1.

Majú sa články 2 a 46 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (1) z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby vykladať v tom zmysle, že bránia prijatiu vnútroštátnych právnych predpisov, akým je § 41 ods. 3 Riigihangete seadus (zákon o verejnom obstarávaní, ďalej len „RHS“), na základe ktorého je verejný obstarávateľ v prípade, ak činnosti, ktoré sa majú vykonať v rámci verejnej zákazky, podliehajú osobitným zákonným požiadavkám, povinný v oznámení o výzve na predkladanie ponúk uviesť, aké registrácie alebo povolenia na výkon činnosti sú potrebné pre potvrdenie spôsobilosti uchádzača a musí v oznámení o výzve na predkladanie ponúk vyžadovať na účely posúdenia splnenia osobitných zákonných podmienok predloženie dôkazu o povolení na výkon činnosti alebo o registrácii, ako aj odmietnuť uchádzača ako nespôsobilého, ak nedisponuje príslušným povolením na výkon činnosti alebo registráciou?

2.

Majú sa články 2 a 46 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby verejný obstarávateľ v prípade zákazky na obstarávanie potravinovej pomoci, ktorá prekračuje medzinárodnú prahovú hodnotu, stanovil také kritérium pre výber uchádzačov, podľa ktorého sú všetci uchádzači bez ohľadu na miesto, kde doposiaľ vykonávali svoju činnosť, povinní už v okamihu predloženia ponuky disponovať povolením na výkon činnosti alebo registráciou v krajine, v ktorej sa bude poskytovať potravinová pomoc, a to aj vtedy, ak uchádzač doposiaľ nepôsobil v tomto členskom štáte?

3.

V prípade kladnej odpovede na vyššie uvedenú otázku: