Spravodajca:

Javier GARAT PÉREZ

Žiadosť o konzultáciu	list španielskeho predsedníctva Rady, 30/01/2023
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	28. 6. 2023
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	38/6/1
Prijaté v pléne	12. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	155/0/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta stratégiu týkajúcu sa energetickej transformácie v odvetví rybolovu a akvakultúry v EÚ (1). EHSV uznáva potrebu znížiť emisie CO2 a plne podporuje hľadanie udržateľných, obnoviteľných a komerčne životaschopných alternatív energie, ako aj zníženie energetickej závislosti od tretích krajín. EHSV vyzýva spoločnosť, podniky a najmä odvetvie rybolovu, aby prispeli k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

1.2.

EHSV pripomína, že odvetvie rybolovu je súčasťou riešenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy: rybári zaisťujú jednu z najzdravších živočíšnych bielkovín s jednou z najnižších uhlíkových stôp. Podľa údajov Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (Unctad) budú totiž emisie z tohto odvetvia v roku 2023 predstavovať 0,1 % až 0,5 % celosvetového objemu. Európska flotila znížila od roku 1990 svoje emisie o 50 % (2). Pre našu spoločnosť ide preto o kľúčové strategické odvetvie, ktoré má zásadný význam z hľadiska zásobovania obyvateľstva a podpory zdravej výživy. EHSV však vyzýva na pokračovanie úsilia o zvýšenie energetickej efektívnosti a zníženie emisií.

1.3.

EHSV požaduje primeraný a realistický harmonogram dekarbonizácie, v ktorom by boli technologický, logistický a legislatívny vývoj vo vzájomnom súlade. V opačnom prípade dôjde k neúmernému zvýšeniu nákladov (ktoré sa nemôžu premietnuť do predajnej ceny rýb, pretože by sa stali luxusným tovarom), stratám v podnikaní, neistote a nezamestnanosti. Náklady na transformáciu nesmú byť pre zamestnávateľov a pracovníkov v rôznych námorných odvetviach neúnosné a rovnako sa nesmie na nikoho zabudnúť.

1.4.

EHSV uznáva, že vývoj a globálna dostupnosť alternatívnych a inovatívnych ekologických technológií, nových palív a uhlíkovo neutrálnych zdrojov energie je najväčšou výzvou, ktorej čelí odvetvie rybolovu. Vývoj takýchto palív a potrebnej infraštruktúry je nevyhnutný na to, aby sa dekarbonizácia stala realitou. Za prechodné riešenie považuje EHSV hybridizáciu, hoci tá neznamená okamžitý odklon od fosílnych palív.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že európske a národné vlády môžu pri riešení klimatických výziev využiť súbor energetických riešení. V súčasnosti je 100 % rybárskych plavidiel poháňaných naftou. Podľa odborníkov sú palivá z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové palivá, ktoré nie sú vyrobené z rastlín najživotaschopnejšiou krátkodobou alternatívou pre odvetvie rybolovu na odklon od fosílnych palív, hoci ich ceny sú v súčasnosti takmer dvojnásobne vyššie ako ceny nafty a ich dostupnosť je naďalej veľmi nízka. Zatiaľ čo letecká doprava sa vydala na samostatnú cestu s rozvojom udržateľných leteckých palív a keďže pre odvetvia, ako napríklad lodná a cestná doprava, sú vhodnejšie iné technológie, ako napríklad vodík a elektrina, než pre rybárske plavidlá, EHSV požaduje jasný politický signál, ktorým by sa rybárske plavidlá uprednostnili pred lodnou a cestnou dopravou. EHSV upozorňuje, že pokiaľ sa tieto alternatívne palivá nevyvinú, nebude možné dosiahnuť ambiciózne ciele stanovené v Európskej zelenej dohode, či v balíku Fit for 55 (3).

1.6.

EHSV sa domnieva, že obrovské náklady na dekarbonizáciu takého ťažko elektrifikovateľného odvetvia, akým je odvetvie rybolovu, ďaleko presahujú možnosti európskeho financovania. Výzvou bude, ako udržať odvetvie rybolovu a jeho príspevok k potravinovej bezpečnosti pri živote. Je nevyhnutné mať k dispozícii inštitucionálnu podporu a cielené finančné a úverové opatrenia, ku ktorým budú mať prístup všetky členské štáty a ich flotily. V tomto zmysle je EHSV znepokojený súčasnými obmedzeniami Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF), ktorý, ako uznala aj samotná Komisia, nie je vhodný na túto transformáciu. EHSV okrem toho žiada, aby sa na pokrytie týchto nákladov preskúmali iné zdroje financovania, ako napríklad Európska investičná banka, využitie príjmov z ciel na úpravu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach a mobilizácia zdrojov súvisiacich so zdaňovaním energie ich presunutím do odvetvia rybolovu. pripomína, že priemerný vek európskej flotily je 31,5 roka (4) a vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla osobitný núdzový fond, ktorý urýchli dekarbonizáciu; Výbor tiež požaduje väčšiu komplementaritu medzi existujúcimi politikami a kohéznymi fondmi a fondmi regionálneho rozvoja s cieľom pomôcť nasmerovať finančné prostriedky a zabrániť hospodárskej súťaži medzi regiónmi.

1.7.

