(1)

Smernica 2011/92/EÚ harmonizovala zásady posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie zavedením minimálnych požiadaviek (podľa typu posudzovaného projektu, hlavných záväzkov navrhovateľa, obsahu posúdenia a účasti príslušných orgánov a verejnosti) a prispieva k vysokej úrovni ochrany životného prostredia a ľudského zdravia.

(1)

Smernica 2011/92/EÚ harmonizovala zásady posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie zavedením minimálnych požiadaviek (podľa typu posudzovaného projektu, hlavných záväzkov navrhovateľa, obsahu posúdenia a účasti príslušných orgánov a verejnosti) a prispieva k vysokej úrovni ochrany životného prostredia a ľudského zdravia. Členské štáty by mali mať právo stanoviť prísnejšie predpisy na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia.

(3)

Je nevyhnutné zmeniť smernicu 2011/92/EÚ s cieľom zvýšiť kvalitu postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zefektívniť rôzne opatrenia tohto postupu a zvýšiť súdržnosť a synergie s ostatnými právnymi predpismi a politikami Únie, ako aj stratégiami a politikami, ktoré vypracovali členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych kompetencií.

(3)

Je nevyhnutné zmeniť smernicu 2011/92/EÚ s cieľom zvýšiť kvalitu postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zefektívniť rôzne opatrenia tohto postupu, zosúladiť ho so zásadami inteligentnej regulácie a zvýšiť súdržnosť a synergie s ostatnými právnymi predpismi a politikami Únie, ako aj stratégiami a politikami, ktoré vypracovali členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych kompetencií. Hlavným účelom zmeny tejto smernice je dosiahnutie jej lepšieho vykonávania na úrovni členských štátov. Administratívne postupy sa v mnohých prípadoch stali príliš komplikovanými a zdĺhavými, čo spôsobuje omeškania a vytvára ďalšie riziká z hľadiska ochrany životného prostredia. V tejto súvislosti by zjednodušenie a harmonizácia postupov mali patriť medzi hlavné ciele tejto smernice. Je potrebné zvážiť, či by nebolo vhodné vytvoriť jedno kontaktné miesto s cieľom umožniť koordinované posudzovanie alebo spoločné postupy v prípadoch, keď sa vyžaduje niekoľko posúdení vplyvov na životné prostredie (EIA), napríklad pri cezhraničných projektoch, ako aj s cieľom vymedziť konkrétnejšie kritériá pre povinné posúdenia.

(3a)

V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania a rovnakej ochrany životného prostredia v celej Únii by Komisia mala vo svojej úlohe „strážkyne zmlúv“ zabezpečiť súlad s ustanoveniami smernice 2011/92/EÚ vrátane ustanovení o verejných konzultáciách a účasti verejnosti, pokiaľ ide o kvalitu a postupy.

(3b)

V prípade projektov s možným cezhraničným účinkom na životné prostredie by dotknuté členské štáty mali zriadiť spoločný kontaktný orgán, v ktorom budú mať rovnaké zastúpenie a ktorý bude zodpovedný za všetky fázy postupu. Na konečné schválenie projektu by sa mal vyžadovať súhlas všetkých dotknutých členských štátov.

(3c)

Smernica 2011/92/EÚ by sa takisto mala zrevidovať spôsobom, ktorý by zabezpečil zlepšenie ochrany životného prostredia, zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a podporu trvalo udržateľného rastu v Európe. Preto by sa postupy stanovené v tejto smernici mali zjednodušiť a harmonizovať.

(4)

Za posledné desaťročie nadobudli environmentálne aspekty, ako sú účinnosť využívania zdrojov, biodiverzita, zmena klímy a riziko katastrof, oveľa vyššiu dôležitosť pri tvorbe politík , a  preto by mali v rámci procesu posudzovania a rozhodovania predstavovať kľúčové prvky, najmä pre projekty infraštruktúry.

(4)

Za posledné desaťročie otázky týkajúce sa životného prostredia, ako sú účinnosť a  udržateľnosť využívania zdrojov, ochrana biodiverzity , využívanie pôdy, zmena klímy a  riziká prírodných, ako aj človekom spôsobených katastrof, nadobudli oveľa vyššiu dôležitosť pri tvorbe politík. Preto by mali v rámci procesu posudzovania a rozhodovania predstavovať dôležité prvky v  prípade všetkých verejných aj súkromných projektov s potenciálne významným vplyvom na životné prostredie, najmä v prípade projektov v oblasti infraštruktúry. Keďže Komisia doposiaľ nestanovila usmernenia na uplatňovanie smernice 2011/92/EÚ, pokiaľ ide o ochranu historického a kultúrneho dedičstva, mala by navrhnúť zoznam kritérií a ukazovateľov vrátane kritérií a ukazovateľov súvisiacich s vizuálnym vplyvom, a to v záujme lepšieho vykonávania tejto smernice.

(4a)

Ak by sa stanovilo, že v prípade všetkých projektov je potrebné vo väčšej miere zohľadňovať environmentálne kritériá, mohlo by to mať aj kontraproduktívny účinok, pokiaľ by sa takýmto spôsobom zvýšila zložitosť príslušných postupov a predĺžil čas potrebný na schválenie a validáciu každej fázy. To by mohlo viesť k zvýšeniu nákladov a dokonca aj k ohrozeniu životného prostredia, pokiaľ by dokončenie infraštruktúrnych projektov trvalo veľmi dlho.

(4b)

Je dôležité, aby otázky týkajúce sa životného prostredia v súvislosti s infraštruktúrnymi projektmi neodvádzali pozornosť od skutočnosti, že každý projekt nevyhnutne musí mať na životné prostredie nejaký vplyv a je potrebné zamerať sa na pomer medzi prínosom projektu a jeho vplyvom na životné prostredie.

(5)

Komisia sa vo svojom oznámení s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje zaviazala zahrnúť do kontextu revízie smernice 2011/92/EÚ viac aspektov týkajúcich sa efektívneho využívania zdrojov.

