17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/56

—

so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 8, 10, 19 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (1) (prepracované znenie),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 7. marca 2014 o posilnení zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien prostredníctvom transparentnosti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2013 s názvom Správa o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (COM(2013)0861),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien (COM(2010)0078),

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011,

—

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie opierajúcu sa o článok 157 ZFEÚ,

—

so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť o indexe rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na ustanovenia dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) z roku 1994 o pracovnom pomere na čiastočný úväzok, ktorý zaväzuje krajiny, aby do zákaziek v rámci verejného obstarávania zapracovali pracovnú doložku vrátane otázky rovnakého platového ohodnotenia,

—

so zreteľom na dohovor MOP o rovnakom odmeňovaní z roku 1951,

—

so zreteľom na článok 11 ods. 1 písm. d) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciou 34/180 z 18. decembra 1979,

—

so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva z decembra 2014 s názvom Byť transsexuálom v Európskej únii,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (3),

—

so zreteľom na posúdenie vykonávania smernice 2006/54/ES v rámci EÚ, ktoré vypracovalo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0213/2015),

A.

keďže rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami je jednou zo základných zásad práva EÚ;

B.

keďže diskriminácia na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie je podľa práva EÚ zakázaná;

C.

keďže ekonomická nezávislosť je pre európskych občanov, ženy aj mužov, predpokladom na vykonávanie kontroly a skutočnej možnosti voľby v ich životoch;

D.

keďže v smernici 2006/54/ES sa výslovne uvádza odkaz na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v ktorej sa stanovuje, že zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a so ženami nemožno obmedziť na zákaz diskriminácie vychádzajúcej zo skutočnosti, že daná osoba je jedného alebo druhého pohlavia, ale že sa uplatňuje aj na diskrimináciu na základe zmeny pohlavia osoby;

E.

keďže zásada rovnakej odmeny je zakotvená v zmluvách už od ich prijatia v roku 1957; keďže zásada rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty je teraz uznaná v článku 157 ZFEÚ a zahrnutá v prepracovanej smernici 2006/54/ES (ďalej len „prepracované znenie smernice“);

F.

keďže cieľom prepracovaného znenia smernice bolo zjednotiť právne predpisy EÚ v tejto oblasti, zosúladiť ich s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a zabezpečiť zjednodušenie a modernizáciu príslušných zákonov týkajúcich sa rovnosti na vnútroštátnej úrovni, a tým prispieť k zlepšeniu situácie žien na pracovnom trhu; keďže podiel žien na vyšších manažérskych pozíciách bol v roku 2014 v spoločnostiach pôsobiacich v EÚ nižší ako 18 %;

G.

keďže v prepracovanom znení smernice sa zaviedli niektoré novelizačné prvky, ako je vykonávanie zásady rovnosti príležitostí a vymedzenie pojmu nepriamej diskriminácie, ochrana pred diskrimináciou z dôvodu zmeny pohlavia osoby, a výslovne je uvedené zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života; keďže kľúčovou výzvou pre všetky členské štáty je správne uplatňovanie a presadzovanie predpisov o rovnakej odmene, ako sa ustanovuje v smernici 2006/54/ES, a keďže vplyv týchto novelizačných prvkov je v členských štátoch naďalej obmedzený; keďže aj napriek dôležitému súboru právnych predpisov, ktoré sú v platnosti už takmer 40 rokov, prijatým opatreniam a vynaloženým zdrojom je pokrok v tejto oblasti veľmi pomalý a stále existujú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, ktoré v rámci EÚ dosahujú v priemere 16,4 %, pričom však medzi jednotlivými členskými štátmi existujú výrazné rozdiely;

H.

keďže okrem iného sa teraz dohody o mzdách čoraz častejšie prijímajú na individuálnej báze, čo prispieva k nedostatku informácií a transparentnosti v štruktúre odmeňovania zamestnancov a vytvára prostredie, v ktorom rodové predsudky a diskriminácia v štruktúrach odmeňovania zostáva pred zamestnancami a/alebo ich zástupcami skrytá, a teda je mimoriadne zložité ju dokázať, čím sa narúša účinné vykonávanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu, ktorej bráni aj nedostatočná transparentnosť ohľadom koncepcie práce rovnakej hodnoty a procedurálne prekážky;

I.

keďže väčšia rovnosť medzi mužmi a ženami má vo všeobecnosti prínos pre hospodárstvo a spoločnosť a keďže zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov pomáha znížiť mieru chudoby a zvýšiť celoživotné príjmy žien a je dôležité pre rast zamestnanosti, konkurencieschopnosť a oživenie hospodárstva; keďže rozdiely v odmeňovaní sú ešte výraznejšie medzi ženami s niekoľkými znevýhodneniami súčasne, ako napríklad so zdravotným postihnutím, s príslušnosťou k menšinám a s nedostatočnou kvalifikáciou; keďže medzi chudobnými pracujúcimi sa častejšie nachádzajú rodiny s jedným rodičom, pričom podiel osamelých rodičov je v prípade žien vyšší než v prípade mužov; keďže rozdiely v odmeňovaní žien a mužov tak majú vážny vplyv na životné podmienky a životné príležitosti mnohých európskych rodín;

J.

keďže miera zamestnanosti žien je vo všeobecnosti nižšia ako u mužov; keďže v roku 2013 predstavovala v EÚ-28 miera zamestnanosti mužov 69,4 % v porovnaní s mierou zamestnanosti 58,8 % v prípade žien (4);

