Spravodajca:	Josep PUXEU ROCAMORA
Spoluspravodajca:	John COMER

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	23. 1. 2023
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	28. 6. 2023
Prijaté v pléne	13. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	181/0/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Zmena klímy mení priebeh zrážok v Európskej únii a ovplyvňuje množstvo vody, ktoré je k dispozícii pre poľnohospodárstvo. Táto situácia vedie nielen k poklesu produkcie plodín, ale aj k zvýšenej konkurencii medzi rôznymi spôsobmi použitia vody (obyvateľstvo, priemysel a poľnohospodárstvo). Na kvalitu vody má okrem toho vplyv aj ľudská činnosť, ktorá spôsobuje zvýšenú prítomnosť živín a znečisťujúcich látok.

1.2.

V spoločnej poľnohospodárskej politike, stratégii „z farmy na stôl“ a stratégii v oblasti biodiverzity sa stanovili ciele na dosiahnutie udržateľnej výroby potravín a ochranu ekosystémov. Dosiahnutie týchto cieľov v agropotravinárskom odvetví si vyžaduje zachovanie vidieckych oblastí a výrobných štruktúr, podporu výrobcov na miestnej úrovni, udržateľné obhospodarovanie pôdy, udržateľné hospodárenie s vodami, ako aj otvorenú strategickú autonómiu. Voda je základným zdrojom potravinárskej výroby, a preto je zabezpečenie prístupu k dostatočnému množstvu kvalitnej vody a udržateľného hospodárenia s vodami nevyhnutné na zaručenie primeranej a udržateľnej výroby potravín v Európskej únii. Všetky režimy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) by mali podporovať udržateľné a efektívne hospodárenie s vodami, pričom by mali zahŕňať ukazovatele v každom členskom štáte s cieľom monitorovať pokrok v hospodárení s vodami.

1.3.

Udržateľné hospodárenie s vodami sa musí zamerať na riadenie zásobovania vodou a musí zahŕňať opatrenia na zabezpečenie dostupnosti vody pre všetkých používateľov. Riadenie zásobovania musí nevyhnutne zahŕňať optimalizáciu efektívnosti, zníženie strát, stanovenie hierarchie pri používaní, odstránenie nezákonného používania, prijatie opatrení na zabezpečenie udržateľnosti celého systému a napokon prijatie súboru prístupov v súlade so stratégiami s cieľom konsolidovať dostatočnú výrobu potravín v EÚ.

1.4.

EHSV požaduje osobitné normy týkajúce sa využívania vody v rôznych hospodárskych odvetviach, napríklad v poľnohospodárstve a priemysle, a to vytvorením štruktúry správy zodpovednej za vypracovanie odvetvových usmernení o využívaní vody, ktorej súčasťou by mal byť aj EHSV.

1.5.

Technológie zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní vody pre poľnohospodársku výrobu. Na výskum a prispôsobenie poznatkov v oblasti genomiky sa musia poskytnúť primerané a dostatočné rozpočtové prostriedky, aby sa vyvinuli plodiny, ktoré sú odolnejšie a prispôsobené klimatickým podmienkam. Zdroje budú potrebné aj na podporovanie nových techník transformácie vody, ako je jej opätovné využívanie a odsoľovanie. V tejto súvislosti EHSV navrhuje podporovať opatrenia potrebné na rozvoj nových technológií, pričom by sa mali chrániť ekosystémy, v ktorých sa nachádzajú, a uprednostňovať environmentálne aspekty.

1.6.

Ceny energie podmieňujú zavádzanie nových technológií, ktorých prevádzka úzko súvisí s využívaním fosílnych palív. EHSV vyzýva na dekarbonizáciu poľnohospodárstva, úpravu poľnohospodárskych cien v primárnom sektore a intenzívne využívanie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom posilniť prepojenie medzi energiou, vodou a potravinami.

1.7.

