Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Odporúčania EHSV týkajúce sa dôkladnej reformy európskeho semestra

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 228/01)

Spravodajcovia:

Gonçalo LOBO XAVIER Javier DOZ ORRIT Luca JAHIER

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	27. 10. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	18. 4. 2023
Prijaté v pléne	27. 4. 2023
Plenárne zasadnutie č.	578
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	226/2/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky semester napriek svojim nedostatkom zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii národných hospodárskych politík v rámci EÚ. Jeho postupy však neumožnili uspokojivé zapojenie občanov a politických, hospodárskych a sociálnych subjektov v členských štátoch do jeho procesov a odporúčaní. Úroveň účasti organizovanej občianskej spoločnosti v európskom semestri je vo väčšine členských štátov nedostatočná a nekvalitná. Hoci došlo k určitému zlepšeniu v rámci konzultácií o navrhovaní národných plánov obnovy a odolnosti, nebolo to konsolidované a v niektorých krajinách došlo z politických dôvodov nedávno k zbrzdeniu, pokiaľ ide o záväzky ďalej podporovať túto účasť.

1.2.

Oznámením Európskej komisie, v ktorom sa stanovujú usmernenia týkajúce sa revidovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ (1), ktoré Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje (2), sa vytvára flexibilnejší a diferencovanejší rámec fiškálnej politiky, ktorý si bude vyžadovať rokovania a dohody inštitúcií EÚ s členskými štátmi. Na to, aby boli úspešné, je rozhodujúca národná zodpovednosť za proces a prijaté záväzky. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná reforma postupov a harmonogramov európskeho semestra.

1.3.

EHSV sa domnieva, že zodpovednosť členských štátov je možná len s konkrétnym a štrukturálnym zapojením politických, hospodárskych a sociálnych subjektov do európskeho semestra. Je presvedčený, že zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti sa rovnako ako zapojenie národných parlamentov a miestnych a regionálnych samospráv musí stať jedným z pilierov revidovaného európskeho semestra. Právomoci Európskeho parlamentu by sa mali rozšíriť tak, aby mal viac spolurozhodovacích práv v súvislosti s hospodárskopolitickými usmerneniami a návrhmi európskej povahy.

1.4.

EHSV navrhuje reformu európskeho semestra s cieľom posilniť jeho transparentnosť a demokraciu, zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti a účinnosť jej fungovania v spojení s cieľmi hospodárskeho rastu a kvalitného zamestnania, sociálnej súdržnosti a konvergencie medzi členskými štátmi, ako aj urýchlenia zelenej a digitálnej transformácie. Existujúce systémy ukazovateľov sa musia preskúmať, doplniť a navzájom zosúladiť, čím sa prispeje k zlepšeniu postupov hodnotenia.

1.5.

EHSV je presvedčený, že hlavné nástroje európskeho semestra, najmä odporúčania pre jednotlivé krajiny, by sa mali vzťahovať na obdobie troch rokov s ročnými hodnoteniami a preskúmaniami. Tento návrh je v súlade s oznámením Komisie o revidovanom rámci správy hospodárskych záležitostí EÚ a uľahčí proces národnej zodpovednosti a účasti organizovanej občianskej spoločnosti.

1.6.

Práve dodržiavanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny umožňuje posúdiť platnosť a účinnosť európskeho semestra. EHSV sa preto domnieva, že najvhodnejším stimulom je prepojiť ich vykonávanie s rozpočtom EÚ a získať z neho časť finančných prostriedkov podľa vzoru Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

1.7.

EHSV navrhuje, aby sa sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti zapojili prostredníctvom štruktúrovaného formálneho konzultačného postupu na európskej aj národnej úrovni, ktorý by zahŕňal fázy navrhovania a rozhodovania, ako aj vykonávania, monitorovania a hodnotenia. Tieto konzultácie by sa mali uskutočniť v rámci osobitného alebo už existujúceho orgánu, ktorému sú takéto funkcie pridelené zo zákona. Dôležitú úlohu v tomto procese by mali zohrávať aj existujúce národné hospodárske a sociálne rady.

1.8.

EHSV je presvedčený, že zásady a všeobecné charakteristiky štruktúrovaného a trvalého zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti do rôznych fáz európskeho semestra by sa mali vymedziť v nariadení EÚ, pričom by sa mala rešpektovať skutočnosť, že podrobnejšia špecifikácia postupov a orgánov, v rámci ktorých sa tieto konzultácie uskutočňujú, je záležitosťou právnych predpisov členských štátov, a mali by sa dodržiavať kritériá otvorenosti, transparentnosti a reprezentatívnosti.

1.9.

Podľa názoru EHSV by sa v tomto nariadení mali stanoviť základné kritériá a zásady týkajúce sa okrem iného: harmonogramov (súvisiacich s harmonogramami Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a európskym semestrom), formality zasadnutí a prístupu verejnosti k dokumentácii včas a v náležitej forme, zápisníc, verejného oznamovania návrhov a reakcií verejnej správy, ako aj plánu vykonávania dohôd.

1.10.

