19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/82

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o závažných udalostiach, ktoré ohrozujú existenciu kresťanských a iných náboženských komunít (1), z 21. januára 2010 o nedávnych útokoch na kresťanské komunity (2), zo 6. mája 2010 o masových zverstvách v Jos v Nigérii (3), z 20. mája 2010 o náboženskej slobode v Pakistane (4), z 25. novembra 2010 o Iraku: trest smrti (najmä prípad Tárika Azíza) a útoky proti kresťanským komunitám (5), z 20. januára 2011 o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania (6), z 27. októbra 2011 o situácii v Egypte a Sýrii, najmä v kresťanských komunitách (7) a z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti (8),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2013 k návrhu usmernení EÚ týkajúcich sa presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery (9),

—

so zreteľom na návrh usmernení EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej z 23. septembra 2013, v ktorom odsúdila útok na kresťanskú komunitu v pakistanskom Péšávare,

—

so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2011 o neznášanlivosti, diskriminácii a násilí na základe slobody náboženského vyznania a viery a na závery Rady zo 16. novembra 2009, v ktorých vyzdvihla strategický význam slobody náboženského vyznania alebo viery a význam boja proti náboženskej neznášanlivosti;

—

so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948,

—

so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

—

so zreteľom na správy osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery,

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoju oddanosť slobode náboženského vyznania, slobode svedomia a slobode myslenia a zdôraznila, že vlády majú povinnosť zaručiť tieto slobody na celom svete; keďže politickí a náboženskí vodcovia majú povinnosť bojovať na všetkých úrovniach proti extrémizmu a podporovať vzájomný rešpekt medzi jednotlivcami a náboženskými skupinami; keďže rozvoj ľudských práv, demokracie a občianskych slobôd je spoločným základom, na ktorom Európska únia buduje svoje vzťahy s tretími štátmi a ktorý je v dohodách medzi EÚ a tretími štátmi zabezpečený v doložke o demokracii;

B.

keďže podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, a predovšetkým podľa článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; keďže toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, zachovávaním obradov, vykonávaním úkonov a vyučovaním; keďže podľa Výboru OSN pre ľudské práva chráni sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia všetky druhy presvedčenia vrátane teistického, neteistického a ateistického;

C.

keďže niekoľko rezolúcií Komisie OSN pre ľudské práva vyzýva „všetky štáty, aby v rámci svojho vnútroštátneho legislatívneho rámca v súlade s nástrojmi na dodržiavanie ľudských práv prijali všetky primerané opatrenia na boj proti nenávisti, diskriminácii, neznášanlivosti a násiliu, zastrašovaniu a nátlaku, ktoré pramenia v náboženskej neznášanlivosti, vrátane útokov proti miestam náboženských obradov, a aby podporovali porozumenie, toleranciu a rešpekt v oblasti týkajúcej sa slobody náboženského vyznania alebo viery;

D.

keďže podľa viacerých správ sa zvyšuje represívne konanie vlády a sociálna nevraživosť voči jednotlivcom a skupinám rôzneho vyznania či viery, a to najmä v Pakistane, krajinách Arabskej jari a niektorých častiach Afriky; keďže v niektorých prípadoch sú kresťanské komunity v takej situácii, že je ohrozená ich budúca existencia, a ich zánik by znamenal stratu významnej časti náboženského dedičstva príslušných krajín;

E.

keďže 4. septembra 2013 povstalci skupiny Džabhat Al-Nusra, ktorá je prepojená s Al-Káidou, zaútočila na sýrsku dedinu Maalula;

F.

keďže Maalula je symbolom kresťanskej prítomnosti v Sýrii a domovom rôznych náboženských komunít, ktoré tu pokojne žili vedľa seba po stáročia; keďže každoročne v septembri sa Sýrčania zo všetkých náboženstiev zúčastňovali v tomto meste osláv Dňa kríža; keďže Maalula je jedným z troch miest a dedín v krajine, v ktorých miestni obyvatelia naďalej hovoria aramejským jazykom;