Zmena klímy so sebou prináša vyššie teploty, zvýšenú evapotranspiráciu a značný nárast extrémnych poveternostných javov, ktoré spôsobujú suchá, záplavy, búrky a požiare. Uvedené problémy majú veľmi negatívny vplyv na pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat. V záujme zaistenia dostupnosti bezpečnej vody pre poľnohospodárstvo v celej EÚ je potrebný strategický plán, ktorý využíva vedecké a technologické poznatky. Pre lokality a regióny, ktoré trpia pretrvávajúcim suchom a záplavami, sa musia pripraviť osobitné plány. Bude nevyhnutný osobitný samostatný rozpočet a podporné rozpočtové riadky, ako aj nariadenie EÚ, ktorým sa zdroje nasmerujú tak, aby sa umožnilo a uľahčilo zavedenie národných, regionálnych a miestnych plánov primeraného zásobovania vodou. Takýmito plánmi sa musí zabezpečiť výstavba a údržba funkčnej vodohospodárskej infraštruktúry vo všetkých častiach EÚ.

2.   Kontext európskeho poľnohospodárstva

2.1.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je analyzovať interakcie medzi vodou a poľnohospodárstvom na úrovni EÚ v súvislosti s núdzovou situáciou v oblasti klímy a vplyvom na potravinovú bezpečnosť a udržateľnosť v budúcnosti. Stanovisko obsahuje úvahy súvisiace s vplyvom extrémnych poveternostných udalostí a účinkami rôznych politík a pravidiel EÚ. Opisuje sa v ňom naliehavosť zabezpečenia udržateľného hospodárenia s vodami, ako aj konkrétne problémy týkajúce sa vody v poľnohospodárstve EÚ a predkladajú sa návrhy na posilnenie potravinovej sebestačnosti EÚ a zvýšenie kvality a množstva dodávok vody v záujme splnenia tohto cieľa.

2.2.

Poľnohospodárstvo je okrem svojho sociálno-ekonomického významu strategickým odvetvím v Európskej únii. Odhaduje sa, že 30 % využívanej poľnohospodárskej plochy EÚ je zavlažovaných, hoci tento percentuálny podiel je vyšší v južných členských štátoch z dôvodu ich osobitných klimatických podmienok, pričom v niektorých regiónoch dosahuje 70 % (1).

3.   Nedostatok vody a hlavné výzvy pre agropotravinový systém EÚ

3.1.

Poľnohospodárska výroba je závislá od dostupnosti vody. Poľnohospodárstvo má zase vplyv na množstvo aj kvalitu vody, či už prostredníctvom difúzneho znečistenia používaním hnojív a pesticídov, alebo tým, že spôsobuje prienik slanej vody do nadmerne využívaných pobrežných kolektorov podzemnej vody. Odhaduje sa, že v Európe je každoročne postihnutých nedostatkom vody 20 % pôdy a 30 % jej obyvateľstva (2), pričom sa očakáva, že tento nedostatok vody sa v priebehu nasledujúcich 10 rokov v celej EÚ výrazne zvýši (3).

3.2.

Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry sa obnoviteľné vodné zdroje na úrovni EÚ znížili z 3 219 km3 v roku 2010 na 2 883 km3 v roku 2020 (4). Na túto situáciu bude mať negatívny vplyv očakávaný nárast teplôt a vyššia evapotranspirácia, čo zvýši dopyt po vode v poľnohospodárstve a konkurenciu medzi rôznymi spôsobmi jej použitia.

3.3.

Za posledných 55 rokov zaznamenala EÚ ako celok 17 % pokles svojich obnoviteľných vodných zdrojov na obyvateľa (5). Hoci tento stav možno čiastočne vysvetliť rastom populácie, je tiež pravda, že tlak hospodárskej činnosti – vrátane poľnohospodárstva – a zmena klímy v mnohých regiónoch EÚ prehlbujú sezónny a ročný nedostatok vody.

3.4.