(5)

Komisia sa vo svojom oznámení s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje zaviazala zahrnúť do kontextu revízie smernice 2011/92/EÚ viac aspektov týkajúcich sa efektívneho a  udržateľného využívania zdrojov.

(11)

Ochrana a podpora kultúrneho dedičstva a krajiny, neoddeliteľná súčasť kultúrnej rozmanitosti, ktorú je Únia povinná rešpektovať a podporovať v súlade s článkom 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môže účelne vychádzať z definícií a zásad vypracovaných v príslušných dohovoroch Rady Európy, najmä v Dohovore o ochrane architektonického dedičstva Európy, v Európskom dohovore o krajine a v Rámcovom dohovore o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť.

(11)

Ochrana a podpora kultúrneho dedičstva a krajiny ako neoddeliteľná súčasť kultúrnej rozmanitosti, ktorú je Únia povinná rešpektovať a podporovať v súlade s článkom 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môže účelne vychádzať z definícií a zásad vypracovaných v príslušných dohovoroch Rady Európy, najmä v Dohovore o ochrane architektonického dedičstva Európy, v Európskom dohovore o krajine, v Rámcovom dohovore o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť a v  medzinárodnom odporúčaní týkajúcom sa ochrany a súčasnej úlohy historických oblastí, ktoré prijalo UNESCO v roku 1976 v Nairobi.

(11a)

Vizuálny vplyv je kľúčovým kritériom pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pokiaľ ide o zachovanie historického a kultúrneho dedičstva, prírodných krajín a mestských oblastí; je to ďalší faktor, ktorý by sa mal v posúdeniach používať.

(12)

Pri uplatňovaní smernice 2011/92/EÚ je najmä pre malé a stredné podniky potrebné zabezpečiť konkurencieschopné obchodné prostredie v záujme vytvárania inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(12)

Pri uplatňovaní smernice 2011/92/EÚ je potrebné zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(12a)

Aby sa posilnil prístup verejnosti a transparentnosť, mal by sa v každom členskom štáte zriadiť centrálny portál, ktorý bude v súvislosti s vykonávaním tejto smernice poskytovať včasné elektronické informácie o životnom prostredí.

(12b)

Na to, aby sa znížila administratívna záťaž, uľahčil rozhodovací proces a znížili náklady na projekty, treba prijať opatrenia potrebné na normalizáciu kritérií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii  (2) , aby tak bolo možné podporiť využívanie najlepších dostupných technológií, zvýšiť konkurencieschopnosť a zabrániť rozdielnemu výkladu noriem.

(12c)

Rovnako na účely ďalšieho zjednodušenia a uľahčenia práce príslušných orgánov by sa mali vypracovať pomocné kritériá zohľadňujúce charakteristické rysy rôznych odvetví hospodárskej alebo priemyselnej činnosti. Malo by sa pritom vychádzať z pokynov uvedených v článku 6 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín  (3) .

(12d)

V záujme zabezpečenia čo najlepšieho zachovania historického a kultúrneho dedičstva by Komisia a/alebo členské štáty mali vypracovať pomocné kritériá.

(13)

Skúsenosti ukázali, že v prípadoch civilnej ochrany môže mať dodržiavanie ustanovení smernice 2011/92/EÚ nepriaznivý vplyv, a preto by sa malo vypracovať ustanovenie, ktoré by členským štátom umožnilo neuplatňovať túto smernicu v  odôvodnených prípadoch.

(13a)

Článkom 1 ods. 4 smernice 2011/92/EÚ, v ktorom sa stanovuje, že smernica sa nevzťahuje na projekty, ktoré sú prijímané osobitným vnútroštátnym právnym predpisom, sa otvárajú možnosti pre výnimky s obmedzenými procesnými zárukami, čo by mohlo umožniť zásadným spôsobom sa vyhnúť jej vykonávaniu.

(13b)

Skúsenosti ukázali, že treba zaviesť jasné pravidlá, aby sa predišlo konfliktu záujmov, ktorý môže vzniknúť medzi navrhovateľom projektu podliehajúceho posúdeniu vplyvov na životné prostredie, a príslušnými orgánmi uvedenými v článku 1 ods. 2 písm. f) smernice 2011/92/EÚ. Príslušné orgány najmä nesmú vystupovať zároveň ako navrhovateľ, ani byť nejakým spôsobom od navrhovateľa závislé, s ním prepojené alebo mu podliehať. Z rovnakých dôvodov treba stanoviť, že orgán určený za príslušný orgán v zmysle smernice 2011/92/EÚ nemôže vykonávať uvedenú úlohu vo vzťahu k projektom podliehajúcim posúdeniu vplyvov na životné prostredie, ktorého je zároveň sám navrhovateľom.

(13c)

Pri posudzovaní vplyvov projektov na životné prostredie je potrebné brať do úvahy primeranosť. Požiadavky, ktorých splnenie sa vyžaduje v rámci posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie, by mali byť úmerné jeho veľkosti a fáze, v ktorej sa nachádza.

(16)

Pri určovaní pravdepodobnosti významného vplyvu na životné prostredie by príslušné orgány mali stanoviť najrelevantnejšie kritériá, ktoré by sa mali zvážiť, a použiť doplňujúce informácie, ktoré môžu byť dostupné na základe iných posúdení vyžadovaných v rámci právnych predpisov Únie v záujme efektívneho uplatňovania postupu overovania. V tejto súvislosti je vhodné špecifikovať obsah rozhodnutia o overovaní, najmä v prípade, keď sa nevyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie.

(16)

Pri určovaní pravdepodobnosti významného vplyvu na životné prostredie by príslušné orgány mali jasne a presne vymedziť najrelevantnejšie kritériá, ktoré by sa mali zvážiť, a použiť doplňujúce informácie, ktoré môžu byť dostupné na základe iných posúdení vyžadovaných v rámci právnych predpisov Únie v záujme účinného a  transparentného uplatňovania postupu overovania. V tejto súvislosti je vhodné špecifikovať obsah rozhodnutia o overovaní, najmä v prípade, keď sa nevyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie.

