Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52014IP0066

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o Iraku: únosy a zneužívanie žien (2014/2971(RSP))

    Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, p. 46–49 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    9.8.2016   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 289/46


    P8_TA(2014)0066

    Irak: únosy a týranie žien

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o Iraku: únosy a zneužívanie žien (2014/2971(RSP))

    (2016/C 289/07)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku,

    so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o kritickej situácii v Sýrii a Iraku v súvislosti s ISIL/Dá'iš z 20. októbra 2014,

    so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1 z 1. septembra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a skupinami, ktoré sú s ním prepojené,

    so zreteľom na správu OSN medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku s názvom Vláda teroru: Život pod vládou Islamského štátu v Sýrii zo 14. novembra 2014,

    so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na druhej strane a na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom (1),

    so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2016 (2013) z 24. júna 2013 o sexuálnom násilí v ozbrojených konfliktoch a situáciách po konfliktoch,

    so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

    so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého signatárom je aj Irak,

    so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorého signatárom je aj Irak, a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000),

    so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

    A.

    keďže tzv. Islamský štát pácha mnohé ukrutnosti v rozsahu zločinov proti ľudskosti, ku ktorým patrí hromadné zabíjanie, popravy nariadené samozvanými súdmi Islamského štátu, nastolenie prísneho výkladu práva šaríje, sexuálne násilie na ženách a deťoch, zotročovanie, nútené manželstvá, obchodovanie s ľuďmi, vysídľovanie a únosy a keďže je príčinou katastrofálnej humanitárnej krízy a vysídľovania mnohých ľudí z území, ktoré má pod kontrolou;

    B.

    keďže v auguste 2014 bojovníci Islamského štátu prenikli do severného Iraku, pričom porazili kurdské sily Pešmerga, ktoré sa presunuli do oblastí, ktoré opustila iracká armáda; keďže mesto Sindžár bolo obsadené a strategicky dôležitá priehrada pri Mosule, ktorá dodáva vodu a elektrinu do veľkých častí Iraku, bola tiež dobytá, a bojovníci Islamského štátu sa dostali do vzdialenosti 40km od Irbílu, hlavného mesta irackého Kurdistanu; keďže v Kobani bojuje mnoho kurských žien vrátane žien, ktoré sú členkami a líderkami síl PKK;

    C.

    keďže príslušníci etnických a náboženských menšín, najmä kresťania a jezídovia, komunity Turkménov, šabakov, kakajov, sabejcov a šiítov sú cieľom Islamského štátu v meste Mosul a v okolitých oblastiach, okrem iného v Sindžáre a Tal Afare;

    D.

    keďže podľa odhadov organizácie Human Rights Watch má Islamský štát na svedomí 3 133 jezídov, ktorí boli unesení a zavraždení, alebo sú od začiatku augusta, kedy sa začali útoky Islamského štátu, nezvestní; keďže tento zoznam zahŕňa 2 305 osôb, z toho 412 detí, o ktorých sa predpokladá, že boli unesené; keďže Islamský štát vykonáva na unesených deťoch jezídov indoktrináciu;

    E.

    keďže ako uviedli vedeckí pracovníci OSN v októbri 2014, odhaduje sa, že 5 000 až 7 000 žien je zadržiavaných v dočasných detenčných centrách, z ktorých sú potom odvážané a buď predávané do otroctva alebo odovzdávané džihádistom ako konkubíny; keďže len v meste Tal Afar je v piatich detenčných centrách údajne zadržiavaných okolo 3 500 žien a detí;

    F.

    keďže Islamský štát a ostatní džihádistickí extrémisti v Iraku a Sýrii sú príčinou tokov utečencov zaplavujúcich utečenecké tábory v Turecku, Libanone a Jordánsku, v ktorých žijú v zložitých humanitárnych podmienkach predovšetkým ženy a deti, ktoré sú osobitne vystavené riziku zastrašovania, sexuálneho násilia, nútených manželstiev a iných foriem zneužívania;

    G.

    keďže nadnárodná povaha Islamského štátu a príbuzných teroristických skupín vyvoláva znepokojenie na celom svete;