V rokoch 2010 až 2016 pochádzalo 54 % vody používanej v poľnohospodárstve EÚ z povrchových vôd a 39 % z podzemných vôd. Recyklovaná voda predstavovala 4 % a odsolená morská voda 3 % (6). Tieto percentuálne podiely sa môžu v jednotlivých členských štátoch výrazne líšiť v závislosti od ich klimatických podmienok. Záväzok opätovne používať čistené odpadové vody je prvkom obehového hospodárstva, najmä preto, že v EÚ sa každoročne opätovne využíva len 1 100 hm3 odpadových vôd (približne 0,4 % celkovej zachytenej sladkej vody v EÚ) (7).

3.5.

Poľnohospodárstvo je hlavnou príčinou a zároveň obeťou nedostatku vody. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa poľnohospodárstvo podieľa na odberoch vody takmer 70 % a v niektorých rozvojových krajinách môže byť toto číslo až na úrovni 95 % (8). V mnohých krajinách je však účinnosť zavlažovania nízka.

3.6.

Hoci sa vodná stopa poľnohospodárskej výroby v EÚ znižuje, zostáva výrazná v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom a tam, kde je väčší tlak na vodné zdroje. To môže tiež spomaľovať rozvoj diverzifikačných činností, ako je sladkovodná akvakultúra a pestovanie rias, ktoré by mohli v niektorých vidieckych oblastiach EÚ poskytovať dodatočné zdroje príjmov, ale sú podmienené dostupnosťou aspoň minimálneho množstva vody.

3.7.

Nedostatok vody mení koncepciu vody ako zdroja, ako aj súčasné modely hospodárenia. Voda sa musí chápať ako základný zdroj života, a preto by sa s ňou malo hospodáriť ako so vzácnym hospodárskym statkom vysokej hodnoty. Modely riadenia založené na dopyte sa v súčasnosti ťažko uplatňujú a musia sa vyvinúť smerom k riadeniu ponuky na základe kritérií bezpečnosti a udržateľnosti.

3.8.

Problémy v oblasti riadenia tohto zdroja sú spôsobené nielen nedostatkom nástrojov plánovania alebo riadenia alebo protichodnými záujmami rôznych aktérov, ale často aj zlým stavom zavlažovacej infraštruktúry a odvodňovacích systémov, čo vedie k stratám vody a jej neefektívnemu využívaniu.

3.9.

Poľnohospodárstvo v južných členských štátoch EÚ čelí viacerým výzvam, ktoré priamo súvisia s nedostatkom vody, najmä dlhotrvajúcim suchám, ktoré sú v Stredozemí intenzívnejšie, rozdielom v dostupnosti a distribúcii vody a konkurencii o vodu, najmä pokiaľ ide o využívanie v mestách a v dôsledku intenzívneho cestovného ruchu. V severných členských štátoch EÚ prevláda problém týkajúci sa znečistenia vody spôsobeného intenzívnym poľnohospodárstvom a používaním živín a pesticídov. Okrem toho existencia vodných ciest a dopravných trás, ktoré si vyžadujú minimálne toky, aby sa zachovala ich účinnosť, vytvára väčšiu konkurenciu medzi možnými alternatívnymi spôsobmi využívania čoraz vzácnejšieho zdroja.

3.10.

Otvorená strategická autonómia v agropotravinárskom sektore, ako ju predtým vymedzil EHSV (9), je veľmi dôležitá. Na kvantifikáciu potravinovej sebestačnosti EÚ možno použiť rôzne ukazovatele. Hoci je miera potravinovej sebestačnosti EÚ vysoká, jej vymedzenie je príliš všeobecné, keďže sa výrazne líši v závislosti od druhu potravín a regiónu a vyznačuje sa veľkým deficitom vo výrobe obilnín, sójových bôbov a rastlinných olejov.

3.11.

Európska komisia vo svojej správe o strategickom výhľade za rok 2021 uvádza, že zabezpečenie udržateľných a odolných potravinových systémov je jednou z kľúčových strategických oblastí na posilnenie vedúceho postavenia EÚ, pričom sa v nej uvádza potreba investovať do inovácií s cieľom chrániť odolné a udržateľné potravinové systémy.

3.12.

