1.

Epidemiologické kritériá, z ktorých je zjavné, že šírenie ochorenia sa počas súvislého obdobia výrazne znížilo a stabilizovalo. To sa môže prejaviť napríklad kontinuálnym znižovaním počtu nových nakazených pacientov, hospitalizácií a pacientov v intenzívnej starostlivosti.

2.

Dostatočná kapacita systémov zdravotnej starostlivosti, napríklad z hľadiska miery obsadenosti jednotiek intenzívnej starostlivosti, primeraného počtu nemocničných lôžok, dostupnosti farmaceutických výrobkov potrebných v jednotkách intenzívnej starostlivosti, dopĺňania zásob vybavenia, prístupu – najmä rizikových skupín – k starostlivosti, dostupnosti štruktúr primárnej zdravotnej starostlivosti, ako aj dostatočného počtu pracovníkov s primeranými zručnosťami, ktoré sú potrebné na starostlivosť o pacientov prepustených po hospitalizácii alebo ponechaných v domácej starostlivosti a na zapojenie sa do opatrení súvisiacich so zrušením obmedzenia pohybu (napríklad testovanie). Toto kritérium má zásadný význam, pretože je ukazovateľom toho, že jednotlivé vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti sa po zrušení opatrení dokážu vyrovnať s budúcim nárastom prípadov. Zároveň je čoraz pravdepodobnejšie, že nemocnice budú čeliť nahromadeniu nerealizovaných elektívnych operácií, ktoré boli počas vrcholu pandemickej situácie dočasne odložené, takže systémy zdravotnej starostlivosti členských štátov by mali nadobudnúť dostatočnú kapacitu vo všeobecnosti, a teda nielen v súvislosti s manažmentom ochorenia COVID-19.

3.

Primerané monitorovacie kapacity vrátane rozsiahlych testovacích kapacít na zisťovanie a monitorovanie šírenia vírusu v spojení so sledovaním kontaktov a možnosťami izolovať ľudí v prípade opätovného výskytu nákazy a jej ďalšieho šírenia. Kapacity na zisťovanie protilátok, keď sa zistia špecificky pre COVID-19, poskytnú doplňujúce údaje o podiele populácie, ktorá toto ochorenie úspešne prekonala, a prípadne umožnia určiť stupeň získanej imunity.

1.

Opatrenia by mali byť založené na vedeckých poznatkoch a v centre pozornosti by malo byť verejné zdravie: rozhodnutie o ukončení reštriktívnych opatrení je viacrozmerným politickým rozhodnutím, ktorého súčasťou je vyváženie prínosov pre verejné zdravie pred inými sociálnymi a hospodárskymi vplyvmi. Primárnym cieľom rozhodnutí členských štátov by zároveň mala zostať ochrana verejného zdravia v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Rozhodnutia členských štátov musia v maximálnej možnej miere vychádzať z dostupných vedeckých dôkazov a členské štáty by mali byť pripravené prehodnotiť svoje prístupy, keď sa objavia ďalšie vedecké dôkazy.

2.

Členské štáty by mali koordinovať svoje opatrenia: nedostatočná koordinácia pri zrušení reštriktívnych opatrení môže mať negatívny vplyv na všetky členské štáty a vytvárať politické napätie. Keďže univerzálny prístup neexistuje, členské štáty by sa mali prostredníctvom Výboru pre zdravotnú bezpečnosť aspoň v dostatočnom predstihu informovať (a mali by informovať aj Komisiu) pred tým, ako oznámia zrušenie opatrení, a mali by navzájom zohľadňovať svoje názory. . Komunikácia a diskusia by sa mali uskutočňovať v rámci integrovaných dojednaní EÚ o politickej reakcii na krízu.

3.