EHSV je presvedčený, že je potrebné prehĺbiť diskusiu o fiškálnej kapacite a vlastných zdrojoch EÚ. Domnieva sa, že geopolitické, hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy, ktorým bude EÚ čeliť v nadchádzajúcich rokoch, si budú vyžadovať financovanie európskych spoločných statkov.

2.   Úvod

2.1.

Cieľom stanoviska je podporiť úvahy a formuláciu návrhov na solídnu reformu postupov európskeho semestra s cieľom zabezpečiť transparentnejšiu, demokratickejšiu a účinnejšiu správu hospodárskych záležitostí EÚ a účinnejšie zapojiť organizovanú občiansku spoločnosť.

2.2.

V analýze a návrhoch EHSV sa zohľadňuje obsah správy hospodárskych záležitostí EÚ, oznámenie Európskej komisie, v ktorom sa stanovujú usmernenia týkajúce sa revidovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, ako aj stanovisko EHSV k tomuto oznámeniu a jeho uznesenia o zapojení organizovanej občianskej spoločnosti do vypracúvania a vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti (na roky 2021 a 2022) (3).

2.3.

Podobne ako pri príprave uvedených uznesení EHSV uskutočnil rozsiahle konzultácie so zástupcami organizovanej občianskej spoločnosti prostredníctvom národných delegácií skupiny ad hoc Európsky semester (zložených z troch členov z každej krajiny – jedného člena za každú skupinu). Tieto konzultácie mali formu dotazníka a siedmich návštev krajín (diskusie za okrúhlym stolom). Výsledky konzultácií sú uvedené v prílohe (4) a sú zhrnuté v bode 5 stanoviska.

3.   Základné informácie

3.1.

Po kríze v roku 2008 bol európsky semester zavedený ako nástroj správy hospodárskych záležitostí EÚ. Spočiatku bol zameraný na finančnú stabilitu členských štátov, postupne sa doň okrem hospodárskych a rozpočtových politík začlenila aj problematika zamestnanosti a sociálnych vecí. Teraz ide o polročný cyklus koordinácie politiky zamestnanosti, hospodárskej, sociálnej a fiškálnej politiky, pričom členské štáty zosúlaďujú svoje rozpočty a hospodárske politiky s cieľmi a pravidlami dohodnutými na úrovni EÚ. Od svojho zavedenia v roku 2011 sa stal dobre etablovaným fórom na diskusiu o výzvach v oblasti fiškálnej a hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti krajín EÚ v rámci tohto spoločného ročného harmonogramu. Vzhľadom na hospodárske a sociálne dôsledky pandémie v roku 2020 a vojnu vyvolanú neodôvodnenou a nevyprovokovanou inváziou Ruskej federácie na Ukrajinu bola potrebná väčšia koordinácia medzi členskými štátmi. Európsky semester sa preto v roku 2021 upravil tak, aby zohľadňoval vytvorenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti je teraz hnacou silou ich reformného a investičného programu na nasledujúce roky. So svojim širším rozsahom pôsobnosti a mnohostranným dohľadom európsky semester dopĺňa vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti.

3.2.

Podľa článku 18 ods. 4 písm. q) nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti by sa pri príprave a vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti malo poskytnúť zhrnutie konzultačného procesu vykonaného v súlade s vnútroštátnym právnym rámcom a stručné vysvetlenie toho, ako sa vstupy zainteresovaných subjektov odrážajú v pláne obnovy a odolnosti (5). Medzi tieto zainteresované subjekty patria miestne a regionálne samosprávy, sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti, mládežnícke organizácie a iní. Ako však EHSV zdôraznil vo svojom uznesení prijatom v máji 2022, zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti sa doteraz vo všeobecnosti vnímalo ako neuspokojivé, a to aj vzhľadom na prirodzené rozdiely medzi krajinami v existujúcich konzultačných procesoch.

3.3.

Štyri hlavné ciele európskeho semestra sú: 1. predchádzať nadmerným makroekonomickým nerovnováham v EÚ; 2. zabezpečiť zdravé udržateľné verejné financie (Pakt stability a rastu); 3. podporovať štrukturálne reformy na podporu hospodárskeho rastu, zamestnanosti a sociálnych politík (Európa 2020, Zelená dohoda, ciele udržateľného rozvoja, Európsky pilier sociálnych práv); 4. podporiť investície. V nadväznosti na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 a prijatie nástroja NextGenerationEU je teraz cieľom monitorovať aj národné plány obnovy a odolnosti.

3.4.