Malo by sa zabezpečiť efektívne využívanie zelenej vody, chápanej ako časť zrážok, ktoré prenikajú a infiltrujú do zeme. Kľúčová úloha pôdy pri filtrácii a absorpcii vody sa musí posilniť podporou politík na obnovu pôdy.

3.13.

V niektorých producentských členských štátoch v južnej Európe je v súvislosti s využívaním vody (recyklácia čiernej vody alebo odpadovej vody na zavlažovanie) bežnou praxou rozhodnúť sa pre obehové hospodárstvo a viac technologických systémov (odsoľovanie). Obe riešenia sú však veľmi intenzívne, pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie, a sú potenciálne škodlivé pre pôdu a plodiny. Recyklovaná voda sa musí riadne upraviť a prioritou by malo byť zaistenie bezpečnej vody pre poľnohospodárstvo. Okrem toho potrebná energia pochádza z rôznych systémov, ktoré nie sú vždy obnoviteľné. EHSV vyzýva na dekarbonizáciu obehového vodného hospodárstva a všeobecné využívanie alternatívnych zdrojov energie s cieľom posilniť prepojenie medzi energiou, vodou a potravinami.

3.14.

Táto závislosť od elektrickej energie sa v roku 2022 negatívne prejavila nárastom cien energie, čo malo rozhodujúci vplyv na výrobné náklady, najmä v pobrežných regiónoch Stredozemia, kde si štrukturálny deficit vody vyžaduje využívanie týchto technologických riešení.

3.15.

Riadenie cezhraničných povrchových vôd ovplyvňuje nielen množstvo tohto zdroja v dolných častiach riek, ale aj jeho kvalitu. Bez ohľadu na ustanovenia rámcovej smernice o vode (10) a existujúcu povinnosť zaviesť integrovaný plán manažmentu povodia je jasné, že existuje priestor na zlepšenie mechanizmov hospodárenia s týmto typom vody, a to buď prostredníctvom nových špecializovaných orgánov, alebo ďalším rozvojom regulačných právnych predpisov.

3.16.

Nekontrolované emisie do vodných útvarov v dôsledku určitých priemyselných činností majú negatívny vplyv na zdravie a bezpečnosť potravín, ako aj náklady pre spoločnosť ako celok. EHSV sa aj naďalej zasadzuje za rozvoj klimaticky neutrálnych priemyselných odvetví, ktorých emisie sú regulované a ktoré znášajú environmentálne náklady svojej výroby.

4.   Súčasné politiky EÚ a vnútroštátne politiky

4.1.

Rámcová smernica o vode a spoločná poľnohospodárska politika (SPP) predstavujú hlavný právny rámec EÚ pre kvantitatívne a kvalitatívne aspekty vody a poľnohospodárstva (11). Medzi špecifické ciele navrhované v novej SPP patrí podpora udržateľného rozvoja a efektívneho manažmentu prírodných zdrojov, ako je pôda, vzduch a samozrejme voda. Voda je okrem toho predmetom cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 6, ktorého čiastkové ciele sa týkajú efektívneho využívania vody a integrovaného hospodárenia s vodami.

4.2.

V rámcovej smernici o vode sa stanovuje, že voda je prírodným zdrojom, ktorý sa musí chrániť, zachovávať a manažovať udržateľným spôsobom. Na tento účel sa stanovuje rámec riadenia, a to buď priamo, alebo prostredníctvom koncesií, v závislosti od rôznych území. Cieľom rámca je umožniť integrované a udržateľné hospodárenie s vodami na úrovni EÚ.

4.3.

Vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 sa na SPP vyčleňuje celkovo 386,6 miliardy EUR, ktoré sa rozdelia medzi jednotlivé členské štáty a použijú sa na rôzne politiky prvého a druhého piliera. EHSV vyzýva na vytvorenie osobitného rozpočtu a finančných prostriedkov na vodu, ako sa uvádza v stanovisku na tému Ekonómia „Európskej modrej dohody“  (12).

4.4.

