Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 52018AE5386

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie[COM(2018) 795 final]

EESC 2018/05386

Ú. v. EÚ C 240, 16.7.2019, p. 51–56 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

16.7.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/51

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie

[COM(2018) 795 final]

(2019/C 240/12)

Spravodajkyňa: Tellervo KYLÄ-HARAKKA-RUONALA

Konzultácia

Komisia, 18.2.2019

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

Prijaté v sekcii

2.4.2019

Prijaté v pléne

15.5.2019

Plenárne zasadnutie č.

543

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

210/2/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

 EHSV víta koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie a žiada jeho urýchlené zavedenie do praxe vzhľadom na rýchly pokrok v rozvoji a zavádzaní umelej inteligencie v krajinách mimo EÚ. Ak chce EÚ uspieť v celosvetovej konkurencii musí byť na čele pokiaľ ide o inovácie a investície, v súlade so zásadou, že umelá inteligencia je dôveryhodná a kontroluje ju človek.

1.2.

 EHSV zdôrazňuje, že rozvoj a využívanie umelej inteligencie musí byť inkluzívne so zreteľom na aktérov občianskej spoločnosti vrátane podnikov, pracovníkov a spotrebiteľov. Zavádzanie stratégie v oblasti umelej inteligencie do praxe by sa malo zameriavať na to, ako čo najviac vyťažiť z možností, ktoré ponúka umelá inteligencia pre celú spoločnosť.

1.3.

 EHSV podporuje iniciatívy na vyčlenenie väčšieho množstva finančných prostriedkov na inovácie, infraštruktúru, vzdelávanie a odbornú prípravu v EÚ súvisiace s umelou inteligenciou. Výbor súčasne nabáda členské štáty, aby podnikli kroky potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov.

1.4.

 Na zlepšenie rozvoja a využívania umelej inteligencie v súkromnom sektore žiada EHSV vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia vrátane priaznivého a stabilného politického a regulačného rámca, ktorý by stimuloval inovácie a investície v oblasti umelej inteligencie, a zohľadnenie osobitných potrieb MSP, začínajúcich (start-up) a rozširujúcich sa podnikov (scale-up).

1.5.

 EHSV považuje za nevyhnutné zabezpečiť kvalitu, dostupnosť, prístupnosť, interoperabilitu a bezproblémový tok údajov na jednotnom trhu, pričom sa súčasne zabezpečí ochrana údajov a súkromia. Výbor nabáda na uľahčenie prístupu k verejným údajom a žiada vytvorenie podmienok, ktoré by podporili zriaďovanie európskych digitálnych platforiem.

1.6.

 EHSV podporuje iniciatívy v oblasti cezhraničnej spolupráce, partnerstiev a sietí na podporu inovácií a využívania umelej inteligencie a zdôrazňuje význam širokej spolupráce medzi rôznymi aktérmi spoločnosti.

1.7.

 EHSV vyzýva členské štáty, aby prispôsobili svoje vzdelávacie systémy novým požiadavkám v oblasti zručností, čo si vyžaduje reformy od základného vzdelávania až po univerzitné. Okrem toho je nevyhnutnosťou celoživotné a sústavné vzdelávanie, ktoré sa bude čoraz viac odohrávať v pracovnom prostredí. Pri predvídaní zmien a potrieb týkajúcich sa pracovného sveta zohráva dôležitú úlohu sociálny dialóg.

1.8.

 Pokiaľ ide riadenie štrukturálnych zmien súvisiacich s umelou inteligenciou, EHSV považuje posilnenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii za krok smerom k plnohodnotnému európskemu transformačnému fondu, ktorý pomôže zvládnuť digitálnu transformáciu.

1.9.

 EHSV zdôrazňuje, že rozvoj a využívanie umelej inteligencie sa musí uskutočňovať v súlade s hodnotami EÚ a rešpektovať právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľov, zamestnancov a podnikov. Zástupcovia občianskej spoločnosti a sociálni partneri musia byť zapojení do vypracúvania politiky a opatrení súvisiacich s umelou inteligenciou. Na získanie dôvery ľudí je tiež potrebné sprostredkúvať poznatky o umelej inteligencii.