K.

keďže v súvislosti s mierou zamestnanosti žien sa dosiahol iba obmedzený pokrok a úroveň profesijnej a sektorovej segregácie žien a mužov podľa rôznych typov pracovných miest zostáva pomerne vysoká, pričom niektoré pracovné kategórie zastávajú hlavne ženy, a tieto odvetvia a povolania sú spravidla slabšie platené či hodnotené, aj napriek existujúcemu rámcu na úrovni EÚ a členských štátov; keďže táto situácia má tiež vplyv na rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v priebehu života; keďže vertikálna segregácia, keď ženy pôsobia najmä v pracovnom pomere na čiastočný úväzok, v horšie platených profesiách alebo na pozíciách, ktoré sú v hierarchii na nižšej úrovni, tiež prispieva k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov; keďže horizontálna a vertikálna segregácia predstavujú prekážky profesijného rozvoja žien, vedú k nižšej miere viditeľnosti a zastúpenia žien v spoločenskej a verejnej sfére a ako také v širšom meradle prispievajú k väčším rozdielom a keďže ich prekonaním a umožnením väčšiemu počtu žien zastávať v organizačnej hierarchii vyššie pozície by sa mladým ženám a dievčatám poskytli pozitívne vzory;

L.

keďže miera nezamestnanosti je nižšia vo vidieckych oblastiach a navyše mnohé ženy nie sú zahrnuté do oficiálneho trhu práce, a preto nie sú registrované ako nezamestnané ani zahrnuté do štatistík týkajúcich sa nezamestnanosti, čo spôsobuje určité finančné a právne problémy, pokiaľ ide o materskú dovolenku a pracovnú neschopnosť, získanie nároku na dôchodok a prístupu k sociálnemu zabezpečeniu, ako aj problémy v prípade rozvodu; keďže vidiecke oblasti sú znevýhodnené nedostatkom vysokokvalitných pracovných príležitostí;

M.

keďže posilnenie postavenia žien a dievčat prostredníctvom vzdelávania, najmä v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, ako aj povzbudzovanie žien, aby sa zúčastňovali na odbornej príprave a programoch celoživotného vzdelávania vo všetkých odvetviach sú dôležitými prvkami pri podpore rovnakého zaobchádzania a rovnakých príležitostí v zamestnaní; keďže odborné zručnosti a kompetencie žien sú často podhodnotené, rovnako aj povolania a pracovné miesta, v ktorých sú ženy početnejšie zastúpené, pričom tento postoj nie je vždy odôvodnený objektívnym kritériom;

N.

keďže v smernici 2006/54/ES sa uvádza, že členské štáty môžu s cieľom zabezpečiť v praxi úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami v pracovnom živote zachovať alebo prijať opatrenia poskytujúce špecifické výhody, aby sa nedostatočne zastúpenému pohlaviu uľahčil výkon povolania alebo aby sa zabránilo alebo nahradilo znevýhodnenie v profesionálnej kariére (5);

O.

keďže materstvo a starostlivosť o deti, staršie osoby, chorých alebo zdravotne postihnutých členov rodiny a iné závislé osoby predstavujú ďalšiu prácu, občas prácu na plný úväzok, ktorú takmer výlučne vykonávajú ženy; keďže táto práca je málokedy zaplatená a spoločnosť ju dostatočne nedoceňuje napriek tomu, že má obrovský sociálny význam, prispieva k sociálnemu zabezpečeniu a môže sa merať pomocou ekonomických ukazovateľov, ako je HDP; keďže to má za následok prehĺbenie rozdielov v príjmoch, ktoré existujú medzi ženami a mužmi, a negatívny vplyv na kariérny postup žien v dôsledku nákladov z rokov strávených mimo trhu práce alebo zníženého počtu hodín z dôvodu dohôd o pracovnom pomere na čiastočný úväzok, a následne aj na prehĺbenie rozdielov v dôchodkoch medzi ženami a mužmi; keďže vplyv týchto prvkov na celoživotné príjmy sa v jednotlivých členských štátoch líši v závislosti od výšky pomoci poskytovanej rodičom vrátane poskytovania starostlivosti o deti buď podľa legislatívnych opatrení, alebo kolektívnych zmlúv;

P.

keďže rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sa zvyšujú po odchode do dôchodku a rozdiely v dôchodkoch sú tak výrazne vyššie ako rozdiely v odmeňovaní; keďže ženy dostávajú v priemere o 39 % nižšie dôchodky ako muži; keďže táto situácia je spôsobená sociálnymi a hospodárskymi faktormi, ako sú zamestnanecké a vysokosegregované trhy práce, nedocenenie ženskej práce, vyšší podiel žien pracujúcich na čiastočný úväzok, nižšia hodinová mzda a nižší počet rokov v zamestnaní; keďže sa tým zvyšuje riziko chudoby žien v dôchodkovom veku; keďže viac ako tretina starších žien v EÚ nepoberá žiadny dôchodok;

Q.

keďže niektoré kategórie žien sú ohrozené viacnásobnou diskrimináciou v zamestnaní a povolaní, napr. príslušníčky etnických menšín, lesbičky, bisexuálky, transrodové ženy, slobodné ženy, ženy so zdravotným postihnutím a staršie ženy;

R.

