EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018AE5252

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Jednotný trh vo svete, ktorý sa mení – Jedinečná výhoda, ktorá si vyžaduje obnovenie politického záväzku[COM(2018) 772 final]

EESC 2018/05252

Ú. v. EÚ C 240, 16.7.2019, p. 44–50 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

16.7.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/44


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Jednotný trh vo svete, ktorý sa mení – Jedinečná výhoda, ktorá si vyžaduje obnovenie politického záväzku

[COM(2018) 772 final]

(2019/C 240/11)

Spravodajca: Gonçalo LOBO XAVIER

Pomocný spravodajca: Juan MENDOZA CASTRO

Konzultácia

Komisia, 18.2.2019

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní EÚ

Príslušná sekcia

sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

Prijaté v sekcii

2.4.2019

Prijaté v pléne

15.5.2019

Plenárne zasadnutie č.

543

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

153/1/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta dôrazné posolstvo Komisie o posilnení jednotného trhu a potrebe záväzku všetkých členských štátov a občanov. Jednotný trh si vyžaduje rovnováhu medzi očakávaniami ľudí a koordinovanými politikami, aby sa Európa prispôsobila rôznym výzvam, ktoré prinášajú globalizácia, nové trendy a technologický pokrok.

1.2.

EHSV žiada, aby bol jednotný trh rovnaký pre všetky štáty EÚ a vnímaný ako príležitosť na opätovné potvrdenie európskych hodnôt, základných práv a povinností s cieľom dosiahnuť pokrok a blahobyt pre všetky členské štáty a občanov.“

1.3.

Hladký, ale konkrétny proces integrácie je dobrým dôvodom vyhnúť sa hrozbám protekcionizmu, individualizmu a extrémistickým spoločnostiam a bojovať proti nim. Medzi občanmi a členskými štátmi treba lepšie komunikovať o základných úspechoch jednotného trhu.

1.4.

Existujú dobré príklady toho, aké výhody prináša jednotný trh európskym občanom vďaka úsiliu a angažovanosti jednotlivých aktérov. Hodnoty ako sloboda, hospodársky rast, demokracia, mier, veda a inovácie, politická stabilita, spotrebitelia a sociálne práva musia byť prítomné v mysliach občanov ako výsledok procesu, ktorý sa začal pred 60 rokmi. Nesmieme zabúdať na ťažkosti pri napĺňaní týchto hodnôt, ale do budúcna by sme sa z nich mali poučiť.

1.5.

EHSV sa opätovne vyslovuje za obmedzenie štátnej pomoci a boj proti zneužívaniu dominantného postavenia, pričom zdôrazňuje ťažkosti, ktorým čelia európske podniky v celosvetovej konkurencii s oligopolmi alebo monopolmi, ktoré sú v niektorých prípadoch vo vlastníctve štátu.

1.6.

EHSV tiež zdôrazňuje kľúčovú úlohu jednotného trhu ako nástroja na podporu ambicióznejšej európskej priemyselnej stratégie s jasnými cieľmi na rok 2030. Prioritou budúcej Európskej komisie by mala byť aj inkluzívnejšia a komplexnejšia integrácia jednotného trhu založená na skutočnej európskej priemyselnej stratégii so zameraním na zvýšenie investícií do inovácií a technológií a pružnejšie a pre používateľa prístupnejšie rámcové podmienky hospodárskej súťaže na celosvetovej úrovni bez toho, aby sme zabúdali na to, že na zabezpečenie zdravej celosvetovej hospodárskej súťaže je potrebné rešpektovať pravidlá a udržateľné postupy.

1.7.

EHSV opätovne vyzýva na rozvíjanie sociálneho rozmeru Európskej únie s cieľom podporiť vytváranie kvalitných pracovných miest, zlepšiť zručnosti a schopnosti, zvýšiť sociálne investície a rozvíjať sociálne hospodárstvo s dôrazom na sociálne zodpovedné podniky, ako aj predchádzať chudobe, nerovnostiam, diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu, pričom osobitný dôraz treba klásť na začlenenie mladých ľudí do spoločnosti. EHSV považuje za vhodné zaviesť sociálne politiky v snahe riešiť túto situáciu, ktorá vyvoláva nespokojnosť s EÚ, zvýšený populizmus a šírenie xenofóbie u častí obyvateľstva.