    H.

    keďže Úrad OSN pre utečencov (UNHCR) vyjadruje vážne obavy, či medzinárodné spoločenstvo bude schopné uspokojiť v Iraku naliehavé potreby súvisiace s príchodom zimy, najmä u ľudí, ktorí boli len nedávno vysídlení;

    I.

    keďže iracká jednota, zvrchovanosť a územná celistvosť majú zásadný význam pre stabilitu a hospodársky vývoj v krajine a regióne;

    1.

    hlboko odsudzuje systematické porušovanie ľudských práv a ich zneužívanie, ako aj porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, ktoré vyplýva zo skutkov páchaných Islamským štátom a príbuznými teroristickými skupinami, ktoré dosahujú rozsah vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; rázne odsudzuje najmä akékoľvek násilie voči osobám, založené na ich náboženskej a etnickej príslušnosti, ako aj násilie na ženách a deťoch;

    2.

    dôrazne odsudzuje mnohé ukrutnosti páchané Islamským štátom a zamerané predovšetkým proti ženám, ktoré sa rovnajú zločinom proti ľudskosti, ako sú únosy, znásilňovania a ďalšie formy sexuálneho násilia, zotročovanie, nútené manželstvá a prestúpenia na islam; zdôrazňuje, že je nutné, aby osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva boli brané na zodpovednosť;

    3.

    zdôrazňuje, že deti by sa mali okamžite znovu zjednotiť so svojimi rodinami, nútené manželstvá a sexuálne zneužívanie ukončiť a všetci zadržiavaní civilisti, najmä ženy, ktorých zadržiava Islamský štát, by mali byť okamžite prepustení;

    4.

    vyzýva irackú vládu, aby ratifikovala Rímsky štatút, ktorým sa zriadil Medzinárodný trestný súd (ICC), aby bolo ICC umožnené stíhať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti páchané Islamským štátom;

    5.

    vyzýva irackú vládu, aby podporovala a ochraňovala ľudské práva tak, že do úsilia postaviť sa proti Islamskému štáty zapojí všetky zložky irackej spoločnosti v duchu národnej jednoty a zmierenia a bude dodržiavať ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo; ponúka podporu vláde pri budovaní spravodlivejšej, inkluzívnejšej spoločnosti a spoločnosti, ktorá obhajuje a presadzuje práva žien;

    6.

    víta úsilie medzinárodného spoločenstva, a najmä USA, pri podpore irackých celoštátnych a miestnych orgánov v ich boji proti Islamskému štátu, úsilí o zastavenie postupu Islamského štátu a pri umožňovaní prístupu humanitárnej pomoci; podporuje celosvetovú koalíciu proti Islamskému štátu a jej úsilie o boj proti nemu, a to okrem iného aj vojenskými prostriedkami; žiada medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo potrebnú pomoc ľuďom v Iraku, ktorá by im umožnila prežiť zimu, okrem iného rodinám jezídov, ktoré sa ešte stále nachádzajú na hore Sindžár, kde bránia svoje chrámy pred zničením Islamským štátom;

    7.

    vyzýva subjekty z regiónu, aby sa všemožne zasadzovali o zastavenie akýchkoľvek činností, ktoré vykonávajú oficiálne aj súkromné orgány zamerané na propagáciu a šírenie extrémistických islamských ideológií slovom aj skutkom; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, najmä EÚ, aby pomáhalo pri nadväzovaní regionálneho dialógu o problémoch, s ktorými sa stretáva Stredný východ, a aby doň zapojilo všetky významné strany, predovšetkým Irán a Saudskú Arábiu;

    8.

