Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52020IP0015

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite (2019/2824(RSP))

    Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, p. 94–104 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    7.7.2021   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 270/94

    P9_TA(2020)0015

    COP15 Dohovoru o biologickej diverzite (Kunming 2020)

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite (2019/2824(RSP))

    (2021/C 270/11)

    Európsky parlament,

    —

    so zreteľom na preskúmanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v polovici trvania a na svoje uznesenie z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v polovici trvania (1),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo (2),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o 14. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 14) (3),

    —

    so zreteľom na správu Komisie z 20. mája 2015 s názvom Stav prírody v Európskej únii: Správa o stave a trendoch typov biotopov a druhov, na ktoré sa vzťahuje smernica o biotopoch a smernica o vtákoch na obdobie rokov 2007 – 2012 podľa článku 17 smernice o biotopoch a článku 12 smernice o vtákoch (COM(2015)0219),

    —

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (4) (rámcová smernica o morskej stratégii),

    —

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (5) (rámcová smernica o vode),

    —

    so zreteľom na správu z globálneho hodnotenia IPBES o biodiverzite a ekosystémových službách z 31. mája 2019,

    —

    so zreteľom na červený zoznam ohrozených druhov Medzinárodnej únie na ochranu prírody,

    —

    so zreteľom na Chartu biodiverzity z Metz zo 6. mája 2019,

    —

    so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja a diskusný dokument Komisie z 30. januára 2019 s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 (COM(2019)0022),

    —

    so zreteľom na osobitné správy Medzivládneho panelu o zmene klímy IPCC o zmene klímy, dezertifikácii, znehodnocovaní pôdy, udržateľnom pôdnom hospodárstve, potravinovej bezpečnosti a prúdení skleníkových plynov v suchozemských ekosystémoch a na jeho osobitnú správu z 25. septembra 2019 o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme, a na osobitnú správu IPCC s názvom Globálne otepľovanie o 1,5 oC, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a jej súhrnnú správu zo septembra 2018,

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2019 s názvom Zintenzívnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovenie svetových lesov (COM(2019)0352) a na oznámenie Komisie z 20. septembra 2013 s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva (COM(2013)0659),

    —

    so zreteľom na správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo z roku 2019 s názvom Stav svetovej biodiverzity pre výživu a poľnohospodárstvo,

    —

    so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva na zasadnutí tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN v New Yorku z 15. októbra 2019,

    —

    so zreteľom na Pekinskú výzvu na ochranu biodiverzity a o zmene klímy zo 6. novembra 2019,

    —

    so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie v Európe – stav a perspektíva 2020 (SOER 2020),

    —

    so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

    —

    so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    —

    so zreteľom na otázky pre Komisiu a Radu o 15. zasadnutí zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktoré sa má konať v roku 2020 v čínskom Kchun-mingu (O-000044/2019 a O-000043/2019,

    A.

    keďže cieľom strategického plánu pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020 je prijať účinné a naliehavé opatrenia na zastavenie straty biodiverzity s cieľom zaručiť do roku 2020 odolné ekosystémy a naďalej plniť základné služby, čím sa zabezpečí a ochráni rôznorodosť života na našej planéte a prispeje k blahobytu ľudí a odstráneniu chudoby;

    B.

    keďže víziou pre oblasť biodiverzity do roku 2050 (vízia 2050), ktorá bola prijatá v rámci Dohovoru o biologickej diverzite (DBD), je „žiť v súlade s prírodou“ a aby „do roku 2050 bola biodiverzita cenená, chránená, obnovovaná a rozumne užívaná pri zachovaní ekosystémových služieb, udržiavaní zdravej planéty a zabezpečení osohu pre všetkých ľudí“ a pre naše budúce generácie;

    C.

    keďže vízia 2050 prijatá v rámci DBD spočíva na piatimi všeobecných cieľoch, ktoré tvoria aj rámec cieľov 2020 v oblasti biodiverzity z Aichi: a) riešiť základné príčiny straty biodiverzity začleňovaním biodiverzity do činnosti na každej úrovni správy a spoločnosti; b) znižovať priame tlaky na biodiverzitu a podporovať jej udržateľné využívanie; c) zlepšiť situáciu v oblasti biodiverzity ochranou ekosystémov, druhov a genetickej rozmanitosti; d) dosiahnuť väčší prospech z biodiverzity a ekosystémových služieb pre všetkých a e) zlepšiť vykonávanie prostredníctvom participačného plánovania, riadenia znalostí a budovania kapacít;

    D.

    keďže – ako sa zdôrazňuje v súhrnnej hodnotiacej správe Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) o biodiverzite a ekosystémových službách – súčasné negatívne trendy v oblasti biodiverzity a ekosystémov oslabia plnenie 80 % posudzovaných cieľov v oblasti cieľov udržateľného rozvoja týkajúcich sa chudoby, hladu, zdravia, vody, miest, klímy, oceánov a pôdy; keďže sa predpokladá, že pôvodné obyvateľstvo a mnohé z najchudobnejších komunít na svete budú zasiahnuté ako prvé a vážnejšie ako ostatné; keďže strata a degradácia biodiverzity sa preto musia považovať nielen za otázky životného prostredia, ale aj za otázky rozvojové, hospodárske, sociálne a morálne;

    E.

    keďže rozsiahle využívanie širokospektrálnych systémových herbicídov, napríklad glyfozátu, je priamo zodpovedné za masívnu stratu biodiverzity;

    F.

    keďže podľa IPCC a Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby neexistujú žiadne trvalé riešenia na boj proti zmene klímy bez významnejšej implementácie jednotných a účinných riešení blízkych prírode;

    G.

    keďže zmena klímy sa považuje za hnaciu silu prudkého nárastu extrémnych poveternostných udalostí spôsobujúcich prírodné katastrofy na celom svete vrátane prírodných požiarov;

    H.

    keďže Nagojský protokol o prístupe a spoločnom využívaní prínosov poskytuje transparentný právny rámec pre spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov využívania genetických zdrojov a súvisiacich tradičných poznatkov;

    I.

    keďže cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 je zastaviť stratu biodiverzity a ekosystémových služieb v EÚ a pomôcť zastaviť stratu biodiverzity v celosvetovom meradle do roku 2020;

    J.

    keďže EÚ a členské štáty prijali Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja a sú plne odhodlané ich vykonávať;

    K.