Rešpektovanie a solidarita medzi členskými štátmi sú aj naďalej nevyhnutné: kľúčovým faktorom úspechu v tejto fáze je stavať na silných stránkach druhej strany. Nie všetky zdravotnícke systémy sú pod rovnakým tlakom, existuje množstvo poznatkov, ktoré si odborníci a členské štáty môžu medzi sebou vymieňať, a vzájomná pomoc v čase krízy je kľúčová. Hoci na začiatku pandémie bola koordinácia a solidarita medzi členskými štátmi spochybnená, za posledných niekoľko týždňov sa po celej EÚ zaznamenal rastúci počet príkladov solidarity, ako je liečba pacientov vyžadujúcich intenzívnu starostlivosť v iných členských štátoch, vysielanie lekárov a zdravotných sestier, dodávanie ochranných oblekov a masiek, ako aj pľúcnych ventilátorov do iných krajín. Doteraz 17 členských štátov zorganizovalo lety s cieľom zabezpečiť návrat domov európskych občanov všetkých štátnych príslušností, ktorí uviazli v zahraničí, pričom mnohé z týchto letov boli podporované a financované prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Klinickí lekári si prostredníctvom osobitnej online platformy EÚ vymieňajú skúsenosti s liečbou pacientov s ochorením COVID-19. Toto je správny prístup a malo by sa v ňom pokračovať. (5) Bude viesť k ďalším opatreniam v oblasti solidarity na úrovni EÚ s cieľom podporiť niektoré členské štáty a regióny, ktoré ju budú potrebovať na prekonanie pandémie alebo ktoré následná hospodárska kríza postihne tvrdšie než iné štáty. (6)

1.

Zhromažďovať údaje a vytvoriť spoľahlivý systém podávania správ: s cieľom lepšie zvládnuť zrušenie opatrení je nevyhnutné, aby orgány verejného zdravotníctva na vnútroštátnej i nižšej ako vnútroštátnej úrovni harmonizovaným spôsobom zhromažďovali údaje týkajúce sa šírenia vírusu, charakteristík infikovaných a vyliečených osôb a ich možných priamych kontaktov a vymieňali si ich medzi sebou. S nárastom dôkazov potvrdzujúcich, že veľký počet ľudí môže predstavovať asymptomatických nosičov ochorenia COVID-19 alebo môže mať len obmedzené symptómy, môžu zároveň informácie o prípadoch nahlásených zdravotníckym orgánom predstavovať iba vrchol ľadovca. Významné neznáme zostávajú. Preto sa na pochopenie šírenia ochorenia COVID-19 a na predpovedanie a hodnotenie potenciálneho vplyvu rôznych opatrení na zamedzenie jeho šírenia prijatých členskými štátmi využívajú matematické modely. Operátori sociálnych médií a mobilných sietí môžu ponúknuť množstvo údajov o mobilite, sociálnych interakciách, ako aj dobrovoľné správy o prípadoch mierneho priebehu ochorenia (napr. prostredníctvom participatívneho dohľadu) a/alebo nepriame skoré signály o šírení ochorenia (napr. vyhľadávanie/príspevky týkajúce sa neobvyklých symptómov). Ak sa takéto údaje zhromaždia a použijú v anonymizovanom, súhrnnom formáte v súlade s pravidlami EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia, mohli by prispieť k zlepšeniu kvality modelovania a prognóz v súvislosti s pandémiou na úrovni EÚ. Toto zhromažďovanie údajov a modelovanie môže centralizovať Spoločné výskumné centrum (JRC) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).

2.

