Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018AE4922

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo); nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov); nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy); nariadenie (EÚ) č. 345/2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu; nariadenie (EÚ) č. 346/2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania; nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi; nariadenie (EÚ) 2015/760 o európskych dlhodobých investičných fondoch; nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov; nariadenie (EÚ) 2017/1129 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu; a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu [COM(2018) 646 final – 2017/0230 (COD)]

    EESC 2018/04922

    Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, p. 58–61 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    22.3.2019   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 110/58


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo); nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov); nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy); nariadenie (EÚ) č. 345/2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu; nariadenie (EÚ) č. 346/2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania; nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi; nariadenie (EÚ) 2015/760 o európskych dlhodobých investičných fondoch; nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov; nariadenie (EÚ) 2017/1129 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu; a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu

    [COM(2018) 646 final – 2017/0230 (COD)]

    (2019/C 110/11)

    Hlavný spravodajca:

    Petr ZAHRADNÍK

    Konzultácia

    Európsky parlament, 4. 10. 2018

    Rada Európskej únie, 12. 11. 2018

    Právny základ

    článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

    Príslušná sekcia

    sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

    Prijaté v pléne

    12. 12. 2018

    Plenárne zasadnutie č.

    539

    Výsledok hlasovania

    (za/proti/zdržalo sa)

    121/0/4

    1.   Závery a odporúčania

    1.1.

    EHSV oceňuje pružnosť, s ktorou Európska komisia reaguje na vzniknuté problémy v bankových a finančných inštitúciách a prijíma ďalšie opatrenia na potlačenie praxe prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

    1.2.

    EHSV sa zároveň domnieva, že posilnenie koordinácie orgánov dohľadu a zefektívnenie postupov, v ktorých je viac zainteresovaných aktérov, by malo byť sprevádzané aj koordináciou činností s ostatnými príslušnými subjektmi, aby sa tento veľmi nebezpečný problém účinne vyriešil.

    1.3.

    EHSV upozorňuje, že technologické a komunikačné možnosti síce umožňujú vytvárať inovatívne finančné produkty, ktoré prinášajú prospech vkladateľom i investorom, ale zároveň sú pre páchateľov trestnej činnosti v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu aj veľkým pokušením. Aj preto apeluje, aby sa v rámci prijatých riešení čo najväčší dôraz kládol na elimináciu potenciálnych rizík.

    1.4.

    EHSV poukazuje na rastúci význam tohto problému v súvislosti s tretími krajinami vzhľadom na zvyšujúce sa geopolitické, bezpečnostné a politické riziká a zdôrazňuje, že EÚ musí byť v maximálnej miere pripravená eliminovať praktiky prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a odstrániť zneužívanie finančného trhu a finančných inštitúcií EÚ.

    1.5.

    EHSV si uvedomuje a rešpektuje skutočnosť, že opatrenia predložené v legislatívnom návrhu predstavujú síce dôležité, ale len čiastkové kroky v oblasti koordinácie, organizácie a kompetencií, na ktoré musia nadviazať ďalší súbor opatrení, ak sa má problém úspešne riešiť. Zároveň súhlasí s Európskou komisiou, že v záujme realizovateľnosti a udržateľnosti zvoleného postupu je vhodnejšie napredovať postupne, aby nedochádzalo k závažnejšiemu narušeniu stability a funkčnosti aktuálneho systému.

    1.6.

    EHSV je presvedčený, že v rámci nového rozdelenia právomocí orgánov dohľadu treba dosiahnuť rovnováhu medzi Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) s novými, posilnenými kompetenciami, a národnými orgánmi dohľadu, a to tak, aby všetky zainteresované strany čo najlepšie využili svoje možnosti s cieľom dospieť k žiaducemu riešeniu problému.

    1.7.