EHSV pripomína, že akákoľvek zmena zdroja energie si bude vyžadovať plavidlá s úplne novou konštrukciou a zvýšenou kapacitou na palube („hrubá tonáž“), aby sa do nich zmestili nové stroje. Takémuto pokroku však bráni vymedzenie a obmedzenia rybolovnej kapacity stanovené v spoločnej rybárskej politike. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby prehodnotila vymedzenie rybolovnej kapacity, aby bolo možné zavádzať nové technológie súvisiace s prechodom na nové zdroje energie.

1.8.

Výbor žiada, aby EÚ nezavádzala dane z pohonných hmôt (z nafty) používaných na rybolovné operácie, pokiaľ nebudú komerčne dostupné nové technológie pohonu a legislatívny rámec neumožní modernizáciu, inštaláciu a používanie takýchto technológií.

1.9.

EHSV víta návrh Komisie na vytvorenie nového multilaterálneho partnerstva pre energetickú transformáciu. EHSV považuje za nevyhnutné viesť konzultácie nielen s odvetvím rybolovu, ale aj s odborovými zväzmi pracovníkov, technickými odborníkmi, lodenicami, inžiniermi a prístavmi, aby sa našli konkrétne, praktické a udržateľné riešenia. EHSV požaduje komplexný plán ako posilniť európsku kapacitu na budovanie rybárskych plavidiel šetrných k životnému prostrediu, ktorý by mal zvážiť mimoriadne výhodný daňový režim pre lodenice.

1.10.

EHSV vyzýva najmä na podporu pilotných projektov v oblasti nových zdrojov energie, vytváranie inovatívnych hodnotových reťazcov v námornom priemysle, priblíženie nových, neznámych technológií používateľom, vytváranie udržateľných pracovných miest prostredníctvom rozvoja nových priemyselných činností a podporu obehového hospodárstva. EHSV okrem toho žiada vyčlenenie prostriedkov na školenie posádok, aby dokázali bezpečne a efektívne pracovať s novými technológiami na palube. Jediným spôsobom, ako spravodlivo odolávať vplyvom transformácie, je zabrániť neprimeranému zaťaženiu pracovníkov alebo podnikov.

1.11.

EHSV by chcel využiť príležitosť, ktorú ponúka toto prieskumné stanovisko, na to, aby sa problém dekarbonizácie začlenil do širšieho strategického rámca. V záverečnej kapitole sa načrtáva vízia budúcnosti udržateľného odvetvia rybolovu EÚ, ktorá by mala usmerňovať budúcu prácu výboru.

2.   Základné informácie

2.1.

Európska komisia uverejnila 21. februára 2023 stratégiu energetickej transformácie odvetvia rybolovu a akvakultúry v EÚ. V stratégii sa zdôrazňuje potreba čo najskôr znížiť závislosť od fosílnych palív a prejsť na obnoviteľné a nízkouhlíkové zdroje energie v súlade s ambíciami Európskej zelenej dohody dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu v EÚ.

2.2.

Komisia konštatuje, že energia je jednou z hlavných zložiek prevádzkových nákladov odvetvia rybolovu a akvakultúry v EÚ. Vyššie ceny energií viedli k tomu, že ceny lodného plynového oleja sa v roku 2022 v porovnaní s priemernými cenami v roku 2021 viac ako zdvojnásobili, čím sa ekonomická životaschopnosť flotily EÚ a akvakultúry dostala pod obrovský tlak. V tejto súvislosti nebolo pri cenách energie z roku 2022 ziskových približne 40 % pobrežnej flotily, 66 % flotily na otvorenom mori a 87 % diaľkovej flotily. V dôsledku toho sa veľká časť odvetvia rybolovu a akvakultúry musela spoliehať na finančnú podporu od členských štátov a dostupné finančné nástroje zo strany EÚ, aby mohla naďalej fungovať.

2.3.

Európska komisia v tejto súvislosti poukazuje na štrukturálnu zraniteľnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry v EÚ. V snahe zmeniť túto situáciu sa v oznámení navrhuje niekoľko opatrení: — inovačné technológie a postupy pre energetickú transformáciu, — regulačný a finančný rámec pre rybolov a akvakultúru a energetická transformáciu, — identifikácia a riešenie výziev a prekážok spojených s energetickou transformáciou, — umožnenie energetickej transformácie v odvetví rybolovu: vytvorenie platforiem a vypracovanie štúdií.

3.   Všeobecné pripomienky

Emisie

3.1.

EHSV sa pripája k záväzku dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovo neutrálnu stopu a zdôrazňuje potrebu urýchliť energetickú transformáciu a dekarbonizáciu odvetvia rybolovu. Táto transformácia musí byť vyvážená, aby sa bremeno adaptácie rozdelilo medzi všetky subjekty spôsobom, ktorý nenaruší prevádzkovú spôsobilosť. Okrem toho musí byť cenovo dostupná a zohľadňovať špecifiká flotily (najmä veľkosť a prevádzku plavidla), aby tak výrobná štruktúra bola schopná zaviesť nové technológie vedúce k novým pohonným metódam.

3.2.

