EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Need more search options? Use the
Advanced search
You are here
Document 52018IE4753
Opinion of the European Economic and Social Committee on ‘Gender equality issues’(own-initiative opinion)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Otázky rodovej rovnosti(stanovisko z vlastnej iniciatívy)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Otázky rodovej rovnosti(stanovisko z vlastnej iniciatívy)
EESC 2018/04753
Ú. v. EÚ C 240, 16.7.2019, p. 3–9
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Language
HTML
PDF
Official Journal
|
16.7.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 240/3 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Otázky rodovej rovnosti
(stanovisko z vlastnej iniciatívy)
(2019/C 240/02)
Spravodajkyňa: Indrė VAREIKYTĖ
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia |
20.9.2018 |
|
Právny základ |
článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy |
|
Príslušná sekcia |
sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo |
|
Prijaté v sekcii |
24.4.2019 |
|
Prijaté v pléne |
15.5.2019 |
|
Plenárne zasadnutie č. |
543 |
|
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) |
200/4/7 |
1. Závery a odporúčania
|
1.1. |
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že rodová rovnosť je spoločenskou otázkou a že len rodovo rovnoprávnejšia spoločnosť môže byť ekonomicky a sociálne silná. Preto sa so ženami a mužmi musí z hospodárskeho a sociálneho hľadiska zaobchádzať rovnako a musia sa im poskytnúť rovnaké príležitosti. |
|
1.2. |
Hoci je rodová rovnosť jedným z hlavných cieľov EÚ, EHSV s poľutovaním konštatuje, že pri súčasnom tempe bude trvať viac ako 100 rokov, kým sa v EÚ tento cieľ naplní, a to najmä v prípade, ak bude ďalšiemu pokroku brániť odmietavý postoj v kľúčových oblastiach rozvoja a ak dôjde k celkovému spomaleniu hospodárskeho rastu. |
|
1.3. |
Výbor sa domnieva, že EÚ a jej členské štáty musia urobiť všetko pre to, aby sa cieľ udržateľného rozvoja č. 5, ktorý sa týka rodovej rovnosti, dosiahol do roku 2030. Preto žiada integrovanú a ambicióznu päťročnú stratégiu EÚ v oblasti rodovej rovnosti (1), ktorá by sa realizovala počas celého funkčného obdobia budúcej Komisie a Európskeho parlamentu a silný záväzok k rodovej rovnosti zo strany inštitúcií EÚ, vlád, občianskej spoločnosti a súkromného sektora v snahe riešiť súbežne všetky aspekty rovnosti holistickým a účinným spôsobom spolu s prijatím opatrení rovnakého vplyvu. |
|
1.4. |
EHSV žiada, aby v budúcich finančných rámcoch zostala rodová rovnosť samostatným cieľom s jasným záväzkom k rodovej rovnosti a uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti a so začlenením rodových ukazovateľov, posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť a rodového rozpočtovania vo všetkých programoch a oblastiach politiky. Rodový rozmer by sa mal začleniť aj do odporúčaní pre jednotlivé krajiny. |
|
1.5. |
Výbor vyzýva Európsku komisiu, aby pripravila balík opatrení v oblasti opatrovateľských služieb v snahe posilniť vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a aby urobila revíziu barcelonských cieľov v oblasti starostlivosti o deti. |
|
1.6. |
EHSV odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a nabáda členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Istanbulský dohovor, aby svoj postoj prehodnotili. EHSV takisto vyzýva Komisiu, aby definíciu nenávistných prejavov rozšírila o obťažovanie a zastrašovanie žien na internete. Mali by sa stanoviť celoeurópske ukazovatele pre porovnateľné zhromažďovanie údajov o násilí páchanom na ženách, pretože by to pomohlo pri tvorbe účinných politických opatrení. |