    keďže Európska komisia na roky 2019 – 2024 vo svojich politických usmerneniach uvádza svoju ambíciu spolupráce Európy so jej svetovými partnermi s cieľom obmedziť stratu biodiverzity v nasledujúcich piatich rokoch;

    L.

    keďže lesy sú nevyhnutné pre živobytie na celom svete, pokrývajú iba 30 % pevninskej časti Zeme a predstavujú 80 % jej biodiverzity;

    M.

    keďže zmenou klímy sú ohrozené biotopy a druhy, o čom svedčí úhyn koralov väčšiny Veľkého bariérového útesu v Austrálii, a extrémne poveternostné javy, ako sú ničivé lesné požiare v Austrálii, v dôsledku ktorých uhynula viac ako jedna miliarda zvierat; keďže ochrana prírody a zastavenie straty biodiverzity majú zásadný význam z hľadiska zmiernenia zmeny klímy a prispôsobenia sa jej;

    N.

    keďže boli prekročené štyri z deviatich hraníc planéty, ktoré vymedzilo Centrum pre štúdium odolnosti v Štokholme (Resilience Centre);

    Všeobecne

    1.

    		 so znepokojením konštatuje, že v správe IPBES s názvom Globálne hodnotenie biodiverzity a ekosystémových služieb (Global Assessment on Biodiversity and Ecosystem Services) sa jasne poukazuje na rozsah ekologickej krízy a na potrebu naliehavého a koordinovaného úsilia o podporu transformačnej zmeny, pretože príroda na celom svete ustupuje v doteraz nevídanom rozsahu, druhy vymierajú stále rýchlejšie a asi milión živočíšnych a rastlinných druhov je ohrozený vyhynutím, čo má závažné dôsledky pre ľudí na celom svete a bude mať vplyv na život našich budúcich generácií;

    2.

    		 vyjadruje hlboké znepokojenie nad ďalšími tlakmi, ktoré pre biodiverzitu znamená zmena klímy na pevnine, ako sa uvádza v osobitnej správe IPCC z 8. augusta 2019; vyjadruje hlboké znepokojenie nad úbytkom morských cicavcov a iných populácií rýb a nad dramatickým miznutím koralových útesov, ako sa uvádza v osobitnej správe IPCC z 24. septembra 2019, u ktorých sa podľa osobitnej správy IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 oC predpokladá pokles o viac ako 99 % v prípade oteplenia o 2 oC;

    3.

    		 vyjadruje hlboké znepokojenie na základe uverejnenej správy IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme, ktorá uznáva, že zmena klímy je jedným z hlavných priamych faktorov straty biodiverzity, a zdôrazňuje, že podľa predpokladov budú jej negatívne účinky na prírodu a biodiverzitu, ekosystémové služby, oceány a potravinovú bezpečnosť v nasledujúcich desaťročiach čoraz významnejšie; zdôrazňuje, že IPCC takisto upozorňuje, že na zdravie oceánov a morských ekosystémov má v súčasnosti vplyv na globálne otepľovanie, znečistenie, nadmerné využívanie morskej biodiverzity, zvyšovanie hladiny morí, okysľovanie, odkysličovanie, morské horúčavy, nebývalé topenie ľadovcov, morského ľadu, eróziu pobrežia a častejšie prírodné katastrofy postihujúce morské a pobrežné ekosystémy tým, že menia ich fungovanie a urýchľujú úbytok morských cicavcov a úpadok rybárstva, ako aj dramatický zánik koralových útesov a mangrovov; pripomína, že oceány sú súčasťou riešenia na zmiernenie účinkov zmeny klímy a adaptáciu na ne; vyzýva preto EÚ, aby oceánom udelila prioritu v programe stratégie v oblasti biodiverzity, a vyzýva všetky zmluvné strany DBD, aby oceány uznali za spoločný statok ľudstva a aby vypracovali nový prístup, ktorý bude klásť individuálne a kolektívne povinnosti vysoko nad rámec tradičných zásad slobody a vlastníctva oceánov, s cieľom zabezpečiť ich zachovanie;

    4.

    		 domnieva sa, že stojíme tvárou v tvár núdzovej ekologickej situácii, ktorá si vyžaduje významné opatrenia na úrovni EÚ aj vo svete; vyzýva Komisiu, aby popri zmene klímy dala hlavnú prioritu v rámci Európskeho ekologického dohovoru ochrane prírody a jej obnove;

    5.

    		 vyjadruje znepokojenie, že ciele v oblasti biodiverzity z Aichi do roku 2020 sa pri súčasnej ceste k strate biodiverzity nedodržia a opakuje svoje výzvy všetkým stranám, aby bezodkladne zintenzívnili svoje úsilie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ nie je na ceste k dosiahnutiu svojho hlavného cieľa zastaviť do roku 2020 stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaviazali k tomu, že vynaložia okamžité, podstatné a dodatočné povinné úsilie na ochranu a obnovu biodiverzity v snahe dosiahnuť globálne ciele a ciele EÚ a prispieť k dosiahnutiu cieľov z Aichi;

    6.

    		 pripomína, že biodiverzita a zdravé ekosystémy vrátane oceánov, ktoré absorbujú viac ako 25 % emisií CO2 a sú hlavným producentom kyslíka, sú kľúčom k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody a posilneniu schopnosti EÚ v oblasti odolnosti a jej schopnosti adaptovať sa na zmenu klímy; s poľutovaním konštatuje, že len 7 % oceánov je formálne chránených; pripomína, že v záujme zachovania biodiverzity je dôležité rozvíjať a uplatňovať riešenia blízke prírode a zároveň zmierňovať zmenu klímy v mestách a adaptovať sa na ňu, najmä v súvislosti s absorpciou uhlíka; žiada preto o zlepšenie konzistentnosti a súčinnosti medzi tromi dohovormi z Ria (6) a aby na lepšie zosúladenie týchto programov s programom OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné začlenenie biodiverzity do svojich politík v oblasti klímy;

    7.

    		 víta Pekinskú výzvu na ochranu biodiverzity a o zmene klímy zo 6. novembra 2019;

    8.

