19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/67

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2012 o posilnení spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: európsky model výmeny informácií (EIXM) (COM(2012)0735),

—

so zreteľom na správu Komisie zo 7. decembra 2012 o vykonávaní rozhodnutia Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti („prümské rozhodnutie“) (COM(2012)0732),

—

so zreteľom na Štokholmský program, stratégiu vnútornej bezpečnosti a stratégiu riadenia informácií v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ,

—

so zreteľom na svoje uznesenie o stratégii vnútornej bezpečnosti Európskej únie z 22. mája 2012 (1),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 87,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o posilnení cezhraničnej spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: vykonávanie prümského rozhodnutia a európsky model výmeny informácií (EIXM) (O-000067/2013 – B7-0501/2013),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Štokholmský program uznal potrebu väčšej súdržnosti a posilnenia rozsiahleho súboru nástrojov na zhromažďovanie, spracúvanie a spoločné využívanie informácií medzi orgánmi presadzovania práva v EÚ s cieľom zlepšiť bezpečnosť občanov EÚ;

B.

keďže v stratégii vnútornej bezpečnosti bola stanovená požiadavka vytvoriť komplexný model výmeny informácií;

C.

keďže výmena informácií o cezhraničnej trestnej činnosti tvorí základ spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ a je obzvlášť dôležitá na území bez kontrol na vnútorných hraniciach; keďže cezhraničná trestná činnosť v EÚ stúpa, čo ešte viac zdôrazňuje potrebu účinnej a bezpečnej výmeny informácií v oblasti presadzovania práva, v ktorej sa rešpektuje ochrana údajov a základné práva;

1.

konštatuje, že v oznámení sa rozoberajú rôzne existujúce nástroje, kanály a zariadenia cezhraničnej výmeny informácií v oblasti presadzovania práva v EÚ; domnieva sa, že súčasný súbor rozdielnych nástrojov, kanálov a zariadení je zložitý a roztrieštený, čo vedie k neefektívnemu využívaniu nástrojov, k nedostatočnému demokratickému dohľadu na úrovni EÚ a v niektorých prípadoch aj k nedostatočnej funkčnosti a dostupnosti;

2.

vyzýva Komisiu, aby zmapovala právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy vrátane (dvojstranných) medzinárodných dohôd, ktoré upravujú cezhraničnú výmenu informácií v oblasti presadzovania práva; súhlasí s Komisiou, že na určenie skutočnej hodnoty nástrojov sú potrebné kvalitnejšie štatistické údaje, a žiada nezávislé externé vyhodnotenie existujúcich nástrojov výmeny informácií v oblasti presadzovania práva v EÚ s cieľom posúdiť ich zmerateľný dosah;

3.

podporuje odporúčania Komisie týkajúce sa zefektívnenia používania existujúcich nástrojov a kanálov (akými sú štandardné využívanie kanála Europol a vytvorenie národných integrovaných jednotných kontaktných miest), zlepšenia odbornej prípravy a informovanosti v oblasti cezhraničnej výmeny informácií; vyjadruje však sklamanie z toho, že Komisia neposkytla ambicióznejšiu víziu do budúcnosti, ktorú požadoval Štokholmský program a stratégia vnútornej bezpečnosti a ktorá by mohla predstavovať východiskový bod pre politickú diskusiu o podobe a optimalizácii spoločného využívania údajov v oblasti presadzovania práva v EÚ, pričom by bola zaručená vysoká úroveň ochrany údajov a súkromia; dôrazne vyzýva Komisiu, aby predložila takúto víziu, v ktorej by stanovila vhodne navrhnutý rámec výmeny informácií v oblasti presadzovania práva v EÚ, založený na zásadách, ako sú potreba, kvalita, primeranosť, efektívnosť a zodpovednosť, a ktorá by zahŕňala náležité posúdenie zásady dostupnosti a koncepcie hľadania zhody;

4.

vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť automatizácie manuálnych postupov uplatňovania existujúcich nástrojov s cieľom zabezpečiť zvýšenie účinnosti, a to na základe štúdie, ktorú uskutočnilo niekoľko členských štátov v rámci Pracovnej skupiny pre výmenu informácií a ochranu údajov (DAPIX), a aby zvážila vytvorenie univerzálnej formy výmeny informácií s cieľom urýchliť spracúvanie schválených žiadostí;

5.

poukazuje na skutočnosť, že využívanie rozdielnych nástrojov cezhraničnej výmeny informácií v oblasti presadzovania práva vrátane poskytovania cezhraničného prístupu k národným databázam má za následok roztrieštený a nejasný systém ochrany údajov, ktorý sa často zakladá len na základných spoločných údajoch a nie je systematický; v tejto súvislosti opakuje svoju pozíciu, že navrhovaná smernica o ochrane údajov by sa mala prijať čo najskôr;

6.

žiada Komisiu, aby v záujme posilnenia a zlepšenia systému výmeny informácií prijala opatrenia zamerané na podporu efektívneho systému, ktorý by zároveň zaručoval ochranu údajov, ako sa uvádza v stanovisku európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, a to na základe referenčného rámca, ktorým je návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Europole a o zrušení rozhodnutia 2009/371/SVV;

7.

berie na vedomie, že stále viac členských štátov uplatňuje prümské rozhodnutie ako bežný nástroj v cezhraničnej policajnej spolupráci a pri vyšetrovaní trestnej činnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niekoľkých členských štátoch sa vykonávanie prümského rozhodnutia značne omeškáva; súhlasí s Komisiou, že o ďalšom rozvíjaní tohto nástroja by sa nemalo uvažovať skôr, ako sa dosiahne jeho úplná implementácia; vyzýva príslušné členské štáty, aby zaviedli plné a správne vykonávanie prümského rozhodnutia tak, aby sa využilo čo najefektívnejšie;

8.

poukazuje na skutočnosť, že prümské rozhodnutie bolo prijaté v rámci bývalého tretieho piliera a že Európsky parlament nemá nad jeho vykonávaním riadny demokratický dohľad a kontrolu; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy na zahrnutie existujúcich nástrojov cezhraničnej policajnej spolupráce, ktoré boli prijaté v rámci bývalého tretieho piliera – napr. prümského rozhodnutia a švédskej iniciatívy – do právneho rámca Lisabonskej zmluvy;

9.

pripomína, že európska odborná príprava polície prispieva k posilňovaniu vzájomnej dôvery medzi policajnými zložkami, čím podporuje výmenu informácií a cezhraničnú spoluprácu, a preto je potrebné zachovať ju a posilňovať;

10.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.