Zatiaľ čo emisie skleníkových plynov z odvetvia lodnej dopravy v posledných rokoch celosvetovo vzrástli, emisie z rybárskej flotily EÚ sa vďaka lepšej energetickej efektívnosti (pozri príklady v bodoch 4.11 a 4.12) a zmenšeniu flotily znížili až o 50 % (5). Pokiaľ ide o tento posledný bod, napriek rozšíreniu EÚ bol počet plavidiel EÚ v roku 2020 73 716 (6) v porovnaní so 103 834 v roku 1996, t. j. o 30 000 rybárskych plavidiel menej za 25 rokov, pričom aktívnych bolo len 56 111 (75 % s dĺžkou do 12 metrov). V celosvetovom porovnaní sú európske údaje ešte nižšie, pričom svetová flotila mala v roku 2020 podľa odhadov 4,1 milióna rybárskych plavidiel (7). Najväčšiu rybársku flotilu na svete s odhadovanými 564 000 plavidlami má Čína. Pokiaľ ide o rybolovnú produkciu, Čína sa v roku 2020 podieľala na celosvetových úlovkoch takmer 15 %, zatiaľ čo EÚ sa na celosvetových úlovkoch podieľala 4 %. Preto je nevyhnutné zachovať modernú a konkurencieschopnú európsku rybársku flotilu.

3.3.

EHSV sa domnieva, že na posúdenie pokroku v znižovaní emisií CO2 z flotily je nevyhnutné stanoviť taký referenčný rok, ktorý nebude penalizovať toto odvetvie, uzná jeho úsilie a naďalej ho bude podnecovať k neutralite. EHSV oceňuje pokrok, ktorý flotila EÚ dosiahla od roku 1990 na ceste ku klimatickej neutralite. Preto sa domnieva, že stanovenie roku 2005 alebo 2008 ako referenčného roku na zníženie emisií v odvetví rybolovu by jednoducho neuznalo dosiahnutý pokrok a znevýhodnilo by toto odvetvie vzhľadom na špecifiká a obmedzenia spojené s odvetvím rybolovu.

Prechod na obnoviteľné zdroje energie a zdroje s nízkym alebo nulovým obsahom uhlíka

3.4.

Odvetvie rybolovu je plne závislé od fosílnych palív, čo znamená, že akékoľvek riešenie sa musí posudzovať zo strednodobého až dlhodobého hľadiska. Vzhľadom na potrebu bojovať proti zmene klímy a využiť technologický pokrok v iných odvetviach je však nevyhnutné urýchlene začať hľadať riešenia pre odvetvie rybolovu s podporou núdzového fondu, ktorý urýchli dekarbonizáciu.

3.5.

EHSV vyzdvihuje zmiešané riešenia, ako je zavedenie hybridných motorov, doplnkových alebo pomocných existujúcich technológií obnoviteľných zdrojov energie (slnečná, veterná, elektrická energia), ako aj využívanie pokročilých alternatívnych palív (nevyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín) ako reálnejších opatrení v krátkodobom horizonte.

3.6.

EHSV vyzdvihuje palivá z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové palivá z hľadiska ich kompatibility s konvenčnými spaľovacími motormi a existujúcimi systémami zásobovania a ich výroby. Okrem toho sa môžu distribuovať s využitím existujúcich priemyselných zariadení, ako sú rafinérie. Zvyšujú takisto energetickú nezávislosť Európy, pretože sa vyrábajú z domácich surovín, na rozdiel od ropy alebo nerastných surovín potrebných na výrobu batérií. Tieto palivá takisto prinášajú veľké príležitosti na vytváranie pracovných miest a priemyselného bohatstva a ich úloha môže byť kľúčová pre ekonomickú dynamiku Európy. Treba však mať na pamäti, že palivá z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové palivá sú v súčasnosti drahšie ako nafta a ich dostupnosť je naďalej veľmi nízka.

3.7.

EHSV zdôrazňuje, že niektoré nové alternatívne zdroje pohonu, ako napríklad elektrická energia, zdraželi ešte pred nevyprovokovanou inváziou Ruska na Ukrajinu. EÚ preto musí mať na pamäti, že prechod z fosílnych palív na iné obnoviteľné zdroje energie nemusí vždy viesť k nižším nákladom.

Potreba obnovy flotily a vhodných mechanizmov financovania

3.8.

Okrem potreby odstrániť medzery v technologických znalostiach a inováciách je pre európsku rybársku flotilu obmedzujúci aj ďalší faktor v podobe priemerného veku plavidiel, ktorý presahuje 30 rokov. Lodiarskym spoločnostiam to do veľkej miery bráni uvažovať o možných investíciách do modernizácie. EHSV sa domnieva, že jednoduchá výmena motora nie je na takýchto starých plavidlách ani postačujúca, ani uskutočniteľná. Preto je nevyhnutné vypracovať plán obnovy flotily Únie s cieľom zavŕšiť proces smerom k udržateľnému rybolovu pomocou moderných plavidiel 21. storočia. Táto stratégia by takisto pomohla zlepšiť sociálno-ekonomické perspektívy flotily.

3.9.