Vytvorenie rámca sledovacích a výstražných mobilných aplikácií, ktorý rešpektuje ochranu údajov: mobilné aplikácie, ktoré varujú občanov pred zvýšeným rizikom v dôsledku kontaktu s osobou pozitívne testovanou na COVID-19, sú obzvlášť dôležité vo fáze zrušenia opatrení na zamedzenie šírenia vírusu, keď sa riziko nákazy zvyšuje, pretože do kontaktu prichádza čoraz viac ľudí. Podľa skúseností iných krajín čeliacich pandémii COVID-19 môžu tieto aplikácie pomôcť prerušiť reťazce nákazy a znížiť riziko ďalšieho prenosu vírusu. Mali by byť preto dôležitým prvkom stratégií zavedených členskými štátmi, ktoré dopĺňajú iné opatrenia, ako je napríklad zvýšenie kapacít testovania. Používanie takýchto mobilných aplikácií by malo byť dobrovoľné a založené na súhlase používateľov, pričom by malo plne rešpektovať európske pravidlá ochrany súkromia a osobných údajov. Pri používaní sledovacích aplikácií by používatelia mali mať aj naďalej kontrolu nad svojimi údajmi. Do navrhovania systému by mali byť zapojené vnútroštátne zdravotnícke orgány. Sledovanie tesnej blízkosti medzi mobilnými zariadeniami by sa malo povoliť len na anonymnom a súhrnnom základe bez toho, aby došlo k sledovaniu občanov, a mená možných nakazených osôb by sa nemali oznámiť iným používateľom. Mobilné sledovacie a výstražné aplikácie by mali podliehať prísnym požiadavkám na transparentnosť, mali by sa deaktivovať ihneď po skončení krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a všetky zostávajúce údaje by sa mali vymazať. S ohľadom na sieťové účinky by rozsiahle využívanie referenčnej aplikácie pre celú EÚ alebo aspoň interoperabilita a zdieľanie výsledkov medzi týmito aplikáciami umožnili účinnejšie varovanie dotknutých osôb a efektívnejšie sledovanie politiky v oblasti verejného zdravia. Komisia prijala 8. apríla 2020 odporúčanie (7), v ktorom sa stanovuje proces so zapojením členských štátov, zameraný na vyvinutie spoločného európskeho prístupu k využívaniu digitálnych prostriedkov, ktoré umožňujú občanom prijímať účinné a cielené opatrenia na obmedzenie sociálnych kontaktov („súbor nástrojov“) (8). Tento spoločný prístup doplní usmernenie Komisie, v ktorom sa uvedú príslušné zásady ochrany súkromia a údajov. Dôvera v tieto aplikácie a rešpektovanie súkromia a ochrany údajov pri ich využívaní sú rozhodujúce pre ich úspech a účinnosť.

3.

Rozšírenie kapacity testovania a zosúladenie metodík testovania: kým sa nevyvinie vakcína, obyvateľstvo musí byť v čo najväčšej miere chránené pred nákazou. Dostupnosť rozsiahleho testovania, ktoré môže poskytnúť rýchle a spoľahlivé výsledky, je preto kľúčovým príspevkom k boju proti pandémii a zároveň predpokladom pre zrušenie opatrení na obmedzenie sociálnych kontaktov v budúcnosti (a takisto má význam pre účinnosť aplikácií na sledovanie kontaktov, ako sa uvádza vyššie).

Na zlepšenie testovania v členských štátoch je potrebný prístup založený na troch pilieroch:

Zosúladenie metodík testovania je kľúčovým prvkom tohto prístupu a vyžaduje si výmenu skúseností s cieľom dosiahnuť porovnateľné výsledky v celej EÚ a vo všetkých regiónoch členských štátov. Komisia na základe konzultácií s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), ktoré riešilo otázku testovania v rámci pravidelne aktualizovaného posúdenia rizika, predkladá usmernenia o rôznych testoch na COVID-19 a o ich funkčnosti. Bude sa pokračovať v práci na zosúlaďovaní prístupov k funkčnosti testov na úrovni EÚ. Komisia uľahčí zhromažďovanie všetkých príslušných vedeckých štúdií a bude slúžiť ako jednotné kontaktné miesto na sprístupnenie nových údajov a výsledkov členským štátom a výskumným pracovníkom. V spolupráci s členskými štátmi a po porade s ECDC vytvorí v celej Únii sieť referenčných laboratórií pre COVID-19 spolu s podpornou platformou.

4.

Zvýšenie kapacity a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti: postupné zrušenie niektorých opatrení na zamedzenie šírenia nákazy bude nevyhnutne viesť k novým prípadom nákazy. Preto je nevyhnutné, aby sa systémy zdravotnej starostlivosti, najmä nemocnice, boli schopné v prípade potreby náležite postarať o nových pacientov s ochorením COVID-19. Rozhodujúcimi aspektmi pre odolnosť systémov zdravotníctva v prechodnom období budú dostatočná nemocničná kapacita a dôkladná primárna zdravotná starostlivosť, ochrana finančnej kapacity systému zdravotnej starostlivosti, dobre vedomostne pripravený a zotavený zdravotnícky personál a zaručený prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých. Komisia mobilizuje rozpočtové nástroje EÚ s cieľom poskytnúť dodatočné zdroje – vrátane zamestnancov – na podporu systémov zdravotnej starostlivosti v boji proti kríze COVID-19, a tým na záchranu životov. (9)

5.