|
1.7. |
EHSV berie na vedomie, že diskusia o smernici o ženách vo vrcholových orgánoch zostane na programe rumunského predsedníctva Rady EÚ s cieľom zvýšiť podiel žien v rozhodovacích orgánoch. Vyzýva Radu, aby pokračovala vo svojom úsilí a prerokovala smernicu o ženách vo vrcholových orgánoch. Výbor tiež vyzýva príslušné hospodárske odvetvia, aby prevzali vedúcu úlohu a zvýšili podiel žien vo vrcholových orgánoch. |
|
1.8. |
EHSV žiada, aby sa prijali účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakých príležitostí žien a mužov na trhu práce, najmä opatrenia na odstránenie rozdielov v ich odmeňovaní, a takisto na riešenie problému horizontálnej a vertikálnej segregácie v povolaniach. |
|
1.9. |
EHSV navrhuje zriadenie núdzového fondu na úrovni EÚ pre právnu pomoc organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa obrátia na súdy, aby namietali proti vnútroštátnej alebo miestnej legislatíve porušujúcej práva žien. |
|
1.10. |
Výbor uznáva úlohu, ktorú pri presadzovaní rodovej rovnosti zohrávajú médiá, reklama a verejné vzory, a požaduje prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby reklama mala skôr pozitívny než negatívny vplyv, pokiaľ ide o zobrazovanie a presadzovanie rodovej rovnosti v spoločnosti. |
|
1.11. |
EHSV vyzýva verejné inštitúcie a organizácie občianskej spoločnosti v celej EÚ, aby rodovú rovnosť presadzovali v rámci svojich politík a vonkajších činností a aby tiež zaviedli príkladné vnútorné opatrenia, ako je napríklad podporovanie žien v rozhodovacích orgánoch a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich politikách a procesoch. |
|
1.12. |
Odkazujúc na článok 300 ods. 5 ZFEÚ výbor vyzýva Radu, aby zrevidovala usmernenia týkajúce sa vymenúvania členov výboru a odporúča, aby členské štáty navrhovali členov na základe rodovej rovnosti. Výbor sa bude usilovať o zabezpečenie rodovej rovnosti vo svojich činnostiach tak, že hľadisko rodovej rovnosti začlení do svojho pracovného procesu a zriadi skupinu, ktorá bude sledovať jeho uplatňovanie s cieľom vypracovať vhodné usmernenia. |
2. Všeobecné pripomienky
|
2.1. |
Rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou hodnotou a cieľom Európskej únie, je zakotvená v európskych zmluvách a Charte základných práv a opakovane bola potvrdená v Európskom pilieri sociálnych práv. EÚ okrem svojich právnych predpisov a politického rámca na dosiahnutie rodovej rovnosti podporuje aj vykonávanie Pekinskej akčnej platformy a Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ako aj akčného programu prijatého na Medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji a závery ich hodnotiacich konferencií. |
|
2.2. |
Hoci v Európe existuje mnoho pozitívnych iniciatív zameraných na riešenie rôznych aspektov rodovej nerovnosti, faktory podporujúce skutočnú rovnosť, najmä v členských štátoch a regiónoch, sú zložité a mnohotvárne. Napriek celkovému pokroku, ktorý sa urobil, vyjadruje EHSV poľutovanie nad tým, že pri súčasnom tempe bude trvať viac ako 100 rokov, kým sa v EÚ dosiahne rodová rovnosť. EHSV žiadal, aby sa pri vykonávaní programu OSN v oblasti udržateľného rozvoja stanoveného do roku 2030 zaviedla zastrešujúca stratégia udržateľnosti. V tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ a jej členské štáty musia vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa cieľ udržateľného rozvoja č. 5, ktorý sa týka rodovej rovnosti, dosiahol do roku 2030. |
|
2.3. |