EHSV víta návrh Komisie vypracovať osobitnú príručku a databázu o financovaní z prostriedkov EÚ na účely energetickej transformácie. Program EÚ Horizont Európa však v súčasnosti neobsahuje osobitnú výzvu na predkladanie návrhov v oblasti rybolovu. Okrem toho v rámci nového fondu ENRAF existujú výrazné obmedzenia financovania, keďže poskytuje len nízku mieru podpory na investície do flotily a dotácie sú podmienené veľkosťou plavidla (napr. opatrenia na financovanie výmeny motorov sú obmedzené na plavidlá s dĺžkou menšou ako 24 m). Financovanie je okrem toho do veľkej miery podmienené faktormi, ako sú rovnováha flotily, absencia závažných porušení a rybolovná kapacita, ktorá sa, žiaľ, stále meria nedostatočne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje EHSV za nevyhnutné vytvoriť osobitný fond a úverové linky na modernizáciu a obnovu flotily.

Prekážky spojené s energetickou transformáciou

3.10.

Alternatívne zdroje energie si spravidla vyžadujú viac priestoru a predstavujú ďalšie bezpečnostné riziko na palube. Na rozdiel od lodnej dopravy sa však odvetvie rybolovu musí vyrovnať s kapacitnými obmedzeniami v EÚ, pokiaľ ide o hrubú tonáž (priestornosť), čo plavidlám ešte viac sťažuje inštaláciu nových technológií a investície. V tejto súvislosti treba poznamenať, že uplatňovanie niektorých dekarbonizačných technológií na malých rybárskych plavidlách je ešte zložitejšie.

3.11.

EHSV zdôrazňuje, že nedostatočné vymedzenie rybolovnej kapacity v spoločnej rybárskej politike (SRP) vo všeobecnosti bráni nielen modernizácii flotily s cieľom zaviesť nové technológie, ale aj sociálnym a bezpečnostným zlepšeniam. Do rybolovnej kapacity sa v súčasnosti započítava aj priestor na palube pre kuchyňu, kabíny, toalety alebo rekreačné priestory, ktorý nemá nič spoločné s kapacitou na lov alebo skladovanie rýb. SRP je v jasnom rozpore s požiadavkami stanovenými v sociálnych právnych predpisoch (8), ako je Dohovor MOP o práci v odvetví rybolovu (C188).

3.12.

EHSV sa domnieva, že stratégia energetickej transformácie by mala zohľadniť tieto faktory a navrhnúť príslušnú revíziu kapacitných opatrení, aby sa umožnilo zavedenie nových technológií a modernizácia flotily. Novými opatreniami, ktoré by sa mohli použiť, sú „čistá tonáž“ alebo vzorce používané v Nórsku a na Islande, ktoré z výpočtu vylučujú oblasti pre voľný čas pracovníkov a oblasti odpočinku v závislosti od faktorov, ako je pridelená kvóta alebo veľkosť plavidla. Táto revízia by takisto uľahčila začlenenie potrebných zlepšení v oblasti životných podmienok, aby sa odvetvie stalo atraktívnejším pre mladú pracovnú silu, riešila generačnú priepasť a uľahčilo začlenenie žien do odvetvia rybolovu.

Zdaňovanie tradičných palív

3.13.

Vzhľadom na to, že stavba nových lodí bude pre majiteľov lodí v EÚ znamenať ekonomické riziko, žiada EHSV prijatie politík, ktoré zabezpečia právnu istotu pre lodiarske spoločnosti. Je preto dôležité zmraziť zavedenie nových daní na tradičné rybárske palivo (naftu), kým nie sú komerčne dostupné nové technológie pohonu a palív a kým nie sú dobre zavedené legislatívne rámce na riešenie potrebnej obnovy. V opačnom prípade by to tento sektor iba penalizovalo.

Partnerstvo pre energetickú transformáciu v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ

3.14.

Toto odvetvie nemá žiadne usmernenia týkajúce sa realizácie dekarbonizácie, a to ani od poskytovateľov technológií, ani od tvorcov politík. EHSV preto víta iniciatívu Komisie vytvoriť skupinu expertov, ktorá by poskytovala poradenstvo o rôznych dostupných alternatívach, budúcom vývoji, trhu atď. Osobitne dôležité by bolo určiť technológie, ktoré sú pre jednotlivé segmenty flotily a regióny najvhodnejšie, pričom môže byť potrebné kombinovať rôzne zdroje energie. Okrem toho bude užitočné uskutočniť informačné a osvetové kampane v námornom priemyselnom reťazci s cieľom podporiť dekarbonizáciu.

Modré hospodárstvo

3.15.

Modré hospodárstvo zahŕňa všetky hospodárske činnosti, ktoré závisia od mora. Jednotlivé odvetvia, ktoré tvoria modré hospodárstvo, sú vzájomne závislé (rybolov, biotechnológie, lodná doprava, námorná doprava, akvakultúra, lodenice, dodávateľský reťazec, logistika a doprava), pretože sú založené na spoločných zručnostiach a spoločnej infraštruktúre (prístavy, logistické a elektrické distribučné siete) a na udržateľnom využívaní morských zdrojov. EHSV zdôrazňuje potrebu holistickej stratégie dekarbonizácie, ktorá sa snaží nájsť synergie medzi jednotlivými článkami reťazca. Okrem toho EHSV požaduje primerané ľudské zdroje a zručnosti na projektovanie, stavbu a prevádzku moderných plavidiel. Prilákanie kvalifikovanej pracovnej sily je nevyhnutnosťou.

4.   Osobitné pripomienky

Pokročilé palivá

4.1.