keďže prepracované znenie smernice je jasným dôkazom, že všetky formy menej priaznivého zaobchádzania v súvislosti s tehotenstvom alebo materskou dovolenkou predstavujú diskrimináciu; keďže v prepracovanom znení smernice sa jasne stanovuje záruka návratu do práce po materskej dovolenke na rovnaké pracovné miesto alebo rovnocenné pracovné miesto a ochrana mužov a žien pred prepustením, ak si uplatňujú právo na rodičovskú dovolenku a/alebo dovolenku z dôvodu osvojenia;

S.

keďže sociálni partneri (odborové zväzy a zamestnávatelia) a organizácie občianskej spoločnosti majú veľmi dôležitú úlohu pri podpore rovnakého zaobchádzania a presadzovaní koncepcie práce na základe rovnosti odmeňovania;

T.

keďže orgány pre rovnosť sú zastúpené vo všetkých členských štátoch, ale ich práca a vplyv sa do veľkej miery líšia v závislosti od miery ich nezávislosti, právomocí a zdrojov; keďže takéto orgány by sa mali primerane podporovať a posilniť pri plnení ich úloh, so zreteľom na presadzovanie, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania nezávislým a účinným spôsobom;

U.

keďže Európsky parlament opakovane vyzval Komisiu, aby preskúmala existujúce právne predpisy s cieľom riešiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; keďže odstránenie týchto rozdielov by predstavovalo prostriedok na zvýšenie miery zamestnanosti žien, zlepšenie situácie mnohých európskych rodín a zníženie rizika chudoby u žien, najmä v dôchodkovom veku;

V.

keďže odstránenie rodových rozdielov by predstavovalo spôsob, ako dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 z hľadiska zamestnanosti a zníženia chudoby a zabezpečiť voľný pohyb pracovníkov ako základnú európsku slobodu; keďže podľa záverov posúdenia európskej pridanej hodnoty (6) sa znížením rozdielov v odmeňovaní žien a mužov o jeden percentuálny bod zvýši hospodársky rast o 0,1 %;

W.

keďže tradičné rodové roly a stereotypy majú vo všeobecnosti stále veľký vplyv na rozdelenie práce v domácnosti, školstve, kariére, na pracovisku a v spoločnosti;

1.

konštatuje, že členské štáty vo všeobecnosti zosúladili svoje vnútroštátne právne predpisy s právnymi predpismi EÚ (7); poukazuje na to, že správna transpozícia ustanovení prepracovaného znenia smernice do vnútroštátnych právnych predpisov sa sama osebe ukázala ako nedostatočná na dosiahnutie ich plného uplatňovania a účinného presadzovania a že rozdiely v odmeňovaní žien a mužov pretrvávajú;

2.

vyjadruje poľutovanie, že hoci členské štáty boli povinné transponovať iba „podstatné zmeny“ vyplývajúce z prepracovaného znenia smernice, transpozícia smernice bola dostatočne jasná a správna iba v dvoch členských štátoch, pričom vo zvyšných 26 členských štátov sú niektoré veci stále nedoriešené; zdôrazňuje však, že tieto zmeny neboli jasne určené; zdôrazňuje skutočnosť, že úsilie Komisie monitorovať vykonávanie bolo obmedzené vo svojom dosahu, pokiaľ ide o zabezpečenie jednotného prístupu a nevyhnutného usmernenia s cieľom umožniť účinné vykonávanie na vnútroštátnej úrovni;

3.

zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty nevyužili príležitosť na zjednodušenie a modernizáciu svojich právnych predpisov o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní so ženami a mužmi vo veciach zamestnanosti a povolania; poukazuje na to, že sa očakáva, že členské štáty nielenže transponujú smernicu, ale že zabezpečia aj monitorovanie vykonávania zásady rovnakého odmeňovania a presadzovanie všetkých dostupných opravných prostriedkov pre diskrimináciu v odmeňovaní;

4.

vyjadruje poľutovanie, že Komisia ešte stále neprijala legislatívnu iniciatívu, ktorú sa zaviazala predložiť minulý rok, aby podporila a uľahčila účinné vykonávanie zásady rovnakého odmeňovania v praxi; vyzýva preto Komisiu, aby určila slabé miesta prepracovaného znenia smernice a urýchlene pripravila legislatívny návrh, ktorým by ho nahradila, pričom v tomto návrhu stanoví účinnejšie prostriedky dohľadu nad vykonávaním a presadzovaním smernice v členských štátoch;

5.

navyše poukazuje na to, že v dôsledku obavy zo straty zamestnania museli mnohé ženy vylúčiť možnosť zosúladenia pracovného a rodinného života v podobe kratšieho pracovného dňa alebo podobných foriem, čím sa sťažilo vyváženie rodinného života, v dôsledku čoho sa v niektorých členských štátoch zhoršila beztak klesajúca miera pôrodnosti; žiada Komisiu, aby vyhodnotila tento trend a opatrenia, ktoré prijali jednotlivé vlády na boj proti tomuto javu, a aby predložila opatrenia na zmiernenie vplyvu krízy na rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a zosúladenie pracovného a rodinného života;

6.

zdôrazňuje, že hoci rozdiely v miere zamestnanosti a odmeňovania medzi mužmi a ženami sa v uplynulých rokoch mierne znížili, nie je to dôsledok zlepšenia situácie žien, ale toho, že miera zamestnanosti a úroveň odmeňovania mužov sa počas hospodárskej krízy znížili;

7.

