30.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 440/69

—

so zreteľom na článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie z 10. novembra 2010 s názvom Energia 2020 – Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku (COM(2010)0639),

—

so zreteľom na oznámenie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej účinnosti a o zrušení smernice 2004/8/ES a smernice 2006/32/ES (COM(2011)0370),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0437/2012),

A.

keďže spoločnými cieľmi európskej energetickej politiky sú bezpečnosť dodávok, udržateľnosť a konkurencieschopnosť;

B.

keďže európska energetická politika by mala zabezpečiť aj bezpečnosť energetických zdrojov, diverzifikáciu dodávok a dostupné ceny pre koncových užívateľov;

C.

keďže hlavnými cieľmi politiky súdržnosti EÚ sú hospodárska, sociálna a územná súdržnosť regiónov Európy prostredníctvom investícií do rastu a pracovných miest;

D.

keďže investície v rámci politiky súdržnosti v oblasti energetiky by mali prispieť k uskutočňovaniu cieľov oboch politík;

E.

keďže tieto politiky by mali podporovať rast a tvorbu miestnych pracovných miest vo všetkých regiónoch a pritom zabezpečiť udržateľné zdroje energie a bezpečnosť dodávok energie v celej EÚ;

F.

keďže trhy s energiou sa v rámci Európskej únie sa čoraz viac rozširujú za vnútroštátne hranice a tento trend získa v nadchádzajúcom období ešte výrazne vyššie tempo;

G.

keďže podľa pôvodného návrhu Komisie by sa malo aspoň 80 % prostriedkov EFRR v rozvinutejších a 50 % týchto prostriedkov v menej rozvinutých regiónoch vyčleniť na tzv. nízkouhlíkové hospodárstvo;

H.

keďže v tejto tematickej oblasti je nutné vyčleniť aspoň 20 % prostriedkov na energetickú účinnosť a 6 % na obnoviteľné zdroje energie, čo je významný objem finančných prostriedkov;

I.

keďže cena energie sa v posledných rokoch výrazne zvýšila a v súčasnosti dosahuje historické úrovne, čo spôsobuje európskemu priemyslu značné problémy;

J.

keďže minimálna suma pre projekt, ktorý je oprávnený čerpať prostriedky z programu ELENA, je 50 miliónov EUR, a v prípade programu Inteligentná energia je minimálna suma vyššia než 6 miliónov EUR, čo je viac než predstavujú náklady na mnohé projekty v malých a vidieckych komunitách;

K.

keďže v Pláne postupu v energetike do roku 2050 sa energia z obnoviteľných zdrojov označuje ako energia, ktorá bude v budúcej energetickej politike zohrávať významnú úlohu;

1.

víta všeobecný prístup, ktorým sa spája politika súdržnosti s cieľmi stratégie Európa 2020 a hlavnými iniciatívami s cieľom dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a podporiť posun smerom k nízkouhlíkovému a energeticky účinnému hospodárstvu vo všetkých sektoroch; okrem toho pripomína dôležitosť štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v súvislosti s dosiahnutím týchto krátkodobých a dlhodobých cieľov v súlade so zásadou solidarity medzi členskými štátmi, ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve, a v boji proti energetickej chudobe v menej rozvinutých regiónoch EÚ a v najzraniteľnejších domácnostiach;

2.

zdôrazňuje potrebu silnej podpory hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti zo strany EÚ vzhľadom na negatívny vplyv krízy na prehlbovanie miestnych a regionálnych rozdielov v Európe;

3.

je presvedčený, že európske projekty v oblasti energetiky by mohli prispieť k regionálnemu rozvoju a intenzívnejšej cezhraničnej spolupráci tým, že pomôžu regiónom zvýšiť ich schopnosť riadiť zdroje energie; je presvedčený, že investície do nízkouhlíkových alebo obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti môžu podporiť regionálny rast a tvorbu pracovných miest;

4.

zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi cieľmi politiky súdržnosti, ktoré na jednej strane prispievajú k plneniu stratégie Európa 2020, a širšími cieľmi energetickej politiky EÚ na strane druhej, ktoré sa týkajú aj krajín oprávnených na prijímanie prostriedkov z Kohézneho fondu; zdôrazňuje, že prostriedky z Kohézneho fondu sa môžu používať ako dodatočný zdroj financovania energetických projektov iba v prípade, že tieto projekty prispievajú k cieľom politiky súdržnosti;

5.