EHSV sa rovnako obáva, že budúci pokrok v otázke rodovej rovnosti by mohol byť v niektorých členských štátoch ohrozený odporom niektorých členských štátov v oblastiach hospodárskej emancipácie žien (zamestnanosť, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, sociálne práva, starostlivosť), vzdelávania, sexuálneho a reprodukčného zdravia a sexuálnych a reprodukčných práv, násilia páchanom na ženách a ženských mimovládnych organizácií a v kľúčových oblastiach inštitucionálneho a politického rámca EÚ a jej členských štátov. |
|
2.4. |
Okrem toho sa hospodársky rast mnohých európskych krajín podľa očakávaní spomalí, v dôsledku čoho hrozí riziko, že členské štáty a podniky by nemuseli problematike rodovej rovnosti vo svojich programoch prisudzovať taký význam. Je dôležité, aby sa pri navrhovaní fiškálnych politík a politík v oblasti sociálnej ochrany a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v plnej miere posúdili a zohľadnili rodové účinky makroekonomických politík, okrem iného s cieľom zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu existujúcich rodových nerovností. |
|
2.5. |
Výbor je presvedčený, že v záujme napredovania a zabezpečenia účinného vykonávania politických opatrení EÚ v oblasti rodovej rovnosti je potrebná nová päťročná stratégia EÚ pre túto problematiku, ktorá bude pokrývať funkčné obdobie budúcej Komisie a Európskeho parlamentu, a záväzok k rodovej rovnosti zo strany vlád, občianskej spoločnosti, súkromného sektora a európskych inštitúcií. Je to nevyhnutné nielen na zabezpečenie spravodlivej a rovnocennej spoločnosti, ale ide aj o najlepšiu kolektívnu odpoveď proti diskriminačným a mizogýnnym populistickým hnutiam, ktoré v súčasnosti spochybňujú demokratické spoločnosti. |
|
2.6. |
Verejná mienka podporuje v tejto otázke názor EHSV, keďže väčšina Európanov sa domnieva, že rodová rovnosť má zásadný význam pre spravodlivú a demokratickú spoločnosť (91 %), pre hospodárstvo (87 %) a pre nich osobne (84 %). Okrem toho sa podiel občanov EÚ, ktorí by privítali väčšiu angažovanosť EÚ v tejto oblasti politiky, len v priebehu dvoch rokov (2016 – 2018) zvýšil o 10 % (z 55 % na 65 %). |
|
2.7. |
Výbor v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že v období 2014 – 2020 bolo na podporu opatrení v oblasti rodovej rovnosti pridelených dovedna iba 6,17 miliardy EUR, čo predstavuje približne 0,6 % z celkových rozpočtových prostriedkov. EHSV žiada, aby rodová rovnosť zostala samostatným cieľom v budúcich finančných rámcoch, v ktorých sa tiež musí odrážať jasný záväzok k rodovej rovnosti a uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti a ktoré musia zahŕňať povinné rodové ukazovatele, posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť a rodové rozpočtovanie na úrovni EÚ aj členských štátov. Zameranie na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a poskytovanie osobitných finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti rodovej rovnosti by sa nemalo zahrnúť len do programov, ktoré sa zaoberajú otázkami súvisiacimi so zamestnanosťou a sociálnym začlenením alebo základnými ľudskými právami (ako je napríklad Európsky sociálny fond, program Práva, rovnosť a občianstvo, Fond pre azyl, migráciu a integráciu a program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie), ale aj do oblastí politiky, ktoré sa nepovažujú za priamo spojené s rodovou rovnosťou, ale ktoré by na ňu mohli mať významný vplyv (napríklad oblasti IKT, dopravy, rozvoja miest a vidieka, podnikania, investičnej podpory, trvalo udržateľného rozvoja a environmentálnych politík). Rozmer rodovej rovnosti, posudzovaný na základe indexu rodovej rovnosti, by sa mal stať neoddeliteľnou súčasťou európskeho semestra vrátane správ o jednotlivých krajinách a odporúčaní pre jednotlivé krajiny. |
