30.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 440/62

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejné financie v HMÚ – 2011 (1),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejné financie v HMÚ – 2012 (2),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 136 v spojení s jej článkom 121 ods. 2,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (3),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (5),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (8),

—

so zreteľom na prílohu I k záverom Európskej rady z 24. a 25. marca 2011 s názvom Pakt Euro Plus: silnejšia koordinácia hospodárskych politík v záujme konkurencieschopnosti a konvergencie (9),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 28. – 29. júna 2012, a najmä na ich prílohu s názvom Pakt pre rast a zamestnanosť,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2011 o ročnom prieskume rastu 2012 (COM(2011)0815),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o hodnotiacej tabuľke na účely dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami: predpokladaný úvodný návrh (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2012 o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012 (11),

—

so zreteľom na svetový hospodársky výhľad MMF z októbra 2012,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0425/2012),

A.

keďže hospodárska, finančná a bankovej kríza ešte neustúpila a poukázala na to, že záležitosti týkajúce sa verejných financií majú negatívny vplyv na sociálny a hospodársky rozvoj a politickú stabilitu;

B.

keďže pomer verejného dlhu k HDP vzrástol v eurozóne z 86,2 % v prvom štvrťroku 2011 na 88,2 % v prvom štvrťroku 2012;

C.

keďže nedávne reformy rámca pre správu ekonomických a rozpočtových záležitostí Európskej Únie samé osebe nedokážu vyriešiť krízu; keďže na vyrovnanie nadmernej makroekonomickej nerovnováhy symetrickým spôsobom a na zvýšenie úrovne celkovej sociálnej a hospodárskej konvergencie a solidarity v rámci hospodárskej a menovej únie (HMÚ) sú nevyhnutné komplexné opatrenia;

D.

keďže dôveryhodné záväzky týkajúce sa úsporných opatrení podporujúcich rast sú predpokladom každého udržateľného riešenia situácie nadmerného dlhu a deficitu, v ktorej sa nachádza väčšina členských štátov eurozóny;

E.

keďže v krajinách EÚ sa podnikli významné kroky na konsolidáciu verejných financií, ale v záujme zlepšenia situácie je stále potrebné riešiť mnohé ďalšie výzvy; keďže súčasný vážny hospodársky pokles vzbudzuje znepokojenie, pretože ohrozuje značné úsilie členských štátov vynaložené v súvislosti so stratégiami zameranými na rozpočtovú konsolidáciu;

F.

keďže situácia v jednotlivých členských štátoch nie je rovnaká, mali by sa uplatňovať stratégie podporujúce udržateľný rast, ktoré sa odlišujú v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ktoré prijala Rada a ktoré zohľadňujú fiškálne a makrofinančné riziká, ako aj hospodárske a sociálne podmienky jednotlivých krajín;

G.

keďže posledné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa príliš zameriavajú na potrebu znižovať mzdy a výdavky v oblasti sociálneho zabezpečenia a vykonať reformu rámcov pre verejné dôchodky; keďže v osobitných odporúčaniach týkajúcich sa iných oblastí, akými sú dane z kapitálových výnosov, spotrebné dane, dane z nehnuteľností a dane zo znečisťovania prostredia, sa im nevenuje dostatočná pozornosť;

H.

keďže členské štáty, najmä tie, ktoré využívajú programy finančnej pomoci, a tie, ktoré sú pod drobnohľadom trhu, by mali vykonávať dôveryhodné dlhodobé stratégie zamerané na rozpočtovú konsolidáciu; keďže je potrebné bezodkladne sa zamerať na negatívne účinky presahovania, ktoré zasiahli celú HMÚ, aby sa vyrovnalo a jasne nasmerovalo úsilie, ktoré musia v záujme prekonania krízy vynaložiť všetky členské štáty;

I.

keďže demokracie si vyžadujú dôslednú verejnú kontrolu na všetkých úrovniach rozhodovacích orgánov zodpovedných za hospodárske politiky, ako aj za mechanizmy zodpovednosti a legitímnosti;

1.

víta plánované zlepšenie fiškálnych pozícií členských štátov EÚ a úsilia, ktoré musia vyvinúť na dosiahnutie svojich fiškálnych cieľov; vyjadruje poľutovanie nad predpokladaným predlžovaním súčasného cyklického spomalenia; poukazuje na skutočnosť, že súčasný vážny hospodársky pokles vzbudzuje znepokojenie, keďže ohrozuje značné úsilie členských štátov vynaložené na rozpočtovú konsolidáciu;

2.