1.10.

 Keďže umelá inteligencia má slúžiť spoločnosti ako celku a súčasne zohľadňovať hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty, EHSV navrhuje, aby EÚ prijala rámec pre trvalo udržateľný rozvoj ako riadiaci prístup pre budúci rozvoj umelej inteligencie. EHSV takisto vyzýva, aby jednotlivé organizácie zavádzali umelú inteligenciu udržateľne, vrátane náležitých informačných a konzultačných postupov.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

 V nadväznosti na stratégiu pre umelú inteligenciu pre Európu uverejnenú v apríli 2018 spolupracovala Európska komisia s členskými štátmi pri príprave koordinovaného plánu v oblasti umelej inteligencie s cieľom maximalizovať celkový vplyv opatrení, predovšetkým investícií, na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov a zabezpečiť, aby sa EÚ dokázala vyrovnať s celosvetovou konkurenciou.

2.2.

 V koordinovanom pláne sa navrhujú spoločné opatrenia v štyroch oblastiach: zvýšenie investícií, zlepšenie dostupnosti a prístupnosti údajov, podpora talentov a zručností, a zabezpečenie dôvery. V koordinovanom pláne sa tiež žiada, aby členské štáty ustanovili do polovice roku 2019 svoje národné stratégie v oblasti umelej inteligencie.

2.3.

 EHSV víta koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie, ktorý je podľa neho dôležitým krokom k posilneniu realizácie stratégie. Výbor vyjadril svoje pripomienky k stratégii v predchádzajúcom stanovisku (1). Výbor predložil aj stanovisko o programe Digitálna Európa (2). Okrem toho pripravil EHSV stanovisko z vlastnej iniciatívy o rôznych aspektoch umelej inteligencie (3), ako aj viacero ďalších stanovísk súvisiacich s melou inteligenciou.

2.4.

 EHSV považuje za dôležité, aby sa vykonávacie opatrenia plánovali na oboch úrovniach, teda na úrovni EÚ aj členských štátov, keďže EÚ a členské štáty majú v rôznych oblastiach politiky rôzne kompetencie. Spolupráca a koordinácia sú potrebné aj na to, aby sa maximalizovali výsledky a efektívnosť z hľadiska EÚ ako celku. EHSV nabáda všetky členské štáty, aby podnikli kroky potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov a aby pritom uznali, že v jednotlivých krajinách sa podmienky líšia.

2.5.

 Okrem spolupráce a koordinácie medzi tvorcami politiky na rôznych úrovniach je potrebná spolupráca medzi všetkými aktérmi spoločnosti. Je to potrebné na to, aby sa predišlo nezrovnalostiam, prekrývaniu a medzerám v činnosti, a tým sa zvýšila efektívnosť a vplyv opatrení.

2.6.

 EHSV žiada urýchlené zavedenie tejto stratégie do praxe vzhľadom na rýchly pokrok v rozvoji a zavádzaní umelej inteligencie v krajinách mimo EÚ. Súčasne by sa EÚ a členské štáty mali pevne pridŕžať dlhodobých cieľov stratégie. EHSV podporuje úsilie, aby sa Európa „stala svetovým lídrom vo vývoji a v zavádzaní špičkovej, etickej a bezpečnej umelej inteligencie, ktorá podporuje prístup zameraný na človeka v globálnom kontexte“ (4).

2.7.

 Na to, aby EÚ uspela v celosvetovej konkurencii, musí ísť odhodlane svojou vlastnou cestou a súčasne brať na vedomie vonkajší vývoj a trendy. EHSV považuje za dôležité, aby sa konkurencieschopnosť a dôvera posudzovali ako celok. Dôveryhodnosť má potenciál stať sa konkurenčnou výhodou pre EÚ, hoci musia fungovať aj ďalšie prvky konkurencieschopnosti.