EHSV zdôrazňuje potenciál pokročilých palív, ktoré sa nevyrábajú z potravinárskych a krmovinárskych plodín v oblasti obehového hospodárstva, boja proti vyľudňovaniu pobrežných vidieckych oblastí a, samozrejme, posilnenia energetickej nezávislosti EÚ. V súlade s cieľmi EÚ v oblasti neutrality CO2 môžu byť čisté emisie CO2 týchto alternatívnych palív pri spaľovaní v motoroch nulové, ak sa vyrábajú elektrinou z obnoviteľných zdrojov.

4.2.

Komisia z rôznych dôvodov obmedzuje používanie rastlinných biopalív, čo EHSV vo viacerých stanoviskách uvítal. Neexistuje však jasná stratégia rozvoja a zavádzania alternatívnych palív, ktorá by bola dôležitá nielen pre odvetvie rybolovu, ale aj pre iné odvetvia. Chýba aj prioritizácia, pokiaľ ide o to, ktoré z odvetví, ktoré sa ťažko dekarbonizujú (medzi ktoré patrí rybolov) by mali mať prednostný prístup k takýmto palivám. To komplikuje úsilie v odvetví rybolovu čo najrýchlejšie dosiahnuť pokrok v dekarbonizácii. EHSV poukazuje na to, že palivá z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové palivá sú rozumným riešením na ceste k dekarbonizácii v odvetviach, ktoré sa ťažko elektrifikujú, ako je napríklad rybolov. Pokročilé alternatívne palivá, ktoré sa nevyrábajú z potravinárskych a krmovinárskych plodín budú drahšie z dôvodu nedostatku a náročnejšej technológie. Ako už EHSV zdôraznil (9), je preto potrebné znížiť cenový rozdiel medzi fosílnymi a alternatívnymi palivami a zabezpečiť väčšiu cenovú prístupnosť a dostupnosť čistejších palív.

4.3.

EHSV poukazuje na to, že v súčasnosti dostupná bionafta pochádza z plodín (palmový, repkový, sójový a slnečnicový olej), ktoré nie sú vhodné na úplnú dekarbonizáciu, a navyše nie je dostatok surovín. Riešením (ktoré zatiaľ nie je k dispozícii) by bolo miešanie súčasnej nafty s rastúcim množstvom elektronafty, syntetického paliva vyrobeného zo zeleného elektrolytického vodíka a zachyteného CO2. Tieto e-palivá sa vyrábajú z oxidu uhličitého, ktorý bol predtým zachytený z atmosféry, alebo z priemyselných procesov, pri ktorých vzniká CO2, pred jeho uvoľnením.

4.4.

Spočiatku sa udržateľné pokročilé palivá nebudú vyrábať v dostatočnom množstve, aby sa uspokojil dopyt v odvetví rybolovu. Odhaduje sa, že v roku 2050 sa celosvetovo spotrebuje 50 miliónov ton (námorná doprava dnes spotrebuje približne 300 miliónov ton a ťažká cestná doprava približne 900 miliónov ton). Dovtedy by však mali byť nákladné vozidlá elektrifikované, takže možno predpokladať, že celkové množstvo bude určené na námorné použitie. V roku 2020 sa v odvetví rybolovu v Európe spotrebovalo približne 1,9 miliardy litrov lodnej nafty. Je potrebné prijať politické rozhodnutia, aby sa zabezpečilo, že k takémuto stanoveniu priorít dôjde.

4.5.

EHSV preto žiada, aby sa urýchlil vývoj a výroba pokročilých palív, ktoré nie sú vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín (10), a jasné politické rozhodnutie, ktorým sa rybárskym plavidlám poskytne prednostný prístup k týmto pokročilým palivám za prijateľnú cenu.

Alternatívy dekarbonizácie: alternatívne pohonné systémy

4.6.

Na celom svete boli vyvinuté rôzne energetické iniciatívy, väčšina z nich sú však pilotné projekty, ktoré sú spojené s mnohými problémami pri ich inštalácii a využívaní v odvetví rybolovu. Ďalšou výzvou, ktorú je potrebné prekonať, je nevyhnutnosť vytvoriť v Európe a v rybárskych prístavoch tretích krajín infraštruktúru na dobíjanie rybárskych plavidiel, podobne ako je to v prípade pozemných vozidiel. EHSV v tejto súvislosti víta pilotné projekty na dobíjanie na otvorenom mori pomocou bójí alebo veterných parkov na mori (11). Elektrickej alebo hybridnej lodi to umožní dobíjať batérie bez toho, aby sa musela priblížiť k prístavu.

4.7.

Skvapalnený zemný plyn (LNG) ako lodné palivo je už realitou, pretože sa vyrába a je preň vybudovaná infraštruktúra, a to najmä v Európe. Z nedávnej štúdie (12) však vyplynulo, že hoci motory na skvapalnený zemný plyn vypúšťajú o 25 % menej CO2 ako nafta na jednotku výkonu motora, tento plyn je z veľkej časti tvorený metánom, ktorý má oveľa väčší skleníkový efekt ako CO2. V štúdii sa odhaduje, že za obdobie sto rokov by prínosy využívania LNG z hľadiska emisií skleníkových plynov predstavovali len 15 %. LNG je preto dôležitým krokom vpred, ale nemožno ho považovať za definitívne dlhodobé riešenie. Okrem toho by sa musel miešať s biometánom a e-metánom, čo sú vzácne a drahé palivá. Nádrže sú trikrát väčšie ako zvyčajne a sú nainštalované na palube, čo spôsobuje kapacitné a bezpečnostné problémy.