1.8.

EHSV konštatuje, že napriek obrovskému úsiliu o vykonávanie a uplatňovanie pravidiel jednotného trhu z faktov vyplýva (1), že vnútroštátne opatrenia môžu viesť k neprimeranému zaťaženiu občanov a podnikov. Podľa EHSV je nesmierne dôležité vyzvať členské štáty, aby sa takýmto praktikám vyhýbali.

1.9.

EHSV už niekoľko rokov podporuje digitálne hospodárstvo, pričom si uvedomuje, že s ním súvisí budúcnosť jednotného trhu. EHSV súhlasí s Komisiou, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov (2) je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie dôvery v jednotný trh s osobnými údajmi. Musia sa však prijať dodatočné opatrenia na vytvorenie lepšieho, jasnejšieho a pre používateľa prístupného rámca, ktorý zabráni zbytočnému zaťaženiu a nedorozumeniam. Je to nevyhnutné aj preto, aby sa zvýšila mobilita v záujme lepšieho sektora služieb, ktorý naďalej rastie a má veľký význam pre hospodársky rast a nové pracovné miesta. Rastúci sektor služieb a rastúci nedostatok kompetencií si vyžaduje lepšie fungovanie jednotného trhu.

1.10.

EHSV podporuje cieľ vytvorenia rámca, ktorý by umožnil prechod na obehový model a pripomína, že kľúčovou hnacou silou na obnovenie dôvery v trh a prepojenie úspor s udržateľnými investíciami je spoľahlivý systém financovania udržateľného rastu s dlhodobým prístupom.

1.11.

EHSV víta jasný pokrok pri transformácii Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) na Európsky menový fond, ktorý by mohol preventívne ponúkať likviditu, čím by sa znížili programy podmienenosti. Aby sa však predišlo budúcim rizikám vo finančnom systéme, EHSV podporuje hľadanie konsenzu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o dokončenie bankovej únie. Jednou z priorít programu musí byť aj dosiahnutie plne integrovaných finančných trhov a únie kapitálových trhov.

2.   Súvisiace informácie

2.1.

V rámci stratégie jednotného trhu (3), únie kapitálových trhov (4) a stratégie pre jednotný digitálny trh (5) Komisia predložila za posledné štyri roky ambiciózny a vyvážený súbor opatrení na ďalšie prehĺbenie jednotného trhu a posilnenie jeho spravodlivosti.

2.2.

Niekoľko návrhov už bolo prijatých, avšak Európsky parlament a Rada sa ešte musia dohodnúť na 20 zo 67 návrhov uvedených v týchto stratégiách.

2.3.

V marci 2018 Európska rada požiadala Komisiu, aby posúdila existujúci stav jednotného trhu, pokiaľ ide o vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie platných právnych predpisov, ako aj zostávajúce prekážky a príležitosti pre plne fungujúci jednotný trh.

2.4.

Toto oznámenie sa prijíma v súvislosti s ročným prieskumom rastu (6) a oznámením zameraným na zhodnotenie Investičného plánu (7).

2.5.

V súvislosti so stratégiou pre jednotný digitálny trh Komisia predložila niekoľko iniciatív na riešenie najväčších prekážok elektronického obchodu. Viaceré z nich už boli prijaté v oblasti geografického blokovania (8), služieb cezhraničného dodávania balíkov (9), dane z pridanej hodnoty v prípade elektronického obchodu (10) a spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (11).

2.6.

Online platformy sa stali dôležitými aktérmi na jednotnom trhu, čo umožňuje viac ako miliónu podnikov osloviť zákazníkov v celej Únii. Komisia predložila návrh nových harmonizovaných pravidiel pre postupy týkajúce sa platforiem pre podniky (12), o ktorých Európsky parlament a Rada vo februári 2019 dosiahli politickú dohodu.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV podporuje jasné posolstvo Komisie posilniť jednotný trh, ktorý je významným úspechom a kľúčovým prvkom procesu európskej integrácie. Mal by byť základným kameňom prosperity v Európe.