V novembri 2022 Európska komisia uverejnila oznámenie, v ktorom sa stanovujú usmernenia týkajúce sa reformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ (6) s návrhom zachovať referenčné hodnoty Paktu stability a rastu (3 % deficitu HDP a 60 % pomer dlhu k HDP) a stanoviť postupy na zníženie dlhu diferencované podľa krajín a dohodnuté s ich vládami (s národnými strednodobými plánmi fiškálneho vývoja). Tento revidovaný rámec by bol jednoduchší, transparentnejší a účinnejší, s väčšou národnou zodpovednosťou a lepším presadzovaním. V rámci tejto revidovanej štruktúry by sa fiškálne plány najviac zadlžených členských štátov stanovili na obdobie štyroch rokov (s možným predĺžením o ďalšie tri roky), pričom by sa dodržiavali konkrétne a dohodnuté investičné a reformné programy podliehajúce každoročnému sledovaniu súladu. V tomto návrhu sa odzrkadľuje takzvaný „duch nástroja NextGenerationEU“. Závery Rady ECOFIN zo 14. marca 2023 odrážajú zblíženie názorov členských štátov v mnohých oblastiach a uvádzajú sa v nich aj také oblasti, v ktorých je potrebná ďalšia práca na revidovanom rámci (7). Pre Európsku komisiu poskytujú politické usmernenia k príprave zodpovedajúcich legislatívnych návrhov. Rada EÚ konkrétne uviedla, že členské štáty by do všetkých fáz cyklu európskeho semestra a tvorby politík mali systematicky, včas a zmysluplne zapájať sociálnych partnerov, občiansku spoločnosť a iné relevantné zainteresované subjekty, pretože to má zásadný význam pre úspech koordinácie a vykonávania hospodárskej a sociálnej politiky a politiky zamestnanosti. Túto výzvu podporila 23. marca aj Európska rada.

3.5.

Prostredníctvom tohto koordinačného nástroja sa EHSV neprestajne snaží podporovať zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do rozhodnutí, ktoré ju môžu ovplyvniť. Cieľom bolo posilniť demokratickú legitimitu občianskej spoločnosti a jej dôveru v inštitúcie EÚ a zabezpečiť účinnejšie vykonávanie uvedených národných plánov a programov. Tieto konzultácie sa preto uskutočnili so zámerom identifikovať odporúčania organizovanej občianskej spoločnosti v členských štátoch a posilniť ich úlohu v týchto procesoch. V konzultáciách sa zohľadnili prebiehajúce zmeny týkajúce sa európskeho semestra (vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, zahrnutie kapitoly REPowerEU a revízia rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ).

4.   Metodika použitá pri konzultáciách

4.1.

Údaje a informácie požadované na účely tejto správy boli zhromaždené v období od decembra 2022 do marca 2023. Celkovo bolo prijatých 23 národných príspevkov (odpovede na dotazník a/alebo usporiadanie okrúhleho stola) (8). Konzultácie sa uskutočnili na základe poznatkov členov a zapojili sa do nich sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti. V niektorých krajinách boli zapojené národné hospodárske a sociálne rady alebo rovnocenné orgány a v iných sa uskutočnili aj konzultácie so zástupcami vlády.

4.2.

Toto stanovisko vychádza aj z externých zdrojov, ako sú publikácie think-tankov, porovnávacie výskumné štúdie a národné diskusie. Okrem toho bol dotazník zaslaný niekoľkým európskym organizáciám občianskej spoločnosti, častiam kontaktnej skupiny EHSV a ďalším zástupcom všetkých troch skupín EHSV.

5.   Zistenia z výsledkov konzultácií

I. oddiel: Nadviazanie na našu predchádzajúcu prácu na národných plánoch obnovy a odolnosti

5.1.   1. otázka – Súčasný stav zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti do vykonávania plánov obnovy a odolnosti

Vo všeobecnosti nedošlo k žiadnym významným zmenám. Hlavnými prekážkami sú: nedostatočná politická vôľa vlád, absencia systematického a jednotného prístupu k monitorovaniu a nedostatok stálych a formálnych postupov a štruktúr na informovanie a dialóg. Organizovaná občianska spoločnosť navrhuje vytvorenie centrálnej platformy pre európsky semester, ktorá by zahŕňala všetky národné informácie, vytvorenie štandardizovaných konzultačných a monitorovacích mechanizmov s aktívnejšou úlohou národných hospodárskych a sociálnych rád (a rovnocenných orgánov).

II. oddiel: Názory organizovanej občianskej spoločnosti na európsky semester

2. otázka – Konzultácie s organizovanou občianskou spoločnosťou v rámci európskeho semestra

Konzultácie s organizovanou občianskou spoločnosťou v kontexte európskeho semestra sa vo všeobecnosti považujú za nedostatočné a/alebo neúčinné, za formalitu s nízkou mierou prijímania predložených návrhov. Opýtané zainteresované subjekty z členských štátov navrhujú: vymedzený a pravidelný konzultačný cyklus s lepším prístupom k dokumentácii a väčšou transparentnosťou, zverejňovaním výsledkov, časovým harmonogramom v súlade s cyklom európskeho semestra a zviditeľňovaním procesu pre verejnosť.

5.2.   3. otázka – Efektívnosť a legitímnosť európskeho semestra ako nástroja koordinácie hospodárskej a fiškálnej politiky

Väčšina zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti pozitívne hodností úlohu európskeho semestra pri koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti, hoci vyjadrené nedostatky bránia jeho väčšej efektívnosti a legitímnosti. Domnievajú sa, že interaktivitu procesu brzdí administratívne zaťaženie a chýbajúca štruktúrovaná a jednotná metóda konzultácií. Kritizujú aj nízku mieru prijímania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a slabú integráciu Európskeho piliera sociálnych práv a sociálnych ukazovateľov do hodnotiacich mechanizmov. Väčšina navrhuje, aby sa v rámci reformy európskeho semestra uprednostnili strednodobé a dlhodobé ciele.