    žiada OSN, a najmä jej osobitnú spravodajkyňu pre násilie voči ženám Rashidu Manjoovú, aby vyvinuli maximálne úsilie o nájdenie obetí a aby preskúmali a doložili fakty a okolnosti zneužívania žien a dievčat a porušovania ich práv zo strany Islamského štátu a jeho spriaznených teroristických skupín v Iraku a Sýrii s cieľom zabrániť beztrestnosti a zaručiť plnú zodpovednosť za vinu; podporuje prácu osobitnej predstaviteľky OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainab Hawa Bangurovej;

    9.

    vyzýva medzinárodné humanitárne agentúry pracujúce v Iraku, vrátane agentúr OSN, aby zintenzívnili lekárske a poradenské služby pre vysídlencov, ktorí utiekli pred postupujúcim Islamským štátom, a aby venovali osobitnú pozornosť potrebám tých, ktorí prežili sexuálne násilie, a deťom;

    10.

    opakuje svoju výzvu Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a členským štátom, aby prijali konkrétne opatrenia na riešenie situácie žien v Iraku a zaručili im slobodu a dodržiavanie ich najzákladnejších práv a aby prijali opatrenia na predchádzanie zneužívaniu týchto práv, ako aj na predchádzanie zneužívania žien a detí a násilia páchaného na nich; je osobitne znepokojený rozmachom všetkých foriem násilia proti jezídskym ženám, ktoré príslušníci Islamského štátu väznia, znásilňujú, pohlavne zneužívajú a predávajú; vyzýva najmä členské štáty, aby zlepšili svoje politiky tak, aby dokázali uspokojiť potreby tých, čo prežili a vytvoriť mechanizmy, ktoré by traumatizovaným ženám zo Sýrie a Iraku, najmä jezídskym ženám, zabezpečili posttraumatické poradenstvo prispôsobené ich potrebám;

    11.

    je presvedčený, že bezprostredná humanitárna pomoc a ochrana musia byť doplnené dlhodobými stratégiami na podporu sociálnych a hospodárskych práv a príležitostí živobytia pre navrátilcov, ženy vyhostené v rámci štátu a utečenkine, rozšíreného vedenia a rozšírenej účasti s cieľom zaručiť im možnosť rozhodnúť sa pre také trvalé riešenia, ktoré bude vyhovovať ich potrebám; nazdáva sa, že existuje potreba zaoberať sa konkrétnymi rizikami a osobitnými potrebami rôznych skupín žien, ktoré sú podrobené viacnásobným a prelínajúcim sa formám diskriminácie;

    12.

    odsudzuje skutočnosť, že s postupom Islamského štátu dochádzalo k násiliu a vraždeniu LGBT z radov Iračanov, pričom tieto skutky zostali absolútne nepotrestané; konštatuje, že hoci irackí LGBT nie sú jedinou ohrozenou skupinou v súčasnom konflikte a súčasnej kríze, ocitli sa v mimoriadne ohrozujúcej situácii, pretože sa im dostáva len minimálnej podpory zo strany rodiny a spoločenstva a tiež minimálnej pomoci zo strany štátu; konštatuje, že irackí LGBT zostávajú na okraji spoločnosti a sú ohrození aj v spoločenstvách utečencov a v niektorých hostiteľských krajinách; vyzýva irackú vládu, aby LGBT z radov Iračanov zabezpečila ochranu;

    13.

    vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku rokov diktátorstva a konfliktu sa značne zhoršil život irackých žien; žiada, aby sa podporila a vykonávala rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325(2000) o ženách, mieri a bezpečnosti s cieľom zaručiť účasť žien pri riešení konfliktov a budovaní demokracie; je presvedčený, že bez účasti žien na rozhodovacom procese nebude možné zabezpečiť ženám v Iraku skutočnú ochranu ani skutočnú bezpečnosť;

    14.

    žiada medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo jednotné úsilie v spolupráci s moslimskými krajinami, organizáciami a komunitami, s cieľom postaviť sa proti radikálnej saláfisticko-wahhábistickej ideológii, na ktorej vo svojej činnosti stavajú a inšpirujú sa ňou Islamský štát a s ním spriaznené teroristické organizácie a ktorá sa stáva aj narastajúcou hrozbou pre členské štáty; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby v dialógu s krajinami Perzského zálivu vyjadrovali vážne obavy zo súčasného úsilia saláfisticko-wahhábistickej ideológie o indoktrinizáciu v mnohých štátoch s moslimskou väčšinou a v moslimských spoločenstvách na celom svete zo strany aktérov z týchto štátov;

    15.

    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.


    (1)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0022.


    Top