    		 zdôrazňuje, že by sa malo zabrániť kompromisom medzi ochranou klímy a ochranou biodiverzity, najmä v odvetví biohospodárstva, ktoré môže zohrávať ústrednú úlohu pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo za predpokladu, že neohrozí kvalitu ekosystémov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že takéto kompromisy sa v nedávnych politických diskusiách dostatočne neriešili; vyzýva Komisiu a všetky zainteresované strany, aby vypracovali jednotný prístup s cieľom vybudovať skutočne udržateľné biohospodárstvo na základe ochrany prírody a iných riešení založených na ekosystémoch, keďže takýto prístup poskytuje najlepšie výsledky v oblasti klímy aj biodiverzity;

    9.

    		 zdôrazňuje, že biodiverzita nie je nutná iba na výrobu potravín, palív a liekov, ale že spolu so zdravým prírodným prostredím je tiež dôležitá aj pre dlhodobý hospodársky rozvoj;

    10.

    		 víta záväzky Ursuly von der Leyenovej v politických usmerneniach pre Komisiu na roky 2019 – 2024 a v poverovacom liste z 10. septembra 2019 pre komisára pre životné prostredie a oceány, s cieľom počas prvých 100 dní novej Komisie vo funkcii predložiť ambicióznu stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2030 ako súčasť Európskeho zeleného dohovoru a jej zámer, aby EÚ išla príkladom svetu na konferencii zmluvných strán DBD v roku 2020, ako to bolo na parížskej konferencii o zmene klímy v roku 2015; trvá na tom, aby toto bolo vysokou prioritou pre novú Komisiu a aby EÚ pred konferenciou COP 15 na svetovej scéne posilňovala ambície v oblasti biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na globálnu krízu v oblasti biodiverzity, na ktorú sa poukazuje v nedávnej správe o IPBES, uplatnila nový prístup a upustila od dobrovoľných záväzkov a navrhla ambicióznu a inkluzívnu stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2030, v ktorej sa stanovia právne záväzné ciele pre EÚ a jej členské štáty vrátane osobitných cieľov dosiahnuť do roku 2030 aspoň 30 % suchozemských a morských chránených oblastí a obnoviť aspoň 30 % poškodených ekosystémov na úrovni Únie;

    11.

    		 domnieva sa, že v tejto novej stratégii by sa mala osobitná pozornosť venovať obnove ekosystémov, biotopov a druhov, najmä prostredníctvom výskumu a inovácií s cieľom podporiť zavádzanie prírodnej ekonomiky vo všetkých sektoroch, ktoré sú kľúčom na dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity;

    12.

    		 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyzvali COP 15 na prijatie ustanovení o mapovaní situácie, hodnotení technológií a monitorovaní nového technologického vývoja vrátane vývoja, ktorý vyplýva zo syntetickej biológie;

    13.

    		 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na COP 15 vyzvali na celosvetové moratórium na vypúšťanie organizmov s technológiou „gene drive“ do prírody, vrátane pokusov v teréne, aby sa zabránilo predčasnému vypusteniu týchto nových technológií a aby sa dodržiavala zásada predbežnej opatrnosti, ktorá je zakotvená v Zmluve o fungovaní Európskej únie, ako aj v DBD;

    14.

    		 zdôrazňuje, že ochrana a zachovanie celosvetovej biodiverzity je zásadnou výzvou a otázkou strategického záujmu EÚ, ktorému by sa mala venovať najvyššia politická pozornosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne spolupracovali s tretími krajinami najmä prostredníctvom svojich vonkajších nástrojov, akým je nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce NDICI pri podpore a určovaní cieľov ochrany biodiverzity, opatrení na ochranu, zachovanie a obnovu biodiverzity a jej správy, a to predovšetkým v mnohostranných a obchodných dohodách a opatreniach proti porušovaniu predpisov; vyzýva preto Komisiu, aby do všetkých obchodných dohôd v budúcnosti zahrnula záväzné a vynútiteľné kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji;

    15.

    		 pripomína svoje stanovisko k tomu, že z nástroja NDICI by sa malo vyčleniť 45 % finančných prostriedkov na investície, ktoré prispejú k plneniu cieľov v oblasti klímy, k environmentálnemu manažérstvu a ochrane životného prostredia, k biodiverzite a boju proti dezertifikácii;

    16.

    		 zdôrazňuje, že je potrebný komplexný viacúrovňový riadiaci prístup, ktorý by riešil ochranu, zachovanie a obnovu a udržateľné využívanie biodiverzity a ekosystémových služieb; vyzýva EÚ a členské štáty, aby boli aj naďalej pevne odhodlané ďalej posilňovať DBD a prevzali vedúcu úlohu pri príprave rámca na obdobie po roku 2020, najmä v čase pred COP 15, aby sa zaviazali k biodiverzite zodpovedajúcej cieľu 1,5 oC Parížskej dohody o zmene klímy a aby transparentne stanovili svoju víziu a priority v prípade globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020;

    17.

    		 pripomína, že zachovanie biodiverzity a ekosystému vo svojej podstate vytvára synergiu a je zásadné pre dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je nutné, aby Komisia a členské štáty účinne zohľadňovali hľadisko prírody a biodiverzity s cieľoch v oblasti biodiverzity v rôznych odvetviach, aby zmenili hospodársky model smerom k väčšej udržateľnosti na riešenie stopy EÚ a zlepšili súdržnosť politiky v oblasti životného prostredia vo všetkých vnútorných a vonkajších politikách EÚ, a to aj v oblasti poľnohospodárstva, rybárstva, energie z obnoviteľných zdrojov, dopravy, obchodu a viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 – 2027; domnieva sa, že na lepšie začleňovanie ochrany, zachovania a obnovy biodiverzity je nutná intenzívnejšia spolupráca vo všetkých odvetviach; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať životnému cyklu tovaru s cieľom chrániť prírodné zdroje a zohľadňovať kumulované vplyvy vrátane dopravy od jeho návrhu až po spotrebu;

    18.

    		 domnieva sa, že je nevyhnutné riešiť kľúčové faktory straty biodiverzity uplatňovaním dlhodobého strategického prístupu a urýchlene identifikovať a chrániť najkritickejšie miesta a miesta problémové z hľadiska stratégie, pokiaľ ide o biodiverzitu a ekosystémové služby, ako aj ekosystémy s vysokou integritou, a to na základe citlivosti oblastí, prítomnosti ohrozených druhov, nedostatočných poznatkov a/alebo účinného riadenia a prítomnosti spoločných druhov, ktoré majú zásadný význam pre ekologické procesy, a obmedziť straty biodiverzity a negatívne vplyvy na územia a živobytie pôvodných a miestnych komunít;

    19.