(16a)

Aby sa zabránilo zbytočnej námahe a výdavkom, mali by projekty uvedené v prílohe II obsahovať vyhlásenie o zámere s maximálnym rozsahom 30 strán, charakteristiku projektov a informácie o umiestnení projektu, ktorý má byť podrobený postupu overovania, ktoré by malo pozostávať z počiatočného posúdenia jeho životaschopnosti. Overovanie by malo byť verejné a malo by zodpovedať faktorom uvedeným v článku 3. Malo by poukázať na významné priame a nepriame vplyvy projektu.

(17)

Príslušné orgány by mali mať povinnosť vymedziť rozsah a úroveň detailov týkajúcich sa environmentálnych informácií predkladaných vo forme environmentálnej správy (určenie rozsahu). Na zlepšenie kvality posudzovania a zefektívnenie rozhodovacieho procesu je dôležité špecifikovať na úrovni Únie kategórie informácií, z ktorých by príslušné orgány mali pri tomto určovaní vychádzať.

(17)

Príslušné orgány by v  prípade, keď to považujú za nevyhnutné alebo keď o to požiada navrhovateľ, mali vydať stanovisko vymedzujúce rozsah a úroveň detailov týkajúcich sa environmentálnych informácií predkladaných vo forme environmentálnej správy (určenie rozsahu). Na zlepšenie kvality posudzovania, zjednodušenie postupov a zefektívnenie rozhodovacieho procesu je dôležité špecifikovať na úrovni Únie kategórie informácií, z ktorých by príslušné orgány mali pri tomto určovaní vychádzať.

(18)

Environmentálna správa o projekte, ktorú musí navrhovateľ predložiť, by mala obsahovať posúdenie prijateľných alternatív pre navrhovaný projekt vrátane pravdepodobného vývoja existujúceho stavu životného prostredia bez realizácie projektu (základný scenár) v záujme zlepšenia kvality procesu posudzovania a s cieľom umožniť začlenenie environmentálnych aspektov do návrhu projektu v počiatočnej fáze.

(18)

Environmentálna správa o projekte, ktorú musí navrhovateľ predložiť, by mala obsahovať posúdenie prijateľných alternatív pre navrhovaný projekt vrátane pravdepodobného vývoja existujúceho stavu životného prostredia bez realizácie projektu (základný scenár) ako prostriedku na zlepšenie kvality procesu porovnávacieho posudzovania a spôsobu, ako umožniť začlenenie environmentálnych aspektov do návrhu projektu už v počiatočnej fáze, a  to s cieľom umožniť výber najudržateľnejšej možnosti s najmenším vplyvom na životné prostredie .

(19)

Mali by sa prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, aby boli údaje a informácie uvedené v environmentálnych správach v súlade s prílohou IV smernice 2011/92/EÚ úplné a dostatočne kvalitné. Pokiaľ ide o predchádzanie zdvojeniu posudzovania, členské štáty by mali zohľadniť fakt, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa môže vykonávať na rôznych úrovniach alebo pomocou rôznych nástrojov.

(19)

Mali by sa prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, aby boli údaje a informácie uvedené v environmentálnych správach v súlade s prílohou IV smernice 2011/92/EÚ úplné a dostatočne kvalitné.

(19a)

Treba zabezpečiť, aby osoby overujúce environmentálne správy mali vzhľadom na svoju kvalifikáciu a prax potrebnú odbornú spôsobilosť na plnenie úloh uvedených v smernici 2011/92/EÚ vedecky objektívnym spôsobom a úplne nezávisle od navrhovateľa a samotných príslušných orgánov.

(20)

Príslušný orgán by mal byť v záujme zabezpečenia transparentnosti a zodpovednosti povinný odôvodniť svoje rozhodnutie udeliť povolenie na projekt a uviesť, že zohľadnil výsledky konzultácií a získané relevantné informácie.

(20)

Príslušný orgán by mal byť v záujme zabezpečenia transparentnosti a zodpovednosti povinný v  plnom rozsahu a podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie udeliť povolenie na projekt a uviesť, že zohľadnil výsledky konzultácií s  dotknutou verejnosťou, ako aj všetky získané relevantné informácie. V prípade, že by táto podmienka nebola splnená, by dotknutá verejnosť mala mať právo sa proti rozhodnutiu odvolať.

(21)

Mali by sa stanoviť spoločné minimálne požiadavky na monitorovanie významných nepriaznivých vplyvov výstavby a  realizácie projektov s cieľom zabezpečiť vo všetkých členských štátoch jednotný postup, ako aj to, aby po zavedení zmierňujúcich a kompenzačných opatrení nebol žiaden z týchto vplyvov väčší, ako sa pôvodne predpokladalo. Takéto monitorovanie by nemalo byť zdvojené alebo nad rámec monitorovania potrebného podľa ostatných právnych predpisov Únie.

(21)

Mali by sa stanoviť spoločné minimálne požiadavky na monitorovanie významných nepriaznivých vplyvov realizácie a  riadenia projektov s cieľom zabezpečiť vo všetkých členských štátoch jednotný postup, ako aj to, aby po zavedení zmierňujúcich a kompenzačných opatrení nebol žiaden z týchto vplyvov väčší, ako sa pôvodne predpokladalo. Takéto monitorovanie by nemalo byť zdvojené ani presahovať rámec monitorovania potrebného podľa ostatných právnych predpisov Únie. Ak výsledky monitorovania poukážu na výskyt nepredpokladaných negatívnych vplyvov, treba stanoviť vhodné nápravné opatrenie na nápravu situácie, a to vo forme ďalších zmierňovacích a/alebo kompenzačných opatrení.

(22)

Mali by sa stanoviť časové rámce pre rôzne kroky v rámci posudzovania vplyvu projektov na životné prostredie s cieľom podnietiť účinnejšie rozhodovanie a zvýšiť právnu istotu, ako aj zohľadniť charakter, zložitosť, umiestnenie a veľkosť navrhovaného projektu. Takéto časové rámce by za nijakých okolností nemali ohrozovať súlad s náročnými normami ochrany životného prostredia, najmä s tými, ktoré vyplývajú z ostatných environmentálnych právnych predpisov Únie, a ani efektívnu účasť občanov a prístup k spravodlivosti.