G.

keďže násilné strety v Maalule sú prvými útokmi osobitne zameranými na významnú kresťanskú komunitu od začiatku násilnej krízy v Sýrii; keďže v týchto útokoch boli zabití minimálne štyria ľudia – Michael Thaalab, Antoine Thaalab, Sarkis Zakem a Zaki Jabra, a ďalší – Shadi Thaalab, Jihad Thaalab, Moussa Shannis, Ghassan Shannis, Daoud Milaneh a Atef Kalloumeh – boli unesení alebo sú nezvestní; keďže od začiatku bojov ušla z tohto mesta do susedných dedín alebo do Damasku väčšina z jeho 5 000 obyvateľov; keďže udalosti v Maalule sú dôkazom prehlbovania sektárskeho charakteru sýrskeho konfliktu;

H.

keďže kláštor sv. Tekly (Mar Takla) je odjakživa domovom mníšok a sirôt z radov kresťanov aj moslimov; keďže približne 40 mníšok a sirôt zostalo v Maalule aj napriek intenzívnym bojom a teraz sú odrezaní od sveta v kláštore za zhoršujúcich sa podmienok vyplývajúcich z nedostatku vody a ostatných zásob;

I.

keďže 22. septembra 2013 bolo počas dvojnásobného samovražedného bombového útoku na kostol všetkých svätých v Kohati Gate v okrajovej štvrti Péšávaru zabitých 82 ľudí a vyše 120 zranených;

J.

keďže k zodpovednosti za útok sa prihlásila islamská skupina Džundolláh s prepojením na Tehrik-i-Taliban Pakistan, ktorá vyhlásila, že bude pokračovať v útokoch na kresťanov a nemoslimov, pretože sú nepriateľmi islamu a že neskončia, kým neprestanú útoky amerických bezpilotných lietadiel na Pakistan, keďže Tehrik-i-Taliban Pakistan popreli, že by boli zapojení do týchto útokov a mali akékoľvek vzťahy s Džundolláhom;

K.

keďže pakistanský premiér Nawáz Šaríf útok odsúdil a vyjadril sa, že cielenie na nevinných ľudí je v rozpore s tým, čo káže islam;

L.

keďže kresťania, ktorí tvoria približne 1,6 % obyvateľstva Pakistanskej islamskej republiky, trpia predsudkami a sporadickými vlnami davového násilia;

M.

keďže väčšina pakistanských kresťanov vedie neistý život, často naplnený strachom z obvinení z rúhania, ktoré môže vyprovokovať vlny verejného násilia;

N.

keďže 9. marca 2013 zapálili moslimovia v Lahore vyše 150 kresťanských obydlí a dva kostoly v reakcii na obvinenia z rúhania;

O.

keďže pakistanské zákony o rúhaní znamenajú nebezpečenstvo pre náboženské menšiny, ak sa chcú slobodne vyjadriť alebo otvorene sa angažovať pri náboženských činnostiach;

P.

keďže iránsko-amerického pastora Sahida Abediniho, väzneného v Iráne od 26. septembra 2012, odsúdil revolučný súd v Iráne 27. januára 2013 na osemročné väzenie z dôvodu obvinenia z narúšania štátnej bezpečnosti vytváraním siete kresťanských kostolov v súkromných domoch; keďže Sahid Abedini bol vo väzení údajne fyzicky aj psychicky zneužívaný;

Q.

keďže osobitný spravodajca OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike je presvedčený, že kresťania by nemali čeliť sankciám za prejavy a praktizovanie svojej viery, a je preto aj naďalej znepokojený správami o zatýkaní a prenasledovaní kresťanov na základe nejasne formulovaných zločinov proti štátnej bezpečnosti, ktorých sa údajne dopúšťajú pri vykonávaní svojej viery;

1.

