Spravodajca:	Paul RÜBIG
Spoluspravodajca:	John BRYAN

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 1. 2023
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny
Prijaté v sekcii	22. 6. 2023
Prijaté v pléne	13. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	200/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európska únia (EÚ) musí v rámci európskej modrej dohody naliehavo vypracovať novú spoločnú politiku EÚ v oblasti vodného hospodárstva, ktorá bude zahŕňať komplexnú politiku v oblasti udržateľného hospodárenia s vodami pre priemyselné odvetvia založenú na znižovaní spotreby vody, jej opätovnom využívaní, recyklácii a znižovaní jej znečistenia a bude sa zameriavať na odvetvia náročné na vodu a postupné zavádzanie a využívanie technológií umožňujúcich efektívne využívanie vody. Vzhľadom na súvislosť medzi energiou, vodou a kritickými surovinami by sa vodohospodárska politika mala stať jedným z pilierov priemyselnej stratégie EÚ.

1.2.

EÚ preto potrebuje plán s míľnikmi a odvetvovým prístupom, ktorý podporí priemyselné odvetvia v postupnom prechode na efektívne využívanie vody, pričom sa v plnej miere zohľadní prepojenie medzi energiou, vodou a kritickými surovinami. Na tento účel bude v nasledujúcich dvoch rokoch nevyhnutná revízia priemyselnej stratégie EÚ a jej dokumentov týkajúcich sa spôsobov transformácie. Tento odvetvový prístup by mal zohľadňovať charakteristiky efektívneho využívania vody a osobitné výzvy každého odvetvia súvisiace s vodou a mal by byť založený na výhľadovom prístupe s rôznymi možnosťami a posúdením vplyvov a rizík vrátane analýzy nákladov počas životného cyklu.

1.3.

S cieľom rozvíjať vznikajúci sektor technológií umožňujúcich efektívne využívanie vody – oblasť, v ktorej by EÚ mohla zohrávať významnú úlohu, – musí komplexnú politiku EÚ v oblasti vodného hospodárstva sprevádzať ambiciózny európsky plán financovania, ktorý priemyslu vytvorí podmienky na uskutočňovanie nevyhnutných investícií do technológií umožňujúcich efektívne využívanie vody. Mali by sa zaviesť pozitívne stimuly financovania, ako sú daňové úľavy, vyššie odpisové sadzby a iné mechanizmy. Mohli by sa zvážiť inovatívne spôsoby financovania, (ako napr. hromadné financovanie), ktoré by dopĺňali verejnú podporu.

1.4.

EÚ sa musí stať svetovým lídrom vo vývoji, výrobe a používaní technológií umožňujúcich efektívne využívanie vody a vybudovať si celosvetovú povesť výrobnej oblasti s nízkou vodnou stopou. Technológie umožňujúce efektívne využívanie vody tvoria priemyselné odvetvie, ktoré je súčasťou čistých technológií. Tieto technológie by preto mali byť aj energeticky účinné. Keďže čisté technológie tvoria samostatný priemyselný ekosystém, EHSV navrhuje, aby sa do nasledujúcich dvoch rokov stanovili spôsoby transformácie tohto ekosystému s ambicióznymi, ale realistickými cieľmi vrátane plánu zodpovedného riadenia a zručností.

1.5.

Pri schvaľovaní nových priemyselných zariadení treba klásť väčší dôraz na spotrebu vody, jej opätovné využívane a zachytávanie a v existujúcich zariadeniach na motivačné systémy pre projekty zamerané na úsporu vody. Rôzne priemyselné odvetvia však majú rôzne potreby z hľadiska využívania vody a rôzne príležitosti na to, aby ju efektívne využívali. Zásada „nespôsobovať škodu“ sa musí spájať s právom hospodárskych činností spotrebúvať vodu a so záväzkom priemyselných odvetví postupne zvyšovať efektívnosť využívania vody prostredníctvom plánu efektívneho využívania vody.

1.6.