|
2.8. |
Vzhľadom na nedávny nárast počtu odhalení v rámci hnutia #MeToo výbor oceňuje európsku ochrankyňu práv za to, že odporučila prijatie prísnejšieho etického kódexu vo všetkých inštitúciách EÚ. Zároveň sa domnieva, že aj verejné inštitúcie členských štátov by mali takýto kódex urýchlene prispôsobiť a prijať. |
|
2.9. |
EHSV vyzýva verejné inštitúcie a organizácie občianskej spoločnosti v celej EÚ, aby rodovú rovnosť presadzovali nielen v rámci svojich politík a vonkajších činností, ale aby tiež zaviedli príkladné vnútorné opatrenia, ako sú napríklad opatrenia podporujúce ženy v rozhodovacích procesoch a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich politikách a procesoch, ktoré sú v súčasnosti dostupné iba v obmedzenej miere, ale ktoré by mohli byť pre okolité verejné inštitúcie a podniky silným pozitívnym príkladom a mohli by podporiť dialóg o vykonávaní opatrení v oblasti rodovej rovnosti na všetkých úrovniach európskej spoločnosti. |
3. Hospodárstvo
|
3.1. |
Rovnaký prístup k hospodárskym zdrojom je nielen otázkou ekonomickej nezávislosti žien, ale aj nevyhnutným predpokladom splnenia cieľov EÚ v oblasti udržateľného hospodárskeho rastu, kvalitných pracovných miest, sociálnej súdržnosti, prosperity a konkurencieschopnosti. Podporovanie účasti žien na trhu práce má zásadný význam z hľadiska inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a všeobecnejšie aj z hľadiska HDP na zabezpečenie toho, aby EÚ v plnej miere využila talent, ktorý je k dispozícii. |
|
3.2. |
Na trhu práce čelia európske ženy naďalej pretrvávajúcim rodovým rozdielom, segregácii a rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, ktoré podľa odhadov znížia HDP EÚ do roku 2030 o 240 mld. EUR, čo má bezprostredný vplyv na ich čistú mzdu a dlhodobý vplyv na ich sociálne zabezpečenie a nárok na dôchodok. EHSV preto víta konzultáciu Komisie s cieľom vyhodnotiť ustanovenia smernice 2006/54/ES, ktorou sa vykonáva zásada „rovnakej odmeny“zakotvená v zmluve, čím sa má zabezpečiť, že sa zásada rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty bude lepšie presadzovať v praxi. |
|
3.3. |
Čiastočný pracovný úväzok môže byť osobným rozhodnutím, avšak viac ako štvrtina európskeho obyvateľstva je na čiastočný pracovný úväzok zamestnaná nedobrovoľne. Ženy sú v zamestnaniach na čiastočný úväzok nadmerne zastúpené a ich rozhodnutie pracovať na čiastočný úväzok je často ovplyvnené povinnosťami spojenými so starostlivosťou o člena rodiny. Podiel obyvateľov nedobrovoľne zamestnaných na čiastočný úväzok sa v posledných rokoch znížil iba mierne (0,1 %). Jedným z dôvodov nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok je nedostatok primeranej infraštruktúry v oblasti starostlivosti a nedostatok pružných pracovných podmienok, ktoré by mohli ponúknuť lepšie možnosti na zosúladenie pracovného a súkromného života. Ženy sú tiež vo všeobecnosti viac vystavené riziku chudoby a obmedzeným kariérnym možnostiam. Okrem toho je podiel žien zakladajúcich vlastné podniky v rámci EÚ takmer dvojnásobne nižší ako podiel mužov. |
|
3.4. |
EHSV preto žiada, aby sa prijali účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakej účasti žien a mužov na trhu práce a na boj proti horizontálnej a vertikálnej segregácii v povolaniach. Kľúčovou prioritou by malo byť vytváranie väčších možností pre ženy, pokiaľ ide o prístup ku kvalitným pracovným miestam na plný úväzok s pružnými pracovnými podmienkami. |
|