    		 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali, aby COP 15 zabezpečila, že pred uvoľnením akýchkoľvek technológií, ktoré môžu mať vplyv na ich tradičné znalosti, inovácie, postupy, živobytie a využívanie pôdy, zdrojov a vody, sa vopred vyžiada a získa slobodný a informovaný súhlas pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít; zdôrazňuje, že toto sa musí uskutočniť participatívnym spôsobom zahŕňajúcim všetky potenciálne postihnuté komunity pred akýmkoľvek nasadením;

    20.

    		 opätovne zdôrazňuje, že obnovu – napriek jej dôležitosti – členské štáty v kontexte bonnskej výzvy prakticky ignorujú;

    21.

    		 zdôrazňuje, že núdzová situácia v oblasti klímy a dôsledky obrovskej straty biodiverzity predstavujú vážnu hrozbu pre ľudské práva; pripomína, že bez zdravého životného prostredia sú základné ľudské práva ako právo na život, zdravie, potraviny a bezpečnú vodu ohrozené; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vypracovali stratégiu EÚ na ochranu práva na zdravé životné prostredie v úzkej spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako je napríklad Úrad vysokého komisára pre ľudské práva (OHCHR), ktorý nedávno uviedol spoločnú stratégiu s Programom OSN pre životné prostredie (UNEP);

    Vykonávanie dohovoru a strategického plánu pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020

    22.

    		 víta rozhodnutie prijaté na konferencii COP 14 v Egypte, v ktorom sa zúčastnené strany okrem iného vyzývajú, aby výrazne urýchlili svoje úsilie o vykonávanie strategického plánu pre biodiverzitu na obdobie rokov 2011 – 2020 a aby zvážili vykonávanie vnútroštátnych hodnotení biodiverzity a funkcií a služieb ekosystémov; považuje za mimoriadne dôležité, aby sa zintenzívnilo úsilie pri vykonávaní súčasného strategického plánu pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020, aby sa kládol dôraz na dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity z Aichi a aby sa vypracoval ambiciózny strategický plán na obdobie po roku 2020, ako aj mechanizmus vykonávania, do ktorého oficiálne patria orgány na nižšej úrovni štátnej správy – a to miestne a regionálne orgány – pokiaľ ide o scenár do roku 2050, v ktorom sa zohľadnia nové výzvy v oblasti biodiverzity v súlade s agendou pre udržateľný rozvoj do roku 2030;

    23.

    		 so znepokojením konštatuje, že podľa posúdenia (7) stavu zachovania druhov a typov biotopov významných z hľadiska ochrany vykazuje EÚ „priaznivý stav ochrany“ len pre 7 % morských druhov a 9 % morských typov biotopov a že vykazuje „nepriaznivý stav ochrany“ pre 27 % posudzovaných druhov a 66 % posudzovaných typov biotopov; okrem toho zdôrazňuje, že podľa tých istých hodnotení trend vývoja populácie 48 % morských živočíšnych a rastlinných druhov neustále klesá, čím sa zvyšuje riziko vyhynutia monitorovaných druhov;

    Globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020

    24.

    		 víta pokrok, ktorý sa dosiahol na konferencii COP 14 o komplexnom a participatívnom procese tvorby celosvetového rámca pre biodiverzitu po roku 2020; podporuje Chartu biodiverzity z Metz prijatú skupinou G7;

    25.

    		 zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť ambicióznosť a inkluzívnosť globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 a zlepšiť jeho fungovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili mechanizmy vykonávania CBD a aktívne usilovali o vypracovanie ambicióznych a právne záväzných cieľov, detailných harmonogramov, jasných ukazovateľov výkonnosti, nástrojov na sledovanie a mechanizmov partnerského hodnotenia/podávania správ na základe spoločných štandardov – najlepšie v spolupráci s orgánmi na nižšej úrovni štátnej správy – aby sa zabezpečila plná transparentnosť a zodpovednosť zmluvných strán a celková účinnosť budúceho globálneho strategického plánu pre biodiverzitu.

    26.

    		 zdôrazňuje to, že na ochranu celosvetovej biodiverzity, zastavenie jej súčasného úpadku a na obnovenie všetkých aspektov biodiverzity je potrebný medzinárodný rámec vo forme právne záväznej dohody; domnieva sa, že takýto rámec musí byť založený na konkrétnych, merateľných, kvantifikovateľných, ambicióznych, realistických odvetvových a časovo ohraničených cieľoch a pevných záväzkoch, ktoré pozostávajú zo sprísnených vnútroštátnych strategických akčných plánov v oblasti biodiverzity, vnútroštátne stanovených príspevkov a iných vhodných nástrojov, ako sú akčné plány na nižšej úrovni štátnej správy, finančné záväzky a lepšie záruky budovania kapacít, ako aj z mechanizmus päťročného monitorovania a preskúmania, s dôrazom na zvyšovanie ambícií; zdôrazňuje potrebu pravidelných správ zmluvných strán a harmonizovaného zberu a spracovania porovnateľných konzistentných údajov a ukazovateľov pre dobrý postup monitorovania;

    27.

    		 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyzvali na vytvorenie globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 s cieľom zakotviť ako kľúčové piliere zásadu predbežnej opatrnosti, prístup založený na právach a mapovanie situácie a hodnotenie a monitorovanie technológií v súvislosti s prijímaním nových technológií;

    28.

    		 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vymedzenie nového globálneho cieľa, ktorý umožní zvrátiť krivku ústupu celosvetovej biodiverzity do roku 2030, a to vrátením prírody na cestu regenerácie v prospech všetkých, a prispieť k ochrane biodiverzity, zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, k boju proti dezertifikácii a proti degradácii pôdy a potravinovej bezpečnosti; vyzýva EÚ, aby pri rokovaniach presadzovala vyššiu úroveň ambícií a aby mohla vyzvať na ochranu polovice planéty do roku 2050; zastáva názor, že do rámca na obdobie po roku 2020 by sa na rok 2030 mal zakotviť jasný celosvetový cieľ aspoň 30 % prírodných oblastí a cieľ obnoviť aspoň 30 % obnoviteľných degradovaných ekosystémov a že EÚ by mala stanoviť podobný cieľ na vnútornej úrovni;

    29.