2.8.

 Keďže umelá inteligencia má slúžiť spoločnosti ako celku, EHSV navrhuje, aby si EÚ stanovila rámec pre trvalo udržateľný rozvoj ako riadiaci prístup pre budúci rozvoj umelej inteligencie. Trvalo udržateľný rozvoj a jeho tri rozmery si vyžadujú politiky a opatrenia, ktoré posilňujú hospodárstvo a vytvárajú blahobyt pre spoločnosť, pričom súčasne pomáhajú znižovať vplyv na klímu a životné prostredie.

2.9.

 EHSV poukazuje na to, že politiky týkajúce sa umelej inteligencie musia byť navrhnuté z pohľadu aktérov občianskej spoločnosti vrátane podnikov, pracovníkov a spotrebiteľov. Náležitú pozornosť treba venovať tomu, ako čo najviac vyťažiť z možností, ktoré umelá inteligencia ponúka pre celú spoločnosť, a tomu, ako minimalizovať riziká, vrátane manipulácie demokratických procesov.

2.10.

 EHSV zdôrazňuje význam inkluzívnosti a zásady na nikoho nezabúdať pri rozvoji a zavádzaní umelej inteligencie. Týka sa to prístupnosti údajov a infraštruktúry, dostupnosti ľahko použiteľných produktov a prístupu k vedomostiam a zručnostiam. Inkluzívnosť je dôležitá tak pre ľudí, ako aj pre podniky, najmä pre MSP. Mali by sa prijať osobitné opatrenia s cieľom zvýšiť zručnosti žien v oblasti umelej inteligencie a nabádať ich, aby prijímali pracovné miesta a úlohy v oblasti umelej inteligencie, a to aj v priemysle.

2.11.

 Vzhľadom na obrovské spoločenské výzvy a extrémne rýchly rozvoj technológií by EÚ mala v plnej miere využívať umelú inteligenciu pri prognostickej analýze v odvetviach ako zdravotníctvo a doprava vrátane otázok súvisiacich s pracovnými miestami a prácou. Okrem toho by EÚ mala predvídať príležitosti vyplývajúce z prevratných technológií, akými sú kvantové technológie.

3.   Uľahčiť inováciu a rozvoj podnikateľskej činnosti

3.1.

 Okrem toho, že ponúka zvýšenie efektívnosti a produktivity v podnikateľských operáciách, prináša umelá inteligencia aj nové podnikateľské možnosti pre širokú škálu priemyselných odvetví a služieb. To platí tak pre veľké podniky, ako aj pre MSP a začínajúce a rozširujúce sa podniky. Okrem toho budú vznikať aj úplne nové podnikateľské modely.

3.2.

 Keďže mimo EÚ sa už deje mnoho v oblasti rozvoja a zavádzania umelej inteligencie, EÚ musí tiež posilniť úsilie zlepšiť svoju konkurencieschopnosť. Nejde o to „vyberať víťazov“, ale o to, aby sa zistili problémy a výzvy, ktoré treba riešiť, s cieľom vytvoriť a udržať správne podmienky na to, aby sa využili príležitosti a minimalizovali riziká súvisiace s umelou inteligenciou.

3.3.

 Investície do inovácie a infraštruktúry, ako aj ďalší rozvoj jednotného trhu sú kľúčovými oblasťami, na ktoré by sa mali zameriavať ďalšie kroky. Okrem toho EHSV vyzdvihuje význam celkového podnikateľského prostredia, ako je zdaňovanie, regulácia a dostupnosť výrobných faktorov, pre inovačné činnosti a investičné rozhodnutia podnikov.

3.4.

 EHSV podporuje iniciatívy na vyčlenenie väčšieho množstva finančných prostriedkov na umelú inteligenciu. Programy Horizont Európa, Digitálna Európa, InvestEU a Európsky fond pre strategické investície sú veľmi cennými a potrebnými nástrojmi na podporu inovácií a investícií v oblasti umelej inteligencie.