domnieva sa, že regióny Európy by mali presadzovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast zohľadňujúci miestne špecifiká a podmienky, pričom sa európskym regiónom umožní dostatočná pružnosť na to, aby sa v záujme dosiahnutia cieľov na rok 2020 mohli zamerať na tie udržateľné zdroje energie, ktoré sú pre miestne a regionálne podmienky a zdroje najvhodnejšie, a že EÚ by mala začať merať a uplatňovať európske energetické ciele v celoeurópskom meradle;

6.

odporúča zohľadniť skutočnosť, že európske trhy s energiou sú organizované v regionálnych skupinách, a domnieva sa, že by sa mala naďalej venovať väčšia pozornosť osobitným vlastnostiam vnútroštátnych a regionálnych trhov, aby bolo možné zaručiť náležité presadzovanie právnej regulácie;

7.

domnieva sa, že Európska únia by mala čo najrýchlejšie konať s cieľom zabezpečiť svoju energetickú budúcnosť a ochrániť svoje záujmy v tejto oblasti, pričom bude potrebné vyvinúť ďalší tlak na miestnych a regionálnych predstaviteľov, aby dodržiavali usmernenia EÚ; domnieva sa, že by sa im zároveň mala poskytnúť značná finančná podpora na vypracúvanie projektov;

8.

zdôrazňuje, že plánované zvýšenie cien energie môže dostať občanov v najmenej rozvinutých regiónoch EÚ do mimoriadne nevýhodného postavenia; preto žiada, aby bola táto skutočnosť v rámci plánovania politiky súdržnosti zohľadnená a aby členské štáty prijali ďalšie opatrenia na obmedzenie dôsledkov, najmä na chránených spotrebiteľov;

9.

zdôrazňuje, že súčasné klimatické a energetické ciele a všetky ciele po roku 2020 by mali vychádzať zo spravodlivého rozdelenia záťaže medzi európskymi regiónmi, ktorým by sa mala poskytnúť možnosť potrebného budúceho rozvoja;

10.

zdôrazňuje, že byrokracia a nedostatočná jasnosť postupov sťažili prístup k štrukturálnym fondom a ku Kohéznemu fondu a odradili tie subjekty, ktoré takéto prostriedky najviac potrebujú, aby sa o ne uchádzali; preto podporuje zjednodušenie pravidiel a postupov, odstránenie byrokracie a zvýšenie flexibility pri prideľovaní týchto prostriedkov tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že zjednodušenie prispeje k účinnejšiemu prideľovaniu finančných prostriedkov, vyšším mieram čerpania prostriedkov, menšiemu počtu chýb a kratším dobám vyplácania prostriedkov a umožní najchudobnejším členským štátom a regiónom plne využívať finančné nástroje určené na zníženie regionálnych rozdielov a rozdielov medzi jednotlivými štátmi; domnieva sa, že treba nájsť rovnováhu medzi zjednodušením a stabilitou pravidiel a postupov;

11.

zdôrazňuje význam rozšírenia administratívnej kapacity v členských štátoch na regionálnej a miestnej úrovni a medzi zúčastnenými stranami bez toho, aby sa zvýšila administratívna záťaž, s cieľom plne a účinne využívať finančné prostriedky, ktoré sa pridelia na projekty v oblasti energetiky (vrátane projektov v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov) v rámci politiky súdržnosti a v záujme prekonania prekážok efektívnej súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a inými fondmi a podpory tvorby a vykonávania účinných politík; vyzýva členské štáty, aby vyvíjali ďalšie úsilie s cieľom prilákať a udržať si kvalifikovaný personál na správu prostriedkov EÚ;

12.

v súvislosti s veľkoplošnými energetickými projektmi poukazuje na možné nedostatky v kapacitách rôznych regionálnych a miestnych orgánov, ktoré by mohli byť vážnou prekážkou vo vykonávaní; preto je presvedčený, že by mali byť posilnené nielen iniciatívy JESSICA, ELENA a IEE-MLEI, ale že do roku 2018 by sa mali preskúmať všetky finančné prostriedky pridelené na tematické zamerania na nízkouhlíkové hospodárstvo v rámci politiky súdržnosti s ohľadom na mieru ich čerpania a prispôsobiť podľa potreby, a to najneskôr v rámci budúcej všeobecnej revízie VFR;

13.

podporuje nadviazanie európskeho inovačného partnerstva Inteligentné mestá a obce a vyzýva príslušných partnerov, ktorí sú zapojení do postupov plánovania v oblasti udržateľného mestského rozvoja, aby lepšie propagovali a vo väčšej miere využívali výhody dostupné v rámci iniciatív JESSICA a ELENA týkajúcich sa investícií do udržateľnej energetiky na miestnej úrovni, s cieľom pomôcť mestám a regiónom s realizáciou uskutočniteľných investičných projektov v oblasti energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a udržateľnej mestskej dopravy;