    		 zdôrazňuje, že medzinárodné úsilie a dohody budú splnené len pri aktívnom zapojení všetkých zainteresovaných strán; požaduje vytvorenie koalície zainteresovaných strán, a to tak zo súkromného, ako aj z verejného sektora, s cieľom vytvoriť celosvetový rámec pre biodiverzitu po roku 2020; poukazuje na užitočnosť programu riešení vypracovaného v rámci Parížskej dohody s cieľom vytvoriť pozitívny program pre všetky zainteresované strany spojený s Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy UNFCCC, a žiada, aby sa podobné opatrenia zahrnuli do rámca na obdobie po roku 2020;

    30.

    		 zdôrazňuje význam zníženia na minimum časových rozdielov, ktoré môžu vzniknúť medzi prijatím globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 a jeho prevedením do národných cieľov pre biodiverzitu a akčných plánov na nižšej úrovni štátnej správy, aby sa zamedzilo sklzu pri prijímaní konkrétnych opatrení na zastavenie straty biodiverzity;

    Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030

    31.

    		 naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu, ktorá bude riešiť hlavné príčiny straty biodiverzity, a to tak v EÚ, ako aj celosvetovo;

    32.

    		 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili konzistentnosť iniciatívy Z farmy na stôl a stratégie nulového znečistenia so spoločnou poľnohospodárskou politikou po roku 2020 najmä vzhľadom na znižovanie používania pesticídov;

    33.

    		 vyzýva Komisiu a Európsku investičnú banku (EIB), aby do svojich finančných nástrojov zahrnuli prvky preskúmania z hľadiska biodiverzity s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na biodiverzitu; vyzýva EIB, aby aktualizovala svoje environmentálne a sociálne normy v súlade s ustanoveniami stratégie EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030;

    34.

    		 požaduje celoúniový právne záväzný cieľ týkajúci sa obnovenia poškodených biotopov do roku 2030 prostredníctvom obnovy prírodných lesov, rašelinísk, záplavových oblastí, mokradí, trávnych porastov bohatých na biodiverzitu, pobrežných zón a morských oblastí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 sa nepodarilo dosiahnuť cieľ obnoviť 15 % poškodených ekosystémov;

    35.

    		 naliehavo vyzýva Komisiu a EIB, aby do svojej vonkajšej činnosti, najmä do svojho vonkajšieho finančného nástroja, zahrnuli preskúmanie z hľadiska biodiverzity, s cieľom zabezpečiť, aby žiadne úniové finančné prostriedky alebo systém financovania neprispievali k čistej strate biodiverzity;

    36.

    		 zastáva názor, že celosvetové ambície EÚ budú musieť byť v súlade s jej vnútornými opatreniami v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030;

    37.

    		 vyzýva Komisiu, aby zohľadnila zníženie globálnej stopy EÚ ako dôležitého prvku stratégie EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 s cieľom zabrániť nesúladu medzi jej domácimi a medzinárodnými opatreniami;

    Hospodárske faktory a financovanie

    38.

    		 víta dohodu 196 vlád dosiahnutú na konferencii zmluvných strán (COP 14) o rozšírení investícií do prírody a ľudí do roku 2020 a neskôr; zdôrazňuje, že hospodársky rast môže uľahčiť udržateľný rozvoj len vtedy, keď vôbec nepovedie k zhoršeniu biodiverzity a schopnosti prírody zvyšovať kvalitu života ľudí;

    39.

    		 zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa biodiverzita primerane a dostatočne financovala; žiada, aby sa opatrenia na zlepšenie biodiverzity a na zvýšenie odolnosti voči zmene klímy stali súčasťou budúceho VFR a aby sa uplatňovanie hľadiska biodiverzity vo všetkých oblastiach politiky rozšírilo tak, aby sa dosiahol významný a pozitívny pokrok smerom k vízii 2050; vyzýva Komisiu a Radu, aby stanovili jasný cieľ výšky výdavkov na začleňovanie opatrení v oblasti biodiverzity do VFR, a to minimálne 10 %, pričom tento cieľ bude doplnením výdavkov na začleňovanie opatrení v oblasti klímy; okrem toho zdôrazňuje aj potrebu zaviesť transparentnejšiu, komplexnejšiu a prísnejšiu metodiku sledovania výdavkov v oblasti biodiverzity a klímy; opakuje svoju výzvu, aby sa aspoň zdvojnásobila súčasná úroveň financovania pre program LIFE; ďalej vyzýva Komisiu a Radu, aby postupne zrušili škodlivé dotácie a zabezpečili jednotnosť všetkých fondov a programov EÚ tak, aby žiadne výdavky z rozpočtu EÚ nemohli prispievať k strate biodiverzity;

    40.

    		 zdôrazňuje, že zohľadňovanie problematiky biodiverzity musí sprevádzať zber údajov; so znepokojením konštatuje, že základný výskum vrátane taxonómie, ktorá je na tento účel kľúčová, je veľmi nedostatočne financovaný a v rámci financovania politík a výskumu sa mu nedostáva dostatočnej podpory; žiada, aby sa v rámci programu Európsky horizont a osi technickej pomoci iných fondov EÚ vyčlenili primerané finančné prostriedky na projekty základného výskumu a budovania kapacít;

    41.

    		 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vytvorenie ďalších medzinárodných finančných mechanizmov na ochranu a zachovanie biodiverzity prepojených s DBD a vyvíjali maximálne úsilie o začlenenie hľadiska biodiverzity do existujúcich fondov; konštatuje, že hospodárske činnosti môžu byť významným faktorom celosvetového úbytku biodiverzity a straty prírodného kapitálu; vyzýva podniky a finančné organizácie, aby prijali pevné spoločné záväzky prispievať k biodiverzite, a to aj preskúmaním svojich činností z hľadiska biodiverzity, a zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité využívať iniciatívy súkromného financovania; vyjadruje poľutovanie nad nekonzistentnosťou súboru údajov o finančných tokoch súvisiacich s biodiverzitou, ktoré pochádzajú z domácich a medzinárodných verejných a súkromných zdrojov, ktoré sú hrozbou pre systémy sledovania a podávania správ a majú negatívny vplyv na prípadné reformy; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a EIB, aby vypracovali jednotné normy pre súbory údajov o finančných tokoch súvisiacich s biodiverzitou; zdôrazňuje, že plán udržateľného financovania v budúcnosti bude musieť pomôcť účastníkom finančného trhu pochopiť riziká súvisiace so stratou biodiverzity tak, že biodiverzitu zahrnie do požiadaviek na zverejňovanie finančných informácií;