3.2.

Zavedenie eura v eurozóne a Schengenská dohoda boli rozhodujúcimi okamihmi na ceste k dokončeniu jednotného trhu. Zároveň je tu stále veľa rozdielov medzi členskými štátmi, ktoré je potrebné riešiť. Na zmenu tejto situácie a zabezpečenie súdržnosti je potrebný silný záväzok zo strany všetkých členských štátov.

3.3.

Jednotný trh si vyžaduje rovnováhu medzi očakávaniami ľudí a koordinovanými politikami s cieľom napĺňať neustálu potrebu prispôsobiť Európu rôznym výzvam, ktoré prinášajú globalizácia, nové trendy, technologický pokrok a digitalizácia.

3.4.

Jednotný trh, ktorý ponúka prístup k viac ako 512 miliónom spotrebiteľov, je jasným úspechom: pre viac ako 80 % priemyselných výrobkov boli odstránené regulačné prekážky prijatím spoločných pravidiel, ale tento proces nemožno považovať za samozrejmosť. Rozdiely medzi záväzkami členských štátov a potrebou lepšieho vykonávania súvisiacich právnych predpisov musia byť politickou prioritou. Jednotný trh sa musí rozšíriť aj na internetových predajcov.

3.5.

To, že Komisia pripúšťa potrebu schváliť legislatívne návrhy a odstrániť rozdiely medzi slovami a skutkami, je dobrým znamením. Členské štáty si to musia uvedomovať v rámci každodenného procesu.

3.6.

Úplná integrácia jednotného trhu sa nikdy nedosiahne, pokiaľ si členské štáty neuvedomia skutočnú hodnotu procesu a nebudú o ňom informovať svojich občanov. Politickí lídri musia zdôrazňovať úspechy vo forme pozitívneho posolstva pre blaho ľudí.

3.7.

Európsky projekt je založený na mieri, prosperite a sociálnom rozvoji. Tým, ktorí pochybujú o Európe, sa musia pripomínať dôsledky v prípade vzdania sa politickej činnosti EÚ. Európski občania musia oceniť úspechy, aby sa mohli aktívne podieľať na procese, ktorý zabráni nedorozumeniam a radikalizmu. Proces jednotného trhu prispel k rozvoju Európy a mohol by sa použiť ako dobrý príklad na podporu európskych hodnôt.

3.8.

Jednotný trh nemôže existovať v situácii, keď sa na jednotnom trhu predávajú výrobky v „dvojakej“kvalite, keď výrobky dodávané do nových krajín EÚ pod rovnakou značkou sa kvalitou (s nižším obsahom kvalitných surovín) líšia od výrobkov predávaných v starých členských štátoch EÚ. EHSV považuje takýto postup za neprijateľný.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   Jednotný trh ako komunikačný nástroj pre európske hodnoty a úspechy

4.1.1.

EHSV sa domnieva, že na lepšie informovanie o úspechoch jednotného trhu sa musí používať spoločný jazyk. Mali by sa lepšie využívať fakty, ako napríklad mobilita občanov pre prácu a voľný čas, finančné služby alebo sociálne aspekty týkajúce sa bezpečnosti, pracovných príležitostí a ochrany spotrebiteľa.

4.1.2.

EHSV sa domnieva, že niektorí jednotlivci používajú diskurz, ktorý oslabuje proces rozvoja EÚ. Tento diskurz je podporovaný tým, že sú zdôrazňované rozdiely medzi členskými štátmi a individuálne skutočnosti, ktoré úplne neodrážajú realitu jednotného trhu. Je nevyhnutné predchádzať tomuto druhu prejavu medzi občanmi a bojovať proti nemu, pretože integračná politika je veľmi dynamická a napreduje rôznym tempom. Treba zdôrazňovať celkový výsledok a prioritou musí byť potreba predchádzať nerovnostiam na rôznych úrovniach (hospodárskej, sociálnej, vzdelávacej atď.).

4.2.   Viac príležitostí a výhod pre občanov

4.2.1.