Ďalšie zvyšovanie kapacity zdravotníckych a osobných ochranných prostriedkov: kríza COVID-19 viedla k obrovskému nárastu dopytu po zdravotníckych a osobných ochranných prostriedkoch, ako sú ventilátory, testovacie súpravy a masky. Tomuto dopytu však zatiaľ nie vždy zodpovedá dostatočná ponuka. Prvé týždne krízy sa teda vyznačovali hospodárskou súťažou medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a únijnými verejnými obstarávaniami, narušeniami dodávateľských reťazcov vrátane vývozných obmedzení a nedostatkom informácií o potrebách jednotlivých členských štátov. Životne dôležité výrobky sa nedostávajú na miesto určenia alebo tam prídu so značným oneskorením. Hospodárska súťaž medzi členskými štátmi a medzinárodnými partnermi viedla k výraznému zvýšeniu cien. Poukázalo to na význam koordinácie, ktorej cieľom je zabezpečiť primerané dodávky v celej EÚ. Komisia spoločne s členskými štátmi náležite reaguje. (10) Dostupné osobné ochranné prostriedky by sa mali využívať čo najúčinnejšie v súlade s vyvíjajúcimi sa poznatkami a poradenstvom. (11)

Zdravotnícke vybavenie – ako napr. ventilátory – je bežne posudzované a certifikované notifikovanou osobou na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom posudzovania zhody alebo na základe vlastného vyhlásenia. Tento proces môže trvať aj niekoľko mesiacov. Komisia vyzýva notifikované osoby, aby sa základným zdravotníckym vybavením na boj proti ochoreniu COVID-19 zaoberali prednostne, a to na základe zoznamu, ktorý si dohodnú s členskými štátmi.

Pokiaľ ide o posudzovanie bezpečnosti a výkonu zdravotníckych pomôcok a osobných ochranných prostriedkov, vnútroštátne orgány by si mali vymieňať najlepšie postupy a v prípade potreby sa za pomoci notifikovaných osôb usilovať zhodnúť na spoločných prístupoch. Členské štáty by mali zriadiť pre všetky otázky týkajúce sa osobných ochranných prostriedkov a zdravotníckych pomôcok jednotné kontaktné miesto, ktoré by prepojilo skúšobné orgány a príslušné orgány dohľadu nad trhom.

Zabezpečenie dostatočných dodávok zdravotníckeho vybavenia a liekov, aby sa umožnilo zrušenie opatrení týkajúcich sa obmedzenia pohybu, si môže v určitých ekosystémoch vyžadovať vyššiu úroveň spolupráce medzi podnikmi, aj konkurenčnými, než je obvykle povolená. V záujme spolupráce medzi podnikmi v ekosystémoch, ktorej cieľom je zvládnuť nedostatok tovaru a služieb potrebných na postupnú deeskaláciu opatrení na zamedzenie šírenia, Komisia podľa potreby poskytuje a bude ďalej poskytovať antitrustové usmernenia a informácie o zlučiteľnosti. Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže zároveň prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž zabezpečia jednotné uplatňovanie týchto usmernení vo svojich opatreniach na presadzovanie.

6.

Na ukončenie pandémie COVID-19 má zásadný význam vyvinutie bezpečnej a účinnej vakcíny. Jej vývoj a urýchlené zavedenie do praxe je preto kľúčové. Komisia mobilizuje na podporu výskumu zaoberajúceho sa vývojom vakcíny dodatočné finančné prostriedky. Na základe informácií, ktoré máme momentálne k dispozícii, a podľa predchádzajúcich skúseností s časovými rámcami vývoja vakcín Európska agentúra pre lieky (EMA) odhaduje, že kým bude vakcína proti COVID-19 pripravená na schválenie a dostupná v dostatočnom množstve na široké a bezpečné používanie, môže to trvať aj rok. Komisia v spolupráci s agentúrou EMA zefektívňuje potrebné regulačné kroky, počnúc klinickým skúšaním až po povolenie na uvedenie na trh, aby sa zaistilo, že proces sa zrýchli a bezpečnosť zostane zachovaná. Výskumnú obec a priemysel povedie k tomu, aby spojili svoje sily pri veľkých klinických skúšaniach a preskúmali, ako možno v strednodobom horizonte podporiť rozšírenie výroby vakcín. Konanie Komisie v tejto oblasti sa ponesie v duchu spoločného obstarávania a rovnakého prístupu k vakcínam, keď budú dostupné. Bude sa presadzovať spolupráca na medzinárodnej úrovni, predovšetkým v snahe podporiť prístup k vakcíne.

