19.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/16

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013 (1), a najmä na prípravnú akciu nazvanú Medziinštitucionálny systém na identifikáciu dlhodobých trendov v rozpočte na rok 2013,

—

so zreteľom na nariadenie o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä na jeho článok 54 ods. 2 písm. a) a b) a článok 54 písm. e), platné pre všeobecný rozpočet Únie, a vykonávacie pravidlá,

—

so zreteľom na správu ESPAS (Európskeho systému strategických a politických analýz) nazvanú Globálne trendy do roku 2030 – občania a vzájomne prepojený a polycentrický svet, ktorú vypracoval Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS) (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre ústavné veci (A7-0265/2013),

A.

keďže žijeme v období rýchlych zmien – zjavných v súvislosti s dynamikou sily, demografickými zmenami, so zmenami klímy, s urbanizáciou a technológiou – a politici preto musia vo všetkých jurisdikciách venovať väčšie úsilie štúdiu a monitorovaniu hlavných celosvetových trendov;

B.

keďže v rozpočte na rok 2010 sa na podnet Parlamentu stanovilo, aby Komisia realizovala počas dvoch rokov pilotný projekt, ktorého zámerom bolo preskúmanie možnosti na vytvorenie medziinštitucionálneho systému na zisťovanie dlhodobých trendov v oblasti hlavných politických otázok, ktoré stoja pred EÚ;

C.

keďže rozpočet EÚ na rok 2012 umožnil, aby projekt prešiel do ďalšej fázy ako prípravná akcia na tri roky od roku 2012 do roku 2014, ktorej cieľom je zaviesť do konca roka 2014 plne fungujúci Európsky systém strategických a politických analýz (ESPAS) zahrnujúci všetky dôležité inštitúcie EÚ, a to rozvíjaním „úzkej spolupráce medzi výskumnými oddeleniami rozličných inštitúcií EÚ a orgánmi, ktoré sa venujú analýze strednodobých a dlhodobých politických trendov“ (3);

D.

keďže vytvorenie trvalého medziinštitucionálneho systému na administratívnej úrovni na zisťovanie a mapovanie hlavných trendov, ktorý môže formovať budúci politický kontext, by pomáhalo inštitúciám EÚ a podporovalo ich pri príprave a reagovaní na problémy a pri definovaní koherentných strategických smerovaní na budúce roky;

E.

keďže takýto dobre zavedený a uznávaný systém by mohol poskytovať základ pre úvahy v rámci príprav rozpočtu EÚ, určovania strategických priorít na ročnom a viacročnom základe a priamejšieho prepájania finančných zdrojov s politickými cieľmi;

F.

keďže posilnenie postavenia žien nemožno dosiahnuť bez uznania a účinného uplatňovania ich práv; keďže ESPAS by mohol taktiež poskytnúť účinnú analýzu úloh súvisiacich s podporou rodovej rovnosti, počnúc posilnením zastúpenia žien v politike až po boj proti všetkým formám diskriminácie žien;

G.

keďže v prvej správe sponzorovanej systémom ESPAS s názvom Globálne trendy do roku 2030 – občania a vzájomne prepojený a polycentrický svet, ktorú vypracoval inštitút EUISS, sa určuje niekoľko celosvetových trendov, ktoré môžu formovať svet v nasledujúcich desaťročiach;

H.

keďže tieto trendy zahrnujú predovšetkým: čoraz väčšiu moc jednotlivca, čiastočne poháňanú technologickými zmenami; väčší dôraz na udržateľný rozvoj na pozadí čoraz väčšieho nedostatku zdrojov a pretrvávajúcej chudoby, doplnený o účinky zmeny klímy; vznik medzinárodného systému charakterizovaného presunom moci ďalej od štátov, spolu s čoraz väčšími medzerami v správe verejných vecí, pretože tradičné mechanizmy medzištátnych vzťahov nereagujú primerane na požiadavky verejnosti;

1.

je presvedčený, že tvorba jasnej a účinnej politiky EÚ bude čoraz viac závisieť od včasného zistenia dlhodobých trendov, ktoré ovplyvňujú úlohy a výbery Únie v čoraz zložitejšom a vzájomne závislom svete;

2.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby inštitúcie EÚ efektívne spolupracovali na monitorovaní a analyzovaní týchto dlhodobých trendov a aby tiež spolupracovali a vytvárali siete s inými subjektmi vrátane širšej komunity bádateľov v rámci Európskej únie i mimo nej, ktoré sa zaujímajú o podobné otázky v tretích krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v procese rozvoja účinných kapacít na poskytovanie nezávislých, vysoko kvalitných medziinštitucionálnych analýz a poradenstva o kľúčových trendoch, s ktorými sa tvorcovia politík v rámci systému EÚ stretávajú;

3.

poukazuje na to, že v súlade so zásadou subsidiarity nesú za vypracovanie dlhodobých sociálno-ekonomických stratégií a vykonávanie politík v EÚ zodpovednosť rôzne verejné organizácie, ako sú európske inštitúcie, vládne ministerstvá, útvary regionálnych alebo miestnych orgánov a špecializované agentúry; zdôrazňuje skutočnosť, že v členských štátoch a európskych inštitúciách zohrávajú úlohu v rozvoji dlhodobých stratégií okrem verejných orgánov aj hospodárski a sociálni partneri, mimovládne organizácie a ostatné zainteresované strany; zdôrazňuje preto, že by sa mal uplatňovať prístup viacúrovňovej správy;