Väčšina priamych platieb v rámci SPP, ako aj niektoré platby v rámci druhého piliera podliehajú pravidlám krížového plnenia vzťahujúcim sa na povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia a normám dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (GAEC), ktoré ukladajú udržateľné poľnohospodárske postupy vrátane integrovaných postupov hospodárenia s vodami na zavlažovanie. Zistilo sa však, že väčšina platieb je neutrálna, pokiaľ ide o zavlažovanie (13). Všetky režimy SPP by mali podporovať udržateľné a efektívne hospodárenie s vodami, pričom by mali zahŕňať ukazovatele v každom členskom štáte s cieľom monitorovať pokrok v hospodárení s vodami.

4.5.

Niektoré členské štáty využívajú finančné prostriedky EÚ na podporu plodín náročných na vodu v oblastiach s nedostatkom vody bez toho, aby zaviedli záruky, a to používaním dobrovoľnej viazanej podpory na zachovanie alebo zvýšenie produkcie plodín v odvetviach náročných na vodu, ktoré sú vysoko koncentrované v južných členských štátoch. EHSV sa domnieva, že je potrebné rešpektovať udržateľné hospodárenie s vodami a analýzu nákladov a prínosov, aby sa zabezpečila nielen udržateľnosť, ale aj efektívnosť využívania vodných zdrojov.

4.6.

Všetky členské štáty by mali viesť záznamy o odbere povrchovej a podzemnej vody, ako aj o skladovaní povrchovej vody. Podobne používatelia vody by pred odberom alebo skladovaním vody mali požiadať o povolenie. Všetky členské štáty by mali posilniť a sprísniť zavedené monitorovacie systémy na odhaľovanie a postihovanie nezákonného využívania vody.

4.7.

Dvor audítorov EÚ sa domnieva, že náklady za vodohospodárske služby v poľnohospodárstve nie sú plne pokryté, najmä preto, že environmentálne náklady a náklady na zdroje nie sú primerane zohľadnené v cenách vody. Podľa Komisie to znamená skryté náklady pre spoločnosť a obmedzuje potenciálne príjmy, ktoré by sa mohli použiť na financovanie opatrení zameraných na zabezpečenie účinného vykonávania rámcovej smernice o vode.

4.8.

Zásada jednoty európskeho trhu sa v prípade vody nedodržiava. Používatelia platia za podobné služby veľmi odlišné ceny v závislosti od členského štátu a dokonca od konkrétneho miesta prevádzky v rámci členského štátu. V tejto súvislosti by bolo užitočné podporovať metodiku EÚ s cieľom racionalizovať a štandardizovať systémy stanovovania cien vody (14).

4.9.

EHSV najmä požaduje osobitné normy týkajúce sa využívania vody v rôznych hospodárskych odvetviach, ako je poľnohospodárstvo a priemysel, a to vytvorením štruktúry správy zodpovednej za vypracovanie odvetvových usmernení o využívaní vôd, do ktorej by mal patriť aj EHSV (15).

4.10.

Priemerné zvýšenie cien potravín a výrobných cien možno pripísať rôznym faktorom (16). Súčasná inflačná situácia však znamená, že príspevky SPP sa v reálnom vyjadrení veľmi výrazne znížili. Mali by sa prijať primerané fiškálne opatrenia na nápravu situácie a obnovenie hospodárskeho rozsahu cieľov EÚ.

5.   Dlhodobé návrhy, riešenia a reakcie

5.1.

Nedostatok vody a núdzová situácia v oblasti klímy sú dve z najväčších výziev, ktorým dnes čelí agropotravinársky systém EÚ. Na riešenie týchto výziev a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti výroby potravín v Európe sú potrebné obehové a ďalšie inovačné riešenia. Koncepcia modrej dohody bola navrhnutá ako rámec na riešenie uvedených výziev, vychádzajúc pritom zo skúseností a zásad Európskej zelenej dohody.

5.2.