14.

zdôrazňuje, že je dôležité pravidelne kontrolovať prideľovanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu na projekty v oblasti energetiky s cieľom zvýšiť mieru čerpania a vyčleňovať prostriedky na programy s preukázanou mierou čerpania, pridanou hodnotou a účinnosťou;

15.

zdôrazňuje, že hoci podporuje nové finančné nástroje (úvery, úverové záruky a vlastný kapitál), mali by byť doplnkom priamych fondov a spolufinancovania projektov v oblasti energetiky, nemali by ich nahrádzať;

16.

upozorňuje členské štáty a Komisiu na skutočnosť, že mestá, najmä malé a stredné mestá a vidiecke spoločenstvá, by mali byť spôsobilé na čerpanie priamej finančnej pomoci v oblasti energetickej účinnosti a projektov renovácie budov, ako aj transregionálnych a cezhraničných projektov, pretože je pravdepodobné, že nemajú dostatočnú administratívnu kapacitu potrebnú na to, aby v plnej miere využili iné finančné nástroje; v tejto súvislosti odporúča Komisii, že je potrebné vypracovať stratégiu v oblasti energetickej účinnosti pre menšie spoločenstvá;

17.

domnieva sa, že iniciatívy podporujúce miestne a regionálne kapacity, pokiaľ ide o energetické úspory, by sa mali podporovať, a to inter alia prostredníctvom investícií z EFRR a ESF;

18.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla celoeurópsky program spolupráce založený na skúsenostiach s programom partnerstva s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi regiónmi s vysokou mierou čerpania prostriedkov EÚ a regiónmi s nízkou mierou čerpania prostriedkov EÚ a uľahčiť šírenie najlepších postupov;

19.

konštatuje, že ak sa projekty majú riadne realizovať, v rámci dohôd o partnerstve by mali prebehnúť konzultácie s regionálnymi a miestnymi orgánmi tak, aby dostali reálnu príležitosť ovplyvniť svoje ciele, obsah výdavkov a ich realizáciu; požaduje preto posilnenie zásady partnerstva;

20.

podporuje preto viacúrovňové riadenie a decentralizovaný prístup k energetickej politike a energetickej účinnosti vrátane Dohovoru primátorov a starostov a ďalšieho rozvoja iniciatívy Inteligentné mestá, ako aj propagáciu najlepších riešení na regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom informačných kampaní;

21.

poukazuje na to, že v mechanizmoch financovania v rámci politiky súdržnosti by sa malo zaručiť, že sa budú v plnej miere zohľadňovať hospodárske, sociálne a územné charakteristiky regiónov; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu regiónov, ktoré sa nachádzajú na vonkajších hraniciach Európskej únie;

22.

je presvedčený, že spoločný strategický rámec síce poskytuje všeobecné vyčleňovanie, účelové viazanie a ďalšie tematické ciele, ale tieto opatrenia by sa mali uplatňovať pružným spôsobom v rámci dohôd o partnerstve s cieľom umožniť členským štátom a ich regiónom, aby sa mohli vydať na svoju najúčinnejšiu cestu k plneniu cieľov do roku 2020 a cieľov politiky súdržnosti;

23.

konkrétne poukazuje na potrebu uplatňovať široké kritériá posudzovania energetických projektov, ktoré sú navrhované na financovanie v rámci politiky súdržnosti; predovšetkým konštatuje, že rôzne geografické podmienky znamenajú, že nemožno uplatňovať rovnakú energetickú politiku pre všetky regióny;

24.

poznamenáva, že kým mnohé členské štáty menia svoju skladbu zdrojov energie v súlade s klimatickými cieľmi EÚ, mnohé regióny sú stále závislé od fosílnych palív; nazdáva sa preto, že všetky tieto regióny by sa mali podporovať vo využívaní zdrojov energie, ktoré sú v súlade s cieľmi inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

25.

zdôrazňuje potrebu vyberať miestne zdroje na výrobu energie obozretne a tak, aby sa zabezpečilo, že čo najlepšie zapadnú do regionálneho krajinného rázu;

26.

domnieva sa, že na európskej úrovni sú potrebné konzistentné pravidlá spolu s mechanizmom, ktorý umožní verejným orgánom získať prístup k informáciám z celej Únie s cieľom úplne porozumieť vývoju na trhu s energiou;

27.