4.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí byť vzhľadom na svoj viacročný, dlhodobý a horizontálny charakter politikou, v ktorej je silne akcentovaný aspekt plánovania do budúcnosti, a že, keďže má značný podiel na rozpočte EÚ, musí zaujať významné miesto v akomkoľvek rozpočtovom plánovaní zameranom do budúcnosti;

5.

domnieva sa, že vytváranie politiky vzhľadom na politiku súdržnosti a iné oblasti v stále vyššej miere závisí od včasnej identifikácie dlhodobých globálnych trendov; berie v tejto súvislosti na vedomie rôzne správy zamerané do budúcnosti, napríklad Projekt Európa 2030 (správa skupiny pre reflexiu o budúcnosti EÚ 2030 predložená Európskej rade) a správu Globálne trendy 2030 – občania v prepojenom a polycentrickom svete, ktorú vypracoval Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS) ako súčasť projektu Európsky systém strategických a politických analýz (ESPAS); odporúča, aby sa takéto iniciatívy na podávanie správ užšie koordinovali;

6.

požaduje zahrnutie rodového hľadiska do hodnotenia dlhodobých trendov a do budúcich správ ako spôsob boja proti porušovaniu ľudských práv, diskriminácii a chudobe;

7.

víta predovšetkým doterajšie výsledky pilotného projektu na administratívnej úrovni (2010 – 2011) a prípravnú akciu (2012 – 2014) určenú na rozvoj Európskeho systému strategických a politických analýz (ESPAS) s cieľom napomáhať zisťovanie dlhodobých trendov v hlavných otázkach, ktoré Únia rieši, a rozhodne odporúča, aby tento proces pokračoval aj po uplynutí súčasnej prípravnej akcie; a domnieva sa, že takýto systém by mal zahŕňať zamestnancov všetkých príslušných inštitúcií a orgánov EÚ vrátane Výboru regiónov; domnieva sa, že o takomto systéme podávania správ treba viesť diskusiu za účasti všetkých zainteresovaných záujmových skupín a podnikateľských a mimovládnych organizácií;

8.

naliehavo vyzýva štyri inštitúcie a orgány, ktoré sú v súčasnosti zapojené do procesu ESPAS – Komisiu, Parlament, Radu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť – aby vypracovali a podpísali medziinštitucionálnu dohodu, ktorá by sa mala v ideálnom prípade uzavrieť na jar roku 2014, pričom každý partner by sa zaviazal, že dohodu bude plniť a podieľať sa na nej aj naďalej;

9.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby zúčastnené inštitúcie a orgány venovali potrebné pracovné sily a finančné zdroje systému ESPAS prostredníctvom svojich rozpočtov v plnom súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, a najmä s jeho článkom 54 písm. e), ako aj v rámci každoročného rozpočtového postupu, aby sa zaručilo, že tento systém sa bude môcť v budúcnosti rozvíjať rozpočtovo neutrálnym spôsobom; zdôrazňuje, že je potrebné, aby inštitúcie EÚ investovali do odborníkov so špecifickými znalosťami, ktorí budú v plnej miere prispievať k analyzovaniu a monitorovaniu globálnych trendov, ako aj so znalosťami, ktoré im umožnia identifikovať alternatívy a navrhovať odporúčania v oblasti politík pre osobitné potreby každej inštitúcie EÚ;

10.

trvá na tom, aby systém ESPAS riadila a monitorovala vhodne zostavená medziinštitucionálna správna rada, ktorá stanoví jeho mandát a priority, vymenuje jeho riaditeľov alebo iných úradníkov, a v ktorej bude Európsky parlament zastúpený poslancami, pokiaľ sa tak rozhodne, čo znamená, že konkrétna činnosť systému ESPAS sa by sa mala v rámci jeho mandátu vykonávať nezávisle;

11.

víta zámer využiť proces ESPAS a na základe jeho globálnej siete vybudovať internetový archív štúdii a materiálov z viacerých zdrojov týkajúcich sa strednodobých a dlhodobých trendov, ku ktorým by mali voľný prístup politici a občania na celom svete;

12.

víta skutočnosť, že táto úzka administratívna spolupráca medzi inštitúciami EÚ v rámci procesu ESPAS povedie v rámci prípravnej akcie k prezentácii predbežnej správy analyzujúcej dlhodobé trendy a ich dôsledky na problémy a úlohy Únie v rokoch 2014 – 2019, ktorá by sa mala predložiť na informáciu prichádzajúcim predsedom inštitúcií v roku 2014; domnieva sa, že tento príklad je úspešný a mal by sa opakovať aj potom v päťročnom cykle;

13.

je presvedčený, že stály systém, zameraný na vypracúvanie pravidelných analýz strednodobých a dlhodobých trendov pre inštitúcie EÚ s cieľom podporovania strategickejšieho prístupu k rozhodovaciemu procesu, by mal obsahovať ustanovenia na predkladanie správ o strategických trendoch inštitúciám, ešte pred rozpravou o stave Únie, a zverejnenie ročného pracovného programu Komisie, aby sa mohli zisťovať a vyhodnocovať meniace sa vzory dlhodobých trendov, a zároveň poskytovať konkrétne vstupné informácie rozpočtovému orgánu pred začatím rokovaní o viacročnom finančnom rámci po roku 2020, ako aj pre každé predbežné hodnotenie viacročného rámca na roky 2014 – 2020;

14.

poveruje svojho predsedu, aby túto správu postúpil Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.