(22)

Mali by sa stanoviť primerané a predvídateľné časové rámce pre rôzne kroky v rámci posudzovania vplyvu projektov na životné prostredie s cieľom podnietiť účinnejšie rozhodovanie a zvýšiť právnu istotu, ako aj zohľadniť charakter, zložitosť, umiestnenie a veľkosť navrhovaného projektu. Takéto časové rámce by za nijakých okolností nemali ohrozovať súlad s náročnými normami ochrany životného prostredia, najmä s tými, ktoré vyplývajú z ostatných environmentálnych právnych predpisov Únie, ani efektívnu účasť občanov a prístup k spravodlivosti, pričom ich prípadné predĺženie by sa malo povoliť len vo výnimočných prípadoch .

(22a)

Jedným z cieľov Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Aarhuský dohovor), ktorý prijala Európska hospodárska komisia OSN (EHK OSN), a ktorý Únia ratifikovala a transponovala do práva Únie  (4) , je zaručenie práva verejnosti na účasť v rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa životného prostredia. Preto by sa účasť verejnosti vrátane účasti združení, organizácií a skupín, najmä mimovládnych organizácií podporujúcich ochranu životného prostredia, mala naďalej podporovať. Okrem toho sa v článku 9 ods. 2 a ods. 4 Aarhuského dohovoru ustanovuje prístup k súdnym alebo iným konaniam vo veci napadnutia vecnej alebo procesnej zákonnosti rozhodnutí, skutkov alebo nečinnosti, keď je stanovená účasť verejnosti. Prvky tejto smernice by sa mali posilniť aj v oblasti projektov cezhraničnej dopravy, pričom by sa mali využiť existujúce štruktúry rozvoja dopravných koridorov a nástroje na identifikáciu možného vplyvu na životné prostredie.

(23a)

Limity pre ťažbu ropy a zemného plynu stanovené v prílohe I smernice 2011/92/EÚ nezohľadňujú osobitosti denne vyťaženého množstva nekonvenčných uhľovodíkov, ktoré je často veľmi premenlivé a nižšie. V dôsledku toho projekty týkajúce sa takýchto uhľovodíkov nepodliehajú povinnému posúdeniu vplyvov, a to ani napriek ich vplyvu na životné prostredie . V súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, ako sa požaduje v uznesení Európskeho parlamentu z 21. novembra 2012 o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponosnej bridlice na životné prostredie, treba nekonvenčné uhľovodíky (bridlicový plyn, roponosnú bridlicu, zemný plyn uzatvorený v nízkopriepustných horninách a plyn z uhoľných slojov) vymedzené na základe ich geologických vlastností zahrnúť do prílohy I smernice 2011/92/EÚ, a to bez ohľadu na ich vyťažené množstvo, tak, aby projekty týkajúce sa takýchto uhľovodíkov systematicky podliehali posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.

(24a)

Členské štáty a ďalší navrhovatelia projektov by mali zabezpečiť, aby sa posúdenia cezhraničných projektov vykonávali efektívne a bez zbytočných odkladov.

(26)

V záujme úpravy výberových kritérií a informácií, ktoré treba uviesť v environmentálnej správe o najnovšom vývoji technológie a súvisiacich postupov, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu so zreteľom na prílohy II.A, III a IV smernice 2011/92/EÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov v danej problematike.

(26)

V záujme úpravy výberových kritérií a informácií, ktoré treba uviesť v environmentálnej správe o najnovšom vývoji technológie a súvisiacich postupov, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu so zreteľom na prílohy II.A, III a IV smernice 2011/92/EÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov v danej problematike. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť simultánne, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(27)

Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť simultánny, včasný a vhodné postúpenie príslušných dokumentov do Európskeho parlamentu a Rady.

aa)

v odseku 2 písm. a) sa druhá zarážka nahrádza takto:

ab)

v odseku 2 sa písmeno c) sa nahrádza takto:

b)

do odseku 2 sa vkladá táto definícia :

b)

v odseku 2 sa dopĺňajú tieto definície :

g)

„posudzovanie vplyvov na životné prostredie“ znamená proces prípravy environmentálnej správy, vykonávanie konzultácií (vrátane príslušnej verejnosti a environmentálnych orgánov), posúdenie príslušným orgánom, zohľadnenie environmentálnej správy a výsledkov konzultácií v povoľovacom konaní, ako aj ustanovení o informáciách týkajúcich sa rozhodovania v súlade s článkami 5 až 10.

g)

„posudzovanie vplyvov na životné prostredie“ znamená proces prípravy environmentálnej správy navrhovateľom, vykonávanie konzultácií (vrátane konzultácií s dotknutou verejnosťou a environmentálnymi orgánmi), posúdenie príslušným orgánom a/alebo orgánmi uvedenými v článku 6 ods. 1 , zohľadnenie environmentálnej správy vrátane údajov o znečistení emisiami, ako aj zohľadnenie výsledkov konzultácií v povoľovacom konaní ako aj ustanovení o informáciách týkajúcich sa rozhodovania v súlade s článkami 5 až 10;

gb)

„cezhraničný úsek“ znamená úsek, ktorým sa zabezpečuje kontinuita projektu spoločného záujmu medzi najbližšími mestskými uzlami na oboch stranách hranice dvoch členských štátov alebo medzi členským štátom a susednou krajinou;

gc)

„norma“ je technická špecifikácia prijatá uznávaným normalizačným orgánom na opakované alebo nepretržité uplatňovanie, ktorej dodržiavanie nie je povinné a ktorá patrí do jednej z týchto kategórií:

gd)