domnieva sa, že politika súdržnosti môže zohrávať kľúčovú úlohu pri využívaní potenciálu, ktorý ponúkajú inovácie, výskum a vývoj, aby bolo možné zmeniť budúce výzvy v oblasti energetiky na príležitosť, ktorá revitalizuje hospodársku silu Únie;

28.

podporuje využívanie fondov politiky súdržnosti a energetickej politiky v cezhraničných projektoch s partnerskými tretími krajinami a na prepojenia medzi vnútroštátnymi sieťami; zdôrazňuje, že hraničné regióny by mali byť čo najlepšie začlenené do systému EÚ, aby sa zabezpečil udržateľný rozvoj na oboch stranách hranice; zdôrazňuje, že takéto financovanie by malo byť predmetom uplatňovania pravidiel EÚ pre trh s energiou vrátane tretieho energetického balíka;

29.

víta nový návrh týkajúci sa Nástroja na prepojenie Európy ako dodatočného a doplnkového nástroja politiky súdržnosti, ktorý by sa zameriaval na riešenie potreby väčších investícií do modernizácie a rozširovania energetickej infraštruktúry Európy, a tým prispieval k plneniu cieľov stratégie Európa 2020; naliehavo žiada Komisiu, aby maximalizovala mieru koordinácie medzi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom na jednej strane a Nástrojom na prepojenie Európy na strane druhej;

30.

nabáda na využívanie efektívnych cezhraničných stratégií v oblasti výroby, distribúcie a využívania energie v rámci cieľa Európska územná spolupráca a cieľa Nástroj na prepojenie Európy; zdôrazňuje význam prispôsobenia európskych pravidiel, ktorými sa riadia prevádzkovatelia energetickej infraštruktúry v cezhraničnom kontexte;

31.

domnieva sa, že finančné prostriedky politiky súdržnosti by mali byť dostupné na systematické poskytovanie informácií miestnym a regionálnym orgánom, MSP a jednotlivcom o vnútroštátnych systémoch obnoviteľnej energie; poznamenáva, že je to potrebné najmä v tých členských štátoch, v ktorých bolo schválené tzv. osvedčenie o pôvode, čo by mohlo zvýhodňovať len rozsiahle energetické projekty;

32.

vyzýva na plnohodnotné využívanie synergií medzi verejnými a súkromnými prostriedkami pri financovaní energetických projektov;

33.

podporuje revíziu smernice EÚ o DPH 2006/112/ES s cieľom umožniť zníženie sadzby DPH uplatňovanej na regionálne, miestne a cezhraničné projekty, ktorých zámerom je zvýšiť energetickú účinnosť, a na nákup produktov najvyššej triedy energetickej účinnosti podľa smernice 2010/30/EÚ;

34.

nazdáva sa, že vylúčenie projektov zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov z EFRR a KF sa musí obmedziť na tie projekty, ktoré sú určené pre zariadenia uvedené v prílohe 1 k smernici 2003/87/ES, aby to neprinieslo neprimeraný účinok na menej rozvinuté regióny a nespomalilo ich prechod na regióny s nízkymi emisiami; žiada Komisiu, aby ďalej objasnila a určila, ktoré odvetvia energetiky by neboli oprávnené čerpať finančné prostriedky politiky súdržnosti a aby zrušila toto vylúčenie v prípade projektov prebiehajúcich v konvergenčných regiónoch;

35.

konštatuje, že diaľkové vykurovanie a kogeneračné zariadenia sú veľmi rozšírené najmä v strednej a východnej Európe; domnieva sa, že modernizácia týchto zariadení a ich distribučnej siete, prípadne aj vytvorenie nových vysoko účinných zariadení, by mali pozitívny environmentálny vplyv, a preto by sa tieto činnosti mali podnecovať a podporovať v rámci politiky súdržnosti;

36.

súhlasí s tým, že energetická účinnosť je pre energetické ciele EÚ rozhodujúca a že by sa mala presadzovať predovšetkým v rámci štruktúry tematického zamerania a operačných programov; je presvedčený, že opatrenia EÚ by mali podporovať energetickú účinnosť vo fázach výroby energie, distribúcie aj spotreby;

37.

domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby sa uskutočňovali investície do energetickej účinnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a to najmä v sektore bývania;

38.

domnieva sa, že ak sa budú prostriedky Spoločenstva určené na nadchádzajúce obdobie 2014 – 2020 využívať rozumne, bude možné v Európskej únii dosiahnuť cieľ 20 % v oblasti energetickej účinnosti a teda ciele udržateľnosti a konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že zníženie spotreby prostredníctvom energetickej účinnosti je najudržateľnejší spôsob, ako znížiť závislosť na fosílnych palivách, čo povedie k zníženiu dovozu zhruba o 25 %;