Dopyt po vode, jej spotreba a skladovanie musia mať v stratégiách EÚ pre hospodársky rozvoj priemyselných odvetví oveľa vyššiu prioritu. EHSV zdôrazňuje, že voda zohráva kľúčovú úlohu v obehovom hospodárstve.

1.7.

Keďže využívanie vody sa v rámci EÚ a medzi odvetviami líši, je potrebné zaznamenávať a oznamovať údaje o využívaní vody v priemyselných odvetviach vo všetkých členských štátoch a zmapovať existujúce technológie. Takisto je potrebné zbierať tieto údaje na úrovni zariadení, keďže ide o prvý krok pri zavádzaní procesov, ktoré efektívne využívajú vodu. Práva priemyselného vlastníctva sa musia zosúladiť s platnými požiadavkami na transparentnosť údajov.

1.8.

EÚ by mala zvážiť vytvorenie platformy pre modrú dohodu určenej zástupcom priemyslu a poľnohospodárstva, ako aj občanom, aby sa zabezpečili čo najširšie konzultácie a prijatie, pokiaľ ide o proces vypracúvania novej politiky v oblasti vodného hospodárstva. Týmito stálymi konzultáciami by sa malo uľahčiť najmä odstránenie legislatívnych prekážok brániacich zavádzaniu technológií umožňujúcich efektívne využívanie vody v priemyselných a poľnohospodárskych procesoch a domácnosťami a prispieť k pravidelnej aktualizácii akčných plánov, ktoré sa majú zaviesť – ako sú spôsoby transformácie priemyslu.

2.   Úvod a všeobecné pripomienky

2.1.

Vo všeobecnosti je množstvo vodných zdrojov na obyvateľa v Európe porovnateľne vysoké, medzi severnou/strednou Európou a južnými regiónmi sú však značné rozdiely, a to najmä v dôsledku vplyvu klimatických faktorov na vodné zdroje. Hlavné problémy týkajúce sa kolobehu vody zahŕňajú: 1. dlhšie obdobia sucha nasledované silnými dažďami a záplavami, ktoré obmedzujú prístup k čistej a použiteľnej vode; 2. zvyšovanie spotreby vody v dôsledku nárastu alebo väčšej koncentrácie populácie a hospodárskeho rozvoja, ako aj zvyšujúceho sa dopytu po vode na priemyselné, poľnohospodárske a súkromné využitie; a 3. zvyšujúce sa znečistenie vodných zdrojov v dôsledku nedostatočnej úpravy odpadových vôd. Široké spektrum nových znečisťujúcich látok, ako sú mikroplasty, farmaceutické látky sa dostávajú do vodných zdrojov a sú do určitej miery identifikované až vtedy, keď sa nahromadia v škodlivých množstvách. Je potrebné identifikovať, vypracovať a vykonať opatrenia na riešenie týchto troch hlavných oblastí výziev.

2.2.

Vodný stres v Európe je veľkým a rastúcim problémom. Podľa Európskej environmentálnej agentúry je počas priemerného roka približne 20 % európskeho územia a 30 % Európanov postihnutých nedostatkom vody (1). Neudržateľné využívanie vody znamená odber vody z prírodných zdrojov rýchlejšie, ako ju príroda dokáže doplniť. V približne 60 % veľkých európskych miest (viac ako 100 000 obyvateľov) žije 140 miliónov ľudí v oblastiach s takýmto nadmerným využívaním podzemných vôd alebo v ich blízkosti (2). Zásadným faktorom je negatívny vplyv fáz povodní spôsobených silnými dažďami súvisiacimi s klímou na zásobovanie vodou (veľké mestá veľmi často závisia od zdrojov podzemnej vody napájaných riekami).

2.3.

Mnohé regióny južnej Európy sa počas období sucha musia rozhodovať medzi využívaním vody na priemyselné účely, poľnohospodárske účely a využívaním vody pre domácnosti. V niektorých regiónoch existuje riziko premiestnenia odvetví z oblastí s nedostatkom vody, čo povedie k strate zamestnanosti, destabilizácii hospodárstiev a priemyselným zmenám.

2.4.