3.5. |
EHSV sa domnieva, že podpora politík v oblasti zamestnanosti, ktoré sú ústretové voči rodinám a rodovej rovnosti, a vykonávanie transformačných a cielených opatrení, ktoré môžu vyvážiť nerovnomerné rozdelenie opatrovateľských a domácich úloh medzi ženami a mužmi, má zásadný význam (2), najmä vzhľadom na rastúci tlak na pracovníkov. Monitorovanie transpozície smernice EÚ o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom bude mať zásadný význam pre zabezpečenie progresívnych reforiem smerom k primeranej platenej dovolenke a pružným pracovným podmienkam a posúdenie vplyvu nových opatrení na využívanie rodičovskej a otcovskej dovolenky zo strany otcov. |
|
3.6. |
Vhodné opatrenia, ako je poskytovanie prístupných a cenovo dostupných služieb starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti, ako aj opatrenia na podporu využívania otcovskej dovolenky, sú nevyhnutné na to, aby sa rodičom a opatrovateľom umožnil vstup na trh práce, zotrvanie na ňom alebo návrat naň. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v záujme posilnenia vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a doplnenia smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom pripravila balík opatrení v oblasti služieb starostlivosti, ktorý by pozostával z kombinácie opatrení, financovania a cielených odporúčaní, a aby prepracovala barcelonské ciele v oblasti starostlivosti o deti. |
|
3.7. |
Pri riešení rodovej nerovnosti na trhu práce môže zohrávať dôležitú úlohu kolektívne vyjednávanie. Sociálni partneri, členské štáty a inštitúcie EÚ by sa mali vo svojej činnosti riadiť odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce a jej Svetovej komisie o budúcnosti práce týkajúcim sa transformačného programu pre rodovú rovnosť. |
4. Vzdelávanie a odborná príprava
|
4.1. |
Napriek mnohým povzbudivým zmenám, ku ktorým došlo z hľadiska dosiahnutého vzdelania u žien a mužov, stereotypné segregačné modely pretrvávajú vo všetkých členských štátoch. Muži sú naďalej výrazne menej zastúpení v sektoroch spájaných s tradičnými ženskými úlohami, ako sú zdravotnícke a sociálne služby, humanitné vedy a umenie alebo vzdelávanie učiteľov a pedagogika, zatiaľ čo v odvetviach STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a IKT (informačné a komunikačné technológie) je vo všetkých členských štátoch viac mužov ako žien. To so sebou prináša množstvo ďalších výziev pre ženy, keďže zručnosti v oblasti STEM, IKT a umelej inteligencie sú už teraz mimoriadne dôležité a v budúcnosti budú nevyhnutné (3). |
|
4.2. |
Ženy s nízkou úrovňou zručností a kvalifikácií potrebujú dodatočnú pomoc, aby si mohli zlepšiť postavenie na trhu práce, pretože rozdiel v miere zamestnanosti mužov a žien je najväčší v prípade osôb bez kvalifikácie alebo osôb s nízkou kvalifikáciou a osôb čeliacich prierezovej diskriminácii. Politické opatrenia osobitne zamerané na zraniteľné skupiny žien, najmä na ženy so zdravotným postihnutím a ženy postihnuté viacnásobnými nevýhodami (4), by pomohli zvýšiť úroveň ich zručností. |
|
4.3. |
Účasť žien na vysokoškolskom vzdelávaní sa neustále zvyšuje a ich počet je vyšší ako počet mužov v mnohých oblastiach terciárneho vzdelávania. Naďalej však pretrváva segregácia v terciárnom a odbornom vzdelávaní, čo obmedzuje voľbu povolania v netradičných sektoroch a prístup k rovnakým kariérnym možnostiam. |
|
4.4. |