„mestské historické lokality“ znamenajú súčasť väčšieho celku zahŕňajúceho prírodné aj umelé prostredie, ako aj každodennú životnú skúsenosť obyvateľov týchto lokalít. V rámci tohto širšieho prostredia, ktoré obohacujú hodnoty dávneho či nedávneho pôvodu a ktoré neustále prechádza dynamickým procesom postupných premien, možno nové mestské priestory považovať za dôkaz životného prostredia vo fázach jeho vývoja;

ge)

„nápravné opatrenie“ znamená ďalšie zmierňovacie alebo kompenzačné opatrenia, ktoré môže prijať navrhovateľ v záujme odčinenia nepredvídaných nepriaznivých účinkov alebo každej čistej straty biodiverzity spôsobenej realizáciou projektu, napríklad také, ktoré sa môžu nastať z nedostatkov pri zmierňovaní následkov vyplývajúcich z výstavby či prevádzky projektu, na ktorý sa už vydalo povolenie;

gf)

„posúdenie vizuálneho vplyvu“: vizuálny vplyv sa definuje ako zmena vzhľadu umelého alebo prírodného prostredia a mestských oblastí alebo pohľadu na tieto prostredia a oblasti, ktorá je dôsledkom rozvoja a ktorá môže byť pozitívna (zlepšenie) alebo negatívna (zhoršenie). Posúdenie vizuálneho vplyvu sa vzťahuje aj na demoláciu stavieb, ktoré sú chránené alebo ktoré zohrávajú strategickú úlohu v tradičnom obraze miesta alebo prostredia. Zaoberá sa zjavnými zmenami geologickej topografie a akýmikoľvek ďalšími prekážkami, ako sú budovy alebo múry, ktoré obmedzujú výhľad na prírodu a narúšajú harmóniu krajiny. Vizuálny vplyv sa posudzuje najmä prostredníctvom kvalitatívnych posúdení, ktoré súvisia s človekom a jeho vnímaním krajiny a interakciou s ňou, ako aj s atmosférou, ktorú toto vnímanie a interakcia na určitom mieste vytvárajú (tzv. genius loci);

gg)

„spoločný postup“: v rámci spoločného postupu príslušný orgán vydá jedno posúdenie vplyvu na životné prostredie, v ktorom budú zlúčené posúdenia jedného alebo viacerých orgánov, bez toho, aby to malo vplyv na ustanovenia iných príslušných právnych predpisov Únie;

gh)

„zjednodušenie“ znamená zníženie počtu formulárov, vytvorenie spoločných postupov alebo koordinačných nástrojov s cieľom zlúčiť posúdenia vypracované niekoľkými orgánmi. Znamená to stanovenie spoločných kritérií, skrátenie procesu predkladania správ a posilnenie objektívnych a vedeckých hodnotení.

c)

odseky  3 a 4 sa nahrádzajú takto:

c)

odsek  3 sa nahrádza takto:

3.   Členské štáty sa môžu, ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, rozhodnúť pri každom jednotlivom prípade neuplatňovať túto smernicu na projekty slúžiace výlučne na účely národnej alebo civilnej ochrany , ak sa domnievajú, že takéto uplatňovanie by malo nepriaznivé účinky na tieto účely.

3.   Členské štáty sa v každom jednotlivom prípade a pokiaľ to stanovujú vnútroštátne právne predpisy, môžu rozhodnúť neuplatňovať túto smernicu na projekty určené výlučne na účely národnej obrany, ak sa domnievajú, že takéto uplatňovanie by malo na tieto účely nepriaznivý vplyv.

ca)

dopĺňa sa tento odsek:

„4a.     Členské štáty vymenúvajú príslušný orgán alebo príslušné orgány takým spôsobom, aby zaručili ich úplnú nezávislosť pri plnení úloh, ktorými boli poverené na základe tejto smernice. Príslušný orgán alebo príslušné orgány sa vymenúvajú najmä tak, aby sa zamedzilo akejkoľvek závislosti, prepojenosti alebo podradenosti medzi nimi alebo ich zložkami a navrhovateľom. Príslušný orgán nemôže vykonávať funkcie, ktoré mu boli zverené na základe tejto smernice, vo vzťahu k projektu, ktorého je sám navrhovateľom.“

(1a)

„1.     Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa pre všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, bude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov po konzultácii s verejnosťou. Príslušný orgán pri udeľovaní povolenia v prípade potreby stanoví opatrenia na monitorovanie významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, ako aj zmierňujúce a kompenzačné opatrenia. Tieto projekty sú definované v článku 4.“

(2a)

„4.     Bez toho, aby bol dotknutý článok 7, môžu členské štáty vo výnimočných prípadoch, ak to ustanovuje vnútroštátne právo, určitý projekt, ktorý slúži výlučne na účely civilnej ochrany, úplne alebo čiastočne vyňať z ustanovení tejto smernice, pokiaľ by uplatnenie tohto predpisu malo nepriaznivý vplyv na uvedené účely.

V takom prípade môžu členské štáty informovať dotknutú verejnosť a konzultovať s ňou a:

Komisia bezodkladne postúpi prijaté dokumenty ostatným členským štátom.

Komisia bude každoročne podávať správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto odseku.“

a)

obyvateľstvo, ľudské zdravie a biodiverzitu s osobitným dôrazom na biotopy a druhy chránené podľa smernice Rady 92/43/EHS (*) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES(**);

a)

Obyvateľstvo, ľudské zdravie a biodiverzitu vrátane flóry a fauny s osobitným dôrazom na biotopy a druhy chránené podľa smerníc 92/43/EHS, 2000/60/ES a 2009/147/ES;

b)

územie, pôdu, vodu, vzduch a  zmenu klímy ;

b)

územie, pôdu, vodu, vzduch a  klímu ;

c)

hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a krajinu;

c)

hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a krajinu;

d)

súčinnosť medzi faktormi uvedenými v písmenách a), b) a c);

d)

súčinnosť medzi faktormi uvedenými v písmenách a), b) a c);

e)

expozíciu, zraniteľnosť a odolnosť faktorov uvedených v bodoch a), b) a c) a prírodné a človekom spôsobené riziká katastrof.

e)

vystavenie, zraniteľnosť a odolnosť faktorov uvedených v bodoch a), b) a c) voči možným rizikám prírodných a človekom spôsobených katastrof.