    EHSV zdôrazňuje význam internej komunikácie a komunikácie navonok o téme prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ak sa má dosiahnuť zámer opatrení. V prípade internej komunikácie je kľúčovým prvkom optimalizácia a ochrana informačných tokov medzi príslušnými orgánmi dohľadu; pokiaľ ide o komunikáciu navonok, ide o informovanie a osvetu verejnosti ako formu prevencie a pripravenosti na možný výskyt tejto trestnej činnosti.

    1.8.

    EHSV by zaujímalo, na základe čoho bol bankový sektor označený ako sektor, ktorý je najnáchylnejší na zneužitie na trestnú činnosť prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, keďže sa práv z tohto dôvodu posilnilo postavenie a právomoci EBA, ale nie ostatných dvoch európskych orgánov dohľadu.

    1.9.

    EHSV by ocenil, keby boli podrobnejšie načrtnuté nové vzťahy v oblasti koordinácie a súčinnosti medzi EBA a ostatnými orgánmi dohľadu na úrovni EÚ, národnými orgánmi dohľadu a najmä aj orgánmi dohľadu tretích krajín, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

    2.   Všeobecný kontext návrhu a kľúčové fakty

    2.1.

    Od roku 2011 platí v EÚ nový systém dohľadu nad finančným trhom, ktorý výrazne prispel k stabilite finančného trhu a obmedzeniu rizika. Jeho dôsledkom bola harmonizácia pravidiel finančných trhov v EÚ a zbližovanie činností v oblasti dohľadu nad nimi. Aj napriek tomu však následný rozvoj technologických a finančných inovácií ďalej posunul spektrum trestnej činnosti, ktorá zneužíva finančný sektor na podporu kriminality a legalizáciu príjmov z nej. Oba tieto druhy aktivít sú samozrejme nielen nežiaduce zo spoločenského hľadiska a zavrhnutiahodné, ale súčasne aj narúšajú funkčnosť a efektívnosť finančných trhov, lebo ich hlavným cieľom nie je dosiahnuť čo najväčší výnos založený na objektívnych možnostiach jednotlivých aktivít a ich ocenení, ale utajenie, skrytosť a neprezradenie. Tieto postupy potom prinášajú to, že prostriedky nemusia byť pridelené optimálne.

    2.2.

    Cieľom navrhovaných opatrení je tak nielen zabrániť možnostiam páchať trestnú činnosť a legalizovať jej následky, alebo tieto možnosti obmedziť, ale aj zachovať odolnosť finančných inštitúcií, ktoré sa pri tejto trestnej činnosti zneužívajú, a zaistiť ich stabilitu a bezpečnosť pre klientov a investorov. Takto sa tiež obmedzujú riziká v oblasti politiky a reputácie tak jednotlivých členských štátov, ako aj EÚ ako celku.

    2.3.

    Vzhľadom na skutočnosť, že finančné trhy sú v súčasnosti viacnárodné a prepojené tak, ako nikdy predtým, má na účely tohto návrhu zásadný význam vytvorenie systému, ktorý plní svoju funkciu v cezhraničnom kontexte, pretože empirické analýzy jasne dokazujú, že táto trestná činnosť sa stále častejšie pácha na cezhraničnom základe, o. i. so zapojením subjektov z tretích krajín. Ani najlepšia organizácia trestania tejto kriminality teda pre konečný úspech tohto úsilia nebude dostatočná, ak sa aplikuje len na úrovni jedného štátu. Preto je veľmi dôležitá efektívna súčinnosť národných orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, resp. národných orgánov dohľadu nad finančným trhom s orgánmi EÚ zameranými na túto oblasť, a okrem toho potom aj s orgánmi dohľadu tretích krajín.

    2.4.

    Navrhované opatrenie, ktoré je predmetom tohto stanoviska, predstavuje len čiastkové opatrenie v uvedenom úsilí. Aby sa toto úsilie mohlo považovať za úspešné, je nevyhnutná koordinácia s ďalšími prvkami, ktoré spolu vytvárajú systematický a sústavný prístup, ktorý bude v čo najväčšej miere sťažovať páchateľom páchanie tejto trestnej činnosti.