Preto je rozhodujúce pokračovať v odstraňovaní rodových stereotypov a segregácie vo vzdelávaní a odbornej príprave podporovaním rodovo citlivých študijných programov v oblasti vzdelávania, odborného poradenstva a mediálnych kampaní, ktoré podnecujú chlapcov a dievčatá, ženy a mužov, aby si budovali kariéru v súlade so svojimi zručnosťami a schopnosťami; podporovať kariérne možnosti a kariérny rast žien aj mužov, ktorí si zvolia netradičné sektory; vytvoriť ženám možnosti, aby využili svoje vysokoškolské vzdelanie v rovnakom rozsahu ako muži v snahe odstrániť existujúci tzv. sklený strop v akademickom prostredí v prípade žien (5) a rozšíriť možnosti podpory pre podnikateľky (6), a to najmä v netradičných sektoroch. Odporúča sa tiež zvýšiť všeobecné povedomie zamestnancov verejnej správy a odborných pracovníkov o otázkach rodovej rovnosti a ich zručnosti týkajúce sa tejto oblasti. |
5. Ženy a chudoba
|
5.1. |
Ženy sú vystavené väčšiemu riziku chudoby, čiastočne v dôsledku nižších hodinových miezd, ich nadmerného zastúpenia v skupine osôb s minimálnou mzdou a v sektoroch, ktoré ponúkajú nižšie mzdy. Sú tiež častejšie zamestnávané na čiastočný úväzok alebo na základe nepružných pracovných podmienok alebo sú častejšie neprítomné v práci z dôvodu starostlivosti o člena rodiny. Feminizácia chudoby je dôsledkom viacerých faktorov vrátane podhodnocovania práce žien a rozdielu v odmeňovaní žien a mužov. Rozdiely v miere zamestnanosti žien a mužov sa prehlbujú, keď prichádzajú deti, čo odzrkadľuje ťažkosti, ktorým ženy čelia pri zladení pracovných povinností s povinnosťami spojenými s výchovou detí a starostlivosťou o ne, ako aj diskriminačné a nespravodlivé zaobchádzanie, ktorému čelia tehotné ženy alebo ženy, ktoré sa vracajú z materskej dovolenky. |
|
5.2. |
Je nevyhnutné uznať, že ženy nie sú homogénnou kategóriou, a že sú potrebné osobitné opatrenia pre ženy, ktoré čelia diskriminácii alebo nevýhodám popri diskriminácii na základe pohlavia, t. j. ženy so zdravotným postihnutím, obete rasovej diskriminácie, LGBTIQ, ženy vo vidieckych oblastiach, prisťahovalkyne, utečenkyne alebo žiadateľky o azyl a mladé a staršie ženy. |
|
5.3. |
EHSV preto odporúča posilniť opatrenia na podporu rodovej rovnosti v hospodárskej činnosti:
|
6. Ľudské práva
|
6.1. |
Rodová rovnosť je základnou zásadou, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv a nevyhnutným predpokladom pre to, aby sa ľudské práva uplatňovali na všetkých a aby ich všetci mohli uplatňovať. |
|
6.2. |
EHSV odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a nabáda členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Istanbulský dohovor, aby jeho ratifikáciu zvážili bez zbytočného odkladu. Mali by sa stanoviť celoeurópske ukazovatele pre porovnateľné zhromažďovanie údajov o násilí páchanom na ženách, pretože by to pomohlo pri tvorbe účinných politických opatrení. V tomto smere by mohli byť prínosom skúsenosti získané v niektorých krajinách EÚ, pokiaľ ide o prístup, ktorý sa má prijať. EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoje odporúčanie o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete a kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete, na ktorom sa dohodli Európska komisia a globálne spoločnosti v oblasti informačných technológií, a to tak, že do definície nezákonných nenávistných prejavov doplní obťažovanie žien a ich šikanovanie na internete. |
|
6.3. |