Prioritným cieľom by malo byť zaistenie otvorenej strategickej autonómie v agropotravinárskom sektore na úrovni EÚ. Preto je potrebné zamerať sa na zachovanie poľnohospodárskej výroby EÚ, vypracovať politiky, ktorými sa podporujú druhy plodín, pri ktorých sa zistili nedostatky, a vyvážiť nadbytočnú produkciu.

5.3.

Zaručenie poľnohospodárskej výroby si bude nevyhnutne vyžadovať zabezpečenie dostatočnej kvantity a kvality vody bez toho, aby sa upustilo od politík na podporu znižovania vodnej stopy. Vďaka politikám na podporu úspor vody vo výrobe bude dostupných viac zdrojov bez toho, aby tým bola negatívne ovplyvnená udržateľnosť hydrologického cyklu.

5.4.

Zníženie vodnej stopy poľnohospodárstva v EÚ si vyžaduje kombináciu technológií, udržateľných poľnohospodárskych postupov, udržateľného a efektívneho hospodárenia s vodami a účinných verejných politík, ktorými sa podporuje udržateľnosť v agropotravinárskom sektore.

5.5.

V tejto súvislosti sa považuje za potrebné ďalej presadzovať politiky, ktorými sa stimuluje efektívnosť zavlažovania a využívania vody vo všeobecnosti, a to tak v oblasti SPP, ako aj iných fondov EÚ. Pokrok by sa mal dosiahnuť pri zavádzaní udržateľných poľnohospodárskych postupov, aplikovaní technológií, ktoré umožňujú efektívnejšie využívanie vody, a vo vývoji plodín, ktoré lepšie znášajú sucho a záplavy. Bez potrebných rozpočtových zdrojov nebude v Európe možné vybudovať odolné a udržateľné agropotravinové systémy.

5.6.

Udržateľný manažment vodných zdrojov vo vidieckych oblastiach zavádzaním opatrení, ako je obnovovanie mokradí, vytváranie nárazníkových zón a zlepšovanie kvality vody v riekach a jazerách, by mohlo pomôcť znížiť vodnú stopu poľnohospodárstva v EÚ. Uvedené otázky by sa mali riešiť v plánoch manažmentu povodia pre rôzne povodia a EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie týchto povinností.

5.7.

Na inovácie a výskum zamerané na vývoj technológií a poľnohospodárskych postupov, ktoré sú efektívnejšie a udržateľnejšie z hľadiska využívania vody, by sa mali vyčleniť primerané rozpočtové prostriedky. Je tiež dôležité podporovať rozvoj politík a postupov, ktorými sa podporuje presné poľnohospodárstvo, udržateľné obhospodarovanie pôdy a schopnosť pôdy zadržiavať vodu a prispôsobenie genomických poznatkov o rastlinách a osivách.

5.8.

Obmedzením plytvania potravinami sa môže znížiť množstvo vody potrebnej na výrobu potravín. To možno dosiahnuť prostredníctvom kampaní, ktoré podporujú vzdelávanie spotrebiteľov, lepšieho riadenia dodávateľského reťazca a propagovania inovačných technológií na zachovanie potravín.

5.9.

Členské štáty by mali zavádzať transparentné politiky stanovovania cien vody, ktorými sa stimuluje efektívnosť a úspory a zabezpečuje, že všetky kategórie používateľov vody primerane prispievajú k pokrytiu nákladov v súlade so zásadami rámcovej smernice o vode.

5.10.

Očakáva sa, že stanovenie cien podľa objemu na primeranej úrovni by mohlo podnietiť prechod na postupy a technológie zavlažovania efektívne využívajúce vodu alebo plodiny, ktoré si vyžadujú menej vody. Členské štáty, ktoré si stále zachovávajú prax fakturácie zavlažovacej vody na základe zavlažovanej plochy, by preto mali túto prax postupne zrušiť.

5.11.