    42.

    		 zdôrazňuje význam zvyšovania investícií, a to aj do riešení blízkych prírode a do príslušných iniciatív, ktoré budú pozitívne prispievať k biodiverzite a k opatreniam v oblasti klímy, čím sa následne zníži vplyv zmeny klímy na biodiverzitu a zároveň sa zastavia environmentálne škodlivé investície; pripomína, že väčšinu investícií realizovaných v rámci Parížskej dohody treba použiť na zachovanie a obnovu biodiverzity; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek potenciálu prírodných riešení v oblasti klímy sa na úsilie v oblasti sekvestrácie uhlíka do pôdy vynakladá len približne 2,5 % svetového rozpočtu na zmierňovanie zmeny klímy; požaduje, aby sa na ochranu a obnovu prírodných ekosystémov ako spôsob dosahovania spoločných prínosov pre zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na ňu venovalo viac svetových a finančných prostriedkov a finančných prostriedkov EÚ;

    43.

    		 víta rozhodnutie skupiny EIB zosúladiť všetky svoje finančné činnosti s cieľmi Parížskej dohody a poskytnúť aspoň 50 % finančných prostriedkov EIB na opatrenia v oblasti klímy; vyzýva EIB, aby vo svojom finančnom portfóliu naďalej rozširovala opatrenia na ochranu a zachovanie biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi a finančným sektorom s cieľom zosúladiť ich aktivity s Parížskou dohodou a zabezpečiť preskúmanie finančných transakcií a investícií z hľadiska klímy a biodiverzity, a to na úrovni EÚ aj mimo nej;

    44.

    		 poukazuje na to, že medzinárodné organizácie ako Medzinárodný menový fond (MMF), Program OSN pre životné prostredie a OECD súhlasia s tým, že environmentálne dane sú základným nástrojom pri riešení environmentálnych problémov ako strata biodiverzity; víta iniciatívy, ako je napríklad sieť ekologickej fiškálnej politiky Programu OSN pre životné prostredie a MMF, ktorých cieľom je uľahčiť výmenu poznatkov a dialóg o ekologickej fiškálnej reforme; upozorňuje na cieľ z Aichi č. 3 a na potrebu pozitívnych stimulov na ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity, ako aj cieľ udržateľného rozvoja č. 15 a potrebu mobilizovať a výrazne zvýšiť finančné prostriedky zo všetkých zdrojov na zachovanie a udržateľné využívanie biodiverzity a ekosystémov; zdôrazňuje preto potenciál spravodlivého environmentálneho zdaňovania, ktoré je v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ ako spôsobom znižovania škôd na životnom prostredí a vytvárania finančných zdrojov na ochranu prírody; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby svoje daňové systémy preorientovali na vyššie využívanie environmentálneho zdaňovania;

    45.

    		 so znepokojením konštatuje, že len 8,3 % celkových finančných záväzkov súvisí s odvrátením úpadku biodiverzity, čo je najnižší podiel od roku 2015, a to napriek bezprecedentnému a stále rýchlejšiemu tempu zániku druhov; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila viac zdrojov na zabezpečenie dlhodobej jednotnej ochrany biodiverzity v celej EÚ; trvá na tom, že nový VFR sa má opierať o spoľahlivú metodiku sledovania biodiverzity a zamedzenie rizika nadhodnotenia opatrení v oblasti biodiverzity;

    Lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, rybárstvo a pôda

    46.

    		 zdôrazňuje, že poľnohospodárske a rybárske činnosti, zdravá pôda a zachovanie biodiverzity úzko súvisia; berie na vedomie negatívny vplyv neudržateľného poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva na biodiverzitu; zdôrazňuje však, že udržateľné poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo môžu znižovať negatívne vplyvy na druhy, biotopy a ekosystémy a vplyvy zmenu klímy;

    47.

    		 vyzýva preto EÚ a zmluvné strany, aby sa pevne zaviazali k udržateľným potravinovým systémom, poľnohospodárstvu, lesnému hospodárstvu a rybárstvu, k čomu patria aj požiadavky a stratégie na udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín a živín, znížené používanie pesticídov a ochranu pôdy, biotopov a druhov poskytovaním kľúčových ekosystémových služieb ako opeľovanie, a zvýšená selektívnosť na zníženie kumulovaných vplyvov na morské a pobrežné ekosystémy a prispenie k obnove populácií rýb v citlivých oblastiach a oblastiach nadmerného rybolovu; vyzýva Komisiu, aby do nadchádzajúcej revízie smernice EÚ o trvalo udržateľnom používaní pesticídov (2009/128/ES) zahrnula záväzné ciele znižovania emisií v rámci celej EÚ, aby Komisia, členské štáty a regionálne vlády priamo podporovali poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybolov s cieľom dosiahnuť udržateľné postupy a ekologické režimy;

    48.

    		 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby finančne podporovali postupy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré sú v súlade s cieľmi v oblasti biodiverzity, ako je integrovaná ochrana proti škodcom a integrované hospodárenie so živinami, ekologické poľnohospodárstvo, agroekologické postupy, postupy v oblasti ochrany pôdy a vody, pôdoochranné poľnohospodárstvo, agrolesníctvo, lesopastierstvo, riadenie zavlažovania, malé alebo roztrúsené systémy a postupy na zlepšenie dobrých životných podmienok zvierat;

    49.

    		 pripomína, že podľa oznámenia Komisie s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov sú lesy nevyhnutné pre systémy podporujúce život na našej planéte, pokrývajú 30 % pevniny Zeme a sú domovom pre 80 % jej biodiverzity; zdôrazňuje, že odlesňovanie je hlavnou príčinou celosvetového úbytku biodiverzity a že emisie z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva spôsobené odlesňovaním sú významnou príčinou zmeny klímy; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom spotreby EÚ na odlesňovanie, keďže EÚ je konečným spotrebiteľom 10 % výrobkov spojených s odlesňovaním; vyzýva Komisiu, aby prijala jedinú jednotnú definíciu pojmu „neprispievať k odlesňovaniu“;

    50.