7.

Vývoj bezpečných a účinných liečebných postupov a liekov, a to konkrétne aj pomocou zmeny účelu existujúcich liekov povolených v súčasnosti pri iných chorobách alebo zdravotných stavoch by zároveň mohol obmedziť vplyv vírusu na zdravie obyvateľstva v nasledujúcich mesiacoch a umožniť skoršie oživenie hospodárstva a zotavenie spoločnosti. EÚ financuje prístup k poznatkom v oblasti superpočítačov a umelej inteligencie, aby sa rýchlejšie identifikovali potenciálne aktívne molekuly medzi existujúcimi liekmi a zlúčeninami. Začalo sa klinické skúšanie takejto liečby a Komisia a agentúra EMA podobne ako v prípade vakcín pripravujú urýchlenie regulačných krokov, počnúc klinickým skúšaním až po povolenie na uvedenie na trh. Prednostne by sa malo zaviesť rozsiahle, podľa možnosti európske klinické skúšanie, ktoré je potrebné na získanie spoľahlivých údajov, bez ktorých sa nezaobídeme. V pokročilom štádiu prípravy je spoločné obstarávanie hromadných nákupov prípadnej liečby ochorenia COVID-19.

1.

Bude sa to diať postupne, keďže opatrenia sa budú rušiť v jednotlivých krokoch s dostatočným časovým odstupom (napr. mesiac), pretože účinok zrušenia opatrení možno zistiť až po určitom čase.

2.

Všeobecné opatrenia by sa mali postupne nahradiť cielenými. To by spoločnostiam umožnilo postupne sa vracať do normálu a zároveň pokračovať v ochrane obyvateľstva EÚ pred vírusom. Napríklad:

3.

Malo by sa začať zrušením opatrení s miestnym vplyvom, a následne by sa postupne mali rušiť opatrenia so širším geografickým pokrytím, pričom by sa mali zohľadniť vnútroštátne špecifiká. Mohli by sa tak prijať účinnejšie opatrenia prispôsobené miestnym podmienkam tam, kde je to vhodné, a v prípade potreby opätovne zaviesť obmedzenia, ak dôjde k veľkému počtu nových prípadov (napr. zavedenie karanténneho pásma). Tento prístup by umožnil zaviesť prvé zmierňujúce opatrenia, ktoré majú priamy vplyv na životy ľudí. Členským štátom by to zase umožnilo lepšie zohľadniť regionálne rozdiely v rozšírení ochorenia COVID-19 na ich územiach.

4.

Je potrebné postupne otvárať vnútorné a vonkajšie hranice a napokon obnoviť normálne fungovanie schengenského priestoru.

5.

K obnoveniu ekonomickej činnosti by malo dochádzať postupne, aby sa mohli orgány a podniky adekvátnym a bezpečným spôsobom prispôsobiť zvyšovaniu činnosti. Existuje niekoľko modelov (pracovné miesta, kde nedochádza k častým kontaktom medzi ľuďmi, pracovné miesta vhodné na prácu na diaľku, uplatňovanie kritéria hospodárskeho významu, práca na zmeny atď.), ale celá populácia by sa nemala vrátiť na pracoviská v rovnakom čase. Najprv sa treba zamerať na menej ohrozené skupiny a sektory, ktoré sú nevyhnutné na uľahčenie hospodárskej činnosti (napr. doprava). Vzhľadom na to, že by aj naďalej malo platiť obmedzenie sociálnych kontaktov, mala by sa aj naďalej podporovať práca na diaľku. Na pracovisku by sa mali dodržiavať pravidlá ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktoré boli zavedené v dôsledku pandémie.

Komisia vytvorí funkciu rýchleho varovania na identifikáciu narušenia dodávok a hodnotového reťazca, pričom sa bude okrem iného opierať o existujúce siete, ako je sieť Enterprise Europe Network (EEN), klastre, obchodné komory a obchodné združenia, vyslancov pre MSP, ako aj ďalšie subjekty, ako sú sociálni partneri na európskej úrovni. Na riešenie týchto narušení, ktoré môžu mať pôvod v nerovnomernom rušení opatrení na zamedzenie šírenia nákazy (v rámci EÚ alebo mimo nej), konkurze podnikov alebo zasahovaní subjektov z tretích krajín, sa budú hľadať najlepšie dostupné riešenia.