domnieva sa, že dôveryhodné dlhodobé stratégie zamerané na rozpočtovú konsolidáciu sú vzhľadom na vysokú úroveň verejného a súkromného dlhu a rozpočtových deficitov v niektorých členských štátoch a na ťažkosti spojené s opätovným dosiahnutím udržateľnosti verejných financií, čo vyvoláva silný tlak finančných trhov, sú aj naďalej potrebné; pripomína, že celkové verejné deficity sa zatiaľ znížili vďaka rozsiahlemu konsolidačnému úsiliu; poznamenáva, že Komisia v súčasnosti predpokladá negatívny rast HDP pre celú HMÚ v roku 2013 a zhoršujúcu sa fiškálnu rovnováhu v siedmich členských štátoch HMÚ v roku 2013 alebo 2014; preto je presvedčený, že v rámci trvalej potreby intenzívnej fiškálnej úpravy musí byť rovnováha medzi kladením dôrazu na udržateľný rast, hospodársky rozvoj a sociálnu ochranu;

3.

je hlboko znepokojený, že napriek reformnému a konsolidačnému úsiliu členských štátov trhy so štátnymi dlhopismi krajín eurozóny sú stále v problémoch, čo sa odráža v širokých rozpätiach a nestálosti úrokových sadzieb; pripomína, že bezprostredným impulzom a základnou príčinou boli obavy finančných trhov týkajúce sa spoľahlivosti sektora verejných a súkromných financií v niektorých krajinách eurozóny;

4.

je presvedčený, že úsilie zamerané na lepšiu koordináciu a fiškálnu konsolidáciu neprinesie očakávané výsledky, ak sa nezačnú riešiť makroekonomické rozdiely medzi členskými štátmi, ani ich následky na proces obnovy;

5.

zdôrazňuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných a súkromných financií je dôležitým predpokladom rastu, ako aj zachovania vhodnej úrovne verejných výdavkov vrátane investícií; kladie dôraz na to, že vysoká úroveň dlhu má nepriaznivé účinky na zdravotnú starostlivosť, dôchodky, zamestnanosť, rovnosť medzi generáciami a spomaľuje rast;

6.

zdôrazňuje, že vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí naruší hospodársky rast aj v budúcnosti a že členské štáty by preto mali už teraz prijať konkrétne opatrenia na jej znižovanie;

7.

vyzýva členské štáty, aby dodržiavali odporúčania, ktoré prijala Rada na základe odporúčania Komisie v súlade s pravidlami stanovenými v Pakte stability a rastu a upravenými v balíku šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí, s cieľom uplatniť fiškálnu konsolidáciu dôrazným, dôveryhodným, včasným a diferencovaným spôsobom, v rámci ktorého sa zohľadňujú podmienky v jednotlivých štátoch; vyzýva Radu, aby podľa potreby prehodnotila tieto odporúčania s cieľom riadne zohľadniť makroekonomické prostredie;

8.

vyzýva členské štáty, aby čo najskôr uľahčili dohodu s Parlamentom s cieľom prijať balík dvoch legislatívnych aktov, a to najneskôr do konca roka;

9.

vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla negatívnu aj pozitívnu spätnú väzbu prostredníctvom jasných a podrobných odporúčaní pre jednotlivé krajiny a aby uznala pozoruhodné úsilie a najlepšie postupy;

10.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o doplnenie tradičných analýz udržateľnosti alternatívnymi metódami; vyzýva Komisiu, aby v budúcich správach o verejných financiách v HMÚ pravidelne zverejňovala ukazovatele, ktoré zohľadňujú analýzu udržateľnosti, a publikovala predpoklady, na ktorých sa zakladajú ich modely pri hodnotení multiplikačného efektu úrovne verejných výdavkov na rast HDP;

11.

zdôrazňuje význam úlohy, ktorú musí zohrávať rozpočet Únie s cieľom úspešne zmenšovať makroekonomické a sociálne rozdiely v celej Únii, a tým obnoviť podmienky pre udržateľnú menovú úniu;

12.

víta novú prioritu správy Komisie o verejných financiách v HMÚ za rok 2012, ktorou je fiškálna decentralizácia, a navrhuje, aby budúce správy vždy obsahovali kapitolu o verejných financiách na miestnej a regionálnej úrovni;

13.

domnieva sa, že rozpočtová konsolidácia sa môže účinne vykonávať a môže priniesť dlhodobé pozitívne účinky za predpokladu, že s ňou súvisiace podporné opatrenia sú priaznivé pre rast tak, aby ho podnecovali a zlepšovali vyhliadky na prácu a rešpektovali rovnosť medzi občanmi;

14.