3.5.

 Hoci verejný sektor zohráva dôležitú úlohu prostredníctvom svojich vlastných investícií do umelej inteligencie a verejného obstarávania, na dosiahnutie dostatočného pokroku pri rozvoji aj využívaní umelej inteligencie budú vo viacerých sektoroch potrebné značné súkromné investície. Verejné financovanie má prilákať súkromné investície a ako také má teda zásadný význam. Postupy financovania by však mali byť pre užívateľov jednoduchšie. Pravidlá financovania by sa mali prepracovať tak, aby podporovali určité riziko.

3.6.

 Na rozvoj a využívanie umelej inteligencie sú potrebné podnikateľské ekosystémy, ktoré tvoria podniky rôznych veľkostí a z rôznych odvetví a rôznych častí hodnotového reťazca, rovnako ako aj spolupráca medzi rôznymi podnikmi a rôznymi zainteresovanými stranami. EHSV podporuje plány Komisie rozšíriť cezhraničnú spoluprácu, partnerstvá a siete prostredníctvom prepojených výskumných centier excelentnosti, testovacích zariadení a centier digitálnych inovácií. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť prepojenie s MSP a vyzýva na zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do spolupráce v rámci centier digitálnych inovácií.

3.7.

 Kompetencie a zručnosti zohrávajú významnú úlohu pri podpore inovácií a rozvoja podnikania súvisiaceho s umelou inteligenciou. Existuje nielen dopyt po špecifických „zručnostiach v oblasti umelej inteligencie“, ale aj po zručnosti ach, ktoré umožňujú využívať umelú inteligenciu v jednotlivých podnikoch, vrátane podnikateľských zručností. Keďže sa na podporu mladých talentov pre podniky a priemysel najlepšie hodia výskumné projekty, EHSV nabáda EÚ a členské štáty, aby zabezpečili primerané financovanie pre tento druh výskumu.

3.8.

 Rýchle tempo rozvoja si vyžaduje rýchlu reakciu pri uľahčovaní inovácií v oblasti umelej inteligencie. To si vyžaduje testovacie miesta a regulačné experimentálne prostredie, ktoré umožní experimentovať a skúšať nové myšlienky. Okrem toho je dôležité zabezpečiť šírenie a vzájomné uznávanie výsledkov testov.

3.9.

 EHSV žiada zvýšiť investície do technológie a infraštruktúry potrebnej pre umelú inteligenciu a aplikácie založené na umelej inteligencii vrátane vysokovýkonných počítačov a mobilných sietí 5G, ako aj opatrenia na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti. EÚ by okrem toho mala stáť na čele vývoja kvantovej technológie, najmä v oblasti kvantovej výpočtovej techniky a kvantovej komunikácie.

3.10.

 Keďže umelá inteligencia sa zameriava predovšetkým na dáta, EHSV považuje za nevyhnutné zabezpečiť kvalitu, dostupnosť, prístupnosť, interoperabilitu a bezproblémový tok údajov, pričom sa súčasne zabezpečí ochrana údajov a súkromia. Dobre fungujúci jednotný trh s údajmi je čoraz dôležitejší, keďže je prepojený s jednotným trhom s tovarom, kapitálom a službami.

3.11.

 EHSV podporuje iniciatívu Komisie vytvoriť spoločný európsky dátový priestor. Výbor vyzýva, aby sa otvoril a uľahčil prístup k veľkým dátam (big data), ktoré generuje verejný sektor, pre všetkých používateľov, a aby sa zlepšili aplikačné programovacie rozhrania. EHSV tiež žiada priaznivé podmienky pre vytváranie európskych platforiem na výmenu údajov. Zlepšenie prístupnosti a opätovného používania údajov musí ísť ruka v ruke so spravodlivou súťažou a primeranou ochranou údajov a duševného vlastníctva.

3.12.