    		 vyzýva Komisiu, aby navrhla komplexný súbor opatrení s cieľom znížiť stopu spotreby EÚ na pôde, a to aj právne predpisy, a na základe náležitej starostlivosti, ktorou sa zabezpečia udržateľné dodávateľské reťazce výrobkov uvádzaných na trh EÚ nevyžadujúcich odlesňovanie, ako aj akčný plán EÚ týkajúci sa palmového oleja; zastáva názor, že opatrenia EÚ zamerané na boj proti odlesňovaniu by sa mali zaoberať jeho hlavnými faktormi, ako je palmový olej, sója, hovädzie mäso a kakao; žiada Komisiu, aby v EÚ čo najskôr skončila používanie biopalív, ktoré by mohli spôsobovať nepriamu zmenu využívania pôdy;

    51.

    		 zdôrazňuje, že politiky v oblasti lesného hospodárstva musia byť jednotné, musia bojovať v rovnakej miere proti strate biodiverzity a proti zmene klímy a musia zvyšovať prirodzené záchyty uhlíka v EÚ a zároveň chrániť, zachovávať a posilňovať biodiverzitu;

    52.

    		 zdôrazňuje, že žiadny substitučný účinok produktov lesného hospodárstva nemôže nahradiť stratu pralesov a primárnych lesov, ktoré boli označené ako nenahraditeľné (8) a ktoré by mali byť chránené právnymi a stimulačnými nástrojmi zameranými na ich komplexnosť, prepojenosť a reprezentatívnosť;

    53.

    		 poukazuje na to, že podľa perspektívy svetovej populácie z júna 2019 sa očakáva, že počet obyvateľov sveta sa najbližších 30 rokov zvýši o 2 miliardy ľudí, čím sa zvýši vplyv využívania pôdy a mora na biodiverzitu a sekvestráciu uhlíka; konštatuje, že zvyšovanie straty biodiverzity ohrozuje potravinovú bezpečnosť a výživu; vyzýva zmluvné strany, aby podporovali udržateľné využívanie biodiverzity v programoch, ktoré prispejú k potravinovej bezpečnosti a zlepšeniu výživy, a aby zároveň prispievali k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja a osobitnú pozornosť venovali cieľu udržateľného rozvoja č. 2 – Úplné odstránenie hladu;

    Mestské oblasti

    54.

    		 poznamenáva, že znečistenie, rozširovanie miest, zástavba pôdy a ničenie biotopov sú ďalšími významnými príčinami ničenia biodiverzity; pripomína, že z globálneho posúdenia biodiverzity a ekosystémov v rámci IPBES vyplýva, že od roku 1992 sa plocha mestských oblastí zdvojnásobila a že dve tretiny obyvateľov EÚ žijú vo veľkých mestských oblastiach; požaduje lepšie posúdenie úlohy mestských oblastí a miest pri zachovaní biodiverzity a zvýšené zapojenie miest a miestnych orgánov do vymedzovania politík v oblasti ochrany a zachovania biodiverzity a ekosystémových služieb, ako aj do monitorovania, vykazovania a overovania;

    55.

    		 trvá na tom, že potenciál miest prispievať k ochrane biodiverzity a ekosystémovým službám sa nedoceňuje; pripomína, že posilnenie prínosov z biodiverzity, ekosystémových služieb a mestskej zelenej infraštruktúry vo veľkých mestách a prímestských oblastiach zlepšuje zdravie ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali začlenenie a ďalšiu integráciu biodiverzity a ekosystémových funkcií do projektovania miest, mestskej politiky a územného plánovania pri súčasnom znižovaní emisií uhlíka a zlepšovaní adaptácie na zmenu klímy;

    56.

    		 konštatuje, že mestské oblasti môžu v EÚ zohrávať transformačnú úlohu z hľadiska biodiverzity; zdôrazňuje, že znečistenie plastmi a znečistenie vody sú dôležitými faktormi straty biodiverzity; domnieva sa, že silné obehové hospodárstvo by v kontexte nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo mohlo byť pre EÚ užitočné v snahe o obnovu biodiverzity;

    57.

    		 vyjadruje poľutovanie nad tým, že plasty a znečistenie napríklad z čistiarní odpadových vôd, farmaceutických výrobkov a neudržateľných poľnohospodárskych postupov, ako je intenzívne používanie živín, výrazne ovplyvňujú zdravie ekosystémov v oceánoch;

    Chránené územia EÚ

    58.

    		 požaduje hĺbkovú analýzu všetkých chránených oblastí EÚ vrátane lokalít Natura 2000 s cieľom zlepšiť, lepšie prepojiť a rozšíriť tieto oblasti; zdôrazňuje, že je potrebná normalizovaná metóda pre výpočet chránených oblastí v EÚ a jasné vymedzenie pojmu „chránená oblasť“; zdôrazňuje, že vzhľadom na nedávnu správu IPCC o oceáne a kryosfére v meniacej sa klíme je potrebné komplexné posúdenie a významný nárast chránených morských oblastí EÚ a ich správy; požaduje rozšírenie chránených morských oblastí EÚ s cieľom zahrnúť do nich viac pobrežných vôd; zdôrazňuje, že okrem množstva chránených oblastí pre na zastavenie straty biodiverzity podstatná ich kvalita, a preto treba klásť väčší dôraz na ich dobrú a udržateľnú správu;

    59.

    		 vyzýva Komisiu, aby pokračovala v prijímaní právnych opatrení, keď zistí, že právne predpisy EÚ o ochrane prírody nie sú dodržiavané; poukazuje na to, že postupy súvisiace s porušovaním predpisov v oblasti životného prostredia majú byť efektívnejšie, a to z dôvodu hroziaceho nezvratného poškodenia životného prostredia; zdôrazňuje, že je nevyhnutné urýchlene zabezpečiť riadne presadzovanie smerníc o prírode a transparentným spôsobom vybavovať sťažnosti na porušenie právnych predpisov;

    60.

    		 konštatuje, že rámec ochrany prírody – ak by sa vykonáva nedostatočne – by mohol vytvoriť nepriaznivé prostredie pre aktivistov a ochranárov a priamo alebo nepriamo ohrozovať ich životy; zdôrazňuje, že EÚ by mala aktívne odsúdiť vraždy aktivistov a ochrancov životného prostredia;

    61.

    		 zdôrazňuje, že zelená infraštruktúra poskytuje ekosystémové služby, ktoré podporujú biodiverzitu, napríklad zvyšovaním počtu ekologických koridorov v mestskom prostredí;

    Inovácie, výskum a vzdelávanie

    62.