    2.5.

    Obsahom návrhu je predovšetkým:

    optimalizovať využívanie dostupných odborných poznatkov a zdrojov s cieľom centralizovať úlohy Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) súvisiace s predchádzaním praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a bojom proti nim;

    objasniť rozsah a obsah úloh súvisiacich s bojom proti praniu špinavých peňazí, ktorými bol poverený EBA;

    posilniť nástroje na uskutočňovanie úloh súvisiacich s bojom proti praniu špinavých peňazí;

    posilniť koordinačné úlohy EBA v oblasti medzinárodného boja proti praniu špinavých peňazí.

    3.   Všeobecné pripomienky

    3.1.

    EHSV sa domnieva, že téma boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nadobúda čoraz väčší význam nielen z dôvodu dynamických technologických zmien a finančných inovácií, ale aj preto, že sa nedávno podarilo odhaliť množstvo prípadov, keď bol bankový a finančný systém vo niekoľkých krajinách EÚ zneužitý na páchanie trestnej činnosti. Okrem toho má veľký význam aj zvýšené geopolitické riziko vrátane teroristickej činnosti.

    3.2.

    EHSV je znepokojený tým, že uvedený problém ďalej komplikuje skutočnosť, že k tejto trestnej činnosti a snahe o legalizáciu výnosov z nej získaných prostredníctvom finančného sektora dochádza nielen na cezhraničnom základe v rámci EÚ, ale aj v súvislosti s trestnou činnosťou, ktorá presahuje do tretích krajín. EHSV oceňuje, že Európska komisia svojím návrhom aktívne smeruje k riešeniu tohto problému.

    3.3.

    EHSV v tejto súvislosti pripomína, že napriek tomu, že revízia európskeho systému finančného dohľadu bola na programe v roku 2017 (1) a EHSV k nej zaujal stanovisko (2), ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí 15. februára 2018, viedli nové poznatky a okolnosti k tomu, že je potrebné novelizovať tento návrh zahrnutím dodatočných prvkov na posilnenie jeho účinnosti. Obsah uvedeného stanoviska EHSV však zostáva platný a relevantný v plnom rozsahu. EHSV súčasne oceňuje pružnú reakciu Európskej komisie na celý rad bankových škandálov v mnohých krajinách EÚ, čo len potvrdilo, že páchatelia trestnej činnosti sú schopní zneužívať tak technologické a komunikačné nástroje, ako aj platnú legislatívu. Odhaľujú pri tom slabé miesta systému EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

    3.4.

    EHSV konštatuje, že nové prvky návrhu majú najmä technický a organizačný charakter, hoci riešenie, ktoré povedie k účinnej náprave súčasného stavu, musí byť širšie a komplexnejšie. EHSV dodáva, že návrh sa týka úzkeho okruhu otázok spojených so zvýšením právomocí EBA a posilnením koordinácie medzi EBA a národnými orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, a v určitom ohľade a vo vybraných prípadoch aj určitej kontroly EBA nad nimi. Na druhej strane však návrh nerieši napríklad činnosť finančných spravodajských útvarov a jednotiek (FIU). Návrh sa všeobecne týka koordinácie činností a procesov, nie konkrétneho obsahu boja proti praniu špinavých peňazí.

    3.5.

    EHSV varuje a zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí nielen umožňuje legalizovať výnosy z činností, ktoré sa považujú za nezlučiteľné s právom a za trestné, ale súčasne vedie k nelogickej alokácii zdrojov, pri ktorej je hlavným cieľom nebyť odhalený a vložené prostriedky legalizovať či previesť na miesto, kde sa bude páchať ďalšia trestná činnosť, nie nutne zarobiť. EHSV pritom rešpektuje a zdôrazňuje skutočnosť, že predložená novela sa nezaoberá ani analýzou nových trendov a okolností, za ktorých v súčasných podmienkach k praniu špinavých peňazí dochádza. V rámci eliminácie týchto nekalých praktík sa návrh striktne a cielene zameriava na vybrané oblasti, pričom tou hlavnou je posilnenie úlohy EBA v rámci európskych orgánov dohľadu pri riešení problematiky boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a posilnenie koordinácie a komunikácie EBA s národnými orgánmi dohľadu, ktoré sa zaoberajú bojom proti praniu špinavých peňazí, ktoré sú zväčša súčasťou orgánov bankového dohľadu resp. dohľadu nad finančnými trhmi.