4.8.

Aj keď amoniak nie je životaschopnou alternatívou ako pohonná hmota, EHSV uznáva jeho význam v procese dekarbonizácie. Chladenie amoniakom sa vo veľkej miere používa na veľkých rybárskych plavidlách, najmä na tých, ktoré zmrazujú alebo spracúvajú úlovky na palube. Tento zdroj energie je šetrný k životnému prostrediu, pretože nemá žiadny známy vplyv na ozónovú vrstvu. Je to však plyn, preto je nevyhnutné posilniť bezpečnosť rybárskych plavidiel a zabrániť únikom.

4.9.

Ani využitie vodíka (H2) sa v odvetví rybolovu nezdá byť realizovateľné a pre obchodné lode je to dokonca ťažké. Hlavným dôvodom je, že by si to vyžadovalo štvornásobne väčšie skladovacie nádrže ako v prípade fosílnych palív. Osobitnú zmienku si však zaslúžia motory na vodíkové palivové články. Ide o elektrochemické zariadenie, ktoré priamo premieňa chemickú energiu na elektrickú. Elektrochemický proces, ktorý prebieha, je vysoko účinný a má minimálny vplyv na životné prostredie, najmä ak sa elektrolýza (ktorá si vyžaduje energiu) vyrába zo slnečných alebo z veterných zdrojov. EHSV považuje za zaujímavé preskúmať možnosti vývoja tejto technológie pre rybárske plavidlá vrátane jej využitia ako pomocnej energie na palube.

4.10.

V prípade novopostavených lodí podporuje EHSV skúmanie a zavádzanie technologických riešení, ktoré sú uplatniteľné pre obchodné lode. Napríklad sa zdá, že by sa mohlo dať používať metanol v duálnych motoroch s predpokladom používania nafty a pridávania metanolových zmesí, keď bude k dispozícii zelený metanol. Ďalšie technológie a oblasti zlepšenia, ktoré by mohli fungovať, sú rybárske lode s plachtami, zlepšená hydrodynamika, zdokonalené pohonné systémy, napríklad prechod na elektrické mechanizmy namiesto mechanicko-hydraulických, a ľahká konštrukcia a materiály (napr. nekovové dvere vlečných sietí).

4.11.

Treba takisto poznamenať, že odvetvie rybolovu už desaťročia spolupracuje s vedeckou komunitou na zlepšovaní konštrukcie a účinnosti rybárskeho výstroja. V mnohých inovatívnych rybolovných technikách sa už dosiahol veľký technický pokrok, ktorý je výsledkom zvýšenej selektívnosti, zníženia kontaktu s morským dnom a/alebo navigačného odporu, ako aj zníženia spotreby paliva (13). Príkladom inovatívneho výstroja sú polopelagické vlečné siete s vodiacimi štítmi, ktoré môžu eliminovať kontakt s morským dnom tým, že sú nasadzované 2 – 5 metrov od dna. Táto technika má podstatne menší vplyv na bentické ekosystémy a menší vedľajší úlovok. Táto nová technológia takisto znižuje spotrebu paliva, a tým aj znečistenie a emisie skleníkových plynov.

4.12.

EHSV pripomína, že zníženie ekologickej stopy rybolovu nebude závisieť len od opatrení súvisiacich s pohonom. Na tento účel by EÚ mala investovať do nového komerčného využitia morských produktov (farmaceutických produktov, kozmetických produktov atď.) s cieľom maximálne využiť ulovené ryby. EÚ by mala zároveň stimulovať podniky, aby nakupovali materiály, ktoré možno recyklovať, podporovať iniciatívy obehového hospodárstva na palube lodí s cieľom opätovne využívať odpad a financovať programy na zber morského odpadu, ako je napríklad Fishing for litter (Výlov odpadkov) (14). Zlepšenie stavu zásob rýb viedlo aj k zníženiu rybolovného úsilia, a tým aj času rybolovu a spotreby paliva. Zníženie emisií možno dosiahnuť aj optimalizáciou riadenia plavidiel a logistiky (5 – 50 % zníženie emisií skleníkových plynov) a optimalizáciou ciest (1 – 10 % zníženie emisií skleníkových plynov) (15).

4.13.

EHSV konštatuje, že niektoré nové technológie ponúkajú rybárskym lodiam obmedzenú autonómiu. Napríklad súčasné prototypy poháňané elektrickou energiou ponúkajú autonómiu na päť až šesť hodín, čo by nestačilo na celodenný rybolov (ktorý by mohol trvať až dvanásť až štrnásť hodín), nehovoriac o niekoľkotýždňových prílivoch. Rovnako dôležité je aj zlepšenie konštrukcie a účinnosti lode.

5.    „Priatelia rýb a rybárov“: vízia pre budúcnosť odvetvia udržateľného rybolovu v EÚ

5.1.