Politika EÚ v oblasti vodného hospodárstva sa sústreďuje na právny rámec pre ochranu a hospodárenie s vodou so zameraním na znečistenie a prevenciu. Medzi hlavné existujúce politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva, ktoré majú vplyv na priemyselné odvetvia, patrí rámcová smernica o vode, smernica o čistení komunálnych odpadových vôd, smernica o priemyselných emisiách a akčný plán nulového znečistenia v rámci Európskej zelenej dohody. V spôsoboch transformácie priemyslu EÚ ani v správe Európskej komisie o strategickom výhľade na rok 2022 sa však rozmer vody takmer nespomína.

2.5.

Vo vízii EÚ týkajúcej sa zelenej a digitálnej transformácie priemyslu a jeho ekosystémov sa voda nespomína vôbec. V oznámení Európskej komisie o Priemyselnom pláne Zelenej dohody (3) sa v iba poznámke pod čiarou uvádza, že zásobovanie vodou a kanalizácia sú zásadnými odvetviami pre zelenú transformáciu, v dokumente sa však neuvádzajú žiadne odkazy na vodu. EÚ musí pristupovať k politike v oblasti vodného hospodárstva s rovnakým odhodlaním, s akým pristupovala ku klimatickej kríze.

3.   Potreba začleniť vodu do priemyselnej politiky EÚ a zároveň prijať sektorový prístup

3.1.

Politika v oblasti vodného hospodárstva a hospodárenie s vodami fungujú v mnohých členských štátoch EÚ veľmi odlišne, čo spôsobuje občanom a priemyselným odvetviam značné ťažkosti. Vzhľadom na to, že 60 % povrchových vôd EÚ je cezhraničných, musí sa zvážiť vypracovanie spoločnej politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva.

3.2.

V marci 2023 Európska rada prijala tieto závery: „Európska rada víta konferenciu OSN o vode 2023 a súvisiaci akčný program v oblasti vody. Uznáva, že je potrebné, aby sa posilnili opatrenia EÚ a globálne opatrenia v oblasti vody, a zdôrazňuje význam strategického prístupu EÚ k zabezpečeniu dostupnosti vody.“ (4)

3.3.

EÚ musí vypracovať komplexnú politiku v oblasti udržateľného hospodárenia s vodami pre priemyselné odvetvia založenú na znižovaní spotreby, obnove, opätovnom využívaní a recyklácii vody vrátane zamerania sa na priemyselné odvetvia náročné na vodu a používanie technológií umožňujúcich efektívne využívať vodu. Kaskádová hierarchia využívania vody musí mať prioritu.

3.4.

Všetky odvetvia sú závislé od vodných zdrojov. Priemysel sa na celkovom odbere vody v Európe podieľa približne 40 %. (5). Medzi hlavné priemyselné odvetvia náročné na vodu v EÚ patrí ťažba a dobývanie, priemyselná výroba, výroba elektrickej energie, stavebníctvo, chemický priemysel, poľnohospodárstvo, výroba potravín a nápojov, textilu, papiera a celulózy, farmaceutický priemysel, IKT vrátane dátových centier, automobilový priemysel, oceliarsky priemysel, výroba hnojív a doprava. Údaje o odbere a využívaní vody v EÚ sú však zastarané a nedostatočné. Stratégia EÚ v oblasti využívania vody v priemysle musí byť založená na údajoch zozbieraných na úrovni EÚ so zapojením Eurostatu, aby sa umožnil široký a komplexný prehľad. Takisto je potrebné zbierať tieto údaje na úrovni zariadení, keďže ide o prvý krok pri zavádzaní procesov, ktoré umožňujú efektívne využívanie vody. Okrem toho Svetová meteorologická organizácia (WMO) pracuje na platforme interoperability pre celosvetový sklad údajov.

3.5.