 Podnikateľské modely založené na údajoch, platformách a ekosystémoch sa stávajú novou normalitou. Hoci v súčasnosti v oblasti platforiem služieb, ktoré poskytujú podniky koncovým zákazníkom (business-to-consumer platforms), dominujú predovšetkým veľké spoločnosti so sídlom mimo EÚ, EÚ by mala obrovský potenciál úspešne konkurovať v oblasti platforiem služieb verejného sektora občanom (public-to-citizen) a podnikov podnikom (business-to-business). V každom prípade bude vo vzťahu k zahraničným konkurentom nevyhnutné, aby mali všetci rovnaké podmienky.

3.13.

 EHSV žiada priaznivý rámec, ktorý podporuje inovácie a vyhýba sa príliš podrobným pravidlám a nadmerným požiadavkám, ktoré by bránili rozvoju, ale súčasne zabezpečuje dôveryhodnosť umelej inteligencie. EHSV tiež žiada Komisiu, aby spoločne s priemyslom a zainteresovanými stranami posúdila, či existujú jednotlivé právne predpisy, ktoré by bránili rozvoju alebo zavádzaniu dôveryhodnej umelej inteligencie, a aby preskúmala vhodnosť právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže.

3.14.

 EHSV tiež žiada, aby tvorcovia politiky posudzovali politické nástroje z hľadiska príslušného sektora. Neexistujú žiadne univerzálne riešenia, jednotlivé sektory majú vlastné potreby a špecifické výzvy, ktoré musia zvládať. Príležitosti, ktoré ponúka normalizácia, by sa mali v plnej miere využiť napríklad pri podpore interoperability, keďže zmeny sú veľmi rýchle a je potrebné neustále zlepšovanie.

4.   Umožniť ľuďom pripraviť sa na budúcnosť

4.1.

 Je zjavné, že väčšina ľudí si neuvedomuje možnosti, ktoré umelá inteligencia ponúka, pokiaľ ide o pomoc ľuďom, zatiaľ čo obavy týkajúce sa kontroly nad zariadením sú veľmi zjavné. EHSV je preto presvedčený, že je potrebné zlepšiť informovanosť o možnostiach, ktoré ponúka umelá inteligencia pre spoločnosť ako celok. Posilniť poznatky a pochopenie povahy a fungovania umelej inteligencie je potrebné aj na to, aby sa zvýšila dôvery ľudí na základe kritického myslenia. EHSV okrem toho žiada lepšie štatistické údaje a viac výskumu, pokiaľ ide o vplyv umelej inteligencie na zamestnanosť a prácu vrátane štúdií o vplyve na jednotlivé sektory.

4.2.

 Keďže umelá inteligencia môže mať značný vplyv na každodenný život ľudí ako spotrebiteľov, ale aj na rozvoj v oblasti pracovných miest a práce budúcnosti, je nevyhnutné poskytnúť ľuďom potrebné vedomosti a zručnosti, aby boli pripravení na zmenu. Sociálni partneri zohrávajú zásadnú úlohu pri predvídaní zmien v pracovnej sfére, podpore rozvoja digitálnych zručností a zlepšovaní zamestnateľnosti pracovníkov na trhu práce.

4.3.

 Zavádzanie umelej inteligencie znamená aj výraznú zmenu v dopyte po zručnostiach. Vzhľadom na to, že rozvoj umelej inteligencie je značný a rýchly, je potrebné určiť okamžité aj dlhodobé potreby v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania. Vzdelávanie musí reagovať na potreby v oblasti základných aj pokročilých digitálnych zručností. Okrem zabezpečenia základnej gramotnosti v oblasti umelej inteligencie by mali všeobecné zručnosti poskytovať ľuďom možnosť uplatňovať umelú inteligenciu pri vytváraní a využívaní inovatívnych riešení v každodennom živote a v práci, spojených napríklad so systémami spolupráce medzi človekom a robotom.

4.4.

