať prístup k financovaniu a podporovať inkubátory pre medzigeneračné spolupodnikanie alebo prevody podnikov starších podnikateľov a zamestnávateľov na mladších (20) či podnecovať iniciatívy v oblasti sociálneho hospodárstva;

5.6.3.5.

podporovať sociálne hospodárstvo ako odvetvie, ktoré sa zameriava na človeka a na výhody pre spoločnosť a môže starším ľuďom ponúknuť nové pracovné a podnikateľské príležitosti (21);

5.6.3.6.

podporovať a zlepšiť dostupnosť programov Erasmus+ a vzdelávacích technológií pre staršie osoby, pričom treba plne využiť medzigeneračný dosah týchto programov a poskytnúť starším ľuďom príležitosti na vzdelávanie a akademickú mobilitu, a to aj na miestach, kam sa vzdelávanie dostane len ťažko, ako sú zariadenia dlhodobej starostlivosti. Mali by sa plne využiť aj príležitosti, ktoré ponúkajú mikrocertifikáty a nástroje digitálneho vzdelávania, ako sú hromadné otvorené online kurzy (MOOC);

5.6.3.7.

navrhnúť opatrenia na zlepšenie finančnej gramotnosti starších osôb, ktoré by mohli umožniť využiť neaktívne zdroje a pomôcť zlepšiť konkurencieschopnosť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať rozvoju zručností starších osôb, aby mohli konať ako informovaní investori a aby sa zabránilo nevhodným finančným investíciám alebo neprimeranej spotrebe;

5.6.3.8.

vypracovať návrhy na predchádzanie úniku mozgov všetkých generácií, či už do iného členského štátu alebo mimo EÚ, pričom treba vychádzať z Európskeho programu v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (22).

5.7.   Dôstojné príjmy a sociálne začlenenie

5.7.1.

V roku 2019 bolo v EÚ 15,1 % dôchodcov nad 65 rokov ohrozených chudobou. V rokoch 2010 až 2019 bol v EÚ medzi osobami nad 65 rokov, ktoré poberajú dôchodok a hrozí im chudoba, podiel žien o 3 až 4 percentuálne body vyšší ako podiel mužov.

5.7.2.

V snahe napraviť túto situáciu a čo najviac znížiť riziko chudoby a sociálneho vylúčenia starších osôb, a to v súlade s výlučnými právomocami členských štátov a so zreteľom na úlohu sociálnych partnerov, by sa v rámci stratégie mali podporovať dôstojné príjmy pre seniorov a navrhnúť iniciatívy, ktoré umožnia:

5.7.2.1.

vytvoriť dôchodkové systémy na poskytovanie primeraných dôchodkov, aby dôchodcovia neboli závislí od podpory v podobe minimálneho príjmu, ako sa uvádza v stanovisku EHSV o odporúčaní Rady týkajúcom sa primeraného minimálneho príjmu zabezpečujúceho aktívne začlenenie (23); v súlade s tým spolu s členskými štátmi posúdiť možnosť konvergentných opatrení s cieľom zabezpečiť všetkým seniorom minimálny príjem a pomôcť im zostať v zamestnaní, ak si to želajú;

5.7.2.2.

vytvoriť záruku pre seniorov, ktorá ich ochráni pred chudobou a umožní im žiť dôstojný a participatívny život aj vo veku nad 65 rokov a bude zahŕňať osobitnú podporu pre osoby staršie ako 75/80 rokov v súlade so špecifikami členských štátov;

5.7.2.3.

zabezpečiť, že dôchodky zostanú dlhodobo primerané, pričom by sa v prípade potreby mala zaručiť valorizácia dôchodkov v závislosti od životných nákladov a mali by sa zohľadniť osobitné výdavky starších osôb (napr. zdravotná či dlhodobá starostlivosť);

5.7.2.4.

znížiť rodové rozdiely v dôchodkoch a v prípade potreby podporiť zavedenie kreditov za starostlivosť v systémoch sociálnej ochrany alebo daňových systémoch;

5.7.2.5.

vytvoriť rámec, ktorý všetkým zaručí nárok na dôchodok, mužom aj ženám, samostatne zárobkovo činným osobám a osobám v nových formách zamestnania, ako je sociálne hospodárstvo, osobám so zdravotným postihnutím (vrátane osôb v chránenom zamestnaní) aj osobám vylúčeným z trhu práce;

5.7.2.6.

navrhnúť opatrenia s cieľom upozorniť na násilie páchané na starších ľuďoch, najmä na ženách, a zlé zaobchádzanie s nimi a bojovať proti týmto javom.

---

(1)  Príkladom môže byť plán s cieľom zabrániť pádom, ktorý bol vypracovaný vo Francúzsku: Plan antichute des personnes âgées.

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 19).

(3)   European social partners’ autonomous framework agreement on active ageing and an inter-generational approach (2017).

(4)  Friends of Europe.

(5)   Current and future challenges for ombudsman institutions, Network in Focus 2019 (europa.eu).

(6)  Ako sa uvádza v správe vysokého komisára OSN pre ľudské práva o presadzovaní a ochrane ľudských práv starších osôb z marca 2022.

(7)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 19).

(8)  Eurostat.

(9)  Silver Economy Study: How to stimulate the economy by hundreds of millions of Euros per year | Shaping Europe’s digital future (europa.eu).

(10)  European Commission Atlas of Demography.

(11)  COM(2021) 50 final.

(12)  Závery Rady o ľudských právach, účasti a životných podmienkach seniorov v ére digitalizácie (2020).

(13)  Závery Rady o začleňovaní otázky starnutia do verejných politík (2021).

(14)  Závery Rady o obnove po pandémii COVID-19 so zreteľom na ľudské práva (2021).

(15)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 19).

(16)  Správa WHO o Desaťročí zdravého starnutia, 2021 – 2030.

(17)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zlepšenie rovnosti v EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)(Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 56) a Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu“ [KOM(2008) 426 v konečnom znení] (doplňujúce stanovisko) (Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 19).

(18)  Oznámenie Komisie o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu, COM(2023) 298 final.

(19)  Návrh na odporúčanie Rady týkajúce sa zlepšenia rozvíjania digitálnych zručností vo vzdelávaní a odbornej príprave, COM(2023) 206 final.

(20)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prevody podnikov ako forma podpory udržateľného nárastu obnovy v sektore MSP (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 9).

(21)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 19).

(22)  COM(2020) 274 final.

(23)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh na odporúčanie Rady týkajúce sa primeraného minimálneho príjmu zabezpečujúceho aktívne začlenenie [COM(2022) 490 final – 2022/0299 (NLE)] (Ú. v. EÚ C 184, 25.5.2023, s. 64), a odporúčanie Rady týkajúce sa primeraného minimálneho príjmu (Ú. v. EÚ C 41, 3.2.2023, s. 1).