dôrazne odsudzuje nedávne útoky proti kresťanom a vyjadruje solidaritu s rodinami obetí; znovu vyjadruje hlboké obavy zo šírenia netolerancie, útlaku a násilných akcií namierených proti kresťanským komunitám, najmä v krajinách Afriky, Ázie a Blízkeho východu; žiada vlády, ktorých sa to týka, aby zabezpečili, že páchatelia týchto zločinov a všetky osoby zodpovedné za tieto útoky, ako aj za iné násilné skutky voči kresťanom alebo iným náboženským menšinám, boli privedené pred súd a súdené v riadnom procese;

2.

dôrazne odsudzuje všetky formy diskriminácie a netolerancie vyplývajúcej z vyznania a viery, a tiež prejavy násilia voči všetkým náboženským spoločenstvám; opätovne zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia a vyznania je základným ľudským právom;

3.

opakuje svoje znepokojenie nad hromadným odchodom kresťanov z viacerých krajín v posledných rokoch, predovšetkým z krajín Blízkeho východu;

4.

je znepokojený zo súčasnej situácie, ktorej čelia kresťania v Sýrii; odsudzuje skutky skupiny Džabhat Al-Nusra a jej blízkych povstalcov v Maalule a v okolitej oblasti; konštatuje, že kresťania a moslimovia v tejto dedine doteraz, a to aj počas konfliktu, pokojne spolunažívali a súhlasí s tým, že toto mesto musí zostať miestom mieru; uvedomuje si, že útok v Maalule je len jedným aspektom občianskej vojny v Sýrii;

5.

zdôrazňuje, že kláštory v Maalule sa musia chrániť, aby sa zachoval život, náboženská činnosť a architektonické poklady a aby sa kresťanom a moslimom umožnilo pokojné spolunažívanie;

6.

požaduje okamžitú podporu a humanitárnu pomoc mníškam a sirotám zatvoreným v kláštore sv. Tekly (Mar Takla); vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby umožnili prístup do kláštora humanitárnym skupinám;

7.

je znepokojený z možných dôsledkov týchto útokov a prípadných rizík pre kresťanskú komunitu; uvedomuje si, že kresťania a ďalšie komunity uviazli v krížovej paľbe a sú nútení pridať sa k niektorej strane vo vojne, ktorá sa naďalej delí na sekty;

8.

zdôrazňuje, že všetky strany majú povinnosť chrániť najrôznejšie menšiny v Sýrii vrátane šiítov, alawitov, kurdov, drúzov a kresťanov;

9.

dôrazne odsudzuje útok na kostol všetkých svätých v Péšávare, ako aj ďalšie nedávne teroristické útoky;

10.

víta rozsiahle odsúdenie týchto útokov zo strany politických subjektov a súčastí pakistanskej občianskej spoločnosti;

11.

žiada pakistanskú vládu, aby urobila všetko, čo je v jej silách a priviedla páchateľov útoku na kostol všetkých svätých Péšávare pred súd; žiada ráznejšie opatrenia na zabezpečenie ochrany všetkým pakistanským občanom – bez ohľadu na ich náboženské vyznanie alebo vieru – a spravodlivosť pre všetky skupiny a všetkých jednotlivcov zodpovedných z podnecovania a realizácie teroru;

12.

vyzýva pakistanskú vládu, aby prijala opatrenia na ochranu obetí nábožensky motivovaného davového násilia, aktívne riešila náboženskú neznášanlivosť spoločenských aktérov, bojovala proti náboženskej netolerancii, skutkom násilia a zastrašovaniu a aby sa postavila proti pojmu beztrestnosti;

13.

je hlboko znepokojený z rastúceho nebezpečenstva, ktorému sú vystavení kresťania v Pakistane vzhľadom na zvyšujúce sa útoky proti tejto menšine v poslednom čase, vrátane prenasledovania niekoľkých stoviek kresťanov zo strany islamských fanatikov, ku ktorému došlo v marci v meste Lahore z dôvodu obvinení z rúhania proti islamu;