Pri rozvoji jednotného trhu zohrala dôležitú úlohu politika hospodárskej súťaže EÚ a politika EÚ v oblasti spotrebiteľa. Jednotný trh by mal fungovať účinne, aby mohli spotrebitelia využívať jeho výhody. Spotrebitelia musia tiež dôverovať tovarom a službám, či už online alebo offline, a bez ohľadu na to, či sú poskytované v domovskej krajine alebo iným členským štátom. Členské štáty musia zabezpečiť, aby podniky dodržiavali pravidlá v oblasti hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa a aby nedochádzalo k diskriminácii konkurentov na úkor dobrých blahobytu spotrebiteľov.

4.2.2.

Politika hospodárskej súťaže EÚ, ktorá má celosvetovú prestíž, zohrala dôležitú úlohu pri rozvoji jednotného trhu. Ako už EHSV niekoľko rokov zdôrazňoval, obmedzenie štátnej pomoci a boj proti zneužívaniu dominantného postavenia viedli k dynamike trhu EÚ a priniesli výhody spotrebiteľom a podnikom.

4.2.3.

Jednotný trh EÚ musia v rámci pravidiel hospodárskej súťaže rešpektovať aj internetoví predajcovia a musí sa vymedziť postavenie nadnárodných spoločností.

4.3.   Výhody pre podniky

4.3.1.

Jednotný trh ponúka podnikateľom otvorený, multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách, ktorý zabezpečuje prístup k medzinárodným hodnotovým reťazcom.

4.3.2.

Cieľom únie kapitálových trhov je mobilizovať kapitál v Európe a nasmerovať ho do všetkých podnikov, infraštruktúry a udržateľných dlhodobých projektov s pozitívnym vplyvom na zamestnanosť (13).

4.3.3.

Pred nami je však ešte dlhá cesta: európske podniky sú v oveľa väčšej miere závislé od bankových pôžičiek než americké spoločnosti.

4.3.4.

Veľkosť jednotného trhu znamená, že Únia dokáže vytvárať otvorený multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách. Ak chcú podniky z tretích krajín získať prístup na jednotný trh, musia dosiahnuť súlad s právnymi predpismi Únie, a to aj v oblasti zdravia, životného prostredia, bezpečnosti potravín a výrobkov a ochrany spotrebiteľa.

4.3.5.

EHSV poukazuje na ťažkosti, ktorým čelia európske podniky v konkurencii na svetových trhoch s oligopolmi alebo monopolmi, ktoré sú v niektorých prípadoch vo vlastníctve štátu. Príkladom je železničná doprava, letecká doprava, veterné elektrárne a iné odvetvia, kde európske spoločnosti čelia dravej konkurencii (zo strany podnikov z tretích krajín, najmä zo strany Číny).

4.4.   Sociálny rozmer

4.4.1.

EHSV už vyzval Komisiu, aby rozvinula sociálny rozmer EÚ s cieľom podporiť vytváranie kvalitných pracovných miest, zlepšiť zručnosti a schopnosti, zvýšiť sociálne investície a rozvíjať sociálne hospodárstvo, ako aj predchádzať chudobe, nerovnostiam, diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu, pričom osobitný dôraz treba klásť na začlenenie mladých ľudí do spoločnosti.

4.4.2.

Panuje presvedčenie, že zamestnanci vyšli z hospodárskej krízy ako porazení, čo malo za následok zvýšenú nezamestnanosť a chudobu, stagnáciu alebo pokles reálnych miezd a zníženie sociálnych dávok. EHSV považuje za vhodné zaviesť sociálne politiky v snahe riešiť túto situáciu, ktorá vyvoláva nespokojnosť s EÚ, zvýšený populizmus a šírenie xenofóbie u častí obyvateľstva. Hoci dôsledky tejto krízy nie sú ani zďaleka za nami, výskum Európskeho odborového inštitútu (ETUI) (14) hovorí, že pracovníci v deviatich členských štátoch zarobili v roku 2017 menej ako v roku 2010. EHSV pripomína, že v šiestich členských štátoch EÚ neexistujú povinné minimálne mzdy, zatiaľ čo v iných sú veľmi nízke (15).