vyzýva členské štáty, aby v súlade so stratégiou Európa 2020 a so zreteľom na sociálnu ochranu, sociálne začlenenie a verejné investície zaviedli politiky a reformy orientované na rast; pripomína svoju požiadavku, že je potrebné zlepšiť pružnosť trhu práce, najmä pokiaľ ide o: zníženie zdanenia práce, optimalizáciu programov vzdelávania s cieľom motivovať starších pracovníkov, aby zotrvali v zamestnaní dlhšie, zníženie nezamestnanosti mládeže lepším prispôsobením kvalifikácií mladých ľudí dopytu pracovného trhu, zabezpečenie toho, aby mzdy zodpovedali produktivite a presun daňového zaťaženia z pracovnej sily, najmä v prípade kategórií pracovníkov s nízkym príjmom, na činnosti poškodzujúce životné prostredie; vyzýva členské štáty, aby zaviedli inovačné politiky prostredníctvom investícií zameraných na zvýšenie produktivity a zladili ju s vývojom miezd a aby vytvorili konkurenčnejšie podnikateľské prostredie: liberalizáciou niektorých odvetví, odstránením neopodstatnených obmedzení týkajúcich sa regulovaných živností a povolaní, uľahčením prístupu k úverom a uľahčením zakladania nových podnikov; napokon nabáda k reforme sektora verejnej správy odstránením byrokracie, znížením nákladov a odstránením zbytočných úrovní verejnej správy;

15.

pripomína, že kľúčovým prvkom vzťahu medzi rastom a konsolidáciou je zloženie konsolidácie; zdôrazňuje, že vhodná kombinácia zásadných opatrení v oblasti výdavkov a príjmov vždy závisí od danej situácie a mala by sa dôkladne posúdiť; v tejto súvislosti však zdôrazňuje, že konsolidácia založená skôr na znižovaní neproduktívnych výdavkoch ako na rastúcich príjmoch je zo strednodobého hľadiska väčšinou trvalejšia a výraznejšie podporuje rast, z krátkodobého hľadiska však zvyšuje pokles; zastáva názor, že konsolidačné stratégie musia zmierniť krátkodobý recesívny vplyv a zároveň sa v strednodobom výhľade zameriavať na podporu rastu; verí, že z krátkodobého hľadiska sa dá zmierniť ich možný negatívny vplyv za predpokladu, že prijaté konsolidačné opatrenia sú dôveryhodné, trvalé a nevedú k zníženiu verejných investícií vo výrobných odvetviach hospodárstva;

16.

nabáda členské štáty, aby sa zamerali na konsolidačné úsilie na strane výdavkov a príjmov, ktoré predstavujú vhodnú kombináciu opatrení v závislosti od kontextu, a zároveň zachovali položky, ktoré súvisia so stratégiou EÚ 2020 a podporujú udržateľný rast, ako sú investície do výskumu a vývoja, vzdelávania, zdravia a energetickej účinnosti; domnieva sa, že je tiež potrebné venovať osobitnú pozornosť udržaniu alebo posilneniu rozsahu a účinnosti služieb zamestnanosti a aktívnych politík na trhu práce, ako napríklad programom vzdelávania a ďalším programom pre osoby, ktoré hľadajú prácu, vrátane európskej záruky zamestnania pre mladých ľudí určenej pre nezamestnaných a začínajúcich podnikateľov;

17.

nabáda Komisiu, aby vyhodnotila konsolidovaný fiškálny stav v eurozóne ako celku v kombinácii s rozpočtovými opatreniami schválenými na vnútroštátnej úrovni a ich plánovaný vplyv prostredníctvom ich reťazových účinkov v každom členskom štáte eurozóny;

18.

žiada Komisiu, aby zverejnila svoju metodiku, ktorá sa využíva pri hodnotení štrukturálnych sáld v členských štátoch, ako aj zmeny zavedené do tejto metodiky od roku 2008 a vplyv týchto zmien na hodnotenie štrukturálnych sáld členských štátov;

19.

zdôrazňuje, že konsolidačná stratégia by sa mala zameriavať aj na príjmovú stránku rozpočtov členských štátov; zdôrazňuje, že konsolidačné opatrenia na stránke príjmov by sa mali zameriavať najmä na zníženie daňových výdavkov, ktoré vytvárajú neproduktívne medzery alebo neefektívne správanie s cieľom tzv. vyhľadávania renty, na znižovanie dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, ako aj na vytváranie environmentálnych daní zacielených na zdroje negatívnych externalít, ktoré môžu mať dvojaký prínos, pretože by sa nimi zlepšila rozpočtová situácia a napomohlo plnenie cieľov stanovených v stratégii Európa 2020;

20.