V posledných rokoch Európsky hospodársky a sociálny výbor vypracoval strategické vízie vo viacerých oblastiach: komplexná potravinová politika (16), udržateľný rozvoj vidieka a miest (17) a hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky (18). Nastal čas, aby EHSV vypracoval aj dlhodobú komplexnú víziu odvetvia udržateľného rybolovu EÚ, ktorá by spolu so všetkými snahami v oblasti biodiverzity, udržateľnej potravinovej politiky, zdravia a blahobytu, dobrých pracovných podmienok, udržateľného rozvoja vidieka a miest a strategickej autonómie mala EÚ zaviazať k dekarbonizácii odvetvia s cieľom zabezpečiť hospodársku životaschopnosť potrebnú na plnenie Európskej zelenej dohody a vykonávanie Agendy 2030. V súlade so stratégiou FAO pre modrú transformáciu a v kontexte širšej výzvy EHSV na vypracovanie modrej dohody EÚ výbor zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť a udržateľne zvýšiť prínos vodných potravinových systémov k zdravému, výživnému a cenovo dostupnému stravovaniu pre všetkých s konečným cieľom znížiť závislosť trhu EÚ od dovozu rýb.

5.2.

EHSV by chcel využiť príležitosť, ktorú ponúka toto prieskumné stanovisko, na to, aby sa problém dekarbonizácie začlenil do širšieho strategického rámca. Komplexný prístup k odvetviu udržateľného rybolovu by sa mal uplatňovať v rámci týchto šiestich osí:

5.2.1.   Biodiverzita

V súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 14 o „Život pod vodou“ a v súvislosti s historickou dohodou COP15 o biodiverzite (19) EHSV opätovne potvrdzuje svoj neochvejný záväzok zachovať zdravé a produktívne populácie rýb, ako aj podporovať ďalšie aspekty týkajúce sa biodiverzity v odvetví rybolovu. Všetky komerčne využívané druhy by mali dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (MSY) alebo vyššie úrovne v čo najkratšom možnom čase v súlade so zachovaním dlhodobej hospodárskej životaschopnosti rôznych rybárskych flotíl. V tejto súvislosti by vedci vykonávajúci hodnotenia Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) a Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF) mali byť vybavení potrebnými zdrojmi, ktoré im umožnia doplniť chýbajúce údaje. Ak nie sú k dispozícii dostatočné vedecké údaje, pri riadení populácií rýb sa systematicky uplatňuje zásada predbežnej opatrnosti vrátane zníženia úlovkov, ak to tak odporučia vedci. V prípade potreby budú programy šrotovného s primeranými rozpočtovými zdrojmi na prispôsobenie veľkosti flotily dostupným rybolovným možnostiam zahŕňať možnosti rekvalifikácie členov posádky.

5.2.2.   Dekarbonizácia

Odvetvie rybolovu EÚ by sa malo zaviazať k dosiahnutiu neutrálnej rovnováhy z hľadiska CO2 v roku 2050 splnením cieľov energetickej transformácie stanovených Európskou úniou a podporovaných inováciami a technológiami. Komplexná štúdia o súčasnom stave techniky a dostupných technológiách je prvým krokom k nájdeniu individuálneho riešenia (namiesto jedného) pre každý segment flotily.

5.2.3.   Spravodlivé odmeňovanie, bezpečnosť a pracovné podmienky

Rybári dostanú potrebné nástroje a usmernenia s cieľom zamerať sa na nadchádzajúcu transformáciu, ku ktorej v každom prípade dôjde. Pomoc však musia dostať tak počas procesov dekarbonizácie, ako aj počas širších procesov štrukturálnej transformácie. Prioritou je renovovať rybárske plavidlá s cieľom zlepšiť obývateľnosť, životné podmienky a bezpečnosť na palube, čím sa toto odvetvie zatraktívni a následne sa umožní generačná výmena. Medzi ďalšie potrebné zlepšenia súvisiace s dekarbonizáciou patrí prechod od pohonných a pomocných systémov na vyspelejšie a efektívnejšie systémy a používanie moderného, energeticky účinného selektívneho rybárskeho výstroja, ktorý nemá negatívny alebo má len zanedbateľný vplyv na zdravie a biodiverzitu širšieho ekosystému. To si vyžaduje komplexnú štúdiu na úrovni EÚ o technológiách dostupných pre energetickú transformáciu v odvetví rybolovu a akvakultúry a o ich príslušných nákladoch a prínosoch pre každý segment flotily a špecifiká jednotlivých štátov. Nemenej dôležité sú rekvalifikácia a zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily, aby tak pracovníci v námornom priemysle boli odborne vyškolení boli pripravení na energetickú transformáciu (v súlade s európskym programom v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnou spravodlivosťou a odolnosťou). Vzhľadom na neistú hospodársku situáciu odvetvia rybolovu v mnohých častiach Európy a neustále zmenšovanie flotily by sa mali vypracovať strategické plány a nástroje na zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia a podporu jeho rozvoja a inovácií s cieľom prispieť k primeranej životnej úrovni tých, ktorí sú závislí od rybolovných činností.

5.2.4.   Vidiecke a vzdialené pobrežné oblasti

Hoci sa môže uskutočniť diverzifikácia a čiastočná premena na iné odvetvia činnosti, ako je rekreačný rybolov alebo iné odvetvia udržateľného cestovného ruchu, ak to umožňuje priestorové plánovanie, je nepopierateľné, že odvetvie rybolovu zostáva hlavným zdrojom zamestnanosti a príjmov v mnohých pobrežných regiónoch a oblastiach, a to nielen pre personál na palube, ale aj pre pracovníkov vo všetkých súvisiacich odvetviach a službách. Ukončenie rybolovu by znamenalo nielen úpadok a postupné vyľudňovanie týchto regiónov, ale aj nenapraviteľnú stratu kultúrneho dedičstva, ktoré definuje a určuje samotnú podstatu našich európskych spoločností. Všetky zúčastnené strany musia pracovať spôsobom, ktorý vedie k pozitívnejšiemu naratívu odvetvia rybolovu. Vnútrozemská akvakultúra môže okrem toho ponúknuť nové hospodárske príležitosti pre vidiecke oblasti.