4.4.3.

EHSV víta pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s úpravou Európskeho paktu o prístupnosti na podporu práv osôb so zdravotným postihnutím a nabáda členské štáty, aby boli vo fáze transpozície ambiciózne a vyvážené. EHSV tiež vyzýva budúcu Komisiu, aby predložila európsky akčný plán pre odvetvie sociálneho hospodárstva, ktorý zabezpečí rovnaké podmienky pre podniky sociálneho hospodárstva a podporí rozvoj tohto sektora.

4.5.   Efektívnejšie vykonávanie a uplatňovanie pravidiel jednotného trhu

4.5.1.

EHSV poznamenáva, že napriek obrovskému úsiliu, pokiaľ ide o vykonávanie smerníc o jednotnom trhu, z faktov vyplýva (16), že vnútroštátne opatrenia môžu viesť k neprimeranému zaťaženiu občanov a podnikov (17). Ide o otázku, ktorú musia riešiť najmä členské štáty a prioritne by sa mali rozvíjať nové nástroje na nápravu tejto situácie.

4.5.2.

EHSV zdôrazňuje, že nedávne signály týkajúce sa vykonávania právnych predpisov EÚ „neboli vždy povzbudzujúce“, čo si vyžaduje väčšie odhodlanie členských štátov.

4.6.   Využitie plného potenciálu jednotného trhu

4.6.1.   Jednotný digitálny trh a hospodárstvo služieb

4.6.1.1.

EHSV už niekoľko rokov podporuje digitálne hospodárstvo, pričom si uvedomuje, že s ním súvisí budúcnosť jednotného trhu (18).

4.6.1.2.

Z tohto dôvodu EHSV s potešením víta politickú dohodu (19) o vôbec prvom programe Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (20) s celkovým rozpočtom 9,2 miliardy EUR na vytvorenie a podporu digitálnej transformácie európskych spoločností a hospodárstiev, čím sa zabezpečí široké využitie a zavádzanie digitálnych technológií v hospodárstve a spoločnosti s cieľom posilniť vedúce postavenie európskych priemyselných technológií.

4.6.1.3.

Keďže sektor služieb v čoraz väčšej miere prispieva ku globálnemu hospodárstvu EÚ (21) a k vytváraniu pracovných miest v EÚ, je viac ako kedykoľvek predtým potrebné v plnej miere využiť potenciál tohto sektora, a to najmä na jeho značný odhadovaný prínos (22).

4.6.2.   Európske dátové hospodárstvo

4.6.2.1.

Hlavnou výzvou jednotného trhu je vybudovať európsky dátový ekosystém ako nevyhnutný vektor hospodárskeho a sociálneho pokroku, ako aj silnej konkurencieschopnosti vo svete, ktorý sa v súčasnosti nachádza v procese radikálnej transformácie so silnými konkurentmi v Spojených štátoch a v Ázii. V záujme podpory prepojiteľnosti a kapacity na ukladanie údajov sú v celej Európe naliehavo potrebné verejno-súkromné investície do infraštruktúry (23).

4.6.2.2.

EHSV súhlasí s Komisiou, že nariadenie GDPR (24) má zásadný význam pre zabezpečenie dôvery v jednotný trh s osobnými údajmi (25), je však potrebné objasniť navrhované nariadenie o súkromí a elektronických komunikáciách (26), aby sa zabezpečilo uplatňovanie Charty základných práv a ľudských práv (články 5, 8 a 11), ako aj to, do akej miery možno vnútroštátnymi právnymi predpismi zaviesť obmedzenia (27).

4.6.3.   Obehové hospodárstvo a udržateľné financovanie

4.6.3.1.

Výbor podporuje cieľ vytvoriť rámec, ktorý umožňuje prechod na obehový model pokrývajúci celý životný cyklus výrobkov (28).

4.6.3.2.