Výbor vyjadruje hlboké poľutovanie v súvislosti s nedávnym zhoršením situácie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien v Európe, čo má ďalekosiahly vplyv na ľudské práva žien a všeobecne ohrozuje univerzálnosť ľudských práv. Okrem toho, hoci v niektorých európskych krajinách boli prijaté prísnejšie zákony osobitne zamerané na prístup žien k zákonným službám v oblasti umelého prerušenia tehotenstva (i keď je dokázané, že vďaka komplexnému sexuálnemu vzdelávaniu možno znížiť neželané tehotenstvo o 50 %), sa to dotýka aj iných aspektov sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien, ako sú zákonné požiadavky na získanie lekárskeho predpisu v prípade núdzovej antikoncepcie. Navyše nadobudlo účinnosť niekoľko regresívnych zákonov a politických opatrení so širokou škálou negatívnych vplyvov na práva žien vrátane právnych predpisov, ktoré umožňujú brániť sexuálnemu vzdelávaniu, zamedzovať šíreniu informácií o sexuálnej orientácii a rodovej identite, a to aj na vzdelávacie účely, alebo dekriminalizovať určité formy domáceho násilia. |
|
6.4. |
EHSV vyzýva inštitúcie EÚ a občiansku spoločnosť, aby spolupracovali v snahe prijať okamžité a rázne opatrenia proti takýmto zákonom. Výbor takisto navrhuje zriadenie núdzového fondu na úrovni EÚ pre právnu pomoc organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa obrátia na súdy, aby namietali proti legislatíve porušujúcej práva žien. |
|
6.5. |
EHSV tiež poukazuje na potrebu riešiť prekážky, ktorým čelia ženy, a najmä obete násilia, keď sa usilujú o nápravu v prípade porušenia svojich práv, a zabezpečiť rovnaký prístup k spravodlivosti pre všetky ženy odstránením ekonomických, kultúrnych a inštitucionálnych prekážok (na rodovom základe) ako nevyhnutný predpoklad ľudských práv žien. Výbor okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále chýbajú ukazovatele na posúdenie pokroku členských štátov v oblasti ľudských práv žien a že vo všeobecnosti existuje tendencia posudzovať mužov neobjektívne a upierať im rodičovské práva a právo stretávať sa so svojimi deťmi. |
7. Ženy vo vedúcich a rozhodovacích funkciách
|
7.1. |
Napriek pokroku, ku ktorému došlo za posledné roky, nedostatočné zastúpenie žien v politickom a hospodárskom rozhodovacom procese zostáva pre EÚ a jej členské štáty naďalej výzvou. Na ženy pripadá iba tretina politických funkcií s rozhodovacou právomocou a sotva štvrtina vyšších a nižších ministerských funkcií na všetkých úrovniach verejnej správy. Vo verejných/súkromných ekonomických a finančných inštitúciách naďalej takmer úplne dominujú muži. |
|
7.2. |
EHSV s poľutovaním konštatuje, že napriek opakovaným výzvam v celej Európskej únii a samotného výboru (7) nebude do roku 2020 dosiahnutý 40 % podiel žien vo vrcholových orgánoch spoločností. Berie na vedomie, že diskusia o smernici o ženách vo vrcholových orgánoch zostane na programe rumunského predsedníctva Rady EÚ s cieľom zvýšiť podiel žien v rozhodovacích orgánoch. Vyzýva Radu, aby pokračovala vo svojom úsilí a prerokovala smernicu o ženách vo vrcholových orgánoch. Výbor tiež vyzýva príslušné hospodárske odvetvia, aby prevzali vedúcu úlohu a výrazne zvýšili účasť žien na vedúcich pozíciách s rozhodovacou právomocou. |
|
7.3. |
Výbor pripomína svoje odporúčanie (8) zvážiť účinné stratégie a nástroje (napr. právne, rozpočtové a dobrovoľné opatrenia, rodové kvóty) s cieľom prelomiť tzv. sklený strop a dosiahnuť rodovú rovnováhu vo volených a nominovaných pracovných miestach v hlavných politických štruktúrach. Je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým zaoberať sa rodovými normami, postojmi a stereotypmi, ktoré bránia rovnakému zastúpeniu žien v rozhodovacích funkciách v politickej, hospodárskej a sociálnej oblasti, a riešiť ich. |
|
7.4. |
EHSV odporúča, aby Komisia prevzala iniciatívu zameranú na prilákanie väčšieho počtu žien, ktoré by sa zúčastňovali na politickom živote, a hlasovanie za kvalifikované ženské kandidátky a navrhla opatrenia na investovanie do ich zručností, podporných nadácií a poradenských sietí. |