(4)

Článok 4 sa mení takto:

(4)

Článok 4 sa mení takto:

a)

rozhodnutia a stanoviská, ktoré sa majú získať;

b)

pravdepodobne dotknuté orgány a verejnosť;

b)

pravdepodobne dotknuté orgány a verejnosť;

c)

jednotlivé etapy postupu a ich trvanie ;

c)

jednotlivé etapy postupu a  časové rámce ich trvania ;

d)

prijateľné alternatívy pre navrhovaný projekt a ich osobitné charakteristiky;

d)

prijateľné alternatívy potenciálne zvažované navrhovateľom, ktoré sa vzťahujú na navrhovaný projekt, jeho osobitné charakteristiky a  jeho významné vplyvy na životné prostredie ;

e)

environmentálne prvky uvedené v článku 3, ktoré budú pravdepodobne významne ovplyvnené;

f)

informácie, ktoré sa majú predložiť podľa osobitných charakteristík konkrétneho projektu alebo typu projektu;

f)

informácie, ktoré sa majú predložiť podľa osobitných charakteristík konkrétneho projektu alebo typu projektu;

g)

informácie a znalosti dostupné a získané na iných úrovniach rozhodovania alebo prostredníctvom iných právnych predpisov Únie, ako aj metódy posudzovania, ktoré sa majú uplatniť.

g)

informácie a znalosti dostupné a získané na iných úrovniach rozhodovania alebo prostredníctvom iných právnych predpisov Únie, ako aj metódy posudzovania, ktoré sa majú uplatniť.

(a)

navrhovateľ zabezpečí, aby environmentálnu správu vypracovali autorizovaní a technicky spôsobilí odborníci alebo

(a)

navrhovateľ zabezpečí, aby environmentálnu správu vypracovali spôsobilí odborníci a

(b)

príslušný orgán zabezpečí, aby environmentálne správy overili autorizovaní a technicky spôsobilí experti a/alebo výbory národných expertov.

(b)

príslušný orgán zabezpečí, aby environmentálne správy overili spôsobilí experti a/alebo výbory národných expertov , ktorých mená sa zverejnia .

(5a)

„Článok 5a

Zúčastnené členské štáty a susedné krajiny prijmú v prípade cezhraničných projektov všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie spolupráce príslušných kompetentných orgánov s cieľom spoločne zabezpečiť integrované a jednotné cezhraničné posudzovanie vplyvov na životné prostredie už od počiatočnej fázy plánovania v súlade s platnými právnymi predpismi týkajúcimi sa spolufinancovania zo zdrojov Únie.

V prípade dopravných projektov európskej dopravnej siete sa pomocou systému Komisie TENTec, softvéru Natura 2000 a prípadne iných alternatív určí potenciálny vplyv na sústavu Natura 2000.“

-a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.     Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány, ktorých sa projekt môže týkať z dôvodu ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia alebo na základe miestnej príslušnosti, mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko k informáciám predloženým navrhovateľom a k žiadosti o povolenie. Na tento účel členské štáty určia orgány, s ktorými sa treba skontaktovať vo veci všeobecných otázok i v konkrétnych prípadov. Informácie získané podľa článku 5 sa predložia týmto orgánom. Podrobné ustanovenia týkajúce sa konzultácií stanovia členské štáty.“;

(-aa)

„2.     Verejnosť je prostredníctvom ústredného portálu, ktorý je verejnosti prístupný v elektronickej podobe v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí*, informovaná v rannom štádiu procesu rozhodovania týkajúceho sa životného prostredia uvedeného v článku 2 ods. 2 a najneskôr hneď, ako sa môže rozumne poskytnúť informácia prostredníctvom verejných oznamov a inými vhodnými prostriedkami, ako sú elektronické médiá:

-ab)

„3.     Členské štáty zaistia, aby v primeranom časovom rámci boli prinajmenšom prostredníctvom ústredného portálu dostupného pre verejnosť v elektronickej forme sprístupňované:

(-ac)

„5.     Konkrétne opatrenia na informovanie verejnosti a uskutočnenie konzultácií s dotknutou verejnosťou určujú členské štáty. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa prostredníctvom ústredného portálu, ktorý je dostupný pre verejnosť v elektronickej forme v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice 2003/4/ES, poskytovali relevantné informácie.“:

ba)

dopĺňa sa tento odsek:

7a)

„5a.     V prípade cezhraničných projektov spoločného záujmu v oblasti dopravy, ktoré patria do jedného z koridorov uvedených v prílohe I k nariadeniu …  (*) , ktorým sa zriaďuje nástroj Spájame Európu, sa členské štáty zapájajú do koordinácie verejných konzultácií. Koordinátor zabezpečuje, aby sa uskutočnil rozsiahly postup verejnej konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou počas plánovania novej infraštruktúry. V každom prípade koordinátor môže navrhnúť spôsob vývoja plánu koridoru a realizovať ho vo vyváženej miere.“

a)

environmentálne posúdenie zo strany príslušného orgánu uvedené v článku 3 a environmentálne podmienky, ktoré sú súčasťou rozhodnutia, vrátane opisu hlavných opatrení zameraných na predchádzanie významným nepriaznivým vplyvom, na ich zníženie a ak je to možné, na ich kompenzáciu;

a)

výsledky environmentálneho posúdenia zo strany príslušného orgánu uvedené v článku 3 vrátane súhrnu pozorovaní a stanovísk získaných podľa článkov 6 a 7 a environmentálne podmienky, ktoré sú súčasťou rozhodnutia, vrátane opisu hlavných opatrení zameraných na predchádzanie významným nepriaznivým vplyvom, na ich zníženie a ak je to možné, na ich kompenzáciu;

b)

hlavné dôvody výberu prijatého projektu v porovnaní s ostatnými zohľadnenými alternatívami vrátane pravdepodobného vývoja existujúceho stavu životného prostredia bez realizácie projektu (základný scenár);

b)

náčrt hlavných alternatív vypracovaných navrhovateľom a určenie hlavných dôvodov pre jeho výber so zreteľom na vplyvy na životné prostredie;

c)

súhrn pripomienok prijatých podľa článkov 6 a 7;

d)

vyhlásenie predstavujúce súhrn toho, ako boli environmentálne aspekty zahrnuté do povolenia a akým spôsobom sa začlenili alebo inak spracovali výsledky konzultácií a informácie získané podľa článkov 5, 6 a 7.

d)

vyhlásenie predstavujúce súhrn toho, ako boli environmentálne aspekty zahrnuté do povolenia a akým spôsobom sa začlenila alebo inak spracovala environmentálna správa, výsledky konzultácií a informácie získané podľa článkov 5, 6 a 7.