Zdravý systém financovania trvalo udržateľného rastu s dlhodobým prístupom je dôležitým stimulom pre obnovenie dôvery v trhy a prepojenie úspor s udržateľnými investíciami. Akčný plán EÚ (29) v tejto oblasti musí podporovať trvalý, inkluzívny a udržateľný hospodársky rast, úplnú a produktívnu zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých (cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8) (30).

4.6.4.   Trhy s výrobkami a službami

4.6.4.1.

Normalizačný model stavia EÚ do pozície svetového lídra. EHSV vyzdvihuje prácu Komisie v tejto oblasti. Jednotnosť a konzistentnosť orgánu európskych noriem je zaistená prostredníctvom základnej zásady „jedna norma, jeden test – prijaté v celej Európe“. Toto poskytuje podnikom investície, ako aj právnu a finančnú bezpečnosť (31).

4.6.4.2.

Cieľom balíka „Čistá energia pre všetkých Európanov“je urýchliť, transformovať a konsolidovať prechod hospodárstva EÚ na čistú energiu, pričom sa zachovávajú dôležité ciele hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest (32).

4.6.4.3.

Po štvrtom železničnom balíku (2013) (33) sa v šiestej správe o monitorovaní železničného trhu (RMMS) (34) poukazuje na to, že celková dĺžka železničnej siete EÚ sa zvýšila.

4.6.4.4.

5G pre Európu: akčný plán (35) sa zaoberá jedným z najkritickejších prvkov digitálneho hospodárstva a spoločnosti. Komerčné služby sa budú poskytovať v roku 2020. EHSV sa domnieva, že rozhodujúcimi faktormi budú úspešné projekty v rámci verejno-súkromného partnerstva (5G – PPP) počas fázy výskumu a integrácia sietí typu fronthaul so sieťami typu backhaul pri prenose údajov prostredníctvom prepínačov s veľkou kapacitou, heterogénnych spojení v rámci prenosu a prostredníctvom procesorových jednotiek v cloude, pričom treba využiť viacerých poskytovateľov internetových služieb (36).

4.6.5.   Integrovanejšie kapitálové trhy a plnohodnotná banková únia

4.6.5.1.

Po opatreniach prijatých v dôsledku finančnej krízy sa teraz európske banky dokážu lepšie vyrovnať s budúcimi nepokojmi. EHSV víta jasný pokrok v transformácii mechanizmu ESM na Európsky menový fond, ktorý by mohol preventívne poskytnúť likvidné prostriedky, a tým znížiť počet programov podmienenosti.

Aby sa však predišlo budúcim rizikám vo finančnom systéme, EHSV podporuje hľadanie konsenzu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o vytvorenie silnej bankovej únie zameranej na opatrenia, ktoré môžu občanom a podnikom priniesť väčšiu dôveru.

4.6.6.   Zníženie administratívneho zaťaženia a uľahčovanie dodržiavania daňových predpisov

4.6.6.1.

Moderné pravidlá práva obchodných spoločností v EÚ majú pre jednotný trh zásadný význam. V tomto zmysle predstavuje balík opatrení v oblasti európskeho práva obchodných spoločností komplexný prístup zameraný na vyváženie a ochranu legitímnych záujmov a potrieb všetkých zainteresovaných strán, MSP, menšinových akcionárov, veriteľov a zamestnancov (37).

4.6.6.2.

Požiadavka jednomyseľnosti v Rade sťažuje prijímanie spoločných pravidiel v určitých aspektoch zdaňovania, najmä pokiaľ ide o spoločný (konsolidovaný) základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) a jednotnú daň z pridanej hodnoty EÚ. EHSV tiež schvaľuje balík opatrení týkajúci sa reformy DPH (38).

4.6.7.   Európa v pohybe – trvalo udržateľná mobilita pre náš kontinent

4.6.7.1.

Štyria z desiatich opýtaných európskych vodičov (39) uviedli, že očakávajú, že ďalšie auto, ktoré si kúpia, bude elektrické. Normy pre čisté vozidlá a stimulačné opatrenia pre elektrické vozidlá pomôžu európskym výrobcom automobilov udržať si konkurencieschopnosť na svetovom trhu, kde elektrifikácia rýchlo napreduje.

4.6.7.2.

