—

so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou a na prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Kryme, o európskej susedskej politike a o Východnom partnerstve, a najmä na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení a prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou (1), uznesenie zo 4. februára 2016 o situácii v oblasti ľudských práv na Kryme, najmä krymských Tatárov (2), uznesenie z 12. mája 2016 o krymských Tatároch (3) a uznesenie zo 16. marca 2017 o ukrajinských väzňoch v Rusku a situácii na Kryme (4),

—

so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 25. septembra 2017 o situácii v oblasti ľudských práv v dočasne okupovanej Krymskej autonómnej republike a meste Sevastopoľ (Ukrajina),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/262 z 27. marca 2014 nazvanú Územná celistvosť Ukrajiny a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 71/205 z 19. decembra 2016 nazvanú Situácia v oblasti ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a v meste Sevastopoľ (Ukrajina),

—

so zreteľom na rozhodnutia Rady naďalej uplatňovať sankcie uvalené na Ruskú federáciu v súvislosti s nezákonnou anexiou Krymu,

—

so zreteľom na medzinárodné humanitárne právo, a najmä na jeho ustanovenia o okupovaných územiach, zaobchádzaní s civilistami a ich ochrane,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže mnoho dôveryhodných správ vrátane najnovšej správy vysokého komisára OSN pre ľudské práva poskytuje dôkazy o čoraz častejšom porušovaní ľudských práv na Kryme, ktoré sa týka predstaviteľov krymských Tatárov, novinárov, zamestnancov médií, blogerov, ako aj obyčajných ľudí, ktorí vystupujú proti ruskej okupácii alebo sa len snažia zdokumentovať zverstvá páchané de facto orgánmi;

B.

keďže v správe Úradu OSN pre ľudské práva z 25. septembra 2017 o situácii v oblasti ľudských práv v dočasne okupovanej Krymskej autonómnej republike a meste Sevastopoľ (Ukrajina) sa uvádza, že „boli zdokumentované prípady závažného porušovania ľudských práv, ako je svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie, nedobrovoľné zmiznutia, zlé zaobchádzanie a mučenie, a aspoň jedna mimosúdna poprava“;

C.

keďže Ilmi Umerov, vodca krymských Tatárov a podpredseda Medžlisu, bol na základe článku 208.1 ruského trestného zákona o „verejnom nabádaní na konanie zamerané na porušovanie územnej celistvosti Ruska“ odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov za vyjadrenie nesúhlasu s nezákonnou anexiou Krymu;

D.

keďže Achtem Čijgoz, podpredseda Medžlisu, bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní osem rokov za „zorganizovanie masových nepokojov“26. februára 2014;

E.

keďže novinárovi Mykolovi Semenovi bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka a trojročný zákaz vykonávania novinárskej činnosti na základe článku 280.1 ruského trestného zákona o „verejnom nabádaní na konanie zamerané na porušovanie územnej celistvosti Ruska“;

F.

keďže nedávne súdne rozhodnutia sú dôkazom toho, že súdny systém je zneužívaný ako politický nástroj na potlačenie odporcov anexie Krymu Ruskom;

G.

keďže vo viacerých prípadoch boli zaznamenané únosy, nedobrovoľné zmiznutia, ako aj mučenie a kruté a ponižujúce zaobchádzanie v zariadeniach určených na zaistenie; keďže mučenie sa využíva na získanie falošných dôkazov o vine; keďže tieto obvinenia neboli doteraz riadne preskúmané;

H.

keďže rozsiahle vyvlastňovanie verejného a súkromného majetku na Kryme sa prebieha bez náhrady a bez toho, aby sa prihliadalo na ustanovenia medzinárodného humanitárneho práva o ochrane majetku pred zaistením alebo zničením;

I.

keďže zatvorením médií sa priestor pre fungovanie občianskej spoločnosti na Kryme značne zmenšil, čo neúmerne zasiahlo komunitu krymských Tatárov, ich právo na informácie a právo na zachovanie vlastnej kultúry a identity;

J.

keďže anexia Krymu Ruskou federáciou je nezákonná a je v rozpore s medzinárodným právom a európskymi dohodami, ktoré podpísali Ruská federácia a Ukrajina, a to najmä s Chartou Organizácie Spojených národov, Helsinským záverečným aktom a Budapeštianskym memorandom z roku 1994, ako aj so Zmluvou o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou z roku 1997;

K.

keďže počas trvania anexie má byť za ochranu obyvateľov a občanov Krymu zodpovedná Ruská federácia, a to prostredníctvom de facto orgánov prítomných v regióne;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.