zdôrazňuje skutočnosť, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ sa musí dodržiavať zásada rovnakej odmeny v každom z prvkov odmeňovania mužov a žien;

8.

opakovane zdôrazňuje, že pre porovnanie na úrovni EÚ je potrebné jasne a harmonizovane vymedziť pojmy, ako sú napríklad rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, rozdiely v ich dôchodkoch, odmeňovanie, priama a nepriama diskriminácia v odmeňovaní, a najmä práca považovaná za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty; domnieva sa, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ by sa mala hodnota práce posudzovať a porovnávať na základe objektívnych kritérií, ako sú požiadavky na vzdelávanie, odbornosť a odbornú prípravu, zručnosti, úsilie a zodpovednosť, vykonaná práca a povaha zahrnutých úloh; poukazuje na to, že vzhľadom na rôzne typy pracovných zmlúv, ktoré existujú, môže súčasný štatutárny a zmluvný výpočet rozdielov v odmeňovaní žien a mužov viesť k skreslenému chápaniu problému rovnakej odmeny; vyzýva Komisiu, aby analyzovala možné skreslenia a navrhla vhodné riešenia vrátane zavedenia povinných mzdových auditov v spoločnostiach kótovaných na burze v členských štátoch EÚ, s výnimkou malých a stredných podnikov (MSP), a možnosti uloženia sankcií v prípade ich nedodržania;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmapovali uplatňovanie existujúcich systémov hodnotenia a klasifikácie práce, ktoré sa značne líšia; vyzýva Komisiu, aby zaviedla usmernenia pre rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie práce vrátane osobitných opatrení, ako je pomerné zastúpenie žien a mužov v hodnotiacich komisiách, vývoj rodovo neutrálnych opisov pracovných miest a hodnotiacich tabuliek a vymedzenie jasných kritérií posudzovania hodnoty práce; vyzýva členské štáty, aby zaviedli a používali jasné a rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie práce založené na usmerneniach, ktoré uverejnila Komisia, aby mohli odhaliť nepriamu diskrimináciu v odmeňovaní súvisiacu s podhodnocovaním pracovných miest, ktoré zvyčajne zastávajú ženy;

10.

trvá na tom, že hodnotenie práce a klasifikačné systémy by mali byť prednostne založené na kolektívnom vyjednávaní;

11.

zdôrazňuje, že prostredníctvom jasného a harmonizovaného systému klasifikácie zamestnaní a väčšej transparentnosti v oblasti miezd sa zlepší prístup k spravodlivosti; berie na vedomie, že niektoré členské štáty už prijali konkrétne opatrenia na zabezpečenie transparentnosti v oblasti miezd; zdôrazňuje, že existuje nepomer medzi týmito opatreniami, a berie na vedomie odporúčania Komisie z roku 2014 týkajúce sa transparentnosti miezd, aj keď s poľutovaním konštatuje, že nemajú záväzný charakter; vyzýva členské štáty, aby aktívne vykonávali uvedené odporúčania Komisie prostredníctvom transparentnosti a ďalších pozitívnych opatrení legislatívnou cestou, pretože takýto postup sa ukázal ako úspešný, a to zavedením odporúčaných a prispôsobených opatrení mzdovej transparentnosti, vyzýva Komisiu, aby zhodnotila skutočný vplyv týchto odporúčaní vrátane požiadavky, aby podniky pravidelne predkladali správy o priemernej mzde podľa kategórie zamestnancov alebo pozície, rozdelené podľa rodovej príslušnosti; vyzýva Komisiu, aby do svojho nového legislatívneho návrhu zaradila opatrenia spomínané vo svojich odporúčaniach z roku 2014 o transparentnosti miezd, rozdieloch v odmeňovaní mužov a žien a právomociach vnútroštátnych orgánov pre rovnosť; vyzýva členské štáty, aby vyvíjali nátlak voči nerovnakým postupom v odmeňovaní a na podporu transparentnosti miezd v súlade s požiadavkami odborových organizácií a orgánov pre rovnosť, okrem iných zúčastnených strán;

12.

zdôrazňuje význam boja proti nepriamej diskriminácii v dôchodkových systémoch, a to nielen v zamestnaneckých systémoch, ale aj v súvislosti s postupmi zákonných dôchodkových systémov; zdôrazňuje, že Súdny dvor EÚ sa jasne vyjadril, že zamestnanecké dôchodkové systémy sa majú považovať za odmeňovanie a že na tieto systémy sa teda tiež vzťahuje zásada rovnakého zaobchádzania, napriek tomu, že rozdiel medzi zákonnými a zamestnaneckými dôchodkovými systémami je v niektorých členských štátoch problematický a koncepcia zamestnaneckých dôchodkových systémov nie je v niektorých členských štátoch známa, čo by mohlo viesť k nepriamej diskriminácii na trhu práce; uznáva, že ženy majú obmedzenejší prístup k zamestnaneckým systémom sociálneho zabezpečenia z dôvodu kratšieho pracovného času, kratšieho obdobia služby a horizontálnej a vertikálnej rodovej segregácie na trhu práce a rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, pričom systémy založené na príspevkoch zriedkakedy zohľadňujú prestávky súvisiace s opatrovníctvom a nedobrovoľnú prácu na čiastočný úväzok; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv prechodu od štatutárnych štátnych dôchodkov na zamestnanecké a súkromné systémy na rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie tejto zásady a podávala o ňom správy, pretože sa ukázalo, že transpozícia je v niektorých členských štátoch nejasná;