5.2.5.   Zdravé a udržateľné stravovanie

Udržateľný rybolov poskytuje živočíšne bielkoviny nielen s najnižšou uhlíkovou stopou, ale aj s vynikajúcimi výživovými vlastnosťami. Hoci súčasné modely spotreby mäsa Európanov by mali uprednostňovať kvalitu pred kvantitou, nie je to tak v prípade príjmu rýb, ktorý je vo väčšine prípadov nižší ako sa odporúča z hľadiska výživy. Verejné orgány by mali uprednostňovať podporu konzumácie rýb za prijateľné ceny pre celé obyvateľstvo, napríklad propagovaním menej známych druhov. Na ryby, ktoré sú základom zdravej a vyváženej stravy (20), by mala vzťahovať znížená DPH.

5.2.6.   Strategická autonómia a úloha akvakultúry

Európska únia dováža tri štvrtiny objemu rýb, ktoré spotrebuje. Okrem obchodnej nerovnováhy vzniká problém nerovnakých záruk zdravotnej bezpečnosti pri týchto dovozoch, ktoré nepodliehajú vysledovateľnosti „zo siete až na tanier“. Na riešenie tohto nedostatku by EÚ mala využívať bilaterálne a multilaterálne obchodné nástroje, aby sa tak zaistil len dovoz morských plodov udržateľne vyprodukovaných v tretích krajinách, ktorých normy sú rovnocenné s normami EÚ, čím sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž za rovnakých podmienok. Podobne aj odvetvie akvakultúry má nepopierateľný potenciál uspokojiť požiadavky trhu EÚ s rybami. Udržateľný rast možno dosiahnuť poskytnutím priestoru pre nové operácie prostredníctvom primeraného priestorového plánovania a zjednodušením procesu vydávania povolení, ktorý často prebieha na viacerých oddeleniach, alebo dokonca na rôznych úrovniach (národnej, regionálnej, miestnej) verejnej správy. Ak si chce EÚ zabezpečiť svoju potravinovú sebestačnosť, je potrebné využiť každú príležitosť na udržateľné zvýšenie produkcie rýb a morských plodov.

---

(1)  COM(2023) 100 final

(2)  Pozri ročné údaje o emisiách, ktoré Európska komisia každoročne predkladá Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (Kjótsky protokol) podľa usmernení vymedzených IPCC, v ktorých sa uvádza vývoj emisií v rokoch 1990 až 2020 v tonách CO2, CH4 a N2O pre odvetvie rybolovu EÚ (pozri tabuľky 1.Aa)s4, 3s1 a 3s2, 1.Aa)s3, 1.D).

(3)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave a o zmene smernice 2009/16/ES [COM(2021) 562 final – 2021/0210 (COD)] (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 145).

(4)  https://oceans-and-fisheries.ec.europa.eu/facts-and-figures/facts-and-figures-common-fisheries-policy/fishing-fleet_en.

(5)  https://ebcd.org/wp-content/uploads/2021/11/Je%CC%81ro%CC%82me-UAPF.pptx.

(6)  https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/bba413d1-484c-11ed-92ed-01aa75ed71a1.

(7)  https://www.fao.org/3/cc0461en/online/sofia/2022/capture-fisheries-production.html.

(8)  Štúdia sociálneho vplyvu obmedzení hrubej tonáže a výkonu pohonu a možných alternatív vykonaná v rámci projektu sociálneho dialógu.

(9)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave a o zmene smernice 2009/16/ES [COM(2021) 562 final – 2021/0210 (COD)] (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 145).

(10)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budovanie silného a udržateľného sektoru rias v EÚ [COM(2022) 592 final] (Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 126).

(11)  https://www.maersksupplyservice.com/2022/01/25/maersk-supply-service-launches-venture-company-stillstrom/.

(12)  https://theicct.org/sites/default/files/publications/LNG%20as%20marine%20fuel%2C%20working%20paper-02_FINAL_20200416.pdf.

(13)  https://www.ices.dk/news-and-events/news-archive/news/Pages/InnovativeFishingGear.aspx.

(14)  https://fishingforlitter.org/.

(15)  Odporúčanie Poradnej rady pre Severné more (NSAC), ref. 17-2122. Odporúčanie Poradnej rady pre Severné more (NSAC) o dekarbonizácii rybárskej flotily.

(16)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Príspevok občianskej spoločnosti k vytvoreniu komplexnej potravinovej politiky v EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18).

(17)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Smerom ku komplexnej stratégii udržateľného rozvoja vidieka a miest (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 105 4.3.2022, s. 49).

(18)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 106, 31.3.2020, s. 1).

(19)  Rozhodnutie 15/4. Globálny rámec pre biodiverzitu z Kunmingu a Montrealu

(20)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Podpora zdravého a udržateľného stravovania v EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, p. 9).