Je zrejmé, že politiky v oblasti vodohospodárstva si vyžadujú integrovaný prístup EÚ, ktorý zahŕňa lepšiu koordináciu mnohých legislatívnych požiadaviek vyplývajúcich z viacerých odvetví a použití vrátane priemyselných odvetví. Okrem toho sú potrebné oveľa väčšie politické ambície na zlepšenie efektívnosti využívania vody a zníženie znečistenia a spotreby vody v európskych priemyselných odvetviach, najmä postupným zavádzaním technológií umožňujúcich efektívne využívanie vody. Je však nutný sektorový prístup, pretože možnosť efektívnejšieho využívania vody sa v jednotlivých odvetviach značne líši v závislosti od toho, či už existujú vhodné technológie umožňujúce efektívne využívanie vody.

3.6.

Pokiaľ ide o jednotlivé priemyselné odvetvia, je potrebné vykonať dôkladnú analýzu na európskej úrovni s cieľom zaviesť referenčné hodnoty, usmernenia a systémy podávania správ pre budúci udržateľný rozvoj kolobehu vody. Malo by sa uznať, že na úrovni EÚ už existuje niekoľko prác, ktoré sa priamo alebo nepriamo zaoberajú kolobehom priemyselných vôd, ako napríklad štúdia z roku 2021 s názvom Circular Economy Perspectives in the EU Textile sector (Perspektívy obehového hospodárstva v textilnom priemysle EÚ) (6). Treba však vynaložiť viac úsilia, aby boli pokryté rôzne dotknuté priemyselné odvetvia. EHSV žiada, aby sa v nasledujúcich dvoch rokoch revidovali spôsoby transformácie priemyslu s cieľom zahrnúť rozmer efektívneho využívania vody a ambiciózny, ale realistický plán postupného zvyšovania efektívnosti využívania vody.

3.7.

Pri schvaľovaní nových priemyselných zariadení treba klásť väčší dôraz na spotrebu vody, jej opätovné využívane a zachytávanie a v existujúcich zariadeniach na motivačné systémy pre projekty zamerané na úsporu vody. Rôzne priemyselné odvetvia však majú rôzne potreby týkajúce sa využívania vody a rôzne príležitosti/možnosti na to, aby ju efektívne využívali. Zásada nepoškodzovať sa musí spájať s právom hospodárskych činností na spotrebu vody. Toto právo by sa malo uznať pod podmienkou, že priemyselné zariadenia sa zaviažu postupne zlepšovať efektívnosť využívania vody prostredníctvom plánu efektívneho využívania vody meraného na základe priemyselných referenčných hodnôt.

3.8.

Priemyselné odvetvia budú čoraz viac čeliť tlaku na zníženie svojho vplyvu na životné prostredie a zlepšenie efektívnosti vodných zdrojov vrátane priameho aj nepriameho využívania vody. Rovnako ako v prípade dekarbonizácie a energetiky musia mnohé priemyselné odvetvia vynaložiť rozsiahle investície, aby zefektívnili využívanie vody vo svojich výrobných procesoch a hodnotových reťazcoch a aby znížili svoj vplyv na kvalitu vody.

3.9.

Počas prechodu na uhlíkovo neutrálnu spoločnosť efektívne využívajúcu energie a vodu je nevyhnutné, aby priemyselné odvetvia pôsobiace v EÚ zostali konkurencieschopné a nezaostávali za inými oblasťami sveta, kde sa prijímajú menej zodpovedné a reštriktívne politiky, ktoré narúšajú výrobu, objem výroby a zamestnanosť v EÚ bez toho, aby sa dosiahol pokrok v oblasti vody na celosvetovej úrovni. Musíme chrániť budúce výrobky a služby EÚ prihliadajúce na zodpovedné využívanie vody pred dovezenými s menej efektívnou spotrebou vody.

4.   Technológie umožňujúce efektívne využívanie vody a udržateľné hospodárenie s vodou

4.1.

Úspešné zavedenie technológií umožňujúcich efektívne využívanie vody v priemyselných odvetviach a v iných oblastiach má zásadný význam na zabezpečenie úspešnej udržateľnej politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva. Tieto technológie majú potenciál výrazne znížiť spotrebu vody a podporiť jej opätovné využívanie a recykláciu, ako aj zlepšiť kvalitu vody a minimalizovať vypúšťanie odpadových vôd. Bezpečnosť nestálych dodávok vody by sa mala zvýšiť pomocou dobre navrhnutých systémov zadržiavania vody (dažďovej a zo záplav).