13.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ich nárok na dávky v materstve a aby prijali opatrenia na zabránenie nespravodlivému prepúšťaniu zamestnankýň počas tehotenstva a po návrate do práce po skončení materskej dovolenky; vyzýva tiež Radu, aby konečne prijala spoločnú pozíciu k revízii smernice o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a ochrany ich zdravia pri práci (smernica o materskej dovolenke); vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala spoločnú pozíciu k návrhu smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach;

14.

konštatuje, že pri vykonávaní ustanovení o ochrane pred diskrimináciou v súvislosti s materskou dovolenkou a otcovskou dovolenkou a/alebo dovolenkou na účely osvojenia existujú značné rozdiely medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa uceleným spôsobom na vnútroštátnej úrovni riešili konkrétne existujúce problémy vrátane odvetvových rozdielov (medzi verejným a súkromným sektorom), organizačných rozdielov (medzi spoločnosťami a medzi veľkými, malými a strednými podnikmi), situácie týkajúcej sa netypických a čiastočných úväzkov a postupov ukončenia zmlúv na dobu určitú v rámci ochrannej lehoty, ktoré vedú k dobrovoľnému skončeniu pracovného pomeru;

15.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podnikli kroky na boj proti všetkým formám viacnásobnej diskriminácie, zabezpečili uplatňovanie zásady nediskriminácie a rovnosti na trhu práce a pri prístupe k zamestnaniu vrátane odstraňovania diskriminácie etnických menšín a osôb so zdravotným postihnutím a diskriminácie na základe rodu, veku, náboženského vyznania alebo viery, sexuálnej orientácie a rodovej identity a najmä aby prijali opatrenia v oblasti sociálnej ochrany s cieľom zabezpečiť, že nároky žien na odmenu a sociálne dávky vrátane dôchodkov sú rovnaké ako v prípade mužov s rovnakými alebo podobnými skúsenosťami, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili účinné monitorovacie systémy a prijali opatrenia v oblasti dohľadu a kontroly na zlepšenie zberu údajov o prípadoch obťažovania a diskriminácie na základe pohlavia, a to aj pokiaľ ide o diskrimináciu súvisiacu s tehotenstvom, materskou dovolenkou a inými formami dovolenky; je presvedčený, že v týchto prípadoch je tiež potrebné stanoviť systém sankcií, je však potrebné vyvinúť úsilie predovšetkým v oblasti prevencie s cieľom sprístupniť služby tehotným ženám alebo prvorodičkám, čo im môže pomôcť zosúladiť tehotenstvo alebo materstvo so svojím povolaním bez toho, aby boli nútené voliť medzi prácou a rodinou, ako k tomu ešte stále veľmi často dochádza; vyzýva Komisiu, aby do svojej hodnotiacej správy o vykonávaní smernice 2006/54/ES zahrnula posúdenie vykonávania článku 26 (týkajúceho sa sexuálneho obťažovania);

17.

vyzýva Komisiu, aby navrhla jasné opatrenia s cieľom účinnejšie bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek tomu, že právo EÚ chráni jednotlivcov pred diskrimináciou v zamestnaní, 30 % transrodových uchádzačov o zamestnanie čelilo pri hľadaní zamestnania diskriminácii a v prípade transrodových žien bola najvyššia pravdepodobnosť, že sa v roku, ktorý predchádzal prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva o lesbičkách, homosexuáloch, bisexuáloch a transrodových osobách, cítili diskriminované; upozorňuje na to, že ide o porušenie Charty základných práv Európskej únie: vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala účinnosť vnútroštátnych orgánov zaoberajúcich sa sťažnosťami a postupov v súvislosti s vykonávaním smerníc o rodovej rovnosti, pokiaľ ide o rodovú identitu, rodové vyjadrenie a zmenu pohlavia; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla odborné znalosti o spôsoboch riešenia diskriminácie v zamestnaní na základe „pohlavných znakov“; vyzýva Komisiu, aby podporovala a povzbudzovala členské štáty pri zapájaní transrodových a intersexuálnych osôb do odbornej prípravy v oblasti rozmanitosti a spolupracovala so zamestnávateľmi, čo sa týka opatrení na pracovisku, napríklad presadzovania anonymných postupov prijímania zamestnancov; vyzýva členské štáty, aby využívali prostriedky z Európskeho sociálneho fondu (ESF) na aktívne riešenie problému diskriminácie transrodových osôb v súlade s judikatúrou Súdneho dvora;

18.

považuje za poľutovaniahodné, že mnohé členské štáty pri transponovaní smernice nezaviedli explicitnú ochranu pred diskrimináciou na základe zmeny pohlavia, a vyzýva Komisiu, aby vzala členské štáty na zodpovednosť; pripomína, že je dôležité, aby členské štáty do svojich vnútroštátnych právnych predpisov jasne zahrnuli zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; vyjadruje presvedčenie, že súčasná právna ochrana, ktorú smernica poskytuje osobám, ktoré majú v úmysle prejsť zmenou pohlavia, touto zmenou prechádzajú alebo ňou prešli, by sa mala rozšíriť na všetky transrodové osoby; v tomto smere žiada, aby bol v budúcnosti pri prepracovaní zahrnutý do smernice výslovný zákaz diskriminácie na základe rodovej identity;

19.