39.

zdôrazňuje význam politiky súdržnosti a finančných zdrojov, ktoré sú na ňu vyčleňované, pre úplné rozvinutie infraštruktúry a sietí na uskladňovanie a prenos energie (s osobitným zreteľom na inteligentné sústavy a distribučné systémy) medzi členskými štátmi a všetkými regiónmi EÚ vrátane najvzdialenejších regiónov, pre dokončenie a fungovanie vnútorného trhu s energiou, pre zabezpečenie cenovo dostupných, bezpečných a udržateľných dodávok energie a pre dosiahnutie cieľa zbližovania regiónov EÚ, pričom je potrebné zohľadniť potreby občanov Európskej Únie v každom členskom štáte; zdôrazňuje, že po roku 2015 by žiaden región členských štátov nemal zostať izolovaný od európskych plynárenských a elektrických sietí ani by nemal byť znevýhodnený neadekvátnym pripojením k energetickým sieťam;

40.

zdôrazňuje potrebu vyvinúť integrovaný a prepojený energetický systém a miestne a regionálne inteligentné distribučné a prenosové siete pre elektrinu a plyn, ako aj zariadenia na skladovanie; je presvedčený, že energetické tematické zameranie by malo podporovať tvorbu a obnovu sietí pre obnoviteľné zdroje energie, napr. udržateľnú výrobu bioplynu;

41.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala prispievať k vyváženosti energetických tokov v rôznych členských štátoch, aby sa zabránilo možnej hrozbe výpadkov dodávky elektrickej energie (napr. prostredníctvom transformátorov);

42.

konštatuje potrebu energetickej účinnosti a rozvoj obnoviteľnej energie vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje rastúci potenciál energetických úspor v domácnostiach na vidieku, čo si môže vyžiadať inovatívne systémy financovania, keďže týmto spoločenstvám chýbajú potrebné finančné inštitúcie schopné takéto projekty podporovať; podporuje kroky, ktoré by uľahčili prístup vidieckych oblastí k novým technológiám, a to najmä v oblasti tzv. mikrogenerácie;

43.

žiada Komisiu, aby zabezpečila vhodnosť energetickej politiky pre vidiecke prostredie tým, že bude komplexnejším a koordinovanejším spôsobom riešiť výzvy a príležitosti, na ktoré vidiecke oblasti narážajú pri využívaní a výrobe energie;

44.

pripomína, že potenciál v oblasti energetickej účinnosti zostáva v odvetviach výstavby a dopravy naďalej nevyužitý, pričom investície do vykurovania budov a energeticky účinnej verejnej dopravy predstavujú možnosť zvýšiť zamestnanosť v príslušných sektoroch; domnieva sa, že by sa v tomto smere mali určiť viacročné ciele;

45.

berie na vedomie nerovnováhu v udržateľnom využívaní zdrojov medzi jednotlivými členskými štátmi; trvá na tom, že sú možné úspory z rozsahu vďaka cezhraničnej spolupráci v oblasti udržateľného využívania zdrojov a energetickej účinnosti; zastáva názor, že by sa mali posilniť opatrenia na podporu hospodárnosti zdrojov a recykláciu materiálov; zdôrazňuje riziko úniku uhlíka a jeho vplyv na regionálny rozvoj a sociálnu súdržnosť a preto sa domnieva, že je nutné vytvoriť rovnováhu medzi plnením našich klimatických cieľov a energetickou bezpečnosťou európskych regiónov, ktorá je potrebná pre udržateľný a konkurencieschopný rast;

46.

zdôrazňuje význam výhody súvisiacej s využívaním štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pri zavádzaní informačných a komunikačných sietí potrebných pre rozvoj bezpečnej a spoľahlivej inteligentnej energetickej sústavy EÚ;

47.

zdôrazňuje, že investície do energetickej infraštruktúry a energeticky účinnej výstavby a dopravy budú viesť priamo k tvorbe nových pracovných miest;

48.

vyzýva na výmenu najlepších postupov v rámci celej EÚ, aby bolo možné monitorovať vplyv politík prijatých v oblasti energetiky na nedostatok energie;

49.

zdôrazňuje, že je potrebné riešiť roztrieštenosť trhu EÚ s energiou odstránením prekážok a ťažkostí súvisiacich s príslušnými legislatívnymi rámcami a so systémom prístupu k verejným a súkromným finančným prostriedkom na vypracúvanie a vykonávanie projektov;

50.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.