4.2.

Už existuje niekoľko technológií umožňujúcich efektívne využívanie vody. V súčasnosti sa v priemysle používajú napríklad tieto hlavné technológie umožňujúce efektívne využívanie vody: recyklácia a opätovné využívanie vody – úprava a opätovné využívanie odpadových vôd v priemyselných prevádzkach, čím sa znižuje dopyt po sladkej vode; posudzovanie a optimalizácia priemyselných procesov s cieľom znížiť spotrebu vody a minimalizovať odpad; používanie fázy reverznej osmózy namiesto fázy výmeny iónov pri napájacej vode kotla s cieľom znížiť zaťaženie soľou pri zneškodňovaní odpadových vôd z regenerácie; membránová filtrácia – odstraňovanie nečistôt z vody, čo umožňuje jej opätovné použitie na priemyselné účely; úprava splaškových a odpadových vôd na mieste; zariadenia s nízkym prietokom – zníženie spotreby vody v budovách inštaláciou vodovodných batérií, sprchových hlavíc a toaliet efektívne využívajúcich vodu; kvapková závlaha a presné poľnohospodárstvo – minimalizácia spotreby vody v poľnohospodárstve a optimalizácia výnosov plodín; anaeróbna úprava odpadových vôd (výroba biologického plynu za neprítomnosti kyslíka na výrobu energie – využitie mikroorganizmov na rozklad znečisťujúcich látok v odpadových vodách, vďaka čomu sa vytvorí výtok, ktorý možno opätovne využiť); zber a skladovanie dažďovej vody na použitie pri zavlažovaní, čistení alebo na iné nepitné účely; systémy s uzavretým okruhom – minimalizácia spotreby vody a odpadu recykláciou prevádzkovej vody v rámci priemyselného procesu; náhrada materiálu – využitie alternatívnych materiálov, ktoré si vyžadujú menšie množstvo vody na výrobu a majú nižšiu vodnú stopu.

4.3.

V mnohých priemyselných odvetviach sa už aplikujú technológie umožňujúce efektívne využívanie vody. Ak sa napríklad pozrieme na mliekarenský priemysel, dobrým príkladom je Írsko, kde sa ročne vyvezú mliečne výrobky v hodnote 6,8 miliardy EUR, čo zodpovedá 11 miliardám litrov spracovaného mlieka. Najväčšie írske farmárske mliekarenské družstvo Tirlan čerpá približne 11 000 m3 vody denne z miestnej rieky a vrtov vo svojom najväčšom spracovateľskom závode v Ballyragget, Co. Kilkenny. Vzhľadom na technológie spracovania a úpravy vody však zariadenie v skutočnosti každodenne vracia približne 14 500 m3 čistej vody do miestnej rieky Nore, ktorá je osobitným chráneným územím. To znamená, že mliekareň opätovne vyprodukuje približne 30 % čistej vody, ktorá sa vypúšťa späť do miestnej rieky. Táto vrátená voda má takú dobrú kvalitu, že časom prispela k zlepšeniu kvality rieky a pomohla udržať štatút rieky ako osobitného chráneného územia. Značné investície sa vynaložili do čistiarne odpadových vôd a vhodných technológií.

4.4.

Textilný priemysel, v ktorom však má prevahu ázijská výroba, zamestnáva v EÚ viac ako 1,6 milióna ľudí. Toto odvetvie má značný vplyv na vodné zdroje. Textílie obsahujú veľa potenciálnych znečisťujúcich látok, ktoré vstupujú do kolobehu vody vo fáze používania textílií, a preto je k nim potrebné pristupovať prostredníctvom silného regulačného rámca. Patria sem mikročasti vlákien, vodovzdorné činidlá/chemikálie a textilné farby. Okrem toho možno očakávať, že nedostatok vody v krajinách výroby bude mať čoraz väčší vplyv na náklady a obmedzenia týkajúce sa kapacít. Je potrebné pochopiť hodnotové reťazce a materiálové toky v Európe a vo svete. Zahŕňa to aj budúce výzvy a povinnosti týkajúce sa zberu a spracovania spotrebiteľského textilu.