*

a)

obsah rozhodnutia a akékoľvek súvisiace podmienky;

b)

po preskúmaní environmentálnej správy a záujmov a stanovísk, ktoré uviedla dotknutá verejnosť, hlavné dôvody a zretele, na ktorých sa rozhodnutie zakladá, vrátane informácií o procese účasti verejnosti;

c)

opis hlavných opatrení na predchádzanie významným nepriaznivým účinkom, na ich zníženie a ak je to možné, na ich kompenzáciu;

d)

ak je to potrebné, opis monitorovania opatrení uvedených v článku 8 ods. 2.

(9a)

„Článok 9a

Členské štáty zabezpečujú, aby príslušný orgán alebo orgány pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto smernice neboli v konflikte záujmov podľa žiadnych právnych predpisov, ktoré sa na ne vzťahujú.“

(9b)

„Ustanovenia tejto smernice neovplyvňujú záväzok príslušných orgánov dodržiavať obmedzenia stanovené vnútroštátnymi zákonmi, právnymi predpismi a správnymi opatreniami a uznanou právnou praxou vo veci obchodného a priemyselného tajomstva, vrátane duševného vlastníctva a ochrany verejného záujmu, pokiaľ sú v súlade so smernicou 2003/4/ES.“

(9c)

„Článok 10a

Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie uplatniteľné za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

(9d)

„Každé takéto konanie musí byť adekvátne a účinné, umožňovať podanie žiadosti o súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania a byť spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.“

(-1)

-1a)

1.

Opis projektu, ktorý zahŕňa predovšetkým :

1.

Opis projektu, ktorý zahŕňa:

2.

Opis aspektov životného prostredia, ktoré sa vyznačuje pravdepodobnosťou významného zasiahnutia v dôsledku navrhovaného projektu.

2.

Opis aspektov životného prostredia, ktoré sa vyznačuje pravdepodobnosťou významného zasiahnutia v dôsledku navrhovaného projektu.

3.

Opis pravdepodobných významných vplyvov navrhovaného projektu na životné prostredie v dôsledku:

3.

Opis pravdepodobných významných vplyvov navrhovaného projektu na životné prostredie vrátane zdravotných rizík pre dotknuté obyvateľstvo a vplyvov na krajinu a kultúrne dedičstvo v dôsledku

4.

Opis opatrení, o ktorých sa uvažuje na zabránenie akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, na ich predchádzanie a zníženie.“

4.

Opis opatrení, o ktorých sa uvažuje na zabránenie závažným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, respektíve na ich predchádzanie alebo zníženie , najmä pokiaľ sú považované za nezvratné.

(ii)

pobrežné oblasti;

(ii)

pobrežné oblasti a morské životné prostredie ;

1.

Opis projektu, ktorý zahŕňa najmä:

1.

Opis projektu, ktorý zahŕňa najmä:

2.

Opis technických, lokačných alebo iných aspektov (napr. so zreteľom na návrh projektu, technickú kapacitu, veľkosť a rozsah) posudzovaných alternatív vrátane stanovenia vplyvu s najmenším dosahom na životné prostredie a uvedenia hlavných dôvodov výberu so zreteľom na environmentálne vplyvy.

2.

Opis technických, lokačných alebo iných aspektov (napr. so zreteľom na návrh projektu, technickú kapacitu, veľkosť a rozsah) prijateľných, navrhovateľom zvažovaných alternatív, ktoré sa vzťahujú na navrhovaný projekt a jeho konkrétne vlastnosti , a uvedenie hlavných dôvodov výberu

3.

Opis relevantných aspektov súčasného stavu životného prostredia a jeho pravdepodobného vývoja bez realizácie daného projektu (základný scenár) . Tento opis by mal zahŕňať súčasné environmentálne problémy relevantné pre tento projekt, predovšetkým vrátane tých, ktoré sa týkajú oblastí s osobitným významom pre životné prostredie a využívania prírodných zdrojov.

3.

Opis relevantných aspektov súčasného stavu životného prostredia (základný scenár) a jeho pravdepodobného vývoja bez realizácie daného projektu , pokiaľ prírodné a sociálne zmeny oproti základnému scenáru možno primerane predpovedať . Tento opis by mal zahŕňať súčasné environmentálne problémy relevantné pre tento projekt, predovšetkým vrátane tých, ktoré sa týkajú oblastí s osobitným významom pre životné prostredie a využívania prírodných zdrojov.

4.

Opis aspektov životného prostredia, ktoré sa vyznačuje pravdepodobnosťou významného zasiahnutia navrhovaným projektom, predovšetkým vrátane populácie, ľudského zdravia, fauny, flóry, biodiverzity a jej ekosystémových služieb, krajiny (jej zaberania), pôdy (organické zložky, erózia, zhutňovanie, nepriedušnosť), vody (množstva a kvality), ovzdušia, klimatických faktorov, zmeny klímy (emisie skleníkových plynov vrátane tých, ktoré pochádzajú z využívania pôdy, zmena využívania pôdy a lesné hospodárstvo, potenciál zmiernenia, vplyv relevantný pre prispôsobenie, ak projekt zohľadňuje riziká spojené so zmenou klímy), materiálov, kultúrneho dedičstva vrátane architektonických a archeologických pamiatok, krajiny. Takýto opis by mal zahŕňať vzájomný vzťah medzi uvedenými faktormi, ako aj expozíciu, zraniteľnosť a odolnosť uvedených faktorov voči prírodným a človekom spôsobeným rizikám katastrof.