14.

je hlboko znepokojený celkovou situáciou, v ktorej sa nachádzajú náboženské menšiny v Pakistane, a najmä kresťanské cirkvi, ktorým sa vyhráža Taliban a iné extrémistické skupiny;

15.

vyjadruje hlboké obavy z toho, že sporné zákony o rúhaní poskytujú priestor na zneužívanie, čo môže mať vplyv na ľudí akéhokoľvek vierovyznania v Pakistane; vyjadruje mimoriadne obavy z toho, že využívanie zákonov o rúhaní, proti ktorým sa verejne postavili zosnulý minister Shahbaz Bhatti a zosnulý guvernér Salman Tasír, je v súčasnosti čoraz častejšie namierené proti kresťanom v Pakistane;

16.

vyzýva pakistanskú vládu, aby uskutočnila dôkladnú revíziu zákonov o rúhaní a ich uplatňovania v súčasnosti, najmä oddielov 295 B a C trestného zákonníka, ktoré povinne predpisujú doživotné väzenie (295 b a C) či dokonca trest smrti (295 C) za údajné skutky rúhania;

17.

pripomína, že sloboda náboženského vyznania a práva menšín sú zaručené v pakistanskej ústave; povzbudzuje všetkých Pakistancov, aby spoločne pracovali na podpore a zaručení tolerancie a vzájomného porozumenia;

18.

víta opatrenia, ktoré v záujme náboženských menšín prijala pakistanská vláda od novembra 2008, okrem iného vytvorenie 5 % kvóty pre menšiny na miestach štátnych úradníkov, uznanie nemoslimských sviatkov a vyhlásenie celoštátneho dňa menšín;

19.

vyjadruje hlboké obavy nad osudom pastora Sahida Abediniho, ktorý bol vyše roka zadržiavaný vo väzbe a odsúdený na osem rokov väzenia v Iráne z obvinení súvisiacich s jeho náboženským presvedčením;

20.

vyzýva iránsku vládu, aby oslobodila od obvinení a okamžite prepustila Sahida Abediniho a všetkých ostatných jednotlivcov zadržiavaných či obvinených z dôvodu ich náboženského vyznania;

21.

opakuje svoju výzvu Iránu, aby prijal opatrenia, ktorými by sa zabezpečilo úplné dodržiavanie práva na slobodu náboženského vyznania a viery vrátane zabezpečenia plného súladu vnútroštátnych právnych predpisov a postupov s článkom 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; zdôrazňuje, že táto podmienka si tiež vyžaduje, aby sa bezpodmienečne a v plnej miere zaručilo právo každého jednotlivca na zmenu náboženského vyznania, ak sa pre ňu jednotlivec rozhodne;

22.

víta prejav umiernenosti a náboženskej tolerancie zo strany nového iránskeho prezidenta Hassana Rouhaního; domnieva sa, že EÚ by mala začať dialóg s Iránom o ľudských právach;

23.

opakuje svoju výzvu Rade, Komisii a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Európskej komisie, aby v dohodách a dohodách o spolupráci s tretími štátmi a v správach o ľudských právach venovali väčšiu pozornosť otázke slobody náboženského vyznania alebo viery, ako aj postaveniu náboženských komunít vrátane kresťanov;

24.

víta prijatie usmernení EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery Radou 24. júna 2013; žiada Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby tieto usmernenia v plnej miere vykonávali a využívali všetky nástroje a návrhy, ktoré tieto usmernenia obsahujú;

25.

podporuje všetky iniciatívy zamerané na podporu dialógu a vzájomného rešpektu medzi komunitami; vyzýva všetky náboženské orgány, aby podporovali toleranciu a prijali iniciatívy proti nenávisti a násilnej a extrémistickej radikalizácii;

26.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Európskej komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovu EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva, orgánu OSN Ženy, vláde Sýrie, Sýrskej národnej rade, vláde a parlamentu Pakistanu a vláde a parlamentu Iránu.