4.5.

Vychádzajúc zo stratégie EÚ v oblasti udržateľných textílií by sa regulačný rámec pre aspekty obehového hospodárstva, ktoré sú relevantné z hľadiska vody, mal vypracovať podrobnejšie už v počiatočnom štádiu. V stratégii sa uvádza potreba rozvoja obehového hospodárstva, ale výslovne sa nezaoberá potrebou vodných zdrojov. Niet pochýb o tom, že uplatňovanie zásad obehového hospodárstva v textilnom priemysle si bude vyžadovať veľké množstvo vody. Zásadný význam má identifikácia potrieb v oblasti výskumu a vývoja a vzdelávania v súvislosti s vodným cyklom, ako aj súvisiace verejné financovanie. Zároveň je potrebné vymedziť ciele a limity pre dopyt po sladkej vode, ktorý by sa mal minimalizovať prostredníctvom optimalizácie procesov (recyklácia). EÚ by mala navyše zvážiť vypracovanie plánu postupného dosahovania cieľa nulového vypúšťania odpadových vôd, ktorý by sa zaoberal aspoň rozpätím možného obsahu znečisťujúcich látok.

4.6.

Ďalším príkladom je papierenský priemysel, ktorý preukázal vysoký potenciál opatrení zameraných na minimalizáciu negatívnych vplyvov na vodné zdroje alebo dokonca na zabránenie týmto vplyvom. Papierenský priemysel v Európe už disponuje porovnateľne dobrými normami týkajúcimi sa spotreby vody (7), ale je tu priestor na ďalšie zlepšenie. Možno to dosiahnuť zintenzívnením zavádzania procesov opätovného využívania vody, zavedením najnovších technológií úpravy a stanovením potenciálneho cieľa takmer nulového vypúšťania odpadových vôd v ambicióznom, ale realistickom časovom rámci. Štátna podpora rozvoja a inovácií pre papierensky priemysel v Európe a opatrenia na optimalizáciu využívania vody môžu priniesť ekonomickú výhodu. Napríklad know-how získané pri optimalizácii spotreby vody v papierenskom priemysle je už pozitívnym ekonomickým faktorom pre európsku výrobu strojov a prijaté riešenia sa zaviedli do iných odvetví. V niektorých častiach sveta sa museli veľké závody na výrobu papiera zatvoriť pre ich mimoriadne negatívny vplyv na vodu v okolitých oblastiach.

4.7.

Vodohospodárstvo (vodné diela a čistiarne odpadových vôd) by malo predstavovať klimaticky a energeticky neutrálnu (alebo dokonca pozitívnu) a kyberneticky bezpečnú kritickú infraštruktúru. Dobré príklady existujú v Európe a na celom svete. Na druhej strane regióny s veľmi nízkym množstvom vodných zdrojov majú veľký potenciál na zlepšenie (riadenie, odsoľovanie, obehové vodohospodárstvo, efektívnosť).

4.8.

Podobne ako v prípade iniciatív, ktoré začala väčšina krajín EÚ v súvislosti s klimatickými a energetickými výzvami a ktoré zahŕňajú požiadavky na izoláciu a dodatočné vybavenie budov, by sa pre všetky nové budovy mala zaviesť stratégia v oblasti zberu a opätovného využívania vody. Pokiaľ ide o priemysel, je potrebné vypracovať politiku v oblasti využívania tzv. šedej vody na nepitné účely. Napríklad Spoločné výskumné centrum (JRC) vypracovalo technické usmernenia pre uplatňovanie hlavných zásad riadenia rizík na posudzovanie a riadenie zdravotných a environmentálnych rizík spojených so systémom opätovného využívania vody (8). Existujúce a nové technológie by sa však mali používať systematickejšie a mal by sa pri nich zohľadňovať celý vodný cyklus.

4.9.