poukazuje na to, že prístup k spravodlivosti v tejto oblasti je obmedzený v dôsledku niekoľkých príčin, ako je napríklad dĺžka postupov alebo náklady na postupy, problémy, ktorým čelia orgány pre rovnosť v niektorých členských štátoch, chýbajúca transparentnosť miezd, chýbajúca bezplatná právna pomoc a strach zo stigmatizácie alebo z odplaty, ak by obete prehovorili o diskriminácii na pracovisku; zdôrazňuje skutočnosť, že použitie pravidla dôkazného bremena v niektorých členských štátoch tiež predstavuje problémy, čo sťažuje ochranu pracovníčok, lebo veľakrát nemajú k príslušným informáciám žiadny alebo iba obmedzený prístup a navyše sa obávajú straty zamestnania; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zohrávali aktívnu úlohu pri poskytovaní pomoci obetiam diskriminácie, a to buď priamo, alebo prostredníctvom podpory orgánov pre rovnosť, odborových organizácií, komunitných organizácií a mimovládnych organizácií pôsobiacich v tejto oblasti; poukazuje na to, že relevantným riešením na zlepšenie prístupu k spravodlivosti v tejto oblasti by bolo poskytnúť nezávislým orgánom pre rovnosť právomoc poskytovať pomoc obetiam diskriminácie vrátane bezplatnej právnej pomoci, ako aj právo zastupovať jednotlivcov v prípade diskriminácie v odmeňovaní; v tejto súvislosti navrhuje, aby boli v členských štátoch zavedené systémy dôverného informovania, ktoré ženám umožnia ohlasovať možné prípady nerovnakého zaobchádzania na pracovisku;

20.

vyzýva Komisiu, aby zhodnotila, spoločne využívala a porovnala existujúce najlepšie postupy a šírila výsledky tohto hodnotenia, pokiaľ ide o účinné opatrenia, ktoré by členské štáty mohli prijať na podporu zamestnávateľov a organizácií zapojených do odbornej prípravy, aby sa zabránilo všetkým formám rodovej diskriminácie, najmä pokiaľ ide o obťažovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku, prostredníctvom zlepšenia prístupu k zamestnaniu, poskytnutia ďalšieho odborného vzdelávania a podpory najlepších postupov;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zjednodušenie a zlepšenie prístupu žien k celoživotnému vzdelávaniu, odbornej príprave a mentorským sieťam v celej Európe, najmä v odvetviach, v ktorých dominujú muži, a aby šírili najlepšie postupy;

22.

opakovane zdôrazňuje, že orgány pre rovnosť by mali mať právomoci a primerané zdroje a personál s cieľom účinne a nezávisle monitorovať právne predpisy, ktorými sa podporuje rovnosť medzi ženami a mužmi, a podávať o nich správy; zdôrazňuje, že vo všetkých členských štátoch musí byť zaručená nezávislosť orgánov pre rovnosť, pričom za presnú inštitucionálnu formu týchto orgánov nesú zodpovednosť členské štáty;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyzvali sociálnych partnerov (odborové organizácie a zamestnávateľov), občiansku spoločnosť a orgány pre rovnosť, aby podporovali monitorovanie rovnoprávnych postupov na pracovisku vrátane flexibilných foriem organizácie práce s cieľom uľahčiť zosúladenie pracovného a súkromného života a ďalej kontrolovať kolektívne zmluvy, platné mzdové tarify a systémy klasifikácie práce, aby sa tak zabránilo akejkoľvek priamej alebo nepriamej diskriminácii žien; v záujme zabezpečenia lepšej ochrany pred diskrimináciou zdôrazňuje aj význam ďalších nástrojov, napr. kódexov správania, výskumu a výmeny skúseností a osvedčených postupov v oblasti rodovej rovnosti;

24.

zastáva názor, že ochrana údajov sa nesmie využívať ako ospravedlnenie pre neuverejnenie výročných správ o mzdách na úrovni pracovísk;

25.

vyzýva členské štáty, aby posilnili povinnosť veľkých a stredných podnikov zabezpečiť systematické presadzovanie rovnakého zaobchádzania a pravidelne svojim zamestnancom poskytovať príslušné informácie vrátane informácií o otázkach rovnakého odmeňovania; opakovane zdôrazňuje, že zavedenie finančných sankcií pre zamestnávateľov, ktorí nerešpektujú rovnosť miezd, bude pravdepodobne vhodným prostriedkom na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili inštitucionálne mechanizmy na vykonávanie rovnosti medzi ženami a mužmi, napríklad zabezpečením toho, aby mali kontrolné orgány a orgány presadzovania práva v súvislosti so zásadou rovnakej odmeny potrebné technické, ľudské a finančné zdroje, a podporovali sociálnych partnerov v posudzovaní kolektívnych zmlúv z hľadiska rovnosti žien a mužov;

27.

upozorňuje na to, že je potrebné posilniť verejné mechanizmy inšpekcie práce a prijať metódy na meranie hodnoty práce, pričom treba poukázať napríklad na povolania, v ktorých sú nízke mzdy, zamestnancami sú prevažne ženy a ktoré tak predstavujú formu nepriamej diskriminácie v oblasti miezd;