Dvor audítorov EÚ zistil, že náklady za vodohospodárske služby v poľnohospodárstve nie sú plne pokryté. Jedným z dôvodov je, že environmentálne náklady a náklady na zdroje sa (ešte) neodrážajú v stanovovaní cien vody. To znamená, že existuje veľký počet osobitných výnimiek týkajúcich sa cien za zavlažovaciu vodu, v dôsledku čoho je voda pre poľnohospodárstvo lacnejšia ako na iné účely. Hoci sa od tohto prístupu nemusí nevyhnutne upustiť, je zrejmé, že tieto všeobecné politiky by sa mali prehodnotiť a výnimky by sa mali preorientovať v prospech stimulov a odmien za úsporu vody.

5.12.

Rámcová smernica o vode bola vypracovaná pred 23 rokmi v hospodárskom, sociálnom a klimatickom kontexte veľmi odlišnom od súčasného kontextu. Malo by sa zvážiť prehodnotenie niektorých jej ustanovení, aby sa mohla stať účinným nástrojom na podporu potravinovej bezpečnosti.

5.13.

Keďže podľa zásady subsidiarity môžu členské štáty slobodne vykonávať a zabezpečovať dodržiavanie povinnosti požiadať o povolenie na odber vody podľa individuálnych kritérií (na štátnej alebo regionálnej úrovni), zistilo sa, že táto rôznorodosť vedie k nedostatočnej kontrole prístupu k niektorým útvarom podzemnej vody. Z tohto dôvodu by sa Komisia aj členské štáty mali dohodnúť na selektívnejšom kritériu a uplatňovať prísne regulačné požiadavky a požiadavky na podmienenosť, pokiaľ ide o odber povrchových aj podzemných vôd.

5.14.

Je potrebné zlepšiť a podporiť modernizáciu zavlažovacích systémov, najmä v záujme zníženia strát spôsobených únikom do sietí a odparovaním v otvorených kanáloch a bazénoch. SPP a ostatné fondy EÚ by mali prispievať k rozvoju nových zavlažovacích štruktúr a nemali by podporovať situácie, ktoré sú v rozpore s cieľmi rámcovej smernice o vode.

5.15.

V súlade s bodom 3.4 bolo v máji 2020 prijaté nariadenie o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody (17). V tomto novom nariadení o opätovnom využívaní odpadových vôd na poľnohospodárske zavlažovanie sa stanovujú minimálne požiadavky na kvalitu vody a jej monitorovanie, riadenie rizík a transparentnosť a bude sa uplatňovať od roku 2023. Podľa vykonanej analýzy umožní opätovné využívanie vody viac ako 50 % celkového objemu vody teoreticky dostupnej na zavlažovanie z čistiarní odpadových vôd v EÚ, čím sa zabráni viac ako 5 % priameho odberu z vodných útvarov a podzemných vôd. Výsledkom bude zníženie celkového nedostatku vody o viac ako 5 %. Malo by sa preto podporovať financovanie takýchto zariadení na opätovné využívanie vody, ako aj preventívne opatrenia na zabránenie znečisteniu pôdy a zaistenie bezpečnej vody pre poľnohospodárstvo.

5.16.

Podporovanie mestského a prímestského poľnohospodárstva môže znížiť potrebu prepravy potravín z vidieckych oblastí, zmenšiť uhlíkovú stopu (proces dekarbonizácie poľnohospodárstva), ako aj znížiť využívanie vody v poľnohospodárstve. Okrem toho mestské zavlažovacie systémy môžu využívať dažďovú vodu a vodu zo systémov recyklácie zavlažovania.

5.17.

Využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako je slnečná a veterná energia, môže byť udržateľným zdrojom energie pre systémy opätovného využívania vody, odsoľovacie systémy a zavlažovacie a iné poľnohospodárske zariadenia, čím sa zníži uhlíková stopa (proces dekarbonizácie poľnohospodárstva) a spotreba vody.

5.18.

Tieto obehové a iné riešenia môžu prispieť k budúcej modrej dohode EÚ, ktorou by sa riešil nedostatok vody a núdzová situácia v oblasti klímy v agropotravinárskom systéme EÚ. Je dôležité pokračovať v skúmaní nových technológií a inovačných postupov s cieľom zlepšiť efektívnosť využívania vody a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a odolnosť výroby potravín v Európe.