podporuje snahu o reformu a modernizáciu dôchodkových systémov a súčasne v plnej miere rešpektuje samostatnosť a úlohu sociálnych partnerov a špecifickosť vnútroštátnych kontextov pri zabezpečovaní finančnej udržateľnosti a primeranosti dôchodkov; poukazuje na to, že takéto reformy slúžia na to, aby sa zachoval ich príspevok vo forme automatických stabilizátorov a nástrojov sociálnej súdržnosti a solidarity; podporuje najmä opatrenia na zvyšovanie skutočného dôchodkového veku; podporuje politiky, ktoré sú zamerané na zvýšenie počtu ľudí, ktorí sa rozhodnú zostať na trhu práce v prvých rokoch po dosiahnutí dôchodkového veku;

21.

povzbudzuje členské štáty, aby uplatňovali konsolidačné postupy na strane príjmov so zameraním na zlepšovanie daňovej disciplíny a zvyšovanie rovnosti medzi občanmi, najmä pokiaľ ide o boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom; domnieva sa, že pokiaľ to nebude dostatočné, malo by sa zvážiť rozšírenie daňového základu, a to aj s ohľadom na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov; domnieva sa, že treba zvýšiť úsilie na boj proti daňovým únikom a podvodom;

22.

domnieva sa, že v záujme dosiahnutia vyrovnaných verejných financií v strednodobom a dlhodobom výhľade je dôležité, aby sa v prípade všetkých projektov v oblasti infraštruktúry, ktoré majú významnú rozpočtovú váhu, vykonávala analýza pomeru vynaložených prostriedkov k celkovému zisku;

23.

pripomína, že členské štáty sa zaviazali, že sa zapoja do reformy fiškálnej politiky v rámci Paktu Euro Plus a že usporiadajú pravidelné rokovania o prijatí najlepších postupov;

24.

zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov verejnej správy pri podpore verejných a súkromných investícií; zdôrazňuje, že investície zamerané na rast sú významné pre rýchle hospodárske oživenie;

25.

vyzýva členské štáty, aby objasnili zodpovednosti, úlohy, fiškálne prevody a zdroje príjmov jednotlivých úrovní správy (vnútroštátnej, regionálnej a miestnej) pri zabezpečovaní rámca pre zdravé a udržateľné verejné financie, najmä zohľadnením vplyvu Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii na miestnu a regionálnu rozpočtovú samostatnosť;

26.

vyjadruje znepokojenie nad rizikom, že vytvorenie vzťahu medzi ústrednou a nižšou štátnou správou môže poškodiť vykonávanie fiškálnej konsolidácie, najmä ak je decentralizácia financovaná prevažne transfermi od ústrednej štátnej správy a nie je krytá nižšou vnútroštátnou zodpovednosťou na strane príjmov;

27.

je znepokojený, že v niektorých štátoch existujú pododvetvia vlády a ministerstiev bez konkrétnych právomocí a úloh; tieto pododvetvia vlády robia všeobecnú správu ešte neefektívnejšou a márnotratnejšou, a preto by mali byť zrušené v rámci úsilia o fiškálnu konsolidáciu;

28.

konštatuje, že úsilie o fiškálnu konsolidáciu by malo byť spravodlivo zdieľané medzi rôznymi správnymi orgánmi, berúc do úvahy služby, ktoré poskytujú;

29.

uznáva, že niektoré členské štáty s vysokou úrovňou dlhu stále zvyšujú reálny počet štátnych zamestnancov, a to aj napriek ich verejného záväzku zmraziť alebo znížiť podiel štátnych zamestnancov na trhu práce;

30.

vyzýva členské štáty, ktoré majú rozpočtové problémy, aby za prioritu považovali opatrenia fiškálnej konsolidácie, ktoré sú zamerané na zníženie nepotrebných výdavkov na obranu, ako sú nákupy nového a drahého vojenského vybavenia;

31.

víta rôzne snahy o riešenie krízy vrátane udržateľných štrukturálnych reforiem podporujúcich rast; zdôrazňuje, že bol nedávno prijatý nový posilnený rámec EÚ pre správu; domnieva sa, že aj keď tieto reformy nemôžu okamžite vyriešiť krízu, mali by posilniť dôveryhodnosť fiškálnej úpravy tým, že znížia jej krátkodobý negatívny vplyv na rast a vytvoria rámec pre lepšiu tvorbu politík počas rokov opätovného rastu;

32.

podporuje hospodársky dialóg a spoluprácu medzi regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými orgánmi, národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, najmä v kontexte európskeho semestra, ktorých cieľom je rokovať o smerovaní hospodárstva predstavenom v ročnom prieskume rastu a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

33.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Európskej centrálnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.