 EHSV vyzýva členské štáty, aby reagovali na nový dopyt po zručnostiach a prispôsobili svoje vzdelávacie systémy. EHSV tiež zdôrazňuje význam spolupráce medzi vládami, vzdelávacími inštitúciami, sociálnymi partnermi, organizáciami spotrebiteľov a ďalšími organizáciami občianskej spoločnosti, ktorých sa týka vytváranie a zavádzanie nových programov vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť zručnosti potrebné na trhu práce a v spoločnosti vo všeobecnosti. Umelá inteligencia by sa mala využívať pri posudzovaní potrieb v oblasti zručností, ako aj pri organizovaní a poskytovaní obsahu pre vzdelávanie a odbornú prípravu.

4.5.

 Potrebné sú reformy učebných osnov, a to od základných škôl až po univerzity. Nevyhnutný je dobrý základ v prírodných vedách, technológii, inžinierstve a matematike, pričom treba uznať, že rozvoj aj využívanie umelej inteligencie si vyžadujú rozsiahlejšie kompetencie. To len zdôrazňuje význam vzdelávania v oblastiach ako sú okrem iného spoločenské vedy a umenie.

4.6.

 Okrem rozvoja základného vzdelávania je zjavne potrebné zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácia ľudí vrátane učiteľov. Celoživotné a sústavné vzdelávanie je pre každého nevyhnutnosťou, ak chce zvládnuť aktuálny i budúci vývoj. Učenie bude čoraz viac prebiehať v kontexte práce a bude založené na individuálnych ambíciách.

4.7.

 EHSV sa domnieva, že investície do vzdelávania a odbornej prípravy by mali stáť v centre národnej stratégie v oblasti umelej inteligencie a že osvedčené postupy v rámci národných iniciatív by sa mali vymieňať na európskej úrovni. EHSV žiada zvýšiť pridelené prostriedky EÚ s cieľom podporovať potrebné reformy a nové iniciatívy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

4.8.

 Je tiež dôležité zaoberať sa štrukturálnymi zmenami súvisiacimi s umelou inteligenciou v regiónoch a sektoroch, ktoré najviac poznamenalo zavádzanie umelej inteligencie. Členské štáty by mali pripraviť prístupy na odstránenie nedostatku zručností a zníženie negatívnych sociálnych vplyvov vrátane ochrany tých, ktorých nie je možné zamestnať. Prístup k internetu musí byť zabezpečený vo všetkých oblastiach, aby sa zabránilo vzniku digitálnej priepasti. EHSV považuje posilnenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktoré navrhuje Komisia, za krok smerom k vytvoreniu plnohodnotného európskeho transformačného fondu, ktorý pomôže zvládať digitálnu transformáciu sociálne zodpovedným spôsobom.

5.   Podpora dôvery v umelú inteligenciu

5.1.

 EHSV je pevne presvedčený, že pevná dôvera v umelú inteligenciu je kľúčová pre úspešné využívanie možností, ktoré umelá inteligencia prináša. Dôveryhodnosť očakávajú tak spotrebitelia a zamestnanci, ako aj podniky – zamestnávatelia, podnikatelia, investori a finančníci.

5.2.

 Obavy súvisiace s umelou inteligenciou sa pravdepodobne budú znižovať úmerne tomu, ako budú narastať vedomosti a pochopenie toho, čo vlastne umelá inteligencia znamená, ako sa dá využiť a ako sa v nej rozhoduje. To bude základom dôvery v umelú inteligenciu, keďže to umožní kritické myslenia a zváženie zásadných otázok, akou je napríklad zásada kontroly človekom a vyhliadky na to, že si ľudia udržia kontrolu nad vlastným životom. Dôvera však na druhej strane závisí aj od čisto praktických aspektov, napríklad ľahká použiteľnosť.

5.3.

 Európska expertná skupina na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu nedávno vydala etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu. EHSV berie tieto usmernenia na vedomie a poukazuje na kľúčovú úlohu otvorených, primeraných a spoľahlivých údajov, transparentnosti rozhodovania umelej inteligencie a jej inkluzívnosť, pokiaľ ide o rozvoj a využívanie umelej inteligencie. EHSV tiež žiada širokú diskusiu o otázkach, ako sú dôsledky profilovania ľudí a predpoklady pre napadnutie rozhodnutí umelej inteligencie.