5.19.

Považuje sa za nevyhnutné zabezpečiť infraštruktúru, ktorá umožní skladovanie, distribúciu a čistenie vody, ako aj zabrániť dôsledkom extrémnych poveternostných javov. Model riadenia spomínanej infraštruktúry by mal byť založený na zásadách integrity a udržateľnosti a mal by zabezpečiť ich environmentálnu udržateľnosť. Vzhľadom na možné rozpočtové ťažkosti orgánov verejnej správy by sa mohli preskúmať alternatívne spôsoby financovania a spolupráce.

5.20.

V rámcovej smernici o vode sa členským štátom ukladá povinnosť vypracovať a obnoviť plány manažmentu povodia. EHSV sa domnieva, že vykonávanie, rozsah a miera dodržiavania týchto plánov sú nerovnomerné. EHSV sa preto domnieva, že členské štáty by mali zintenzívniť strategické plány zamerané na zaručenie dostupnosti vody a rámec pre poľnohospodárstvo, ktorý môže zaistiť odolnosť potravinových systémov EÚ. Strategické plány by mali disponovať dostatočnými európskymi rozpočtovými zdrojmi, ako sa uvádza v bode 4.3. Mali by sa stanoviť aj konkrétne lehoty a na základe konsenzu by sa mali určiť ciele a priority v súlade s úvahami a návrhmi uvedenými v tomto stanovisku.

---

(1)  Eurostat, Hospodárske účty pre poľnohospodárstvo podľa regiónov NUTS 2 a Eurostat, Agriculture, forestry and fishery statistics (Štatistické údaje o poľnohospodárstve, lesníctve a rybnom hospodárstve).

(2)  Európska environmentálna agentúra (EEA), Water stress is a major and growing concern in Europe (Nedostatok vody v Európe je veľkým a rastúcim problémom).

(3)  Európsky dvor audítorov, Osobitná správa č. 20/2021: Udržateľné využívanie vody v poľnohospodárstve.

(4)  EEA, Waterbase – Water Quantity.

(5)  Svetová banka, Renewable internal freshwater resources per capita (cubic meters) – European Union [Obnoviteľné vnútorné zdroje sladkej vody na obyvateľa (v metroch kubických) – Európska únia].

(6)  Eurostat, Annual freshwater abstraction by source and sector (Ročný odber sladkej vody podľa zdroja a sektora) a EEA, European waters – Assessment of status and pressures 2018 (Európske vody – hodnotenie stavu a tlakov 2018).

(7)  BIO by Deloitte, Optimising water reuse in the EU (Optimalizácia opätovného využívania vody v EÚ), Časť I.

(8)  FAO, Water Scarcity – One of the greatest challenges of our time (Nedostatok vody – jedna z najväčších výziev našej doby).

(9)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Strategická autonómia, potravinová bezpečnosť a udržateľnosť (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 56).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(11)  Spoločná poľnohospodárska politika: 2023 – 2027.

(12)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ekonómia „európskej modrej dohody“ – vodohospodárske investičné potreby v EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (pozri stranu 50 tohto úradného vestníka).

(13)  Európsky dvor audítorov, Osobitná správa č. 20/2021: Udržateľné využívanie vody v poľnohospodárstve.

(14)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prístup k vode: riešenie problému nedostatočného prístupu k vode a dôsledkov pre sociálnu politiku (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (pozri stranu 60 tohto úradného vestníka) a Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ekonómia „európskej modrej dohody“ – vodohospodárske investičné potreby v EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (pozri stranu 50 tohto úradného vestníka).

(15)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Priemyselné odvetvia náročné na vodu a technológie efektívne využívajúce vodu (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (pozri stranu 74 tohto úradného vestníka) a Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ekonómia „európskej modrej dohody“ – vodohospodárske investičné potreby v EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (pozri stranu 50 tohto úradného vestníka).

(16)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Kríza cien potravín: úloha špekulácie a návrhy konkrétnych opatrení v súvislosti s vojnou na Ukrajine (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 51).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody (Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 32).