6.

Zhromažďovanie ľudí by sa malo postupne povoľovať. Pri úvahách o najvhodnejšej postupnosti by sa členské štáty mali zamerať na špecifiká jednotlivých kategórií činností, ako napríklad:

Postupné opätovné zavádzanie dopravných služieb by sa malo prispôsobiť postupnému ukončeniu cestovných obmedzení a postupnému zavádzaniu konkrétnych druhov činností, pričom by sa mala zohľadniť úroveň rizika v dotknutých oblastiach. Menej riziková individuálna doprava (napr. súkromné vozidlá) by sa mala povoliť čo najskôr, zatiaľ čo prostriedky hromadnej dopravy by sa mali zavádzať postupne, a to s potrebnými opatreniami zameranými na zdravie (napr. znížením počtu cestujúcich vo vozidlách, vyššou frekvenciou služieb, vydávaním osobných ochranných prostriedkov zamestnancom v oblasti dopravy a/alebo cestujúcim, používaním ochranných bariér, sprístupnením gélu na hygienu/dezinfekciu v dopravných uzloch a vo vozidlách atď.).

7.

V úsilí zabrániť šíreniu vírusu by sa nemalo poľaviť: malo by sa pokračovať v kampaniach na zvýšenie informovanosti s cieľom nabádať občanov, aby dodržiavali osvojené prísne hygienické návyky (používanie dezinfekčných prostriedkov, umývanie rúk, pravidlá pri kašľaní/kýchaní, čistenie často používaných povrchov atď.). Naďalej by sa mali uplatňovať usmernenia týkajúce sa obmedzenia sociálnych kontaktov. Občanom by sa mali poskytnúť úplné informácie o situácii, aby mohli prostredníctvom individuálnych opatrení a zodpovednosti prispieť k zamedzeniu prenosu vírusu. V najnovších usmerneniach ECDC (16) sa uvádza odporúčanie, že používanie iných ako zdravotníckych rúšok na verejnosti môže byť užitočné. Používanie rúšok na verejnosti by sa mohlo zvážiť najmä pri návšteve rušných, uzavretých priestorov, ako sú obchody s potravinami a nákupné strediská, alebo pri využívaní verejnej dopravy. Mohlo by sa zvážiť používanie iných ako zdravotníckych rúšok vyrobených z rôznych textílií, najmä ak zdravotnícke rúška nie sú pre verejnosť dostupné vzhľadom na problémy s dodávkami a ich prioritné využívanie zdravotníckymi pracovníkmi. Používanie rúšok na verejnosti by sa však malo považovať len za doplňujúce opatrenie, a nie za náhradu zavedených preventívnych opatrení, ako sú zachovávanie fyzického odstupu, respiračné pravidlá, dôkladná hygiena rúk a nedotýkanie sa tváre, nosa, očí a úst. Používanie zdravotníckych rúšok zdravotníckymi pracovníkmi musí mať vždy prednosť pred ich používaním na verejnosti. V odporúčaniach týkajúcich sa používania rúšok na verejnosti by sa mali starostlivo zohľadniť medzery v dôkazoch, situácia v oblasti dodávok a možné negatívne vedľajšie účinky.

8.

Opatrenia by sa mali nepretržite monitorovať a mala by sa zabezpečiť pripravenosť na prípadný návrat k prísnejším opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy, ak dôjde k nadmernému zvýšeniu miery nákazy, a to aj z hľadiska vývoja šírenia vírusu na medzinárodnej úrovni. Rozhodnutia o tom, či alebo kedy sa majú obnoviť prísnejšie opatrenia, by mali byť založené na formálnom pláne, pričom by sa mali použiť explicitné kritériá. Pripravenosť by mala zahŕňať posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, aby boli schopné zvládnuť prípadné budúce prudké zvýšenia výskytu vírusu. Komisia poverí ECDC vypracovaním odporúčania týkajúceho sa spoločného prístupu EÚ k budúcim zákazom vychádzania vzhľadom na možný opätovný výskyt tohto ochorenia, pričom zohľadní poznatky získané z doterajších skúseností.