EHSV víta Európsku alianciu pre batérie ako dobrý príklad strategického hodnotového reťazca v Európe. Je však potrebné vynaložiť oveľa viac úsilia, pretože európske značky do značnej miery zaostávajú za ázijskými a americkými výrobcami v pretekoch o dodávanie elektrických vozidiel pre masový trh.

4.7.   Ďalší postup

4.7.1.

Proces európskeho semestra sa musí využívať ako jeden z nástrojov na efektívnejšie a rýchlejšie napredovanie k lepšiemu jednotnému trhu, ak je to vhodné.

4.7.2.

Členské štáty môžu profitovať z inkluzívnejšieho dialógu založeného na očakávaniach občianskej spoločnosti. Európsky semester je súčasťou tohto dialógu a skutočnosť, že členské štáty dostávajú odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktorými sa môžu zlepšiť – nie predpisovať – vnútroštátne reformy, sa javí ako mimoriadne dôležitý krok k dosiahnutiu úspechu a zapojeniu spoločnosti.

4.7.3.

Úsilie o podporu výsledkov jednotného trhu musí byť prítomné vo všetkých politikách a záväzkoch členských štátov spolu s účasťou občanov a zapojenia spoločnosti. Je rozhodujúce zabezpečiť, aby efektívna komunikácia medzi občanmi a európskym projektom založeným na jednotnom trhu patrila medzi priority členských štátov. Týmto spôsobom európski lídri prispejú k predchádzaniu extrémizmu a radikálnym opatreniam voči jednotnému trhu.

4.7.4.

EHSV víta výzvy a požiadavky Komisie adresované Európskej rade, najmä výzvu, aby zabezpečila, že „Rada a Európsky parlament budú urýchlene spolupracovať“, aby čo najskôr „prijali legislatívne iniciatívy v rámci stratégie pre jednotný trh, jednotný digitálny trh a únie kapitálových trhov a bankovej únie“ (40).

V Bruseli 15. mája 2019

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  COM(2018) 772 final, kapitola 2.1.

(2)  Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(3)  COM(2015) 550 final, Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 1.

(4)  COM(2015) 468 final, Ú. v. EÚ C 133, 14.4.2016, s. 17.

(5)  COM(2015) 192 final, Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 65.

(6)  COM(2018) 770 final.

(7)  COM(2018) 771 final.

(8)  Nariadenie (EÚ) 2018/302.

(9)  Nariadenie (EÚ) 2018/644.

(10)  Smernica (EÚ) 2017/2455.

(11)  Nariadenie (EÚ) 2017/2394.

(12)  COM(2018) 238 final.

(13)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 117.

(14)  Benchmarking Working Europe 2018.

(15)  Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok.

(16)  COM(2018) 772 final, kapitola 2.1.

(17)  Pozri francúzsku iniciatívu https://ue.delegfrance.org/suppression-de-sur-transpositions

(18)  Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 65; Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 57; Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 119; Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 51; Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1; Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 102.

(19)  IP/19/528.

(20)  COM(2018) 434 final, Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 292.

(21)  Sektor služieb je v súčasnosti najdôležitejším sektorom v EÚ, keďže predstavuje približne 75 % HDP EÚ.

(22)  Pozri COM(2018) 772 final: Oznámenie Komisie Jednotný trh vo svete, ktorý sa mení, bod 3.4.

(23)  Ú. v. EÚ C 345, 13.10. 2017, s. 130.

(24)  Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(25)  Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 90.

(26)  COM(2017) 010 final.

(27)  Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 138.

(28)  Ú. v. EÚ C 230, 14.7. 2015, s. 91.

(29)  COM(2018) 97 final; Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 73; Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103; Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 97.

(30)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 73.

(31)  Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s.17.

(32)  Ú. v. EÚ C 246, 28.7. 2017, s. 64.

(33)  Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 122.

(34)  COM(2019) 51 final.

(35)  COM(2016) 588 final.

(36)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 74.

(37)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 24.

(38)  Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 40.

(39)  https://www.euractiv.com/section/electric-cars/opinion/dont-let-european-automakers-lose-the-race-to-electrification.

(40)  COM(2018) 772 final.


Top