30.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 440/100

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín (COM(2005)0661 – C7-0048/2010 – 2005/0254(COD)),

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0273/2010),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 21. októbra 2010 (1),

—

so zreteľom na prílohu k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 23. októbra 2012 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2013 (COM(2012)0629),

—

so zreteľom na všetky svoje predchádzajúce uznesenia o označovaní pôvodu,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 21. októbra 2010 Parlament v prvom čítaní prijal svoju pozíciu k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín, pričom 525 poslancov hlasovalo za, 49 proti a 44 poslancov sa zdržalo hlasovania;

B.

keďže hoci odvtedy uplynuli viac ako dva roky, Rada ešte stále neprijala spoločnú pozíciu, čím spolurozhodovací postup uviazol na mŕtvom bode;

C.

keďže Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2013 naznačuje, že okrem toho, že Rada nedospela k dohode, sa návrh stal zastaraným vzhľadom na nedávny vývoj v právnom výklade pravidiel WTO odvolacím orgánom organizácie;

D.

keďže v EÚ neplatia žiadne zosúladené pravidlá označovania pôvodu dovážaných výrobkov, s výnimkou určitých prípadov v poľnohospodárstve;

E.

keďže niektoré členské krajiny WTO, ktoré nie sú členmi EÚ, ako Brazília, Kanada, Čína a USA zaviedli pre určité výrobky povinné systémy označovania pôvodu;

F.

keďže na posilnenie konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi WTO a zabezpečenie rovnakých podmienok, aké majú výrobcovia v hlavných partnerských krajinách EÚ, ktoré zaviedli označovanie pôvodu, sú nevyhnutné spoločné ustanovenia;

G.

keďže informácie predstavujú jeden zo základných pilierov občianskej slobody a ochrany spotrebiteľa;

1.

vyjadruje nesúhlas so zámerom Komisie stiahnuť návrh nariadenia o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín, ktoré Parlament v prvom čítaní schválil, bez toho, aby ho pred prijatím takéhoto rozhodnutia včas a riadne informovala a poskytla spoluzákonodarcom podrobné odôvodnenie účelu svojho zámeru;

2.

vyzýva Komisiu, aby svoje plánované rozhodnutie prehodnotila;

3.

žiada Komisiu, aby prípadne navrhla nový právny predpis v súlade s pravidlami WTO, ktorý by EÚ umožnil zaoberať sa týmito otázkami, na ktoré sa pôvodne zameriaval prvotný návrh;

4.

vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o časovom pláne budúcich opatrení potrebných na obnovenie legislatívneho procesu a prekonanie súčasnej patovej situácie;

5.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene dala podnet na vypracovanie porovnávacej štúdie legislatívnych nariadení o označovaní pôvodu, ktoré sú v súčasnosti platné a ktoré sa uplatňujú v každom členskom štáte WTO, s cieľom vykonať analýzu základných zásad a zhodnotiť ich zlučiteľnosť s pravidlami WTO;

6.

podobne ako v minulosti pripomína, že je dôležité, aby sa v rámci viacstranného obchodu zachovalo uplatňovanie rovnakých podmienok pre podniky z EÚ a ich konkurentov z tretích krajín a aby sa v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa uplatňoval jednotný prístup; zdôrazňuje, že je to taktiež dôležité na zaručenie hodnoty kvalitnej výroby a environmentálnych a sociálnych noriem v súčasnom kontexte celosvetovej konkurencie, ktorá má význam najmä pre malé a stredné podniky;

7.

zdôrazňuje, že kým nebude v platnosti nový právny predpis, bude potrebné efektívnejšie využívať všetky dostupné prostriedky na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom umožniť spotrebiteľom na jednotnom trhu nakupovať na základe lepších informácií, a to aj prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti cez masmédiá;

8.

vyzýva Radu, aby v nadväznosti na prvé čítanie Parlamentu sformulovala spoločnú pozíciu a umožnila tak obvyklú inštitucionálnu diskusiu;

9.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.