5.4.

 Ak to posudzujeme v rámci trvalo udržateľného rozvoja, týkajú sa tieto etické aspekty najmä aspektov súvisiacich s človekom a spadajú teda pod sociálny rozmer udržateľnosti. Okrem toho by umelá inteligencia mala zohľadňovať aj environmentálne aspekty, ako sú napríklad aspekty súvisiace so zmenou klímy a prírodnými zdrojmi vrátane udržateľného využívania energie a surovín a predchádzanie predčasnému zastarávaniu výrobkov a ďalších. Hospodárska udržateľnosť si okrem toho vyžaduje, aby boli riešenia v oblasti umelej inteligencie nákladovo efektívne, teda produktívne, ziskové a konkurencieschopné.

5.5.

 Vplyv aplikácií umelej inteligencie je ďalším prvkom dôvery. Ak je umelá inteligencia prínosom pre spoločnosť, v duchu udržateľného rozvoja, tým, že vytvára hospodársku prosperitu, sociálny blahobyt a je aj prínosom v oblasti životného prostredia, dá sa povedať, že „koná dobro“.

5.6.

 EHSV sa domnieva, že dôvera v umelú inteligenciu sa dá posilniť prostredníctvom verejných politík zameraných na občanov, a to zapojením zástupcov občianskej spoločnosti do prípravy politík a opatrení v oblasti umelej inteligencie. Verejný sektor môže zvyšovať dôveru v umelú inteligenciu aj prostredníctvom verejnej správy zameranej na občanov, kde môže umelá inteligencia zohrávať dôležitú úlohu tým, že budú administratívne postupy jednoduchšie a lepšie prispôsobené. Okrem toho by sa mali zohľadniť aj príležitosti, ktoré poskytujú na rozšírenie dôveryhodných digitálnych služieb napríklad technológie blockchain.

5.7.

 Rozvoj a využívanie umelej inteligencie sa musí uskutočňovať v plnom súlade s právnymi predpismi, či sa týkajú spotrebiteľov, zamestnancov alebo podnikov. Existuje množstvo právnych predpisov relevantných pre rozvoj a využívanie umelej inteligencie. EHSV žiada Komisiu, aby dokončila a doplnila svoje hodnotenie príslušných právnych predpisov, napríklad v oblasti bezpečnosti a zodpovednosti, pokiaľ ide o ich spôsobilosť na daný účel v súvislosti s dôveryhodnou umelou inteligenciou. Rovnako by sa mala preskúmať aj vykonateľnosť príslušných sektorových právnych predpisov.

5.8.

 Najdôležitejšie však je, aby sa prijal prístup a zásady pre dôveryhodnú umelú inteligenciu a aby sa stali neoddeliteľnou súčasťou kultúry každej organizácie, a to v súkromnom i verejnom sektore. Etika umelej inteligencie by sa nemala vnímať ako niečo osobitné alebo oddelené od etiky vo všeobecnosti. Organizácie by mali etiku umelej inteligencie začleniť do svojich celkových stratégií, všeobecných etických kódexov a bežných manažérskych postupov vrátane postupov na informovanie zamestnancov a konzultácie s nimi, ako aj do monitorovacích systémov a systémov auditu.

5.9.

 Proaktívne prijímanie dôveryhodnej umelej inteligencie možno posilniť tým, že sa etické aspekty začlenia do vzdelávania a odbornej prípravy vývojárov a používateľov umelej inteligencie, ako aj vydávaním a uplatňovaním etických usmernení. EHSV je pripravený prispieť k šíreniu informácií o etických aspektoch medzi aktérmi občianskej spoločnosti.

V Bruseli 15. mája 2019

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 292.

(3)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 43; Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 1; Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 52; Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 17.

(4)  COM(2018) 795 final, PRÍLOHA.

Top