5.3.   4. otázka – Odporúčania pre jednotlivé krajiny

Väčšina respondentov je presvedčená, že odporúčania pre jednotlivé krajiny sú v súlade so strednodobými a dlhodobými výzvami, hoci sú príliš všeobecné alebo sa zameriavajú na fiškálnu udržateľnosť, pričom zanedbávajú napríklad problematiku zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho začlenenia a len čiastočne odrážajú záujmy sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti. Lepšie dodržiavanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny si vyžaduje lepšie zosúladenie s prioritami vlád a občanov, transparentnejšie a participatívnejšie monitorovacie a hodnotiace mechanizmy a účinnejší systém stimulov a sankcií.

5.4.   5. otázka – Piliere európskeho semestra, ktoré sa majú posilniť prioritne

Pandémia vyzdvihla prioritu štrukturálnych reforiem a rastu. Štrukturálne reformy podporujú odolnosť hospodárstva a vyžadujú si investície, čo je druhá priorita európskeho semestra. Investíciami by sa mal podporovať hospodársky rozvoj a sociálna súdržnosť. Posilnenie sociálneho dialógu a účasť organizovanej občianskej spoločnosti na európskom semestri musia byť zaručené európskym právnym predpisom. Zásadná udržateľnosť verejných financií nesmie byť protikladom investícií, ktoré podporujú vzostupnú hospodársku a sociálnu konvergenciu.

5.5.   7. otázka – Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF)

Väčšina respondentov sa domnieva, že je potrebné posilniť prepojenie medzi EŠIF a vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny a politickými a sociálnymi dialógmi a synergiami medzi národnými orgánmi zodpovednými za riadenie európskeho semestra a EŠIF s cieľom vypracovať plán vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Mala by sa podporovať väčšia integrácia a konvergencia národných cieľov, politík a zdrojov, lepšie prepojenie fondov s európskymi politikami a lepšie využívanie zdrojov na podporu rozvoja znevýhodnených regiónov.

III. oddiel: Názory organizovanej občianskej spoločnosti na európsku správu hospodárskych záležitostí

5.6.   6. otázka – Aké aspekty by sa mali posilniť, aby sa zlepšil spôsob vykonávania európskej správy hospodárskych záležitostí

Transparentnosť a zodpovednosť sa považujú za najdôležitejšie prvky na zlepšenie spôsobu, akým sa vykonáva európska správa hospodárskych záležitostí. Je dôležité zabezpečiť, aby všetky zainteresované subjekty mali prístup k informáciám o odporúčaniach v oblasti hospodárskej politiky a ich vykonávaní a aby sa vytvorili jasné makroekonomické ukazovatele, prahové hodnoty a ciele tak, aby sa rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ a európsky semester stali podrobnejšími, cielenejšími a hmatateľnejšími. Ďalej zastáva názor, že by sa malo posilniť zapojenie Európskeho parlamentu, národných parlamentov, sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, aby sa zabezpečilo, že hospodárske politiky budú odzrkadľovať potreby a obavy širokého spektra zainteresovaných subjektov.

6.   Všeobecné pripomienky

Preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ

6.1.

EHSV podporuje návrhy Európskej komisie na reformu správy hospodárskych záležitostí (9) a žiada urýchlene prijať ich legislatívne nástroje, aby mohli nadobudnúť účinnosť v roku 2024, keď sa zruší aj všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu.

6.2.

Zmeny obsiahnuté v oznámení Komisie, najmä tie, ktoré sú zamerané na zníženie úrovne verejného dlhu v členských štátoch na základe zásad diferenciácie a flexibility (10), si nevyhnutne vyžiadajú zmeny postupov európskeho semestra. EHSV je presvedčený, že väčšie zapojenie národných politických, hospodárskych a sociálnych subjektov musí byť nevyhnutným dôsledkom, aby sa zabezpečilo riadne demokratické zastúpenie spoločnosti ako celku. V tejto dôležitej oblasti hospodárskej politiky by sa mali náležite zohľadniť rôzne názory a záujmy, ktoré zastupujú najmä sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti. Komisia zdôrazňuje význam národnej zodpovednosti. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby národné strednodobé fiškálne plány vychádzali z toho, čo sa urobilo v kontexte plánov obnovy a odolnosti, a posilnili to, t. j. zahrnutím článku podobného článku 18 ods. 4 písm. q) nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti by sa vytvorila povinnosť väčšej kontroly spôsobu, akým členské štáty konzultujú s organizovanou občianskou spoločnosťou a začleňujú jej požiadavky do plánov. Je veľmi dôležité poznať názory sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti na reformy a investície navrhnuté v týchto plánoch a na ich vykonávanie.

6.3.