28.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výrazné opatrenia na zvýšenie informovanosti o právach obetí diskriminácie na základe pohlavia; zdôrazňuje potrebu spolupráce všetkých zainteresovaných strán vrátane orgánov pre rovnosť, sociálnych partnerov (odborových zväzov a zamestnávateľov) a mimovládnych organizácií s cieľom riešiť stereotypné názory o práci žien a mužov a ich vplyv na hodnotu práce a nízke mzdy, a to aj z hľadiska prístupu k pracovným príležitostiam, a aby spoločnosti vyberali najkvalifikovanejších kandidátov na základe porovnávacej analýzy ich kvalifikácie s uplatnením vopred stanovených, jasných, neutrálne formulovaných, nediskriminačných a jednoznačných kritérií;

29.

poukazuje na to, že jednou z noviniek, ktoré prinieslo prepracované znenie smernice, je odkaz na zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života; vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s členskými štátmi a sociálnymi partnermi (odborovými zväzmi a zamestnávateľmi) vypracovala konkrétne opatrenia na zabezpečenie väčších práv mužov a žien v tejto oblasti; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebný najmä rozvoj zariadení starostlivosti o deti v súlade s barcelonskými cieľmi;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šírili a zvyšovali informovanosť verejnosti o rovnakom odmeňovaní a rozdieloch v dôchodkoch, ako aj o priamej a nepriamej diskriminácii žien na pracovisku na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vyhlásila Európsky rok boja proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov;

31.

so záujmom sleduje, že mnoho žien sa rozhoduje pre samostatnú zárobkovú činnosť, keďže je to jediný spôsob práce, ktorý im umožňuje zosúladiť ich rodinný a pracovný život; konštatuje však, že v mnohých členských štátoch nie sú dávky a sociálna ochrana samostatne zárobkovo činných osôb porovnateľné s dávkami a sociálnou ochranou zamestnaných pracovníkov;

32.

opakovane vyzýva členské štáty, aby dôsledne vykonávali a presadzovali prepracované znenie smernice 2006/54/ES a povzbudzovali sociálnych partnerov (odborové zväzy a zamestnávateľov) a mimovládne organizácie, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu pri podpore rovnakého zaobchádzania aj prostredníctvom akčných plánov na riešenie všetkých rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, a to konkrétnymi opatreniami a monitorovaním výsledkov na úrovni spoločnosti, odvetvia, na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ;

33.

vyzýva Komisiu, aby na základe svojej správy o uplatňovaní prepracovaného znenia smernice a tohto uznesenia zrevidovala prepracované znenie smernice 2006/54/ES, ako ju o to už požiadal Európsky parlament, najmä vo svojom uznesení z 24. mája 2012, ktoré obsahuje konkrétne a jasné odporúčania;

34.

zdôrazňuje skutočnosť, že rodovo neutrálna klasifikácia zamestnaní a systémy hodnotenia, ako aj transparentnosť miezd sú nevyhnutnými opatreniami na podporu rovnakého zaobchádzania; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby zahrnula tieto opatrenia do svojho návrhu novej smernice, ktorou sa nahradí prepracované znenie smernice; poukazuje na to, že len harmonizovaný prístup je v súlade s voľným pohybom pracovníkov ako základnou európskou slobodou;

35.

poukazuje na to, že je potrebné nájsť spôsob na hodnotenie práce bez rodových predsudkov, čo umožní porovnávať prácu na základe jej rozsahu a komplexnosti s cieľom určiť pozíciu jedného pracovného miesta vo vzťahu k druhému v rámci daného odvetvia alebo organizácie bez ohľadu na to, či v danom zamestnaní pracujú ženy alebo muži;

36.

vyzýva na vyvážené zastúpenie mužov a žien v správnych radách spoločností;

37.

vyzýva Komisiu, aby do novej smernice zaviedla povinné mzdové audity v spoločnostiach kótovaných na burze v členských štátoch EÚ, s výnimkou malých a stredných podnikov (MSP), aby tak poukázala na rozdiely v odmeňovaní mužov a žien, a zaviedla sankcie na úrovni EÚ, ktorými by sa spoločnosti, ktoré si neplnia svoje povinnosti v oblasti rodovej rovnosti, vylúčili z verejného obstarávania tovaru a služieb financovaných z rozpočtu EÚ; vyzýva členské štáty, aby tak urobili aj v prípade podnikov financovaných z verejných dotácií;

38.

vyzýva členské štáty, aby samé išli príkladom, pokiaľ ide o boj proti nerovnakému odmeňovaniu žien vo vláde, verejných inštitúciách a verejných spoločnostiach vo všeobecnosti;

39.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla spoločné normy a kontroly na zabezpečenie nezávislosti a účinnosti vnútroštátnych orgánov pre rovnoprávnosť;

40.

vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete nerovnakého zaobchádzania a diskriminácie, najmä tie, ktoré trpia viacnásobnou diskrimináciou, mali nárok na primerané odškodnenie v súlade s platnými právnymi predpismi;

41.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na zvrátenie dôkazného bremena a zabezpečili, aby bol zamestnávateľ vždy povinný dokázať, že tieto rozdiely v zaobchádzaní, ku ktorému mohlo dôjsť, neviedli k žiadnej diskriminácii;

42.

zdôrazňuje, že na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ je potrebné zvýšiť úsilie v oblasti boja proti pretrvávaniu stereotypov prostredníctvom kampaní na zvyšovanie informovanosti zameraných na všetky úrovne spoločnosti, väčšej účasti médií, stratégií na podporu žien vo voľbe kariér a povolaní, v ktorých sú menej zastúpené, a zahrnutia rodových otázok do vzdelávania a odbornej prípravy;