    3.6.

    EHSV sa domnieva, že v tomto kontexte má zásadný význam správne rozdelenie právomocí medzi EBA a národné orgány, pričom treba rešpektovať zásadu subsidiarity. Posilnenie právomocí EBA pri riešení cezhraničných transakcií je nevyhnutné, legitímne a oprávnené, na druhej strane však EHSV dodáva, že na riešenie prípadov, ktoré sú výlučne národné a ktoré EBA nie je schopná úplne identifikovať, je nutné ponechať právomoci v rukách národných orgánov.

    3.7.

    Vzhľadom na to, že otázka prania špinavých peňazí a financovania terorizmu má zásadný význam pre zabezpečenie zdravého hospodárskeho a finančného prostredia v celej EÚ, si EHSV kladie otázku, či by nebolo vhodné vytvoriť osobitnú štruktúru v rámci výkonnej zložky EÚ, napríklad nové generálne riaditeľstvo, ktoré by sa touto oblasťou zaoberalo. Vzhľadom na vytvorenie novej Európskej komisie v jeseni 2019 sa význam tejto problematiky.

    3.8.

    EHSV si tiež kladie otázku, na základe akých podkladov sa navrhuje, aby kľúčovú úlohu v rámci koordinácie pri riešení tohto problému zohrával EBA. Vyplýva z toho, že sa Európska komisia domnieva, že najväčší priestor pre pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu existuje v rámci EÚ v bankovom sektore?

    3.9.

    EHSV podporuje, aby v kontexte tohto návrhu došlo k zabezpečeniu efektívnej komunikácie o probléme, ktorý sa rieši. Táto komunikácia by mala byť zameraná nielen na efektívny prenos informácií medzi všetkými zúčastnenými orgánmi dohľadu (interná komunikácia), ale aj na zabezpečenie relevantnej informovanosti verejného priestoru (klientov finančného sektora a širokej verejnosti).

    4.   Konkrétne pripomienky

    4.1.

    EHSV žiada, aby návrh veľmi konkrétne vymedzoval oblasti a vzťahy, v ktorých EBA zaistí dominantné postavenie voči ostatným orgánom dohľadu EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu v podobe komplexnejšieho mandátu pre celý finančný trh.

    4.2.

    V rovnakom duchu EHSV žiada bližšie vysvetlenie podmienok, za ktorých môže EBA vykonávať dohľad nad postupmi vnútroštátnych orgánov dohľadu alebo priamo vydávať rozhodnutia adresované jednotlivým hospodárskym subjektom finančného sektora.

    4.3.

    EHSV súčasne veľmi zaujíma spôsob súčinnosti s orgánmi dohľadu v tretích krajinách.

    4.4.

    EHSV tiež žiada objasniť, akým spôsobom má dôjsť k centralizácii všetkých príslušných informácií spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré poskytnú vnútroštátne orgány, a to v prípadoch, ak ide o tajné alebo prísne tajné zdroje, ako aj to, akým spôsobom budú chránené.

    V Bruseli 12. decembra 2018

    Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Luca JAHIER


    (1)  Pôvodný legislatívny návrh COM(2017) 536 final z 20. 9. 2017. Jeho cieľom bolo posilniť schopnosť európskych orgánov dohľadu zabezpečovať konvergentný a účinný dohľad nad finančným trhom, nesledoval sa ním však osobitný cieľ posilniť mandát týchto orgánov v záležitostiach týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

    (2)  Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 63.


    Top