Komisia práve uverejnila oznámenie s názvom Priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti (11). Spája sa v ňom potreba zabezpečiť súlad s cieľmi Zelenej dohody, vykonávaním koncepcie strategickej európskej priemyselnej autonómie a opatreniami na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho ekologického priemyslu vzhľadom na dôsledky zákona o znižovaní inflácie presadzovaného vládou USA. Jedným z návrhov priemyselného plánu v kontexte Zelenej dohody je vytvorenie Európskeho fondu suverenity v kontexte revízie viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 v polovici obdobia s cieľom investovať do najinovatívnejších technológií v oblasti zelenej a digitálnej transformácie, a tým chrániť súdržnosť a jednotný trh pred rizikami spôsobenými nerovnakou dostupnosťou štátnej pomoci (12).

6.4.

Politická a akademická diskusia o správe hospodárskych záležitostí EÚ zahŕňa také otázky, ako je budovanie stálej centrálnej fiškálnej kapacity EÚ a úroveň a druh vlastných zdrojov, ktoré by EÚ mala mať. Účelom tohto stanoviska nie je vyjadrovať sa k týmto otázkam. EHSV je presvedčený, že inštitúcie EÚ by mali urýchlene uskutočniť dôkladné úvahy o týchto otázkach a o modeloch ďalšej integrácie menovej, fiškálnej a rozpočtovej politiky. Je však presvedčený o tom, že hovorí za väčšinu európskej organizovanej občianskej spoločnosti, keď uvádza, že hľadanie spoločných európskych riešení a budovanie spoločných európskych statkov je nevyhnutné na riešenie geopolitických, hospodárskych, environmentálnych a sociálnych výziev, ktorým čelí EÚ a jej členské štáty, a na úspešné vykonávanie zelenej a digitálnej transformácie vedúcej k produktívnejšiemu, konkurencieschopnejšiemu a environmentálne a sociálne udržateľnejšiemu hospodárskemu modelu. EHSV sa domnieva, že preklenutie technologickej priepasti v porovnaní s USA a Čínou a posilnenie hodnotových reťazcov si vyžaduje spoločnú európsku priemyselnú politiku. Strategická autonómia, ktorú požadujú európske inštitúcie v oblastiach od zahraničnej a obrannej politiky až po politiku v oblasti priemyslu, technológií, obchodu, zdravia, kvalifikácií, výskumu a vývoja, si vyžaduje spoločné európske riešenia a spoločné európske statky. Potrebujeme viac, než len národné riešenia založené na fiškálnej kapacite každého členského štátu, ktoré by mohli vážne ovplyvniť riadne fungovanie jedného z najväčších úspechov EÚ: jednotného trhu.

6.5.

EHSV je presvedčený, že v záujme riadneho financovania európskych spoločných statkov sa musíme začať usilovať o riadne, efektívne a účinné využívanie existujúcich finančných zdrojov a čo najlepšie využívať všetky dostupné zdroje z verejných a verejno-súkromných investičných a finančných nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii. Na tento účel požaduje maximálnu flexibilitu pri vykonávaní programov a pri synergiách a presune finančných prostriedkov medzi nimi, ako aj používanie prísnych hodnotiacich a monitorovacích systémov. Účasť občianskej spoločnosti môže zvýšiť transparentnosť a účinnosť tohto procesu.

6.6.

Bez ohľadu na uvedené si rozsah investičných potrieb, pokiaľ ide o spoločné statky a podporu investícií, ktoré majú realizovať členské štáty, bude vyžadovať dodatočné financovanie. Okrem toho sa musia vytvoriť vhodné podmienky na zabezpečenie primeraných súkromných investícií a najvhodnejšieho regulačného rámca z dlhodobého hľadiska. EHSV tento názor vyjadril v uvedenom uznesení (z roku 2022) o národných plánoch obnovy a odolnosti spojených s dosahovaním cieľov Zelenej dohody a urýchlením energetickej transformácie. Musíme si uvedomiť, že nevyhnutnou podmienkou pokroku v tomto smere je v prvom rade úspešné vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti.

6.7.

EHSV je presvedčený, že dobrou správou hospodárskych a rozpočtových záležitostí sa musí čo najskôr vyriešiť problematika systému vlastných príjmov EÚ, a zároveň sa musia splniť záväzky stanovené vo VFR na roky 2021 – 2027 a nástroji NextGenerationEU a položiť základy na posilnenie európskeho rozpočtu z dlhodobého hľadiska.

Európsky semester a jeho postupy

6.8.

Európsky semester napriek svojim nedostatkom zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii národných hospodárskych politík. Jeho postupy však neumožňujú dostatočne jasné a pravidelné zapojenie občanov a národných politických, hospodárskych a sociálnych subjektov v členských štátoch do jeho procesov a odporúčaní. Počas veľkej recesie tohto storočia bol európsky semester prenosovým kanálom pre jasne procyklické politiky, ktoré sú samozrejme odvodené zo zásad politickej ekonómie, podľa ktorých bol riadený. Vo veľmi odlišnej reakcii európskych inštitúcií na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 sa postupy európskeho semestra nahradili postupmi nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Vďaka pozitívnemu stimulu z jeho grantov a úverov formoval prostredníctvom národných plánov obnovy a odolnosti určitý model orientačného plánovania investícií a štrukturálnych reforiem. Po uplynutí platnosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa nebude možné vrátiť k predchádzajúcemu modelu semestra. Preto je potrebná reforma, ktorú EHSV navrhuje.