EÚ sa musí stať svetovým lídrom vo vývoji, výrobe a v používaní technológií umožňujúcich efektívne využívanie vody a vybudovať si celosvetovú povesť výrobnej oblasti s nízkou vodnou stopou. Investície do výskumu a vývoja a zodpovedného riadenia a zručností v oblasti vodného hospodárstva budú mať zásadný význam. Na podporu know-how a zavádzania nových technológií hospodárenia s vodou vrátane používania umelej inteligencie v tejto oblasti budú potrebné nové povolania a vyškolení pracovníci, ktorí sa špecializujú na vodu. EÚ môže byť lídrom v oblasti modrej výroby a na trhu so zariadeniami na úpravu úžitkovej vody a zamerať sa na vytváranie nových vysokokvalifikovaných pracovných miest v Európe. Know-how týkajúci sa procesov na úsporu vody bude v budúcnosti základnou kompetenciou a kľúčovým ukazovateľom výkonnosti (KPI) priemyslu. Technológie umožňujúce efektívne využívanie vody tvoria priemyselné odvetvie, ktoré je súčasťou čistých technológií. Keďže čisté technológie tvoria samostatný ekosystém, EHSV navrhuje, aby sa v nasledujúcich dvoch rokoch stanovili spôsoby transformácie tohto ekosystému s ambicióznymi, ale realistickými cieľmi vrátane plánu zručností.

4.10.

Konzultácie a zapojenie vedúcich predstaviteľov a zástupcov priemyslu sú nevyhnutné na vytvorenie udržateľnej politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva. Okrem toho má na vypracovanie politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva zásadný význam účasť občanov. V mnohých odvetviach vnútroštátne právne predpisy neumožňujú opätovné využívanie vody, čo je prekážkou procesu obehového hospodárstva. EÚ musí zaviesť minimálne požiadavky na kvalitu vody a jej monitorovanie, aby tento stav napravila. Na tento účel by sa mohla zriadiť platforma pre modrú dohodu určená zástupcom priemyslu a poľnohospodárstva EÚ a občanom, na ktorej by sa mohli vymieňať nápady a otázky týkajúce sa spoločného využívania vody, jej používania a inovácie projektov. Platforma by mohla zahŕňať štruktúry z miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovne. Cieľom tejto platformy pre modrú dohodu EÚ by bolo pomôcť EÚ a členským štátom čo najrýchlejšie prijať potrebné politické rozhodnutia o politike v oblasti vodného hospodárstva. Zároveň je dôležité zintenzívniť dialóg o vode s miestnymi a vnútroštátnymi inštitúciami v snahe podporiť na konkrétne kroky zameranú a štruktúrovanú osvetu, informácie a vzdelávanie o strategickom význame vody ako vzácneho zdroja. Táto stála konzultácia by tiež mohla pomôcť odstrániť legislatívne prekážky brániace zavádzaniu technológií umožňujúcich efektívne využívanie vody v priemyselných a poľnohospodárskych procesoch a v domácnostiach.

4.11.

Komplexná politika EÚ v oblasti vodného hospodárstva musí byť v súlade s rovnako ambicióznym plánom financovania EÚ, aby sa odvetviam a samosprávam umožnilo nevyhnutne investovať do technológií efektívne využívajúcich vodu. Mali by sa zaviesť pozitívne stimuly financovania, ako sú daňové úľavy, vyššie odpisové sadzby a iné mechanizmy. Nástroje a mechanizmus zeleného financovania (napr. ESG a taxonómia) je potrebné doplniť o väčší a dôslednejší dôraz na aspekty spojené s využívaním vody.

---

(1)  https://www.eea.europa.eu/highlights/water-stress-is-a-major.

(2)  https://www.eea.europa.eu/publications/92-9167-025-1/page003.html.

(3)  COM(2023) 62 final.

(4)  Zasadnutie Európskej rady (23. marca 2023) – závery.

(5)  https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Water_use_in_industry&oldid=196132.

(6)  Archív publikácií JRC – Circular Economy Perspectives in the EU Textile sector (europa.eu).

(7)  https://www.africapulpaper.com/en/articles/water-usage-in-paper-mills.

(8)  https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC129596.