43.

zdôrazňuje skutočnosť, že len účinné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania by viedlo k skutočnému zlepšeniu situácie žien na trhu práce a že si to vyžaduje skutočnú politickú vôľu a strategickú spoluprácu medzi rôznymi aktérmi na európskej, vnútroštátnej, odvetvovej a organizačnej úrovni; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla aktívnu stratégiu doplnenú o referenčné body, ciele a časovo vymedzené plány na zníženie ukazovateľov nerovnosti v oblasti zamestnanosti a nezamestnanosti, ako to bolo úspešne uskutočnené v iných oblastiach, napríklad v súvislosti so znížením počtu dopravných nehôd v EÚ;

44.

vyzýva členské štáty, aby aktívne uplatňovali rodové rozpočtovanie s cieľom podporiť zlepšenie situácie žien na trhu práce; vyzýva Komisiu, aby pri rodovom rozpočtovaní podporila výmenu najlepších postupov;

45.

zdôrazňuje význam prijatia pozitívnych opatrení, ktoré podporia účasť žien na politickom a hospodárskom rozhodovaní; poukazuje na to, že záväzné kvóty sa ukázali ako jeden z najlepších spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa;

46.

poukazuje na to, že sú potrebné aj pozitívne opatrenia s cieľom podnietiť vstup menej zastúpeného pohlavia do určitých profesií, v ktorých jasne dochádza k horizontálnej rodovej segregácii;

47.

vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala faktormi vedúcimi k rozdielom v dôchodkoch žien a mužov a posúdila potrebu konkrétnych opatrení na zníženie tohto rozdielu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, a to aj prostredníctvom legislatívnych a/alebo nelegislatívnych opatrení;

48.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali potrebné opatrenia na zníženie rodových rozdielov v oblasti dôchodkov, ktoré sú priamym dôsledkom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, a aby posúdili vplyv nových dôchodkových systémov na rôzne kategórie žien a zamerali sa najmä na zmluvy uzatvorené na čiastočný úväzok a netypické zamestnávanie;

49.

žiada Komisiu a členské štáty, aby čelili nerovnosti v odmeňovaní medzi pohlaviami vo všetkých príslušných politikách EÚ a vnútroštátnych programoch, a najmä v tých, ktoré sú zamerané na boj proti chudobe;

50.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu, v ktorej by sa porovnali príslušné situácie pracujúcich matiek, matiek, ktoré sa rozhodli zostať v domácnosti, a žien bez detí s cieľom podrobnejšie objasniť postavenie každej z týchto skupín žien na trhu práce s osobitným zreteľom na úrovne zamestnanosti, rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch a profesijný rozvoj;

51.

zdôrazňuje význam spoľahlivých, porovnateľných a dostupných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, ako aj štatistických údajov rozlíšených podľa pohlavia pre zabezpečenie vykonávania smernice a nadväzujúcich opatrení a v tomto smere pripomína úlohu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť; vyzýva členské štáty, aby úradu Eurostat poskytli kvalitné ročné štatistiky o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov, aby tak bolo možné vyhodnotiť vývoj v celej EÚ;

52.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o tom, ako postupy týkajúce sa oficiálneho uznávania zmeny pohlavia osoby alebo neexistencia takýchto postupov ovplyvňujú postavenie transrodových osôb na trhu práce, najmä ich prístup k zamestnaniu, výšku odmeny, profesijný rozvoj a dôchodky;

53.

poukazuje na to, že odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra by mali obsahovať ciele na zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, diskriminácie a rizika chudoby starších žien a na účinné vykonávanie zásad rovnakého zaobchádzania;

54.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala situáciu zamestnanosti žien v treťom sektore, sociálne hospodárstvo a ekonómiu spolupráce, a čo najskôr navrhla stratégiu na podporu a ochranu pracovných miest a situácie žien v týchto sektoroch;

55.

vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie v boji proti nelegálnej práci a neistým pracovným miestam; upozorňuje na vysokú mieru nelegálnej práce, ktorú vykonávajú ženy a ktorá má negatívny dosah na ich príjem, sociálne zabezpečenie a ochranu, ako aj zlý vplyv na úrovne HDP v EÚ; zdôrazňuje potrebu zaoberať sa predovšetkým problematikou práce v domácnostiach, ktorú väčšinou vykonávajú ženy, ako osobitnou výzvou, pretože táto práca patrí hlavne do neformálneho sektora, je špecifická a vo svojej podstate neviditeľná, a preto si vyžaduje vypracovanie osobitne prispôsobených opatrení na jej účinné riešenie; ďalej vyjadruje poľutovanie nad zneužívaním netypických foriem zmlúv vrátane pracovných zmlúv s nulovým časom s cieľom vyhnúť sa nutnosti plniť si povinnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnej ochrany; vyjadruje poľutovanie nad zvýšením počtu žien, ktoré trpia chudobou pracujúcich osôb;

56.

zdôrazňuje, že Komisia by mala navrhnúť opatrenia na: a) zníženie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov; b) zvýšenie ekonomickej nezávislosti žien; c) zlepšenie prístupu žien na trh práce a zlepšenie možností ich kariérneho postupu; d) zásadné posilnenie rovnosti pri prijímaní rozhodnutí; odstránenie diskriminačných štruktúr a praktík súvisiacich s rodovou príslušnosťou;

57.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.