6.9.

Problémy, ktoré organizovaná občianska spoločnosť identifikovala vo fungovaní európskeho semestra a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, sa v členských štátoch prirodzene líšia svojou povahou a intenzitou. Najviac kritizované sú však najmä tieto aspekty: — komunikácia so zainteresovanými subjektmi a spoločnosťou nie je dostatočne kvalitná a transparentná, — účasť sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti zriedka dosahuje úroveň kvality, ktorá umožňuje uznať ich užitočnosť, — krátke časové rámce na konzultácie s organizovanou občianskou spoločnosťou v rámci európskeho semestra sťažujú zapojenie všetkých národných politických, hospodárskych a sociálnych subjektov, ako aj dodržiavanie usmernení zahrnutých v národných plánoch reforiem a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, — v mnohých prípadoch národné plány reforiem a odporúčania pre jednotlivé krajiny nie sú dostatočne dobre štruktúrované, pokiaľ ide o ich ciele a návrhy reforiem, a ich sociálny obsah je nedostatočný, — úroveň súladu s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny je vo viacerých krajinách nedostatočná a sankčný mechanizmus sa ukázal ako neúčinný.

6.10.

Postupy Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v niektorých ohľadoch zlepšili situáciu. Hoci ešte stále prebieha hodnotenie v polovici trvania (13), z konzultácií uskutočnených v súvislosti s dvoma uvedenými uzneseniami EHSV a týmto stanoviskom vyplynulo, že sa dosiahol značný súlad s požadovanými reformami. To nepochybne súvisí s pozitívnym stimulom, ktorý poskytuje prijímanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Úroveň realizácie investícií však zaostáva. Úroveň účasti organizovanej občianskej spoločnosti sa v počiatočných fázach vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti zlepšila v porovnaní s úrovňou dosiahnutou v prípravnej fáze a v porovnaní s obvyklou úrovňou semestra. V roku 2022 však nedošlo k žiadnemu zlepšeniu a v niektorých krajinách sa zistili vážne problémy v dôsledku politických zmien.

6.11.

Reforma rámca správy hospodárskych záležitostí, ako ju navrhuje Komisia, si jasne vyžaduje úpravu európskeho semestra. Revidovaný spoločný rámec fiškálnej politiky ponúkne flexibilnejší a diferencovanejší rámec zahŕňajúci rokovania a dohody inštitúcií EÚ s členskými štátmi. Bude to znamenať zmeny v harmonogramoch a postupoch európskeho semestra. Aby bol naďalej účinný a úspešný, bude musieť uľahčiť národnú zodpovednosť za proces a prijaté záväzky, čo možno dosiahnuť len širším zapojením politických, hospodárskych a sociálnych subjektov do tohto procesu. Podľa EHSV musí byť preto zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti jedným z pilierov revidovaného európskeho semestra. Zásadný význam má aj zapojenie národných parlamentov a miestnych a regionálnych samospráv.

6.12.

EHSV už vyzval na prijatie európskeho legislatívneho aktu s cieľom regulovať zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti do európskeho semestra. Článok 18 ods. 4 písm. q) nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti by sa mohol považovať za základ pravidla, ktoré EHSV požaduje. Navrhujeme, aby išlo o nariadenie, v ktorom by sa stanovili základné zásady a charakteristiky konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti. Týmto spôsobom by nariadenie bolo v súlade s národnými tradíciami a postupmi sociálnej účasti, pričom by sa vyžadovalo, aby sa vykonávalo v súlade so základnými zásadami a charakteristikami stanovenými v európskom nariadení.

6.13.

Európska komisia oznámila, že uverejní oznámenie o posilnení sociálneho dialógu a odporúčania o úlohe sociálneho dialógu na národnej úrovni. EHSV je presvedčený, že ak by táto iniciatíva viedla k prijatiu právnych predpisov, mala by dopĺňať nariadenie, ktoré výbor požaduje.

7.   Návrhy reformy európskeho semestra

7.1.

EHSV navrhuje reformu európskeho semestra s cieľom posilniť tieto zásady, hodnoty a trendy: transparentnosť, demokracia, zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, efektívnosť jeho fungovania a efektívnosť pre rast ekonomík a kvalitného zamestnania, príspevok k sociálnej súdržnosti a konvergencii medzi členskými štátmi a dokončenie zelenej a digitálnej transformácie hospodárstva EÚ.

7.2.

Na tento účel je potrebné obnoviť, doplniť a zosúladiť existujúce systémy ukazovateľov týkajúce sa hospodárstva, zamestnanosti, sociálnej a environmentálnej oblasti, aby sa posilnili postupy hodnotenia, do ktorých by sa mali zapojiť aj sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti.

7.3.

