19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/19

—

so zreteľom na články 12,15, 16, 27, 28, 30, 31 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 45, 81 a 146 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-18/02 (1), C-341/05 (2) a C-438/05 (3),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0291/2013),

A.

keďže revízia nariadenia Brusel I (4) bola veľkým úspechom, pretože zaviedla výrazné zlepšenia, pokiaľ ide o pravidlá súdnej právomoci, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v rámci Európskej únie;

B.

keďže rozsah pôsobnosti postupu prepracovania nezahŕňa niektoré otázky pracovného práva;

C.

keďže medziinštitucionálna dohoda z 28. novembra 2001 (5) stanovuje, že technika prepracovania sa má používať v často pozmeňovaných aktoch;

D.

keďže je dôležité zaručiť súlad medzi právnymi normami upravujúcimi právomoc rozhodovať o sporoch a právnymi normami upravujúcimi rozhodné právo v sporoch;

E.

keďže hlavnou úlohou medzinárodného práva súkromného na európskej úrovni je aj predchádzať vyhľadávaniu najvýhodnejšej jurisdikcie (tzv. forum shopping) – najmä pokiaľ to môže viesť k znevýhodneniu slabšej strany, ako sú predovšetkým zamestnanci – a zabezpečiť najvyššiu možnú mieru predvídateľnosti súdnej právomoci;

F.

keďže platí všeobecná zásada, že právomoc by mal mať ten súd, ktorý má najužšiu väzbu k prípadu;

G.

keďže množstvo významných prípadov Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týkajú právomoci a rozhodného práva v oblasti individuálnych pracovných zmlúv a protestného pracovného opatrenia kolektívneho vyjednávania, vyvoláva obavy, že vnútroštátne ustanovenia v oblasti pracovného práva by mohli byť oslabené európskymi právnymi predpismi, čo môže v niektorých prípadoch spôsobiť, že právo jedného členského štátu uplatňuje súd iného členského štátu (6);

H.

keďže vzhľadom na veľký význam pracovného práva pre ústavnú a politickú identitu členských štátov je dôležité, aby európske právo rešpektovalo vnútroštátne tradície v tejto oblasti;

I.

keďže je aj v záujme riadneho výkonu súdnictva, aby sa v čo najväčšej miere zosúladili pravidlá o súdnej právomoci s pravidlami o rozhodnosti súdov;

J.

keďže sa zdá byť náležité odhadnúť, či je potrebné meniť pravidlá o súdnej právomoci v oblasti pracovného práva;

K.

keďže najmä v prípade protestného opatrenia by právomoc mali mať súdy toho členského štátu, v ktorom protestná akcia bola alebo má byť uskutočnená;

L.

keďže pokiaľ ide o individuálne pracovné zmluvy, malo by sa v želanej miere zabezpečiť, aby právomoc vykonávali súdy toho členského štátu, ktorý má najužšiu väzbu s konkrétnym pracovnoprávnym vzťahom;

1.

blahoželá inštitúciám k úspešnému preskúmaniu nariadenia Brusel I;

2.

nazdáva sa, že Komisia by sa mala hlbšie zaoberať problematikou pracovného práva v záujme jeho prípadnej revízie v budúcnosti;

3.

poznamenáva, že jednou z hlavných zásad medzinárodného práva súkromného v oblasti právomoci je ochrana slabšej strany a že cieľ ochrany zamestnancov je vysvetlený v súčasných pravidlách týkajúcich sa právomoci;

4.

konštatuje, že pravidlá súdnej právomoci zamestnancov vo všeobecnosti dobre chránia vo veciach zamestnania, keď sú obžalovaní vo veciach, ktoré súdu predložili ich zamestnávatelia, a to na základe kritérií výlučnej právomoci stanovených v nariadení Brusel I;

5.

žiada Komisiu, aby zhodnotila, či súčasný legislatívny rámec podľa nariadenia Brusel I dostatočne zohľadňuje charakteristické črty opatrení v oblasti zamestnanosti;

6.

vyzýva Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala najmä týmto otázkam:

7.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.