4.

Opis faktorov životného prostredia, na ktoré môže mať navrhovaný projekt výrazný vplyv, vrátane, predovšetkým, populácie, ľudského zdravia, fauny, flóry, biodiverzity prostredníctvom jej fauny a flóry , pôdneho fondu (jeho zaberania), pôdy (organické zložky, erózia, zhutňovanie, nepriedušnosť), vody (množstvo a kvalita), ovzdušia, klimatických faktorov, klímy (emisie skleníkových plynov vrátane tých, ktoré pochádzajú z využívania pôdy, zmena využívania pôdy a lesné hospodárstvo, potenciál zmiernenia, vplyv relevantný pre prispôsobenie, ak projekt zohľadňuje riziká spojené so zmenou klímy), hmotného majetku, kultúrneho dedičstva vrátane architektonických a archeologických pamiatok, krajiny. Takýto opis by mal zahŕňať vzájomný vzťah medzi uvedenými faktormi, ako aj expozíciu, zraniteľnosť a odolnosť uvedených faktorov voči prírodným a človekom spôsobeným rizikám katastrof.

5.

Opis pravdepodobne významných vplyvov navrhovaného projektu na životné prostredie, ktoré vyplývajú okrem iného z:

5.

Opis pravdepodobne významných vplyvov navrhovaného projektu na životné prostredie, ktoré vyplývajú okrem iného z:

Tento opis pravdepodobných významných vplyvov by mal obsiahnuť priame vplyvy a akékoľvek nepriame, sekundárne, kumulatívne, cezhraničné, krátkodobé, strednodobé a dlhodobé, trvalé a dočasné, pozitívne a negatívne vplyvy projektu. Tento opis by mal zohľadniť ciele ochrany životného prostredia stanovené na úrovni EÚ a členských štátov, ktoré sú pre daný projekt relevantné.

Tento opis pravdepodobných významných vplyvov by mal obsiahnuť priame vplyvy a akékoľvek nepriame, sekundárne, kumulatívne, cezhraničné, krátkodobé, strednodobé a dlhodobé, trvalé a dočasné, pozitívne a negatívne vplyvy projektu. Tento opis by mal zohľadniť ciele ochrany životného prostredia stanovené na úrovni Únie a členských štátov, ktoré sú pre daný projekt relevantné.

6.

Opis prognostických metód použitých na posúdenie vplyvov na životné prostredie uvedených v bode 5, ako aj zohľadnenie hlavných súvisiacich neistôt a ich vplyvu na odhad účinku a výber uprednostňovanej alternatívy.

6.

Opis prognostických metód použitých na posúdenie vplyvov na životné prostredie uvedených v bode 5, ako aj zohľadnenie hlavných súvisiacich neistôt a ich vplyvu na odhad účinku a výber uprednostňovanej alternatívy.

7.

Opis predpokladaných opatrení na zabránenie akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie uvedeným v bode 5, na ich zníženie a  ak je to možné , na ich kompenzáciu a v prípade potreby aj opis akýchkoľvek navrhovaných monitorovacích opatrení vrátane prípravy analýzy nepriaznivých vplyvov na životné prostredie po skončení projektu. Tento opis by mal vysvetliť mieru, do akej sa významné nepriaznivé vplyvy znížia alebo kompenzujú a mal by zahŕňať fázu výstavby aj prevádzky.

7.

Opis predpokladaných opatrení v  prvom rade na predchádzanie akýmkoľvek závažným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie uvedeným v bode 5 a na ich zníženie a, v  krajnom prípade , na ich kompenzáciu a v prípade potreby aj opis všetkých navrhovaných monitorovacích opatrení vrátane prípravy analýzy nepriaznivých vplyvov na životné prostredie po skončení projektu. Tento opis by mal vysvetliť, v  akom rozsahu sa predchádza významným nepriaznivým vplyvom, v akom rozsahu sa tieto významné nepriaznivé vplyvy znižujú alebo kompenzujú, a mal by zahŕňať fázu výstavby aj prevádzky.

8.

Posúdenie prírodných a človekom spôsobených rizík katastrof a havárií, voči ktorým by projekt mohol byť zraniteľný a v prípade potreby opis opatrení zameraných na predchádzanie takýmto rizikám, ako aj opatrení súvisiacich s pripravenosťou a reakciou na núdzové situácie (napr. opatrenia vyžadované podľa smernice 96/82/ES v znení zmien) .

8.

Posúdenie možných rizík prírodných a človekom spôsobených katastrof a havárií, voči ktorým by projekt mohol byť zraniteľný a v prípade potreby opis opatrení zameraných na predchádzanie takýmto rizikám, ako aj opatrení súvisiacich s pripravenosťou a reakciou na núdzové situácie (napr. opatrenia vyžadované podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok alebo požiadavky vyplývajúce z ďalších právnych predpisov Únie alebo z medzinárodných dohovorov) .

9.

Netechnický súhrn informácií uvedených v predchádzajúcich bodoch.

9.

Netechnický súhrn informácií uvedených v predchádzajúcich bodoch.

10.

Uvedenie akýchkoľvek ťažkostí (technické nedostatky alebo nedostatok odborných znalostí), ktoré navrhovateľ predpokladá pri zostavovaní požadovaných informácií, a uvedenie zdrojov použitých na opis a posúdenie, ako aj zohľadnenie hlavných neistôt a ich vplyvu na odhadované účinky a výber uprednostňovanej alternatívy.

10.

Uvedenie akýchkoľvek ťažkostí (technické nedostatky alebo nedostatok odborných znalostí), ktoré navrhovateľ predpokladá pri zostavovaní požadovaných informácií, a uvedenie zdrojov použitých na opis a posúdenie, ako aj zohľadnenie hlavných neistôt a ich vplyvu na odhadované účinky a výber uprednostňovanej alternatívy.