EHSV sa zasadzuje za to, aby sa pri koordinácii hospodárstiev EÚ a formulovaní návrhov na podporu ich udržateľného rastu vždy zohľadňoval sociálny rozmer hospodárskych rozhodnutí. V opatreniach podporovaných v rámci semestra sa musí uprednostňovať inovačná kapacita a rast produktivity, ako aj vykonávanie spravodlivej transformácie v rámci zelenej a digitálnej transformácie európskeho hospodárstva a vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv. Ide o produktívnu rovnováhu nazývanú „konkurencieschopná udržateľnosť EÚ“ a vymedzenú v posledných dvoch stanoviskách k ročnému prieskumu udržateľného rastu, ktoré EHSV plne podporil.

7.4.

EHSV je presvedčený, že hlavné nástroje európskeho semestra – ročná stratégia udržateľného rastu, národné plány reforiem a odporúčania pre jednotlivé krajiny – by mali trvať tri roky s ročnými hodnoteniami a preskúmaniami. Umožnila by sa tým aj lepšia účasť politických, hospodárskych a sociálnych subjektov, zväčšila národná zodpovednosť a podporilo lepšie uplatňovanie týchto nástrojov.

7.5.

Dodržiavanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny zo strednodobého hľadiska, ktoré EHSV presadzuje, pomôže posúdiť platnosť a účinnosť európskeho semestra. V rámci konzultácie, ktorá sa uskutočnila v súvislosti s týmto stanoviskom, sa identifikovali najmä postoje organizovanej občianskej spoločnosti v súvislosti s hodnotou sankcií za nedodržiavanie predpisov a najúčinnejšími druhmi sankcií. EHSV je presvedčený, že najvhodnejším prístupom je poskytnúť stimuly na dodržiavanie predpisov s cieľom splniť národné záväzky ich prepojením s rozpočtom EÚ a prijímaním určitých finančných prostriedkov členskými štátmi v súlade s modelom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Na to, aby boli tieto záväzky vyvážené a v súlade so všetkými piliermi správy hospodárskych záležitostí, je nevyhnutné, aby bol proces národnej zodpovednosti demokratický a zahŕňal politické a sociálne subjekty.

7.6.

Demokratickejší európsky semester znamená zapojenie európskych a národných demokratických politických subjektov do jeho postupov a v niektorých prípadoch do jeho rozhodnutí. Myslíme tým Európsky parlament a národné parlamenty, ako aj miestne a regionálne politické inštitúcie. Cieľom tohto stanoviska nie je navrhnúť konkrétne vzorce alebo kompetencie. Treba však poukázať na to, že proces národnej zodpovednosti za odporúčania a opatrenia európskeho semestra, ktorý je taký potrebný pre ich účinnosť, si vyžaduje, aby tieto národné inštitúcie zohrávali dôležitú úlohu pri vypracúvaní a hodnotení plánov a odporúčaní. Podobne by sa právomoci Európskeho parlamentu mali rozšíriť tak, aby bol schopný spolurozhodovať o všeobecných hospodárskopolitických usmerneniach a návrhoch európskej povahy.

7.7.

EHSV navrhuje zapojenie sociálnych partnerov a reprezentatívnych organizácií občianskej spoločnosti prostredníctvom štruktúrovaného formálneho konzultačného postupu na európskej aj národnej úrovni. Účasť by sa mala uskutočňovať vo fáze vypracúvania usmernení, odporúčaní a opatrení, ako aj vo fáze vykonávania a hodnotenia. Mal by existovať osobitný, prípadne už existujúci orgán, ktorý bude formálne a zo zákona poverený konzultáciami s európskym semestrom a zapojením občianskej spoločnosti do hodnotenia európskeho semestra. Národné hospodárske a sociálne rady by mohli zohrávať významnú úlohu pri konzultáciách a hodnotení európskeho semestra v mnohých krajinách. Je to však niečo, čo zostáva v kompetencii jednotlivých krajín, podľa tradícií a právnych predpisov každého členského štátu. Jednotlivé krajiny v súčasnosti rozhodujú aj o tom, či sú sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti zapojené prostredníctvom rovnakého postupu a orgánu alebo prostredníctvom odlišných procesov.

7.8.