    		 pripomína význam inovácií, výskumu a vývoja s cieľom dosiahnuť ciele vízie 2050; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať výskum a participatívne vedy, aby sa posilnili znalosti, najmä pokiaľ ide o oceány, z ktorých väčšina ešte nie je preskúmaná; vyzýva Komisiu a Radu, aby v budúcom VFR zvýšili rozpočtové prostriedky pre program Horizont Európa na 120 miliárd EUR, čo by bolo prínosom najmä pre klaster v oblasti prírodných zdrojov, a to tak základný ako aj aplikovaný výskum, napríklad v oblasti taxonómie, a aby iniciovali úlohu v oblasti ochrany a obnovy biodiverzity v rámci programu Horizont Európa; vyzýva zmluvné strany, aby sa zamerali najmä na súvislosť medzi zachovaním biodiverzity a prínosmi pre ľudské zdravie a hospodársku prosperitu a aby koordinovali opatrenia na zber údajov;

    63.

    		 vyzýva Komisiu, aby podporila ďalší výskum účinkov využívania pôdy a zmeny využívania pôdy vrátane odlesňovania a výroby bioenergie na emisie skleníkových plynov a výsledky zohľadnila v budúcej tvorbe politík;

    64.

    		 konštatuje, že podľa Európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve prijatej 16. januára 2018 by sa množstvo (150 miliónov ton) plastov, ktoré sa nahromadili vo svetových oceánoch, mohlo do roku 2030 zdvojnásobiť, čo by ohrozilo viac ako 660 druhov a poškodilo životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby predložila hlavné iniciatívy týkajúce sa znečistenia plastmi a ich vplyvu na biodiverzitu; zdôrazňuje osobitný prípad mikroplastov, ktoré predstavujú viac ako 80 % zozbieraného morského odpadu a ohrozujú morskú biodiverzitu; víta preto záväzok Ursuly von der Leyenovej otvoriť nový front v boji proti odpadu z plastov a riešiť problém mikroplastov; zdôrazňuje potrebu prístupu založeného na obehovom hospodárstve, ktorý kladie dôraz na výskum a inovácie v oblasti udržateľných výrobkov;

    65.

    		 zdôrazňuje význam vzdelávania pri zvyšovaní informovanosti o biodiverzite a ochrane životného prostredia; konštatuje, že náučné chránené oblasti sú dôležitým a účinným nástrojom na zvyšovanie informovanosti verejnosti a na posilňovanie ochrany;

    Budovanie kapacít, informovanosť verejnosti a zapojenie všetkých aktérov

    66.

    		 zdôrazňuje, že budovanie kapacít a zvyšovanie informovanosti sú pre úspešné vykonávanie a lepšie pochopenie významu biodiverzity kľúčové; víta preto rozhodnutie COP 14, ktoré vyzýva strany, ďalšie vlády a darcov, aby poskytli finančné prostriedky na budovanie kapacít, technickú pomoc a transfer technológií, ak sú schopné tak urobiť;

    67.

    		 zdôrazňuje význam poskytovania komplexných informácií a snahy o užšie zapojenie občianskej spoločnosti a občanov rôznych vekových skupín do dosahovania cieľov EÚ a globálnych cieľov;

    68.

    		 vyzýva zmluvné strany, aby podporovali informovanosť verejnosti a zapojenie viacerých zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť individuálne riešenia v spolupráci s miestnymi komunitami a pôvodným obyvateľstvom na podporu udržateľného využívania pôdy v záujme väčšej biodiverzity, aby sa plne rešpektovali regionálne rozdiely v krajine a biotopoch;

    69.

    		 víta zámer aktívne presadzovať prístup spočívajúci v zapojení viacerých zainteresovaných strán, čo má zásadný význam pre oceňovanie, ochranu, zachovanie, udržateľné využívanie a obnovu biodiverzity, a zdôrazňuje, že lepšia vzájomná spolupráca s rôznymi úrovňami správy, sektormi a súkromnými subjektmi medzi nimi vytvorí príležitosti pre začlenenie cieľov biodiverzity do iných politík; domnieva sa, že je nevyhnutné zapojiť obchodné a finančné organizácie a v tejto súvislosti víta úsilie Komisie o zapojenie súkromného sektora do zachovania biodiverzity, najmä prostredníctvom platformy EÚ pre podnikanie a biodiverzitu; v tejto súvislosti víta iniciatívy súkromného sektora, ako je uvedenie koalície One Planet Business for Biodiversity na samite OSN o opatreniach v oblasti klímy v New Yorku;

    70.

    		 vyzýva Komisiu, aby zvážila harmonizovanú metodiku výpočtu ekologickej stopy podnikov EÚ, ako aj ich vplyv na biodiverzitu;

    71.

    		 domnieva sa, že na riešenie problému zmeny klímy, zhoršovania životného prostredia a straty biodiverzity sú nutné transformačné zmeny v spoločnosti; zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať zásadu opodstatnenej transformácie a zabezpečiť, aby bol tento proces inkluzívny a spravodlivý;

    72.

    		 poznamenáva, že informovanosť verejnosti a prístup ku komplexným a ľahko zrozumiteľným informáciám umožňujú spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia o nákupe a podporovať udržateľnú spotrebu, a preto trvá na tom, že by mali byť súčasťou komplexného súboru opatrení, najmä pokiaľ ide o výrobky, ktoré vedú k odlesňovaniu, ničeniu ekosystémov a porušovaniu ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšovali vysledovateľnosť a kontrolu výrobkov prostredníctvom svojich hodnotových a dodávateľských reťazcov, čím sa zabezpečí plná transparentnosť aj pre spotrebiteľov;

    73.

    		 zdôrazňuje, že je nutné lepšie vypracovať udeľovanie environmentálnej značky a certifikáciu proti odlesňovaniu;

    74.

    		 víta zasadnutie Medzinárodnej únie na ochranu prírody, ktoré sa konalo v roku 2020 v Marseille; vyzýva Komisiu, aby tomuto fóru vyslala neskrývané signály o svojich záväzkoch týkajúcich sa biodiverzity;

    o

    o o

    75.

    		 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

    (1)  Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 2.

    (2)  Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 38.

    (3)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0431.

    (4)  Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

    (5)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

    (6)  Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii a Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

    (7)  Regionálna hodnotiaca správa o biodiverzite a ekosystémových službách pre Európu a strednú Áziu https://ipbes.net/sites/default/files/2018_eca_full_report_book_v5_pages_0.pdf

    (8)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 23. júla 2019: Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (COM(2019)0352).

    Top