|
7.5. |
EHSV víta cieľ, ktorý stanovil predseda Komisie Jean-Claude Juncker, aby do konca súčasného funkčného obdobia tvorili ženy najmenej 40 % stredného a vyššieho manažmentu v rámci Komisie. V tejto súvislosti a z pozície orgánu EÚ, ktorý zastupuje európsku občiansku spoločnosť a plní úlohu mosta medzi spoločnosťou a inštitúciami EÚ, považuje za poľutovaniahodné, že len 30 % jeho členov tvoria ženy. Výbor preto vyzýva Radu, aby zrevidovala svoje usmernenia týkajúce sa vymenúvania členov EHSV s cieľom zohľadniť hospodársky, sociálny a demografický vývoj v Únii, ako sa uvádza v článku 300 ods. 5 ZFEÚ. Výbor sa bude usilovať o zabezpečenie rodovej rovnosti vo svojich činnostiach. |
|
7.6. |
EHSV prijal nový rokovací poriadok, v ktorom sa zaviazal, že vo všetkých svojich politikách zabezpečí rešpektovanie zásady rovnosti medzi ženami a mužmi a zásady nediskriminácie. Na tento účel EHSV prijme politiku proti obťažovaniu a zriadi monitorovaciu skupinu (follow-up group) s cieľom vypracovať usmernenia pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach, najmä vo svojich stanoviskách. |
8. Médiá
|
8.1. |
Médiá zohrávajú významnú úlohu pri formovaní názorov, postojov a predsudkov v spoločnosti. Ženy sú výrobcami a spotrebiteľmi, a zároveň súčasťou mediálneho obsahu, ktorý však nie je vždy citlivý na rodové hľadisko a môže ženy zobrazovať ponižujúcim spôsobom a udržiavať rodové stereotypy a normy. S rozmachom digitálnych technológií a nových foriem komunikácie sa ešte viac skomplikoval vzťah medzi úlohami žien v médiách a tým, ako sa s nimi spájajú výrobcovia, spotrebitelia a obsah. |
|
8.2. |
Hoci zamestnanosť žien v mediálnom sektore v EÚ vzrástla na takmer polovicu (44 %) pracovníkov a ženy tvoria najväčšiu skupinu (68 %) absolventov v odbore žurnalistika a informácie, v mediálnych organizáciách sú ženy väčšinou len vo funkciách s obmedzeným vplyvom na obsah a stratégiu organizácií. |
|
8.3. |
Na zlepšenie rodovej rovnosti v mediálnom sektore je nevyhnutné zamerať sa na prelomenie tzv. skleného stropu, zvýšiť podiel žien vo vrcholových rozhodovacích funkciách a doplniť dobrovoľné opatrenia mediálnych organizácií o politické opatrenia na podporu transformácie mediálneho sektora a jeho obsahu. Je nesmierne dôležité, aby sa začali uznávať dôsledky rodových stereotypov, ktoré sú výsledkom mediálneho obsahu, ako aj posúdiť to, akým spôsobom sú muži a ženy vykresľovaní v médiách. |
|
8.4. |
Reklamný priemysel stále zápasí s tým, aby ženy a mužov zobrazoval primerane a realisticky. Spoločnosť je stále konfrontovaná s tým, že muži a ženy sú zobrazovaní staromódnymi a neprijateľnými spôsobmi, a to aj napriek tomu, že rodové stereotypy sa v súčasnosti často prezentujú rafinovanejším spôsobom. EHSV sa domnieva, že nastal čas upustiť od anachronického vnímania a že reklamný priemysel by sa mal chopiť iniciatívy a zabezpečiť, aby reklama mala skôr pozitívny než negatívny vplyv, pokiaľ ide o zobrazovanie a presadzovanie rodovej rovnosti v spoločnosti, najmä v súvislosti so stereotypným marketingom zameraným na deti. |
V Bruseli 15. mája 2019
Predseda
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Luca JAHIER
(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 26.
(2) Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 44.
(3) Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 45.
(4) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 20.
(5) Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 10.
(6) Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 24.