EHSV je presvedčený, že zapojenie sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti do rôznych fáz európskeho semestra by sa malo stanoviť nariadením EÚ, v ktorom sa stanovia hodnoty, zásady a hlavné charakteristiky, ktoré sa majú dodržiavať, pričom postupy a orgány zodpovedné za ich vykonávanie by sa mali stanoviť národnou legislatívou. Zastáva názor, že do takéhoto nariadenia by sa mali zahrnúť nasledovné hlavné požiadavky na účinný formálny konzultačný proces na národnej úrovni. — Proces musí byť trvalý a štruktúrovaný a špecifikácie by sa mali riadiť vnútroštátnymi právnymi predpismi; v prípade tých členských štátov, ktoré už takéto právne predpisy majú, by sa tieto právne predpisy mali preskúmať a zaktualizovať v súlade s ustanoveniami nariadenia EÚ. — Proces by nemal byť jednorazový, obmedzený na konkrétne obdobie alebo rok, ale mal by byť založený na vhodnom trvalom mechanizme konzultácií a výmeny, ktorý by pokrýval všetky jednotlivé fázy s primeranými štruktúrami a metódami. Pravidelné správy o konzultačnom procese by sa mali každoročne uverejňovať, zasielať Komisii a národným parlamentom a sprístupňovať organizovanej občianskej spoločnosti a širokej verejnosti v každom členskom štáte. — Postupy musia spĺňať kritériá otvorenosti, transparentnosti a reprezentatívnosti. Otvorený prístup k informáciám by sa mal vzťahovať na všetky dokumenty a štatistiky týkajúce sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a európskeho semestra vrátane kľúčových údajov o investičných projektoch a výsledkov hospodárskych, sociálnych a environmentálnych hodnotiacich tabuliek. Používanie webových portálov, ktoré ich spájajú vhodne štruktúrovaným spôsobom, by sa malo rozšíriť na všetky členské štáty. — Typ orgánu alebo orgánov, prostredníctvom ktorých sa bude vykonávať participatívny proces, musí špecifikovať každý členský štát spolu s charakteristikami, ktoré by mali mať na zabezpečenie reprezentatívnosti svojich členov a nezasahovania politiky do ich vymenúvania. Formálne konzultácie s organizovanou občianskou spoločnosťou by sa mali uskutočňovať vo fáze prípravy kľúčových dokumentov európskeho semestra: ročného prieskumu udržateľného rastu, spoločnej správy o zamestnanosti a usmernení pre politiky zamestnanosti, národných programov reforiem, odporúčaní pre jednotlivé krajiny atď., ako aj vo fáze vykonávania a hodnotenia. Zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti by sa malo rozšíriť aj na reformné procesy vyplývajúce z odporúčaní pre jednotlivé krajiny a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe alebo revidovaného mechanizmu modelu správy hospodárskych záležitostí EÚ. — Harmonogramy konzultačného procesu by mali byť na úrovni EÚ dostatočne homogénne, aby umožnili konvergenciu spoločného procesu a zabezpečili súlad s harmonogramami, ktoré už existujú, a s harmonogramami, ktoré sú prispôsobené začleneniu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti do európskeho semestra. — Zasadnutia treba zvolávať včas a v náležitej forme a potrebné dokumenty a informácie zasielať pozvaným sociálnym partnerom a organizáciám občianskej spoločnosti, čím sa poskytne dostatočný čas na ich preskúmanie zástupcami organizovanej občianskej spoločnosti. Zo zasadnutí treba vyhotoviť zápisnicu, ktorá bude obsahovať návrhy zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti. — Vlády jednotlivých štátov a Komisia by mali včas reagovať na návrhy sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti a začleniť návrhy a odôvodnené odpovede do pracovných dokumentov európskeho semestra v rôznych fázach. Mal by sa zahrnúť aj plán vykonávania prijatých návrhov. — Účasť organizovanej občianskej spoločnosti prostredníctvom delegátov jej reprezentatívnych organizácií a formálnych štruktúrovaných konzultácií je možné doplniť, nie však nahradiť otvorenými alebo polootvorenými online konzultáciami.

7.9.

EHSV je presvedčený, že podobné kritériá by sa mali uplatňovať na postupy sociálneho dialógu a dialógu s občianskou spoločnosťou a na orgány, ktoré ich podporujú na európskej úrovni. Je zrejmé, že v dôsledku rozdielov v rozsahu, obsahu a harmonogramoch by bolo potrebné vykonať určité úpravy.

---

(1)  Oznámenie o usmerneniach týkajúcich sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, COM(2022) 583 final.

(2)  Stanovisko EHSV na tému Oznámenie o usmerneniach týkajúcich sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ (Ú. v. EÚ C 146, 27.4.2023, s 53).

(3)  Uznesenia EHSV na tému Zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do národných plánov obnovy a odolnosti – čo funguje a čo nie?, prijaté vo februári 2021 (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 1), a na tému Zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do národných plánov obnovy a odolnosti – ako ho môžeme zlepšiť?, prijaté v máji 2022 (Ú. v. EÚ C 323, 26.8.2022, s. 1).

(4)  Príloha k stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému Odporúčania EHSV týkajúce sa dôkladnej reformy európskeho semestra (europa.eu).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(6)  COM(2022) 583 final.

(7)  Európsky semester – súhrnná správa na rok 2023, Generálny sekretariát Rady, 20. marca 2023.

(8)  AT, BE, BG, CZ, IE, IT, EL, ES, FI, FR, HR, CY, LT, LU, HU, MT, NL, PL, RO, SI, SK, SE a DK.

(9)  Stanovisko EHSV na tému Oznámenie o usmerneniach týkajúcich sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ (Ú. v. EÚ C 146, 27.4.2023, p. 53).

(10)  EHSV načrtol návrh tejto flexibility najmä v bodoch 3.6 a 3.7 uvedeného stanoviska.

(11)  COM(2023) 62 final.

(12)  Výkonná podpredsedníčka Európskej komisie Margrethe Vestagerová na plenárnom zasadnutí EHSV 24. januára 2023 uviedla, že zo 677 miliárd EUR, ktoré členské štáty pridelili spoločnostiam od začiatku pandémie, pripadalo 50 % na Nemecko a 25 % na Francúzsko.

(13)  Hodnotiaca správa EHSV na tému Hodnotenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v polovici trvania (má sa prijať v septembri 2023).